Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-21C/110/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320209177
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1320209177.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: Z. A., narodený

XX. januára XXXX, trvalým pobytom vo M. K., A. N. XXX/XX, zastúpený JUDr. Jozefom Veselým,
advokátom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, proti žalovaným: 1/ V.. V. S., narodená XX. decembra XXXX,
trvalým pobytom v C., C. W. XXXX/XX, a 2/ V. Z. A., narodený XX. septembra XXXX, trvalým pobytom v
B., kv. V. X č. XXX, A. republika, zastúpenému advokátskou kanceláriou CREDIS Law s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Plynárenská 1, IČO: 35 955 341, o určenie dedičského práva a o určenie neplatnosti závetu
a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že žalobca je dedičom po poručiteľke D. A., rod. C., narodenej XX. marca XXXX, zosnulej

XX. decembra XXXX, naposledy trvalým pobytom v A., S. XXXX/X.

Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 23. októbra 2020 (ktorého
nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhal, aby súd určil, že
(i) žalobca je dedičom po poručiteľke D. A., rod. C., narodenej XX. marca XXXX, zosnulej XX. decembra

XXXX, naposledy trvalým pobytom v A., S. XXXX/X (ďalej aj „poručiteľka“),
(ii) závet, ktorý napísala poručiteľka D. A. dňa 18. októbra 2018 vo forme notárskej zápisnice spísanej
notárkou Q.. Q. W., so sídlom v Bratislave, F. XX, sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, N. XXXX/
XXXX, N. XXXXX/XXXX, je neplatný, a
(iii) listina o vydedení napísaná poručiteľkou D. A. dňa 18. októbra 2018 vo forme notárskej zápisnice
spísanej notárkou Q.. Q. W., so sídlom v A., F. XX, sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, N. XXXX/
XXXX, N. XXXXX/XXXX, je neplatná.

1.1. V žalobe a ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach, vrátane vykonaného
výsluchu žalobcu, uviedol, že ako syn poručiteľky je spolu so svojimi dvoma deťmi - žalovanými 1/ a 2/
ako vnukmi poručiteľky účastníkom dedičského konania po zosnulej poručiteľke - jeho matke D. A., ktoré
je vedené na Okresnom súde Bratislava III (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský
súd Bratislava IV) pred notárkou Q.. V. K., so sídlom notárskeho úradu v Bratislave, Tomášikova 50/A,
pod spisovou značkou XXD/XX/XXXX, Dnot XX/XXXX.

1.2. Poručiteľka, ktorá zomrela ako vdova a mala jedno dieťa - žalobcu, zanechala závet a listinu o
vydedenínapísanévoformenotárskejzápisnicespísanejnotárkouQ..Q.W.z18.októbra2018sp.zn.N
477/2018, Nz 35043/2018, NCRza 6435/2018, NCRls 35687/2018, na základe ktorého vydedila žalobcu
a v prípade právneho nástupníctva aj jeho syna a svojho vnuka V. A., narodeného XX. júla XXXX, resp.ich právnych nástupcov z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), pretože v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe
alebo v iných závažných prípadoch a trvalo neprejavuje o ňu opravdivý záujem, ktorý by ako potomok

mal prejavovať. Zároveň svoj nehnuteľný majetok - byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového
domu so súpisným č. XXXX na S. X v A., spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
T., obec A.-T., okres Bratislava J., zanechala žalovanému 2/ v podiele 2/4 k celku a žalovanej 1/ v podiele
1/4 k celku a všetok ostatný majetok, ktorý bude v čase smrti vlastniť, zanechala žalovaným 1/ a 2/

každému rovným dielom.
1.3. Žalobca v dedičskom konaní vyhlásil, že tento závet, ako aj listinu o vydedení neuznáva, lebo
sa k poručiteľke nikdy nesprával tak, že by hrubo porušoval dobré mravy alebo jej neposkytol pomoc
v chorobe a starobe, a preto je preňho konanie poručiteľky z logického hľadiska nepochopiteľné a
nevysvetliteľné. O svoju matku mal záujem a pokúšal sa s ňou nadviazať a udržiavať primerané kontakty,
avšak poručiteľka ho ignorovala a v podstate nejaké bližšie kontakty neudržiavali, hoci on sám nezavdal

žiadnu príčinu pre takéto konanie jeho matky. Kontakty poručiteľka udržiavala s dcérou žalobcu -
žalovanou 1/, prostredníctvom ktorej sa žalobca o ňu zaujímal. Poručiteľka ho nikdy o žiadnu pomoc
nežiadala, ale sama bola sebestačná, problém mala len s chôdzou a okrem nákupov a občasného
upratovania si všetky domáce práce vedela vykonať bez pomoci iných osôb. V čase hospitalizácie
poručiteľky v decembri 2019 ju ihneď navštívil a zabezpečil jej miesto v domove dôchodcov vo Veľkom

Krtíši, kam mala byť po zotavení sa premiestnená. Uvedené sa už neudialo a následne sa už len postaral
o jej pohreb. Dôvody jeho vydedenia teda neboli dané.
1.4. Neplatnosť závetu a listiny o vydedení z 18. októbra 2018 ďalej vyvodzoval aj z rozporu v čísle
občianskeho preukazu, ktorým sa mala poručiteľka pri spísaní závetu a listiny o vydedení preukázať
(sériové číslo SE XXX XXX), a občianskym preukazom, ktorý bol nájdený po smrti poručiteľky v jej

byte a ktorý jediný mal byť v čase spísania tohto právneho úkonu platným (sériové číslo SP XXX
XXX). Z toho plynú vážne pochybnosti jednak o tom, či osoba, ktorá sa dostavila na spísanie závetu a
prejavila tak svoju vôľu, skutočne bola poručiteľka, pretože nie je zrejmé, prečo by sa preukázala skôr
vydaným občianskym preukazom, ktorý už nemohol byť platný, a jednak o tom, či pre tento formálny
nedostatok môže byť spísaná notárska zápisnica považovaná za platnú. Žalobca zastáva názor, že tento

neodstrániteľný nedostatok v preukázaní totožnosti poručiteľky neplatným občianskym preukazom sám
osebe má za následok neplatnosť spísaného závetu a vydedenia. Neplatnosť týchto právnych úkonov
takisto vyvodzoval z pochybností, či v čase ich spísania bol zdravotný stav poručiteľky taký, že bola
spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu.
1.5. Keďže žalovaní 1/ a 2/ vyhlásili, že závet poručiteľky uznávajú a dedičstvo prijímajú, konajúca

notárka Q.. V. K. ako súdna komisárka uznesením z 29. septembra 2020 č. k. 30D/55/2020-60, Dnot
11/2020,ktorénadobudloprávoplatnosť3.novembra2020,prerušilakonanieodedičstveauložilasynovi
poručiteľky - žalobcovi, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby v lehote do 30
dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na príslušnom civilnom súde proti závetným dedičom -
žalovaným 1/ a 2/ žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľke. Žalobca v zmysle tohto uznesenia

podal predmetnú žalobu, ktorou okrem určenia, že je dedičom svojej zosnulej matke, žiada aj o to, aby
súd určil, že závet a takisto aj listina o vydedení, ktoré zriadila poručiteľka vo forme notárskej zápisnice,
sú neplatné.

2. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe, ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach,

vrátane vykonaného jej výsluchu, uviedla, že hoci si váži postoj svojej starej matky - poručiteľky, musí ale
skonštatovať, že uviedla nepravdivé skutočnosti o jej otcovi (žalobcovi) a bratovi V. A., pretože jej otec
sa nikdy nesprával k poručiteľke tak, že by hrubo porušoval dobré mravy alebo jej neposkytol pomoc v
starobe alebo chorobe. Preto podanú žalobu žalobcu považuje za dôvodnú.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe, ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach,
vrátane vykonaného jeho výsluchu, uviedol, že žalobou uplatnený procesný nárok neuznáva a navrhol
žalobcu ako neopodstatnenú zamietnuť, resp. odmietnuť.
3.1. Žaloba v časti o určenie neplatnosti závetu a neplatnosti listiny o vydedení podľa jeho názoru nie je
ako žaloba o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“) procesne prípustná a nie je na nej ani daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm.
c/ CSP, preto ju v tejto časti navrhol odmietnuť.
3.2. Žalobu v časti o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľke, navrhol ako nedôvodnú zamietnuť,
pretože nie je z nej zrejmé, čoho presne sa žalobca domáha, t. j. či žiada určiť, že je zákonným dedičomalebo či je jediným dedičom. Žalobca po správnosti mal žiadať, že neexistujú skutkové okolnosti na jeho
vydedenie. Keďže ale takýmto spôsobom žalobu neformuloval, súd nemôže rozhodnúť nad rámec toho,
čo je žalobou požadované, a to je primárnym dôvodom pre jej zamietnutie. A takisto, pokiaľ žalobca

považuje za neplatnú nielen listinu o vydedení, ale aj závet, mal potom žiadať o určenie, že je jediným
dedičom po poručiteľke, čo ale neurobil.
3.3. Vo vzťahu k meritu veci uviedol, že poručiteľka bola v čase spísania závetu a listiny o vydedení
kognitívne vo výbornom stave, jej myseľ bola bez známok akéhokoľvek degeneratívneho ochorenia,
vykazovala na svoj vek nadpriemer empatický a inteligenčný rozsah, ktorý sa prejavoval v bežnej

komunikácii s osobami, do interakcie s ktorými sa bežne dostávala. Notárska zápisnica ako verejná
listina potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. V
danom prípade žalobca nepreukázal nepravdivosť údajov obsiahnutých v závete a listine o vydedení.
Žalobca v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že ako syn trávil s poručiteľkou spoločný
čas, že by jej aspoň na diaľku zabezpečoval podporu pri obstarávaní denných potrieb, vykonávanie
ktorých boli pre ňu z dôvodu obmedzenej mobility potrebné a ktoré si musela nechať zabezpečovať

prostredníctvom služby poskytovanej mestskou časťou A.-T., kde žila. Sám žalobca potvrdil, že svoje
dovolenky trávil iným spôsobom než návštevou svojej matky. Skutočnosť, že v čase jej hospitalizácie
koncom roku 2019 jej ponúkol pobyt v zariadení opatrovateľskej služby vo Veľkom Krtíši, nie je pre
posúdenie dôvodov vydedenia relevantné, pretože listina o vydedení bola spísaná v októbri roku 2018.
Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi poručiteľku a žalobcom nezodpovedal bežnej úrovni vzťahu,

aký by vo všeobecnosti mal existovať medzi synom a matkou, teda poručiteľka bola preukázateľne
ochudobnená o sociálnu a emocionálnu interakciu so svojím synom, a taktiež jej zo strany žalobcu
nebola poskytovaná ani materiálna pomoc. Poručiteľkou uvedené dôvody vydedenia žalobcu teda
možno považovať za opodstatnené.
3.4. Vo vzťahu k platnosti závetu poručiteľky dodal, že notárska zápisnica, formou ktorej bol spísaný,

obsahuje všetky obsahové náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom (t. j. deň, mesiac a rok, kedy
bolzávetpodpísanýporučiteľkou,určitéazrozumiteľnéidentifikovaniezávetnýchdedičov,akoajurčenie
podielov a vecí, ktoré im mali pripadnúť) a takisto formálne náležitosti vyžadované Notárskym poriadkom

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán - žalobcu, žalovanej 1/ a žalovaného 2/,

výsluchom svedkov Q.. Q. W. (notárky spisujúcej predmetný závet a listinu o vydedení), V. A. (manželky
žalovaného 2/), B. A. (matky žalovaného 2/ a bývalej manželky žalobcu), W. S. (manžela žalovanej 1/),
V. A. (manželky žalobcu), V. A. (vnuka poručiteľky a syna žalobcu), K. M. (družky syna žalobcu V. A.),
J. M., M. T., W. C. (majiteľov chát v susedstve žalobcovej chaty v B.), J. A. (bývalého žiaka poručiteľky),
P. K., D. S. (opatrovateliek poručiteľky) a P. Y. (priateľky poručiteľky a jej celoživotnej kolegyni z práce)

a oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami na podopretie
svojich skutkových tvrdení, a to
- obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III vedeného pod spisovou značkou
30D/55/2020 v dedičskej veci poručiteľky neb. D. A., vrátane uznesenia Okresného súdu Bratislava III
vydaného notárkou Q.. V. K. z 29. septembra 2020 č. k. 30D/55/2020-60, Dnot 11/2020, o prerušení

konania o dedičstve po poručiteľke a uložení povinnosti žalobcovi podať v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia na civilnom súde proti ostatným dedičom zo závetu žalobu o určenie, že
je dedičom po poručiteľke, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. novembra 2020; výzvy notárky z 21. apríla
2020 adresovanej žalobcovi, či uznáva závet poručiteľky a listinu o vydedení; a zápisníc o dedičskom
pojednávaní z 3. septembra 2020 a 25. septembra 2020;

-notárskouzápisnicouozriadenízávetualistinyovydedeníspísanounotárkouJUDr.Q.W.z18.októbra
2018 sp. zn. N 477/2018, Nz 35043/2019, NCRza 6435/2018, NCRls 35687/2018;
- fotografiami zo stretnutia poručiteľky s jej vnukmi - žalovanou 1/, žalovaným 2/, V. A. a ich rodinami;
elektronickou komunikáciou medzi žalovanými 1/ a 2/;
- fotokópiou občianskych preukazov s číslom SE XXX XXX a SP XXX XXX vydaných poručiteľke D. A.;

negatívnou odpoveďou na vyhľadávanie v evidencii stratených a odcudzených dokladov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky vo veci občianskeho preukazu s číslom SE XXX XXX a pozitívnou
odpoveďou vo veci občianskeho preukazu s číslom SP XXX XXX; oznámeniami príslušného oddelenia
dokladov z 20. júna 2022, 29. decembra 2020 a 7. februára 2023 vo veci vydania a straty/odcudzenia
týchto občianskych preukazov s kópiou kníh denného výdaja občianskych preukazov ku dňu 11. marcu

1996 a 21. aprílu 2004;
- rozhodnutím mestskej časti A.-T. zo 6. marca 2018 č. 3899/1657/2018/SO-DUB a posudkom mestskej
časti A.-T. č. XX/XXXX zo 6. marca 2018 o odkázanosti poručiteľky D. A. na sociálnu službu;
čestným vyhlásením poručiteľky D. A. o odhlásení opatrovateľskej služby počas mesiaca október 2018;oznámením mestskej časti A.-T. z 8. februára 2023 vo veci poskytovania sociálnej služby pre poručiteľku
D. A.;
- lekárskymi správami týkajúcimi sa zdravotného stavu poručiteľky D. A. a návrhom na jej liečebný pobyt

z decembra 2019;
- pripojeným vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, odboru
kriminálnej polície, ČVS: Y.-XXX/X-VYS-BX-XXXX, vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu
podľa § 221 Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť pri spisovaní predmetného závetu; podaniami,
zápisnicami a rozhodnutiami príslušných orgánov činných v tomto trestnom konaní; odborným

vyjadrením znalca Q.. Q. K. č. 5/2023 z odboru Písmoznalectvo, odvetvia Ručné písmo, vo veci zistenia
pravosti podpisu poručiteľky D. A. v predmetnej notárskej zápisnici z 18. októbra 2018, ktorého záverom
bolo skonštatovanie znalca, že predložené porovnávacie podpisy D. A. nie sú vhodné na písmoznalecké
skúmanieavzájomnéporovnaniesospornýmpodpisomvyhotovenýmnapredmetnejnotárskejzápisnici
z 18. októbra 2018;
- obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III vedeného pod spisovou značkou

31D/3563/2005 vo veci dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľovi neb. J.. Q. A. (manželovi
poručiteľky),
ako aj ostatným obsahom spisového materiálu.

5.1. Podľa § 192 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) ak niekto pred potvrdením

nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo
neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
5.2. Podľa § 194 ods. 1 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,

ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
5.3. Podľa § 194 ods. 3 CMP ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené
alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.
5.4. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
5.5. Podľa § 461 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

5.6. Podľa § 473 ods. 1 OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.
5.7. Podľa § 469a ods. 1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
5.8. Podľa § 469a ods. 3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia
§ 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
5.9. Podľa § 476 ods. 1 a 2 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť

uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
5.10. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Prvým a základným predpokladom opodstatnenosti žaloby o určenie dedičského práva toho z

dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, ktorý je súd povinný skúmať ex
offo (z úradnej povinnosti), je účinné podanie žaloby oprávneným účastníkom v prekluzívnej lehote
stanovenej dedičským súdom v zmysle § 194 ods. 1 druhej vety CMP.
6.1. V danom prípade bol žalobca ako dedič po poručiteľke D. A., ktorého dedičské právo sa javilo
ako menej pravdepodobné, uznesením Okresného súdu Bratislava III vydaným notárkou Q.. V. K. ako

poverenou súdnou komisárkou z 29. septembra 2020 č. k. 30D/55/2020-60, Dnot 11/2020, v spojení
s jeho opravným uznesením zo 4. novembra 2020 č. k. 30D/55/2020-69, Dnot 11/2020, odkázaný po
márnom pokuse o zmier v dedičskom konaní na podanie žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke,
a to proti dedičom zo závetu - žalovaným 1/ a 2/ v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
6.2. Toto uznesenie dedičského súdu nadobudlo právoplatnosť 3. novembra 2020, z čoho teda vyplýva,

že 30-dňová prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie dedičského práva uplynula dňom 3.
decembra 2020. Pokiaľ žalobca podal predmetnú žalobu na civilnom súde 23. októbra 2020, súd
konštatuje, že žalobcom bola podaná včas (t. j. v dedičským súdom ustanovenej lehote).7. Súd zároveň konštatuje, že predmetná žaloba v časti o určenie dedičského práva smeruje proti
všetkým osobám - účastníkom konania o dedičstve vymenovaným vo výroku označeného uznesenia
dedičského súdu vydaného v zmysle § 194 ods. 1 CMP, ktoré spolu tvoria nútené spoločenstvo. To

teda znamená, že aj procesnú podmienku účasti všetkých podľa zákona pasívne vecne legitimovaných
subjektov v zmysle § 78 ods. 2 CSP treba v rozhodovanom spore považovať za splnenú.

8. Napokon súd konštatuje, že vo vzťahu k žalobe o určenie dedičského práva v časti o určenie, že
žalobca je dedičom po poručiteľke D. A., na podanie ktorej bol odkázaný označeným rozhodnutím

dedičského súdu, sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, pretože vyplýva priamo zo zákona, ak vo
veci bol zachovaný postup podľa § 194 CMP (k tomu tiež porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 108/2008).

9. Vymedzenie predmetu sporu, ktorým je sporná skutková otázka, by malo vyplývať z petitu uznesenia
dedičského súdu, ktorým odkázal dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, na

sporové konanie žalobou o určenie právnej skutočnosti. Pokiaľ žalobca pri podaní predmetnej žaloby
vychádzal z uznesenia dedičského súdu a petit žaloby naformuloval v súlade s pokynom notára ako
povereného súdneho komisára, je potrebné považovať jeho žalobu za procesne prípustnú; v opačnom
prípade by mu bolo odopreté právo na súdnu ochranu a prístup na súd s účinkami denegatio iustitiae
(odopretia spravodlivosti).

9.1. K námietke žalovaného 2/ o nesprávnom resp. nedostatočnom vymedzení predmetu konania
podanou žalobou súd uvádza, že posúdenie otázky, či v danom prípade existovali alebo neexistovali
skutkové okolnosti pre vydedenie žalobcu v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ OZ, je implicitne zahrnuté
v požadovanom určení o tom, či žalobca je dedičom po poručiteľke D. A.. V prípade ak by súd zistil, že
dôvody vydedenia žalobcu sú dané, jeho žalobu zamietne; v prípade, ak by sa preukázalo, že dôvody

vydedenia dané neboli - pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu -, znamená to, že
žalobcovi svedčí dedičské právo po poručiteľke a je jej dedičom (o určenie čoho sa aj správne domáha).
Skutočnosť, či žalobca nakoniec nadobudne niečo z dedičstva po poručiteľke a v akom rozsahu (t. j. či
bude len jediným dedičom, alebo budú popri ňom dediť aj závetní dedičia, alebo či napriek tomu, že mu
svedčí dedičský titul zo zákona, z dedičstva mu nepripadne nič, pretože poručiteľka zanechala celý svoj

majetok dedičom zo závetu), je právnou otázkou, s ktorou sa vysporiada dedičský súd (konajúca notárka
akosúdnakomisárka)vdedičskommimosporovomkonaní,aniecivilnýsúdvcivilnomsporovomkonaní.

10.Žalobcasavšakpodanoužalobouokremurčenia,žejededičompoporučiteľke,domáhaltiežurčenia
neplatnosti závetu a neplatnosti listiny o vydedení z 18. októbra 2018. Žaloba v tejto časti je žalobou o

určenie právnej skutočnosti, na podanie ktorej ale notárka ako súdna komisárka uznesením v dedičskom
konaní žalobcu neodkázala. Určenie právnej skutočnosti spočívajúcej v neplatnosti predmetného závetu
a listiny o vydedené teda v danom prípade nevyplýva z § 194 CMP ani zo žiadneho iného osobitného
predpisu, a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti ako procesne neprípustnú podľa § 137 písm. d/ CSP
zamietol.

11. V ďalšom súd zameral svoj meritórny prieskum na to, či žalobcovi svedčí dedičské právo po
poručiteľke D. A., ktorá ho listinou o vydedení zriadenou vo forme notárskej zápisnice spísanej notárkou
Q.. Q. W. z 18. októbra 2018 vydedila z dôvodov podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ OZ.

12. Dôvod, z ktorého žalobca vyvodzoval neplatnosť svojho vydedenia, spočívajúci v tom, že poručiteľka
D. A. pri spísaní závetu a listiny o vydedení vo forme notárskej zápisnice pred konajúcou notárkou Q..
Q. W. preukázala svoju totožnosť občianskym preukazom, ktorý v tom čase už nebol platný a v dôsledku
toho nemôžu byť platné ani právne úkony zachytené v tejto notárskej zápisnici - t. j. zriadenie závetu a
vydedenie, súd vyhodnotil ako neopodstatnený.

12.1. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že poručiteľka D. A. mala v držbe (t. j. vo svojej faktickej
dispozícii) dva občianske preukazy - jeden so sériovým číslom SE XXX XXX vydaný 26. februára 1996
a druhý so sériovým číslom SP XXX XXX vydaný 21. apríla 2004, pričom obidva jej ako osobe staršej
než 60 rokov boli vydané s neobmedzenou dobou platnosti - a že pri spísaní závetu a listiny o vydedení
vo forme notárskej zápisnice dňa 18. októbra 2018 preukázala svoju totožnosť neplatným občianskym

preukazom č. SE XXX XXX, ktorý bol v systéme príslušného štátneho orgánu v tom čase evidovaný
ako stratený (k tomu porov. § 10 písm. c/ zákona č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení
neskorších predpisov, resp. následne a vecne totožne § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 224/2006 Z. z. o
občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov), avšak uvedené bez ďalšieho neznamená, ževôľu zriadiť závet a vydediť svojich potomkov - žalobcu a jeho syna V. A. prejavil niekto iný, resp. že táto
vôľa nebola prejavená vôbec. Právna spôsobilosť (spôsobilosť na právne úkony) fyzickej osoby v zmysle
§ 8 OZ nie je viazaná na preukázanie svojej totožnosti platným či neplatným občianskym preukazom.

Samotná skutočnosť, že právne konajúca osoba sa nepreukázala pri svojom prejave vôle platným
občianskym preukazom, automaticky neznamená, že tento právny úkon urobila právne nespôsobilá
osoba alebo že tento právny úkon je bez ďalšieho neplatný (nullum negotium) či neexistujúci, ničotný
(non negotium). Číslo občianskeho preukazu je len jedným z identifikátorov fyzickej osoby a má význam
predovšetkým vo vzťahu k náležitostiam notárskej zápisnice. Pre zriadenie (vznik) závetu a listiny o

vydedení ako právneho úkonu ale nie je uvedenie čísla občianskeho preukazu závetcu (poručiteľa)
obligatórnou formálnou náležitosťou, ktorej absencia robí závet či listinu o vydedení neplatnou.
12.2. Pokiaľ aj bolo v notárskej zápisnici uvedené číslo občianskeho preukazu závetcu, ktorý v čase
spísania závetu a listiny o vydedení bol neplatný, môže ísť maximálne o pochybenie procesnoprávneho
charakteru, ktoré sa týka procesného postupu notára - keďže náležitosti notárskej zápisnice ako len
jednej z možných foriem zriadenia poslednej vôle upravujú predpisy o notárskom konaní a svojou

povahou patria k predmetu občianskeho práva procesného -, avšak samo osebe je bez relevantného
dopadu na hmotnoprávnu stránku uskutočneného právneho úkonu zriadenia závetu a vydedenia. Z
notárskej zápisnice spísanej notárkou Q.. Q. W. z 18. októbra 2018 sp. zn. N 477/2018, Nz 35043/2019,
NCRza 6435/2018, NCRls 35687/2018, ako listiny, na ktorej je zachytený výslovný prejav poslednej vôle
poručiteľky D. A. zriadiť závet a realizovať vydedenie, je zrejmé, že tieto právne úkony boli uskutočnené

v obligatórnej písomnej forme a je v nich uvedený deň, mesiac a rok, kedy boli poručiteľkou vlastnoručne
podpísané (porov. § 476 ods. 1 a 2 a § 469a ods. 3 OZ). Súd teda nezistil žiadne nedostatky vo
obsahových náležitostiach predmetného závetu a listiny o vydedení, ktoré by zákon sankcionoval ich
absolútnou neplatnosťou.
12.3. K uvedeniu čísla neplatného preukazu totožnosti (občianskeho preukazu) poručiteľky v notárskej

zápisnici (porov. § 47 ods. 1 písm. e/ Notárskeho poriadku) je potrebné ešte dodať, že občianskoprávna
doktrína ani rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (porov. R 61/1977) tento nedostatok nespája
automaticky s neplatnosťou právneho úkonu, ktorý má byť zachytený touto formou. V danom prípade
nijako nevyplýva, že by predmetná listina nemohla byť identifikovaná ako notárska zápisnica, ale „len“
ako nejaká iná písomnosť. Vzhľadom na obsah celého svojho zápisu je z nej dostatočne zreteľné a

zrozumiteľné nielen to, že ide o formu notárskej zápisnice o právnych úkonoch zriadenia závetu a
vydedenia v zmysle § 46 a nasl. Notárskeho poriadku, ale aj to, kto je účastníkom (subjektom) týchto
právnychúkonov.Skutočnosť,žezávetalistinuovydedenízriadila18.októbra2018práveporučiteľkaD.
A.,anieniektocudzí,dostatočnevierohodnevyplývanielenzobsahuaúdajovuvedenýchapotvrdených
vlastnoručným podpisom poručiteľky v samotnej notárskej zápisnici ako verejnej listine (t. j. mena,

priezviska, rodného priezviska, dátumu a miesta narodenia, rodného čísla a adresy trvalého pobytu
poručiteľky, ktoré aj spolu s podobou tváre boli totožné v oboch občianskych preukazoch vydaných
poručiteľke), ktoré sa v zmysle § 205 CSP predpokladajú za pravdivé, ale tiež z výpovedí svedkov, a
to notárky Q.. Q. W. (ktorá hoci si na osobu poručiteľky už nepamätala, avšak jednoznačne vylúčila
akúkoľvek pochybnosť o tom, že by spisovala zápisnicu o akomkoľvek právnom úkone s osobou, ktorá

by dostatočným spôsobom nepreukázala svoju totožnosť resp. o totožnosti ktorej by mala akúkoľvek
pochybnosť) a P. Y., ktorá ako priateľka poručiteľky s ňou priamo komunikovala o týchto právnych
úkonoch a v deň spísania závetu a listiny o vydedení 18. októbra 2018 ju osobne sprevádzala do sídla
notárskeho úradu konajúcej notárky.

13. Ďalší žalobcom namietaný dôvod neplatnosti svojho vydedenia spočívajúci v absencii spôsobilosti
poručiteľky D. A. na právne úkony v plnom rozsahu súd vyhodnotil za nepreukázaný. V konaní totižto
nebolo tvrdené a ani žiadnym iným spôsobom alebo vykonaným dôkazom nijako nevyšlo najavo, že
by poručiteľka bola pozbavená či obmedzená na spôsobilosti na právne úkony podľa § 10 OZ alebo
že by v čase spísania závetu a listiny o vydedení 18. októbra 2018 konala v duševnej chorobe, ktorá

ju v zmysle § 38 ods. 2 OZ robila na tieto právne úkony neschopnou. Ale práve naopak, z výpovedí
svedkov - notárky Q.. Q. W. spisujúcej tieto právne úkony o zriadení závetu a vydedení, svojho bývalého
žiaka J. A., priateľky P. Y. a opatrovateliek P. K. a D. S., s ktorými sa poručiteľka v rozhodnom čase
relatívne pravidelne (na týždennej či dvojtýždennej báze) stretávala či kontaktovala a ktorých možno
pre absenciu akýchkoľvek rodinných vzťahov a príbuzenských väzieb považovať za nepredpojatých

svedkov nemajúcich na výsledku sporu žiadny záujem - súd zistil, že poručiteľka D. A. bola v dobrej
mentálnej kondícii s náležitou kognitívnou schopnosťou bez akýchkoľvek náznakov trvalej, prechodnej
či tzv. okamžitej duševnej poruchy a svoje vlastné konanie a jeho zamýšľané právne následky si náležite
uvedomovala, t. j. svoje konanie vedela ovládnuť a jeho následky dokázala posúdiť.14. Napokon sa súd v rámci svojho prieskumu zameral na vyriešenie skutkovej otázky, či sú skutočne
(materiálne) dané dôvody vydedenia žalobcu uvedené poručiteľkou D. A. v listine o vydedení z 18.

októbra 2018.

15. Vydedenie (exheredatio) možno charakterizovať ako jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým
prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných
dôvodov svoj dedičský podiel. Vydedením teda poručiteľ prejavuje svoju vôľu odňať dedičovi dedičské

právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Tento prejav poručiteľovej vôle musí byť obligatórne
zachytený v písomnej forme - tzv. listine o vydedení, pričom pod sankciou neplatnosti musí v nej byť
výslovne uvedený dôvod vydedenia (porov. § 469a ods. 3 OZ).
15.1. Občiansky zákonník v ustanovení § 469a ods. 1 OZ umožňuje poručiteľovi vydediť potomka, avšak
len z dôvodov taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Vydedenie z iných dôvodov je neplatné
(porov. R 50/1985). Poručiteľ musí konkrétny dôvod vydedenia výslovne uviesť v listine o vydedení s

časovou a miestnou špecifikáciou, aby sa predišlo prípadnému sporu. Bez uvedenia dôvodu vydedenia
by bola listina o vydedení podľa § 39 OZ absolútne neplatná. Takisto pritom platí, že „dôvod vydedenia
musí byť pod sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný
nielen dotknutému subjektu, ale aj nezúčastneným osobám. Inak by bola listina o vydedení neplatná
pre nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 OZ“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 4 Cdo 194/2011).
15.2. Existenciu dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 OZ je potrebné posúdiť s prihliadnutím na
okolnosti každého jednotlivého prípadu. Konkrétny dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania
listiny o vydedení. Dátum jej spísania je teda rozhodným pre skúmanie danosti dôvodov vydedenia.

16. Poručiteľka ako dôvod vydedenia žalobcu v predmetnej listine o vydedení z 18. októbra 2018 po
citácii ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ OZ uviedla, že „od ukončenia dedičského konania po
mojom neb. manželovi [J.. Q. A. - pozn. súdu] v roku 2005 ma môj syn Z. A. ani jeho syn V. vôbec
nekontaktujú, nezaujímajú sa o mňa, či potrebujem nejakú pomoc. Vnuka V. som kontaktovala, prišiel ku
mne jedenkrát, a od vtedy bez akéhokoľvek záujmu o mňa. Keď som sa dozvedela, že môj syn je chorý,

telefonovala som mu a informovala sa, ako sa má. Jeho jedinou reakciou bolo pohŕdanie a odmietanie
mojej osoby.“.

17. Poručiteľka v listine o vydedení síce cituje dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/ OZ, že
žalobca jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných

závažných prípadoch, avšak už nijako ďalej nešpecifikuje, kedy a akú konkrétnu pomoc potrebovala, v
čom konkrétne mala táto pomoc spočívať, aké konkrétne životné potreby jej mala táto pomoc saturovať,
či a akým spôsobom žalobcu o túto pomoc požiadala, ako sa žalobca k tejto jej žiadosti postavil a prečo
podľa jej názoru jej túto pomoc v rozpore s dobrými mravmi odmietol poskytnúť. Tieto skutkové okolnosti
z obsahu listiny o vydedení vôbec nevyplývajú (a preto je čo do tohto dôvodu nezrozumiteľná, a teda

podľa § 37 OZ neplatná) a počas konania neboli ani tvrdené a ani žiadnym iným spôsobom nevyšli
najavo.
17.1. Z vykonaného dokazovania (z výpovedí sporových strán a svedkov) vyplynul skôr opačný skutkový
záver, a to že poručiteľka bola v čase spísania listiny o vydedení relatívne samostatná, sebestačná a
vitálna. Významnejšie obmedzenie mala len v chôdzi a pri výškových činnostiach (napríklad pri umývaní

okien). Základné životné potreby ako varenie, upratovanie, pranie či osobnú hygienu si vykonávala sama
bez nevyhnutnej potreby asistencie iných osôb, o pomoc pri tom nežiadala nikoho a ak jej aj bola niekým
ponúknutá,odmietalaju.Pomoc,ktorúreálnepotrebovala,nebolaažtakintenzívna(predovšetkýmišloo
nákupypotravín)adokázalasijusamazabezpečiťprostredníctvomopatrovateľskejslužbyposkytovanej
mestskou časťou A.-T., pričom aj túto službu pomerne často odhlasovala (porov. odpoveď mestskej časti

Bratislava-T. z 8. februára 2023 vo veci poskytovania sociálnej služby pre poručiteľku D. A.).
17.2. Na základe vykonaných dôkazov súd teda nemal preukázané, že by žalobca odmietol poskytnúť
pomoc poručiteľke v starobe, chorobe alebo inej závažnej situácii, čo by bolo možné zároveň kvalifikovať
ako konanie priečiace sa dobrým mravom.

18. Poručiteľka vo svojej listine o vydedení z 18. októbra 2018 ako ďalší dôvod vydedenia žalobcu cituje
ustanovenie § 469a ods. 1 písm. b/ OZ, a to že žalobca o ňu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok mal prejavovať. Tento záver vyvodzuje z toho, že od smrti jej manžela (žalobcovho otca)
J.. Q. A. v roku 2005 ju žalobca vôbec nekontaktuje, nezaujíma sa o ňu, či potrebuje nejakú pomoc, akeď sa dozvedela, že jej syn (žalobca) je chorý, telefonovala mu, ako sa má, avšak jeho reakciou bolo
pohŕdanie a odmietanie jej osoby.

19. Vo vzťahu k aplikovaniu dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ sa rozhodovacia
prax najvyšších súdnych autorít ustálila na právnom názore, že „skutočnosti odôvodňujúce záver, že
potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal,
môžu spočívať ako v pasivite (nezáujme) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým
potomoksíceoporučiteľazáujemprejavuje,avšakspôsobomnezodpovedajúcimriadnemusprávaniusa

potomka k rodičovi (prarodičovi atď.), t. j. napríklad spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej
slušnosti“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2821/2006, ktorý je s
ohľadom na výkladové pravidlo príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom
prostredí).
19.1. Pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa tohto ustanovenia „treba tiež zisťovať, či potomok
poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal

prejavovať, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2214/2002). „Nemožno
teda opomenúť konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k
vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne
okolnosti, prípadne či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného

záujmu.Zákonnýdôvodvydedeniauvedenýv§469aods.1písm.b/OZtotižvyžaduje,abyneprejavenie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem,
ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam
konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý
záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť,

že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu“ (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 239/2009). „O neprejavenie opravdivého záujmu
o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere
vyvolaný samotným poručiteľom“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
109/2010).

19.2. Vydedenie z tohto dôvodu teda „prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky
príbuzenskývzťahstojí,kdesahonezáujempotomkaosobnecitovodotýka,kdemutentostavvadí,anie
akideosituáciu,kedymujetentostavľahostajný,prípadnekeďknemusámajpodstatneprispel“(porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 705/2013).

20.1. V relácii na rozhodovaný spor, k otázke vzájomného vzťahu medzi žalobcom a jeho matkou
(poručiteľkou) v rámci vykonaného dokazovania žalobca uviedol, že do roku 2005, kým žil jeho otec J..
Q. A., mal s oboma rodičmi bežný normálny vzťah, volávali si, navštevovali sa, keď to bolo možné, keďže
s rodinou býval a pracoval vo Veľkom Krtíši a do Bratislavy sa mu nedalo často a pravidelne chodievať.
Jeho otec bol ten, kto ich vzájomný rodinný vzťah stmeľoval. Po otcovej smrti jeho vzťah s matkou

ochladol. Matke (poručiteľke) volával, napr. na narodeniny, avšak ich hovor prebiehal odmietavým
spôsobom zo strany matky, že prečo jej volá a ona nič od neho nepotrebuje. Keď sa uvedené viackrát
po sebe zopakovalo, potom ten ich vzťah postupne slabol na intenzite, nekomunikovali spolu často a
nestretávali sa, hoci on by k nej rád prišiel či už do bytu v Bratislave, s ktorého prerábkou rodičom
pomáhal, alebo na chatu do Senca, kde kým jeho otec žil, chodieval aj s rodinou pravidelne, avšak po

otcovej smrti ho tam matka nikdy nezavolala. Tiež sa stalo, že sa raz náhodne stretli na cintoríne v
Bratislave, no keď ho poručiteľka uvidela, nechcela sa k nemu a jeho rodine pripojiť a spoločne stráviť
čas, hoci jej to navrhovali, ale opodiaľ čakala, kým odídu. O svoju matku sa zaujímal predovšetkým
prostredníctvom svojej dcéry - žalovanej 1/, ktorá ju pravidelne chodievala navštevovať (čo žalovaná 1/
v rámci svojho výsluchu potvrdila). Keď sa poručiteľke zhoršil na prelome novembra a decembra 2019

zdravotný stav, ihneď ju prišli navštíviť do Bratislavy, zariadil si svoje záležitosti tak, aby sa o ňu mohol
starať, resp. pri tejto starostlivosti sa striedať s manželkou V. A., k čomu jej pripravili vlastnú izbu u nich
v byte vo Veľkom Krtíši. Následne jej vybavil miesto v domove dôchodcov vo Veľkom Krtíši, kam mala
byť premiestnená, keď sa jej zdravotný stav zlepší, čo sa už ale neudialo (tieto skutočnosti vyplynuli
aj z výpovede žalovanej 1/ a svedkov V. A. a manžela žalovanej 1/ W. S.). Po jej smrti zabezpečoval

jej pohreb.
20.2. Podľa výpovede svedkyne P. Y. poručiteľka bola „kontroverzná“ osoba a mala „ťažšiu“,
„komplikovanú“ povahu (čo potvrdili ako svedkovia aj majitelia susedných chát v B. J. M., M. T. a W. C.,
keď ju charakterizovali ako „dosť konfliktný typ“, „ťažko sa s ňou dalo vychádzať“), dokázala sa i kvôlibanalite s ňou ako najlepšou priateľkou a celoživotnou kolegyňou z práce nekontaktovať neúmerne dlhý
čas, aj vyše pol roka. Poručiteľka síce tvrdila, že sa žalobca o ňu nezaujíma, avšak svedkyňa sama mala
vedomosť i dojem, že sa o ňu zaujímal. Stretli sa napríklad na cintoríne v Bratislave, avšak odmietla sa

k žalobcovi a jeho rodine pripojiť. Žalobca potom prišiel aj k jej bytu zazvoniť a mal záujem ju navštíviť,
avšak ona ho dnu nevpustila.
20.3. Ku komplexnému posúdeniu pravdivosti textu uvedenému poručiteľkou v listine o vydedení z 18.
októbra 2018 je potrebné prihliadnuť i na výpovede svedkov V. A. (vnuka poručiteľky, na ktorého sa
vydedenietakistomalovzťahovať)aK.M.(jehodružky,sktoroumajúspoločnúdcéru),ktorínarozdielod

poručiteľky - ktorá v listine tvrdí, že „vnuka V. som kontaktovala, prišiel ku mne jedenkrát, a odvtedy bez
akéhokoľvek záujmu o mňa“ - uviedli, že po smrti manžela poručiteľky J.. Q. A. v roku 2005 do narodenia
ich spoločnej dcéry v roku 2015 poručiteľku pravidelne navštevovali cca raz za mesiac a po narodení
ich dcéry to bolo častejšie, cca raz za dva týždne, keďže dcéra (pravnučka poručiteľky) chodievala do
jaslí v Bratislave, pričom cestou domov ju chodievali navštevovať.
20.4. Žalovaný 2/, jeho manželka V. A., jeho matka B. A. a žiak poručiteľky J. A. ako svedkovia síce

uviedli, že žalobca sa o poručiteľku od smrti svojho otca nezaujímal a neudržuje s ňou kontakt, avšak
túto informáciu, ako aj všetky ostatné informácie týkajúce sa ostatných rodinných vzťahov mali len
sprostredkované od samotnej poručiteľky.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pokým žil otec žalobcu a manžel poručiteľky J.. Q. A., boli

ich vzájomné rodinné vzťahy štandardnej kvality. Od jeho smrti v roku 2005 až do dňa spísania listiny o
vydedení 18. októbra 2018 síce došlo k postupnému ochladeniu vzájomného vzťahu medzi žalobcu a
jehomatkou,avšaknapriektomusúdnepovažovalzadostatočnehodnovernespravdepodobnené,žeby
žalobca neprejavoval o svoju matku kvalifikovaný opravdivý záujem, ktorý by ako jej syn prejavovať mal,
a že išlo o trvalý jav. Žalobcovi sa tak v konaní podarilo uniesť bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno, že

ani tento dôvod vydedenia uvedený poručiteľkou v listine o vydedení z 18. októbra 2018 nie je v zmysle
§ 469a ods. 1 písm. b/ OZ materiálne naplnený.

22. Zo skutkového stavu veci zisteného na základe vykonaného dokazovania a so starostlivým
prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, možno pokladať pravdivosť toho, čo poručiteľka

uviedla v predmetnej listine o vydedení, za vyvrátenú, resp. nepotvrdenú.
22.1. V danom prípade nevyplynulo, že žalobca od smrti svojho otca svoju matku „vôbec nekontaktuje“
a „nezaujíma sa o ňu, či potrebuje nejakú pomoc“, ale práve naopak, kontakt medzi nimi bol, aj keď
nie stály a pravidelný, ale len občasný, spočiatku intenzívnejší a postupom času sporadickejší. Pokiaľ k
tomutokontaktu(prevažnetelefonickému)došlo,jehoiniciátorombolvoväčšineprípadovprávežalobca,

a nie poručiteľka. Žiadna zo sporových strán ani z vypočutých svedkov nepotvrdili, že by poručiteľka
sama iniciatívne volávala žalobcovi a ten by na jej telefonáty neodpovedal, alebo že by ho pozývala
na návštevu k sebe do Bratislavy či na chatu do Senca a žalobca by jej pozvanie odmietal či celkom
ignoroval, alebo že by ho sama požiadala o určitú pomoc, ktorú by jej žalobca vedome neposkytol, hoci
tak urobiť mohol.

22.2. Poručiteľka v listine o vydedení síce uvádza, že keď bol žalobca chorý, zatelefonovala mu a on
ju s pohrdnutím odmietol, avšak už nijako bližšie nešpecifikuje ďalšie časové a miestne súvislosti tejto
udalosti. Len z tejto jednej všeobecnej vety o tom, že jedenkrát (hoci nevedno kedy presne a v akých
ďalšíchskutkovýchsúvislostiach)žalobcatelefonickyodmietolsvojumatku,nemožnobezďalšiehoprijať
záver, že žalobca skutočne trvalo neprejavoval opravdivý záujem o poručiteľku, o ktorú by ako jej syn

prejavovať mal.

23. V kontexte uvedeného a tiež so zreteľom na zistené správanie sa poručiteľky počas jej náhodného
stretnutia sa so žalobcom a jeho rodinou na cintoríne v Bratislave - kedy sa nechcela k nemu pripojiť
napriek tomu, že ju k sebe volali, a teda kontakt s ním sama odmietla - nemožno uzavrieť, že by samotná

poručiteľka o blízky vnútorný vzťah so žalobcom skutočne stála, a teda že by sama prejavila opravdivý
záujem stýkať sa so žalobcom ako svojím dieťaťom a udržovať s ním bežný príbuzenský vzťah.

24. Pokiaľ aj žalovaný 2/ a vypočutí svedkovia V. A., B. A. a J. A. skonštatovali, že poručiteľka sa so
žalobcom nestýka, ani z jednej tejto výpovede nevyplynulo, že by poručiteľku nezáujem jej syna aj hlbšie

citovo trápil resp. takýto stav ich vzájomných vzťahov sa jej osobne citovo dotýkal a vadil by jej a že
by sa sama pokúšala tento kontakt nejakým spôsobom obnoviť. Z týchto výpovedí tiež síce možno
vyabstrahovať, že zmienka poručiteľky o žalobcovi pred týmito osobami vyznievala vždy skôr ako kritika
jeho osoby a prejav jej vlastného zanevretia k nemu, ale ani z jednej tejto výpovede nijako nie je zrejmé,že by toto ochladenie vzájomného vzťahu spôsobil a zavinil práve žalobca, ale práve naopak, z ďalších
výpovedí sporových strán (žalobcu) a svedkov (priateľky poručiteľky P. Y., manželky žalobcu V. A. a
syna žalobcu V. A.) možno usúdiť, že do značnej miery k takémuto stavu prispela resp. ho vyvolala aj

samotná poručiteľka.

25. V týchto súvislostiach je potrebné ešte pre úplnosť dodať, že žalobca ihneď, ako sa dozvedel o tom,
že jeho matka (poručiteľka) je v dôsledku zhoršenia jej zdravotného stavu v decembri 2019 v nemocnici,
vycestoval za ňou do Bratislavy a zaujímal sa o ňu, ponúkol jej osobnú starostlivosť uňho doma a po tom,

ako sa v rámci konzultácií s ošetrujúcim lekárom poručiteľky dozvedel, že vo vzťahu k jej zdravotnému
stavu bude nevyhnutné poskytovanie sústavnej celodennej starostlivosti a opatery, jej zabezpečil miesto
v domove dôchodcov vo Veľkom Krtíši, kde pracovala aj jeho manželka V. A. ako zdravotná sestra (čo v
konaní ako svedkyňa potvrdila) a ktoré bolo miestom jeho bydliska a pracoviska, kde by ju popri svojom
zamestnaní mohol častejšie a pravidelnejšie navštevovať. Z tohto konania žalobcu, ktoré v čase, kedy
poručiteľka pomoc skutočne a objektívne potrebovala (t. j. ku koncu roka 2019), bolo spontánne, sa

žalobca ako osoba nejaví, že by bol vo vzťahu k svojej matke trvalo ľahostajný, nevšímavý, nezajímajúci
sa o ňu a ignorujúci jej osobu a potreby.

26. Konkludujúc uvedené, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôvody
vydedenia žalobcu uvedené poručiteľkou D. A. v jej listine o vydedení z 18. októbra 2018, spočívajúce

v neposkytnutí potrebnej pomoci v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/ OZ a v trvalom neprejavovaní
opravdivého záujmu v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/ OZ nie sú dané. To teda znamená, že vo vzťahu
k žalobcovi neboli splnené podmienky pre jeho vydedenie, z čoho potom vyplýva, že mu v konaní o
dedičstve po poručiteľke ako jej synovi svedčí dedičské právo, a preto súd jeho žalobe v časti o určenie,
že je dedičom po svojej matke, ako opodstatnenej vyhovel.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 2 CSP, pretože každá
zo sporových strán mala vo veci úspech len čiastočný. Žalobca mal v časti konania o určenie, že je
dedičom po poručiteľke, plný procesný úspech. Žaloba vo zvyšku, t. j. v časti o určenie neplatnosti závetu
a listiny o vydedení, ktoré súd posudzoval ako jedno „zložené“ právne konanie zachytené v jednej a tej

istej notárskej zápisnici z 18. októbra 2018, bola žaloba zamietnutá, čo treba považovať za procesný
úspech žalovaných 1/ a 2/. Porovnaním uvedených čiastočných úspechov vyplýva, že v rozhodovanom
spore mala každá sporová strana mala procesný úspech rovnaký, preto súd podľa § 255 ods. 2 in fine
CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.