Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/161/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123220098
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123220098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: 1. Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, 2. ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Floriánska č. 19, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 946 868, proti žalovanému:
A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Slov. C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan,
advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zrušenie oddlženia

pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 16. mája 2024
č.k. 91Odi/8/2023-123, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 91Odi/8/2023-123.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 24.11.2023, ktorou sa právny predchodca žalobcu
domáhal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného na základe uznesenia sp. zn. 26Odk/283/2022. Žalobca
dôvodil, že ako prihlásený veriteľ v konkurze vedenom na majetok žalovaného podal návrh na zrušenie
oddlženia z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil
zákonné predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu),
§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR (dlžník nebol platobne neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu

poškodiť svojho veriteľa) a po podaní návrhu z jeho správania možno usudzovať, že nevynaložil úprimnú
snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa § 166g ods. 1 ZKR.

1.2. Aktívnu legitimáciu v konaní právny predchodca žalobcu preukazoval Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.1.2020, uzavretou medzi spoločnosťou Zinc Euro, a.s. ako postupcom
a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom, ktorou bola pohľadávka postúpená
na žalobcu vo výške 1.913,69 eur (z toho istina vo výške 1.515,44 eur).

Mestský súd Košice uznesením zo dňa 27.9.2024 č.k. 91Odi/8/2023-199 pripustil zmenu strán sporu
tak, že „Pripúšťa zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu, BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 vstupuje do konania
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692“.1.3.To,žežalovanýnebolvčasepodanianávrhuplatobneneschopnýodvodzuježalobcaodskutočnosti,
žepodľainformáciidostupnýchžalobcovibolžalovanývčasevyhláseniakonkurzuzamestnanouosobou

s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných
veriteľov,pričomzosvojhopríjmumoholvmalýchmesačnýchdávkachvovýške20–30euruspokojovať
pohľadávku žalobcu a pohľadávky ostatných veriteľov. Tvrdí, že ak by mal žalovaný so stabilným
príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, naďalej
by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára, ktorý má

na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia
dochádza vždy aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal
v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u neho okolnosti nezmenili.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť označujúc ako nepravdivé tvrdenie, že v čase podania
návrhu nevykazoval známky platobnej neschopnosti. Tvrdí, že voči nemu boli pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu vedené exekučné konania, zároveň mimosúdne vymáhal pohľadávku od
žalovaného žalobca. Nepriaznivá finančná situácia bola neúnosná a jediným riešením pre žalovaného
bolo vyhlásiť osobný bankrot. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie žalovaný ako dlžník vynaložil
snahu a úsilie k tomu, aby zákonným spôsobom riešil svoju situáciu a mohol normálnym spôsobom
žiť bez obáv o svoju rodinu. Poskytoval požadovanú súčinnosť, dostavil sa do kancelárie správcu,

zodpovedal na dotazy týkajúce sa prebiehajúceho konkurzného konania. V návrhu na vyhlásenie
konkurzu uviedol všetok majetok, ktorý bol v jeho vlastníctve v čase podania návrhu, konal v súlade
s ustanovením § 166g ods. 1 ZKR. Názor žalobcu, v zmysle ktorého sa poctivý zámer preukazuje
čiastočným uhrádzaním dlžnej sumy v medziach možností a schopností dlžníka považuje za nesprávny
a v rozpore s hlavným zámerom oddlženia. Pokiaľ v podanej žalobe žalobca uvádza, že žalovaný

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide
o dôležitú informáciu, dôvodil, že žalobca neuviedol o akú informáciu malo ísť.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:
- Zinc Euro, a.s. ako sprostredkovateľ a žalovaný ako žiadateľ uzavreli dňa 11.4.2018

sprostredkovateľskú zmluvu, ktorou žalovaný splnomocnil Zinc Euro, a.s. uzatvoriť v jeho mene zmluvu
o pôžičke vo výške 2.000,- eur, s dĺžkou splácania 48 mesiacov, celkovou výškou mesačnej splátky
75,56 eur a dátumom splatnosti splátok k 22. dňu v mesiaci;
- žalobca ako postupník a Zinc Euro, a.s. ako postupca dňa 14.1.2000 uzatvorili Zmluvu o postúpení
pohľadávok,nazákladektorejbolanažalobcupostúpenápohľadávkavočižalovanémuvsume1.913,69

eur;
- Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29.9.2022, č.k. 26Odk/283/2022-21 súd vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka: A. B., Slov. C. XXX/XX, XXX XX D.; zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť
uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a vyhlásil konkurz za
hlavné insolvenčné konanie;

- podľa dokladov nachádzajúcich sa v konkurznom spise - zoznamu veriteľov pripojeného k návrhu
na vyhlásenie konkurzu mal žalovaný šiestich veriteľov, jedným z nich bol žalobca, podľa zoznamu
aktuálneho majetku a zoznamu majetku väčšej hodnoty žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani
hnuteľné veci. Podľa indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií boli na žalovaného vedené
3 exekúcie. Podľa správy o stave konkurzného konania nebol zistený žiaden majetok, ktorý by

pokryl náklady konkurzu. Podľa zoznamu pohľadávok predložených správcom do konkurzu si prihlásili
pohľadávky dvaja veritelia - TATRA banka, a.s. (pohľadávka 577,16 eur; 14,- eur; 2.355,86 eur; 704,78
eur; 629,02 eur; 457,10 eur; 454,- eur; 3.758,31 eur; 2.348,99 eur); Všeobecná úverová banka, a.s.
(pohľadávka 466,54 eur a 1015,23 eur);
- podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol žalovaný od 1.5.2013 do 4.9.2020 zamestnaný v AGRO

DRUŽSTVO LETANOVCE, od 1.6.2021 do 9.7.2021 v LuPaStav, s.r.o., od 19.1.2022 do 30.4.2022
v AGRO DRUŽSTVE LETANOVCE, od 1.5.2022 do súčasnosti v DRUŽSTVE LETANOVCE.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ZKR (právna úprava platobnej neschopnosti fyzickej
osoby), § 166f ZKR (právna úprava možnosti veriteľa dotknutého oddlžením domáhať sa zrušenia

oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia), § 166g ZKR (právna úprava poctivého zámeru), § 166g ods.
2 ZKR (právna úprava neexistencie poctivého zámeru dlžníka).5. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy žalobu zamietol, nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania nepoctivého zámeru dlžníka ako žalovaného, že pri podaní
návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (v návrhu

alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol
dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide tu o dôležitú
informáciu), § 166g ods. 2 písm. e) ZKR (v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný,
aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (zo
správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa

alebo zvýhodniť niektorého veriteľa).

5.1. Pokiaľ ide o naplnenie zákonných predpokladov nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2
písm. c), h) ZKR, súd prvej inštancie skonštatoval, že ju žalobca konkrétne skutkovo nevymedzil, preto
ju považoval za nepreukázanú. Vo vzťahu k naplneniu zákonných predpokladov nepoctivého zámeru
podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR argumentoval, že žalobca uvedené nepreukázal, keď žalovaný mal

síce v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pravidelný príjem, no táto skutočnosť sama o sebe
nepreukazuje, že by nebol platobne neschopný, pretože platobnú neschopnosť žalovaného potvrdzuje
existencia dlhov po splatnosti voči šiestim veriteľom, na žalovaného boli vedené tri exekúcie a do
konkurzu si prihlásili svoje pohľadávky dvaja veritelia (TATRA banka, a.s. a Všeobecná úverová banka,
a.s.). Súd zdôraznil aj skutočnosť, že konkurz bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje

náklady konkurzu.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešnému žalovanému.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), f), h) CSP.

7.1. Argumentuje, že súd prvej inštancie sa síce vyjadril k jednotlivým dôvodom nepoctivého zámeru,
ktoré boli deklarované žalobcom v podanej žalobe, avšak riadne nezdôvodnil na základe akých

skutočností zastáva názor, že tá - ktorá skutková podstata nepoctivého zámeru nebola naplnená.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva zhodnotenie správania sa žalovaného pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Odvolateľ zdôraznil, že žalovaný na
pohľadávku žalobcu neuhradil ani jedno euro, a takéto správanie rozhodne nespĺňa atribút poctivého
zámeru a úprimnej snahy riešiť svoje záväzky. Zdôraznil, že žalovaný bol pred podaním návrhu

ako aj po podaní návrhu riadne zamestnaný a dosahoval pravidelný mesačný príspevok. V rámci
svojich písomných podaní vôbec neuviedol, aké výdavky mal v čase pred podaním a v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu a neuviedol žiadne také rozhodujúce a objektívne nepriaznivé okolnosti
odôvodňujúce podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Nepredložil do súdneho spisu
žiaden dôkaz svedčiaci o jeho poctivom zámere a o tom, že sa nachádzal v tak objektívne nepriaznivej

majetkovej a životnej situácii, ktorá by mu znemožňovala čo i len čiastočne uhrádzať jeho dlhy. Žalobca
tak tvrdí, že žalovaný zneužil inštitút oddlženia.

7.2. V ďalšom žalobca poukázal na inštitút oddlženia ako taký, zdôrazňujúc, že ak dlžník disponuje
príjmom, z ktorého vie zabezpečiť svoje základné životné potreby a ešte mu ostávajú nejaké finančné

prostriedky, má povinnosť postarať sa aj o uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov v zmysle zásady
pacta sunt servanda. Argumentuje, že je možné, že ak by dlžník napr. rozdelil sumu vo výške 200,-
eur mesačne alebo aj menej medzi svojich veriteľov, že by jednému platil 30,- eur, druhému 20,- eur
a pod., mohol by splatiť svoje záväzky buď v polovici alebo v celosti do pár rokov, preto takéhoto dlžníka
nemožno označiť za platobne neschopného, ale za dlžníka, ktorý prejavil snahu o vyriešenie dlhov.

Zdôraznil aj skutočnosť, že to, že konkurz bol zrušený z dôvodu, že majetková podstata nepokryje ani
náklady konkurzu neznamená, že je automaticky platobne neschopný, nakoľko aj ten dlžník, ktorý nemá
žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok, môže dosahovať príjem, z ktorého môže uspokojiť pohľadávky
jeho veriteľov, nie je teda platobne neschopný.

7.3. V ďalšom odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil aj dôvod zrušenia oddlženia
proklamovaný žalobcom a to, že žalovaný vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru definovanú
v ustanovení § 166g ods. 1 ZKR.Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že žalovaný po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu začal dosahovať oveľa vyšší príjem, dokonca niekoľkonásobný a napriek tomu neprejavil
žiadnu snahu vo vzťahu k žalobcovi, či inému svojmu veriteľovi, ktorá skutočnosť podľa odvolateľa

vyvracia existenciu poctivého zámeru žalovaného. Tu odvolateľ tvrdí, že žalovaný zámerne a účelovo
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu znížil svoj príjem.

7.4. V ďalšom namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

9.Vprvomradesaodvolacísúdzaoberalskutočnosťou,čidôvodyuvádzanéodvolateľomsúprípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

9.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

9.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že

dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základnéhopráva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

9.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

9.4. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.10.2025 o 10:50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného
dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané

dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu. Odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám kladeným naň § 220 ods. 2 CSP.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho

správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

Predmetom konania je zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, ktorý žalobca odôvodňuje
naplnením hypotézy podľa § 166g ods. 2 písm. c), f) h) ZKR a § 166g ods. 1 ZKR, t.j. že po podaní
návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností.

Všeobecne k oddlženiu

13. Ust. § 166g ods. 5 ZKR stanovuje, že v oddlžovacom konaní súd neskúma poctivý zámer dlžníka.
Kontrola poctivého zámeru prichádza do úvahy len na základe veriteľskej aktivity po rozhodnutí o

oddlžení. Každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia do 6-
tich rokov od vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý
zámer. Dôkazné bremeno tak v konaní zaťažuje žalobcu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom oddlženia podľa štvrtej hlavy ZKR nie je garancia úplného
uspokojenia pohľadávok veriteľov, ale jeho účelom je zbaviť dlžníka - fyzickú osobu jeho dlhov, aby ho

dlhyneuspokojenévkonkurzeneprenasledovalipocelýzvyšokjehoživotaaabynegenerovalijehoďalší
úpadok a dlžník mohol sa opätovne postaviť na vlastné nohy po hospodárskej stránke zabezpečenia
svojej ďalšej existencie (nález ÚS SR zo dňa 10.01.2017, sp. zn. III.ÚS 570/2016). A naopak, podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu spojeného s oddlžením nie je možné riešiť situáciu, ktorou sa dlžník
snažízbaviťsvojejzodpovednostivyplývajúcejzozmluvnýchvzťahovtak,abysvojimveriteľom(vdanom

prípade najmä žalobcovi) nemusel uhradiť judikovanú pohľadávku, a to ani čiastočne, pretože takéto
konanie spochybňuje poctivý zámer dlžníka a vedie k dôvodným obavám týkajúcich sa zneužitia daného
inštitútu oddlženia samotným dlžníkom, v danom prípade žalovaným.K platobnej neschopnosti žalovaného (§ 166g ods. 1 písm. f) ZKR)

14. Platobnú neschopnosť definuje § 3 ZKR, podľa ktorého dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný

alebo predlžený (ods. 1). Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po
lehotesplatnostiaspoňjedenpeňažnýzáväzok.Akpeňažnúpohľadávkunemožnovočidlžníkovivymôcť
exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a/ predpokladá
sa, že je platobne neschopný (ods. 3).

14.1. Je potrebné zdôrazniť, že platobnú neschopnosť nie je možné posudzovať oddelene, len s
poukazom na pohľadávku žalobcu, ale aj v súvislosti so schopnosťou žalovaného plniť ostatné finančné
záväzky, teda komplexným zhodnotením jeho ekonomickej situácie. To, že niektorý zo záväzkov by
mohol byť postupne v mesačných splátkach splatený, neznamená, že dlžník v čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu nebol platobne neschopný. Uvedené napokon vyplýva aj z definície platobnej
neschopnosti (§ 3 ods. 2 ZKR), podľa ktorej je fyzická osoba platobne neschopná, ak nie je schopná

plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
Pokiaľ žalobca argumentuje existenciou pracovného pomeru v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu, odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 31.1.2023 sp.zn. 5Obdo/18/2022, kde
Najvyšší súd SR konštatoval, že „samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmy žalovaného
ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky

žalobcu, iných záväzkov a existencie finančného majetku žalovaného. Ide o komplexné posúdenie
konkrétnej životnej situácie, teda nielen jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo)
uhrádzať, použitím len matematického výpočtu, bez zohľadnenia ostatných sociálnych a ekonomických
súvislostí tak, ako to zo zákona jednoznačne vyplýva“.

14.2. Odvolací súd tak dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalovaný bol platobne
neschopný vychádzajúc z počtu prihlásených veriteľov a výške ich pohľadávok. Len pre úplnosť
k argumentácii žalobcu, že žalovaný mohol splácať pohľadávky po 20,- až 30,- eur každému veriteľovi
odvolací súd udáva, že táto argumentácia v podstate vedie k záveru, že podmienka neexistencie
platobnejneschopnostijedaná,akbydlžníkdokázalsplácaťajlenpo„jednomeure“každémuzveriteľov

(lebo veď raz by pohľadávky splatil).

K § 166g ods. 1 ZKR

15. Vo vzťahu k vyššie uvedenému ustanoveniu žalobca argumentuje, že žalovaný nemal poctivý zámer,

pretože po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu začal dosahovať oveľa vyšší príjem, no žiadnemu
z veriteľov neuhradil ani časť svojho záväzku.

15.1. Odvolací súd udáva, že právne relevantným je celkové správanie dlžníka po oddlžení, t.j. či využil
„druhú šancu“, ktorá mu bola poskytnutá na úkor veriteľov alebo pokračuje v tom istom „zadlžovacom“

spôsobe života. To, že po oddlžení začal zarábať viac podľa odvolacieho súdu naopak znamená, že
vynakladá snahu o zaradenie do spoločnosti, resp. sa do nej zaradil, teda oddlženie splnilo svoj účel
a umožnilo mu nový „reštart“.
Nepoctivý zámer nie je možné odôvodniť tvrdením (bez ďalšieho), že žalovaný po povolení oddlženia
nesplácal ani v malých splátkach pohľadávku žalobcu. Prihliadajúc na účel oddlženia, nemožno predsa

nepoctivý zámer vyvodiť zo správania žalovaného, keď neplnil naďalej dlhy, ktorých bol oddlžením
zbavený. Z neplnenia dlhov, na ktoré sa vzťahuje oddlženie možno vyvodiť nepoctivý zámer v situáciách,
keď sa majetkové pomery oddlženého výrazne zmenia (napr. neponúkne veriteľom dobrovoľne žiadnu
časť dedičstva alebo daru získaného po oddlžení na uspokojenie nevymáhateľného dlhu atď.).
Dosiahnutie vyššieho príjmu v pracovnom procese (t.j. vlastným pričinením) nie je možné stotožňovať

s nadobudnutím daru, výhry zo stávky alebo hry. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že tvrdenie žalobcu
o úmyselnom znížení príjmu pred podaním návrhu je ničím nepodloženým.

15.2. K námietke odvolateľa vo vzťahu k oddĺženiu konkurzom sa žiada uviesť, že podľa § 166 ods. 1
ZKR,saplatobneneschopnýdlžník,ktorýjefyzickouosoboumôžedomáhaťoddlženiakonkurzomalebo

splátkovým kalendárom. Odvolaciemu súdu nie je dosť dobre zrejmé, z akého dôvodu by oddlženie
konkurzom (nie splátkovým kalendárom) malo preukazovať existenciu nepoctivého zámeru.16. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nie sú naplnené v konaní pred súdom prvej inštancie
odvolateľom tvrdené odvolacie dôvody, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
(§ 387 ods. 1 CSP).

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).