Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010783
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8115010783.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Martina Kurečka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.
februára 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa
23.3.2023, sp. zn. 1T/71/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B. spod

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov podanej pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 21.9.2014, v čase okolo 01.00 hod. v C. D. na ul. E., pred nočným barom D., po predchádzajúcom
nedorozumení, za presne nezistených okolností, fyzicky napadol poškodeného F. G. G., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom H., I. B. XXX/X a to tým spôsobom, že ho zhodil na zem a opakovane ho kopal

do tváre a hlavy, čím mu spôsobil zranenia a to: trieštivú zlomeninu čelovo-nosovo-čuchovo-čeľustného
komplexu obojstranne s posunutím úlomkov s nakrvácaním do čeľustných dutín a prienikom vzduchu
do pravej očnice a pod kožu tváre v podočnicovej oblasti a v líci vpravo, trieštivú zlomeninu nosových
kostí a nosovej priehradky s posunutím úlomkov a odreninu na ľavom krídle nosa a nad ľavou jarmovou
kosťou, s dobou liečenia a práceneschopnosťou 35 dní,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených G. G., nar. XX.X.XXXX v C. D., bytom B. XXX/X, H., A. J. K.,
B., K. D. X, F., IČO: XX XXX XXX a H. K., I. XX. B. X B. XX, F., IČO:XX XXX XXX, s uplatnenými nárokmi
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný
prokurátor, ktoré písomne odôvodnil tak, že po podrobnom oboznámení sa s odôvodnením rozsudku
dospel k názoru, že súd v rozsudku vyslovil oslobodzujúci výrok, ktorý nemá oporu vo vykonanom
dokazovaníasúdnesprávnevyhodnotilzistenýskutkovýstav,ktorývyplynulzvykonanéhodokazovania.
Poukázal na výpoveď svedka poškodeného F. G. G., ktorý počas prípravného konania, ale i na hlavnom
pojednávaní dňa 16.08.2022 zhodne a jednoznačne popisoval svoje fyzické napadnutie tak, že v čase,

keď ležal spolu so svedkom L. na zemi, obžalovaný ho 3-4x kopol nohou do tváre. Výslovne pritom
uviedol, že okrem obžalovaného ho v uvedený večer nik iný fyzicky nenapadol. Uvedenému malpredchádzať vzájomný pád poškodeného so svedkom B. L., v dôsledku ktorého sa obaja ocitli na zemi,
pričom svedok L. ležal na chrbte a poškodený F. G. G. bol na ňom. Práve vtedy dostal poškodený údery
nahlavu,pričomzreteľnevidel,žehokopeobžalovaný,ktorýhokopol3-4xdohlavy.Útočníkomnemohol

byť svedok B. L., pretože poškodený sa s ním - ležiac na zemi - iba vzájomne držal.

Podľa výpovede svedka B. L. všetkému malo predchádzať napadnutie jeho osoby spolu so svedkom
E. M.. Obaja mali byť napadnutí bratmi G. a N. O.. Jeho výpoveď je však potrebné hodnotiť zvlášť v
kontexte jeho kamarátskeho vzťahu k obžalovanému, nakoľko mimo iného i z výpovede obžalovaného

na hlavnom pojednávaní dňa 16.08.2022 je zrejmé, že ešte predtým, ako svedkovia L. a M. opustili
kaviareň, tak spolu s obžalovaným sedeli v záhradnom stánku a pri odchode zhruba o polnoci sa s
nimi obžalovaný rozlúčil, a taktiež ich vyprevadil von z baru. Pritom svedok L. na otázku, či videl nejaké
zranenia na účastníkoch bitky, uvádzal iba svoje vlastné zranenia a zranenia svedka M. (ktorý mal mať
„riadne monokle“) a zranenie poškodeného eventuálne N. O. vôbec nespomínal, pričom však zranenia
(ostatnemenovaných)boliobjektívnezávažnejšieaktoréajvzbudilipozornosť,keďžeonichvypovedalo

viacero očitých svedkov. Uvedené je potrebné vztiahnuť aj na výpoveď svedka E. M., ktorý upriamuje
pozornosť len na zranenia svoje a svedka L. a údajne - ako vypovedal na hlavnom pojednávaní - na
iných osobách zranenia nevidel. Podľa svedka L. a svedka M. obžalovaný mal iba sťahovať útočníkov
(zvlášť bratov G.) z nich.

O agresívnom konaní obžalovaného v čase skutku svedčí i výpoveď svedka N. O., ktorý bol na mieste
činu s poškodeným a jeho bratmi, a ktorý uviedol, že obžalovaný ho udrel päsťou do tváre tak, že stratil
vedomie, a preto si na priebeh skutku nepamätá. Jeho výpoveď v tomto smere potvrdil na hlavnom
pojednávaní i svedok G. G., pričom v čase, keď obžalovaný udrel svedka N. O., stál asi jeden meter
od tohto incidentu.

Svedkyňa F. P. G. nebola priamym svedkom fyzického napadnutia poškodeného G. G., ale keď k
poškodenému prišla, tento bol od krvi a povedal jej, že ho obžalovaný kopal do hlavy. Na to sa vybrala za
obžalovaným, ktorý sa v podstate k fyzickému napadnutiu poškodeného priznal s verbálnou poznámkou
voči nej v tom zmysle, že keď chce, tak rozkope hlavu aj jej. To, že medzi uvedenou svedkyňou a

obžalovaným skutočne prebehla komunikácia je zrejmé aj z výpovede obžalovaného, i keď ten uvádza,
že odpovedal: „prečo sa to pýta mňa, keď ja som ich nezbil” (na jej otázku, prečo bolo treba G. zbiť).
Aj svedok G. G. (podľa jeho výpovede) adresoval obžalovanému obdobnú otázku a dostal odpoveď, že
keď chce, tak aj jeho rozkope. Táto okolnosť je pritom potvrdená aj výpoveďou svedka poškodeného,
i keď ten si presne nepamätal, kto sa túto otázku obžalovaného spýtal (či brat G. alebo jeho bývalá

manželka - F. P. G.). Napokon však aj svedkyňa N. K. (ktorá na hlavnom pojednávaní nevypovedala,
ale bola prečítaná zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania) uvádzala, že so svedkyňou (F. P. G.)
sa boli obžalovaného opýtať, čo sa stalo, a ten im výslovne uviedol, že „on im rozbil ústa alebo nos, a
keď sa to niekomu nepáči, môže to zopakovať“.

Obžalovaný je usvedčovaný tiež výpoveďou svedka G. G., ktorý vypovedal, že videl, ako obžalovaný
do niekoho kope, aj keď nevidel kvôli tme do koho, až následne zistil, že do brata (poškodeného),
keď bolo po všetkom. Z uvedeného je teda zrejmé, že skutočným páchateľom predmetného fyzického
napadnutia poškodeného bol preukázateľne obžalovaný A. B. a prípadný iný páchateľ do úvahy ani
neprichádza, pričom opakované vyjadrenia poškodeného F. G. G. sú v tomto smere jednoznačné a iba

ťažko spochybniteľné. Z výpovedí obžalovaného i poškodeného je pritom zrejmé, že pred uvedeným
skutkom z 21.09.2014 medzi sebou nemali žiadne problémy.

Znalec P. Q. R., D., v podanom znaleckom posudku okrem iného uviedol, že mechanizmus vzniku
poranení poškodeného zodpovedá tomu, ako to uviedol sám poškodený, teda, že bol viackrát kopaný

útočníkom do tváre, keď ležal na zemi. Napokon aj sám okresný súd na strane 6 svojho oslobodzujúceho
rozsudku z 23.02.2023 k obsahu podaného znaleckého posudku konštatuje, že zranenia poškodeného,
uvedené v skutkovej vete obžaloby, boli objektivizované lekárskymi správami, ako aj znaleckým
posudkom P. Q. R., D., znalca z odvetvia chirurgia, podľa ktorého išlo z medicínskeho hľadiska o
zranenia ľahké, ktoré si vyžiadali liečbu a práceneschopnosť v trvaní 35 dní. Poranenia na tvári

podľa znalca vznikli pravdepodobne naraz, jedným pôsobením násilia väčšej intenzity, pravdepodobne
kopnutím špičkou nohy, keď poškodený ležal na zemi. V dôsledku druhého pôsobenia násilia, menšej
až strednej intenzity (pravdepodobne kopnutia), došlo k posunutiu už prvým násilným úderom (kopom)
zlomených nosových kostí.Ako bezpredmetné sa javí uvádzanie okresného súdu, že je nepravdepodobná verzia poškodeného a
svedkov, ktorí boli na mieste s ním, čo malo stíhanému skutku predchádzať. V prvom rade treba totiž

poukázať na skutočnosť, že predmetom podanej obžaloby bolo fyzické napadnutie poškodeného F. G.
G. obžalovaným, a to bez ohľadu na to, čo tomuto skutku predchádzalo a kto celý predmetný skutok
vyvolal.

Jepotrebnépoukázaťnaskutočnosť,žepočasceléhodokazovanianebolaanilennáznakomspomenutá

žiadna iná reálna skutočnosť, okrem fyzického napadnutia obžalovaným, ktorá by mohla byť pôvodcom
poranení spôsobených poškodenému. Vzhľadom na to prokurátor poukázal na existenciu viacerých
nepriamych dôkazov, ktoré svedčia o vine obžalovaného. Neobstojí preto názor okresného súdu o
dôkaznej núdzi a o odôvodnenosti aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného” v tom
zmysle, že obžalovaného priamo usvedčuje zo spáchania skutku iba poškodený F. G. G..

Prokurátor má za to, že súd nedostatočne vyhodnotil všetky uvádzané skutočnosti, pretože jeho
napadnutérozhodnutienemáoporuvovykonanýchdôkazoch.Jetohonázoru,žekonanieobžalovaného
A. B. preukázateľne a dostatočným spôsobom naplnilo znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák. i prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. tak, ako je to uvedené v
obžalobe. Vzhľadom k týmto okolnostiam mal súd zistený skutkový stav vyhodnotiť tak, že obžalovaný

sa dopustil skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu a mal ho uznať vinným z jeho spáchania. Z
tohto dôvodu nesprávnosť výroku, ktorým súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, väzí v súdom
nesprávne vyhodnotenom skutkovom stave, i keď tento bol zistený v dostatočnom rozsahu.

S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/71/2015 zo dňa 23.03.2023, čo do všetkých
výrokov a vec v súlade s ustanovením § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že
odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

Úvodom je potrebné poznamenať, že predmetná trestná vec už bola prejednávaná odvolacím súdom
trikrát. Posledne vo veci odvolací súd rozhodol na neverejnom zasadnutí uznesením zo dňa 11.9.2019,
sp. zn. 4To/20/2019, ktorým podľa § 321 ods.1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa
§ 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V dôvodoch zrušujúceho uznesenia poukázal na to, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie bez

prítomnosti tlmočníka napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 26.4.2016 uviedol, že
náležite neovláda slovenský jazyk, preto chce vypovedať v prítomnosti tlmočníka. S poukazom na túto
skutočnosť bolo preto úlohou okresného súdu po zrušení veci opätovne vykonať dokazovanie zákonným
spôsobom s prítomnosťou tlmočníka, takto získané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo i v ich súhrne a až
následne prijať relevantné skutkové a právne závery.

Okresný súd následne po zrušení veci vykonal vo veci hlavné pojednávania na ktorých vypočul za
prítomnosti tlmočníka obžalovaného, svedkov G. G., P. G., G. G., B. L., E. M., F. P. G., N. O.,
vykonal dokazovanie po predchádzajúcom súhlase obžalovaného a prokurátora prečítaním záverov
znaleckéhoposudkuzodvetviachirurgia,prečítanímlistinnýchdôkazov,oboznámenímspisuOkresného

úradu Trebišov č. OU-TV-OVVS-2015/008155. Keďže zo strany procesných strán neboli ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania vyhlásil dokazovanie za skončené, udelil slovo na záverečné reči.
Následne udelil obžalovanému posledné slovo a vyhlásil teraz odvolaním napadnutý rozsudok, ktorým
obžalovaného A. B. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd okrem iného poukázal na to, že hoci v trestnom
konaní aj súd nesie zodpovednosť za náležité objasnenie skutkového stavu, nie je jeho úlohou a ani v
jeho možnostiach v štádiu po podaní obžaloby nahradiť činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Vprípravnom konaní v danom prípade neboli produkované jednoznačné dôkazy, ktoré by obžalovaného
nepochybne spájali so spôsobeným následkom v podobe ujmy na zdraví poškodeného (napr. kamerový
záznam z miesta činu, zaistenie materiálnych stôp z miesta činu, výpovede očitých svedkov páchania

skutku obžalovaným, prípadne zistenie údajov telekomunikačnej prevádzky za účelom preverenia
pravdivosti protichodných tvrdení svedkov O. a G. na jednej strane a obžalovaného na druhej strane
ohľadne snahy o presviedčanie druhej strany, aby vo veci nebolo podané trestné oznámenie, čo by
mohlo byť aspoň nepriamym, podporným dôkazom vedúcim k objasneniu veci). V priebehu hlavného
pojednávania okresný súd podľa vlastnej mienky vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré však neviedli k

nepochybnému záveru, že skutok skutočne spáchal obžalovaný tak, ako to tvrdí obžaloba. Napokon, v
priebehu trestného stíhania nebol žiadnym spôsobom objasnený motív konania obžalovaného (ktorého
sa podľa obžaloby mal dopustiť), ako ani príčina vzniku celého konfliktu, čo sú skutočnosti, ktoré by
taktiež napomohli objasneniu presného priebehu udalostí.

Za danej situácie tak okresný súd, pri existencii len jedného priameho dôkazu v podobe výpovede

poškodeného a skupiny nepriamych dôkazov v podobe výpovedí svedkov uvádzajúcich v relevantnej
časti sprostredkované informácie (o tom, čo im bolo povedané poškodeným, príp. obžalovaným),
navyše svedkov (vzťahmi) prepojených s poškodeným, na jednej strane a skupiny dôkazov vyviňujúcich
obžalovaného, v podobe výpovedí svedkov popisujúcich spôsob správania obžalovaného na mieste,
ktorým nemohol byť spôsobený objektivizovaný následok ujmy na zdraví poškodeného (odťahovanie

bijúcich sa osôb od seba) na druhej strane, okresný súd v súlade so zásadou „v pochybnostiach v
prospech obvineného“ nemal inú možnosť, než obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodiť.
Záver o vine páchateľa trestného činu totiž musí byť založený na takej dôkaznej situácii, ktorá v podstate
nepripúšťa inú (reálnu) možnosť (než vinu obžalovaného), čo však vzhľadom na už uvedené skutočnosti
nie je tento prípad. V prejednávanej veci totiž išlo o hromadnú bitku, pri ktorej poškodenému (reálne)

mohla ublížiť na zdraví ktorákoľvek z osôb prítomných na mieste konfliktu, pričom to, že to bol práve
obžalovaný, nebolo v konaní jednoznačne (bezpochyby) preukázané. Záverom okresný súd poukázal
na to, že o tendencii obžalovaného k násilnému správaniu nesvedčí ani dokazovanie týkajúce sa jeho
charakteru. V odpise registra trestov obžalovaný síce má jeden záznam, a to za spáchanie trestných
činov ublíženia na zdraví a obmedzovania osobnej slobody, ide však o (t.č. zahladené) odsúdenie z roku

2005, teda 9 rokov pred teraz žalovaným skutkom s tým, že po tomto odsúdení sa obžalovaný žiadneho
ďalšieho trestného činu ani násilného konania podľa dostupných záznamov nedopustil. Podľa správy
o povesti poskytnutej Mestom Kráľovský Chlmec 7.11.2022, má obžalovaný v mieste trvalého bydliska
dobrú povesť, v evidencii priestupkov mestskej polície nemá žiadny záznam. V centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný podľa aktuálneho výpisu 7 záznamov, vo všetkých

prípadoch za priestupky na úseku dopravy. Aj podľa správy OO PZ Kráľovský Chlmec sa obžalovaný od
21.9.2014 do 14.11.2022 dopustil len priestupkov v doprave a nedopustil sa žiadneho trestného činu.

Odvolací súd plniac si svoju revíznu povinnosť uvádza, že pokiaľ ide o konanie predchádzajúce
napadnutému rozsudku zistil, že v konaní pred okresným súdom došlo k takým porušeniam

procesných predpisov, ktoré majú za následok nepresvedčivosť výrokov rozsudku a predčasnosť jeho
záverov.

V daných súvislostiach krajský súd konštatuje, že nestačí, aby okresný súd iba vykonal dôkazy, ale je
potrebné ich zodpovedajúcim spôsobom v dostatočnom rozsahu, logicky a presvedčivo

aj vyhodnotiť.

Iba takéto zistenia, ku ktorým dospeli orgány činné v trestnom konaní po dokazovaní vykonanom v
dostatočnej kvalite, v potrebnom rozsahu a za dodržania všetkých zákonných požiadaviek môžu viesť
k správnemu, spravodlivému a k presvedčivému rozhodnutiu vo veci.

V uvedených súvislostiach odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd v posudzovanej
veci nedôsledne rešpektoval všetky ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť riadne objasnenie veci podľa §
2 ods. 10, 12 Tr. por., v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o správnosti jeho právnych, ale aj skutkových
zistení.

V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti výpoveď poškodeného F. G. G., ktorý počas prípravného
konania, ako aj na hlavnom pojednávaní dňa 16.8.2022 zhodne a jednoznačne popisoval svoje fyzické
napadnutie tak, že v čase keď ležal spolu so svedkom L. na zemi, obžalovaný A. B. ho 3 až 4 - krátkopol nohou do tváre. Výslovne pritom uviedol, že okrem obžalovaného ho v uvedený večer nik iný
fyzicky nenapadol. O agresívnom správaní obžalovaného svedčí výpoveď svedka N. O., ktorý bol na
mieste činu s poškodeným a jeho bratmi, a ktorý uviedol, že obžalovaný ho udrel päsťou do tváre

tak, že stratil vedomie, a preto si na priebeh skutku nepamätá, avšak jeho výpoveď v tomto smere
potvrdil na hlavnom pojednávaní i svedok G. G., pričom v čase, keď obžalovaný udrel svedka N. O.,
stál asi jeden meter od tohto incidentu. Rovnako nemožno prehliadnuť ani výpoveď svedkyne F. P. G.,
ktorá aj keď nebola priamym svedkom fyzického napadnutia poškodeného vypovedala, že keď prišla
k poškodenému, tento bol od krvi a povedal jej, že ho obžalovaný kopal do hlavy. Z uvedeného dôvodu

preto šla za obžalovaným, ktorý sa v podstate k fyzickému napadnutiu poškodeného priznal s verbálnou
poznámkou voči nej v tom zmysle, že keď chce, tak rozkope hlavu aj jej. Napokon, s výpoveďou
poškodeného korešpondujú aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Q. R., CSc.,
zo záverov ktorých vyplýva, že mechanizmus vzniku poranení poškodeného zodpovedá tomu, ako to
uviedol sám poškodený, teda že bol viackrát kopaný útočníkom do tváre, keď ležal na zemi.

Je potrebné uviesť, že spravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v prospech
obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Úlohou súdu je preto veľmi citlivo a uvážlivo
vyhodnocovať každý dôkaz samostatne a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Nie je možné
iba mechanicky pri existencii protichodných dôkazov poukázať na zásadu „in dubio preo reo“. Je
potrebné, aby súd zákonným spôsobom získané dôkazy prísne logicky vyhodnotil a poukázal na ich

vierohodnosť a pravdivosť.

Hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa
tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej
činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi

skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. K otázke hodnotenia
dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch,
ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že
ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti. Náležité

zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo
preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu
veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky
dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť
iného alebo celkom opačného záveru.

S poukazom na vyššie uvedené bude preto úlohou okresného súdu po zrušení veci zhodnotiť dôkazný
význam všetkých doteraz vykonaných dôkazov v zmysle ustanovenia § 2 ods.12 Tr. por. a prijať vo veci
stavu a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.