Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123236312
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123236312.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
ErikyMadarászovejaJUDr.LenkyHalmešovej,vprávnejvecižalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
A. XXX/XX, C., zast.: JUDr. Ivana Kochanská, advokátka, so sídlom Nitra, Farská 33, proti žalovanému:
D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, C., zast.: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Nitra, Štúrova 43, IČO: 53 109 538, o určenie výšky podielu podielového

spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12.12.2024 č.k.
18C/58/2023-264, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výška spoluvlastníckeho podielu na stavbe

- rodinný dom, nachádzajúci sa v okrese C., obci C., v katastrálnom území F., nezapísaný na liste
vlastníctva, postavený na parc. č. 10353/28, je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu tak, že
výška spoluvlastníckeho podielu žalobkyne A. B., je vo výške 2/3-iny a výška spoluvlastníckeho
podielu žalovaného je vo výške 1/3-iny. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa určovacou žalobou
domáhala, aby súd rozhodol o určení výšky podielu podielového spoluvlastníctva, a to k nehnuteľnosti

– rodinnému domu, ktorý je postavený na parcele registra "C" evidovaný na katastrálnej mape, parc.
č. 353/662, ostatná plocha, ktorá je zapísaná na čísle listu vlastníctva XXXX, avšak tento rodinný dom
je v štádiu dokončenia, avšak nebol doposiaľ podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia.
Gro peňazí, slúžiacich na výstavbu rodinného domu poskytla ona, z jej finančných prostriedkov, ktoré
tvorili úspory, nahromadené počas života, ako aj z predaja bytu, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve
a zároveň aj z peňažných prostriedkov, ktoré boli darované od jej matky. Príspevok žalovaného na

výstavbu rodinného domu, bol prevažne jeho vlastnoručnou prácou, kedy vykonával stavebné práce na
rodinnom dome a finančné prostriedky od jeho rodičov, ktoré však boli v podstatne menšom množstve
ako finančné prostriedky, ktoré do nehnuteľnosti investovala žalobkyňa. Dňa 15.3.2023 vyhotovila
geodetická kancelária geometrický plán na zameranie rozostavanej stavby parc. č. 10353/28, na ktorom
je postavený rodinný dom, avšak tento geometrický plán nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Po
právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c), § 150 ods. 1 CSP, § 132 ods. 1, § 136

ods. 1,2 a § 137 ods. 1 OZ, konštatoval, že žaloba o určenie vlastníckeho práva predstavujúca jeden
z právnych prostriedkov ochrany vlastníka má svoj základ v ust. § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého,
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného
predpisu. Súd skonštatoval, že v danom spore mal preukázaný naliehavý právny záujem, nakoľko súd
môže civilnom sporovom konaní určiť či a v akom pomere je žalobkyňa spoluvlastníčkou nehnuteľnosti,

ktorá je predmetom tohto sporu.Ďalej uviedol, že pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe,
postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda, uzatvorená medzi nimi o
založení spoluvlastníckych vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná. Z obsahu však musí byť

zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napr. s tým, že veľkosť podielov
bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely
spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (R16/1983). Z hľadiska skutkového stavu mal za
preukázané,žestranysporu,predzačatímstavbyrodinnéhodomužilispolu,viedlispoločnúdomácnosť.
Spoločne sa dohodli, že si kúpia pozemok a postavia rodinný dom a skutočnosť, že sa vzájomne

dohodli na založení podielového spoluvlastníctva preukazuje predovšetkým kúpa pozemku, na ktorom
sa dohodli, že si postavia rodinný dom. Pozemok, na ktorom je stavba postavená, nadobudli do
podielového spoluvlastníctva na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 03.07.2027. Spor o výšku
podielu k rodinnému domu začal po rozchode strán sporu (v auguste 2020), ktorý zapríčinilo zistenie
žalobkyne, že peniaze slúžiace na výstavbu rodinného domu, žalovaný míňal na iné veci, než na
výstavbu, a preto tvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnosti v podiele 2/3 a žalovaný v

podiele 1/3.
Súdpriurčeníveľkostispoluvlastníckehopodieluvychádzalzmajetkovýchpomerovobidvochsporových
strán, vychádzal z toho akým spôsobom sa strany sporu podieľali na výstavbe danej nehnuteľnosti. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa zo svojich finančných prostriedkov použila na
stavbu domu 10.800 eur, predala byt, ktorý mala vo výlučnom vlastníctve, z ktorého tvrdila, že suma

93.000 eur bola použitá na stavbu rodinného domu, čo žalovaný nespochybnil žiadnym relevantným
spôsobom. Svedkyňa A. G. potvrdila, že dala dcére sumu 100.000 eur na stavbu rodinného domu
a toto jej tvrdenie bolo potvrdené výpisom z účtu. Uvedené bolo potvrdené aj žalovaným, ktorý uviedol,
že matka žalobkyne im pomáhala finančne, hoci presné sumy uviesť nevedel. Žalobkyňa nepoprela,
že žalovaný použil aj svoje finančné prostriedky, a že stavebná činnosť na dome bola vykonávaná

aj zo strany žalovaného, ktorú vykonával aj prostredníctvom osôb, ktoré na túto činnosť zabezpečil.
Matka žalovaného poukázala na účet žalobkyne sumu 33.000 eur, ktorá suma 30.000 eur bola použitá
na stavbu domu a do nehnuteľnosti boli dodané okná za 20.000 eur, otcom žalovaného, čo nebolo
sporné. Žalovanému bol tiež poskytnutý úver vo výške 20.000 eur, avšak preukázané na aký účel boli
tieto finančné prostriedky použité. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo nesporné, že došlo

k vzniku podielového spoluvlastníctva strán sporu, avšak nebolo nad všetky pochybnosti preukázané,
že by sporové strany prispeli na stavbu domu rovným dielom. Preto súd vyhodnotil, že finančný podiel
žalobkyne je vo vyššej miere ako žalovaného, a preto určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
spornej nehnuteľnosti v podiele 2/3 a žalovaný v podiele 1/3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP. Namietal, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä z dôvodu,
že okrem tvrdení žalobkyne a jej blízkych osôb ako svedkov, táto nijako inak nepreukázala, že by

do stavby rodinného domu investovala viac peňazí ako on. Tvrdí, že konanie pred súdom má aj inú
vadu, ktorá mala za následok nesprávny rozsudok, pretože ak by aj žalobkyňa investovala viac peňazí
do výstavby rodinného domu. Určite nemôže obstáť záver súdu, že žalobkyňa mala použiť finančné
prostriedky práve vo výške 2/3 z celkovej výšky takýchto investícií. Súd v odôvodnení rozsudku sa
vôbec nezaoberal tým, aká bola presná výška investícií do výstavby rodinného domu, pričom neobstojí

hodnota, určená žalobkyňou predloženým znaleckým posudkom. Keďže tento určil všeobecnú hodnotu
nehnuteľností, ktorá však nie je totožná s výškou investícií na výstavbu, pričom je zrejmé, že cena
dokončeného rodinného domu je určite vyššia ako cena za prácu a materiál na výstavbu. Bolo preto
povinnosťou žalobkyne, presne špecifikovať, aký rozsah z jej peňazí bol použitý na konkrétne materiály,
resp. práce vykonané na dome a zároveň ak tvrdí, že investície mali byť v rozsahu 2/3, bola povinná

tiež preukázať skutočnú výšku jej investícií, teda koľko a z akého rozsahu investícií, k čomu však
nedošlo, a preto je otázne, ako mohol súd dospieť k záverom, akým dospel. Žalobkyňou predložené
tabuľky nemohli byť relevantným dôkazom a sumy v nich uvedené žalovaný považuje za nejasné,
zmätočné a nespôsobilé preukázať reálne finančné vnosy žalobkyne do výstavby rodinného domu. Ak
aj bolo preukázané, že matka žalobkyne jej poslala na účet vyššiu sumu, nemôže to bez ďalšieho

znamenať to, že všetky tieto peniaze boli použité na výstavbu rodinného domu, avšak súd vôbec nemal
snahu relevantne zistiť, na čo konkrétne boli tieto peniaze použité a upokojil sa s tabuľkou, vytvorenou
žalobkyňou a s jej tvrdením k tomuto dôkazu. Keďže skutočná investícia z transporu do výstavby
rodinného domu nebola riadne preukázaná, súd nemal reálne z čoho vychádzať pri určovaní výškypodielov. Záver súdu je teda príliš jednostranný a uprednostňujúci tvrdenia žalobkyne, a to pri rovnakej
dôkaznej situácii, teda nie úplného preukázania, že všetky finančné prostriedky, ktoré mali sporové
strany jednotlivo k dispozícii, boli použité na výstavbu rodinného domu. Súd sa nijako nevysporiadal

s tým, na základe čoho vyhodnotil vyššiu mieru finančného pričinenia sa žalobkyňou na výstavbe
rodinného domu. Nevysvetlil, prečo určil práve podiel 2/3 z celku, a nie napríklad podiel 3/5, 4/5 alebo
5/6.Takétoodôvodneniesúdužalovanýpovažujezavýslovnearbitrárneanepresvedčivé,zasnahusúdu
si uľahčiť svoju prácu a vyhnúť sa potrebe dôslednejšieho zdôvodnenia jeho úvahy, prečo rozhodol tak
akorozhodol,čovšaksprihliadnutímnapovinnosťzabezpečiťspravodlivésúdnekonanienemôženijako

obstáť. Má za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keďže zdôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu je obsiahnuté výlučne v jedinom odseku napadnutého rozsudku a pritom ani v tomto odseku nie
sú uvedené konkrétne dôvody, prečo mal súd za preukázané, že žalobkyňa investovala viac a dokonca
presne 2/3 z celkovej sumy investícií do výstavby rodinného domu, a to aj napriek tomu, že súd dokonca
ani nemal ničím dokázané, aká výška investícií bola vynaložená. Je presvedčený, že súd neposkytol
vysvetlenie dôvodov, podstatných pre vydanie napadnutého rozsudku, čím je výsledok jeho konania

arbitrárne rozhodnutie, keďže sa obmedzil iba na konštatovanie výsledkov bez logického vysvetlenia ich
interpretácie, čo znamená, že napadnutý rozsudok napĺňa vadu nepresvedčivosti.
3.K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že od kúpy pozemku a začatia stavby, t. j. od júla 2017 až po jeho
dokončenie, t. j. január 2020, použila finančné prostriedky, ktoré nahromadila do rozhodného obdobia.

Mala finančné úspory, v tom čase 40.000,- eur, z ktorých sa podieľala na kúpe pozemku, ako aj finančné
prostriedky z predaja jej bytu a zároveň z peňažných prostriedkov, ktoré jej darovala matka. Matka
žalovaného poslala na jej osobný účet sumy vo výške 35.000,- eur a 33.000,- eur, z ktorých časť peňazí
žalovaný použil na kúpu pozemku, stavbu domu, ako aj svoje osobné účely. Nerozporuje, že žalovaný
financoval okná na rodinnom dome prostredníctvom firmy jeho otca, v sume 20.000,- eur. Podľa jej

názoru žalovaný doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že financoval výstavbu
rodinného domu z jeho finančných prostriedkov v takom rozsahu, aby mohol tvrdiť, že má nárok na
polovicu rodinného domu.
4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP),
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5.V preskúmavanom prípade je predmetom sporu určenie výšky podielov podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva, a to nehnuteľnosť – rodinný dom, ktorý je

postavený na parcele registra C, nachádzajúci sa v okrese C., obci C., v kat. úz. F., postavený na parc.
č. 10353/28, a to na základe geometrického plánu, ktorý vyhotovil geodetická kancelária GEOTOM
s.r.o. č. 0106/2023 na zameranie rozostavanej stavby parc. č. 10353/28, ten geometrický plán však
nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Z výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že vlastníkmi nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v kat. úz. F., okres C., obec C., parcely registra C parcela č. 353/260 orná pôda

o výmere 482 m2 a parcele č. 353/662 ostatná plocha o výmere 250 m2 je žalobkyňa a žalovaný,
každý v podiele 1. Z týchto parciel, na základe geometrického plánu, bola vyhotovená nová parcela č.
10353/28, na ktorej je postavený rozostavaný rodinný dom.
6.Podľa§118ods.1OZ,predmetomobčianskoprávnychvzťahovsúveciapokiaľtoichpovahapripúšťa,
práva alebo iné majetkové hodnoty.

7.Podľa § 119 ods. 1 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú podľa § 119 ods.
2 OZ, pozemky a stavby, spojené so zmenou pevným základom. Nehnuteľnosť je vecou v právnom
zmysle, bez ohľadu na to, či je evidovaná v katastri nehnuteľností, alebo nie.
8.Samostatným predmetom právnych vzťahov je stavba. Občiansky zákonník chápe stavbu v trojakom
význame: a) ako vec v právnom zmysle, b) ako samostatnú vec, c) ako nehnuteľnosť. Stavbou podľa

§ 119 OZ je výsledok takej stavebnej činnosti, ktorou vznikne vec v právnom zmysle. Stavbou
v občianskoprávnom zmysle sa rozumie výsledok stavebnej činnosti, tak ako ho chápe stavebný
zákon a jeho vykonávacie predpisy, pokiaľ výsledkom tejto činnosti je vec v právnom zmysle, teda
spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov, včítanie vlastníckeho práva. Za nehnuteľnú vec sa
stavba považuje iba v prípade, ak je spojená so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 OZ). V každom

prípade je potrebné zvažovať, či stavba môže byť samostatným predmetom práva a povinnosti,
a to s prihliadnutím na všetky okolnosti veci. Z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom
zmysle je dôležité určiť moment vzniku a moment zániku stavby. Vznik stavby ako veci podľa práva
nemožno spájať len s jej stavebnou dokončenosťou. Stačí ak je stavba vybudovaná minimálne dotakého štádia, v ktorom je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná. V otázke momentu vzniku
stavby ako nehnuteľnej veci judikatúra súdov vyvodila, že pre posúdenie, kedy dochádza k vzniku
stavby je rozhodný okamih, v ktorom je stavby vybudovaná, minimálne do takého štádia, od ktorého

počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej
veci. Týmto minimálnym okamihom je v prípade nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne
a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto
okamihu vznikne i vlastnícke práva k stavbe (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1135/2005 a rozsudok NS
ČR sp. zn. 22Cdo 2534/2000).

9.Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v bode 23. rozsudku uvádzal správne právne úvahy k otázke
posúdenia vzniku podielového spoluvlastníctva, v danom prípade k rodinnému domu, postavenému
spoločnou činnosťou viacerých osôb, keď je rozhodujúca dohoda uzatvorená medzi nimi o založení
spoluvlastníckych vzťahov. Odvolací súd sa plne s týmito právnymi úvahami stotožňuje a ako na správne
poukazuje. Súhlasí s tým, že takáto dohoda nemusí byť písomná, a nie je ani potrebné, aby sa v nich
účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu však

musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napríklad s tým, že
veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení
stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (R 16/1983). Správne sú jeho
úvahy aj v tom prípade, že ak stavbu vykonáva viac osôb, ktorého vlastníctvo k novej stavbe neuzavreli
výslovnú dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých

z týchto osôb, stavebníkmi sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi veci.
Avšak následne už svoje dokazovanie v tomto smere ďalej nevykonával, keď nezisťoval aká dohoda
medzi stranami sporu ohľadne uzatvorenia podielového spoluvlastníctva bola uzatvorená. Obidve strany
sporu doposiaľ potvrdili, že zakúpili pozemok za účelom výstavby rodinného domu, avšak v ďalšom
smere súd nevykonal dokazovanie v tom, či sa strany sporu dohodli aj na výške spoluvlastníckych

podielov k novovybudovanej stavbe, preto bude potrebné v tomto smere opätovným výsluchom strán
sporu doplniť dokazovanie, aká dohoda o založení podielového spoluvlastníctva k novovznikajúcej
stavbe bola medzi nimi uzatvorená. Je nutné konštatovať, že v prípade, ak podiely spoluvlastníkov
výslovne dohodnuté neboli, platí, že tieto podiely sú rovnaké. Pre vznik podielového spoluvlastníctva
k stavbe, vytvorenej spoločnou činnosťou viacerých osôb, je rozhodný iba obsah dohody, uzatvorenej

medzi nimi, pretože pre tento druh originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe, zákon
neustanovuje žiadne ďalšie podmienky. Je potrebné mať za to, že celkom podobné následky by nastali
tiež pri eventuálnom porušení stavebných predpisov (nepovolená stavba), ako aj situácii, že by žiaden
zo stavebníkov neosvedčil vlastnícky či iný vzťah k pozemku, na ktorom bola stavby vybudovaná
(neoprávnená stavby); aj v tomto prípade – samozrejme za predpokladu existencie jednoznačnej

dohody – by novovytvorená vec patrila stavebníkom (v občianskoprávnom zmysle), pričom veľkosť
spoluvlastníckych podielov by vyplývala z ust. § 137 ods. 2. Dohodu možno potom platne uzavrieť do
okamihu, ktorý časovo predchádza vzniku stavby, ako veci v právnom zmysle. Ak by dohoda mohla byť
uzatvorená tiež neskôr, a to v čase, keď už stavba ako vec existuje, obchádzali by sa tým ustanovenia
o prevode vlastníctva, podobne ako ustanovenia z právnych predpisov.

10.Zároveň treba podotknúť, že v danom prípade ide o nehnuteľnosť, a pokiaľ ide nehnuteľnosť
tak vzniká spoluvlastníctvo vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. OZ). Až do tohto
času, pokiaľ nie je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, nemožno hovoriť o podielovom
spoluvlastníctve k nehnuteľnosti v právnom slova zmysle, možno hovoriť len o investíciách, ktoré na túto
nehnuteľnosť sú vynaložené. Ak sa teda po doplnenom dokazovaní nepreukáže dohoda medzi stranami

sporu o tom, či účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe s tým, že veľkosť podielov
bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby a v akom
pomere, a ak takáto dohoda nebola uzatvorená platí, že veľkosť ich spoluvlastníckych podielov vyplýva
z ust. § 137 ods. 2 OZ.
11.V tomto smere treba sa opätovne zamyslieť aj na tom, či žalobkyňa preukázala naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, pretože otázka investícií do nehnuteľnosti, predtým ako vzniklo
podielové spoluvlastníctvo k nej, by bola predmetom konania pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ, a to v širšom slova zmysle. Keďže súd prvej
inštancie doposiaľ takto nepostupoval, a nevykonal dokazovanie v zmysle, či medzi stranami sporu bola
uzatvorená dohoda o založení podielového spoluvlastníctva a o veľkosti spoluvlastníckych podielov,

jeho rozhodnutie nie je správne a z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12.V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o náhradu trov odvolacieho konania.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).