Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125204730
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125204730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale

bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., F. G., právne zastúpeného: LEGALINK s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 50 990 365, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava Ružinov, IČO: 53 255 739, o primerané finančné
zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 17.06.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej aj len „PFZ“) vo výške 2.000,- eur.
1.1 Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.:
16Csp/204/2020-120, zo dňa 16.09.2021 v konaní o zaplatenie 4.875,97 eur s prísl. (ďalej len „Pôvodné

konanie“ a „Pôvodný rozsudok“) súd rozhodol tak, že žalobca (v Pôvodnom konaní žalovaný) je povinný
zaplatiť žalovanému (v Pôvodnom konaní žalobcovi) 2.992,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému (Pôvodnom konaní žalobcovi)
voči žalobcovi (v Pôvodnom konaní žalovanému) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %.
Proti Pôvodnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uznesením Krajského súdu
v Prešove, sp. zn.: 8CoCsp/52/2021-176, zo dňa 25.04.2022 súd druhej inštancie Pôvodný rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ďalej len „Pôvodné
uznesenie KS PO“). Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 16Csp/204/2020-190, zo dňa
13.09.2022 súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi (v Pôvodnom konaní žalovaný) voči žalovanému
(v Pôvodnom konaní žalobcovi) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (ďalej len „Pôvodný
rozsudok 2“). Proti Pôvodnému rozsudku 2 podal žalovaný odvolanie. Rozsudkom Krajského súdu
v Prešove, sp. zn.: 8CoCsp/39/2022-218, zo dňa 15.12.2022 súd druhej inštancie Pôvodný rozsudok
2 potvrdil (ďalej len „Pôvodný rozsudok KS PO“). Proti Pôvodnému rozsudku KS PO podal žalovaný

dovolanie.UznesenímNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.1Cdo/68/2023,zodňa25.09.2024
dovolací súd dovolanie žalovaného (pôvodne žalobcu) odmietol.
1.2 Dôvodom pre zamietnutie žaloby žalovaného v Pôvodnom konaní bolo najmä porušenie postupu pri
predčasnom zosplatnení úveru podľa § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a s tým súvisiaca nemožnosť postúpeniapohľadávky z tohto úveru na žalovaného v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) ZoSU. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že boli splnené všetky predpoklady na priznanie nároku na PFZ žalobcovi.
1.3 Z hľadiska určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia máme za to, že by súd mal

prihliadať najmä na 3-ročné trvanie Pôvodného konania, pričom spor bol 2 krát na súde druhého stupňa
araznaNajvyššomsúdeSR.VdôsledkutohobolŽalobcadlhodobonedôvodnevystavenýpsychickému
vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci. Pritom je
zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý porušil niekoľko právnych predpisov a snažil sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatiť najmenej o sumu 4875,97 eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.
2.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je subjektom, ktorý so žalobcom uzatvoril
zmluvu, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver. Vzhľadom na odôvodnenie
rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 16Csp/204/2020-190, zo dňa 13.09.2022 a odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 8CoCsp/39/2022-218, zo dňa 15.12.2022 má žalovaný

za to, že žaloba v základnom konaní bola zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že nie je v tomto konaní pasívne vecne
legitimovaný, nakoľko nie je osobou, ktorá vyhotovila predmetnú zmluvu, dohodla sa so žalobcom
na jej obsahu, ani ktorá vyhotovila a zasielala žalobcovi výzvu pred zosplatnením, resp. pristúpila k
samotnému zosplatneniu úveru (ktoré bolo vyhodnotené ako neplatné). Súčasne zastáva názor, že

samotný úspech spotrebiteľa v súdnom spore automaticky neznamená naplnenie hypotézy ust. § 3
zákona o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti s uplatnením odkúpenej pohľadávky pred súdom nevznikla
konaním žalovaného žalobcovi žiadna ujma a ani neboli porušené žiadne spotrebiteľské práva. Okrem
toho žalobcovi, ako spotrebiteľovi, súdy v predchádzajúcom základnom súdnom konaní poskytli súdnu
ochranu z úradnej moci.

2.2 Žalovaný považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú nie len z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného, ale aj čo do uplatnenej výšky, ktorá je svojou povahou šikanózna a
rozporná s dobrými mravmi.

3. Žalobca v replike uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného o absencii pasívnej

legitimácie. K námietke žalovaného, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma, uviedol, že táto je bez právnej
relevancie, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Ďalej uviedol, že mu nie je jasné, na
základe čoho prišiel žalovaný k záveru, že súdy v Pôvodnom konaní poskytli žalobcovi súdnu ochranu
z úradnej moci, keď súd prvým rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 16Csp/204/2020-120, zo
dňa 16.09.2021 zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 2.992,44 eur s príslušenstvom.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že porušenie spotrebiteľských práv žalovaným voči žalobcovi nebolo nikdy
žiadnym výrokom v žiadnom rozhodnutí konštatované. Subjektívna dedukcia žalobcu, že prehra sporu
žalovaným (v základnom konaní v postavení žalobcu) z akéhokoľvek dôvodu bez ďalšieho zakladá
aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto konaní je podľa názoru žalovaného nesprávna a nemôže

obstáť. Úspešná strana v spore v takom prípade disponuje náhradou trov konania a teda všetky náklady
spojené s takýmto konaním jej sú nahradené.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 16Csp/204/2020-120, zo

dňa 16.09.2021; uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 8CoCsp/52/2021-176, zo dňa 25.04.2022;
rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 16Csp/204/2020-190, zo dňa 13.09.2022; rozsudok Krajského
súdu v Prešove, č. k. 8CoCsp/39/2022-218, zo dňa 15.12.2022; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1Cdo/68/2023, zo dňa 25.09.2024, doložky právoplatnosti) ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

5.1 Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 16Csp/204/2020-120, zo dňa 16.09.2021 v konaní o
zaplatenie 4.875,97 eur s prísl. súd rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu
2.992,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 18.12.2018 do zaplatenia,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 22 %.

5.2 Uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 8CoCsp/52/2021-176, zo dňa 25.04.2022 odvolací súd
vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie5.3 Novým rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 16Csp/204/2020-190, zo dňa 13.09.2022 súd
už žalobu zamietol a priznal žalobcovi (v základnom konaní žalovaný) voči žalovanému (v základnom

konaní žalobcovi) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5.4 Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 8CoCsp/39/2022-218, zo dňa 15.12.2022 súd druhej
inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13.09.2022 potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 20.01.2023.

5.5 Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/68/2023, zo dňa 25.09.2024
dovolací súd dovolanie žalovaného (pôvodne žalobcu) odmietol.

6. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.07.2024 Ustanovenia
tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv
uzavretýchpred1.júlom2024anárokyvzniknutéztýchtozmlúvsaposudzujúpodľaprávnychpredpisov
účinných do 30. júna 2024.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od

10.06.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom

znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane

spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

8. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú

predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil
osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava
spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované

zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.9. Podmienka úspešného uplatnenia práva spotrebiteľa namietať v konaní pred súdom porušenie
práva alebo povinnosti (§ 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien

a doplnení a osobitnými predpismi), je splnená aj vtedy, keď súd v inom konaní konštatoval toto
porušenie pri rozhodovaní o predbežnej otázke (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2022, sp.
zn. 3Cdo/31/2020).

10. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Žalobca sa v základnom konaní aktívne a účinne bránil
tým, že poukázal na porušenie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v dôsledku čoho nebol
žalovaný aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.

11. V konaní vedenom pod sp. zn. 16Csp/204/2020 súd nepriznal postupníkovi, ktorý uzavrel
so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky, nárok na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo
záväzkového vzťahu vzniknutého pôvodne medzi žalobcom a postupníkom. Podľa názoru súdu
žalobca si bez akýchkoľvek pochybností v súdnom konaní v rámci svojej obrany proti uplatnenému
nároku úspešne uplatnil porušenie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa zo strany

žalovaného,apretojejehonároknazaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniadôvodný.Ajkeď
žalovaný samotnú zmluvu, na základe ktorej vznikla pohľadávka, ktorú si žalovaný uplatnil v základnom
konaní, so žalobcom neuzatváral, je nepochybné, že on bol stranou konania vedeného pod sp. zn.
16Csp/204/2020, a preto je aj pasívne vecne legitimovaný v tomto spore.

12. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov

dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 500,- eur,
ktorá predstavuje cca 10 % z neoprávnene požadovanej sumy v základom konaní (4.875,97 €), splní
všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením bol aj vyššie
cit. rozsudok a je ním aj odôvodnenie tohto rozhodnutia) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný

charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj
generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu dodávateľa
nepodrobil.

14. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal na to, že žalobca musel pomerne dlho trpieť stavom právnej

neistoty v dôsledku vyvolaných súdnych konaní, ktoré samé o sebe predstavujú nadmernú psychickú
záťaž, ku ktorej sa navyše pridružujú obavy z možného výsledku sporu a jeho následkov na rodinný
a sociálny život žalobcu. Vec bola dvakrát na okresnom súde, dvakrát na odvolacom súde a raz na
Najvyššom súde SR, t.j. celkovo bolo v základnom konaní vydaných spolu päť súdnych rozhodnutí,
pričom procesné konanie vrátane toho na najvyššom súde trvalo viac ako štyri a pol roka.

15. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nárok
žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú sumu zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp.
zn. I. ÚS 56/2017, z 08.02.2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad
prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutieo výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2
CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky
súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).