Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Judgement was issued on Thursday, August 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106412
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106412.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ing.MatúšaŠkarbalu(sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej
veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. E. F. XXX/XX, XXX XX G., občan SR, 2/ H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: Nám. sv. Anny č. 364/26, 911 01 Trenčín, občan SR, obaja právne zastúpení:
JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Nám. sv. Anny č. 15/25, 911 01 Trenčín, IČO: 34 054 081, proti
žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, so sídlom Brnianska 2038/1,
911 01 Trenčín, IČO: 54 669 464 (pôvodne Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so
sídlom ul. Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín do 31.03.2024), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/

I. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. I. L. F. XXXX/XXX, XXX XX G., právne zastúpený: Lichner Legal
s. r. o., so sídlom Legionárska 7451/4, 911 01 Trenčín, IČO: 47 246 804, 2/ I. H. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXXX/XX, XXX XX G., 3/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. O. F. XXX, XXX XX P., 4/ H. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. XXXX/XX, XXX XX G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho
predchodcu žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2023/036009-003 zo dňa 12.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ voči žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ právo na náhradu trov
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. I. J. D. a I. H. D. (ďalej aj len „ďalší účastník konania 1/“ a „ďalší účastník konania 2/“ alebo
„navrhovatelia“) podali Mestu Trenčín (ďalej aj len „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) dňa

09.08.2022 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom“, (ul. A. M.) umiestňovanej
na pozemku podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX na pozemkoch parcely registra „C“ evidovaných
na katastrálnej mape par. č. 1974/1; 1974/9; 1974/10 druh pozemkov – zastavané plochy a nádvoria
(rodinný dom s garážou, inžinierske siete, bazén) katastrálne územie G., mesto Trenčín.

2. K posúdeniu žiadosti boli zaobstarané záväzné stanoviská a vyjadrenia, a to záväzné stanovisko
Mesta Trenčín zo dňa 11.08.2022, záväzné stanovisko cestného správneho orgán Mesto Trenčín,

Útvar stavebný a životného prostredia zo dňa 05.08.2022, vyjadrenie Okresného úradu Trenčín,
odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia zo dňa 15.07.2022, záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Trenčín zo dňa
13.07.2022, stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne zo dňa12.07.2022, stanovisko Západoslovenskej distribučnej zo dňa 11.08.2022, vyjadrenie Trenčianske
vodárne a kanalizácie, a.s. zo dňa 30.08.2022, vyjadrenie Slovak Telekom, a.s. zo dňa 09.08.2022 a zo
dňa 22.03.2023, súhlas vlastníka nehnuteľnosti Mesta Trenčín zo dňa 12.08.2022, pričom k vydaniu

územného rozhodnutia neboli vznesené zo strany dotknutých orgánov žiadne námietky.

3. Listom zo dňa 22.08.2022 stavebný úrad podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný
zákon“) oznámil začatie územného konania a súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym

zisťovaním na deň 20.09.2022. Účastníci konania a dotknuté orgány boli poučení, že svoje námietky
a stanoviská môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne.

4. Na ústnom pojednávaní vzniesli námietky žalobca 1/, pričom namietal odstupovú vzdialenosť
navrhovaného rodinného domu od hranice s pozemkom v jeho vlastníctve. Referent, ktorý viedol
pojednávanie, vyzval žalobcu 1/, aby svoju námietku zapísal písomne do tlačiva na to určeného,

čo žalobca 1/ odmietol a žiadal o zaslanie podkladov rozhodnutia elektronicky s odôvodnením, že
si musí projektovú dokumentáciu pozrieť spolu s manželkou cez víkend. Referent ho upozornil, že
v zmysle oznámenia o začatí konania, mohol nahliadnuť do podkladov rozhodnutia na stavebnom
úrade a námietky a pripomienky mohol podať najneskôr na ústnom pojednávaní, inak na ne nebude
prihliadnuté. Žalobca 1/ sa odmietol podpísať do zápisnice z predmetného pojednávania.

5. Stavebný úrad dňa 17.10.2022 konanie o umiestnení stavby prerušil a vyzval navrhovateľov na
doplnenie žiadosti, konkrétne na predloženie právoplatného rozhodnutia o výrube a súhlasné stanovisko
Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa.

6. Navrhovatelia dňa 28.10.2022 doplnili vyjadrenie Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrana prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 18.10.2022,
vyjadrenie SPP- distribúcia, a.s. zo dňa 20.09.2022 a Rozhodnutie Mesta Trenčín č. USŽP-
Z-2022/41454/125671 zo dňa 26.10.2022 o súhlase na výrub drevín.

7. Stavebný úrad dňa 04.11.2022 vydal oznámenie o pokračovaní konania a doplnení podkladov
rozhodnutia, s ktorým oboznámil všetkých známych účastníkov konania a dotknuté orgány. Zároveň
ich informoval, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť na stavebnom úrade a svoje námietky
a pripomienky uplatniť písomne, a to v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak na
ne nebude prihliadnuté. Dňa 02.12.2022 podali žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ námietku do predmetného

konania, ktorou vyjadrili svoj nesúhlas so vzdialenosťou 4 m s osadením rodinného domu navrhovateľov
od hranice ich pozemku parc. č. 1973/5.

8. Ďalší účastník konania 1/ dňa 23.01.2023 doručil ako reakciu na námietku žalobcov Dodatok č.
1 k dokumentu "A. Sprievodná správa" vydaného v 05/2022 vypracovaný I. A. M., autorizovaným

architektom, spolu s prílohou č. 1 – Svetlotechnické posúdenie I. G. M., autorizovaného stavebného
inžiniera, zo dňa 20.12. 2022, s prílohou č. 2 – Stanovisko I. G. M., autorizovaného stavebného inžiniera,
zo dňa 21.12.2022, s prílohou č. 3 – Stanovisko I. H. H., autorizovaného architekta, zo dňa 03.01.2022.

9. Stavebný úrad dňa 07.02.2023 vydal oznámenie o doplnení nových podkladov rozhodnutia, s ktorým

oboznámil všetkých známych účastníkov konania a dotknuté orgány. Zároveň ich informoval, že do
podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť na stavebnom úrade a svoje námietky a pripomienky uplatniť
písomne, a to v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak na ne nebude prihliadnuté.

10. Dňa 06.03.2023 podali žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ námietku do predmetného konania, ktorou vyjadrili

opätovne svoj nesúhlas s umiestnením navrhovaného domu na parc. č. 1974/1, 1974/9 a 1974/10, ktorý
je od ich parcely vzdialený len 4 m, pričom by akceptovali minimálnu vzdialenosť 6 m.

11. Mesto Trenčín, ako stavebný úrad, Rozhodnutím č. MSÚTN-ÚSaŽP/2023/2373/16524/DUD, MsÚ
11274/2022 zo dňa 30.03.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), rozhodlo o umiestnení

stavby „Rodinný dom“, (ul. A. M.), pre ďalších účastníkov konania 1/ a 2/, umiestňovanú na pozemku
podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX na pozemkoch parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape parc. č. 1974/1, 1974/9 a 1974/10, druh pozemkov – zastavané plochy a nádvoria (rodinný
dom s garážou, inžinierske siete, bazén), katastrálne územie G., H. G., tak ako je to zakreslenévo výkrese č. C1 – Situácia, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. V prvostupňovom
rozhodnutí stavebný úrad uviedol stručný popis stavby, architektonické a konštrukčné riešenie, určil
podmienky na zabezpečenie súladu urbanistického a architektonického riešenia stavby s okolitým

životným prostredím, uviedol požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej
správy a dotknutých organizácií a požiadavky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek
na výstavbu a zo slovenských technických noriem a rozhodol o námietkach vznesených účastníkmi
administratívneho konania tak, že ich ako nedôvodné zamietol. Stavebný úrad k námietkam uviedol,
že navrhovaný rodinný dom je umiestnený od hranice pozemku parc. č. 1973/5 vo vlastníctve

navrhovateľov vo vzdialenosti 4,046 m a existujúci rodinný dom žalobcov je od hranice s pozemkom
vo vlastníctve navrhovateľov, na ktorú má byť umiestnený navrhovaný rodinný dom, vo vzdialenosti
1,36 m menšej ako je predpísaná v § 6 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách
na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). Na fasáde umiestňovaného

rodinného domu sa nenachádza zo strany od parcely č. 1973/5 žiadne okno, na fasáde rodinného
domu žalobcov sa nachádza okno do neobytnej miestnosti, preto minimálna vzdialenosť rodinných
domov by podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. mala byť 4 m, čo jej umiestnením navrhovaného
rodinného domu splnené, nakoľko je umiestnený 4,046 m od spoločnej hranice pozemkov. Navrhovatelia
zároveň v doplnení podkladov rozhodnutia predložili svetlotechnické posúdenie, v záveroch ktorého

sa konštatuje, že stavba rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľov nebude stavbou navrhovaného
rodinného domu ovplyvnená z hľadiska oslnenia. Stavebný úrad zároveň konštatoval, že pre územie,
v ktorom sa nachádzajú pozemky dotknuté umiestňovanou stavbou, je spracovaná územnoplánovacia
dokumentácia a umiestnenie stavby je v súlade s jeho záväznou a smernou časťou. Stanoviská
účastníkov konania, dotknutých orgánov a zainteresovaných organizácií boli skoordinované a zahrnuté

do podmienok prvostupňového rozhodnutia.

12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 03.05.2023 podala odvolanie žalobkyňa 2/ a dňa
05.05.2023 podal odvolanie žalobca 1/, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-
OVBP2-2023/036009-003 zo dňa 12.09.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa

§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
K odvolacím námietkam žalobcov v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že námietka
týkajúca sa odstupových vzdialeností stavieb bola predmetom konania pred prvostupňovým orgánom,
preto žalovaný vo všeobecnosti odkázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a tam

prezentované posúdenie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Na zdôraznenie správnosti však dodal,
že umiestnenie navrhovanej stavby je v súlade s § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Podľa zistení
prvostupňového orgánu rodinný dom odvolateľov je umiestnený od spoločnej hranice s pozemkom
vo vlastníctve navrhovateľov vo vzdialenosti približne 1,36 m a už toto riešenie teda znevýhodňovalo
navrhovateľov, ktorí museli pri umiestňovaní stavby svojho rodinného domu riešiť aj túto skutočnosť.

Túto objektívnu skutočnosť je potom potrebné vyhodnotiť vo svetle princípu proporcionality vlastníckych
práv navrhovateľov a vlastníkov susedných pozemkov. Žalovaný uviedol, že projektová dokumentácia
preukazuje, že umiestňovaná stavba nemá smerom k susednej stavbe okná obytných miestností, a teda
nie je namieste tvrdenie o narúšaní súkromia žalobkyňou 2/. Ako vyplýva zo zistení prvostupňového
orgánu, na rodinnom dome odvolateľov sa nachádza okno do neobytnej miestnosti. Podľa situačného

výkresu navrhovaná stavba bude vzdialená od spoločnej hranice s pozemkom žalobcov vo vzdialenosti
4,046 m, teda umiestnenie stavby nie je v rozpore s § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Žalovaný
tiež poukázal na to, že podľa záverov projektu požiarnej ochrany odstupové vzdialenosti vyhovujú
ajpredpisomnaúsekupožiarnejochrany.Navrhovateliavkonanípredložiliajsvetlotechnicképosúdenie,
v záveroch ktorého sa konštatuje, že rodinný dom odvolateľov nebude navrhovanou stavbou ovplyvnený

z hľadiska oslnenia.

13. K odvolacej námietke žalobkyne 2/ ohľadom narušenia pohody bývania žalovaný uviedol,
že námietka nebola zo strany žalobkyne 2/ konkretizovaná, pričom táto námietka nebola konkretizovaná
ani v prvostupňovom konaní. Pohodu bývania treba podľa žalovaného posudzovať ako skutočnosť, ktorú

vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s budúcou stavbou vychádzajúc z jeho subjektívnych pocitov.
Pokiaľ teda vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho
pohody bývania, musí uviesť konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali.
Žalobkyňa 2/ v odvolaní neuviedla žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali akékoľveknezákonné narušenie jej pohody bývania. Zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sú pre stavebný
úrad záväzné a ani zo svetlotechnického posudku nevyplýva, že by predmetná stavba negatívne
ovplyvňovala rodinný dom žalobkyne 2/. Žalovaný mal za to, že vzdialenosť navrhovaného rodinného

domu od rodinného domu žalobkyne 2/ spĺňa požiadavky urbanistické, architektonické, životného
prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok,
požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie, na zachovanie
pohody bývania a umožňuje údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné
vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Žalovaný dospel k záveru,

že prvostupňový orgán sa v konaní a následne v prvostupňovom rozhodnutí dôsledne zaoberal
umiestnením navrhovanej stavby s ohľadom na okolitú zástavbu s následným vyhodnotením jej vplyvom
na susedné nehnuteľnosti. Žalovaný námietky žalobcu 1/ vyhodnotil ako nedôvodné. Správny poplatok
bol v zmysle položky 59 písm. a) bod 1 zákona č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov vyrubený za jeden stavebný objekt – rodinný dom. Umiestnenie bazéna a vrtov,
ako aj výška oplotenia, sú dostatočne zrejmé z predloženej projektovej dokumentácie. Žalovaný sa tiež

stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia ohľadom súladu navrhovanej stavby s platným
Územným plánom Mesta Trenčín v znení jeho zmien a doplnkov. Žalovaný tiež nezistil namietaný rozpor
umiestnenia priečelia budovy od chodníka s ustanovením § 6 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., nakoľko
z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že priečelie budovy je vo vzdialenosti 3 m od chodníka.
Žalovanýtiežnevideldôvodnaaplikáciu§45ods.6Stavebnéhozákona,nakoľkopredmetomúzemného

konania je stavba rodinného domu s jedným podzemným a dvomi nadzemnými podlažiami a nejedná
sa preto o jednoduchú ani drobnú stavbu. Žalovaný tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu
1/ ohľadom porušenia procesných práv účastníkov konania, nakoľko oznámenie o doplnení podkladov
zo dňa 07.02.2023 obsahuje poučenie o možnosti nahliadnutia do spisu, kde sa mohli účastníci konania
oboznámiť s doplnenými podkladmi. Účastníci konania boli informovaní o doplnení podkladov a mali

možnosť sa s nimi oboznámiť a podať v stanovenej lehote prípadné námietky a pripomienky. Žalobca 1/
si v konaní uplatnil námietky a pripomienky, s ktorými sa prvostupňový orgán zaoberal a vysporiadal sa
s nimi. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi.
Rozhodnutie mesta Trenčín, ktorým bol udelený súhlas na výrub piatich kusov jabloní je súčasťou
administratívneho spisu.

14. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatoval, že prvostupňový orgán
postupoval v intenciách Stavebného zákona, skutkový stav bol zo strany prvostupňového orgánu
zistený dostatočne a vec bola taktiež správne právne posúdená. Prvostupňový orgán taktiež v konaní
postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorým dal možnosť sa k podkladom rozhodnutia

ako i k navrhnutej stavbe vyjadriť a o ktorých námietkach rozhodol v súlade so stavebným
zákonom. Umiestnenie stavby je v súlade s platným Územným plánom Mesta Trenčín v znení jeho
zmien a doplnkov a projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie navrhovanej stavby vyhovuje
všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu podľa ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
Prvostupňový orgán zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov vyžadovaných

osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov sietí technického vybavenia
na napojenie a tieto stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok územného rozhodnutia.

Správna žaloba - žalobné body

15. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote a doplnenou podaním zo dňa 21.12.2023, sa
žalobcovia 1/ a 2/ domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
Žalobcovia sa nestotožnili s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, namietali, že bol porušený zákon,
v dôsledku čoho boli ukrátení na svojich právach.

16. Žalobcovia namietali záver žalovaného, že sa prvostupňový orgán v dostatočnej miere zaoberal
otázkou pohody bývania žalobcov a žalobcovia nepredložili také námietky, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, akým konkrétnym spôsobom má byť do ich pohody bývania zasiahnuté. Žalobcovia uviedli,
že z obsahu ich námietok je jednoznačne zistiteľné a zrejmé, v čom konkrétne by mal tento zásah

spočívať. Poukazovali na to, že umiestnením predmetnej stavby vo vzdialenosti len 4,046 m od hranice
pozemku parc. č. 1973/5, ktorá sa približuje minimálnej zákonom stanovenej odstupovej vzdialenosti
pre rodinné domy stavané v stiesnených územných podmienkach (4 m) možno dôvodne očakávať
výrazné zhoršenie ich doposiaľ zaužívanej pohody bývania. Žalobcovia vo vzťahu k pohode bývaniauvádzali, že na parc. č. 1973/5 susediacej s pozemkami parc. č. 1974/1,1974/9 a 1974/10, na ktorých má
byť umiestnená predmetná stavba, sa nachádza dvor k ich rodinnému domu, ktorý slúži na záhradkársku
činnosť,odpočinokacelkovétrávenievoľnéhočasuažepráveumiestnenímstavbyvtakejtovzdialenosti

sa rozsah ich doterajšieho súkromia výrazne zmení. Pri skúmaní možného vplyvu umiestnenia stavby
na pohodu bývania žalobcov je vždy potrebné zohľadniť aj určité subjektívne hľadisko spočívajúce
v doposiaľ zavedenom a legitímne očakávanom rozsahu súkromia žalobcov, pričom ak prvostupňový
orgán a aj žalovaný vo vzťahu k tejto námietke žalobcov uviedli, že odstupová vzdialenosť 4,046 m je
v súlade s vyhláškou, a teda, že umiestnením predmetnej stavby v takejto vzdialenosti od pozemku vo

vlastníctve žalobcov nedôjde k zhoršeniu pohody bývania, žalobcovia považovali takýto postup oboch
orgánov verejnej správy za striktne formalistický, nesprávny a nezákonný.

17. Žalovaný sa vôbec sa nezaoberal s odvolacou námietkou žalobcov týkajúcou sa umiestnenia a výšky
oplotenia, a to napriek tomu, že žalobcovia v odvolaní poukazovali na to, že z obsahu prvostupňového
rozhodnutia nie je možné zistiť, v akej výške má byť oplotenie realizované. Žalobcovia sú si vedomí toho,

že v prípade drobných stavieb, akým je aj oplotenie, sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby
ako samostatného stavebného objektu, avšak táto ma doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, preto by
minimálne uvedenie výšky takejto drobnej stavby a v nadväznosti na to aj posúdenie jej možného
vplyvu na pohodu bývania, a to aspoň v základných líniách, nemalo v rozhodnutí o umiestnení stavby
absentovať.

18. Žalovaný sa vôbec sa nezaoberal s odvolacou námietkou žalobcov, že z obsahu rozhodnutia
prvostupňového orgánu nie je možné zistiť, v akej vzdialenosti od pozemku parc. č. 1973/5, na ktorom
stojí rodinný dom žalobcov, sa má bazén nachádzať. Prvostupňový orgán uviedol len vzdialenosť
bazéna, v akej má byť tento umiestnený od jedného zo susedných pozemkov parc. č. 1974/6, avšak jeho

vzdialenosťou od ďalších susedných pozemkov, a to pozemku parc. č. 1973/5 vo vlastníctve žalobcov,
ktorý je vo vzťahu k pozemkom, na ktorých má byť bazén umiestňovaný, susednou nehnuteľnosťou, sa
vôbec nezaoberal. Z výkresu č. C1- Situácia, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia, je zrejmé,
že sa však jedná o vzdialenosť pomerne malú, teda umiestnením bazéna v tesnej blízkosti hranice
nehnuteľnosti žalobcov by mohlo dôjsť k narušeniu pohody bývania žalobcov. Pri umiestňovaní takého

objektu,akýmjebazénvoveľkosti30m2jenevyhnutnédodržaťurčitúprimeranúodstupovúvzdialenosť.
V opačnom prípade by totiž mohlo dochádzať jednak k pretekaniu vody z bazéna priamo na pozemok
žalobcov a zároveň aj samotným užívaním bazéna by bol spôsobovaný určitý hluk, ktorého intenzita,
vprípade,aknebudeumiestnenývdostatočnejvzdialenostiodhranicenehnuteľnostižalobcov,bymohla
pôsobiť prinajmenšom rušivo a znižovať tak doposiaľ zaužívanú pohodu bývania žalobcov. Taktiež by

v tejto súvislosti bolo potrebné podľa žalobcov zohľadniť, či by umiestnením bazéna v tesnej blízkosti
od hranice pozemku žalobcov nevznikla možnosť priameho výhľadu z bazéna do obytných miestností
rodinného domu žalobcov. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že vzhľadom na rozmery bazéna
obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí (3 m x 10 m) sa nemôže jednať o drobnú stavbu, keďže bazén
svojimi rozmermi dosahuje veľkosť 30 m2, čo už nezodpovedá definícii drobných stavieb v zmysle

ustanovenia § 139b ods. 7 písm. b) stavebného zákona. Prvostupňový orgán však vo výroku rozhodnutia
rozhodol o umiestnení len jednej hlavnej stavby, a to predmetnej stavby (rodinného domu), pričom
v časti „polohové umiestnenie stavby“ potom bez akejkoľvek obsahovej nadväznosti uvádza aj bazén,
ktorýjezhľadiskasvojichrozmerovtaktiežstavbouhlavnou.Anitýmitorelevantnýminámietkamižalobcu
sa žalovaný vôbec nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia len uviedol, že umiestnenie bazéna je

dostatočne zrejmé z projektovej dokumentácie.

19. Vo vzťahu k obsahu a určitosti odvolacích námietok žalobcov, ktoré žalovaný vyhodnotil
ako nedostatočne konkretizované, žalobcovia namietali, že prvostupňové rozhodnutie vykazuje také
vady, v dôsledku ktorých žalobcovia ani nemohli podrobnejšie obsah svojich námietok konkretizovať.

Napriek tomu majú žalobcovia za to, že odvolacie námietky boli formulované dostatočne presne
a zrozumiteľne na to, aby správne orgány vedeli posúdiť, v čom má spočívať žalobcami namietaný
zásah do ich práv a že zároveň nimi výslovne poukazovali aj na nepreskúmateľnosť prvostupňového
rozhodnutia. V dôsledku týchto skutočností tak bola žalobcom odňatá možnosť účinne sa brániť
vznášaním ďalších námietok a keďže tento stav nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia nebol

odstránený ani žalovaným, ktorý postupoval rovnako nesprávne a nezákonne.

20. Žalobcovia v závere správnej žaloby zhrnuli, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie sú nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzajúz nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, ako aj z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom

verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čím sú dané dôvody
na zrušenie týchto rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) a ods. 3 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej aj ako „SSP“)
a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu v zmysle § 191 ods. 4 SSP. Žalobcovia
zároveň navrhli, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie na základe
odvolaní žalobcov v celom rozsahu, pričom skonštatoval zákonnosť a správnosť prvostupňového
rozhodnutia a nezistil také pochybenia, na základe ktorých by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie

zrušiť, resp. vrátiť opakovane na nové prejednanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil,
uviedol ustanovenia Stavebného zákona a Správneho poriadku, na základe ktorých rozhodol, pričom
sa vysporiadal s námietkami žalobcov, ktoré uviedli vo svojich odvolaniach. Žalovaný uviedol, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako aj správneho
právnehoposúdenia.Rozhodnutiebolovydanévsúladespríslušnýmiprávnymipredpismi.Knámietkam

týkajúcim sa umiestnenia stavby, odstupových vzdialeností a pohody bývania žalobcov žalovaný uviedol
rovnakú argumentáciu, ktorá bola uvedená v preskúmavaných rozhodnutiach. Podľa názoru žalovaného
v žalobe nie je uvedený ani jeden konkrétny dôvod, ako by malo rozhodnutie žalovaného a ním uznaný
postup prvostupňového orgánu, ukrátiť žalobcov na ich právach a právom chránených záujmoch. Ide
o nevôľu žalobcov uznať práva stavebníkov alebo inú netoleranciu. V súvislosti s návrhom žalobcov

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný poukázal na to, že podľa názoru žalovaného
nevzniká žalobcom hrozba závažnej ujmy a vážneho nenapraviteľného následku, preto navrhol, aby súd
uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný
nemal pochybnosť o tom, že postupoval v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi a svoje rozhodnutie náležite a dostatočne odôvodnil. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd

správnu žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ k správnej žalobe

22. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ uviedli, že správnu žalobu považujú za nedôvodnú, absolútne

neopodstatnenú a účelovú a zdôraznili, že skutočnosti uvádzané žalobcami považujú za nepravdivé,
skreslené, neúplne a účelovo prezentované, a vo viacerých smeroch vedome nesprávne komunikované,
no predovšetkým nepreukázané a právne irelevantné. So skutočnosťami tvrdenými žalobcami sa
nestotožnili a tieto v celom rozsahu popreli. Uviedli, že žalobcovia sa svojou žalobou domáhajú
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia bez relevantných (právnych)

dôvodov, a to len z dôvodu údajného, ničím nepreukázaného zásahu do práva na „pohodu
bývania“, ktorého potencionálne narušenie odvodzujú len z ničím nepodložených hypotéz a domnienok
založených na ich subjektívnom názore a presvedčení s tým, že si tendenčne prispôsobujú jednotlivé
skutočnosti s cieľom navodiť mylný dojem a zavádzať súd pre vec neopodstatnenými skutočnosťami.
Rovnako vedome ignorujú platný právny stav, ktorý je deklarovaný aj aplikačnou praxou súdov

svedčiacou o tom, že otázku pohody bývania nemožno podceňovať. Potvrdzuje to aj Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/5/2014 zo dňa 28.01.2015, ktorý hovorí, že
zákonnosť posudzovania odstupových vzdialeností rodinných domov spočíva vo výklade ust. § 6 ods.
4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktoré je nevyhnutné vykladať v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002
Z. z. Žalobcovia nesporne vedome ignorujú aj Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS

172/2016-13 zo dňa 16. marca 2016, ktorý vo svojom uznesení rovnako tvrdí, že: „Uvedené ustanovenie
(§ 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.) je nevyhnutné vykladať v spojení s § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002
Z. z., ktoré okrem iných požiadaviek uvádza, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať „požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania“. Práve táto požiadavka je účelom
zákonomurčenéhoodstupustavieb.Zachovaniepohodybývaniavstiesnenýchúzemnýchpodmienkach

vylučuje vzájomné umiestnenie okien v protiľahlých častiach stien tak, aby sa susedia navzájom nerušili
pohľadom do svojich obytných miestností, ak vzdialenosť medzi rodinnými domami je menej ako od
7 m do 4 m, čo je povolené zákonné rozpätie ex lege pre tento právny režim stiesnených územnýchpodmienok. Umiestnenie okien obytných miestností iba zo strany jedného rodinného domu nevedie k
tejto zákonom vylučujúcej interakcii“.

23. K námietke žalobcov ohľadom absencie výšky oplotenia v prvostupňovom rozhodnutí uviedli,
že žalobcovia nevenovali dostatočnú pozornosť projektovej dokumentácii, ktorá vo výkrese č. C1 –
Situácia jednoznačne situuje oplotenie okolo celej parcely investorov. Stavebný zákon a ani vykonávacia
vyhláška (vyhláška č. 532/2002 Z. z.) síce konkrétne neobmedzuje výšku plota, avšak opisne určuje
obmedzenia pre rozsah oplotenia. Rovnako sa k výške oplotenia susediaceho s mestskou komunikáciou

(križovatka ul. M. a K. O. Q.) vyjadrovalo aj Mesto Trenčín, Útvar mobility, Mierové námestie č. 1/2, 911
64 Trenčín vo svojom vyjadrení z dňa 05.08.2022, č. MSÚTN-UM/2022/607/110843/Za.

24. K námietke ohľadom absencie odstupovej vzdialenosti bazéna od pozemku žalobcov uviedli,
že súčasťou predloženej projektovej dokumentácie, do ktorej odvolateľ dvakrát nahliadol (osobne
dňa 07.12.2022, ako aj dňa 03.03.2023 – zaslanie požadovaných dokumentov mailom), je aj výkres

č. C1 – Situácia, z ktorého sú zrejmé všetky základné rozmery a vzdialenosti, ktoré sa vzťahujú
k predmetnej stavbe novostavby rodinného domu. Je obvyklé a zrejmé, že z dôvodu prehľadnosti
predkladanej projektovej dokumentácie, ktorú spracoval autorizovaný stavebný inžinier, sa neuvádzajú
všetky rozmery a vzdialenosti. Tie menej podstatné, ale určite dôležité z pohľadu posúdenia polohy
a umiestnenia jednotlivých objektov, rozmerov a vzdialeností, je možné s použitím tých v projektovej

dokumentácii uvedených rozmerov a vzdialeností, ako aj s použitím základných matematických operácií
(ako je predovšetkým sčítanie a odčítanie), vypočítať. Štandardom je uvádzanie vzdialenosti najbližšej
časti k vedľajšej parcele, čo v prípade p. č. 1973/5 predstavuje vzdialenosť rodinného domu, ktorá je vo
výkrese č. C1 – Situácia, uvedená ako 4046 mm. Nie je možné a ani efektívne v územnom rozhodnutí
uvádzať všetky rozmery a vzdialenosti voči všetkým pozemkom, stavbám, objektom, nakoľko ide i veľké

množstvo vzájomných súvislostí, z ktorých každú je možné z výkresu č. C1 – Situácia vypočítať. V
prípade, že by aj projektant mal snahu výrazne zvýšiť množstvo rozmerov a vzdialeností uvádzaných
v projektovej dokumentácii, táto by sa stala neprehľadnou a mnohé údaje by sa mohli prekrývať, čo by
znížilo aj čitateľnosť. Rovnako nie je možné, aby sa každou z takýchto rozmerov a vzdialenosti stavebný
úrad zaoberal v územnom rozhodnutí, keď spĺňajú požiadavky platnej stavebnej legislatívy.

25. K tvrdeniu žalobcov, že stavebný úrad mal dôsledne posúdiť aj možný vplyv stavieb (oplotenie
a bazén) na pohodu bývania žalobcov, ďalší účastníci konania 1/ a 2/ uviedli, že v zmysle platnej
stavebnej legislatívy sa pohoda bývania posudzuje výhradne vo vzťahu medzi obytnými miestnosťami
stavieb, ktorými oplotenie a ani bazén nie sú. Napadnuté rozhodnutie smeruje k umiestneniu stavby

a konštrukčné riešenie nemá na umiestnenie stavby vplyv a bude predmetom stavebného konania.
Rodinný dom žalobcov svojim umiestnením 1,35 m od pozemku ďalších účastníkov konania 1/ a 2/
(parc. č. 1974/10) vytvára stiesnené podmienky a v súčasnej dobe by podľa platnej legislatívy a ani
podľa platného Územného plánu mesta Trenčín pre danú lokalitu nebolo možné bez súhlasu vlastníka
parc. č. 1974/10 (t. j. ďalších účastníkov konania 1/ a 2/), takto blízko umiestniť žiadnu stavbu a nie ešte

rodinný dom. Inak povedané, žalobcovia svojou stavbou vytvárajú stiesnené podmienky a súčasne sa
snažia ukrátiť investorov o ich legitímne právo postaviť svoj rodinný dom, ktorý spĺňa všetky zákonné
požiadavky a regulatívy zóny. Odvolávajú sa na „pohodu bývania“, pričom obsah tohto pojmu zjavne
nepochopili.

26. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ uviedli, že žalobcovia bez akéhokoľvek preukázania, kvantifikácie a
špecifikácie ich tvrdení, ktorá nie je ničím podložená, kde absentujú odborné posudky osôb a organizácií
oprávnených v odbore, s jednoznačným cieľom neprimerane a účelovo predĺžiť územné a stavebné
konanie a oddialiť jeho právoplatné ukončenie, neprípustne zasahujú do ich práv. Žalobcovia podľa nich
konajú zjavne v rozpore so zásadou akejkoľvek primeranosti a neprípustne zasahujú do ich práv tým, že

sa účelovo a nedôvodne snažia oddialiť dokončenie povoľovanej stavby (ktorá nijako nezasahuje do ich
pokojného bývania). Potvrdzuje to aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžp/25/2011
zo dňa 9. októbra 2012, podľa ktorého „princíp proporcionality medzi vlastníkmi dvoch pozemkov, ktorý
musí byť pri výklade § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR zohľadnený.“ Svojim
postupom žalobcovia okrem nemožnosti riadne začať a dokončiť stavbu, a túto aj následne užívať,

spôsobujú, že ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ vzniká v dôsledku situácie na trhu so stavebnými
materiálmi za posledné obdobie neprimerané a neočakávané zvýšenie nákladov s uskutočnením stavby
a nedokončením stavby v primeranej lehote im vzniknú škody značného rozsahu.27. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ tiež reagovali na tvrdenie žalobcov, že na ich pozemku sa nachádza
dvor k ich rodinnému domu, ktorý slúži na záhradkársku činnosť, odpočinok a celkové trávenie voľného
času. Žalobcovia toto tvrdenie však ničím nepodložili. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ majú podľa

priložených fotografií za to, že tento priestor (trojuholník susediaci s plotom na ul. O. Q., ktorý je takmer
celý pod stromom, vybetónovaný, so šírkou približne 1,35 m a takmer celý deň v tieni s výnimkou
krátkeho časového úseku v trvaní cca.60 min.) nepovažujú za priestor pre odpočinok a trávenie voľného
času. V prípade, že áno, tak by tým vedome žalobcovia rušili obyvateľov na susediacom pozemku a
znižovali by tým ich kvalitu života. Okrem všeobecných fráz by bolo vhodné predložiť reálne zistenia,

ktoré posúdila a kvantifikovala osoba oprávnená k takýmto úkonom, resp. posudkom. Ďalší účastníci
konania 1/ a 2/ predložili viacero takýchto posudkov (celkom 4 posudky), ktoré sú súčasťou spisu.
Zároveň podotkli, že na adrese O. Q. XXXX/XX, XXX XX G., t. j. v rodinnom dome stojacom na
susediacej parcele, nie je evidovaný trvalý pobyt žiadneho občana. Uvedené potvrdilo Mesto Trenčín
na základe žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení
neskorších predpisov dňa 15.05.2023. Preto ťažko možno hovoriť o „pohode bývania“, keď v predmetnej

nehnuteľnosti nikto trvale nebýva, a ktorá je využívaná len občasne. Toto sa však nedá tvrdiť o
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom územného rozhodnutia, a v ktorej Mesto Trenčín trvalé bydlisko
občana eviduje. Zároveň ďalší účastníci konania 1/ a 2/ argumentovali umiestnením bazéna žalobcov
a altánku od ich parcely, ako aj tým, že ani jedna z týchto stavieb nebola stavebnému úradu ohlásená.
Uvedené potvrdilo Mesto Trenčín na základe žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom

prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov dňa 15.05.2023.

28. Napokon ďalší účastníci konania 1/ a 2/ nesúhlasili ani s tvrdením žalobcov, v zmysle ktorého
stavebný úrad a rovnako žalovaný vôbec neskúmali vplyv povoľovanej stavby na zachovanie pohody
bývania, nakoľko z odôvodnení dotknutých rozhodnutí je evidentné, že táto otázka bola predmetom

ich skúmania, a to už v rámci vysporiadania sa s námietkami účastníkov konania v rámci konania
pred stavebným úradom, ale aj následne po odvolaní žalobcov. Žalobcovia nijako konkrétne a
relevantným spôsobom neuviedli, ako má dôjsť realizáciou povoľovanej stavby k zásahu do ich
pokojného bývania, a títo len opakovane všeobecne tvrdia, že stavbou, realizovanou v súlade so
stavebno-technickými požiadavkami a regulatívmi územného plánu, dôjde k hrubému narušeniu ich

pokojného bývania. Na záver nesúhlasili ani s priznaním odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko
v posudzovanom prípade zatiaľ správny orgán rozhodol len o umiestnení stavby, nie o jej povolení
(čo bude predmetom samostatného správneho konania), a z toho dôvodu výkonom napadnutého
rozhodnutia, resp. jeho právnymi následkami, v žiadnom prípade nehrozí žalobcom okamžitá závažná
ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda či iný nenapraviteľný následok.

29. S ohľadom na uvedené skutočnosti a zjavne neopodstatnenú argumentáciu žalobcov, ktorú
považovali za čisto účelovú a šikanóznu, s cieľom predlžiť stavebné konanie a oddialiť vydanie
právoplatného stavebného povolenia a dokončenia stavby ďalší účastníci konania 1/ a 2/ navrhli, aby
správny súd žalobu žalobcov v zmysle ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Doplnenie vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe

30. Ďalší účastník konania 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil svoje vyjadrenie
k správnej žalobe podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.02.2024, v ktorom okrem iného uviedol,

žežalobcoviaakoúčastníciúzemnéhokonaniazneužilisvojezákonnéprávoatotovykonávališikanózne
voči účastníkom, a to s jedným účelom, oddialiť, resp. úplne znemožniť, aby mohli vôbec realizovať
samotnú stavbu rodinného domu. Žalobcovia pokračujú vo svojom šikanóznom výkone práv aj v
už začatom stavebnom konaní, keď argumentujú vo vzťahu k navrhovanej stavbe jednak vágnym,
neurčitým spôsobom. Ďalšie typy námietok majú absolútne všeobecný charakter, resp. spochybňujú

bez akejkoľvek podrobnejšej právnej argumentácii záväzné stanovisko Mesta Trenčín. Rovnako tak
žalobcovia bez akéhokoľvek bližšieho či odborného vysvetlenia spochybňujú statický posudok stavby.
Akýmsi pomyselným „vrcholom“ námietok žalobcov je ich námietka zaujatosti, ktorá je založená na tom,
že niektorí účastníci konania nemajú zo strany stavebného úradu všetky informácie, ktoré by mali mať,
pričom netvrdia, že sa to týka priamo ich a súčasne ich žiadosť o stanovisko Dopravného úradu, divízie

civilného letectva ako dotknutého orgánu (podľa žalobcov), keď plánovaná stavba je jednopodlažný
rodinný dom, v okolí ktorého sa už teraz nachádzajú viacpodlažné rodinné domy, či niekoľkopodlažná
budova 6. Základnej školy v Trenčíne. Zo zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a
ozmeneadoplneníniektorýchzákonovaanizinýchvšeobecnezáväznýchplatnýchprávnychpredpisovnevyplýva, že v predmetnej veci je potrebné zabezpečiť stanovisko Dopravného úradu, Divízie civilného
letectva, preto konanie žalobcov je potrebné vyhodnotiť ako konanie účelové, a to s jediným cieľom,
spôsobiť prieťahy v konaní tým, že požadujú obstaranie podkladov, ktoré pre vec nie sú potrebné.

Doplnenie vyjadrenia ďalšej účastníčky konania 2/ k správnej žalobe

31. Ďalšia účastníčka konania 2/ doplnila svoje vyjadrenie k správnej žalobe osobitným podaním
doručeným správnemu súdu dňa 27.02.2024, v ktorom okrem iného uviedla, že v júni roku 2021 si spolu

s manželom kúpili pozemok so starým rodinným domom v tichej štvrti v Trenčíne v dobrej viere, že si
tam na dôchodok postavia vysnený rodinný dom. Našli si projektantov, ktorým zadali vypracovať projekt
rodinného domu pre ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ a prípadného kratšieho pobytu ich troch synov,
ktorí nežijú v Trenčíne. Malo ísť o moderný, do okolia zapadajúci, ekologicky šetrný dom so zelenou
strechou a tepelným čerpadlom. Architekti ich zadanie splnili a tak si podali na stavebný úrad žiadosť
o územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Susedia z vedľajšieho pozemku – žalobcovia – s rodinným

domom od hranice ich pozemku vzdialeným 1,35 m a vytvárajúcim stiesnené podmienky, začali podávať
námietky, že ich stavba bude zasahovať do súkromia a pohody bývania žalobcov. Všetky ich argumenty
sú však klamstvá, ktoré je možné jednoducho preukázať. Navrhovaný rodinný dom je zo strany žalobcov
naprojektovaný ako jednopodlažný, vzdialený 4 m od hranice ich pozemku (t.j. od strany žalobcov)
s kľudovou zónou (spálňa a kúpeľňa). V smere na pozemok žalobcov je naprojektované len jedno okno

z kúpeľne. V žiadnom prípade nebudú ďalší účastníci konania 1/ a 2/ zasahovať žalobcom do súkromia.
K tvrdeniu žalobcov, že navrhovaný dom bude brániť žalobcom v ich záhradkárskej činnosti, uviedla,
že ich pozemok hraničí s chodníkom a vstupom do rodinného domu žalobcov. Žiadnu záhradkársku
činnosť tam nevykonávajú, pretože tam majú žalobcovia len rozbitý betónový chodník ako aj kúsok
trávnika, na ktorý tieni ich vlastná magnólia. Pozemok ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ je situovaný

na sever od žalobcov, tým pádom si žalobcovia tienia na magnóliu svojím vlastným domom. Oddychová
zóna žalobcov za ich vlastným rodinným domom už susedí s vedľajšou parcelou, tým pádom im do ich
oddychovej zóny navrhovaný rodinný dom v žiadnom prípade nezasiahne. Stavebný úrad od začiatku
považuje navrhovaný rodinný dom za absolútne v poriadku, v súlade s územným plánom, spĺňajúci
všetky požiadavky ku stavebnému povoleniu. Po odvolaní žalobcov toto následne potvrdil aj okresný

úrad. Ďalšia účastníčka konania 2/ tiež uviedla, že s manželom sú čestní a bezúhonní občania, ktorí si
chceli na dôchodok postaviť rodinný dom. Brali pritom ohľad na susedov a okolie, aby ich rodinný dom
zvýšil kvalitu života nielen im. V súčasnosti je na ich pozemku starý rodinný dom, samostatná garáž,
drevená šopa a betónové pozostatky skleníka.

Doplnenie vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 1/

32. Ďalší účastník konania 1/ doručil správnemu súdu dňa 19.12.2024 podanie, ku ktorému pripojil kópiu
Záverov štátneho stavebného dohľadu zo dňa 26.11.2024, č.k. MSÚTN-ÚSaŽP/2024/46788/120882/
MiMa, z ktorých vyplýva, že orgán štátneho stavebného dohľadu zistil dňa 19.11.2024 nesúlad

vykonaných stavebných prác s dokumentáciou pre stavebné povolenie vo veci stavby „Prístavba a
prestavba rodinného domu“, M. XXX/X, G. stavebníka A. B.. Ďalej doručil kópiu odpovede Mesta Trenčín
zo dňa 28.02.2024 na žiadosť o poskytnutie informácií, č. MSÚTN-ÚSaŽP/2024/38530/10961/DUM,
z ktorej vyplýva, že stavebník A. B. sa dopustil porušenia právnych predpisov, resp. priestupkov aj
v súvislosti s ďalšou stavbou, a to stavebnými úpravami rodinného domu, J. XXXX/XX, G.. Vyššie

uvedené závery štátneho stavebného dohľadu a odpoveď Mesta Trenčín potvrdzujú, že žalobca 1/ pri
realizácii vyššie uvedených stavieb nerešpektuje platné právne predpisy, pričom táto skutočnosť svedčí
aj o nedobromyseľnosti postupu žalobcov a šikanóznosti nimi vznášaných požiadaviek v územnom
konaní o umiestnení stavby, ako aj v tomto súdnom konaní. Žalobcovia v územnom konaní opakovane
vznášajú nedôvodné požiadavky, zatiaľ čo vo vlastných stavebných konaniach žalobca 1/ dlhodobo a

hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce z platných právnych predpisov. V skutočnosti však žiadna z jeho
„oprávnených“ požiadaviek a námietok, ktoré boli vznesené v územnom a následnom stavebnom konaní
o povolenie našej stavby (RD Bezručova – ktoré je predmetom žaloby), nie je naplnená.

33. Ďalší účastník konania 1/ doručil správnemu súdu dňa 25.03.2025 podanie, v ktorom uviedol, že

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovaného prebehlo vo veci aj stavebné konanie a dňa
15.08.2024 bolo vydané stavebné povolenie. Voči tomuto stavebnému povoleniu podali žalobcovia
námietku a dňa 19.09.2024 aj ďalšie odvolanie, ktoré Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
SR svojim rozhodnutím č. 09780/2024-20.1.2 zo dňa 18.12.2024 v plnom rozsahu zamietol. Nazáklade tohto rozhodnutia nadobudlo stavebné povolenie dňa 14.01.2025 aj právoplatnosť. Vzhľadom
k tomu, že žiadna z námietok žalobcov vznesená v priebehu územného, ani stavebného konania
nebola opodstatnená, bola iba na úrovni ich chcenia, čo preukazujú všetky rozhodnutia a stanoviská

dotknutých orgánov počas oboch konaní trvajúcich spoločne viac ako dva a pol roka, si žalobcovia s
najväčšou pravdepodobnosťou uvedomili neoprávnenosť a šikanóznosť svojho konania a žalobu voči
rozhodnutiu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR č. 09780/2024-20.1.2 zo dňa 18.12.2024
nepodali, čo si overili v informačnom centre správneho súdu. K dnešnému dňu bola na základe
uvedeného právoplatného stavebného povolenia pôvodná budova odstránená, bola podpísaná zmluva

o dielo s dodávateľom stavebných prác na zhotovenie hrubej stavby rodinného domu a začalo sa so
zemnými prácami a prácami základových konštrukcií. V súčasnej dobe prebiehajú betonárske práce na
základoch právoplatne povoleného rodinného domu. Prerušením, resp. pozastavením stavby a z toho
vyplývajúceho posunu s termínom dokončenia stavby nám vzniknú škody značného rozsahu.

34. Vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ boli doručené žalobcom prostredníctvom

ich právneho zástupcu. Žalobcovia sa však k veci viac nevyjadrili.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

35. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 3S/40/2023 zo dňa 14.03.2024 zamietol návrh

žalobcov 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

36. Účastníci konania nežiadali o prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu prejednania veci na pojednávaní, preto správny súd
rozhodnutievoveciverejnevyhlásilpostupompodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 06.08.2025 a oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 01.07.2025 do 07.08.2025.

37. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov

správnej žaloby (§ 134 SSP), vychádzajúc z toho, že je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v
čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 SSP), a dospel k záveru, že
správna žaloba žalobcov je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd nezistil také
nedostatky v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré by odôvodňovali postup podľa §
134 ods. 2 SSP, kedy je správny súd oprávnený prihliadnuť aj na také vady v postupe orgánov verejnej

správy, ktoré nie sú vytýkané v správnej žalobe.

38. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

39. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 134 ods. 1 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.
(2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané
na základe neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.41. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

42. Podľa § 39a ods. 1, 2 a 4 Stavebného zákona; (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú
sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

(2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné

komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
(4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej

stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery
v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú
z územného plánu zóny.

43. Podľa § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou

sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
(ďalej aj len „vyhláška č. 532/2002 Z.z.“); (1) Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa
musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich
verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného

plánu zóny. (2) Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a
ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie
stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na
zachovanie pohody bývania.

44. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.; Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia

s funkčným využívaním územia.

45. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.; Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,
vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

46. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.; V stiesnených územných podmienkach možno
vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná
obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc
pozemkov podľa odseku 3.

47. Predmetom súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného,
ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o umiestnení stavby
(„Rodinný dom“ ul. A. M.) pre navrhovateľov – ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ – na pozemku podľa
výpisu z listu vlastníctva č. XXXX na pozemkoch parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape

par. č. 1974/1; 1974/9; 1974/10 druh pozemkov – zastavané plochy a nádvoria (rodinný dom s garážou,
inžinierske siete, bazén) katastrálne územie G., H. G..48. V prvom rade správny súd uvádza, že v rámci doplnenia správnej žaloby žalobcovia označili ako
ďalšieho účastníka konania 3/ orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý však v administratívnom
konaní nemal postavenie účastníka konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. c) SSP. Jeho rozhodnutie nie

je rozhodnutím predpokladaným ustanovením § 27 ods. 1 SSP, teda podkladovým rozhodnutím pre iné
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré samostatne súdnemu prieskumu nepodlieha. Prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo správnym súdom preskúmané v spojení s napadnutým
rozhodnutím žalovaného, pretože vo vzťahu k výsledku administratívneho konania žalobcov predstavuje
jeden celok. Dôvodom na jeho prieskum nebol žalobcom navrhovaný postup podľa § 27 ods. 1 SSP, a

preto nemal orgán verejnej správy prvého stupňa, teda Mesto Trenčín, postavenie účastníka konania.

49. Správny súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že v konaní bolo objektívne preukázané, že
navrhovaná stavba je v súlade s platným Územným plánom sídelného útvaru Trenčín, schváleným
uznesením MsZ č. 683 z 12.12.2012 v znení Zmien a doplnkov č. 2 schválených uznesením MsZ č. 338
zo 16.12.2015 v znení Zmien a doplnkov č. 1 schválených uznesením MsZ č. dňa 427 zo 17.02.2016,

Zmien a doplnkov č. 3 schválených uznesením MsZ č. 1537 zo dňa 26.09.2018, Zmien a doplnkov č. 5
schválených uznesením MsZ č. 328 zo dňa 25.09.2019, Zmien a doplnkov č. 6 schválených uznesením
MsZ č. 575 zo dňa 27.05.2020 a Zmien a doplnkov č. 4 schválených uznesením MsZ č. 846 zo dňa
07.04.2021, nakoľko dotknuté pozemky sú definované ako UB 01 - Obytné územie - rodinné domy, s
výškovým regulatívom 2 NP+S.

50. Žalobcovia v správnej žalobe namietali nesprávnosť záveru žalovaného o neurčitosti odvolacích
námietok, z ktorých nebolo možno vyvodiť, akým konkrétnym spôsobom má byť do ich pohody bývania
zasiahnuté a mali za to, že z obsahu ich námietok bolo jednoznačne zistiteľné a zrejmé, v čom konkrétne
bymaltentozásahspočívať.Žalobcoviapoukázalinato,ženaparc.č.1973/5susediacejsparcelami,na

ktorých má byť umiestnená predmetná stavba, sa nachádza dvor k ich rodinnému domu, ktorý slúži na
záhradkársku činnosť, odpočinok a celkové trávenie voľného času a umiestnením stavby vo vzdialenosti
4,046 m sa rozsah ich doterajšieho súkromia výrazne zmení.

51. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcov ako neopodstatnenú. Najskôr je potrebné

uviesť, že pokiaľ ide o samotnú odstupovú vzdialenosť navrhovaného rodinného domu od spoločnej
hranice s pozemkom žalobcov, z projektovej dokumentácie, ktorá bola obsahom administratívneho
spisu, vyplynulo, že na rodinnom dome žalobcov (vstupná predsieň) a na navrhovanom rodinnom
dome ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ (kúpeľňa) sa nachádzajú okná do neobytných miestností,
preto podľa ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v stiesnených územných podmienkach

možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m. V posudzovanom prípade vzdialenosť
navrhovaného rodinného domu od hranice pozemku parc. č. 1973/5 vo vlastníctve žalobcov predstavuje
4,046 m, pričom rodinný dom žalobcov je od hranice s pozemkom vo vlastníctve ďalších účastníkov
konania 1/ a 2/ parc. č. 1974/10, na ktorom má byť umiestnený navrhovaný rodinný dom, vo vzdialenosti
1,36 m, teda záver správnych orgánov o splnení podmienky odstupovej vzdialenosti v stiesnených

územných podmienkach bol správny, nakoľko vzdialenosť medzi rodinnými domami by predstavovala
dĺžku až 5,406 m. Napokon žalobcovia v správnej žalobe ani neuvádzali, že by táto vzdialenosť
nebola správna a navyše si skutočnosti o dodržaní dostatočnej odstupovej vzdialenosti boli vedomí,
keď v správnej žalobe skonštatovali, že „umiestnením predmetnej stavby vo vzdialenosti len 4,046
m od hranice pozemku parc. 1973/5, ktorá sa približuje minimálnej zákonom stanovenej odstupovej

vzdialenosti pre rodinné domy stavané v stiesnených územných podmienkach (4 m) ...“. Námietka
žalobcov však napriek dodržaniu predpísanej odstupovej vzdialenosti navrhovaného rodinného domu
od spoločnej hranice pozemku vo vlastníctve žalobcov smerovala k narušeniu pohody ich bývania,
nakoľko na ich parcele sa nachádza dvor k ich rodinnému domu, ktorý slúži na záhradkársku činnosť,
odpočinok a celkové trávenie voľného času. Správny súd uvádza, že so žalobcami je možné súhlasiť

v tom, že orgány verejnej správy sa musia námietkami vznášanými v tomto smere náležite zaoberať
a vysporiadať sa s nimi. Pohodou bývania sa rozumie súhrn činiteľov a vplyvov, ktoré prispievajú
k tomu, aby bývanie bolo zdravé a vhodné pre všetky kategórie užívateľov a aby bola vytvorená vhodná
atmosféra pokojného bývania. Pohodou bývania je v tomto ponímaní daná najmä kvalitou jednotlivých
zložiek životného prostredia, napr. nízkou hladinou hluku, čistotou ovzdušia, primeraným množstvom

zelene, nízkymi emisiami pachov a prachu, oslnením a pod. Pre zabezpečenie pohody sa potom skúma
intenzita narušenia jednotlivých činiteľov a jeho dôsledky, teda objektívne existujúci súhrn činiteľov a
vplyvov, ktoré sa posudzujú každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach.52. Vzhľadom na uvedené správny súd nesúhlasí s názorom žalobcov, že sa správne orgány
v dostatočnej miere nezaoberali posúdením dopadu navrhovanej stavby na pohodu bývania žalobcov,
a to pokiaľ ide o objektívne existujúci súhrn činiteľov a vplyvov. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/

predložili v administratívnom konaní podklady, z ktorých vyplýva, že umiestnením navrhovanej stavby
nedôjde k zhoršeniu pohody bývania žalobcov z hľadiska týchto objektívnych činiteľov. Konkrétne zo
SvetlotechnickéhoposúdeniaI.G.M.,autorizovanéhostavebnéhoinžiniera,zodňa20.12.2022vyplýva,
že „preslnenie predsiene rodinného domu žalobcov sa podľa normy STN 734301 nevyžaduje, no napriek
tomu z konštrukcie slnečných lúčov v dátume 21. marca je zrejmé, že navrhovaná stavby rodinného

domu okno vstupnej predsiene vôbec neovplyvní a dodržaním vzdialenosti rodinných domov budú
dodržané všetky požadované vplyvy na insoláciu a ekvivalentné tienenie na rodinný dom žalobcov.
Navyše šikmé slnečné lúče v ranných hodinách po 7.27 hod. prichádzajú z voľného priestoru a prevažnú
časť dňa si v okne č. 1 tieni súčasný rodinný dom žalobcov sám svojou hmotou“. Uvedené skutočnosti
teda zodpovedajú záveru žalovaného, podľa ktorého rodinný dom žalobcov nebude navrhovanou
stavbou ovplyvnený z hľadiska oslnenia. Ďalej zo Stanoviska I. G. M., autorizovaného stavebného

inžiniera, zo dňa 21.12.2022 vyplýva, že „s výnimkou mierne zvýšenej hlučnosti a čiastočného
obmedzenia dopravy počas výstavby, čo je bežným javom každej prebiehajúcej stavby, sa hlučnosť a ani
dopravné zaťaženie nehnuteľností na susediacich parcelách nezmení. Potencionálny vznik prašnosti
a zápachu v novostavbe takisto nehrozí, nakoľko v stavebnom zámere nie je jednak uvažované s
umiestnením hospodárskych zvierat, ani s intenzívnym poľnohospodárstvom, nakoľko celá nezastavaná

plocha pozemku bude obsahovať okrasná zeleň. K ohrozeniu, či obmedzeniu zdravia občanov žijúcich
na susediacich pozemkoch, a ani l zvýšeniu elektromagnetického alebo radiačného žiarenia, alebo
negatívnych vplyvov na životné prostredie nebude dochádzať, nakoľko v priestoroch nebude prebiehať
žiadna výroba, a súčasne vykurovanie rodinného domu bude riešené progresívnou formou za pomoci
tepelného čerpadla. Daná výstavba nezníži a ani iné negatívne neovplyvní pohodu bývania osôb

žijúcich na susediacich pozemkoch, respektíve nehnuteľnostiach.“ A napokon zo Stanoviska I. H. H.,
autorizovaného architekta, zo dňa 03.01.2022 vyplýva, že „pohoda bývania novostavbou narušená
nebude, nakoľko priľahlá fasáda k riešenému pozemku nemá okná obytných miestností a navrhovaný
dom je 4 metre od hranice pozemku a má v tejto časti iba jedno nadzemné podlažie s plochou strechou,
pri čom výška atiky je + 3,8 metra od terénu. Navrhovaný domom a podlahu prvého nadzemného

podlažianaúrovniterénu,čojeo750milimetrovnižšieoprotipôvodnejstavbe,ktorámalapolozapustený
suterén.“ Žalovaný tiež poukázal na to, že podľa záverov projektu požiarnej ochrany odstupové
vzdialenosti vyhovujú aj predpisom na úseku požiarnej ochrany.

53. Pokiaľ ide o subjektívne hľadiská dané spôsobom života osôb, ktorých sa má stavba, ktorej vplyv

na pohodu bývania je posudzovaný, dotýkať, je potrebné prisvedčiť žalovanému, že žalobcovia tieto
subjektívne hľadiská vymedzili len všeobecným spôsobom konštatovaním výraznej zmeny rozsahu
doterajšieho súkromia odôvodňujúc to využívaním dvora na záhradkársku činnosť, odpočinok a celkové
trávenie voľného času. Žalobcovia však žiadnym spôsobom neozrejmili a nekonkretizovali, akým
spôsobom má samotná skutočnosť umiestnenia rodinného domu práve vo vzdialenosti 4,046 m od

spoločnej hranice rodinného domu žalobcov výrazne negatívne vplývať na vykonávanie nimi uvedených
činností. Inými slovami, z argumentácie žalobcov nevyplynulo, akým spôsobom by umiestnením
stavby v tejto vzdialenosti bola znemožnená či obmedzená ich záhradkárska činnosť, znemožnený
alebo narušený odpočinok, či celkové trávenie voľného času. Pokiaľ žalobcovia v odvolacom konaní
dostatočne nekonkretizovali svoje námietky do pohody ich bývania, potom záveru žalovaného,

že skutočnosti namietané v súvislosti s posúdením subjektívnych hľadísk na pohodu bývania
boli nedostatočne konkretizované, niet zo strany správneho súdu čo vytknúť, preto správny súd
vyhodnotil námietku žalobcov, že postup orgánov verejnej správy ohľadom posúdenia otázky zhoršenia
pohody bývania žalobcov bol formalistický, nesprávny a nezákonný, za nedôvodnú Žalovaný sa
v dostatočnej miere zaoberal pohodou bývania a reagoval na všetky námietky žalobcov vznesené

v odvolacom konaní, ktoré spôsob ich formulácie zo strany žalobcov umožnil.

54. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že žalovaný sa vôbec nezaoberal s odvolacou námietkou týkajúcou
sa výšky oplotenia a jeho vplyvom na pohodu bývania žalobcov, správny súd uvádza, že uvedená
námietka je nedôvodná, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že výška oplotenia vyplýva

z projektovej dokumentácie a správny súd nahliadnutím do projektovej dokumentácie, konkrétne do
Výkresu č. 7 (Pohľady SV, SZ) zistil, že zo severozápadného pohľadu je naprojektovaná výška oplotenia
od hranice pozemku žalobcov vo výške 1,53 m, čo zodpovedá konštatácii uvedenej v prvostupňovom
rozhodnutí, podľa ktorej „na kratšej strane pozemku je na spoločnej hranici riešený betónový plots vyššou výškou oproti uličnému múru“, ktorý má podľa Výkresu č. 7 (Pohľady SV, SZ) výšku len
1,15 m. Správny súd má za to, že neuvedenie konkrétnej výšky oplotenia (ako drobnej stavby plniacej
doplnkovú úlohu k umiestňovanému rodinnému domu) zo strany pozemku žalobcov v napadnutom

rozhodnutí žalovaného nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného, nakoľko táto skutočnosť je zistiteľná z projektovej dokumentácie tvoriacej
obsah administratívneho spisu. V priebehu celého administratívneho konania bolo žalobcom umožnené
nahliadnuť do administratívneho spisu, vrátane projektovej dokumentácie, čo žalobca 1/ aj využil dňa
07.12.2022, preto žalobcovia mali objektívne možnosť zistiť výšku oplotenia a v tejto súvislosti prípadne

namietať vplyv na pohodu ich bývania.

55. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný sa nezaoberal s odvolacou námietkou, že z obsahu
prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, v akej vzdialenosti od pozemku žalobcov, sa má bazén
nachádzať, pričom z výkresu č. C1- Situácia, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia, je zrejmé,
že sa však jedná o vzdialenosť pomerne malú, teda umiestnenie bazéna v tesnej blízkosti hranice

nehnuteľnosti žalobcov by mohlo dôjsť k narušeniu pohody bývania žalobcov. Pri umiestňovaní takého
objektu, akým je bazén vo veľkosti 30 m2, je podľa žalobcov nevyhnutné dodržať určitú primeranú
odstupovú vzdialenosť. V opačnom prípade by totiž mohlo dochádzať jednak k pretekaniu vody z
bazéna priamo na pozemok žalobcov a zároveň aj samotným užívaním bazéna by bol spôsobovaný
určitý hluk, ktorého intenzita, v prípade, ak nebude umiestnený v dostatočnej vzdialenosti od hranice

nehnuteľnosti žalobcov, aby mohla pôsobiť prinajmenšom rušivo a znižovať tak doposiaľ zaužívanú
pohodubývaniažalobcov.Taktiežbyvtejtosúvislostibolopotrebnézohľadniť,čibyumiestnenímbazéna
v tesnej blízkosti od hranice pozemku žalobcov nevznikla možnosť priameho výhľadu z bazéna do
obytných miestností rodinného domu žalobcov. Správny súd vyhodnotil predmetnú námietku žalobcov
taktiež ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí opätovne poukázal na to, že

z projektovej dokumentácie je dostatočne zrejmé umiestnenia bazéna. Správny súd nahliadnutím do
projektovej dokumentácie, konkrétne do výkresu označeného ako Výkopy (Por. č. výkr. 10) zistil,
že bazén má byť umiestnený približne 3,805 m (2,81 m + 0,995 m), čo je dostatočná odstupová
vzdialenosť doplnkovej stavby od spoločnej hranice s pozemkom žalobcov pre naplnenie podmienky
ustanovenia § 45 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., že takáto stavba svojím vzhľadom a účinkami

na okolie nemá zhoršovať obytné a životné prostredie. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa možného
narušenia pohody bývania umiestnením bazéna možno uviesť, že žalobcovia opätovne nedostatočne
konkretizovali, akým spôsobom má pri užívaní bazéna vznikať hluk takej intenzity, ktorý by pôsobil
rušivo a tým zasahoval do subjektívnych nárokov žalobcov na pohodu bývania spôsobom vybočujúcim
v podstatnej miere od všeobecných oprávnene požadovateľných štandardov so zohľadnením miestnych

zvláštností danej lokality. K uvedenej námietke zároveň možno doplniť, že bazén síce slúži na realizáciu
voľnočasových aktivít, pri ktorých môže dôjsť k zvýšenej hlučnosti, avšak iba na krátky čas a nie
intenzívneho rozsahu, celoročne a ani na dennej báze, nakoľko jeho využitie závisí nielen ale najmä
od aktuálnych poveternostných podmienok a ročného obdobia. Ako hypotetické možno vyhodnotiť
námietky žalobcov ohľadom možného nahliadania (sledovania) susedných pozemkov až na úroveň

narúšajúcu pohodu bývania a tiež možného pretekania vody z bazéna, nakoľko bazén primárne neslúži
na sledovanie susedných pozemkov a na spoločnej hranici má byť riešený betónový plot s vyššou
výškou oproti uličnému múru, teda za týchto podmienok nie je ani predpoklad pretekania vody z bazéna
nachádzajúceho sa na úrovni terénu.

56. Umiestnením navrhovaného rodinného domu nebudú narušené jednotlivé zložky životného
prostredia ako je hladina hluku, čistota ovzdušia, emisie pachov a prachu, oslnenie a tým narušená
pohoda bývania vo väčšej miere ako je miera primeraná pomerom. Možné narušenie pohody
bývania na pozemku parc. č. 1973/5, ktorý je vo vlastníctve žalobcov a je využívaný ako dvor s
ohľadom na narušenie jednotlivých zložiek životného prostredia, sa nepredpokladá. Pohodu bývania

treba posudzovať ako skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s budúcou stavbou
vychádzajúc z jeho subjektívnych pocitov. Pokiaľ však vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, že budúca
stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom dôkazná povinnosť preukázať
okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali.
Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by predmetná stavba negatívne ovplyvňovala

žalobcov a ako bolo už vyššie uvedené, žalobcovia nepredložili a ani nenavrhli taký dôkaz, z ktorého by
nimi tvrdené skutočnosti vyplývali, preto zostali len v hypotetickej rovine.57. Zo strany žalovaného bolo prihliadnuté aj na princíp proporcionality ochrany vlastníckych práv
ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ a vlastníckych práv žalobcov vo vzťahu k otázke ich pohody bývania.
Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že aj touto otázkou sa orgány verejnej správy

zaoberali, o čom svedčí aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, kde sa na strane 6
výslovnezaoberázásadouproporcionalitymedzioprávnenýmizáujmamivlastníkov–ďalšíchúčastníkov
konania 1/ a 2/ a vlastníkov susedných nehnuteľností, konkrétne žalobcov. Výkon vlastníckeho práva
neznamená, že podmienky na vlastnenom pozemku budú navždy nemenné. Je na úvahe správnych
orgánov, aby posúdili vplyv budúcej stavby na vlastníkov susedných nehnuteľností. Správne orgány sa

riadne vysporiadali s námietkami ohľadne zásahov stavby rodinného domu na ich pozemky, respektíve
ich vlastnícke právo. Nie je teda pravdou, že by orgány verejnej správy nevyhodnocovali všetky
žalobcami namietané skutočnosti. V medziach a v rozsahu žalobných bodov považuje správny súd tieto
závery orgánov verejnej správy za zákonné a správne.

58. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré malo vykazovať vady,

v dôsledku ktorých žalobcovia nemohli podrobnejšie konkretizovať obsah svojich námietok, správny súd
uvádza, že aj táto žalobná námietka je neopodstatnená. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho
orgánu je jednou z najzávažnejších vád, ktorou môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne
ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť preskúmať.
Jednoducho povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo

rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. Naproti tomu nedostatok
dôvodov znamená absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti,
ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho
odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie
vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však

hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej
kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov
správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe
voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia
a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len

všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd
je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietka
nepreskúmateľnosti je nedôvodná, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako
aj prvostupňového rozhodnutia obsahujú preskúmateľné, komplexné a logické závery vo vzťahu

k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok žalobcu. Zároveň je táto námietka v logickom rozpore
so súčasne namietaným nedostatočne spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, pretože ak má byť
dôvodom nezákonnosti nepreskúmateľnosť, nie je možné efektívne namietať iné skutočnosti, a teda
ani nedostatočne zistený skutkový stav. Vada nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí ako celkov
správnym súdom preto nie je konštatovaná.

59. Žalobné námietky všeobecným spôsobom zhrnuté v závere správnej žaloby považoval správny
súd za vágne, nakoľko neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne
k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu prvostupňového orgánu a k dôvodom
týchto rozhodnutí. Je potrebné mať na zreteli, že správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v

administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy,
a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca
tvrdenie žalobcov, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil,

resp. nedodržal procesné ustanovenia, resp. že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zistenými
skutočnosťami, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu
prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná.
Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj
ÚstavnéhosúduSRjesúd(rovnakotakajorgánverejnejsprávy)povinnýzodpovedaťlentakýargument,

ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t.j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný
možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach R. M. v. Španielsko; § 28 Bochan
v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako
„opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správnysúd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-
founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak
relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).

60. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky neboli
spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery žalovaného a prvostupňového orgánu, preto
správnu žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

61. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

62. Žalobcovia neboli v konaní pred správnym súdom úspešní, preto im správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

63. Podľa § 169 SSP; Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo

na náhradu ďalších trov konania.

64. Ďalším účastníkom konania voči neúspešným žalobcom správy súd nepriznal právo na náhradu trov
konania, pretože nebolo preukázané, že by im vznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností,
ktoré by im uložil správny súd. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania je právom a nie povinnosťou

ďalšieho účastníka konania. Správny súd ani nezistil, že by ďalším účastníkom konania vznikli nejaké
ďalšie trovy konania.

65. Podľa § 180 ods. 1 SSP je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku. Podľa § 180 ods. 3 SSP namiesto orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je žalovaným ten

orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odseku Dňa 01.04.2024
nadobudol účinnosť zákon č. 46/2024 Z. z., ktorým sa menil a doplnil okrem iného aj zákon č. 608/2003
Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení
zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)vzneníneskorších
predpisovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„zákonč.608/2003Z.z.“).Podľa§4apísm.a)zákona

č. 608/2003 Z. z. účinného do 31.03.2025 vykonával regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a
výstavbu Slovenskej republiky [§ 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 608/2003 Z. z. účinného do 31.03.2025]
štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodovala
obec ako stavebný úrad (v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon)), a to namiesto okresného úradu v sídle kraja [§ 4 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona

č. 608/2003 Z. z. účinného do 31.03.2024]. Rovnako podľa § 118 Stavebného zákona v znení účinnom
do 31. marca 2025 vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konala obec ako stavebný
úrad, vykonával štátnu správu v druhom stupni regionálny úrad. Rozhodovacia pôsobnosť pôvodného
žalovaného Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky teda prešla na Regionálny
úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín.

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.