Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3S/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200298
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200298.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK Východné Karpaty, občianske združenie, so sídlom kpt. Nálepku 102, 069 01 Snina,
IČO: 37 783 530, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040
01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so
sídlom Dobrovičova 12, 811 09 Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu
8069/2021-720, č. záznamu 6997/2021 zo dňa 25. marca 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalobu zamieta.

III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

IV. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) vydal
rozhodnutie č. j.: OU-PO-OOP4- 2020/022136/23-MOP zo dňa 02. decembra 2020, ktorým vylúčil
žalobcu zo správneho konania vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy (ďalej aj „PSL“).

2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 05. januára 2021, v znení

doplnenia dňa 07. januára 2021.

3.Opodanomodvolanírozhodolžalovanýrozhodnutímč.spisu8069/2021-720ač.záznamu6997/2021
zo dňa 25. marca 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že potvrdil rozhodnutie orgánu prvého
stupňa. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že § 41 ods. 18 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch
v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o lesoch“) jednoznačne definuje okruh účastníkov konania,
do ktorého žalobca nespadá. Žalobca môže byť subjektom konania ako zúčastnená osoba v prípade

splnenia podmienok podľa § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch, čím je zabezpečená možnosť
prístupu verejnosti (najmä občianskych združení, ktorých predmet činnosti súvisí s využívaním a
ochranou lesného pozemku) ku konaniam podľa zákona o lesoch. Právo prístupu k spravodlivosti
a účasti verejnosti, teda aj žalobcu, na rozhodovacom procese orgánov verejnej moci vo veciachživotného prostredia v zmysle Aarhuského dohovoru (zákon č. 43/2006 Z.z., Dohovor o prístupe k
informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia – ďalej aj „Aarhuský dohovor“) je podľa žalovaného zabezpečená vo vnútroštátnom

práve prostredníctvom § 15a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom
a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“), § 41 ods. 18 zákona o lesoch a § 42 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v platom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“). Zákon o lesoch v § 67
ods. 4 jednoznačne normuje, že združenie s právnou subjektivitou a predmetom činnosti súvisiacim s
využívanímaochranoulesnéhomajetkujesubjektomkonaniavedenéhovovecischválenianávrhuPLS,

ako zúčastnená osoba (§ 15a správneho poriadku). Vzhľadom na uvedené vyššie žalovaný vyhodnotil
rozhodnutie orgánu prvého stupňa ako zákonné a vecne správne.

II.
Konanie pred Krajským súdom v Prešove

4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu doručenú na
Krajský súd v Prešove dňa 07. júna 2021, následne v autorizovanej forme dňa 10. júna 2021 ako
v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Žalobca najmä
argumentoval, že mu malo byť priznané postavenie účastníka konania, a to s prihliadnutím najmä na

články 6 a 9 Aarhuského dohovoru a Smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane
prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej aj „smernica o biotopoch“). Mal za to, že
možnosť podať správnu žalobu nezodpovedá požiadavke včasnosti a efektívnosti vyjadrenej v čl. 6 ods.
4 Aarhuského dohovoru. Naopak, uvedenej požiadavke by zodpovedalo, keby zainteresovaná verejnosť
mohla podať proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa v konaní vo veci schválenia PSL odvolanie.

Rozhodnutie orgánu prvého stupňa a napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

5. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2S/27/2021-69 zo dňa 08.
septembra 2022 tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu

s rozhodnutím orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove poukázal na skutočnosť, že procesné postavenie žalobcu má byť posudzované
nielen podľa správneho poriadku a hmotnoprávneho predpisu (zákon o lesoch), ale aj podľa jednotlivých
článkov Aarhuského dohovoru a smernice o biotopoch. Aplikáciou uvedených ustanovení dospel k

záveru, že nepostačuje, aby žalobca v danom konaní mal postavenie zúčastnenej osoby, nakoľko
oprávnenia v zmysle ustanovenia § 42 SSP sú podľa Krajského súdu v Prešove nedostačujúce.

7. Krajský súd v Prešove vyzdvihol dôležitosť práva na priaznivé životné prostredie a vyššie uvedený
právnyzáverodôvodnilnajmävodseku64,kdeuviedol,že:„podľačlánku9ods.3Aarhuskéhodohovoru

platí, že navyše, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana
zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia
verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a
opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v
oblasti životného prostredia. Vzhľadom na tieto závery je celkom logické konštatovanie, že Slovenská

republika okrem iného prevzala na seba medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle článku 9 ods.
3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam a pokiaľ zákonná alebo
výkonná moc nevykoná príslušné normotvorné, resp. záväzné kroky k vytvoreniu vhodných podmienok
k implementácii tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom Správnom poriadku, potom súdna
mocnazákladeústavnéhokritériaprednostikomunitárnehoprávaspoukazomnačlánok7ods.2Ústavy

SR a zásady lojálnej spolupráce článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a rešpektovania princípu
právneho štátu uvedeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho v
konkrétnej prejednávanej veci na právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam, toto právo
mu v individuálnej veci priznať.“

8. Ďalej Krajský súd v Prešove konštatoval, že „..občania musia mať prístup k informáciám, musia
mať právo podieľať sa na rozhodovacom procese a musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia a v tomto smere uznávajúc, že občania môžu potrebovať pomoc pri vykonávaní
svojich práv, je potrebné v procese transpozície tohto práva do slovenského Správneho poriadkuimplementovať s odkazom na existujúce nepriame formy právnej ochrany, napr. procesné podania na
prokuratúru, resp. verejného ochrancu, ktoré síce môžu smerovať aj k vyvolaniu súdneho konania,
avšak je nutné poukázať na aplikáciu článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru pred úpravou procesného

postavenia žalobcu ako združenia s právnou subjektivitou podľa § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, ktorá je v
tomto prípade podľa správneho súdu nedostatočná. Na základe uvedeného výkladu procesného práva
týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správnej žaloby, sa v čo najväčšej možnej
miere zohľadnenia cieľu článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj cieľov účinnej súdnej ochrany
právposkytovanýchkomunitárnymprávomzaúčelom,abyorganizácianaochranuživotnéhoprostredia,

akou nepochybne žalobca je, mohla v súdnom prieskume napadnúť rozhodnutie prijaté v rámci
správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s komunitárnym právom v oblasti životného prostredia.
Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen zo záverov rozsudku ESD C- 243/2015, ale aj s
judikatúry NS SR (rozsudok 5Sžp/41/2009).“

III.

Konanie pred kasačným súdom

9. Žalovaný podal proti rozsudku Krajského súdu v Prešove kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440
ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný namietal, že Krajský súd v Prešove rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci a zotrval na svojom právnom závere vyjadrenom v rozhodnutiach, že

žalobca nie je účastníkom konania, nakoľko nespĺňa podmienky účastníctva podľa § 41 ods. 18
zákona o lesoch, keďže nemá priamy hmotnoprávny vzťah k predmetu rozhodovania, v konaní sa
nerozhoduje o jeho priamych právach a povinnostiach, ani mu zo schváleného PSL nevyplývajú žiadne
práva či povinnosti. Povinnosť priznať žalobcovi postavenie účastníka konania nevyplýva zo žiadneho
všeobecne záväzného právneho predpisu, ani zo správneho poriadku, zákona o lesoch, Aarhuského

dohovoru, smernice o biotopoch či iných medzinárodných dohovorov. Žalovaný poukázal na to, že
schvaľovanie návrhu PSL nie je uvedené v prílohe I. Aarhuského dohovoru a v súlade s jeho čl. 6 bodom
1 písm. b) boli vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky vytvorené podmienky pre účasť zástupcov
verejnosti (teda aj žalobcu ako zúčastnenej osoby) v predmetnom konaní (§ 67 ods. 4 až ods. 6 zákona
o lesoch).

10. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru bol prijatím
SSP zohľadnený v § 42, ktorý priznáva právo účasti a žalobnú legitimáciu zainteresovanej verejnosti v
súdnom konaní vo veci životného prostredia. Žalobca je ako zainteresovaná verejnosť aktívne vecne
legitimovaný subjekt na podanie správnej žaloby vo veci životného prostredia, teda aj vo veci schválenia

PSL. Takáto úprava je súladná s požiadavkami vyplývajúcimi z Aarhuského dohovoru a žalobcovi nebolo
nutné (a s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení nebolo ani možné)
priznať postavenie účastníka konania v správnom konaní.

11. Rozsudky, na ktoré odkázal Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný

považuje za neaplikovateľné na prejednávaný prípad z dôvodu, že sa týkajú právnej úpravy platnej
a účinnej v čase pred nadobudnutím účinnosti SSP, prostredníctvom ktorého bola do vnútroštátneho
právneho poriadku transponovaná požiadavka na zabezpečenie prístupu verejnosti k súdnemu konaniu
voveciachživotnéhoprostredia.Vzhľadomnaskutočnosť,žeprávnaúpravaSSPzohľadnilapožiadavky
vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, Krajským súdom v Prešove citovaná judikatúra je irelevantná.

Žalovaný zopakoval, že ustanoveniami § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch, § 15a správneho poriadku a §
42 SSP je dostatočne zabezpečená účasť žalobcu v konaní v zmysle čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského
dohovoru.

12. Žalovaný v nadväznosti na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zdôraznil najmä jeho časť: „každá

strana zabezpečí ... aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu ...“,
z ktorého podľa žalovaného taktiež vyplýva, že je dostatočné, pokiaľ právny poriadok priznáva
zainteresovanej verejnosti aktívnu vecnú legitimáciu v súdnom konaní a nie je nutné priznať žalobcovi
účastníctvo aj v konaní pred správnym orgánom.

13. Žalovaný doplnil kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 4. júla 2024, v ktorom poukázal na rozsudok
Správneho súdu v Bratislave vo veci č. k.: BA-5S/276/2019-146 zo dňa 29. februára 2024, ktorým
Správny súd v Bratislave v obdobnej veci správnu žalobu zamietol.14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca tak, že nesúhlasí s posúdením žalovaného, v zmysle
ktorého nie je proces schválenia PSL subsumovateľný pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru.
Naopak, konanie o schválenie PSL je nepochybne konaním spadajúcim pod čl. 6 ods. 3 smernice

o biotopoch, a teda aj uvedeného článku Aarhuského dohovoru. Na záver poukázal na rozhodovaciu
činnosť kasačného súdu, konkrétne na rozhodnutia sp. zn. 5Sžz/1/2010, sp. zn. 8Sžz/1/2010, sp. zn.
10Sžo/1/2017, sp. zn. 5Sžo/19/2016, z ktorých vyplýva, že občianskym združeniam zaoberajúcim sa
ochranou prírody prislúcha v konaniach o vyhotovenie PSL postavenie účastníka konania. Kasačnú
sťažnosť vzhľadom na uvedené navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

15. O kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.
2Svk/2/2023 zo dňa 20. decembra 2024 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/7/2021-69
zo dňa 08. septembra 2022 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

16. Kasačný súd vyjadril nesúhlas so záverom Krajského súdu v Prešove, že súdna moc musí

priznať ochranu žalobcovi tým, že mu prizná postavenie účastníka konania v konaní pred orgánom
prvého stupňa, pretože tým plní záväzok vyplývajúci Slovenskej republike z článku 9 ods. 3
Aarhuského dohovoru. Naopak, podľa názoru kasačného súdu článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru
zaväzuje zmluvné strany dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup
k spravodlivosti zabezpečený alternatívne, prostredníctvom účasti v administratívnom alebo súdnom

konaní, pričom postačuje jedna z uvedených možností.

17. Kasačný súd sa tiež nestotožnil s tvrdením, že žalobcovi malo byť priznané právo účastníka
administratívneho konania vychádzajúc z článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, nakoľko ani z neho
nevyplýva záväzok zmluvnej strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti možnosť byť účastníkom

správneho konania s možnosťou podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu v
správnom konaní tak, ako uvedený článok vykladal žalobca. Uvedený záväzok je podľa názoru
kasačného súdu naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti
priznáva aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia.

18. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoje právo byť účastníkom konania pred orgánom prvého stupňa
za účelom podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o schválení PSL z článku 6 Aarhuského
dohovoru, kasačný súd uviedol, že ide o druhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť
účasť verejnosti (aj zainteresovanej verejnosti) na rozhodovacích procesoch, avšak nie právo iniciovať
prieskum rozhodnutí. Uvedenú požiadavku napĺňa ustanovenie § 41 zákona o lesoch, v zmysle ktorého

zainteresovaná verejnosť môže nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na
jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na
vyhotovenie PSL.

19. Z dôvodov uvedených vyššie posúdil kasačný súd námietku žalovaného o nesprávnom právnom

posúdeníveciKrajskýmsúdomvPrešoveakodôvodnú,pretorozhodolozrušeníjehorozsudkuavrátení
veci na ďalšie konanie.

IV.
Konanie pred správnym súdom

20. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení

správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na
Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 2S/27/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto
veci príslušný Správny súd v Košiciach. Náhodným výberom bola vec pridelená senátu 3S a následne po
zrušení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky bola vec zapísaná pod sp. zn. 3S/2/2025.

21. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05. júna 2025. S poukazom na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20. decembra 2024
právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ by Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k
záveru, že v čase jeho rozhodovania boli vyriešené všetky významné právne otázky pre rozhodnutievo veci, nič mu nebránilo rozhodnúť vo veci s konečnou platnosťou, je preto toho názoru, že zrušením
prvšieho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a vrátením veci Správnemu súdu v Košiciach,
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ponechal priestor na to, aby správny súd vec opätovne

posúdil. V ďalšom právna zástupkyňa žalobcu poukázala na rozsudok Veľkej komory Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 08. novembra 2016 vo veci C-243/2015, predovšetkým čl. 69 a 70, ktorý sa
týkal žalobcu a jeho účasti na rozhodovacích činnostiach týkajúcich sa plánov a projektov, ktoré sa
majú realizovať v lokalite Natura 2000 a v ktorom sa Súdny dvor Európskej únie vyjadril aj k otázke
postavenia zúčastnenej osoby vo vzťahu k zabezpečeniu účinnej účasti zainteresovanej verejnosti na

rozhodovacích procesoch vo vymedzených činnostiach. Súdny dvor Európskej únie sa v uvedenom
rozsudku vyjadril, aj k rozdielu medzi postavením účastníka správneho konania a zúčastnenej osoby vo
vzťahu k včasnej a efektívnej účasti zainteresovanej verejnosti v otázkach rozhodovania o záležitostiach
životného prostredia, ktorých zmyslom má byť zabezpečenie vysokej ochrany životného prostredia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa naopak vo svojom rozsudku len veľmi okrajovo venoval otázke
účinnej a včasnej účasti zainteresovanej verejnosti v konaní o vyhotovenie programu starostlivosti

o lesy, a podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu nevenoval potrebnú pozornosť skutočnosti, že
práve táto otázka je absolútne zásadnou pre posúdenie, či právo zúčastnenej osoby zabezpečuje
pre organizáciu zaoberajúcu sa otázkami životného prostredia právo na včasnú a účinnú účasť na
rozhodovacích procesoch vo vymedzených činnostiach a záležitostiach životného prostredia. Konanie
o vyhotovenie programu starostlivosti o lesy je otázkou, ktorá sa týka plánu a projektu, ktorý môže

zásadným spôsobom ovplyvniť integritu lokality Natura 2000, a teda vzťahuje sa naňho článok 9 ods. 3
smernice o biotopoch a článok 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, čo bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva z rozsudku vo veci C-243/2015, z tohto článku teda vyplývajú zainteresovanej verejnosti práva,
ktoré je strana Aarhuského dohovoru povinná zainteresovanej verejnosti umožniť efektívne uplatniť.
Je preto potrebné upriamiť pozornosť na čl. 6 ods. 4, ods. 8 a ods. 9, z ktorých vyplýva, že procesy

účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný
čas na informovanie verejnosti v súlade s ods. 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa
zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí, v spojení s čl. 4, v zmysle ktorého strana
umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti
sa môže uskutočniť efektívne a čl. 9 ods. 6 a 9, z ktorých vyplýva, že každá strana zabezpečí, aby

pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti a po prijatí rozhodnutia orgánom
verejnej moci bola verejnosť okamžite informovaná v súlade s príslušnými postupmi. V ďalšom právna
zástupkyňa žalobcu poukázala na slabšie postavenie zúčastnenej osoby v správnom konaní, a to
s ohľadom na právnu silu jej vyjadrenia v kontexte § 32 ods. 2 správneho poriadku, neexistenciu
povinnosti vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s návrhmi a námietkami zúčastnenej osoby (§ 47

ods. 3 správneho poriadku), doručovanie rozhodnutia (§ 51 ods. 1 správneho poriadku), nemožnosť
zúčastnenej osoby podať odvolanie a postup v odvolacom konaní (§ 56 správneho poriadku). Právo
zúčastnenej osoby akýmkoľvek spôsobom participovať, aj keď nie dostatočným, na správnom konaní o
vyhotoveníprogramustarostlivostiolesytotižkončítým,žemáprávovyjadriťsakpodkladurozhodnutia,
pričom toto vyjadrenie ani len nemusí byť zohľadňované a správny orgán nemusí uviesť, ako sa s

ním vysporiadal. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že aj po rozhodnutí Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky v tejto veci zostali otvorené viaceré zásadné otázky, ktoré závisia od výkladu
práva EÚ, na ktoré je oprávnený Súdny dvor Európskej únie, preto právna zástupkyňa žalobcu navrhla,
aby sa správny súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho
konania a z uvedeného dôvodu konanie prerušil. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že nie je priestor na

prejudiciálne konanie a prerušenie súdneho konania, nakoľko celé konanie o programe starostlivosti
o lesy už prebehlo a žalobca mal štyri roky, aby tento návrh predložil súdu. Bola tiež toho názoru, že
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dal odpoveď na všetky otázky a vysporiadal sa aj so všetkou
judikatúrou citovanou správnym súdom. Podľa názoru zástupkyne žalovaného je teda úlohou správneho
súdu zaoberať sa rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, predovšetkým bodom

56, s odôvodnením ktorého žalovaný v plnom rozsahu súhlasí. S návrhom na prejudiciálnu otázku a
prerušenie konania žalovaný nesúhlasí, trvá na všetkých písomných a ústnych podaniach a navrhuje
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

22. Žalobca podaním zo dňa 19. júna 2025 konkretizoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky

Súdnemu dvoru Európskej únie, či postavenie zúčastnenej osoby podľa vnútroštátnych predpisov
zodpovedá základnému cieľu konania uvedenému v čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch na zabezpečenie
vysokej úrovne ochrany životného prostredia na územiach Natura 2000 a uviedol, že Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky sa vo svojom rozsudku sp. zn. 2Svk/2/2023 v podstatnej časti síce zaoberalprávom na prístup k spravodlivosti zainteresovanej verejnosti, avšak súladnosťou postupu orgánov
verejnej správy s čl. 6 Aarhuského dohovoru sa venoval len okrajovo. Poukázal pritom na povinnosť
orgánov verejnej správy v konaní o vyhotovenie PSL na území sústavy Natura 2000 vyplývajúcu z § 28

zákonač.543/2002Z.z.oochraneprírodyakrajinyvplatnomaúčinnomznení(ďalejaj„zákonoochrane
prírody a krajiny“) posúdiť, či PSL nebude mať nepriaznivý významný vplyv na ciele ochrany tohto
územia (poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Svk/4/2024) a požiadavku
včasnej a efektívnej účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese (poukázal pritom na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/41/2019). Žalobca v ďalšom

uviedol, že povinnosti predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie sa môže všeobecný súd vyhnúť len
v prípade, ak otázka, ktorú rieši, nie je relevantná pre rozhodnutie alebo už bola predmetom výkladu
zo strany Súdneho dvora Európskej únie, alebo v situácii, ak sa výklad práva únie javí byť taký jasný,
ženeponechávamiestoprežiadneprimeranépochybnosti,pričomvtomtoprípadepodľanázoružalobcu
nejde o žiaden z takýchto prípadov. Žalobca tiež poukázal na rozličné postavenie účastníka konania
a zúčastnenej osoby v neprospech zúčastnenej osoby. Žalobca zároveň navrhol správne súdne konanie

prerušiť v súlade s § 100 ods. 1 písm. c) SSP.

23. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie sa žalovaný vyjadril
podaním zo dňa 07. augusta 2025, v ktorom uviedol, že ide len o subjektívny výklad všeobecne
záväzných právnych predpisov, medzinárodných dohovorov a zmlúv zo strany žalobcu v rozpore

s ich zmyslom a účelom, pričom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoj rozsudok riadne
odôvodnil s odkazom na všeobecne záväzné právne predpisy, medzinárodné dohovory a zmluvy,
akoajrozhodovaciupraxSúdnehodvoraEurópskejúnietýkajúcusauplatňovaniaAarhuskéhodohovoru
a dokumentov slúžiacich na jeho výklad a implementáciu. Podľa názoru žalovaného predložená
prejudiciálna otázka nemá relevanciu vo vzťahu k predmetu sporu a nemá vplyv na daný predmet

prieskumu správnym súdom, je orientovaná na postavenie zúčastnenej osoby v konaní, ktorej
ale prípadné vyriešenie by si vyžadovalo ďalšie legislatívne zásahy a zmeny vo vnútroštátnej právnej
úprave. Z uvedeného dôvodu je návrh prejudiciálnej otázky pre toto správne súdne konanie irelevantný.

24.Správnysúdvovecinariadilpojednávanienadeň05.júna2025.Právnazástupkyňažalobcuzotrvala

na svojich doterajších argumentoch, opätovne poukázala na právny záver vyplývajúci z rozsudku
Veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 08. novembra 2016 vo veci C-243/2015, ako
aj nedostatočnú pozornosť venovanú ustanoveniu čl. 6 Aarhuského dohovoru Najvyšším správnym
súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Svk/2/2023. Keďže predmetom tohto konania je právo
na účasť zainteresovanej verejnosti v konaní o pláne, ktorý nie je pre lokalitu Natura 2000, a to

konkrétne chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy, chránené vtáčie územie Laborecká vrchovina
a územie európskeho významu Morské oko nevyhnutný, ale môže mať vplyv na predmet ochrany
v územiach sústavy Natura 2000, je žalobca toho názoru, že mu prislúcha postavenie účastníka konania
a nie postavenie zúčastnenej osoby. Právna zástupkyňa opätovne navrhla položiť prejudiciálnu otázku
Súdnemu dvoru Európskej únie a z uvedeného dôvodu konanie prerušiť, a ak tak správny súd nebude

postupovať, navrhla, aby správny súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu
trov konania. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na doterajších tvrdeniach s poukazom na rozsudok
NajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.2Svk/2/2023,pričompodľajejnázoruprípadne
vydaný nález by vyvolal potrebu rozsiahlej legislatívnej zmeny. Žalobný návrh je neopodstatnený a
žalobu ako aj návrh na začatie prejudiciálnej otázky navrhla v celom rozsahu zamietnuť a neiniciovať.

V.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

25. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

26. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.27. Podľa § 15a ods. 1 správneho poriadku, osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na
konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená
osoba“).

28. Podľa § 15a ods. 2 správneho poriadku, zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí
konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej
obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť
zúčastnenej osobe viac práv.

29. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, každá strana v súlade so svojím vnútroštátnym
právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených
v prílohe 1, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá
navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.

30. Podľa čl. 6 ods. 2 Aarhuského dohovoru, zainteresovaná verejnosť je informovaná hneď na začiatku
rozhodovacieho procesu týkajúceho sa životného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom
alebo jednotlivo, a to vhodným, včasným a účinným spôsobom, okrem iného
a) o navrhovanej činnosti a žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať;
b) o podstate možných rozhodnutí alebo o návrhu rozhodnutia;

c) o orgáne verejnej moci zodpovednom za prijatie rozhodnutia;
d) o uvažovanom postupe vrátene toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto informácia
i/ o začiatku procesu;
ii/ o možnosti účasti verejnosti;
iii/ o čase a mieste akéhokoľvek plánovaného verejného prerokovania;

iv/ o orgáne verejnej moci, od ktorého možno získať príslušné informácie a kde boli informácie na účely
preskúmania verejnosťou uložené;
v/ o príslušnom orgáne verejnej moci alebo akomkoľvek inom úradnom orgáne, ktorému možno predložiť
pripomienky alebo otázky a časový rozpis na predloženie pripomienok a otázok, a
vi/ o skutočnosti, aké informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na navrhovanú činnosť sú k

dispozícii, a
e) o skutočnosti, že činnosť podlieha vnútroštátnemu alebo cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov
na životné prostredie.

31. Podľa čl. 6 ods. 3 Aarhuského dohovoru, procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový

rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom
2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom
prostredí.

32. Podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď

sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

33. Podľa čl. 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru, spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť
písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek
pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej

činnosti.

34. Podľa čl. 6 ods. 8 Aarhuského dohovoru, každá strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite
zohľadnené výsledky účasti verejnosti.

35. Podľa čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru, každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva
zabezpečí, aby každý, kto sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie na základe článku 4 nebola
zohľadnená, bola neoprávnene zamietnutá, či už čiastočne alebo úplne, neprimerane zodpovedaná
alebo sa s ňou nenaložilo tak, ako sa malo v súlade s ustanoveniami uvedeného článku, mal prístup
k procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným

zákonom. V tých prípadoch, keď Strana umožní takéto opravné prostriedky pred súdom, zabezpečí, aby
táto osoba mala tiež prístup k rýchlemu konaniu ustanovenému zákonom, a to bezodplatne alebo za
nízkypoplatok,knovémuprejednaniupredorgánomverejnejmocialebopreskúmaniuprednezávislýma
nestranným orgánom iným ako súd. Konečné rozhodnutia podľa odseku 1 sú záväzné pre orgán verejnejmoci, ktorý má informácie. Ak je prístup k informáciám podľa tohto odseku zamietnutý, zdôvodnenie sa
uvedie vždy písomne.

36. Podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva
zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti: a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,
b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne
konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/
alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť

vecnúaprocesnúzákonnosťakéhokoľvekrozhodnutia,úkonualeboopomenutiapodliehajúcemučlánku
6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a
porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom
daťzainteresovanejverejnostiširokýprístupkspravodlivostivrámcirozsahupôsobnostitohtodohovoru.
Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku

2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také,
ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b). Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť
predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho
preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

37. Podľa článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy
preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené
vjejvnútroštátnompráve,aksúnejaké,abyčlenoviaverejnostimaliprístupksprávnemualebosúdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,
ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

38. Podľa článku 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru, navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane
predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie
nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne.

Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné.

39. Podľa článku 9 ods. 5 Aarhuského dohovoru, s cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto
článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu
preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť

finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.

40. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice o biotopoch, pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty
potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné riadenia, osobitne navrhnuté
pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov, rozvoja a primerané štatutárne, administratívne

alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov
uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

41. Podľa čl. 6 ods. 2 smernice o biotopoch, členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne
chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu

druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu
k cieľom tejto smernice.

42. Podľa čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí
so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto

lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu
jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia
dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo
projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade
potreby po získaní stanoviska verejnosti.

43. Podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch, program starostlivosti o lesy (ďalej len „program starostlivosti“)
je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa.44. Podľa § 41 ods. 1 zákona o lesoch, vyhotovenie programu starostlivosti je postup, ktorého výsledkom
je program starostlivosti podľa § 40 ods. 1 až 3 a 8.

45. Podľa § 41 ods. 2 zákona o lesoch, úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia
programu starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán štátnej správy lesného
hospodárstva. Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje verejný obstarávateľ, ktorým
je ministerstvo, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva

alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo.

46. Podľa § 41 ods. 4 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva oznámi najneskôr 24
mesiacovpredskončenímplatnostiprogramustarostlivostivlastníkovi,správcoviaobhospodarovateľovi
lesa túto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že verejný obstarávateľ obstará vyhotovenie programu
starostlivosti.

47. Podľa § 41 ods. 6 zákona o lesoch, po uzatvorení zmluvy s vyhotovovateľom programu starostlivosti
podľa odseku 5 alebo § 40 ods. 7 vyhotovovateľ programu starostlivosti vypracuje správu o doterajšom
hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok (ďalej
len „správa o hospodárení“), ktorú predloží príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva,

najneskôr do konca februára posledného roka platnosti programu starostlivosti.

48. Podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi
právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy,57) právnickým osobám a
fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o

hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení
a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní
od doručenia oznamu, ak odsek 16 neustanovuje inak; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli
predložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení
a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného

dňa lehoty, určenej na ich predloženie. Vyjadrením orgánu ochrany prírody je orgán štátnej správy
lesného hospodárstva v rozsahu podľa osobitného predpisu viazaný.57a)
57) Napríklad § 9 ods. 1 písm. n) zákona č. 543/2002 Z. z., zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov.
57a) § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.

49. Podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch, o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a
pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie
programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy
lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti.

Ak vyhotovený protokol neobsahuje pripomienky a požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku
8, môže orgán ochrany prírody podať námietku ministerstvu alebo Ministerstvu obrany Slovenskej
republiky, ak sa protokol týka územia vojenského obvodu, ktoré po prerokovaní s Ministerstvom
životného prostredia Slovenskej republiky do 30 dní od doručenia námietky a vyjadrenia príslušného
orgánu štátnej správy lesného hospodárstva určí, či tieto budú do protokolu podľa prvej vety doplnené;

do určenia ministerstva alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa protokol podľa prvej vety
považuje za záväzný. Postup podľa druhej vety sa primerane použije aj vtedy, ak pripomienky a
požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku 8 vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy
chránených území boli doručené po lehote podľa odsekov 8 alebo 16.

50.Podľa§41ods.11zákonaolesoch,vyhotovovateľprogramustarostlivostijeprivyhotoveníprogramu
starostlivosti povinný postupovať podľa pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti obsiahnutých
v protokole podľa odseku 9.

51. Podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch, účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je

vlastník,správcaaobhospodarovateľlesavlesnomcelku,prektorýsaprogramstarostlivostivyhotovuje.

52. Podľa § 41 ods. 19 zákona o lesoch, na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.12)12) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

53. Podľa § 67 ods. 1 zákona o lesoch, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní,12) ak tento zákon neustanovuje inak.
12) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

54. Podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch, ak združenie s právnou subjektivitou96) nie je účastníkom
správneho konania, je zúčastnenou osobou,97) ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou

lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o
začatom konaní podľa odseku 5.
96) Napríklad § 18 až 20a a § 20f až 21 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., zákon
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
97) § 15a zákona č. 71/1967 Zb. v znení zákona č. 527/2003 Zb.

55. Podľa § 67 ods. 5 zákona o lesoch, združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán štátnej
správy lesného hospodárstva, aby ho upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť
dotknuté jeho záujmy. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo,
meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a určenie konania, o ktorého
začatí chce byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto konaním

dotknuté.

56. Podľa § 67 ods. 6 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorému žiadosť
podľa odseku 5 bola doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku 4 o začatých správnych
konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia

konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.

57. Podľa § 42 ods. 1 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
„zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená:

a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

58. V prvom rade sa správny súd zaoberal návrhom žalobcu na predloženie prejudiciálnej otázky

Súdnemu dvoru Európskej únie zo dňa 05. júna 2025 v znení písomného doplnenia zo dňa 19. júna
2025 v znení, či „zodpovedá základnému cieľu konania uvedenému v čl. 6 ods. 3 Smernice Rady 92/43/
EHS z 21. mája 1995 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorým je
zabezpečenievysokejúrovneochranyživotnéhoprostrediavúzemiachNatura2000aprávuorganizácie
na ochranu životného prostredia akou je žalobca na účasť na rozhodovacích procesoch o navrhovaných

činnostiach, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru
o prístupe k informáciám účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti
v záležitostiach životného prostredia podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998, a schváleného v mene
Európskeho spoločenstva a rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005, v rozsahu v akom
podľa jeho čl. 6 ods. 3 zabezpečuje primeraný časový rámec účasti verejnosti pre jednotlivé fázy

rozhodovacieho procesu, ktorý umožňuje verejnosti účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese
o životnom prostredí a v rozsahu, ktorý podľa jeho čl. 6 ods. 4 zabezpečuje právo verejnosti na včasnú
účasť v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne,
a v rozsahu v akom majú byť podľa jeho čl. 6 ods. 7 a 8 náležite zohľadnené výsledky účasti
verejnosti taký výklad vnútroštátneho práva, podľa ktorého tieto ciele zabezpečí v konaní o vyhotovenie

programu starostlivosti o lesy pre územie, na ktorom sa nachádza lokalita Natura 2000, ak organizácia
na ochranu životného prostredia má v takomto konaní postavenie zúčastnenej osoby a to napriek tomu,
že postavenie zúčastnenej osoby nezabezpečuje podľa vnútroštátnych predpisov, že v rozhodovacom
procese je konajúci orgán povinný zobrať do úvahy návrhy a pripomienky zúčastnenej osoby, nie jepovinnýsavosvojomrozhodnutívysporiadaťsnávrhmiapripomienkamizúčastnenejosoby,zúčastnená
osoba nemá právo na doručenie rozhodnutia vydaného v takomto konaní, nemá právo na podanie
odvolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní a nemá právo ani na vyjadrenie k odvolaniam účastníkov

takéhoto konania proti rozhodnutiu vydanému orgánom 1. stupňa a to napriek tomu, že takéto konanie
prvostupňové aj odvolacie, tvorí jeden celok.“ Vychádzajúc z ustanovenia § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd je
viazaný právnym názorom kasačného súdu. Na strane druhej, ak sa prejudiciálna otázka položí v
konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, nejde pritom o vnútroštátny súdny orgán, proti ktorého

rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva (čo konanie pred správnym
súdom napĺňa) a vnútroštátny súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho
rozhodnutia, môže (avšak nemá povinnosť) sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.
Správny súd dospel k názoru, že je povinný rešpektovať právny názor vyslovený Najvyšším správnym
súdom Slovenskej republiky v tu súdenej veci, povinnosť, ktorá mu explicitne vyplýva z § 469 SSP,
kým posúdenie relevantnosti podaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania závisí výslovne od

jeho úvahy. Správny súd zároveň dodáva, že postup navrhovaný žalobcom nepovažoval za potrebný
pre rozhodnutie v tejto veci, nakoľko je nesporné, že žalobca ako organizácia na ochranu životného
prostredia má priznané práva zúčastnenej osoby (§ 41 zákona o lesoch, § 67 ods. 4, 5, 6 zákona
o lesoch), resp. zainteresovanej verejnosti (§ 42 SSP), o čom správny súd pojednáva aj v odôvodnení
tohto rozsudku nižšie. Začatie prejudiciálneho konania závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd

posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (napr. rozsudok zo dňa 6. decembra 2008, Cartesio, C
210/06) a vzhľadom na vyššie uvedené správny súd návrh žalobcu na predloženie prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru Európskej únie posúdil ako nedôvodný a z uvedeného dôvodu návrh na prerušenie
konania zamietol.

59. Správny súd následne v ďalšom konaní po vrátení veci opakovane preskúmal zákonnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia a administratívneho konania žalovaného, ako aj orgánu prvého stupňa
v intenciách záväzného právneho názoru (§ 469 SSP) vysloveného Najvyšším správnym súdom
Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20. decembra 2024 a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol.

60. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. spisu 8069/2021-720 a
č. záznamu 6997/2021 zo dňa 25. marca 2021, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
orgánu prvého stupňa č. j.: OU-PO-OOP4- 2020/022136/23-MOP zo dňa 02. decembra 2020, ktorým
tento vylúčil žalobcu zo správneho konania vo veci schválenia PSL. Podstata žalobných námietok

žalobcu spočívala v tom, že mu malo byť priznané postavenie účastníka konania, ktoré mu podľa jeho
názoru vyplýva z článkov 6 a 9 Aarhuského dohovou.

61. Správny súd vychádzajúc z rozsudku kasačného súdu vydaného v tu súdenej veci sp. zn.
2Svk/2/2023 zo dňa 20. decembra 2024 dospel k záveru, že u žalobcu neboli splnené zákonné

podmienky pre priznanie postavenia účastníka správneho konania v zmysle § 14 správneho poriadku
a práva žalobcu ako združenia s právnou subjektivitou, ktorého predmet činnosti súvisí s využívaním a
ochranou lesného majetku, vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, sú v plnej miere zachované zákonnou
možnosťou zúčastniť sa správneho konania o vyhotovení PSL podľa § 41 zákona o lesoch ako
zúčastnená osoba v zmysle § 15a správneho poriadku pri splnení podmienok podľa § 67 ods. 4 až 6

zákona o lesoch, v spojení so zákonnou možnosťou domáhať sa prieskumu zákonnosti právoplatného
rozhodnutia vydaného v tomto administratívnom konaní správnou žalobou zainteresovanej verejnosti
podľa § 42 SSP.

62. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoje účastníctvo v administratívnom konaní vychádzajúc z článku 9 ods.

2 Aarhuského dohovoru, v tejto súvislosti je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu (zhodne s názorom
kasačnéhosúdu),žeschvaľovaniePLSsohľadomnavýznamnývplyvrozhodnutianaživotnéprostredie,
možno považovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať
významný vplyv na životné prostredie“ a teda za subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského
dohovoru, z čoho následne vyplýva záver, že sa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru na schvaľovanie

PSL aplikuje. V otázke posudzovania účastníctva v administratívnom konaní je však potrebné vychádzať
z doslovného znenia čl. 9. ods. 2 Aarhuského dohovoru, v zmysle ktorého: „Každá Strana v rámci
svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti..., mali prístup k
procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným nazáklade zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu
alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 ...“., ktoré používa spojku „a/alebo“. Zabezpečenie prístupu
k procesu preskúmania zákonnosti tak možno splniť jednou z predpokladaných alternatív, vrátane (aj

len) preskúmania súdom (postupom podľa § 42 SSP). Zároveň je potrebné vziať na zreteľ, že „za súd
a/alebo iný nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona nemožno považovať správne
orgány, ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle § 56 zákona o lesoch, ktorý podľa § 41
ods. 13 zákona o lesoch rozhodnutím schvaľuje návrh PSL. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva
(§ 56 ods. 1 zákona o lesoch: ministerstvo / okresný úrad v sídle kraja / okresný úrad / Slovenská

lesnícko-drevárska inšpekcia), ktorým bol v prejednávanom prípade Okresný úrad Prešov, nie je „iným
nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona“, nakoľko je súčasťou výkonnej
moci štátu.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa
20. decembra 2024, bod 41), pričom aj z uvedeného vyplýva, že článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru
nezaväzuje stranu zabezpečiť účastníctvo žalobcu v administratívnom konaní. Takýto záver kasačný
súd posúdil ako súladný aj s výkladom Príručky implementácie Aarhuského dohovoru na strane 196.

63. K tvrdeniu žalobcu, že jeho postavenie účastníka konania je možné vyvodiť z článku 9 ods. 3
Aarhuského dohovoru správny súd opäť poukazuje na právny názor kasačného súdu, ktorý vyslovil
vo svojom rozsudku sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20. decembra 2024, keď konštatoval, že je potrebné
vychádzať z jazykového výkladu článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť

zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a zároveň súdnemu konaniu,
ale alternatívne k jednému z týchto konaní a ponecháva na diskrécii zmluvných strán Aarhuského
dohovoru, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania.
Uvedený záver podľa kasačného súdu vyplýva aj z iných jazykových verzií Aarhuského dohovoru, ako
aj z Príručky implementácie Aarhuského dohovoru, ktorá na svojich stranách 197 - 198 opakovane

zdôrazňuje, že zmluvná strana si splní svoj záväzok vyplývajúci z predmetného článku Aarhuského
dohovoru tým, že zabezpečí verejnosti prístup k spravodlivosti prostredníctvom buď administratívneho
alebo súdneho konania.

64.Vychádzajúczvyššieuvedenéhotakmožnokonštatovať,žeanizčlánku9ods.2anizčlánku9ods.3

Aarhuského dohovoru nevyplýva záväzok zmluvnej strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti právo
byť účastníkom administratívneho konania s možnosťou podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy v administratívnom konaní. Zároveň je však potrebné uviesť, že záväzok
Slovenskej republiky vyplývajúci z článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle
ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti prostredníctvom účasti v administratívnom alebo

súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených alternatív, bol splnený prijatím § 42 SSP, ktorý
priznáva zainteresovanej verejnosti (v danom prípade žalobcovi) právo účinne brániť práva spojené s
ochranou životného prostredia na súde, priznaním aktívnej vecnej legitimácie, teda možnosťou podať
správnu žalobu, okrem iných, proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy.

65. Pokiaľ žalobca svoje právo byť účastníkom administratívneho konania pred prvostupňovým orgánom
za účelom podania opravného prostriedku vyvodzoval z článku 6 Aarhuského dohovoru, k uvedenému
správny súd uvádza, že článok 6 predstavuje takzvaný druhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého
úlohoujezabezpečiťúčasťverejnosti(ajzainteresovanejverejnosti)narozhodovacíchprocesoch,avšak
nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí, pretože toto je subsumovateľné pod tretí pilier Aarhuského

dohovoru (prístup k spravodlivosti garantovaný článkom 9). Účasť zainteresovanej verejnosti má byť
súčasne umožnená včas tak, aby bola efektívna (článok 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru). Záväzok
zabezpečiť účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese týkajúcom sa schválenia PSL je
vpodmienkachSlovenskejrepublikysplnenývprvomradetým,žejejjepriznanépostaveniezúčastnenej
osoby s právom byť upovedomená o začatých správnych konaniach (najneskôr do siedmich dní odo

dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo) podľa § 67 ods.
4, 5, 6 zákona o lesoch, a požiadavka včasnosti je daná predovšetkým právami zúčastnenej osoby
vyplývajúcimi z § 41 ods. 8 zákona o lesoch, v zmysle ktorého ešte pred samotným začatím konania
o schválení PSL (ktoré konanie sa začína vyhotovením protokolu o výsledkoch prerokovania správy
o hospodárení a pripomienok a požiadaviek, a ktorého konania sa zainteresovaná verejnosť môže

zúčastniť ako zúčastnená osoba - § 41 ods. 10 zákona o lesoch v spojení s § 15a ods. 2 správneho
poriadku), môže zainteresovaná verejnosť nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o určení
zásadnajehovyhotovenie,môžeksprávepredložiťpripomienkyapožiadavkynavypracovaniepokynov
na vyhotovenie PSL, ktoré sú následne prerokované, a ktorých prerokovanie je zachytené v protokole,ktorýjezáväznýmpodkladomprevyhotovenieanáslednéschválenienávrhuPSL(§41ods.8a9zákona
o lesoch). „Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle
vyššie uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu

PSL a následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods.
4 zákona o lesoch.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/2/2023
zo dňa 20. decembra 2024, bod 52), preto požiadavky vyplývajúce z článku 6 Aarhuského dohovoru aj
s dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa článku 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru sú podľa správneho
súdu týmto naplnené.

66. Záverom správny súd uvádza, že zhodne s názorom kasačného súdu je potrebné konštatovať, že
judikatúra citovaná žalobcom je na prejednávaný prípad neaplikovateľná, nakoľko ide o rozhodnutia
týkajúce sa staršej právnej úpravy - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom
a účinnom znení, ktorý zainteresovanej verejnosti nepriznával aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
správnej žaloby, nakoľko nebola účastníkom administratívneho konania.

67. Správny súd berúc do úvahy rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ako aj Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky vec v rozsahu žalobných dôvodov posúdil a z dôvodov vyššie uvedených
žalobu konajúc v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

68. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti
a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

69. O trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP v spojení s § 467 SSP,
podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože žalobca nemal
v kasačnom konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené
trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

70. Vo veci rozhodol senát v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej

sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).