Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Monday, October 20, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100276
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100276.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, so sídlom 082 13
Tulčík 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20,
040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 42 181
810, za účasti: Poľovná spoločnosť Mošovce, so sídlom 919 65 Dolná Krupá 519, IČO: 37 850 016,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14021/2024-6.3, č. záznamu 69375/2024, zo
dňa 24. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 26. februára 2025, doručenou správnemu súdu v ten istý deň,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14021/2024-6.3, č. záznamu 69375/2024,
zo dňa 24. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný povolil
výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) na
usmrtenie, držanie a prepravu deviatich jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus

arctos) v katastrálnom území A., na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia Okresným úradom
Trenčianske Teplice listom č. OU-TR-OKR-2024/000336-023 zo dňa 12. júla 2024, a to vo vymedzenej
zóne podľa mapovej prílohy napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené jedinému
účastníkovi administratívneho konania – Poľovná spoločnosť Mošovce, so sídlom 919 65 Dolná Krupá
519, IČO: 37 850 016, dňa 24. októbra 2024.

2. Žalobca v správnej žalobe odvodzuje svoju aktívnu žalobnú legitimáciu s poukazom na jeho status
zainteresovanej verejnosti. Taktiež v správnej žalobe uvádza, že napadnuté rozhodnutie mu bolo
doručené dňa 30. decembra 2024 na základe jeho žiadosti o sprístupnenie informácií podľa č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“).

3. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
„zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

4. Podľa § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho

dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosťurčujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím
posledného dňa tohto mesiaca.

5. Podľa § 69 ods. 5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.

6.Podľa§98ods.1písm.d)SSPsprávnysúduznesenímodmietnežalobu,akbolapodanáoneskorene.

7. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

8. Podľa § 181 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej

správy.

9. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

10. Podľa § 81 ods. 2 písm. r) zákona o ochrane prírody a krajiny všeobecné predpisy o správnom

konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na povolenie výnimky podľa § 40
ods. 3 v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 82 ods. 3 prvej vety zákona o ochrane prírody a krajiny účastníkom konania o vydanie
súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon

neustanovuje inak.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad),
je právoplatné.

13. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že žalobca nebol účastníkom
administratívnehokonania.Vtakomtoprípademázainteresovanáverejnosťprávopodaťsprávnužalobu
v osobitnej lehote podľa § 181 ods. 3 SSP, t. j. v dvojmesačnej lehote počínajúc od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia.

14. Správny súd konštatuje, že žaloba bola podaná oneskorene, keďže lehota na jej podanie
zainteresovanou verejnosťou podľa § 181 ods. 3 SSP márne uplynula dňa 27. decembra 2024, pričom
žaloba bola podaná až dňa 26. februára 2025.

15. Napriek tomu, že zákon o ochrane prírody a krajiny vylučuje v konaniach podľa § 81
ods. 2 subsidiárne použitie správneho poriadku a zároveň sám neupravuje moment nadobudnutia
právoplatnosti, rozhodnutia v konaniach podľa tohto ustanovenia musia v nejakom momente
nadobudnúť právoplatnosť. Opačná interpretácia by bola v rozpore s úmyslom zákonodarcu vydávať
také rozhodnutia, ktoré sú právne záväzné (pozitívna stránka materiálnej právoplatnosti rozhodnutia),

a ktoré zakladajú prekážku rozhodnutej veci (negatívna stránka materiálnej právoplatnosti rozhodnutia),
teda rozhodnutia, ktoré sú právoplatné.

16. Ak v zmysle vyššie uvedeného zákonodarca mal záujem ustáliť právoplatnosť rozhodnutí
v konaniach podľa § 81 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, ale nikde v zákone tak neurobil,

ide o medzeru v zákone, ktorú, aby sa predišlo neželaným následkom, je potrebné vyplniť analógiou.
Najvhodnejšie sa javí túto medzeru vyplniť analógiou so správnym poriadkom napriek tomu, že zákon
o ochrane prírody a krajiny jeho pôsobnosť explicitne vylučuje, a to najmä pre podobnosť predmetu ich
právnej úpravy tak, aby bol čo najlepšie naplnený zmysel či účel zákona (ratio legis).

17. Analógia v správnom práve procesnom bola najvyššími súdnymi autoritami už viackrát pripustená,
atoajvtakýchtoprípadoch,vktorýchosobitnýpredpisvyslovenevylučujeaplikáciusprávnehoporiadku,
ale sám neposkytuje komplexnú procesnú úpravu rozhodovania orgánu verejnej správy (porovnaj napr.
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 698/2016-45 zo dňa 22. marca 2017, ods. 30 – 33,alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/68/2011 zo dňa 27. marca 2012,
ods. 74).

18. Ak je vzhľadom na vyššie uvedené použitie analógie dôvodné aj prípustné, je potrebné určiť moment
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ako rozhodnutia, proti ktorému nemožno podať rozklad, per
analogiam podľa § 52 ods. 1 správneho poriadku jeho oznámením, presnejšie v tomto prípade
doručením. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené jedinému účastníkovi administratívneho konania dňa
24. októbra 2024. Napadnuté rozhodnutie sa tak stalo právoplatným dňa 24. októbra 2024.

19. Dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP žalobcovi uplynula dňa
24. decembra 2024, čo bol deň pracovného pokoja, ako aj nasledujúce dni 25. december 2024 a 26.
december 2024. Posledný deň lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou proti
napadnutému rozhodnutiu sa tak presunul na najbližší pracovný deň 27. decembra 2024. Žalobca podal
žalobu oneskorene, a to až dňa 26. februára 2025. Zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

20. Čo sa týka bodu 60 žaloby, v ktorom žalobca konštatuje, že napadnuté rozhodnutie mu bolo
doručené dňa 30. decembra 2024, na základe jeho žiadosti o sprístupnenie informácií podľa infozákona,
správny súd túto argumentáciu vo vzťahu k posúdeniu plynutia lehoty na podanie správnej žaloby
považuje za irelevantnú. Začiatok lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 181 SSP sa nemôže

odvíjať od momentu sprístupnenia informácie v konaní podľa infozákona, tak ako to žalobca uviedol
v podanej správnej žalobe. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by lehotu na napadnutie
rozhodnutia na správnom súde bolo možné donekonečna „obnovovať“ podávaním nových a nových
žiadostí podľa infozákona. Uvedený právny názor sa stotožňuje aj s rozsudkom Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/49/2022 zo dňa 18. decembra 2024, ods. 22.

21. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého
správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania, ak účastník konania procesne zavinil
zastavenie konania. Správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci žalobca zavinil odmietnutie
žaloby tým, že podal správnu žalobu oneskorene. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi vznikla

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Správny súd však žalovanému právo na náhradu trov
konania nepriznal, pretože nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by žalovanému orgánu štátnej
správy, bolo možné náhradu trov konania priznať (§ 168 SSP).

22. O trovách konania ďalšieho účastníka konania správny súd rozhodol tak, že mu nepriznal náhradu

trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov
pre tohto účastníka konania. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania neuložil žiadnu povinnosť v
súvislosti s plnením, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139

ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný

návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jehozamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.