Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122202063
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122202063.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.
AnnySlovinskejaJUDr.ZuzanyMatyiovejvsporežalobcu:Jednotnýmajetkovýfondzväzovodborových
organizácií v Slovenskej republike, Bratislava, Odborárske námestie 2618/3, IČO: 30 779 618,zast. Mgr.
Damiánou Džuganovou, advokátkou, Bernolákovo, Železničná 29, IČO: 56 779 135 proti žalovanému:
TAMAM COMERC s.r.o., Košice, Masarykova 1662/7, IČO: 47 136 529, zast. advokátskou kanceláriou

JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., Košice, Masarykova 2, IČO: 36 861 324, o
odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp.
zn. 15C/10/2022 z 12. februára 2025

r o z h o d o l :

M e n í výrok II. napadnutého uznesenia tak, že stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým uznesením zastavil

konanie (I.), priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.)
a výrokom III. rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za žalobu.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že sa žalobca žalobou doručenou 9.3.2022 domáhal proti žalovanému
uloženia povinnosti odstrániť na vlastné náklady parkovaciu závoru nachádzajúcu sa na pozemku
žalobcu parc. č. 3215/17 o výmere 560 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX

pre kat. úz. A., obec B. - C. D.. Písomným podaním doručeným 22.1.2025 žalobca zobral žalobu späť
v celom rozsahu, pričom ako dôvod späťvzatia uviedol, že konanie vedené na Mestskom súde Košice
sp. zn. 25C/2/2022 bolo právoplatne skončené po tom, čo žalovaný vypratal nehnuteľnosť a odstránil aj
parkovaciu závoru, ktorej odstránenie bolo predmetom tohto sporu.
Súd citujúc § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu konanie
zastavil.

Súčasne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, keďže išlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
Citujúc § 256 ods. 1 CSP dôvodil, že toto ustanovenie určuje zodpovednosť sporovej strany za zavinie
zastavenia konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska. V odseku 16. odôvodnenia
konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný po začatí konania splnil povinnosť, ktorej
splnenia sa žalobca podanou žalobou domáhal, a uzavrel, že teda žalovaný procesne zodpovedá za
zastaveniekonaniaavzmysle§256ods.1CSPvzniklamupovinnosťnahradiťtrovykonaniaprotistrane.

3. Proti výroku II. uznesenia, ktorým súd priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania
v plnom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný. Dôvodil, že došlo zo strany súdu priznaním
náhrady trov konania žalobcovi k porušeniu zásady úspešnosti v spore, resp. zavinenia za zastavenie
konania. Argumentoval, že späťvzatie žaloby bolo podané žalobcom, preto práve on zavinil vydanie
rozhodnutia o zastavení konania, keďže už na prejednaní veci netrval. Navyše, tvrdil žalovaný, že

došlo k nesprávnemu posúdeniu právneho stavu veci, keďže on – žalovaný nezadal žiadnu príčinu na
späťvzatie žaloby. Žaloba bola podaná voči nemu neodôvodnene, keďže nebol vlastníkom dotknutejrampy a v konaní jeho vlastníctvo k nej ani nebolo preukázané. Okrem toho, správu Domu kultúry on
- žalovaný od roku 2023 už ani nevykonával a žiadnu rampu ani neodstránil. Namietal, že nie je teda
pravdou, že v decembri 2024 budovu Jumbo centra vypratal, či dokonca, že si splnil nejakú povinnosť

požadovanú žalobcom uvedenú v napadnutom uznesení. Správu budovy v roku 2024 už vykonávala
iná obchodná spoločnosť a konanie o vypratanie Domu kultúry ešte právoplatne zastavené ani nie.
Toto uviedol súdu v podaní z 31.1.2025, napriek tomu súd irelevantne priznal náhradu trov procesne
neúspešnému žalobcovi.
Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu i jemu

– žalovanému.

4. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného v súvislosti s jeho tvrdením, že žaloba bola voči
nemu podaná bezdôvodne, keďže nebol vlastníkom parkovacej závory, ako aj ďalšími klamlivými
a neúplnými tvrdeniami, predložil na ich vyvrátenie uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn.
42C/27/2022 z 2.9.2022 s tým, že je v ňom opis konania žalovaného v minulosti, aké kroky podnikal voči

žalovanému (zrejme správne žalobcovi – poznámka odvolacieho súdu) a spoluvlastníkom susediacich
nehnuteľností. Poukázal na to, že prostredníctvom jeho súčasnej právnej zástupkyne, advokátky Mgr.
Damiány Džuganovej, roku 2022 splnomocnenkyne „žalovaného“ (zrejme opäť správne „žalobcu“
– poznámka odvolacieho súdu) a zamestnankyne Odborového zväzu KOVO, táto bola svedkom ako
konateľ žalovaného ohrozoval pracovníkov spoločnosti, ktorá robila práce smerujúce na zabudovanie

novej parkovacej závory vedľa parkovacej závory žalovaného. Konateľ triasol rebríkom, na ktorom
bol postavený zamestnanec spoločnosti a znemožňoval mu prácu, na to sa zamestnanci v obavách
o svoje osoby zbalili a odišli preč. Na podnet právnej zástupkyne žalobcu bola na miesto privolaná trikrát
policajná hliadka, ktorej právny zástupca žalovaného klamlivo tvrdil, že jeho mandant má v prenájme
pozemok vo vlastníctve žalobcu na základe nájomnej zmluvy, čo nebola pravda.

Žalobca predložil „Vyjadrenie žalovaného z 2.2.2021“, v ktorom žalovaný výslovne uviedol, že: „...
predmetná závora je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti TAMAM COMERC s.r.o. a ako funkčná
umožňuje vstup nájomníkov do budovy, ktorej správcom je náš klient. Akékoľvek kroky k jej odstráneniu
budeme považovať za nezákonný útok na vlastnícke právo nášho mandanta ...“. Označil toto tvrdenie
za rozporné s vyjadrením žalovaného v odvolaní: „Žaloba bola podaná proti žalovanému nedôvodne,

keďže nebol vlastníkom parkovacej závory a v konaní nebolo vlastníctvo ani preukázané.“
Poukázal tiež na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní 7.2.2023, kedy uviedol: „Ak by sa v tomto konaní
preukázalo,žežalovanýjepovinnývyprataťnehnuteľnosť,týmpádombymuselvyprataťajpríslušenstvo
vrátane parkoviska a parkovacej rampy.“ Žalobca mal za to, v tomto tvrdení sám žalovaný potvrdzuje
vlastnícke právo k parkovacej závore.

Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní proti rozsudku doložil sporné dôkazy, a to Kúpnu zmluvu
z 2.2.2023, v ktorej je v čl. V. uvedené: „Vecnoprávne účinky nadobudnutia vlastníckeho práva
kupujúceho k predmetu kúpy – parkovacej závore CAME nachádzajúcej sa na parcele č. 3215/17
o výmere 560 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, KÚ B., nastanú podpisom tejto zmluvy“.
Žalobca namietol platnosť tejto kúpnej zmluvy, pretože bola antidatovaná a nebola podpísaná

oprávnenou osobou. Namietal, resp. tvrdil neplatnosť generálneho plnomocenstva udeleného
konateľkouspoločníkovi,nakoľkokonateľžalobcu(zrejmesprávnežalovaného–poznámkaodvolacieho
súdu) nie je bezúhonný, a to sa prieči ustanoveniam Obchodného zákonníka, nakoľko generálna plná
moc umožňuje zastupovanie spoločnosti v rozsahu, ktorý by inak mohol vykonávať len konateľ a je to
v rozpore s dobrými mravmi alebo obchádzaním zákona.

Žalobca poukázal tiež na to, že tak konateľ ako aj právny zástupca žalovaného klamlivo vypovedali
na pojednávaní 7.2.2023, kde potvrdili vlastníctvo k parkovacej závore a neskôr uviedli, že parkovacia
závora je vo vlastníctve bývalého konateľa E. B., pričom na tomto pojednávaní ani slovom nespomenuli,
že by parkovaciu závoru predali kupujúcemu na základe kúpnej zmluvy z 2.2.2023.
Žalobca poukázal na Úradný záznam spísaný súdnym exekútorom Mgr. Alexandrom Šempergerom zo

4.12.2024, 24Ex/160/24, ako dôkaz ktorý predkladá, s tým, že ním súdny exekútor osvedčil splnenie
povinností uložených súdom, a to vypratanie nehnuteľnosti (Jumbo centra) a ďalších konaní uvedených
v Úradnom zázname. Zároveň svedkovia/zamestnanci žalobcu uviedli, že predmetná parkovacia
závora, ktorej odstránenie je predmetom tohto sporu bola odstránená spolu s vyprataním nehnuteľnosti
4.12.2024.

Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol odvolanie žalovaného voči trovám konania zamietnuť a žiadal,
aby súd rozhodol tak, že prizná žalobcovi náhradu trov vo výške 100 % za podanie vyjadrenia
k odvolaniu.Spolu s odvolaním predložil Úradný záznam sp. zn. 245EX/160/24 zo 4. decembra 2024 vyhotovený
súdnym exekútorom Mgr. Alexandrom Šempergerom, Vyjadrenie žalovaného k výzve z 2.2.2021 a
zápisnicu o pojednávaní zo 7.2.2025 v spore sp. zn. 15C/10/2022

5. Z predloženého Úradného záznamu sp. zn. 245EX/160/24 zo 4. decembra 2024 vyhotoveného
súdnym exekútorom Mgr. Alexandrom Šempergerom, Žižkova 6, Košice v exekučnom konaní
245EX/160/24 vedenom na základe vykonateľného exekučného titulu – rozhodnutia súdu sp .zn.
30Cb/5/2024 z 12.2.2024 vydaného Mestským súdom Košice, ktorým bolo uložené povinnému TAMAM

COMERC s.r.o., Masarykova 2, Košice, IČO: 47 136 529 a TAMAM COMERC EXTRA s.r.o., Pavlovce
nad Uhom 124/189, IČO: 51 458 977 na vymoženie nepeňažného plnenia označeným povinným vo
vzťahu k budove Domu kultúry na Masarykovej ulici č. 2 v Košiciach, súpisné č. 1667 v rozsahu v akom
je postavená na pozemku parc. CKN č. 3215/1 a 3215/16, ktorá budova je zapísaná na LV č. XXXXX
pri kat. úz. A., a teda vo vzťahu k všetkým nebytovým priestorom, ktoré boli predmetom nájmu v zmysle
Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 23.12.2013 v zmysle dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4, ktorá bola

uzavretá medzi žalobcami ako prenajímateľmi a žalovaným 1/ (TAMAM COMERC s.r.o.) ako nájomcom:
-zdržať sa užívania nehnuteľnosti a jednotlivých nebytových priestorov,
-vypratať nehnuteľnosť a jednotlivé nebytové priestory a tieto odovzdať žalobcom,
-zdržať sa prenájmu nehnuteľnosti a jednotlivých nebytových priestorov,
-zdržať sa realizácie akýchkoľvek stavebných úprav a zásahov do nehnuteľnosti a jednotlivých

nebytových priestorov a
-umožniť neobmedzený vstup žalobcov a nimi poverených osôb do nehnuteľnosti a jednotlivých
nebytových priestorov je zrejmé, že dňa 2.12.2024 boli za účasti zástupcu oprávnených: Odborového
zväzu KOVO a Rady odborov OZ KOVO U.S.Steel Košice a právneho zástupcu oprávnených JUDr.
Mareka Radačovského, za prítomnosti notárky JUDr. Alexandry Kučečkovej, súdneho exekútora Mgr.

Alexandra Šempergera a za účasti zástupcov povinných F. E. G. G. a D. G. vykonané úkony a opatrenia
zabezpečujúce prechod užívania predmetu exekúcie – budovy na adrese D. X, B. na oprávnených;
zástupcovia povinných odovzdali kľúče od budovy a poskytli informácie podľa vlastného uváženia
potrebné na jej ďalšie užívanie a prevádzkovanie oprávnenými. Povinní vo vlastnej réžii vypratali veci vo
svojom vlastníctve a uvoľnili užívané priestory; v priestoroch ostali rôzne veci neznámeho pôvodu, ktoré

mali byť zachytené v notárskej zápisnici o prevzatí nehnuteľnosti vyhotovenej notárkou a vo vyhotovenej
fotodokumentácii. Súdny exekútor uvedeným v zmysle § 192 Exekučného poriadku osvedčil splnenie
citovaných negatúrnych a iných povinností ku dňu 2.12.2024. Úradný záznam je podpísaný súdnym
exekútorom Mgr. Alexandrom Šempergerom ako aj obsahuje podpis za povinné spoločnosti TAMAM
COMERC s.r.o. a TAMAM COMERC EXTRA s.r.o.

6.Zožalobcom predloženého„Vyjadreniakvýzvez2.2.2021“, vyhotovenéhoJUDr.RudolfomManikom,
PhD. ako zástupcom spoločnosti TAMAM COMERC s.r.o. vyplýva, že v tejto výzve právny zástupca
spoločnosti – žalovaného vo veci demontáže parkovacej závery oznámil, že žalovaný (ako mandant)
nesúhlasí s výzvou s tým, že predmetná závora je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a ako funkčná

umožňuje vstup nájomníkov do budovy, ktorej správcom je žalovaný.

7. Zo zápisnice o pojednávaní zo 7.2.2025 v spore sp. zn. 15C/10/2022 (tento spor) z výpovede
spoločníka žalovaného D. G. vyplýva, že sa tento poukážuc na iné konanie o vypratanie nehnuteľnosti
vyjadril tak, že ak by sa v tomto konaní preukázalo, že je žalovaný povinný vypratať nehnuteľnosť, tým

pádom by musel vypratať aj príslušenstvo vrátane parkoviska a parkovacej rampy...Výsledky z iného
konania, uviedol, že by mali význam pre toto konanie, a to, či musí žalovaný túto parkovaciu rampu
odstrániť alebo nie. Uviedol, že rampa sa používa už deväť rokov. Rampa bola súčasť rekonštrukcie
a podľa spoločníka bola umiestnená oprávnene. Mal za to, že žalovaný využíva túto rampu ako súčasť
nehnuteľnosti s tým, že nájomná zmluva stále trvá.

Vypovedal,ževlastníkomrampyjepánB.,ktorývtejdobebolmajiteľomrampy,keďsapostavilaapotom
prešla do vlastníctva žalovaného.
Na tom istom pojednávaní aj právny zástupca žalovaného sa vyjadril, že predmetná rampa nie je vo
vlastníckom žalovaného, ale vo vlastníctve E. B., ktorý rampu prenajíma s tým, že keďže už E. B. nie je
konateľom žalovaného, žalovaný je iba užívateľom predmetnej rampy.

8. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že by si žalobca mal najskôr pred podaním žaloby jednoznačne
zistiť, kto je vlastníkom dotknutej rampy, aby bola nespochybniteľne a s konečnou platnosťou vyriešená
otázka pasívnej legitimácie v spore na strane žalovaného. Mal za to, že už keď na poslednompojednávaní bola preukázaná neexistencia vlastníckeho práva žalovaného k rampe, mal žalobca vziať
žalobu späť a netrvať na žalobe. Na poslednom pojednávaní bolo objasnené vlastnícke právo k rampe
a prechod tohto vlastníckeho práva, a teda žalobca mal a mohol vykonať už vtedy iné procesné

úkony, keď z dokazovania vykonaného pred súdom vyplynulo vlastnícke právo k rampe inej osoby než
žalovaného. Tvrdenia žalobcu ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy a jeho stanovisko, označil žalovaný
za irelevantné. Namietol dôvodnosť tvrdení žalobcu o výpovedi konateľky žalovaného na pojednávaní
v roku 2023 s tým, že táto vôbec pred súdom vypočutá nebola. Žalovaný argumentoval, že žalobca
nedôvodne trval na svojej žalobe aj v odvolacom konaní a ešte ďalšie dva roky až do roku 2025 kedy

vzal žalobu späť a teda zavinil svojim úkonom procesné zastavenie konania, preto by mal procesne
úspešnému „žalobcovi“ (zrejme správne „žalovanému“ – poznámka odvolacieho súdu) nahradiť jeho
trovy. Dodal, že správu Domu kultúry už od roku 2023 žalovaný ani nevykonával a žiadnu rampu teda
ani neodstránil.
Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a priznať žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania žalovaného, ktoré bolo
podané včas a oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355-358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
viazanýrozsahomodvolania(§379CSP)aodvolacímidôvodmi(§380a386CSP)preskúmaluznesenie

súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie, ani na zrušenie výroku II., preto ho zmysle § 388 CSP zmenil.

10. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby žalobcom zastavil
konanie a o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal

žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu odôvodniac to tým, že procesne
zavinil zastavenie konania žalovaný, keďže žalovaný po začatí konania splnil povinnosť, ktorej splnenia
sa žalobca podanou žalobou domáhal.

11. Žalovaný v podanom odvolaní s názorom súdu, že procesne on – žalovaný zavinil zastavenie

konania nesúhlasil, naopak podľa neho zavinil zastavenie konania žalobca späťvzatím žaloby, keďže
už na prejednaní veci netrval. Tvrdil, že súd vec nesprávne posúdil, pretože on – žalovaný nezavdal
žiadnu príčinu na späťvzatie žaloby. Trval na tom, že žaloba voči nemu bola podaná nedôvodne, pretože
nebol vlastníkom predmetnej rampy a v konaní jeho vlastníctvo k nej ani nebolo preukázané. On žiadnu
rampu neodstránil, lebo od r. 2023 ani nevykonával správu Domu kultúry; za nepravdivé označil že by

on v decembri 2024 budovu Jumbo centra vypratal, či dokonca splnil povinnosť požadovanú žalobcom
uvedenú v napadnutom uznesení. Správu budovy v roku 2024 už vykonávala iná obchodná spoločnosť
a konanie o vypratanie Domu kultúry ešte právoplatne zastavené ani nie.

12. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.

13. Jednou zo základných zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania, (okrem
zásadyúspechuvkonanípodľaust.§255CSP),jezásadazavinenianazastaveníkonaniaupravenáv §
256 ods. 1 CSP. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní
o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách

– ako na žalujúcej, tak aj na žalovanej sporovej strane. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. §
256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné ho vykladať komplexne
a extenzívne.

14. Súd prvej inštancie konštatoval procesné zavinenie žalovaného za zastavenie konania, ktoré

mal v súdenej veci za dané tým, že žalovaný po začatí konania splnil povinnosť, ktorej splnenia
sa žalobca podanou žalobou domáhal a to odstránil parkovaciu závoru z pozemku žalobcu parc. č.
3215/17. Súd si pre uvedený záver osvojil tvrdenie žalobcu, ktorý v podaní, ktorým vzal žalobu
v celom rozsahu späť uviedol v tej súvislosti (odstránenia závory), že „na Okresnom súde Košice
I zároveň prebiehal spor žalovaného s podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – Jumbo centra, sp.zn.

25C/2/2022 o vypratanie nehnuteľnosti, ktorý v čase podania späťvzatia žaloby, tvrdil žalobca, že bol
právoplatne skončený, a to rozhodnutím súdu, ktorým súd nariadil žalovanému vypratať nehnuteľnosť
(časť objektu Jumbo centra, ktorú mal žalovaný v nájme), pričom žalovaný v prvý decembrový
týždeň 2024 vypratal vyššie uvedenú nehnuteľnosť a zároveň odstránil aj parkovaciu závoru, ktorejodstránenie bolo predmetom tohto sporu“. Na preukázanie odstránenia závory predložil „fotografiu“,
ktorá „preukazuje odstránenie parkovacej závory“.

15. Predmetom vedeného sporu bol nárok uplatnený žalobcom na odstránenie parkovacej závory,
o ktorej tvrdil, že ju žalovaný umiestnil na jeho – žalobcovej nehnuteľnosti - pozemku – parc. č.
3215/17 zapísanej na LV č. XXXXX pre kat. úz. A., obec B. – C. D., okres Košice I. V širších
súvislostiach uvádzal, že žalovaný neoprávnene užíva „bezprostredne priľahlý pozemok“ parc. č.
3215/1 v podielovom spoluvlastníctve odborového zväzu KOVO a Rady odborov OZ KOVO U. S.

Steel (na prenájom parkovacích miest tretím osobám) umiestnený z väčšej časti pod budovou Domu
kultúry (tzv. JUMBO centrum) v podielovom spoluvlastníctve spoluvlastníkov predmetnej parcely č.
3215/1; žalovaný bol na základe nájomnej zmluvy uzavretej s dotyčnými označenými spoluvlastníkmi
ako prenajímateľmi užívateľom nebytových priestorov v Dome kultúry, ktorá však bola prenajímateľmi
vypovedaná a nájomný vzťah podľa tvrdenia žalobcu skončil 31.7.2021, žalovaný však priestory
prenajímateľom neodovzdal a na Okresnom súde Košice I bol nimi začatý a vedený spor sp. zn.

25C/2/2022ovypratanienehnuteľnosti(ajďalšieinéspory–odlžnénájomnéaovydaniebezdôvodného
obohatenia). Žalobca sa teda domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré mal narušiť žalovaný
umiestnením predmetnej parkovacej závory.

16. Žalobca ako oprávnený vlastník sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva proti žalovanému,

ktorý ho v jeho vlastníckych oprávneniach rušil umiestnením predmetnej parkovacej závory a to žalobou
o odstránenie parkovacej závory. Žalobca pre úspech v konaní bol povinný preukázať svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti pozemku parc. č. 3215/17 pre kat. úz. A. a umiestnenie parkovacej závory na
svojom pozemku žalovaným bez právneho dôvodu.

17. Vychádzajúc z uvedeného bolo preto nevyhnutné v širších súvislostiach vnímať aj kategóriu
procesného zavinenia. Žalobca predloženou nečitateľnou „fotografiou“ nepreukázal ani odstránenia
závory zo svojho pozemku, ani odstránenie závory žalovaným, ale ani nevenoval akúkoľvek pozornosť
skutočnosti, ktorá v priebehu konania vyšla najavo zo žalovaným predloženej kúpnej zmluvy, ktorou mal
žalovaný previesť počas konania, dňa 2.2.2023 vlastníctvo závory na kupujúceho Blizz Group s.r.o.,

ktorý sa tak mal stať jej novým vlastníkom. Zostalo preto nepreukázané, keďže žalovaný nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že splnil žalovanú povinnosť, či došlo, kým došlo – akým subjektom a prípadne
za akých okolností k splneniu žalovanej povinnosti odstrániť parkovaciu závoru z pozemku žalobcu.
Procesné zavinenie žalovaného nebolo preukázané tak ako si to z podania žalobcu osvojil súd prvej
inštancie.

18. Zároveň ale ani nemožno v celom rozsahu súhlasiť s argumentmi žalovaného. Je zrejmé z obsahu
spisu,že spočiatkuuznávalvlastníctvozávoryaobhajovaljejumiestnenieakodôvodnéaopodstatnené,
v priebehu konania predložil kúpnu zmluvu z 2.2.2023, podľa obsahu ktorej previedol predmetnú
parkovaciu závoru na tretiu osobu a následne argumentoval nedostatkom pasívnej legitimácie v spore.

V odvolaní taktiež namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, aj pre ktorý nedostatok, tvrdil,
že nemohol tak ako v späťvzatí dôvodil žalobca, splniť povinnosť a odstrániť závoru z pozemku žalobcu,
čoho sa v konaní domáhal žalobca.

19. Ako odvolací súd vyššie konštatoval žalobca svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyplýva to ani

zo žalobcom predloženého úradného záznamu spísaného 4.12.2024 súdnym exekútorom Mgr.
Alexandrom Šempergerom v exekučnom konaní sp. zn. 245Ex160/2024, v ktorom išlo o vymoženie
právoplatne prisúdených nárokov oprávnených Odborového zväzu KOVO a Rady odborov OZ
KOVO U.S.Steel Košice, subjektov odlišných od žalobcu. Úradný záznam neobsahuje žiadnu zmienku
o akomkoľvek odstraňovaní parkovacej závory. Takto situácia odôvodňuje záver o procesnom zavinení

zastavenia konania žalobcom a v zmysle § 256 ods. 1 CSP priznanie náhrady trov konania žalovanému.
Odvolací súd však na základe oboznámenia sa s obsahom spisu, na ktoré skutočnosti z obsahu spisu
vyplývajúce už vyššie poukazoval, dospel k záveru o danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
záver o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP ani žalovanému ako procesne úspešnej
strane sporu.

20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.21.Zákonv§257CSPnestanovujepodmienkyaplikácietohtoustanoveniatak,žebymuselibyťzároveň
splnené všetky relevantné dôvody, a že teda pri absencii čo i len jedného z nich už neprichádza aplikácia
tohto ustanovenia do úvahy. Civilný sporový poriadok tu ponecháva na voľnú úvahu súdu, ako posúdi

relevantné okolnosti. Aby však súd mohol zodpovedne posúdiť celý komplex dôvodov významných z
hľadiskaustanovenia§257CSP,musínevyhnutnenajskôrpoznaťvšetkydoňpatriaceokolnosti,pretože
len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými
(porovnaj tiež rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 5/2006 a sp. zn. 5 MCdo 17/2010).

22. V danom prípade odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, ktorý pri rozhodovaní podľa § 256 ods. 1 CSP o náhrade trov konania pri zastavení konania na
základe späťvzatia žaloby žalobcom, vychádzajúc len z ním (žalobcom) uvedených okolností o danosti
procesného zavinenia za zastavenia konania na strane žalovaného priznal žalobcovi náhradu trov
konania proti žalovanému, na základe okolností zrejmých z obsahu súdneho spisu, na ktoré už vyššie
poukázal, dospel k záveru, že tieto okolnosti najmä na strane žalovaného odôvodňujú postupom podľa

§ 257 CSP mu náhradu trov konania nepriznať. Odvolací súd najmä dáva do popredia a pozornosti
okolnosti postupu žalovaného v konaní pri uplatňovaní procesnej obrany, meniaceho svoje tvrdenia (čo
síce nie je zakázané, ale spochybňuje to potrebnú jednoznačnosť jeho postoja) ohľadne jeho vlastníctva
parkovacejzávoryakoveci,ktorúbolpovinnýodstrániťzpozemkužalobcu,tútovčasepozačatíkonania
previedol ako hnuteľnú vec do vlastníctva ďalšej tretej osoby a to všetko aj v spojitosti aj s komplexom

ďalších vzťahov žalovaného týkajúcich sa užívania ním nehnuteľností Domu kultúry resp. Jumbo centra
v Košiciach.

23. Za takejto situácie odvolací súd vyhodnotiac prvotne odvolacie námietky žalovaného ako dôvodné,
uplatniac však v ďalšom postup podľa § 257 CSP, napadnuté uznesenie súdu vo výroku II. o trovách

konania zmenil tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal.
V zmysle § 396 ods. 1 CSP ide o trovy konania tak pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho
konania.

24. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t. j. vo výrokoch I. a III.) zostalo uznesenie súdu prvej

inštancie nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).