Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 8, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/309/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201783
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Štatistický úrad Slovenskej republiky,
so sídlom Lamačská cesta 3/C, 840 05 Bratislava, právne zastúpený: Šišmič, advokátska kancelária, s.
r. o., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 52 445 666, proti žalovanému: Úrad pre
verejnéobstarávanie,sosídlomRužovádolina10,82109Bratislava,vkonaníopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 10135-9000/2021 zo dňa 30.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úradu pre verejné obstarávanie bolo dňa 03.12.2020 doručené oznámenie Štatistického úradu
Slovenskej republiky (ďalej „žalobca“, „kontrolovaný“) o dobrovoľnej transparentnosti ex ante vzťahujúce
sa na zadávanie nadlimitnej zákazky na poskytnutie služby na predmet zákazky „Zabezpečenie
licenčných práv projektu „Intrastat“ a poskytovanie služieb na zabezpečenie prevádzky a údržby

potrebných na odstránenie Lock-in stavu jedného dodávateľa“. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor
dohľadu (ďalej „prvostupňový orgán“) oznámil kontrolovanému začatie konania o preskúmanie úkonov
po uzavretí zmluvy.

2. Prvostupňový orgán v rámci administratívneho konania vychádzal zo skutkového stavu, kedy bolo
dňa 09.12.2020 vo Vestníku verejného obstarávania č. 259/2020 pod zn. 44587-DES publikované
oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu, ktorým žalobca informoval širokú verejnosť o jeho zámere

zadať postupom priameho rokovacieho konania verejnú zákazku na poskytnutie služieb s názvom
„Zabezpečenie licenčných práv projektu "Intrastat" a poskytovanie služieb na zabezpečenie prevádzky a
údržby potrebných na odstránenie Lock-in stavu jedného dodávateľa“ spoločnosti SOFTEC, spol. s r.o.
(ďalej „dodávateľ“). Výsledkom predmetného verejného obstarania bolo uzavretie Zmluvy o vyporiadaní
autorských práv zo dňa 22.12.2020 uzavretej medzi kontrolovaným a dodávateľom (ďalej „Zmluva“).
V dokumente „Odôvodnenie výberu rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia výzvy na
súťaž“, ktorý kontrovaný predložil ako súčasť dokumentácie k predmetnej zákazke, bolo (okrem iného)

uvedené: „je možné v zásade konštatovať, že v danom prípade boli naplnené všetky predpoklady
pre použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom
obstarávaní“. Kontrolovaný následne v priebehu administratívneho konania uviedol, že v prípade
predmetného priameho rokovacieho konania sa odvoláva aj na § 81 písm. b) bod 3 zákona č. 343/2015Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej „ZVO“).

3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 17221-6000/2020-OD/5 zo dňa 04.08.2021 (ďalej „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 175 ods. 4 ZVO určil, že kontrolovaný subjekt porušil § 81 písm. b) bod 2
a bod 3 ZVO, keď neoprávnene postupoval priamym rokovacím konaním a uzatvoril Zmluvu, a teda sa
vyhol povinnosti uzavrieť predmetnú zmluvu spôsobom resp. postupom podľa ustanovení ZVO, pričom
uvedené porušenia mali vplyv na výsledok verejného obstarávania.

4. Vo vzťahu ku tvrdeniam kontrolovaného týkajúcim sa splnenia podmienok pre možnosť priameho
rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 ZVO (neexistencia hospodárskej súťaže z technických
dôvodov za predpokladu, že chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia
parametrov verejného obstarávania a zároveň neexistuje riadna primeraná alternatíva alebo náhrada)
správny orgán poukázal na písm. D preambuly Zmluvy, body 2.1, 2.4, 2.6, 2.8, 2.9 čl. II, body 5.1,

5.3 a 5.4 čl. V Zmluvy, na základe čoho ustálil, že dodávateľ sa v Zmluve zaviazal kontrolovanému
odovzdať prevádzkovú dokumentáciu k platforme JavaTec po splatení 75 % z dohodnutej licenčnej
odmeny, ktorá je nevyhnutne potrebná na realizáciu verejného obstarávania na služby prevádzky,
údržby, servisu a rozvoja systému INTRASTAT-SK a zároveň sprístupniť kompletné komentované
zdrojové kódy k platforme JavaTec do 60 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti licencie, ktoré

sú potrebné pre samotný výkon požadovanej služby. Po sprístupnení prevádzkovej dokumentácie
sa tak budú môcť potencionálni uchádzači oboznámiť s informačným systémom a predložiť ponuku
na požadované služby prevádzky, údržby, servisu a rozvoja systému INTRASTAT-SK. Prvostupňový
orgán ďalej dospel k záveru, že v prípade, ak bude mať kontrolovaný vysporiadané autorské práva s
dodávateľom a bude mať v dispozícii prevádzkovú dokumentáciu dotknutého informačného systému,

bude môcť následne vyhlásiť verejné obstarávanie vzťahujúce sa k službám informačného systému, čím
bude zabezpečená riadna hospodárska súťaž. Zároveň prvostupňový orgán považoval za dostatočne
preukázanú bezprostrednú spätosť, resp. určitú závislosť medzi licenciou informačného systému a
jeho prevádzkovou dokumentáciou a zdrojovými kódmi, pre ktorú je nevyhnutné ich posudzovať v
nadväznosti na aplikáciu priameho rokovacieho konania vo vzájomnej súvislosti a podľa § 81 písm.

b) bod 3 (výhradné práva) ZVO, a teda má úrad za to, že autorské práva, resp. poskytnutie licencie,
prevádzková dokumentácia k informačnému systému a zdrojové kódy nemožno považovať za technické
dôvody podľa § 81 písm. b) bod 2 ZVO, keďže autorské práva bezprostredne súvisia s § 81 písm. b) bod
3predmetnéhozákona.Podpojmomtechnickédôvody,prektorémôžeposkytnúťlenurčitýhospodársky
subjekt tovar, stavebné práce alebo služby v zmysle ZVO sa týka technickej nemožnosti, nie nemožnosti

vo všeobecnosti z dôvodu nedisponovania dostatočnými podkladmi, resp. určitými právami, alebo
nemožnosti z dôvodu nadväznosti určitých služieb, ktoré nemožno oddeliť, či interoperabilita systému.
Nedisponovanie prevádzkovou dokumentáciou či zdrojovými kódmi predstavujú síce nemožnosť zadať
predmetné služby inému subjektu bez ich priamej dispozície kontrolovaným, avšak v danom prípade
nejde o technické dôvody, resp. technickú nemožnosť, ale o nemožnosť spôsobenú nedostatočnou

dispozičnou právomocou a právami k existujúcemu systému, ktorú nie je možné odstrániť technickými
zásahmi, ale výlučne úpravou autorských, resp. majetkových práv. Za niektorý z technických dôvodov
nebolo možné automaticky považovať know-how dodávateľa o súvisiacom softvéri, ktorý sa predmetu
zákazky týka. Samotné know-how v oblasti konkrétneho softvérového produktu predstavuje vedomosti
nie len v oblasti programovania, ale aj vedomosti o obsahu daného produktu. Avšak vedomosti týkajúce

savýlučneobsahukonkrétnychsoftvérovniesúvzmyslezákonaoverejnomobstarávanípovažovanéza
skutočnosť, ktorá spôsobuje jedinečnosť poskytovania služieb výlučne týmto subjektom. Kontrolovaný
svoje tvrdenia o existencii technických dôvodov, pre ktoré neexistuje hospodárska súťaž nepodložil
relevantnými dokladmi, a preto prvostupňový orgán dospel k záveru, že sa nepodarilo dostatočne
preukázať technické dôvody, pre ktoré neexistuje v prípade predmetu zákazky zabezpečovaného

prostredníctvom informačného systému INTRASTAT-SK hospodárska súťaž, a teda, že žiadny iný
hospodársky subjekt nie je spôsobilý služby v tejto časti predmetu zákazky poskytnúť.

5. Prvostupňový orgán ďalej zisťoval splnenie podmienok pre možnosť priameho rokovacieho konania
podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO - jedná sa o výhradné práva za predpokladu, že chýbajúca hospodárska

súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania a zároveň neexistuje
riadna primeraná alternatíva alebo náhrada. Prvú podmienku, t. j. existenciu subjektu s výhradnými
právami k predmetu Zmluvy, mal prvostupňový orgán preukázanú na základe výhradnosti práv
dodávateľa. Zámerom kontrolovaného v súvislosti s uzatváraním zmluvy s dodávateľom pritom boloodstránenie existujúceho vendor lock-in stavu týkajúceho sa informačného systému INTRASTAT-SK
so súhlasom dodávateľa, na základe vysporiadania príslušných autorských práv. Druhou alternatívou
by bola výmena informačného systému za iný, funkčne rovnaký systém, v súvislosti s čím by

kontrolovanému vznikla omnoho väčšia finančná záťaž. Prvostupňový orgán sa stotožnil s tvrdeniami
kontrolovaného o dvoch možnostiach riešenia vzniknutého vendor lock-in stavu. Naproti tomu sa však
nestotožnil s tvrdeniami kontrolovaného o jeho prístupe zodpovedného hospodára, ktorý sa rozhodol,
že nebude zbytočne odstraňovať nežiaduci vendor lock-in stav už v roku 2015 a k riešeniu vzniknutého
stavu pristúpil v súvislosti s vydaním Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č.

2019/2152 o európskych podnikových štatistikách, ktorým sa zrušuje 10 právnych aktov v oblasti
podnikových štatistík (ďalej „Nariadenie“), t. j. v roku 2019. Kontrolovaný mal postupovať v súvislosti so
zabezpečením licencie, ktorá by umožňovala kontrolovanému predmetný informačný systém akokoľvek
upravovať a rozširovať, resp. vykonať požadované zmeny alebo úpravy daného systému formou
sublicencie takým spôsobom, aby v prípade potreby zabezpečenie servisnej a technickej podpory
mohla byť vyhlásená riadna hospodárska súťaž. Prvostupňovému orgánu nebola zrejmá dôvodnosť

argumentácie kontrolovaného o tom, že v čase platnosti pôvodnej zmluvy o výkone štandardnej
údržby a jej dodatkov nebolo opodstatnené vysporiadať autorské práva k systému INTRASTAT-SK,
keďže pre zrealizovanie určitých právnych krokoch smerujúcich k nadobudnutiu požadovanej licencie
je irelevantné, či je uzavretá zmluva o výkone štandardnej údržby s potencionálnym poskytovateľom
licencie alebo nie. Práve nadobudnutie licencie v minulosti by umožňovalo zabezpečiť riadny chod

informačného systému INSTRASTAT-SK aj po skončení spolupráce s dodávateľom, keďže by bolo
možné vyhlásiť riadnu hospodársku súťaž na technickú a servisnú podporu systému. V prípade
softvéru vyrobeného na mieru je podľa prvostupňového orgánu bežné, že skôr či neskôr vyplynie
potreba, resp. nevyhnutnosť zásahu v podobe určitej úpravy či rozšírenia a aj v prípade ďalšieho
nerozvíjania informačného systému je bežné poskytovanie servisnej a technickej podpory, ktorú je

možné zabezpečiť riadnou hospodárskou súťažou len v prípade vysporiadania si autorských práv.
Kontrolovaný nezabezpečením práv k zdrojovým kódom k platforme JavaTec, resp. k systému
INTRASTAT-SK skôr ako vznikla potreba zásahu do daného systému spôsobil absenciu hospodárskej
súťaže, pričom bolo v jeho možnostiach uskutočniť právne kroky smerujúce k zabezpečeniu si potrebnej
licencie ešte predtým ako vznikla reálna potreba zásahu do dotknutého informačného systému. Aj

vzhľadom na znenie bodu 50 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z
26.02.2014 (ďalej „preambula Smernice“) vyplýva, že priame rokovacie konanie je možné použiť
len za predpokladu, že situáciu výlučnosti (existencie jediného hospodárskeho subjektu schopného
plniť predmet zákazky) nevytvoril verejný obstarávateľ. Pokiaľ je chýbajúca hospodárska súťaž (teda
výlučnosť) spôsobená konaním verejného obstarávateľa v minulosti, t. j. minulým konaním, ktorého

dôsledkom je skutočnosť, že zadávania aktuálnej zákazky sa môže zúčastniť len jediný hospodársky
subjekt, priame rokovacie konanie nie je oprávnené. V prejednávanom prípade absenciu hospodárskej
súťaže vytvoril sám kontrolovaný najmä tým, že si žiadnym spôsobom nezabezpečil práva k zdrojovým
kódom k platforme JavaTec, resp. informačnému systému INTRASTAT-SK potrebným pre jeho činnosť
(údržba, prevádzka, rozvoj). Stav exkluzivity z dôvodu výhradných práv bol spôsobený výlučne konaním

kontrolovaného, v dôsledku čoho nemôže byť tento stav oprávneným dôvodom pre použitie priameho
rokovacieho konania a kontrolovaný sa nemôže dovolávať existencie jediného hospodárskeho subjektu
schopného realizovať predmet zákazky, keďže tento stav sám vytvoril. Následkom uvedeného tak
nedošlo ku kumulovanému splneniu podmienok podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO.

6. Súhrnom zistených okolností dospel prvostupňový orgán k záveru, že v prípade uzatvárania Zmluvy
neboli splnené podmienky pre možnosť priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 ako
ani bod 3 ZVO, na základe čoho kontrolovaný svojim konaním porušil ustanovenia ZVO.

7. Identifikované porušenia ZVO malo podľa prvostupňového orgánu vplyv na výsledok verejného

obstarávania, keďže v prípade nepreukázania splnenia podmienok na použitie priameho rokovacieho
konania by sa mal použiť otvorený súťažný postup verejného obstarávania, ktorého by sa mohlo
potenciálne zúčastniť viacero hospodárskych subjektov schopných dodať služby/tovar, ktorý je
predmetom zákazky. Kontrolovaný svojím postupom znemožnil riadnu hospodársku súťaž, v prípade
uskutočnenia ktorej nie je možné vylúčiť, že sa mohol stať úspešným uchádzačom iný hospodársky

subjekt s výhodnejšou cenovou ponukou.

8. Podľa § 175 ods. 8 ZVO prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako stručný
návod uviedol, že do budúcna je zo strany kontrolovaného, pre vyhnutie sa obdobnému konaniuv rozpore so ZVO, použitie postupu priameho rokovacieho konania v obdobnom prípade len v prípade,
ak budú splnené všetky podmienky uvedené v § 81 písm. b) bod 2 a bod 3 ZVO. V prípade nesplnenia
predmetných podmienok je kontrolovaný povinný zvoliť iný postup podľa ZVO, a teda aplikovať jeden z

transparentných spôsobov zadávania zákazky na poskytnutie služby, aby sa mohli takéhoto zadávania
zákazky zúčastniť aj iné podnikateľské subjekty, čím by bola zabezpečená riadna hospodárska súťaž s
väčšou konkurencie schopnosťou, čo by mohlo znamenať predloženie výhodnejšej cenovej ponuky.

9. Kontrolovaný podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodovala Rada Úradu

pre verejné obstarávanie (ďalej „rada“, „odvolací orgán“, „druhostupňový orgán“, „žalovaný“). Žalovaný
rozhodnutím č. 10135-9000/2021 zo dňa 30.09.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie
kontrolovaného zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

10. Žalovaný v odvolacom konaní posudzoval, či prvostupňový orgán správne vyhodnotil skutkové
okolnosti prípadu v súvislosti s diskutovaným (ne)splnením podmienok podľa § 81 písm. b) bod

2 alebo 3 ZVO. Podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania z technických dôvodov /§
81 písm. b) bod 2 ZVO/ v prejednávanom prípade neboli splnené ani podľa názoru odvolacieho
orgánu. Podľa znenia Zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a kontrolovaným bolo jej predmetom
1/ udelenie príslušných práv (licencie) k platforme JavaTec, 2/ poskytovanie služieb základnej údržby
a servisu systému INTRASTAT-SK a k platforme JavaTec, 3/ poskytnutie príslušnej prevádzkovej

dokumentácie k systému INTRASTAT-SK a k platforme JavaTec, 4/ udelenie príslušných práv
k novým verziám, aplikáciám alebo modulom systému INTRASTAT-SK a k platforme JavaTec a 5/
konsolidácia vzájomných zmluvných vzťahov založených licenčnou zmluvou. Rada pritom rovnako ako
prvostupňový orgán dospela k záveru, že autorské práva, resp. poskytnutie licencie, prevádzkovej
dokumentácie k predmetnému informačnému systému a zdrojových kódov, nemožno považovať za

technické dôvody podľa § 81 písm. b) bod 2 ZVO, keďže autorské práva bezprostredne súvisia s bodom
3 predmetného zákonného ustanovenia upravujúce podmienky v súvislosti s výhradnými právami.
Pod pojmom technické dôvody, pre ktoré môže poskytnúť služby len určitý hospodársky subjekt, sa
má totiž v zmysle ZVO na mysli technická nemožnosť, nie nemožnosť z dôvodu nedisponovania
dostatočnými podkladmi, resp. právami. Nedisponovanie prevádzkovou dokumentáciou či zdrojovými

kódmi síce predstavuje nemožnosť zadať predmetné služby inému subjektu, nejedná sa však o
technické dôvody (resp. technickú nemožnosť), ale o nemožnosť spôsobenú nedostatočnou dispozíciou
právami k existujúcemu systému, ktorý stav je možné odstrániť výlučne úpravou autorských práv a nie
technickými zásahmi. Rada sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zaoberala aj odborným
stanoviskom č. 30/2020 zo dňa 30.11.2020, pričom dospela k záveru, že jednak nepreukazuje technickú

nemožnosť poskytnutia požadovaných služieb iným dodávateľom za situácie, kedy by iný subjekt mal
k dispozícii potrebnú prevádzkovú dokumentáciu a zdrojové kódy k platforme JavaTec a k informačnému
systému INTRASTAT-SK, a ďalej v ňom oslovený znalec v odbore elektrotechnika posudzoval splnenie
zákonnýchpodmienoknapoužitiepriamehorokovaciehokonaniaaposudzovaltakprávnuanieodbornú
otázku, čo mu však neprináležalo.

11. Závery prvostupňového orgánu v súvislosti s posúdením (ne)splnenia podmienok podľa § 81
písm. b) bod 3 ZVO považoval žalovaný taktiež za správne. Tak ako prvostupňový orgán, aj rada
mala preukázanú výhradnosť práv dodávateľa (v minulosti sa jednalo o dodávateľské konzorcium)
k dotknutému informačnému systému. V ďalšom kroku (resp. v súvislosti s ďalšou zákonnou

podmienkou) žalovaný skúmal chýbajúcu hospodársku súťaž, ktorá zároveň nie je výsledkom umelého
zúženia parametrov verejného obstarávania. Bral pritom ohľad aj na znenie bodu 50 preambuly
Smernice, v zmysle ktorej prichádza využitie priameho rokovacieho konania bez zverejnenia do úvahy
len v prípadoch, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na
budúci postup obstarávania a jedná sa o situáciu objektívnej výlučnosti; verejný obstarávateľ má

zároveň povinnosť riadnym spôsobom zdôvodniť, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo
náhradné riešenia. Posudzovať bolo potrebné nielen neexistenciu súťaže z dôvodu aktuálneho zúženia
parametrov, ale aj z takéhoto stavu vzniknutého v minulosti. Úlohou správnych orgánov vo vedenom
administratívnom konaní zároveň nebolo preskúmavanie hospodárnosti postupu kontrolovaného.

12. Kontrolovaný, resp, jeho právny predchodca uzatvoril od roku 2005 s dodávateľskou spoločnosťou
Zmluvu o výkone štandardnej údržby ako aj 10 ďalších dodatkov, posledný dňa 26.03.2015 na dobu
určitú do 30.06.2015. Je zrejmé, že predchodca kontrolovaného do minulosti vstúpil a následne
kontrolovaný ďalej vstupoval (v podobe dodatkov) do zmluvného vzťahu s dodávateľským subjektoma nezabezpečil si pritom príslušné práva k platforme JavaTec, resp. priamo k informačnému systému
INTRASTAT-SK potrebné pre jeho činnosť. Kontrolovaný si musel byť v súvislosti s vykonávanými
právnymi úkonmi vedomý, že na neho neprechádzajú príslušné práva dodávateľskej spoločnosti a že

v takom zmluvnom vzťahu nebude môcť do budúcna zadať zákazku na akékoľvek služby týkajúce
sa dotknutého informačného systému žiadnemu inému subjektu. Následne sa kontrolovaný nemôže
dovolávať existencie jedného dodávateľa schopného realizovať predmet zákazky, ak tento „stav
exkluzivity“ vytvoril de facto sám svojim (ne)konaním v minulosti. Rada sa nestotožnila s obranou
kontrolovaného o tom, že v roku 2015 nepočítal s tým, že informačný systém INTRASTAT-SK bude

do budúcnosti potrebovať údržbu, upgrade, rozšírenie či vývoj nových modulov. Takúto argumentáciu
považovala rada za ťažko predstaviteľnú už len v súvislosti s predmetom zmluvných dojednaní
informačného systému objednaného na mieru, pri ktorom skôr či neskôr vyplynie potreba zásahu
v podobe úpravy či rozšírenia.

13. Súhrnom uvedeného bol žalovaný názoru, že kontrolovaný nepreukázal kumulatívne splnenie

podmienok podľa § 81 písm. b) bod 2 ZVO z dôvodu nepreukázania technických dôvodov a takisto ani
splnenie podmienok podľa bodu 3 uvádzaného zákonného ustanovenia z dôvodu nepreukázania, že
chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.

14. Rada sa stotožnila aj so záverom prvostupňového orgánu o posúdení vplyvu konania

kontrolovaného, keďže porušenie zákona, konkrétne splnenie podmienok pre možnosť priameho
rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) ZVO malo za následok nepoužitie otvoreného súťažného
postupu, ktorého by sa mohlo potenciálne zúčastniť viacero hospodárskych subjektov. Výsledkom
verejného obstarávania pritom nie je len určenie úspešného uchádzača, ale pre príklad aj uzatvorenie
zmluvy s tým istým subjektom ako bez súťaže s iným výsledkom, vzhľadom na konkurenčné prostredie.

Preukázaným vplyvom na verejné obstarávanie tak v danom prípade bola úplná absencia hospodárskej
súťaže, ktorý stav bol zapríčinený kontrolovaným.

15. Druhostupňový orgán sa stotožnil a zároveň čiastočne doplnil stručný návod pre kontrolovaného,
ako v budúcnosti postupovať v prípade obdobných skutkových okolností /náležitosť rozhodnutia podľa

§ 175 ods. ods. 8 ZVO/.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

16. Správnou žalobou zo dňa 29.10.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, t. j. žalobné body podľa § 191 ods. 1
písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej
„SSP“).

17. Žalobca po stručnom opise skutkových okolností prejednávanej veci zosumarizoval žalobné
dôvody tak, že žalovaný v súvislosti s dôvodmi na aplikáciu výnimky dostupnosti z jedného zdroja
opomenul existenciu objektívnych skutočností, ktoré vylučujú zodpovednosť žalobcu za chýbajúcu
hospodársku súťaž, aplikoval nesprávny výklad ustanovení § 81 písm. b) ZVO týkajúcich sa umelého

zúženia parametrov verejného obstarávania a nevysporiadal sa s podstatnými argumentmi žalobcu
k nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, a ďalej v súvislosti s vplyvom na výsledok verejného
obstarávania opomenul skutočnosť, že výhradné práva dodávateľa vylučujú iný možný výsledok
verejného obstarávania a takisto sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa „len“
možného a nie bezpodmienečného vplyvu na výsledok verejného obstarávania.

18. Žalobca namietal, že zmluva o výkone údržby systému zanikla uplynutím platnosti dňa 30.06.2015
a od toho momentu až do času uzatvorenia Zmluvy (o vysporiadaní autorských práv) nebol žalobca
s dodávateľom v súvislosti s informačným systémom INTRASTAT-SK v žiadnom zmluvnom vzťahu.
Žalovaný pri rozhodovaní i podanom odvolaní zároveň ignoroval ostatné podstatné skutkové okolnosti

prejednávaného prípadu. Žalovaný sa s námietkami žalobcu k nesprávnemu právnemu posúdeniu
vysporiadal tak, že výhradnosť práv dodávateľa vnímal ako následok zavinenia kontrolovaného,
a taktiež opomenul posudzovať princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti v konaní
kontrolovaného pred uzatvorením Zmluvy. Pri hodnotení skutkových okolností, vrátane zisteného vendorlock-in stavu, bolo potrebné prihliadať aj na historické aspekty vzniku tohto nežiadúceho stavu. Aj
legislatíva v oblasti verejného obstarávania kontinuálne umožňovala prevádzkovanie a rozšírenie
informačného systému pri súčasnej existencii vendor lock-in stavu postupom rokovania bez zverejnenia,

resp. postupom priameho rokovacieho konania. Uvedené odzrkadľuje skutočnosť, že v ZVO je uvedená
možnosť zakotvená, a do roku 2010 bola bežne využívaná, pretože verejný obstarávateľ sa bez
súčinnosti dodávateľa nevie vysporiadať s nežiadúcim vendor lock-in stavom. Až zmena rozhodovacej
praxe v prípade aplikácie priameho rokovacieho konania, ak je zákazka spojená s právami autora,
ktorá nastala po roku 2010, vyžadovala, aby sa verejní obstarávatelia pokúsili vysporiadať s vendor

lock-in stavom. Kontrolovaný, vedomý si vzniknutého vendor lock-in stavu, ale zároveň ako „dobrý
hospodár“ (vzhľadom na ekonomické aspekty iného riešenia situácie), keďže informačný systém v stave
nachádzajúcom sa v roku 2015 mu vyhovoval a nebolo na ňom potrebné vykonávať žiadne nevyhnutné
zmeny, dospel k rozhodnutiu o absencii potreby (resp. nevyhnutnosti) riešiť vzniknutý stav, s čím
súviselo rozhodnutie naďalej nepokračovať v zmluvnom vzťahu. Až následne v roku 2019 po vydaní
Nariadenia sa stalo zrejmým, že za účelom splnenia povinností žalobcu bude potrebné pristúpiť

k rozsiahlej úprave dátových štruktúr, funkcionalít, importovacích a výpočtových procedúr informačného
systému INTRASTAT-SK, a teda až v tom období sa stalo zrejmým, že bude nevyhnutné zadať
zákazku, predmetom ktorej bude vysporiadanie licenčných práv k dotknutému informačnému systému
a vykonávanie zmien a údržby tak, aby systém spĺňal požiadavky kladené Nariadením. Právny záver
žalovaného o neexistencii situácie objektívnej výlučnosti je v kontexte skutkových okolností nesprávny

- práve naopak, okolnosti spoločne nepredstavujú objektívnu situáciu, na základe ktorej nie je rozumné
a primerané od žalobcu očakávať, aby vysporiadal licenčné práva k dotknutému informačnému systému.
Iba na základe vedomosti o budúcom verejnom obstarávaní (nie však iba hypotetickej možnosti) možno
podľa žalobcu od verejného obstarávateľa podľa § 81 písm. b) bodu 3 ZVO oprávnene očakávať, aby
vykonal akékoľvek úkony smerujúce k tomu, aby zabránil zúženiu parametrov verejného obstarávania.

Podľa žalobcu bolo rozumné od žalovaného očakávať, aby sa s jeho argumentáciou v napadnutom
rozhodnutí riadne vysporiadal a jasne uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieva, že rovnako ako vo
všeobecnosti, aj v prípade informačného systému INTRASTAT-SK by mal žalobca predpokladať potrebu
jeho úpravy v budúcnosti, keď žalobca výslovne poukázal na svoje rozhodnutie uvedený informačný
systém ďalej nerozvíjať a nezabezpečovať k nemu služby údržby.

19. Časť žalobných námietok kontrolovaného smerovala aj voči záverom žalovaného o vplyve
porušenia ustanovení ZVO na verejné obstarávanie. Z napadnutého rozhodnutia je možné len implicitne
predpokladať, že žalovaný nepovažoval námietky žalobcu za relevantné. ZVO rozlišuje v súvislosti
s dopadom porušenia pravidiel verejného obstarávania situácie, kedy porušenie pravidiel malo vplyv,

mohlo mať vplyv alebo nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Pre prvú skutkovú situáciu
pritom žalobca zastával názor, že sa jedná výnimočne o situáciu iného výsledku verejného obstarávania,
než by existoval bez porušenia dotknutých ustanovení ZVO. Vzhľadom na údajné porušenie pravidiel
verejného obstarávania je možné s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci vnímať len možný vplyv na
výsledok verejného obstarávania, teda o druhej alternatíve. V kontexte použitej výnimky zo súťažných

postupov, s ohľadom na existenciu výhradných práv dodávateľskej spoločnosti k informačnému systému
je s prihliadnutím na dokumentáciu z verejného obstarávania zrejmé, že ani aplikácia otvoreného
súťažného postupu (uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania), by nepriniesla iný
výsledok.

III.
Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2022 navrhol žalobu kontrolovaného zamietnuť ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP.

21. Žalovaný zotrval na závere, že kontrolovaný zapríčinil absenciu hospodárskej súťaže najmú tým,
že si žiadnym spôsobom nezabezpečil príslušné práva k zdrojovým kódom k platforme JavaTec, resp.
k informačnému systému INTRASTAT-SK potrebným pre jeho činnosť, následkom čoho vznikol aj stav
exkluzivity z dôvodu existencie výhradných práv u dodávateľskej spoločnosti. Kontrolovaný nepreukázal

kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania podľa
§ 81 písm. b) ZVO.22.Knámietkamvplyvunavýsledokverejnéhoobstarávaniapoukázalžalovanýnastav,kedyvýsledkom
verejného obstarávania nie je len určenie úspešného uchádzača, ale v prípade verejnej súťaže, na
rozdiel od priameho rokovacieho konania, konajú subjekty pod vplyvom konkurenčného prostredia,

čo má vplyv aj na výslednú cenu za predmet zákazky či na možnosť vyjednať si lepšie zmluvné
podmienky. Aj z konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva reštriktívny výklad podmienok na
použitiepriamehorokovaciehokonania,atozdôvodu,žepriamerokovaciekonaniemáškodlivývplyvna
hospodársku súťaž. V prípade, kedy bol aplikovaný postup priameho rokovacieho konania bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, bola neoprávnene vylúčená hospodárska súťaž.

23. Žalobca v replike zo dňa 07.03.2022 zotrval na dôvodoch uvedených v podanej žalobe.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

24. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/309/2021, bola na základe
uvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023
náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
(ďalej „správny súd“) a je vedená pod sp. zn. BA-2S/309/2021. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení,
ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

25.SprávnysúdvBratislaveakosúdvecneamiestnepríslušnýnakonanievovecipodľa§10a§13ods.
1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté

rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom viazaný
rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba
nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

26. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2

SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom
sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.10.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

27. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,

konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

28. Podľa § 81 písm. b) bod 2 ZVO, Priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť
len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: tovar, stavebné práce alebo služby môže

poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž a za
predpokladu, že neexistuje ani žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska
súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.

29. Podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO, Priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť

len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: tovar, stavebné práce alebo služby môže
poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak ide o výhradné práva a za predpokladu, že neexistuje
žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého
zúženia parametrov verejného obstarávania.

30. Podľa § 175 ods. 4 prvá veta ZVO, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po
uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovenítohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania.

31. Podľa § 175 ods. 8 ZVO, Ak úrad konštatuje porušenie tohto zákona kontrolovaným, v odôvodnení
je povinný uviesť aj
a) všetky zistené porušenia tohto zákona, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania spolu s údajom, či zistené porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania a

b) stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto
zákona.

32. Podľa bodu 50 preambuly Smernice, vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa
rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania
malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady,

keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný
obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku
jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo lepšie výsledky
obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky
subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne

určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj
z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril
samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie
objektívnej výlučnosti.

33. Predmetom súdneho prieskumu je v tomto konaní napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým
bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o porušení § 81 písm. b) bod 2 a 3 ZVO konaním
kontrolovaného subjektu (žalobcu) v súvislosti s priamym rokovacím konaním bez splnenia zákonom
predpísaných podmienok na možnosť takéhoto postupu vo verejnom obstarávaní. Žalovaný na
základe riadneho opravného prostriedku podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu dospel k záveru,

že v prejednávanom prípade nedošlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok ako pre alternatívu
technických dôvodov /§ 81 písm. b) bod 2 ZVO/, tak ani pre alternatívu existencie výhradných práv /§
81 písm. b) bod 3 ZVO/.

34. Primárne správny súd poukazuje na prieskumné limity tohto súdneho konania, keďže súd je

viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby (134 ods. 1 SSP). Dôraz na uvedenú procesnú
úpravu správny súd kladie z dôvodu, že hoci sa administratívne konanie týkalo kontroly splnenia
podmienok minimálne jednej z alternatív podľa § 81 písm. b) bod 2 a 3 ZVO, kontrolovaný v rámci
podanej správnej žaloby de facto napádal len závery týkajúce sa alternatívy podmienok súvisiacich
s výhradnými právami podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO. Z uvedeného dôvodu sa správny súd bližšie

nezaoberal tými časťami napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkali skutkových okolností
a následného právneho posúdenia splnenia podmienok podľa § 81 písm. b) bod 2 ZVO (odseky 72. až
99. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Len na doplnenie v tejto súvislosti správny súd uvádza,
že žalobca v dokumente „Odôvodnenie výberu rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia
výzvynasúťaž“zverejnenomdňa08.12.2020poukazovallennasplneniepodmienokpodľa§81písm.b)

bod 2 ZVO (technické dôvody) a argumentácia súvisiaca s výhradnými právami a splnením podmienok
podľa bodu 3 predmetného zákonného ustanovenia bola vnesená až do vedeného administratívneho
konania, a to v rámci podania „Rozhodnutie o prerušení konania – odpoveď“ zo dňa 19.04.2021.

35. Podmienku existencie výhradného práva, ktorého sa priame rokovacie konanie v prejednávanom

prípade týkalo, považoval žalovaný (a pred ním aj prvostupňový orgán) za splnenú, o čom medzi
účastníkmi konania nevznikol žiadny skutkový ani právny spor. Predmetom priameho rokovacieho
konania a následne aj uzatvorenej Zmluvy bolo, okrem iného, vysporiadanie licenčných práv
k informačnému systému. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že vysporiadanie licenčných práv
bolo len jednou z častí zámeru zverejneného vo Vestníku, keďže žalobca oznámil zámer zadania

zákazky postupom priameho rokovacieho konania aj vo vzťahu k zabezpečeniu prevádzky a údržby
informačného systému. O tom, že zmluvná dohoda strán vo vymedzení predmetu obsahovala aj
služby poskytovania údržby a servisu svedčí bod 1.1.2 uzatvorenej Zmluvy (bližšie napr. odsek 23. na
strane 5 prvostupňového rozhodnutia). Je teda zrejmé, že pokiaľ by aj hypoteticky došlo k splneniuvšetkých podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO vo
vzťahu k vysporiadaniu výhradných (licenčných) práv podľa bodov 1.1.1 a 1.1.4 Zmluvy a k poskytnutiu
príslušnej prevádzkovej dokumentácie podľa bodu 1.1.3 Zmluvy, súčasťou uzatvorenej Zmluvy bolo aj

poskytovanie služieb základnej údržby a servisu systému (bod 1.1.2 Zmluvy), ktoré zmluvné dojednanie
bez ďalšieho nemožno považovať za vysporiadanie výhradných práv, ale predmetné dojednanie by
bolo nevyhnutné považovať za ďalšiu doplnkovú službu dohodnutú medzi zmluvnými stranami, a to bez
priameho súvisu s podmienkami podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO.

36. Pokiaľ žalobca namietal, že nie je pôvodcom vzniknutého vendor lock-in stavu a nevytvoril situáciu
výlučnosti vzhľadom na iný subjekt obstarávajúci službu, resp. uzatvárajúci pôvodnú Zmluvu o výkone
štandardnej údržby systému INTRASTAT-SK a dovývoja č. Zsu101105 zo dňa 30.06.2005 (pôvodne
zmluvu uzatváralo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky), túto argumentáciu posúdil správny súd
ako nedôvodnú. V súvislosti s dopadom zmien v subjekte obstarávateľa (resp. používateľa) predmetu
zákazky obstarávanej priamym rokovacím konaním správny súd poukazuje na závery obsiahnuté

v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej „NSS SR“) sp. zn. 4Sžfk/27/2020
zo dňa 26.05.2022, v zmysle ktorého: „miera participácie sťažovateľa na posudzovanom zúžení
parametrov verejného obstarávania, ktorú krajský súd do určitej miery pripustil, nie je pri hodnotení
tejto zákonnej podmienky použitia priameho rokovacieho konania rozhodujúca. V záujme dodržania
princípu výnimočnosti aplikácie tohto spôsobu zadávania zákazky, majúc na zreteli jeho objektívny

negatívny dopad na hospodársku súťaž, nie je prípustné viazať podmienku absencie umelého zúženia
parametrov verejného obstarávania len na spomenutého pôvodného verejného obstarávateľa (štát), ale
aj na sťažovateľa, pre ktorého bol informačný systém obstaraný a ktorý ho užíva. Preto kasačný súd
nepovažoval za podstatné, aký vplyv na podmienky pôvodného verejného obstarávania mal zástupca
sťažovateľa nominovaný do programovej rady a či je opodstatnená v rozsudku vyslovená domnienka

správneho súdu o tom, že sťažovateľ mal možnosť už na začiatku zasiahnuť do procesu verejného
obstarávania“ (odsek 32 uvádzaného rozhodnutia NSS SR). Naviac, žalobca v prejednávanom prípade
priamo s dodávateľom uzatváral viacero dodatkov k pôvodne uzatvorenej zmluve č. Zsu101105 zo
dňa 30.06.2005 a na okolnostiach vzniknutého vendor lock-in stavu, a teda aj na zúžení parametrov
verejného obstarávania, priamo participoval. NSS vo vyššie citovanom rozhodnutí uvedený stav

posudzoval rovnako, keď uviedol: „Pri posúdení splnenia predmetnej podmienky je totiž podstatné,
že informačný systém, ktorého inovácia bola v prejednávanom prípade predmetom zákazky, pôvodne
obstaral štátny orgán bez toho, aby si zabezpečil licenčné práva potrebné k zadaniu zákazky na servis
alebo údržbu tohto systému inému subjektu ako zhotoviteľovi. Žalovaný správne upozornil, že v rokoch
2005, 2008 a 2012sťažovateľ tento stav predlžoval, keď uzavieral zmluvy so zhotoviteľom o poskytovaní

podpory a servisu informačného systému, so zachovaním výlučnosti postavenia zhotoviteľa a bez
súťažného postupu verejného obstarávania, so všetkými negatívnymi dopadmi spojenými s priamym
rokovacím konaním“ (odsek 33. uvádzaného rozhodnutia NSS SR).

37. Za dôvodnú nepovažoval správny súd ani argumentačnú obranu žalobcu používanú už v rámci

administratívneho konania o ukončení zmluvného vzťahu medzi ním a dodávateľom ku dňu určeného
v poslednom (desiatom) uzatvorenom dodatku ku pôvodnej zmluve č. Zsu101105 zo dňa 30.06.2005, t.j.
ku dňu 30.06.2015 ako o „vyviňujúcej“ skutkovej okolnosti. Zámerom žalobcu v súvislosti so zadávaním
zákazky bolo, okrem iného, zabezpečenie licenčných práv k informačnému systému od dodávateľa,
ktorý informačný systém žalobca využíval od roku 2005 spolu s inými doplnkovými službami (vývoj,

údržba a servis) a od júla 2015 v poslednej verzii poskytnutej dodávateľom do 30.06.2015. Bez ohľadu
na stav zmluvného vzťahu subjektov ku času oznámenia verejného obstarávania v roku 2020 sa jednalo,
v ponímaní skutkového stavu dôležitého pri posudzovaní existencie zúženia parametrov verejného
obstarávania v minulosti, o vyvíjajúci sa (pokračujúci) sled udalostí spolupráce právneho predchodcu
žalobcu, žalobcu a dodávateľa zavŕšený uzatvorením Zmluvy zo dňa 22.12.2020.

38. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný pri rozhodovaní o podanom odvolaní ignoroval podstatné
skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, v rámci nevyhnutnosti špecifikácie žalobnej argumentácie
pre možnosť správneho súdu sa s ňou vysporiadať žalobca toto svoje všeobecné tvrdenie žiadnym
bližším spôsobom nerozvinul. Naopak, z odôvodnenia prvostupňového a následne aj napadnutého

rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa so skutkovými okolnosťami prejednávaného prípadu vysporiadal
komplexne, pričom podstatná argumentácia žalobcu nezostala nepovšimnutá.39. Posudzovaniu princípov proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti v konaní zo strany žalovaného
predchádzalo zisťovanie zákonom stanovených podmienok, na základe ktorých možno vo verejnom
obstarávaní postupovať spôsobom priameho rokovacieho konania s konkrétnym subjektom. V súvislosti

s možnosťou postupu podľa § 81 písm. ZVO je nevyhnutné, aby boli podmienky pre tú-ktorú alternatívu
nevyhnutne a bez akýchkoľvek pochybností splnené, a to v záujme dodržania výnimočnosti aplikácie
tohto spôsobu zadávania zákazky, majúc na zreteli jeho objektívny negatívny dopad na hospodársku
súťaž.

40. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že pri hodnotení skutkových okolností,
vrátane zisteného vendor lock-in stavu, bolo potrebné prihliadať aj na historické aspekty vzniku
tohto nežiadúceho stavu. Pri hodnotení prípadného zúženia parametrov hospodárskej súťaže je
potrebné, aby boli skutkové okolnosti posudzované komplexne, pretože aj minulé okolnosti vedúce
obstarávateľa k aktuálnemu postupu podľa § 81 ZVO majú pri následnom hodnotení splnenia zákonných
podmienok relevanciu. Okrem problematiky viacerých subjektov a právneho nástupníctva vyvíjajúceho

sa v čase pred vykonaním priameho rokovacieho konania (bližšie odsek 36. odôvodnenia tohto
súdneho rozhodnutia) či dynamického vývoja subjektov vstupujúcich do zmluvného vzťahu kreovaného
ako výsledok verejného obstarávania (bližšie odsek 37. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia) sú
podstatné aj ďalšie skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, s ktorými sa podľa názoru správneho
súdu plnohodnotne vysporiadal už žalovaný v odsekoch 100. až 148. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia.

41. Pokiaľ žalobca namietal, že až zmena rozhodovacej praxe v prípade aplikácie priameho rokovacieho
konania, ak je zákazka spojená s právami autora, ktorá nastala po roku 2010, vyžadovala, aby sa verejní
obstarávatelia pokúsili vysporiadať s vendor lock-in stavom, správny súd v tejto súvislosti poukazuje

na dostatočný časový priestor na to, aby žalobca vzniknutý stav vyriešil už pred dotknutým verejným
obstarávaním. Argumentácia žalobcu týkajúca sa hospodárskeho hľadiska vzniknutej situácie a jeho
úmyslu vzniknutý vendor lock-in stav aktívne neriešiť môže byť relevantná pri posudzovaní iných
aspektov konania žalobcu, v prípade skúmania splnenia podmienok podľa § 81 písm. b) ods. 3 ZVO
v spojení s bodom 50 preambuly Smernice sa však nejedná o argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá

„vyviniť“ žalobcu zo zodpovednosti na vzniknutom stave zúženia parametrov hospodárskej súťaže.

42. Úvaha žalovaného o tom, že v súvislosti s informačnými systémami je bežné, že skôr či neskôr
vyplynie potreba resp. nevyhnutnosť zásahu v podobe určitej úpravy či rozšírenia, je podľa názoru
správneho súdu vhodná a argumentačne obstojí aj v prípade argumentácie žalobcu o tom, že po

poslednom dodatku účinnom do 30.06.2015 už nebol predpoklad potrebného zásahu či servisných
služieb v súvislosti s používaným informačným systémom. NSS SR v rozhodnutí sp. zn. 2Sfk/24/2023
zo dňa 31.07.2024 vyslovil záver, podľa ktorého sa informačné systémy obstarávajú na niekoľko rokov,
pričom sa počíta s jeho servisovaním a úpravami, a to vzhľadom na zmenu potrieb používateľa či
zmenu legislatívnych požiadaviek. Potreba zásahu do predmetu zákazky ktorým je informačný systém

je tak „úplne zrejmá už v momente nastavovania podmienok pôvodného verejného obstarávania,
ktorým sa vyberá zhotoviteľ“ (bližšie odsek 29. odôvodnenia rozhodnutia NSS). K obdobnému záveru
došiel aj správny súd, podľa ktorého by mal byť predpoklad používateľa informačného systému
o pravdepodobnosti potreby zásahu do budúcnosti automatický, pričom v prípade administratívneho
konania zameraného na zisťovanie splnenia podmienok pre možnosť vykonania priameho rokovacieho

konania podľa § 81 ZVO nebude bez ďalšieho úspešná obrana kontrolovaného založená na
argumentácii o udržovaní vendor lock-in stavu z dôvodu domnienky o absencii potreby akéhokoľvek
ďalšieho zásahu, ktorý do budúcna informačný systém bude potrebovať.

43. Argumentácia žalobcu o hospodárskom aspekte situácie po vydaní Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady Európskej únie č. 2019/2152 o európskych podnikových štatistikách, ktorým sa
zrušuje 10 právnych aktov v oblasti podnikových štatistík, kedy sa žalobca ako „dobrý hospodár“
vydal cestou nižších nákladov spôsobených, na rozdiel od vývoja nového informačného systému,
zaobstaraním príslušných licenčných práv, poskytnutím prevádzkovej dokumentácie a poskytovaním
služieb údržby a servisu zo strany dodávateľa, je nesporná v ponímaní zamýšľaného riešenia vzniknutej

situácie, aj v takom prípade však bolo nevyhnutné postupovať vo verejnom obstarávaní zákonom
predpísaným spôsobom. Inými slovami - dobrý úmysel verejného obstarávateľa spočívajúci v šetrení
verejných financií bolo nevyhnutné vykonať v súlade s pravidlami verejného obstarávania.44. Správny súd ďalej poukazuje na závery NSS SR obsiahnuté v rozhodnutí 2Sfk/24/2023 zo dňa
31.07.2024, podľa ktorého z dôvodu „predvídateľnosti a vysokej pravdepodobnosti nutnosti zásahov do
diela v budúcnosti je možné od verejného obstarávateľa vyžadovať, aby výhradné práva k autorskému

dielu (informačnému systému) od autora nadobudol vopred a v potenciálnom následnom súťažnom
postupe zadávania zákazky (napr. na servis, údržbu informačného systému) nemusel využiť výlučne
postup priameho rokovacieho konania, ale tieto práva by mohol poskytnúť úspešnému uchádzačovi
riadneho verejného obstarávania, čim by došlo k rozšíreniu hospodárskej súťaže na neobmedzený
počet hospodárskych subjektov. V opačnom prípade by bolo na mieste konštatovať umelé zúženie

parametrov verejného obstarávania“ (odsek 30. odôvodnenia rozhodnutia NSS SR). S uvedeným
záverom, aplikovateľným aj na podmienky prejednávaného prípadu, sa v plnom rozsahu stotožnil aj
správny súd.

45.Súhrnomuvedenéhosasprávnysúdstotožnilsprávnymzáveromžalovanéhootom, žežalobcaako
verejný obstarávateľ spôsobil, resp. udržoval stav zúženia parametrov hospodárskej súťaže, v súvislosti

s čím neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre možnosť vykonania priameho rokovacieho
konania podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO.

46. Správny súd nezistil dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti s argumentáciou
žalobcu týkajúcou sa žalovaným prezentovaným vplyvom porušenia § 81 písm. b) bod 2 a 3 ZVO

na výsledok verejného obstarávania. Vplyv porušenia predmetných zákonných ustanovení opísal
správny orgán už v prvostupňovom rozhodnutí, pričom na základe podaného odvolania došlo v rámci
napadnutého rozhodnutia k obšírnejšiemu popisu záveru správneho orgánu o tom, že zistené porušenie
malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Je zrejmé, že existencia vplyvu zisteného porušenia
primárne spočíva už v tom, že bez splnenia podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania bol

obstarávateľom zvolený postup v rozpore s relevantnými zákonnými ustanoveniami a následkom tohto
postupu zároveň nedošlo k hospodárskej súťaži.

47. Za určité pochybenie, resp. nedôslednosť zo strany správneho orgánu pri koncipovaní výroku a
odôvodnenia prvostupňového v súlade s § 175 ods. 8 ZVO považoval správny súd uvedenie vplyvu

zisteného porušenia ustanovení zákona výlučne v alternatíve jeho priameho a existujúceho vplyvu,
keď zo záverečných úvah správneho orgánu vyplynuli aj okolnosti vplyvu hypoteticky možného, pokiaľ
by verejné obstarávanie prebehlo inak než formou priameho rokovania s konkrétnym subjektom, teda
vo forme verejnej súťaže (hypotetická možnosť prihlásenia sa viacerých subjektov najmä čo sa týka
poskytovania služieb údržby a servisu, hypotetická možnosť zníženej ceny zákazky či priaznivejších

zmluvných podmienok v prípade riadnej hospodárskej súťaže). Uvedené pochybenie však správny súd
nepovažoval za natoľko podstatné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pre ktoré by
bolo nevyhnutné toto rozhodnutie zrušiť.

48. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

Rozhodnutie žalovaného vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, je jasné, zrozumiteľné
(nedôslednosť argumentácie žalovaného uvedená v odseku vyššie), vecne správne a obsahuje všetky
zákonné náležitosti. Názor vyslovený žalovaným zároveň zodpovedá zásadám správneho uváženia.

49. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami

žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte
súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje,
aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že
výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno
ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad
rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/150/2009).50. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému správnemu orgánu
aj napriek úspechu v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu
výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať.

51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).