Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200004
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: AROPANE
o. z., so sídlom v A. B. XXX, XXX XX A., IČO: 50 253 085, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ Alpine Oil and
Gas, s. r. o., so sídlom Hodžovo nám. 7283/1A, 811 06 Bratislava, 2/ INŠTITÚT VODNEJ POLITIKY, so
sídlom Repná 1, 821 04 Bratislava, IČO: 45 787 751, 3/ Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie, so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303 862, 4/ Dzeka, so sídlom Hámorská 2713/34, 069 01

Snina, IČO: 37 947 010, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9521/2018-9.2 (32/2018
– rozkl.) zo dňa 29.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 9521/2018-9.2 (32/2018 – rozkl.) zo
dňa 29.10.2018 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej
geologickej správy č. spisu: 6109/2018-5.3, č. záznamu: 31581/2018 zo dňa 08.06.2018 a vec v r a c
i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

III. Ďalším účastníkom 1/ až 4/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe návrhu ďalšieho účastníka 1/ začalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej

republiky, odbor štátnej geologickej správy (ďalej aj len „ministerstvo“ alebo aj len „žalovaný“) dňom
20.04.2016 správne konanie podľa § 23 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „geologický zákon“) vo veci predĺženia doby platnosti
a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“ (ďalej aj len
„prieskumné územie Svidník“).

2. Žalobca doručil dňa 22.05.2018 na ministerstvo písomné podanie, ktorým sa domáhal postavenia

účastníka konania v správnom konaní č. 6109/2018-5.3 o predĺžení doby platnosti a zmene (zmenšenia)
prieskumného územia Svidník s poukazom na § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) a v zmysle § 23 ods.7 geologického zákona. Svoj nárok na účasť v konaní odôvodnil tým, že v predmetnom konaní môžu
byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny.

3. Ministerstvo rozhodnutím č. spisu: 6109/2018-5.3, č. záznamu: 31581/2018 zo dňa 08.06.2016
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) zmenilo – zmenšilo rozlohu prieskumného územia Svidník –
ropa a horľavý zemný plyn, určeného rozhodnutím ministerstva č. 7677/2006-6.2 zo dňa 18.07.2006,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2006 v znení rozhodnutia ministerstva o súhlase s prevodom
prieskumného územia č. 4726/2007-9.3 zo dňa 14.03.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

05.04.2007, rozhodnutia ministerstva o súhlase na zmluvný prevod časti prieskumného podielu č.
5239/08/7677/06-9.3-1 zo dňa 11.11.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2008, rozhodnutia
ministerstva o súhlase na zmluvný prevod časti prieskumného podielu č. 3220/09/7677/06-9.3-2 zo
dňa 13.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2009, rozhodnutia ministerstva o súhlase
na zmluvný prevod prieskumného podielu evidenčné č. 9949/2010, spisové číslo: 998/2010-9.3
zo dňa 22.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2010, rozhodnutia Ministerstva

pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o predĺžení lehoty
prieskumného územia evidenčné č. 44505/2010, spisové č. 998/2010-9.3 zo dňa 26.07.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2010, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 1 (zmena údajov
povereného zástupcu) evidenčné č. 36253/2012, spisové č. 454/2012-9.3 zo dňa 11.07.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 2 (zmena údajov)

evidenčné č. 55688/2012, spisové č. 8245/2012-7.3 zo dňa 06.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.11.2012, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 3 (zmenšenie plochy prieskumného územia)
evidenčné č. 32304/2013, spisové č. 5338/2013-7.3 zo dňa 17.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.06.2013, rozhodnutia ministerstva o zmene číslo záznamu 29399/2014, spisové č. 5670/2014 zo
dňa 16.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2014, rozhodnutia ministerstva o predĺžení

doby platnosti prieskumného územia záznamové č. 33590/2014 zo dňa 10.07.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.07.2014 a rozhodnutia ministerstva o zmene (zmenšení) a o predĺžení doby
platnostiprieskumnéhoúzemiazáznamovéč.33507/2016,spisovéč.5021/2016-7.3zodňa14.06.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2016 pre držiteľov prieskumného územia, spoločnosti Alpine
Oil and Gas, s.r.o., Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 36 702 722, prieskumný podiel: 50 %,

SocietateaNationaladeGazeNaturale„ROMGAZ“S.A.,organizačnázložkaBratislava,Karadžičova16,
821 08 Bratislava, IČO: 44 465 734, prieskumný podiel: 25 % a JKX Ondava B.V., organizačná zložka,
Boženy Němcovej 8, Bratislava - Staré Mesto, 811 04 Bratislava, IČO: 44 350 007, prieskumný podiel:
25 %, (ďalej aj len „držiteľ prieskumného územia“) na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu
vyhradených nerastov: ropa a horľavý zemný plyn v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického

prieskumu.

4. Ďalší účastník 3/ podal v zákonom stanovenej lehote listom zo dňa 02.07.2018 rozklad proti
prvostupňovému rozhodnutiu v čase, keď ešte nebol právoplatne vylúčený z konania.

5. Ďalší účastník 4/ (predtým Občianske združenie Zelený kameň) v zastúpení JUDr. Ivetou Rajtákovou,
advokátkou, Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO: 355 14 892 podalo v zákonom stanovenej lehote listom zo
dňa 03.07.2018 rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu v čase, keď ešte nebol právoplatne vylúčený
z konania.

6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote listom zo dňa 02.07.2018 rozklad proti prvostupňovému
rozhodnutiu v čase, keď ešte nebol právoplatne vylúčený z konania.

7. Podané rozklady ďalšieho účastníka 3/, ďalšieho účastníka 4/ a žalobcu boli obsahovo identické
a predmetné občianske združenia a zoskupenia v nich uviedli, že navrhujú, aby odvolací orgán

prvostupňové rozhodnutie zrušil a konanie o návrhu držiteľa prieskumného územia zo dňa 30.04.2018
zastavil.

8. Žalovaný rozhodnutím č. 9521/2018-9.2 (32/2018 – rozkl.) zo dňa 29.10.2018 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ani zo samotného gramatického znenia
príslušných zákonných ustanovení, t. j. z § 24 ods. 8 geologického zákona, nevyplýva, že držiteľ
prieskumného územia je oprávnený požiadať len o jedno predĺženie doby platnosti prieskumnéhoúzemia na ropu a horľavý zemný plyn. Je potrebné taktiež upozorniť na skutočnosť, že prieskumné
územie Svidník – ropa a horľavý zemný plyn bolo určené v roku 2006 za platnosti a účinnosti zákona
č. 313/1999 Z. z., ktorý problematiku určovania prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn

osobitne neupravoval. Ak by držiteľ prieskumného územia podal v súčasnosti nový návrh na určenie
prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn, je oprávnený si určiť akúkoľvek lehotu (napr. 20
rokov) v súlade s dikciou § 24 ods. 8 geologického zákona. Pokiaľ teda ministerstvo rozhodovalo tak, že
určilo držiteľovi prieskumného územia na celkovú dobu 15 rokov, ako na dobu nevyhnutnú na realizáciu
prieskumných prác, nie je zrejmé, v čom mám spočívať nezákonnosť postupu ministerstva v danej veci.

10. V čase podanie návrhu na určenie prieskumného územia Svidník držiteľ prieskumného územia
nemal inú možnosť ako požiadať o určenie prieskumného územia v medziach ust. § 20 a § 21 zákona
č. 313/1999 Z. z. na štyri roky s vedomím, že táto doba je z hľadiska zamýšľaných geologických
prác nepostačujúca. Zároveň odvolací orgán poukazuje na tú skutočnosť, že „druhé“ predĺženie doby
platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn (podľa § 24 ods. 8 geologického zákona)

v intenciách argumentácie ďalšieho účastníka 3/, 4/ a žalobcu sa týka „dokončenia“ geologických prác
a nie poskytnutia štandardného a dostatočného času na vykonanie zamýšľaných geologických prác v
súlade s účelom a cieľmi geologického zákona. V rozpore s účelom geologického zákona by bol teda
taký postup ministerstva, v dôsledku ktorého by predĺžilo dobu platnosti prieskumného územia na ropu a
horľavý zemný plyn iba raz, t. j. na celkovú dobu platnosti prieskumného územia kratšiu ako je 10 rokov

v zmysle § 22 ods. 1 geologického zákona.

11. V zmysle geologického zákona sa nevyžaduje presná lokalizácia navrhovaných vrtov, nakoľko
držiteľ prieskumného územia práve realizáciou geologického prieskumu len zisťuje, kde a či vôbec budú
realizované vrtné práce. Určením prieskumného územia, predĺžením doby jeho platnosti alebo zmenou

jeho rozlohy nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktoré držiteľ prieskumného
územia musí dodržiavať. To znamená, že pred realizáciou geologických prác vrátane vrtných prác je
držiteľ prieskumného územia povinný zabezpečiť si stanoviská, vyjadrenia, prípadne rozhodnutia podľa
osobitných právnych predpisov.

12. K požiadavke ďalšieho účastníka 2/, aby do podmienok rozhodnutia ministerstva č. 6109/2018-5.3,
31581/2018 zo dňa 08.06.2018 bola doplnená povinnosť posúdiť projekt geologických prác z hľadiska
požiadaviek § 15 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „vodný zákon“) a zabezpečiť osobitné posudzovanie vplyvov na stav vodných útvarov podľa

§ 16 a § 16a vodného zákona, žalovaný uviedol, že držiteľ prieskumného územia je v zmysle podmienky
č. 29 rozhodnutia ministerstva č. 7677/2006-6.2 zo dňa 18.07.2006 a podmienky č. 7 rozhodnutia
ministerstva č. 44505/2010, 998/2010-9.3 zo dňa 26.07.2010 (rozhodnutie o predĺžení doby platnosti
prieskumného územia Svidník – ropa a horľavý zemný plyn na vykonávanie geologických prác, a
to do 01.08.2014) povinný pri realizácii geologických prác dodržiavať a postupovať podľa vodného

zákona. Tieto podmienky je držiteľ prieskumného územia povinný dodržiavať v zmysle podmienky č.
1 rozhodnutia ministerstva č. 6109/2018-5.3, 31581/2018 zo dňa 08.06.2018. S ohľadom na uvedené
vyhodnotil žalovaný túto požiadavku ďalšieho účastníka 2/ ako nedôvodnú.

13. Žalovaný v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal prvostupňové rozhodnutie v

celom rozsahu a zistil, že toto rozhodnutie ministerstva bolo vydané pred nadobudnutím právoplatnosti
rozhodnutí o postavení domnelých účastníkov konania. Správny orgán preskúmaním napadnutého
rozhodnutia však dospel k záveru, že uvedené nie je dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia,
nakoľko držiteľ prieskumného územia splnil svojím písomným návrhom, doručeným na ministerstvo dňa
30.04.2018 na zmenu – zmenšenie prieskumného územia, všetky podmienky stanovené geologickým

zákonom pre zmenu prieskumného územia, na základe čoho ministerstvo v súlade s § 22, § 23 a §
36 ods. 1 písm. h) geologického zákona rozhodlo o zmene – zmenšení rozlohy prieskumného územia
Svidník – ropa a horľavý zemný plyn.

II.

Žaloba14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Aktívnu legitimáciu v danej veci odôvodňoval tak, že bol
porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

15. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a mal za to, že porušenie verejného záujmu
napadnutým rozhodnutím spočíva v tom, aby rozhodnutia, ktoré sa týkajú záležitosti životného
prostredia, boli prijímané v rozhodovacom procese, v ktorom, s ohľadom na práva každého človeka
na život v životnom prostredí, sa majú občania právo podieľať a musia mať prístup k spravodlivosti v

záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor, čl. 7 a 8 preambuly), zároveň aby verejnosť mala
možnosť vyjadriť svoje záujmy a orgány verejnej moci mali možnosť tieto záujmy zohľadniť (Aarhuský
dohovor, čl. 9 preambuly).

16. Určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa prieskumného územia vykonávať
geologické práce, pričom v konkrétnom konaní ide o ložiskový geologický prieskum vyhradených

nerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu. Geologickými prácami podľa
§ 2 ods. 4 geologického zákona sú geofyzikálne a geochemické práce, okrem iného vrtné práce,
podzemné práce a zemné práce, výstavba a prevádzkovanie dočasných merných objektov, zriaďovanie
zatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, dočasných pracovísk a prístupových ciest
k nim. Uvedené geologické práce vykonávané v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického

prieskumu sú nepochybne prácami, s ktorými sú spojené fyzikálne a iné vplyvy na životné prostredie
a ďalej v etape vykonávania vrtných a podzemných prác zriaďovania pracovísk a prístupových ciest
k nim, ide predovšetkým o priamy zásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými sú pôda,
pôdny kryt, vrátane flóry a fauny, ktorá je súčasťou tohto pôdneho krytu. Uvedené činnosti zároveň
pri ich vykonávaní môžu nepochybne pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém, v ktorom sú

vykonávané.

17. Bez ohľadu na to, že § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochrane prírody“) stanovuje, že orgán ochrany prírody je
dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä

ak ide o vydanie rozhodnutia o určení, zmene - zväčšení plochy a predĺžení doby platnosti prieskumného
územia, skutočnosť, že v predmetnej veci ide o zmenu - zmenšenie prieskumného územia, nie je
okolnosťou, ktorá by tak, ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nemala vplyv na záujmy
ochrany prírody a krajiny na predmetnom, hoci aj zmenšenom území.

18. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-531/13, z ktorého vyplýva, že do
pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých
verejných a súkromných projektov na životné prostredie zo dňa 13.12.2011 (ďalej aj len „smernica
č. 2011/92/EÚ“) v zmysle jej prílohy II, patria všetky hĺbkové vrty, teda vrátane vrtov, ktoré v rámci
prieskumného územia môže a mieni realizovať držiteľ prieskumného územia.

19. Ak žalovaný tvrdil, že osobitná úprava uvedená v § 24 ods. 8 geologického zákona môže byť
dopĺňaná úpravou uvedenou v § 22 ods. 1 geologického zákona, celkom zjavne ignoruje skutočnosť,
že v označených dvoch zákonných ustanoveniach je výslovne zakotvený konkrétny právny režim pre
určenie, zmenu, prevod a zrušenie prieskumného územia a pre prieskumné územie pre ropu a horľavý

zemnýplyn.Vychádzajúcznázoružalovanéhobypríslušnýorgánvskutočnostipriprvompredĺženídoby
platnosti prieskumného územia nesmel predĺžiť dobu platnosti na iný čas ako na 4 roky. Takýto záver
však výslovne odporuje § 24 ods. 8 geologického zákona, ktorý hovorí o tom, že predĺžiť možno platnosť
prieskumného územia na dobu nevyhnutne potrebnú na dokončenie geologických prác. Navyše, pri
taxatívne vymenovanom spôsobe predlžovania platnosti prieskumného územia uvedenom v § 22 ods. 1

geologického zákony by druhé predĺženie mohlo byť žiadané a udelené len na dobu 2 rokov bez ohľadu
na to, či je táto doba nevyhnutná, alebo naopak nepostačujúca.

20. Z histórie predlžovania doby platnosti prieskumného územia je zrejmé, že držitelia prieskumného
územia sa vo svojich žiadostiach o predĺženie doby platnosti prieskumného územia neriadili úpravou

uvedenou v § 24 ods. 8 geologického zákona, ale § 22 ods. 1 geologického zákona. Nesprávny postup
a nedostatočná znalosť platnej právnej úpravy na strane držiteľov prieskumného územia však nemôže
byť dôvodom na postup žalovaného, ktorým sa snaží držiteľom prieskumného územia pomôcť neznášať
dôsledky ich vlastného postupu v minulosti, kedy nežiadali o predĺženie doby platnosti prieskumnéhoúzemia v súlade s platnou právnou úpravou, ak pravda doba 4 rokov a následne 2 rokov, o ktorú bolo
prieskumné územie predĺžené, nebola tou dobou, ktorá v čase podania žiadosti bola podľa držiteľov
nevyhnutná na dokončenie prieskumu.

21. Argumentáciu žalovaného, že držitelia prieskumného územia mohli už v roku 2014 žiadať o
predĺženie prieskumného územie dlhšie ako 4 roky, označil za absurdnú a rovnako absurdne podľa jeho
názoru vyznieva aj argumentácia o tom, čo by bolo, ak by držiteľ podal v súčasnosti nový návrh na
určenie prieskumného územia. Predmetom konania bola zmena konkrétneho prieskumného územia,

ktorého skutkové a právne okolnosti sú konkrétne a z týchto konkrétnych skutkových a právnych
okolností bol žalovaný povinný rozhodnúť.

III.
Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.06.2019 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako
nedôvodnú.

23. V prvom rade poukázal na európsky a právny rámec danej problematiky a tiež na cieľ a účel konaní
o určení prieskumného územia podľa geologického zákona. Prieskumným územím sa len stanovujú

hranice, účelom ktorých je vylúčenie stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných území, chránených
ložiskových území, prípadne následne určených dobývacích priestorov. Určením prieskumného územia
nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktoré držiteľ prieskumného územia musí
dodržiavať. Určovanie prieskumných území nie je povoľovacím konaním, ktorému by mal predchádzať
postup podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) v znení jeho prílohy č. 8.

24. V rámci projektu geologickej úlohy a jeho zmien sa v určenom prieskumnom území Svidník
predpokladalo uskutočnenie prieskumného geologického vrtu „SMILNO – Pracovisko prieskumného
vrtu AOG – Smilno – 1“, v k. ú. C. (predmetný vrt nebol predmetom projektu geologickej úlohy zo dňa

20.02.2006).

25. Námietky žalobcu, že zmenou – zmenšením prieskumného územia dôjde k realizácii vrtných prác,
ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do ochrany životného prostredia, sú zavádzajúce a ničím nepodložené.
Jednotlivé okruhy ochrany životného prostredia sú zabezpečené prostredníctvom zložkových právnych

predpisov, ktoré v plnej miere zohľadňujú a zabezpečujú účasť verejnosti v konaniach týkajúcich sa
životnéhoprostredia.Sohľadomnauvedenémalžalovanýzato,žeúčastníkomkonaniaourčení,zmene
alebo zrušení prieskumného územia je v zmysle § 23 ods. 9 geologického zákona držiteľ prieskumného
územia.

26. Príslušné ustanovenia geologického zákona je potrebné vykladať predovšetkým v kontexte
komunitárnych cieľov a regulácií vyplývajúcich z týchto smerníc. Účelom zavedenia legislatívnych
odchýlok, tak ako ich zákonodarca upravil v § 24 ods. 8 geologického zákona, bola úprava odlišnej
pozície držiteľov prieskumných území na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr
a podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia

a veľkosti prieskumných území s ohľadom na technologickú a finančnú náročnosť vykonávania takéhoto
prieskumu v porovnaní s ložiskovým geologickým prieskumom na iné vyhradené nerasty.

27. Ďalší účastníci 1/ až 4/ nevyužili právo vyjadriť sa v predmetnom súdnom konaní.

IV.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať

svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/1/2019 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod

sp. zn. BA-5S/1/2019.

29. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.09.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

30. S pôvodne označenými ďalšími účastníkmi konania, a to so spoločnosťou Societatea Nationala de

Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A., organizačná zložka Bratislava a tiež so spoločnosťou JKX Slovakia B.
V., organizačná zložka správny súd nekonal, keďže títo počas súdneho konania zanikli bez právnych
nástupcov.

31.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa

dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

32.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

34. Podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie.
Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad
mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne
pamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej

pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu
určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Poľnohospodárska pôda a lesná
pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.
Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

35. Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na včasné a úplné informácie o stave
životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

36. Podľa § 2 ods. 4 geologického zákona, za geologické práce, ak súvisia s prácami uvedenými v
odsekoch 2, 3 a 5, sa podľa tohto zákona považujú tieto práce:

a) geofyzikálne práce a geochemické práce,
b) technologické práce, laboratórne práce, terénne meračské práce a technické práce, najmä
vrtné práce, podzemné práce a zemné práce, výstavba a prevádzkovanie dočasných merných
objektov, zatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, zriaďovanie dočasných pracovísk

a prístupových ciest k nim.

37. Podľa § 3 písm. i) geologického zákona, na účely tohto zákona ložiskový geologický prieskum je
prieskum, ktorým sa skúmajú ložiská nerastov, zisťujú a overujú ich zásoby a spracúvajú geologické
podklady na ich využívanie a ochranu, zisťujú a overujú sa geologické podmienky na zriaďovanie

a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a
podzemných priestoroch, zisťujú a overujú sa geologické podmienky na sprístupňovanie jaskýň,
zaistenie stability podzemných priestorov, zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel4) a nazriaďovanie a prevádzku prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely trvalého
ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia (ďalej len „ukladanie“) podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 6 geologického zákona, prieskumné územie určí ministerstvo najviac na
štyri roky; na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej
len "držiteľ prieskumného územia"), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie
dva roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa
prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických

prác. O predĺženie je potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty (ods. 1). Na návrh
držiteľa prieskumného územia môže ministerstvo prieskumné územie zrušiť alebo zmeniť; zmenou
prieskumného územia je zväčšenie alebo zmenšenie jeho rozlohy (ods. 6).

39. Podľa § 23 ods. 1 geologického zákona, konanie o určení prieskumného územia a konanie o
predĺžení platnosti prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu ministerstvu. Konanie o

zmene prieskumného územia alebo o zrušení prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu
držiteľa prieskumného územia ministerstvu; toto konanie môže začať ministerstvo aj z vlastného
podnetu, ak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody alebo v konaní o zmene
prieskumného územia alebo o zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z
podnetu dotknutej obce alebo dotknutého samosprávneho kraja.

40. Podľa § 23 ods. 9 geologického zákona, účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení
prieskumného územia je ten, kto návrh podal a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto
postavenie vyplýva z osobitného predpisu (v poznámke 26a - § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z.).
Účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych

nerastov je aj dotknutá obec a dotknutý samosprávny kraj.

41. Podľa § 23 ods. 13 geologického zákona, rozhodnutie o určení prieskumného územia obsahuje
názov prieskumného územia (písm. a/), vybrané geologické práce a etapu geologického prieskumu
(písm. b/), názov alebo obchodné meno a sídlo držiteľa prieskumného územia, identifikačné číslo

organizácie (písm. c/), údaj o tom, či je držiteľ prieskumného územia držiteľom geologického oprávnenia
(písm. d/), názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom
sa prieskumné územie nachádza (písm. e/), súradnice lomových bodov prieskumného územia v
súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (písm. f/), rozlohu prieskumného
územia v km2 (písm. g/), pomerné podiely obcí (písm. h/), dobu platnosti určenia prieskumného územia

(písm. i/), sumu úhrady za prieskumné územie (písm. j/), ak ide o ložiskový geologický prieskum, určenie
práva nakladania s nerastmi získanými vyhľadávaním a prieskumom (písm. k/), celkové náklady podľa
rozpočtu geologickej úlohy (písm. l/), podmienky vykonávania geologických prác (písm. m/).

42. Podľa § 41 ods. 1 geologického zákona v znení účinnom do 31.12.2021, na konanie podľa tohto

zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 41 ods. 2 geologického zákona v znení účinnom do 31.12.2021, všeobecný predpis o
správnom konaní sa nevzťahuje na overovanie odbornej spôsobilosti podľa § 9 (písm. a/), schvaľovanie
projektu geologickej úlohy podľa § 12 ods. 4 (písm. b/), schvaľovanie zmeny projektu geologickej úlohy

a zámeny prác podľa § 14 ods. 6 (písm. c/), posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ podľa §
18 (písm. d/), posudzovanie ponúk a výber držiteľa prieskumného územia podľa § 28 ods. 4 (písm. e/),
prevod geologických diel alebo geologických objektov na využitie na iné účely podľa § 33 (písm. f/).

44. Podľa § 14 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených

záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti
môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté;účastníkomkonaniajeajten,ktotvrdí,žemôžebyťrozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak (ods. 1). Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie
priznáva (ods. 2).

45. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je
akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu,biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo
a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

46. Podľa § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona navrhovaná činnosť alebo
zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných
zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické
aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny.

47. Podľa § 3 písm. h) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona povoľovacie konanie je konanie,
v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene
podľa osobitných predpisov.

48. Podľa § 3 písm. j) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona povolenie je rozhodnutie
povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať

navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti; ak navrhovaná činnosť alebo jej
zmena podlieha viacerým povoľovacím konaniam, považuje sa za povolenie, oprávňujúce navrhovateľa
realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti, rozhodnutie vydané v
každom z týchto povoľovacích konaní.

49. Podľa § 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť,
ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má
záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia
a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

50. Podľa § 3 písm. t) zákona č. 24/2006 Z. z., mimovládna organizácia podporujúca ochranu
životného prostredia je občianske združenie, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca
verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil štát, alebo nadácia, založená na účel tvorby alebo
ochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt.

51. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z
osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením

navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

52. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa §

23 ods. 4 (písm. a/), odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny podľa § 30 ods. 8 (písm. b/), odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti
podľa § 35 ods. 2 (písm. c/), odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29
ods. 9 (písm. d/).

53. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len
"rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola
účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.
Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia

rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska
príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na
navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

54. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice č. 2011/92/EÚ, táto smernica sa vzťahuje na posudzovanie vplyvov tých

verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktoré môžu mať pravdepodobne významný
vplyv na životné prostredie.55. Podľa čl. 1 bod 2 písm. a) smernice č. 2011/92/EÚ, na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledujúce
definície: „projekt“ znamená:

- realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov,
- iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín.

56. Podľa čl. 1 bod 2 písm. e) smernice č. 2011/92/EÚ, na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledujúce
definície: „dotknutá verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá,

alebo má záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania uvedeného v článku 2 ods. 2; na účely
tejto definície sa predpokladá, že mimovládne organizácie, podporujúce ochranu životného prostredia
a spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva, majú záujem.

57. Podľa čl. 2 bod 1 smernice č. 2011/92/EÚ, členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby
zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať

významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia,
bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Tieto projekty sú definované v článku
4.

58. Podľa čl. 4 ods. 2 smernice č. 2011/92/EÚ, pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské

štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.
Členské štáty to určia na základe: (a) skúmania každého jednotlivého prípadu alebo (b) prahov alebo
kritérií stanovených členskými štátmi. Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené
v písmenách a/ a b/.

59. Príloha II ku smernici č. 2011/92/EÚ, bod 2 písm. d/: ŤAŽOBNÝ PRIEMYSEL: Hĺbkové vrty, najmä:
(i) geotermálne vrty; (ii) vrty pre uskladnenie jadrového odpadu; (iii) vrty pre vodné zdroje s výnimkou
vrtov na skúmanie stability pôdy.

60. Predmetom preskúmania v predmetnej právnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného o

zamietnutí rozkladu žalobcu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým nebolo žalobcovi priznané
postavenie účastníka v správnom konaní vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Svidník -
ropa a horľavý zemný plyn“ podľa § 22 a § 23 geologického zákona.

61. Správny súd najskôr uvádza, že nemá pochybnosti o tom, že žalobca je občianskym združením

(mimovládnou organizáciou) založeným na účely tvorby a ochrany životného prostredia a zachovanie
prírodných hodnôt a je dotknutou verejnosťou podľa § 3 písm. s), písm. t) zákona č. 24/2006 Z. z. tak,
ako to vyplýva z jeho stanov:

a.čl.IIods.1-združeniemánapomáhaťochraneaudržiavaniukvalitnéhoživotnéhoprostredia,ochrane

kultúrnych a historických pamiatok a hodnôt, vytváraniu podmienok pre udržateľný a zmysluplný rozvoj
komunít, podnikania, potravinovej sebestačnosti a zvyšovaniu kvality života v regióne,
b. čl. II ods. 2 - združenie má za cieľ chrániť životné prostredie pred negatívnymi dopadmi aktivít
súvisiacich s ťažbou dreva, prieskumom a ťažbou nerastných surovín, chrániť občianske slobody a
majetkové práva a napomáhať informovanosti a rozvoju občianskej spoločnosti,

c. čl. II ods. 4 - prispievať k zodpovednému hospodáreniu s lesmi, pôdou, vodou a prírodnými zdrojmi,
ktoré rešpektuje ekologické a environmentálne požiadavky.

62. Následne sa správny súd zaoberal okruhom účastníkov konania podľa § 23 geologického zákona
a či do tohto okruhu patrí aj dotknutá verejnosť.

63. Predmetom administratívneho konania, o ktoré vo veci ide, je zmena prieskumného územia
(zmenšenia) prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“ v režime ustanovení § 22 a
§ 23 geologického zákona.

64. Podľa § 23 ods. 9 prvá veta geologického zákona v znení účinnom do 31.12.2018 (v čase
nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia) účastníkom konania o určení, zmene alebo
zrušení prieskumného územia je ten, kto návrh podal (navrhovateľ podľa § 22 ods. 1 geologického
zákona) a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.Osobitným predpisom, ktorý upravuje účastníctvo, je zákon č. 24/2006 Z. z. v ustanoveniach § 24 až
§ 27.

65. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. (ktoré je systematicky zaradené do tretej časti uvedeného
zákona) dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti zákona
„Posudzovanie navrhovaných činností“ a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v
konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.

66. Prvým druhom konaní vyplývajúci z citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.
sú konania uvedené v tretej časti „Posudzovanie navrhovaných činností“, a to posudzovanie vplyvov
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, zisťovacie konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny, konanie o podnete, zámer.

67. Druhým okruhom konaní v zmysle citovaného § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. je povoľovacie
konanie. Povoľovacím konaním sa rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie
povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov (§ 3 písm. h/
zákona č. 24/2006 Z. z.). Osobitným predpisom je napríklad aj zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických
prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý bol

s účinnosťou od 1.1.2008 zrušený zákonom č. 569/2007 Z. z., podľa ktorého žalovaný rozhodoval
aj v predmetnom administratívnom konaní. Konanie o zmene prieskumného územia spĺňa definičné
znaky povoľovacieho konania, pretože sa týka realizačného zámeru alebo iného zásahu do prírodného
prostredia alebo do krajiny meniaceho fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3
písm. f/ zákona č. 24/2006 Z. z.). Rozhodnutie o určení prieskumného územia totiž obsahuje aj popis

vybraných geologických prác a etapy geologického prieskumu, ak ide o ložiskový geologický prieskum,
určenie práva nakladania s nerastmi získanými vyhľadávaním a prieskumom a podmienky vykonávania
geologických prác (§ 23 ods. 13 geologického zákona), nielen súradnice lomových bodov prieskumného
územia a rozlohu prieskumného územia, tak ako to nesprávne tvrdí žalovaný. V predmetnom konaní
ide o geologické práce - ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho

ložiskového geologického prieskumu. Analogicky má tieto náležitosti obsahovať aj rozhodnutie o zmene
prieskumného územia minimálne v rozsahu, ktorého sa zmena dotýka. Na prípad žalobcu sa teda
vzťahuje posúdenie otázky účastníctva v povoľovacom konaní.

68. Ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. zároveň prezumuje, že právo dotknutej verejnosti na

priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom
podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo
následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Z uvedeného dôvodu je
tvrdenie žalovaného, že žalobca mal konkretizovať záujmy ochrany prírody a krajiny, ktoré mali byť
dotknuté, neopodstatnené, nakoľko tento predpoklad vyplýva priamo zo zákona.

69. Správny súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti zistil, že v inom obdobnom konaní, týkajúcom
sa rovnakej spornej otázky (účastníctva občianskeho združenia založeného na ochranu životného
prostredia v správnom konaní vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny prieskumného územia)
vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) pod sp. zn. 6S/211/2016 a na

Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj len „NSS SR“ alebo „najvyšší správny súd“)
pod sp. zn. 1Sžk/20/2020 bolo vo veci rozhodnuté tak, že krajský súd rozsudkom sp. zn. 6S/211/2016 zo
dňa 21.11.2019 zrušil napadnuté rozhodnutia (totožného) žalovaného o vylúčení žalobcu zo správneho
konania vo veci predĺženia doby platnosti a zmene prieskumného územia a vec vrátil prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie o určenie prieskumného územia, vrátane

konaniaopredĺženiedobyplatnostiprieskumnéhoúzemia,jekonanímsveľkýmpotenciálomzásahovdo
životného prostredia, a ako také musí byť verejnosti prístupné v akomkoľvek štádiu. Zároveň v danej veci
rozhodoval najvyšší správny súd, ktorý rozsudkom sp. zn. 1Sžk/20/2020 zo dňa 16.02.2022 zamietol
kasačnú sťažnosť, a teda fakticky potvrdil rozsudok krajského súdu sp. zn. 6S/211/2016. V obdobných
veciach v otázke účastníctva v správnych konaniach ohľadom predĺženia či zmeny prieskumného

územia rozhodoval krajský súd vo väčšine prípadov rovnako, a to v rozsudkoch sp. zn. 6S/268/2020
zo dňa 09.02.2023, sp. zn. 6S/180/2018 zo dňa 20.10.2022, sp. zn. 6S/131/2020 zo dňa 20.01.2022,
sp. zn. 6S/6/2021 zo dňa 24.06.2021, sp. zn. 6S/308/2016 zo dňa 19.05.2022, sp. zn. 6S/20/2020 zo
dňa 23.06.2022, sp. zn. 6S/180/2018 zo dňa 20.10.2022, sp. zn. BA-6S/298/2016 zo dňa 18.05.2023,sp. zn. 6S/268/2020 zo dňa 09.02.2023 a pod., ako aj Správny súd v Bratislave v rozsudku sp. zn.
BA-1S/1/2019 zo dňa 23.01.2024 čo do otázky účastníctva. Správny súd sa stotožňuje so závermi v
uvedených rozsudkoch, pričom nenašiel relevantný dôvod na odklonenie sa od týchto záverov súdov.

70. S Aarhuským dohovorom zo dňa 25.06.1998 (o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia) vyslovila
Národná rada Slovenskej republiky súhlas svojím uznesením č. 1840 zo dňa 23.09.2005 a rozhodla, že
Aarhuský dohovor je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá

má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe k Aarhuskemu
dohovoru dňa 31.10.2005. Vo vzťahu k Slovenskej republike Aarhuský dohovor nadobudol platnosť a
účinnosť dňom 05.03.2006 podľa článku 20 ods. 3 Aarhuskeho dohovoru (z rozsudku NSS SR sp. zn.
1Sžk/20/2020). Aarhuský dohovor ako medzinárodná zmluva vyhlásená ústavným spôsobom, ktorým
je Slovenská republika viazaná, v čl. 1 stanovil, že každá strana zaručí práva na prístup k informáciám,
účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného

prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka,
príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho
zdravia a dosiahnutie blahobytu. V čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru je zadefinované, že zainteresovaná
verejnosť znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom
týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pričom pre potreby tejto definície

sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky
vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces. V čl. 9 body 2. a 3. Aarhuského
dohovoru je stanovená povinnosť pre strany dohovoru, aby v rámci svojho vnútroštátneho práva
zabezpečili, aby členovia zainteresovanej verejnosti mali prístup k procesu preskúmania pred súdom
alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť

vecnúaprocesnúzákonnosťakéhokoľvekrozhodnutia,úkonualeboopomenutiapodliehajúcemučlánku
6, alebo ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia
verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a
opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom
v oblasti životného prostredia. Je nepochybné, že cieľom ustanovení Aarhuského dohovoru, hoci sú

formulované všeobecne, je umožniť zabezpečiť účinnú ochranu životného prostredia. Preto vzhľadom
na uvedené, aj v zmysle súdnych rozhodnutí uvedených vyššie, ak je pripustená možnosť, že konanie
vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia alebo zmeny prieskumného územia môže mať
dopad na životné prostredie, nemôže byť žalobca z takého konania vylúčený.

71. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že mal za preukázané, že žalobca má právnu formu občianskeho
združenia, vychádzajúc z registra mimovládnych neziskových organizácii, vedeného Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky. Zo stanov žalobcu, predložených súdu spolu so žalobou, vyplýva, že
žalobcajedobrovoľnýmzdruženímobčanov,poslanímktoréhojedosahovaťsvojecielevoblastiochrany
životného prostredia. Je tak zrejmé, že v prípade žalobcu ide o zástupcu verejnosti, ktorý má záujem

na ochrane životného prostredia. Žalobca tak spĺňa definíciu zainteresovanej verejnosti podľa čl. 2 ods.
4 a 5 Aarhuského dohovoru, keďže pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce
ochranu životného prostredia a spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa
o rozhodovací proces týkajúci sa životného prostredia. Tento záujem nie je preto potrebné vo vzťahu
k žalobcovi nijako viac skúmať a preukazovať. Orgány verejnej správy sú preto podľa čl. 6 ods. 1

písm. b) Aarhuského dohovoru povinné umožniť zainteresovanej verejnosti uplatniť ustanovenia čl.
6 dohovoru aj na konanie o zmene prieskumného územia napriek tomu, že realizácia ložiskového
geologického prieskumu a v rámci neho vykonávané činnosti nie sú uvedené v Prílohe I dohovoru
(zoznam aktivít, na ktoré sa uplatní čl. 6 ods. 1 písm. a/ dohovoru). Podľa názoru súdu, žalobca mal
byť účastníkom administratívneho konania vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny prieskumného

územia Svidník. V prípade, ak by mala byť zainteresovaná verejnosť účastná administratívneho konania
o zmene prieskumného územia podľa geologického zákona len v prípadoch, keď má daná činnosť
podliehať zisťovaciemu konaniu alebo posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, išlo by o značne
zužujúci prístup verejnosti k právam garantovaným podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru (rozsudok
sp. zn. BA-1S/1/2019 zo dňa 23.01.2024).

72. Aj Súdny dvor Európskej únie (v rozsudku č. C-240/09 zo dňa 08. marca 2011) vyslovil, že čl. 9 bod
3. Aarhuského dohovoru, schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/
ES zo 17. februára 2005, nemá priamy účinok v práve Únie. Vnútroštátnemu súdu však prináleží, abyposkytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie
správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak
s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných

právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia napadnúť na súde rozhodnutie
prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného
prostredia (z rozsudku krajského súdu sp. zn. 6S/211/2016).

73. Pokiaľ hovoríme o životnom prostredí, potom máme na mysli všetko, čo nás na Zemi obklopuje

a najmä po stránke biologickej stability ovplyvňuje prirodzené podmienky života človeka spolu s
existenciou rozmanitých druhov organizmov. Je nepochybné, že predovšetkým pod pojmom životné
prostredie je nutné mať na pamäti jeho zložkovú definíciu, tzn. že zložkami životného prostredia sú
najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Avšak, ak hovoríme o životnom prostredí, nehovoríme
o podmienkach, ktoré robia život jednotlivca alebo spoločnosti znesiteľnejším, lepším alebo technicky
komfortnejším, ale hovoríme o neopakovateľnom a nenahraditeľnom stave, bez ktorého by život

jednotlivca nebol možný takmer alebo vôbec (rozsudok krajského súdu sp. zn. 6S/211/2016 a rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/41/2009).

74. Za tohto stavu by potom v prejednávanej veci bolo v rozpore s ústavným imperatívom „každý je
povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie“ (článok 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) brániť

uvedenému združeniu v jeho výslovne prejavenej snahe, aby naplňovalo svoj cieľ prostredníctvom
legálne dostupných mechanizmov vnútroštátnej právnej ochrany, medzi ktoré nepochybne patrí aj súdny
prieskum rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa životného prostredia, či účasť v správnom konaní.
Rovnako podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na včasné a úplné informácie o
stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu (z rozsudku krajského súdu sp. zn.

6S/211/2016).

75. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí v otázke okruhu účastníkov nesprávne cituje iba § 22 ods. 1
geologického zákona, pretože tento definuje len jedného z účastníkov konania - navrhovateľa - nie však
jediného. Pri určení okruhu účastníkov je potrebné vychádzať aj z § 23 ods. 9 geologického zákona a

osobitných právnych predpisov, čo žalovaný neurobil.

76. Na posúdenie účastníctva v konaní podľa § 23 geologického zákona nemá vplyv, či zmena
prieskumného územia je v porovnaní s pôvodným konaním o určení prieskumného územia väčšia alebo
menšia, pretože citovaný zákon ju z hľadiska okruhu účastníkov nezohľadňuje. Okruh účastníkov sa týka

tak určenia prieskumného územia, zmeny prieskumného územia (zväčšenia / zmenšenia), predĺženia
doby platnosti ako aj zrušenia prieskumného územia. To znamená, že okruh účastníkov v uvedených
druhoch konaní sa posudzuje samostatne a môže sa stať, že v každom jednotlivom konaní sa môže
vyskytnúť rovnaký okruh účastníkov. Argument žalovaného, že žalobca bol účastníkom pôvodného
konania o určení prieskumného územia a preto už nie je účastníkom o zmene (zmenšení) tohto územia,

je na základe uvedeného právne bezvýznamný.

77. Správny súd dospel k záveru, že žalobcovi ako občianskemu združeniu (dotknutej verejnosti) patrí
postavenie účastníka konania o zmene prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“,
pretože to vyplýva z ustanovení § 23 ods. 9 prvá veta geologického zákona v znení účinnom do

31.12.2018 v spojení s § 24 ods. 2 aj § 3 písm. h) zákona č. 24/2006 Z. z.

78. Ak žalovaný vydal rozhodnutie o tom, že žalobca nemal byť účastníkom konania o zmene
prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“, rozhodol v rozpore s § 23 ods. 9 prvá veta
geologického zákona v znení účinnom do 31.12.2018 v spojení s § 24 ods. 2 aj § 3 písm. h) zákona č.

24/2006 Z. z. Jeho rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti spôsobenou nesprávnym právnym posúdením
veci.

79. Napokon dáva správny súd do pozornosti, že najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 1Sžk/20/2020
jednoznačne uviedol, že z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že otázka účastníctva žalobcu

v správnom súdnom konaní vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia (s čím priamo
súvisí aj účastníctvo žalobcu ako občianskeho združenia zameraného na ochranu životného prostredia
v správnom konaní) bola jednotne vyriešená v prospech žalobcu.80. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-531/13
zo dňa 11.02.2015, že nejde o skutkovo zhodný prípad, pretože v uvedenej veci ide už o povolenú
skúšobnú ťažbu, čo nie je predmetom napadnutého rozhodnutia, ako aj o poukaze na novelu zákona č.

24/2006 Z. z., účinnú od 01.01.2017, ohľadom vrtov, správny súd nevyhodnotil ako podstatné námietky,
ktoré by mohli (spolu či samé osebe) zvrátiť uvedené závery správneho súdu. Ide o tzv. okrajovú
argumentáciu, ktorá nijako nevyvracia potrebu aplikovania Aarhuského dohovoru ani vyššie uvedené
závery súdov.

81. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a vyhodnotení priebehu administratívneho
konania v rámci žalobných bodov uvádza, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP a vrátenie veci žalovanému ako orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V
novomkonaníbudúorgányverejnejsprávypostupovaťvsúdomnaznačenomsmere.Právnymnázorom,
ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný.

82. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v zmysle zásady úspechu a v
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

83. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.