Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Vyd/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324204304
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324204304.2

Uznesenie

Okresný súd Levice, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
za účasti vlastníkov nehnuteľnosti: 1/ D. E., 2/ F. G., 3/ H. B., 4/ C. B., 5/ B. B., 6/ I. J., 7/ J. K., 8/ B.
B., 9/ K. B., 10/ A. B., všetci v zastúpení Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15
Bratislava, IČO: 17 335 345, za účasti: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie
SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 a Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36,

817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zo dňa 20.11.2024 z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2024, domáhala vydania
potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom K.,
katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. C., obec C., okres K. na Liste vlastníctva
č. XXX ako parcely registra „F.“: pozemok - parcelné číslo XXX, druh pozemku: M., o výmere XXX m2,
v jej výlučnom vlastníctve (ďalej len „nehnuteľnosti“). Svoj návrh odôvodnila tým, že za života jej manžela
bola celá záhrada od roku XXXX nimi obhospodarovaná a obrábaná. Záhradu odkúpili jej svokrovci

v XX. rokoch za vtedajších 35.000,- Kčs od rodiny N.. Doklad o kúpe sa nezachoval a nedošlo ani
k prepisu na vtedajšej Geodézii. Po smrti manžela navrhovateľky v roku XXXX prevzala od X.X.XXXX
celú starostlivosť o parcelu navrhovateľka. Od roku XXXX platí za ňu dane a reálne ju užíva. Vyše
XX rokov ide o nepretržitú držbu predmetnej nehnuteľnosti a so zreteľom na všetky okolnosti má byť
dobromyseľná v tom, že jej celá parcela patrí a nikto jej vlastníctvo nespochybňuje.

2. Na osvedčenie svojich skutkových tvrdení doručila navrhovateľka spolu s návrhom aj List vlastníctva
č. XXX kat. úz. L. C., potvrdenie Obce C. o tom, že navrhovateľka danú nehnuteľnosť užíva a platí
za ňu daň, Rozhodnutie č. XXX/XXXX, ktorým boli vyrubené dane navrhovateľke, prílohu k tomuto
rozhodnutiu, čestné vyhlásenia dvoch svedkov, že navrhovateľka užíva predmetnú nehnuteľnosť po
zákonom ustanovenú dobu.

3. Súd uznesením vyzval navrhovateľku na doplnenie jej podania, na základe ktorého navrhovateľka
doplnila účastníkov konania, uviedla upravený petit tak, že žiadala, aby súd navrhovateľke osvedčil,
že splnila hmotnoprávne podmienky pre nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
umiestnenej v zastavanom území obce C., okres: K., k.ú.: L. C., parcela F. O. XXX – M. o výmere XXX
m2, vedenej na LV č. XXX Okresným úradom K. katastrálnym odborom, vydržaním ku dňu XX.XX.XXXX,
kedy dobromyseľne nadobudla predmetnú nehnuteľnosť. V podaní opätovne uviedla, že domnelým

nadobúdacím právnym titulom vlastníctva je, že záhradu odkúpili jej svokrovci v XX. rokoch za vtedajších
35.000,- Kčs od rodiny N.. Doklad o kúpe predmetnej záhrady sa nezachoval a nedošlo ani k prepisuna vtedajšej Geodézii. Na záhrade spolu so svokrovcami hospodárili. Bývali spolu v jednej domácnosti.
Po ich smrti na záhrade naďalej hospodárili so svojím manželom a považovali túto parcelu ako svoju
vlastnú. Po jeho smrti, od XX.XX.XXXX, parcelu prevzala navrhovateľka. Keďže k nehnuteľnosti nebolo

v tom čase zapísané vlastnícke právo na katastrálnom úrade, nemohla byť ani predmetom dedičského
konania po jej manželovi. Nikto iný sa o danú nehnuteľnosť nezaujímal, ani na nej nehospodáril.
Domnelým titulom nadobudnutia môžeme považovať aj svedectvá osôb z obce C. a potvrdenie obce C.
s rozhodnutím o výrube daní, ktoré boli predložené v pôvodnom návrhu a potvrdzujú, že o záhradu sa
výlučne viac ako XX rokov stará, čím vydržala vlastnícke právo k záhrade.

4. Následne navrhovateľka oznámila súdu, že sa zúčastnila konzultácie v Centre právnej pomoci a nevie
čo má ešte doplniť, že už všetko doplnila.

5. Súd preskúmal listinné dôkazy predložené navrhovateľkou a oboznámil sa s obsahom listinných
dôkazov zaobstaraných súdom v súlade s vyšetrovacím princípom, pričom zistil nasledovný skutkový

a právny stav:

6. Z Listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to pozemku
parcely registra F. P. s parcelným číslom XXX, M. s výmerou XXX m2 v kat. úz. L. C. sú D. E., F. G., H.
B., C. B., B. B., I. J., J. K., B. B., K. B., A. B., každý s podielom X/XX k celku, a ako správca k vlastníkom

je evidovaný Q. A. J..

7. Z potvrdenia obce C. vyplýva, že navrhovateľka užíva danú nehnuteľnosť a platí obci dane
z nehnuteľností od roku XXXX. Platbu daní z nehnuteľností preukazuje aj predložené rozhodnutie č.
XXX/XXXX s prílohou.

8. Z predložených čestných vyhlásení p. B. M. a B. D. súd zistil, že prehlasovateľky sú obyvateľmi
obce C. a potvrdzujú, že sporná parcela je vo výlučnom užívaní a držbe navrhovateľky nepretržite od
X.X.XXXX. Vyhlásenia obsahujú aj ustanovenie, že prehlasovateľky sú si vedomé právnych následkov
nepravdivého čestného vyhlásenia.

9. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konaním o
potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie
o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

10. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

11. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia

konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné
právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku, d)
Slovenský pozemkový fond.

12. Podľa § 359c ods. 3 CMP, po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal

námietky podľa §359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).

13. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

14. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

15. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa §8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia naoverenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

16. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa §359f ods. 1.

17. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení

vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom sa navrhovateľka domáha, aby súd potvrdil, že
splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v katastrálnom území L. C., obec C., okres K., evidovaných Okresným úradom K., katastrálny odbor na
liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „F.“, parcelné číslo XXX, druh pozemku: M., o výmere XXX
m2. Ako vlastníci tejto nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností evidovaní desiati vlastníci označení len
menom a priezviskom, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond. K vydržaniu malo dôjsť ku dňu
XX.XX.XXXX.

19. Podľa § 127 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983, v osobnom
vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom
vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.

20. Podľa § 135a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983,
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

21. Podľa § 135a ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983,
ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a
ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k
pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná

výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej
sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

22. Podľa § 132a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983,

kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí,
má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

23. Podľa § 872 ods. 6 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.1992,
ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších

predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže
si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred účinnosťou tohto zákona.

24. Základným účelom, resp. úlohou konania o vydržanie v zmysle § 359a a nasl. CMP v znení

účinnom od 1. mája 2021 je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
príslušným orgánom verejnej moci (súdom). Presun právomoci deklaratórnym rozhodnutím potvrdzovať
nadobudnutie vecného práva z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé
a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť

vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť
majetok, garantovaná Ústavou Slovenskej republiky (dôvodová správa k zák. č. 68/2021 Z. z.).25. Konanie o potvrdení vydržania je charakteristické svojou dvojfázovosťou. Prvá fáza je konanie o
vydanívyzývaciehouzneseniaadruhápovydanívyzývaciehouznesenia.Vrámciprvejfázykonaniasúd
návrhzamietneakzistí,ženiesúsplnenépodmienkyprevydanievyzývaciehouznesenia,tedaskúma,či

navrhovateľosvedčilsplneniepredpokladovvydržania.Vychádzapritomzopísaniaskutkovýchokolností
navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

26. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným
od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii

väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. V konaní o
potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale
skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa §
359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov
pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k záveru, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš

(vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať
vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť
podať námietky osobami vymenovanými v § 359h CMP. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenie
vydržania, však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť
domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania (napr.

žalobou o určenie vlastníctva).

27. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné
osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto, ak súd dospeje
k záveru, že táto podmienka splnená nebola a tento záver má dostatočný podklad v relevantných

skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemá inú možnosť, ako návrh
navrhovateľa zamietnuť. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom
vyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že
je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné

šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil
ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a
procesnú zodpovednosť navrhovateľa.

28. Vydržanie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou, a to
konkrétne s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.
Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym
stavom, keď pri vydržaní sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom
veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Navrhovateľka podľa svojho skutkového tvrdenia vstúpila

do držby sporných nehnuteľností spolu s manželom v roku XXXX a odo dňa XX.XX.XXXX, po
smrti jej manžela, bola jediným držiteľom tejto nehnuteľnosti, pričom Občiansky zákonník účinný
od 01.04.1964 do 01.04.1983 vydržanie neupravoval, preto bolo potrebné vychádzať z toho, že po
01.04.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním. Až novela
Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinná od 01.04.1983 vrátila inštitút vydržania do Občianskeho

zákonníka, ale možnosť vydržania obmedzila len na občanov (fyzické osoby) a nepriznala toto právo
organizáciám (právnickým osobám) a tiež výrazne zúžila okruh vecí, ku ktorým bolo možné vydržať
vlastnícke právo, keď sa vylučovalo nadobudnutie vlastníckeho práva okrem iného vo vzťahu k veciam
v súkromnom vlastníctve vrátane pozemkov. Pozemok (a to akýkoľvek pozemok, nielen pozemok v tzv.
socialistickom spoločenskom vlastníctve) nebol spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva

až do 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka vykonaná Zákonom č.
509/1991 Zb. Predpokladom oprávnenosti držby podľa § 132a Občianskeho zákonníka v znení novely
č. 131/1982 Zb. je to, aby ten, kto s vecou nakladá ako so svojou, bol so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Vedomosť užívania veci z iného titulu odlišného od
vlastníckeho práva (napr. z titulu práva osobného užívania alebo prenájmu) teda dobrú vieru užívateľa

(nájomcu), že vec mu ako vlastníkovi patrí, vylučuje (Ro NS ČR, sp. zn.: 22Cdo 1317/2002, Uz NS ČR,
sp. zn.: 22 Cdo 262/2005 zo dňa 19.09.2005). Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou Zákonom č.
509/1991 Zb., účinnou od 01.01.1992 boli obmedzenia zakotvené novelou Občianskeho zákonníka č.
131/1982Zb.účinnouod01.04.1983odstránené.Vsúvislostisvydržanímvlastníckehoprávakpozemkupredmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01.01.1992, pričom
držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku
(t. j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 01.01.1992 podmienku nepretržitej držby

trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t. j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním.

29. Zo skutočností opísaných v návrhu musí byť zrejmé, že sú splnené všetky štyri predpoklady

vydržania, a to: spôsobilý predmet držby; nehnuteľnosť musí byť opísaná všetkými identifikačnými
znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, a ak vydržal len spoluvlastnícky
podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť. Druhým predpokladom je oprávnená držba. K tejto musí
navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Tretím predpokladom je
dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého
navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť

držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa - navrhovateľa o jeho
dobromyseľnosti dôvodné. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť
dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť. Konanie o potvrdenie vydržania
nie je konaním o osvedčení vydržania, preto súd by mal mať existenciu predpokladov vydržania u
navrhovateľa za dokázanú a nie iba osvedčenú.

30. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
keď si určitú vec prisvojuje. Nestačí však len subjektívne presvedčenie držiteľa, že vec mu patrí,
dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu po každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp.

mohol mať alebo nemal, príp. nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (t. j., že je jej
vlastníkom) (V X/XXXX). Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ

objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť
teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho
súdu 7Cdo/139/2023, 4Cdo/183/2020 zo dňa 23. februára 2022).

31. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. mája 2024 sp.
zn. 1Vdo/1/2024 uviedol okrem iného, že vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníckeho práva
nemusí de lege lata opierať o existujúci právny dôvod. Rozlišujeme oprávnenú a neoprávnenú držbu,
pričom oprávnená držba je založená na posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo
patrí. Držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou

držbou vykoná vlastné právo, a teda, že svojou držbou neurobí inému zle, že nezasahuje do práva iného,
že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok
ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť
svoje vlastníctvo, teda, či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje,
že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Neexistencia

alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho
dobromyseľnosťvtom,žemuvecaleboprávopatrí,atedaževzhľadomnajehopresvedčenieobjektívne
vzaté koná v dobrej viere t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe
uvedeného je možné aj naďalej zotrvávať na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude
treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale

len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva
a ochranou držby (R. XX/XXXX). Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť
držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec
zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako

bezodplatné plnenie.

32. Okresný súd preskúmal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť
z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnostivydržaním, keď neosvedčila splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania. Len
samotné tvrdenie, že navrhovateľka nehnuteľnosti užívala najskôr spolu s manželom od roku XXXX
a následne po smrti manžela sama od X.X.XXXX, teda viac ako XX rokov, ako svoje vlastné a nikto iný

sa o danú nehnuteľnosť nezaujímal, ani na nej nehospodáril, ani potvrdenie o tom, že za nehnuteľnosť
platí daň od roku XXXX, nie je totiž dostatočným podkladom pre prijatie právneho záveru o tom,
že navrhovateľka nadobudla k nehnuteľnosti aj vlastnícke právo vydržaním. Samotná platba dane
z nehnuteľnosti neznamená, že jej platiteľ je zároveň vlastníkom danej nehnuteľnosti, keďže povinnosť
platiť daň z nehnuteľnosti vzniká aj daňovníkovi, ktorý sa v priebehu predchádzajúceho roka stal

užívateľom nehnuteľnosti. Prijatie záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním
navrhovateľkou neodôvodňuje ani skutočnosť, že navrhovateľka predložila súdu čestné prehlásenia,
z ktorých vyplýva, že navrhovateľka užíva danú nehnuteľnosť a platí obci dane z nehnuteľnosti od
roku XXXX, nakoľko ani z týchto prehlásení nevyplýva, aký by mal byť domnelý titul nadobudnutia
vlastníckehoprávanavrhovateľkou,pričomnavrhovateľkasaneprávnedomnieva,žetakýmtodomnelým
titulom sú práve tieto čestné prehlásenia, či potvrdenie obce. Navrhovateľka teda neuviedla základné

skutočnosti, od ktorých odvodzuje, že vydržala vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keď neuviedla, z akého
titulu sa ujala držby spornej nehnuteľnosti, ktorý by osvedčil dobromyseľnosť užívania nehnuteľností
navrhovateľkouakojejvlastníkatietovkonanínepreukázala.Dobrávierajepresvedčenienadobúdateľa
o tom, že nekoná bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné
presvedčenie subjektu, ktoré nemôže byť samo o sebe predmetom dokazovania. Tým môžu byť

skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,
teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí
( R. XX/XXXX).

33. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a danosť

tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky pritom musia byt'
splnené súčasne. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží alebo vykonáva právo v
omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl,
ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom k okolnostiam daného prípadu od každého požadovať. Dobromyseľnosť teda musí byť

posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska. Vo vzťahu k vydržaniu je potrebné,
aby táto dobromyseľnosť trvala počas celej doby vydržania. Dobromyseľnosť ako vnútorné psychické
presvedčenie držiteľa sa preukazuje len nepriamo na základe vonkajších okolností, ktoré v prípade
vydržania preukazuje navrhovateľ.

34. Zo skutkových tvrdení navrhovateľky vyplýva, že spornú nehnuteľnosť mali odkúpiť jej svokrovci
v XX. rokoch za vtedajších 35.000,- Kčs od rodiny N. a od roku XXXX ju obhospodarovala navrhovateľka
s manželom, následne od XX.XX.XXXX sa o nehnuteľnosť starala sama. Doklad o kúpe sa nezachoval
a ani nedošlo k prepisu nehnuteľností na jej svokrovcov. Skutočnosť, že nehnuteľnosť bola v oprávnenej
držbenavrhovateľkymajúpreukazovaťčestnévyhláseniaobyvateľovobceC.,rozhodnutieovyrubených

daniach za nehnuteľnosť č. XXX/XXXX a potvrdenie obce o užívaní pozemku, ktoré by mohli byť podľa
navrhovateľky domnelými titulmi oprávnenej držby. Z uvedených skutkových tvrdení navrhovateľky však
nie je zrejmé, aký je domnelý titul, na základe ktorého sa uchopila spolu s manželom oprávnenej držby
spornej nehnuteľnosti. Jediným domnelý titul, ktorý navrhovateľka označila, je kúpna zmluva, ktorú
však mali uzatvoriť jej svokrovci a nie navrhovateľka s manželom. Navrhovateľka už ďalej neuvádza,

či svokrovci, s vedomím, že sú vlastníci, darovali alebo inak previedli za života túto nehnuteľnosť na
manžela navrhovateľky ako ich syna, prípadne na oboch, teda na navrhovateľku a jej manžela na
základe nejakého právneho titulu (kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod.) resp. či nastala iná právna
skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá založiť navrhovateľke a jej manželovi objektívne presvedčenie,
že sú vlastníci spornej nehnuteľnosti. Bez významu nie je ani skutočnosť, že navrhovateľka svoje

tvrdenie o odkúpení nehnuteľnosti svokrovcami nijakým spôsobom nepreukazuje, pričom aj v prípade,
ak domnelým titulom je ústna zmluva, je potrebné preukázať, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny, na
základe čoho sa kupujúci (svokrovci navrhovateľky) uchopili držby nehnuteľnosti s vedomím, že sú
vlastníci, od ktorých si navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo. Navrhovateľka tiež neuviedla,
akým spôsobom malo prejsť vlastnícke právo zo svokrovcov na navrhovateľku, keďže táto nie je ani ich

zákonnou dedičkou. Ak sa teda navrhovateľka domnieva, že právnou skutočnosťou, na základe ktorej
vstúpila do oprávnenej držby nehnuteľnosti ako jej vlastník bola smrť svokrovcov, nemožno sa s jej
názorom stotožniť, keďže po smrti svokrovcov by bola nehnuteľnosť predmetom dedičského konania
po svokrovcoch, pričom navrhovateľka nepreukázala, že by bola ich oprávnenou dedičkou. Smrťousvokrovcov navrhovateľky tak nemohla začať navrhovateľke plynúť oprávnená držba nehnuteľnosti.
Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. L. C. zároveň vyplýva, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti
boli členovia rodiny B., nie rodiny N., od ktorých mali nehnuteľnosť odkúpiť svokrovci navrhovateľky,

skutočnosť ktorú navrhovateľka nijako nepreukázala.

35. Súd teda konštatuje, že navrhovateľka neosvedčila bez rozumných pochybností, že by nehnuteľnosť
v XX. rokoch bola vo vlastníctve jej svokrovcov a následne, že nejakým spôsobom by vlastnícke
právo k nej nadobudla navrhovateľka s manželom a následne od X.X.XXXX len sama navrhovateľka.

Navrhovateľka v návrhu ani v jeho doplnení neuvádza skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju
dobromyseľnosť držby, teda netvrdí na základe akej skutočnosti, akého titulu (čo i len domnelého)
sa uchopili držby nehnuteľností spolu s manželom v roku XXXX, keďže zo skutkových tvrdení
navrhovateľky vyplýva len existencia domnelého nadobúdacieho titulu rodičov manžela, existenciu
ktorého dokonca navrhovateľka s poukazom na vyššie uvedené v tomto konaní ani neosvedčila.
Navyše, ak navrhovateľka tvrdí, že nehnuteľnosť nadobudla vydržaním ku dňu X.X.XXXX, teda že

k tomuto dňu (X.X.XXXX) uplynula 10 ročná doba nepretržitej oprávnenej držby, z návrhu by malo tiež
vyplývať, že navrhovateľka vstúpila do oprávnenej držby dňom X.X.XXXX, čo však zo skutkových tvrdení
navrhovateľky nevyplýva, práve naopak, z týchto vyplýva, že vstúpila do držby s manželom v roku
XXXX. Keďže navrhovateľka v tomto konaní netvrdila existenciu svojho domnelého titulu, logicky ju
tak nemohla ani osvedčiť a teda nemohla preukázať splnenie predpokladov nadobudnutia vlastníckeho

práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním.

36. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že vec mu patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť

posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Domnelý titul nadobudnutia vlastníctva je
určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom
zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba jej ale niektorá stránka (vlastnosť či znak), ktorú pre

nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Dlhodobá držba nehnuteľností navrhovateľom bez
toho, aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá v ňom mohla vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom,
nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

37. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala splnenie

podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o ktorých tvrdila, že k nim vlastnícke právo
vydržala. Dôvodom na zamietnutie návrhu je predovšetkým to, že navrhovateľka netvrdila a ani
nepreukázala právny titul, od ktorého odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vydržaním, a tiež fakt, že počas držby mala vedomosť o tom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nemala zapísané ani na liste vlastníctva. Preto jej držba nehnuteľnosti nemohla byť dobromyseľná v tom,

že nehnuteľnosť užíva ako vlastník. Zo skutkových tvrdení navrhovateľky a ani z ňou predložených
dokumentov nie je zrejmé, na základe akého právneho úkonu (hoc len domnelého) alebo akej
právnej skutočnosti mala navrhovateľka nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
Navrhovateľka nepreukázala, že rodičia manžela nadobudli nehnuteľnosť do vlastníctva kúpnou
zmluvou a zároveň nepreukázala, že im rodičia manžela za svojho života nehnuteľnosť darovali alebo

iným zákonným spôsobom previedli. Navrhovateľka tak nedisponuje nadobúdacím titulom, z ktorého by
vyplynul nielen subjektívny, ale aj objektívny pocit, aby sa objektívne mohla cítiť vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, ku ktorej sa aj správa ako k vlastnej.

38. Z § 359c ods. 1 CMP vyplýva, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený

podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Ak však vlastníci
nehnuteľností (v tomto prípade svokrovci, o ktorých navrhovateľka tvrdí, že záhradu kúpili) nehnuteľnosti
nepreviedli za ich života na navrhovateľku ani jej manžela (darovaním resp. iným zákonným spôsobom)
a tieto navrhovateľka nenadobudla ani v dedičskom konaní po svokrovcoch, či po manželovi, ani za
ich života, nie je navrhovateľka oprávneným subjektom podávať návrh na potvrdenie vydržania k danej

nehnuteľnosti. Ak nehnuteľnosti neprešli na navrhovateľku žiadnou právnou cestou, napr. dedičstvom,
darom, či inou zmluvou, tak sa nemôže aplikovať inštitút vydržania, nakoľko navrhovateľkina držba nie
je oprávnená, keďže jej chýba právny titul oprávnenej držby.39. Zo skutkových tvrdení navrhovateľky nanajvýš vyplýva, že nehnuteľnosť nadobudli rodičia jej
manžela, ktorá však po ich smrti nebola prededená. Podľa názoru súdu, nie je možné mimo konania
o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je

totiž možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva a potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním priamo dedičom, veci patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní doposiaľ nebola
prejednaná. Ak by súd takémuto návrhu vyhovel, legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania
a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve. Dedičské právo má ako lex specialis prednosť
pred inštitútom vydržania a vlastnícke právo v prípade úmrtia vlastníka je možné prevádzať výlučne

vdedičskomkonaní.Inštitútvydržanianeslúžinaobchádzaniededičskéhokonaniačisporovéhokonania
o určenie, že vec patrí do dedičstva. Ak sa teda navrhovateľka domnieva, že nehnuteľnosť nadobudli
svokrovci, prípadne po nich jej manžel, správne mala podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po svokrovcoch navrhovateľa, prípadne po jej manželovi, ak má za preukázané, že vlastníctvo
prešlo na manžela.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že navrhovateľka v návrhu na začatie
konania o potvrdení vydržania v znení jeho doplnenia neosvedčila splnenie zákonných predpokladov
pre potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a to oprávnenosť držby,
keď neuviedla skutočnosti ani nadobúdací titul, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, v dôsledku
čoho neboli splnené predpoklady na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f CMP, preto súd návrh

navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359e ods. 2 CMP zamietol.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 359a až § 359k CMP
upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).