Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/55/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422202269

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4422202269.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4C/76/2022

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a Mgr. Mareka Janigloša v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D., E. XXXX/X, zastúpenej: Mgr. Dana Hanková, advokátka so sídlom Nové Zámky, M.R. Štefánika 3,
IČO: 42 122 899, proti žalovanému: F. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., A. XXXX/X, zastúpenom:
Advokátska kancelária CONSULTA s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Šafárikovo
námestie 4, IČO: 31 318 495, o určenie, že finančné dary poručiteľky patria do dedičského podielu,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. júna 2025 pod
č.k.4C/76/2022-409 takto

r o z h o d o l :

4C/76/2022

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

4C/76/2022

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že finančné prostriedky vo výške
11 196,69 eura, nadobudnuté bezodplatne nad rámec obvyklého darovania od poručiteľky E. E., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX žalovaným sa započítavajú do dedičského podielu žalovaného F. E.

E., v dedičskom konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 12D/1032/2020 po poručiteľke v hodnote
5 598,34 eura. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa
sa žalobou zo dňa 30.05.2022 sa domáhala od žalovaného započítania sumy 11196,69 eura do dedičského podielu žalovaného. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu sú súrodenci,
po ich nebohej matke E. E. sa vedie dedičské konanie sp. zn. 12D/1032/2020 u súdneho komisára
Mgr. Petra Dancziho. V tomto dedičskom konaní namietala, že počas života poručiteľky, poručiteľka

žalovanému poskytla titulom daru nad rámec bežného darovania sumu v celkovej výške 11 196,69
eura, čo žalovaný v dedičskom konaní odmieta uznať. Vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.12.2023,
ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský
súd v Nitre uznesením pod č.k. 25Co/21/2024-265 zo dňa 07.08.2024 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie, v bode 11. odôvodnenia uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil

unesenie dôkazného bremena žalobkyňou o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému, žalovaný
uznal poskytnuté plnenia, z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že peniaze, ktoré
poskytla poručiteľka, boli použité na zaplatenie dlhov žalovaného. Vytkol súdu prvej inštancie, že
neposúdil, či sa jednalo o výlučné prostriedky poručiteľky alebo to boli peniaze patriace do BSM a
nevyporiadal s neodôvodneným zvýhodnením žalovaného, keď žalovaný namietal výšku dedičského
podielu pripadajúceho na neho. Na základe týchto výpočtov preukazoval, že darmi poručiteľky nebol

značne zvýhodnený. Súd prvej inštancie sa má vysporiadať s obsahom oboch dedičských konaní,
so vzájomnými vzťahmi v rodine, vzťahom žalovaného k poručiteľke, starostlivosťou žalobkyne o
poručiteľku, či vzhľadom na peňažné dary žalovanému nebola ukracovaná ona, že predmet daru tvoril
výlučné vlastníctvo poručiteľky alebo patrilo do BSM.
1.2. V dedičskom konaní po neb. E. E., bola stanovená všeobecná hodnota dedičstva ku dňu smrti

poručiteľa v sume 12 826,20 eura, z čoho hodnota podielu 1/2 domu so súp. č. XXX postaveného na
par. č. 6/7, vedeného na LV č. XXX, H. XXX v kat. úz. H. činí 7 000 eur. V dedičskom konaní po
neb. E. E. bol tento istý dom ocenený na základe vyjadrenia realitnej kancelárie REAL-SHOP, s.r.o. zo
dňa 11.02.2021 sumou 26 000 eur. Rozdiel medzi týmito hodnotami bol daný tým, že po smrti otca sa
žalobkyňa rozhodla dom zrekonštruovať, prerobila kúpeľňu, WC, terasu, pivnicu, chodbu, chodníky pri

dome, odpady, vymenila okná za plastové v celom dome, čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti, pričom na
financovaní tejto prestavby sa podieľala výlučne žalobkyňa zo svojich výlučných finančných prostriedkov
a takto zhodnotila svoj spoluvlastnícky podiel. Z Notárskej zápisnice sp. zn. N443/2010, Nz 37500/2010,
NCRza 5139/2010, NCRls 38072/2010 zo dňa 14.10.2010 súd prvej inštancie zistil, že zo strany E. E.
bol do notárskej zápisnice spísaný notárkou závet, v ktorom všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok

zanechala A. B.. Z potvrdenia VÚB, a.s. zo dňa 07.01.2022 zistil, že F. I. A. previedol sumu 5 002
eur dňa 29.07.2009 v prospech účtu č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z poštového peňažného
poukazu H 1. triedy zo 14.03.2007 bolo zistené, že E. E. zaslala v prospech F. E. E. sumu 35 000 SK.
Z poštového peňažného poukazu H 2. triedy zo 05.06.2007 bolo zistené, že E. E. zaslala v prospech
F. E. E. sumu 10 000 SK. Z poštového poukazu na účet zo 20.07.2010 zistil, že bola zaslaná suma z

účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech Bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany Trenčín suma
360 eur v mene F. E. E., z poštového poukazu na účet zo 17.08.2010 zistil, že bola zaslaná suma z
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech Bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany Trenčín suma
200 eur v mene F. E. E., z poštového poukazu na účet zo 13.09.2010 zistil, že bola zaslaná suma z
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech Bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany Trenčín suma

200 eur v mene F. E. E., z poštového poukazu na účet zo 26.11.2010 zistil, že bola zaslaná suma z
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech Bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany Trenčín suma
200 eur v mene F. E. E., z poštového poukazu na účet zo 21.01.2011 zistil, že bola zaslaná suma z
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech Bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany Trenčín suma
200 eur v mene F. E. E., z poštového poukazu na účet zo 23.12.2010 zistil, že bola zaslaná suma z

účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech Bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany Trenčín suma
2 x 200 eur v mene F. E. E., z poštového poukazu na účet zo 22.02.2011 zistil, že bola zaslaná suma
z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech Bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany Trenčín suma
200 eur v mene F. E. E., z poštového poukazu na účet zo 18.07.2013 zistil, že bola zaslaná suma z
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech Bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany Trenčín suma

200 eur v mene F. E. E., z poštového poukazu na účet zo 27.08.2014 zistil, že bola zaslaná suma z
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech Bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany Trenčín suma
500 eur v mene Ing. Jozefa Jatela. Z potvrdenia vkladu Poštovej banky a.s., č. 01824159, pobočka Nové
Zámky zo dňa 21.06.2007 zistil, že v prospech účtu č. XXXXXXXX/XXXX bola zaslaná suma 12 500
SK, z potvrdenia vkladu Poštovej banky a.s., č. 01842289, pobočka Nové Zámky zo dňa 08.08.2007

že v prospech účtu č. XXXXXXXX/XXXX bola zaslaná suma 7 500 SK, z potvrdenia vkladu Poštovej
banky a.s., č. 01429307, pobočka Nové Zámky zo dňa 28.08.2007, že v prospech účtu č. XXXXXXXX/
XXXX bola zaslaná suma 1 000 SK, z potvrdenia vkladu Poštovej banky a.s., č. 01823220, pobočka
Nové Zámky zo dňa 24.09.2007, že v prospech účtu č. XXXXXXXX/XXXX bola zaslaná suma 12 500SK, z potvrdenia vkladu Poštovej banky a.s., č. 01823219, pobočka Nové Zámky zo dňa 24.10.2007
že v prospech účtu č. XXXXXXXX/XXXX bola zaslaná suma 1 000 SK a z potvrdenia vkladu Poštovej
banky a.s., č. 01822429, pobočka Nové Zámky zo dňa 27.11.2007 že v prospech účtu č. XXXXXXXX/

XXXX bola zaslaná suma 1 000 SK. Z lustrácie v Poštovej banke, a.s. zistil, že žalovaný mal vedený účet
v rokoch 2007 až 2008, účet č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol založený 08.05.1995 a zrušený
14.09.2009. Účet č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol založený 28.07.2009 a zrušený 02.01.2019.
Okrem toho mal založený úverový účet č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 12.09.2005 na základe
Zmluvy o úvere č. 9277423405 v sume 20 000 eur. Z výpisov z úverového účtu č. J. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX zistil, že žalovaný splácal úver v mesačných splátkach po 1 223 SK počnúc od 24.10.2005
do 24.04.2007, posledná splátka k 24.05.2007 činila 1780,45 eura. Z výpisov z účtu č. J. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX za obdobie od 08.01.2007 do 31.05.2008 zistil, že v prospech tohto účtu bola dňa
22.06.2007 prijatá platba 12 500 SK, dňa 09.08.2007 čiastka 7 500 SK, dňa 30.08.2007 čiastka 1 000
SK, dňa 25.09.2007 čiastka 12 500 SK, dňa 25.10.2007 čiastka 1 000 SK a dňa 28.11.2007 čiastka 1
000 SK. Z čestného prehlásenia F. I. A. zistil, že menovaný prehlásil, že dňa 29.07.2009 prevzal od E. E.

sumu 5 002 eur, ktorú ho poverila zaslať zo svojho účtu vo VÚB banke za účelom zaplatenia nedoplatku
na nájomnom jej syna F. E. E., za byt v ktorom býval a toto aj urobil. Z čestného prehlásenia I. A. zistil,
že menovaná prehlásila, že dňa 01.09.2011 bola prítomná pri odovzdaní sumy 1 062,58 eura od E. E.
F. E. E.. Z potvrdenia Sociálne poisťovne z 11.03.2002 zistil, že žalovaný poberá dôchodok
vo výške 106 eur mesačne. Žalovaný predložil rozhodnutie o výške svojho výsluhového dôchodku od

01.07.2022, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2021, dohodu o pracovnej činnosti,
záznam zo vstupného školenia zamestnanca, vyúčtovanie dodávky tepla za rok 2021, ktoré doklady boli
v konaní irelevantné, pretože týmito dokladmi žalovaný preukazoval výšku svojho príjmu od roku 2021.
Poručiteľka zomrela v roku 2020 a predmetom konania boli dary poručiteľky za obdobie rokov 2007 až
2011, preto na tieto dôkazy neprihliadol, pretože pre súd nemali žiadnu výpovednú hodnotu. Takisto

predložilprepúšťaciusprávuznemocnicez20.03.2023osvojomzdravotnomstaveavýpisyzLVč.XXX,
H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX,
H. XX, H. XX, H. XXXXX, H. XXXXX kat. úz. H. o vlastníctve nehnuteľností žalobkyňou, ktoré takisto
pre súd nemali žiadnu výpovednú hodnotu, pretože sa týkajú vlastníctva žalobkyne, čo nemá vplyv na
predmet tohto konania. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z poštového peňažného poukazu H 1. triedy

zo dňa 04.07.2000 zistil, že E. E. zaslal F. E. E. dňa 04.07.2000 sumu 2 000 SK. Z Upovedomenia o
začatí exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása sp. zn. EX 13989/06 zo dňa 09.05.2007 bolo
zistené, že E. E., nar. XXXX si uplatnil voči žalovanému sumu 12 600 SK s príslušenstvom, sumu 14
000 SK a 3 500 SK titulom bežného výživného od 01.02.2007 do zaplatenia, ako aj zročné výživné
od 01.06.2005 do 31.01.2007, v sume 24 000 SK a 12 500 SK, predbežné trovy exekúcie činili sumu

48 742,40 SK. Z upovedomenia o začatí exekúcie súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku sp. zn. EX
2728/2009 zo dňa 10.03.2010 bolo zistené, že sa začalo exekučné konanie na uplatnenie pohľadávky
oprávnenéhovovýške647,78euraspríslušenstvom.ZvýzvysúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého
sp. zn. EX 2113/08 zo dňa 29.10.2009 bolo zistené, že žalovaný sa mal dostaviť k exekútorovi vo veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z výzvy na úhradu POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo dňa 23.07.2007 zistil,

že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 6 820 SK. Z výzvy na úhradu Profidebt Slovakia, s.r.o.
zo dňa 13.10.2009 zistil, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 509,45 eura. Z
výzvy Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 11.02.2011 zistil, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy
826,16 eura. Z lustrácie vo K., L. zistil, že žalovaný mal vedený účet od 28.02.2013. Súd prvej inštancie
ďalej citoval výpovede vypočutých svedkov. Z obsahu spisu sp. zn. 16D/241/2017 po poručiteľovi E. E.

zistil, že uznesením zo dňa 15.08.2017 bola schválená dohoda o vyporiadaní BSM, nehnuteľnosti, ktoré
vlastnil poručiteľ pripadli do vlastníctva žalobkyne ako jedinej dedičky, pretože poručiteľ zanechal závet,
v zmysle ktorého všetok svoj majetok zanechal žalobkyni. Žalovaný sa k závetu nevyjadril, dedičského
konania sa nezúčastnil. Zo spisu sp. zn. 12D/1032/2020 po poručiteľke E. E. zistil, že sa začalo dedičské
konanie uznesením z 09.12.2020, uznesením zo 04.04.2022 súd rozhodol o prerušení dedičského

konania z dôvodu, že žalobkyňa žiadal započítať do dedičského podielu žalovaného dary nad rámec
obvyklého darovania, ktoré mu poručiteľka darovala za života, a to v celkovej výške 11 196,69 eura.
1.3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka,
§ 461 Občianskeho zákonníka, § 484 Občianskeho zákonníka a uviedol, že konanie o dedičstve je
nesporovým konaním, odkáže súd uznesením o márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého

dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na
podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. V tomto prípade odkázal súdny
komisár uznesením v konaní sp. zn. 12D/1032/2020 zo dňa 04.04.2022 podľa § 484 OZ žalobkyňu
na podanie žaloby ohľadne započítania sumy daru vo výške, ktorú si žalobkyňa v dedičskom konanía ktorú žalovaný namietal. Nárok žalobkyne na započítanie darovania nad obvyklý rámec darovania,
nie je premlčaný, pretože aj keď ide o darovania finančných prostriedkov zo strany poručiteľky v rokoch
2007 až 2011, nárok si žalobkyňa uplatnila v dedičskom konaní po smrti poručiteľky. Žalobkyni začala

plynúť premlčacia doba dňom smrti poručiteľky, t. j. dňom 07.11.2020, zo strany súdu bola odkázaná
na podanie žaloby až uznesením z roku 2022, čo znamená, že svoj nárok si uplatnila v zákonom
stanovenej lehote. V konaní nebolo sporné, že po smrti poručiteľky E. E. sa začalo dedičské konanie
po poručiteľke, poručiteľka zanechala závet, na základe ktorého všetok svoj nehnuteľný aj hnuteľný
majetok, ktorý vlastnila počas svojho života, ku dňu svojej smrti, zanechala výlučne svojej dcére A. B..

A. B. v dedičskom konaní vzniesla námietku, ktorou žiadala, aby súd započítal dary, ktoré poručiteľka za
svojhoživotadarovalanadrámecobvyklýchdarovF.E.E..Súdnykomisárodkázalžalobkyňunapodanie
žaloby z dôvodu, že dedičské konanie je nesporovým konaním, spory ohľadne dedičov rozhoduje civilný
súd v sporovom konaní. Žalobkyňa v konaní predložila dôkazy, ktorými preukázala, že poručiteľka E.
E. poskytla žalovanému dňa 14.03.2007 finančný dar v hodnote 1 061,79 eura, dňa 05.06.2007 dar v
hodnote 331,94 eura, finančné dary v celkovej výške 1 178,38 eura, ktoré vložila žalovanému na účet

v Poštovej banke. Okrem toho súdu predložila dôkazy o tom, že za žalovaného zaplatila spolu sumu 2
460 eur v rokoch 2010 až 2014, ktorými preukázala, že túto sumu zaplatila za žalovaného ako nájomné
za byt, ktorý užíval žalovaný. Žalobkyňa predložila dôkaz aj o zaplatení sumy 5 002 eur a sumy 1 062,58
eura, titulom nedoplatku za nájom bytu žalovaného. Žalovaný spočiatku v konaní namietal, že tieto
peniaze dostal od poručiteľky ako pôžičku, peniaze jej vždy vrátil, teda neexistuje dôvod, prečo by ich

mala žalobkyňa od neho žiadať. Následne na pojednávaní dňa 26.06.2023 uznal, čo je v žalobe, a to
ústrižky na zaplatenie, pretože potvrdil, že tieto peniaze boli poslané na jeho adresu do Bratislavy a
zaplatila ich jeho sestra z mamičkiných peňazí, t. j. z peňazí poručiteľky. Čo sa týka tvrdenia žalovaného,
že mal uložené peniaze vo VÚB, a. s. aj v Slovenskej sporiteľni, a. s., lustráciami z týchto bánk bolo
zistené, že v inkriminovanom období žalovaný nemal vedený účet ani v jednom z uvedených peňažných

ústavov, teda nevykonával žiadne peňažné transakcie v týchto peňažných ústavoch. Jeho tvrdenie,
že mal uložené peniaze v Poštovej banke, bolo vyvrátené správou z 365.bank, a.s. (predtým Poštová
banka, a.s.), ktorá uviedla, že žalovaný v roku 2005 čerpal úver vo výške 20 000 SK, z výpisu z účtu
žalovaného bolo preukázané, že boli prijaté platby zaslané počtovým poukazom na jeho účet v sume
2 x 12 500 SK, 1 x 7 500 SK a 3 x 1 000 SK, z ktorých peňazí úver splácal a tento úver splatil v roku

2007. Žiadne iné účty žalovaného neboli zistené.
1.4. K žiadosti žalovaného aby vyporiadal dedičstvo po poručiteľke, zistil, či poručiteľka vlastnila
vkladové účty v Slovenskej sporiteľni, aby v dedičskom konaní po neb. E. E. dary, ktoré žalobkyňa
od poručiteľa za jeho života obdržala uviedol, že žalobcu v tomto sporovom konaní sa zaoberal
započítaním finančného plnenia zo strany poručiteľky E. E., ako daru nad rámec obvyklého darovania

pre žalovaného, nevyporiadaval dedičstvo, dedičstvo bude vyporiadané v rámci dedičského konania sp.
zn. 12D/1032/2020, ktoré dedičské konanie je len prerušené pre vyriešenie spornej skutočnosti. Z
týchto dôvodov nemá dostatok právomoci, aby započítal dary v dedičskom konaní po neb. E. E. sp.
zn. 16D/241/2017, ktoré dedičské konanie bolo ukončené dohodou dedičov. Takisto nie je možné v
tomto sporovom konaní rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti závetu, pretože takúto námietku mal

možnosťžalovanýakoneopomenuteľnýdedičvzniesťvdedičskomkonaníajeúlohousúduvdedičskom
konaní sa s takouto námietkou vyporiadať. Súd opätovne zdôrazňuje, že v tomto konaní nevyporiadava
a nerozhoduje o dedičstve po poručiteľke E. E., ale predmetom konania sú dary poručiteľky žalovanému
počas trvania jej života.
1.5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa predložila poštové poukazy, ktorými preukazovala,

že poručiteľka zaslala žalovanému finančné prostriedky v roku 2007 vo výške 35 500 SK (1 178,38 eura),
tieto finančné prostriedky mu zaslala na účet v Poštovej banke, čo bolo potvrdené aj výpismi z účtu
žalovaného, z ktorých vyplynulo, že žalovaný v prospech svojho účtu predmetné finančné prostriedky
prijal. Okrem toho preukázala že poručiteľka zaslala žalovanému takisto prostredníctvom pošty sumu 35
000 SK, t. j. 1 161,78 eura a 1 x sumu 10 000 SK, t. j. 331,94 eura, tieto platby v celkovej výške žalovaný

ani nepopieral, že prevzal. Okrem toho poručiteľka zaplatila nedoplatok na nájomnom za žalovaného v
celkovej sume 5 002 eur, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedka F. I. A. a zaplatila za žalovaného
ďalší nedoplatok nájomného v sume 1062,58 eura a platila za neho aj nájomné v rokoch 2010 až
2014. Ani tieto skutočnosti žalovaný v konaní nepopieral, len tvrdil, že peniaze, ktoré mu poručiteľka
zasielala, jej vrátil. Toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami všetkých svedkov, v konaní vypočutých,

pretože svedkovia do jedného tvrdili, že žalovaný pred smrťou poručiteľky minimálne po dobu 15 rokov
poručiteľku nenavštívil, ani doma, ani v nemocnici. Ak tvrdil, že poručiteľke peniaze vrátil, nepredložil
žiadny dôkaz ohľadne svojho tvrdenia, nekonkretizoval akou formou, kde a v akých čiastkach peniazeporučiteľke vrátil. Tvrdenie žalovaného, že dohoda medzi rodičmi a deťmi bola taká, že žalobkyňa bude
dediť po svojom otcovi a on bude dediť po svojej matke, nebolo v konaní preukázané.
1.6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že viazaný názorom odvolacieho súdu sa zaoberal námietkami

odvolacieho súdu, že neprihliadol na ohodnotenie domu predložené žalobkyňou v dedičskom konaní.
Uviedol, že v dedičskom konaní po neb. E. E. bola stanovená hodnota nehnuteľností v sume 14 000
eur. Z obsahu dedičského spisu nie je možné zistiť, na základe čoho bola stanovená takáto hodnota
nehnuteľnosti. Žalovaný sa na dedičské pojednávanie nedostavil a k doručenému závetu sa nevyjadril.
V dedičskom konaní po neb. E. E. bola ohodnotená nehnuteľnosť zo strany REAL SHOP, s.r.o. na sumu

26 000 eur, voči tomuto ohodnoteniu nevzniesol námietky, len tvrdil, že po poručiteľke existujú aj vkladné
knižky a žiadal vykonať šetrenie, z toho dôvodu boli strany odkázané na podanie žaloby na súd.
1.7. Žalovaný v konaní namietal, že nebol neodôvodnene zvýhodnený, na druhej strane uznal, že mu
mamička pomáhala, keď sa ocitol v zlej životnej situácii. Namietal prvé dedičské konanie po otcovi a
rodinnú dohodu ohľadne dedenia, skutočnosť, že žalobkyňa sa o rodičov starala. Jeho námietky boli
vyvrátené v konaní jeho tvrdením , uznal, že minimálne 15 rokov nebol v dome svojich rodičov.

Sú bezpredmetné jeho tvrdenia o starostlivosti a o opatere rodičov, keď ich osobne nevidel 15 rokov
pred ich smrťou, v čase keď boli odkázaní na opateru. Naopak žalobkyňa v konaní preukázala, že
sa o rodičov osobne starala, minimálne tým, že predložila rozhodnutie o poberaní opatrovateľského
príspevku a jej tvrdenia o opatere a starostlivosti o svojich rodičov boli podopreté výpoveďami svedkov.
Svedkovia potvrdili skutočnosti tvrdené žalobkyňou, že rodičia strán sporu napriek tomu, že ich žalovaný

nenavštevoval a nekontaktoval, sa neustále snažili žalovanému pomáhať, a to nie len zasielaním
peňazí, ale aj rôznych iných plnení naturálneho charakteru, pričom zo strany žalovaného nebola žiadna
odozva na túto poskytnutú pomoc zo strany svojich rodičov.
1.8.Knámietkežalovanéhoorodinnejdohodeohľadnededeniamajetkuuviedol. Žetototvrdenienebolo
preukázané, bol preukázaný opak, obaja rodičia dobrovoľne prenechali svoj celý majetok svojej dcére

- žalobkyni. Ak by boli vzťahy medzi rodičmi a žalovaným nadštandardné, v tom prípade by rodičia
nezanechali celý svoj majetok žalobkyni. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa o svojich rodičov
dlhodobo starala, minimálne od roku 2003, E. E. zomrel v roku 2017 a E. E. zomrela v roku 2020, takže
minimálne 15 rokov spolu so svojou rodinou (čím súd nemyslí jej brata - žalovaného) zabezpečovala
starostlivosť ostarýchachorýchrodičov.Vdedičskomkonaníbolaocenenánehnuteľnosťsumou26000

eur. žalobkyňa predložila dôkazy o tom, že v období rokov 2017 až 2021 nakupovala stavebný materiál,
ktorý použila na rekonštrukciu rodinného domu, ktorého bola podielovou spoluvlastníčkou. Predložila
kúpnu zmluvu, na základe ktorej predala záhradu, podľa vlastného tvrdenia tieto peniaze investovala
takisto do rodinného domu, ktorý jej patril v 1/2 spolu s E. E.. Tieto investície do nehnuteľnosti žalovaný
nespochybňoval, nepopieral, len tvrdil, že nevie investície ohodnotiť, pretože v dome nebol 15 rokov.

1.9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bol neodôvodnene zvýhodnený oproti žalobkyni,
pretože za svojho života obdržal od svojich rodičov sumu 11 196,69 eura. Žalobkyňa peniaze od
svojich rodičov neobdržala. Žalovaný to ani netvrdil, len namietal výšku jeho zákonného dedičského
podielu. Napriek tomu, že podľa odvolacieho súdu, mal súd skúmať vzájomné vzťahy v rodine a vzťah
žalovaného k poručiteľke, tieto skutočnosti nebolo možné v konaní preskúmať, pretože žalovaný sa k

týmto skutočnostiam odmietal vyjadriť. V konaní tvrdil, že od rodičov neobdržal žiadne peniaze, potom
tvrdil, že síce mu mamička peniaze poslala, ale jej peniaze vrátil 15 000 až 20 000 eur, ale jeho tvrdenia
neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Jednalo sa o len o procesnú obranu , v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia. V konečnom dôsledku uznal, čo bolo žalované v žalobe, čo výslovne uviedol
na pojednávaní dňa 26.06.2023 na str. 6 zápisnice.

1.10. V konaní nebolo možné preskúmať, či prostriedky, ktoré boli žalovanému poskytované a boli
zasielané poštovými poukazmi síce pod menom matky tvorili výlučné vlastníctvo poručiteľky, alebo patrili
do BSM rodičov strán sporu. Je nesporné, že majetok po E. E. st. nadobudla v dedičskom konaní
žalobkyňa, voči tomuto úkonu žalovaný nenamietal v dedičskom konaní, ani v osobitnom konaní sa
nedomáhal neplatnosti závetu. Žalovaný tým, že počas trvania života rodičov od nich dostal plnenie vo

výške 11 196,69 eura, bolo plnením nad rámec obvyklých darov, sa suma sa musí započítať do podielu
žalovaného v polovici vo výške 5 598,34 eura, pretože žalobkyňa nevedela preukázať, že sa jednalo o
výlučné prostriedky poručiteľky. Suma patrila do BSM rodičov strán sporu. V dedičskom konaní po neb.
E. E. zo strany súdneho komisára bol spísaný majetok poručiteľky v celkovej výške 19 658,87 eura, k
čomu je potrebné pripočítať polovicu sumy, ktorú dostal žalovaný od svojich rodičov za ich života, t. j.

polovicu sumy 11 196,69 eura, a to sumu 5 598,34 eura, čo spolu tvorí sumu 25 257,21 eura. Keďže
žalovaný, ako neopomenuteľný plnoletý dedič v zmysle § 479 OZ, v prípade závetu má dostať toľko,
koľko robí 1/2 jeho dedičského podielu zo zákona, t. j. žalovaný zo sumy 25 257,21 eura by mal dostať
sumu 6 314,30 eura. Ak súd zohľadní polovicu sumy, ktorú dostal žalovaný za života svojich rodičov,ako finančné prostriedky nad rámec obvyklého darovania, t.j. sumu 5 598,34 eura (žalovaný uznal, že
všetky finančné prostriedky, mu boli zo strany rodičov zaslané), tak zo zákonného podielu žalovaného
je potrebné odpočítať polovicu sumy 11 196,69 eura, t.j. sumu 5 598,34 eur, žalovaný by mal obdržať

sumu 715,96 eura. Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný mal neustále finančné
problémy, boli voči nemu vedené exekučné konania, mal nedoplatky na nájomnom. Žalovaný v konaní
žiadne dôkazy o preukázaní jeho starostlivosti o rodičov nepredložil. S poukazom na tieto skutočnosti
žalobe vyhovel a určil, že finančné prostriedky vo výške 5 598,34 eura sa započítavajú do dedičského
podielu žalovaného v dedičskom konaní po poručiteľke E. E..

1.11. K návrhu nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva na stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ku dňu vypracovania znaleckého posudku, uviedol, že v tomto
konaní nie je oprávnený riešiť hodnotu nehnuteľnosti, táto otázka prináleží súdnemu komisárovi v konaní
o dedičstve.
1.12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní čiastočne úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 % o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 1/ a 2/ CSP.

2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami,
nesprávnym právnym posúdením a nevykonaním ním navrhnutého dokazovania.

2.1. K nesprávnemu skutkovému zisteniu uviedol, že ani jeden poručiteľ nedal v závete príkaz na
započítanie peňažnej čiastky alebo inej majetkovej hodnoty voči jeho podielu. Súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že došlo k jeho neodôvodnenému zvýhodneniu na úkor
žalobkyne tým, že mu za života poskytli finančné prostriedky. Dedičského konania o otcovi sa zúčastnila
žalobkyňa a matka, celý majetok prevzala žalobkyňa vrátane jeho podielu ako neopomenuteľného

dediča. Celý majetok bol ohodnotený sumou 12 826,60 eura. Celková hodnota dedičstva po matke
bola zistená v sume 19 658,87 eura. Obe hodnoty boli stanovené na základe podkladov predložených
žalobkyňou. Hodnota nehnuteľnosti v dedičskom konaní v sume 26 000 eur je neprimeraná, čo namietal
v priebehu konania a žiadal znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti. Znalecký
posudok nemohol predložiť, pretože nemá prístup do nehnuteľnosti. Podľa jeho zistení z realitných

kancelárii je hodnota domov v rozmedzí 79 000 až 100 000 eur, pozemkov 20-25 eur/m2.
2.2. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, že bol na úkor žalobkyne
zvýhodnený, pretože žalobkyňa prevzala celý majetok po otcovi 1/2 z BSM a získa aj 3 zákonného
podielu po matke. Ak by bola cena nehnuteľnosti v dedičskom konaní po otcovi a matke zistená v súlade
s vtedy platnou a účinnou právnou úpravou, nemohlo dôjsť k takému jeho zvýhodneniu, ktoré by si

vyžadovalo zápočet. Peniaze, ktoré mu rodičia poskytli sú ekvivalentné s tým, že žalobkyňa mohla
bývať u rodičov. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vybral správnu právnu normu, ale ju aplikoval
na nesprávne zistený skutkový stav. V konaní bolo nesporné, že rodičia nedali príkaz na započítanie
a konajúcim notárom boli poučení o neopomenuteľných dedičoch.
2.3. Žalovaný namietal nevykonanie ním navrhnutého znaleckého dokazovania za účelom ohodnotenia

nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie jeho návrh zamietol s odôvodnením, že ocenenie predmetu dedičstva
nie je predmetom sporu. Súdny znalec by mohol ohodnotiť nehnuteľnosť spätne, čím by sa vyriešila
sporná otázka. Trval na ohodnotení nehnuteľnosti v odvolacom konaní. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

3. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k odvolaniu. Napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny
potvrdiť.
3.1. K námietkam žalovaného k dedičskému konaniu po otcovi uviedla, že žalovaný sa dedičského
konania nezúčastnil, nenamietal relatívnu neplatnosť právneho úkonu, závetu. Obaja rodičia spísali
závet na notárskom úrade, určili ju za výlučnú dedičku z vďačnosti za jej starostlivosť o nich počas

staroby a choroby. Žalovaný tým v konaní nevedel preukázať rodinnú dohodu o ním tvrdenom dedení,
že on bude dediť po matke a ona po otcovi.
3.2. K dedičskému konaniu po matke uviedla, že boli dve pojednávania v roku 2012. Žalovaný
namietal hodnotu nehnuteľnosti, považoval ju za neprimeranú. Až po podaní odvolania podaním zo dňa
22.04.2025 uviedol, že hodnota rodinného domu podľa vyjadrenia spoločnosti REAL SHOP s.r.o. je

nízka. Hodnotu majetku v dedičskom konaní podľa § 220 CMP určuje notár na základe vykonaného
dokazovania. Preto nesúhlasila s hodnotou majetku poručiteľa určenou ku dňu vypracovania znaleckého
posudku a v danom konaní.4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku – zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §

380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených
v ustanovení § 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP,
keďže sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto

ďalej iba poukazuje.
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

5. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí

vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

6. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen

zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie

§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je
odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred
súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

7. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, súc viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval,

že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere
vec právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu
prvéhostupňanestotožňuje,neznamená,žejehozdôvodnenienezodpovedápožiadavkám,ktorénatúto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne vyhovel.

8. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia podrobne uviedol zistený skutkový stav. Odvolací súd
sa zo zisteným skutkovým stavom stotožnil, preto nepovažoval za potrebné ho opakovať. V zmysle
ustanovenia § 387 ods. 3 CSP sa preto zaoberal dôvodmi odvolania a vyjadreniami strán v konaní.9. Žalovaný namietal nevykonanie ním navrhnutého znaleckého dokazovania za účelom ohodnotenia
nehnuteľnostianavykonaníznaleckéhodokazovaniatrvalajvodvolacomkonaní.Súdprvejinštanciesa

s nevykonaním znaleckého dokazovania vyporiadal v bode 61 rozsudku dôvodiac, že určenie hodnoty
majetku, aj danej nehnuteľnosti prináleží súdnemu komisárovi v konaní o dedičstve. V dedičskom konaní
žalovaný nenamietal výšku hodnoty rodinného domu.

10. Procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených

návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,
z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi
dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je
navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku

ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl.
46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý
proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť
vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. Súdy musia nielen

rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Spravodlivosť
musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo ako hodnotový činiteľ.
Pre hľadanie práva je vždy nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého
prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu
byť komplikované a netypické, čo však nezbavuje súdy z povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé

riešenie sporu. Odmietnutie vykonať navrhované dokazovanie bez naplnenia niektorého z dôvodov
uvedených vyššie, ktoré dokazovanie by mohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z
doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na
spravodlivésúdnekonanievzmyslečlánku46ods.1ÚstavySR(pozriIII.ÚS332/09).Vtakomtoprípade
by prichádzalo do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť účastníkov v konaní

podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR, keďže nevykonanie stranou navrhovaného dôkazu by ju oproti druhej
strane znevýhodňovalo. Súd bol povinný vykonať dokazovanie na účely dôsledného posúdenia tvrdení
žalovanej týkajúcich sa ustálenia skutočností ohľadom spôsobilosti na právne úkony darkyne. Podľa
stabilizovanejjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyriadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej

len „ústava") vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musítýkaťtakskutkovej,akoiprávnejstránkyrozhodnutia(III.ÚS107/07).Vprípade,keďprávnezávery

súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia
nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty
musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými

slovaminato,abypremisyzvolenévrozhodnutí,rovnakoakozávery,kuktorýmnazákladetýchtopremís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade
aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

11. Súdy takmer na úrovni pravidla používajú už v rámci úvodnej korešpondencie poučenie o sudcovskej

koncentrácii konania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej
obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné
omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že
súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má procesnú
povinnosťpredložiťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Ideošpecifikáciu

všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia
povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť
sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Napr. omeškanie
s predložením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže spôsobiť vznikzavinených trov konania (§ 256 ods. 2) a povinnosť ich náhrady, prípadne môže byť dôvodom na
nepriznanie náhrady trov konania (§ 257). Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností
konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej

obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo
subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti), (Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str.
578 - 579). 10. Problematickým sa ani tak nestáva záver o márnom uplynutí lehoty na predloženie
procesných prostriedkov útoku či obrany, keď stačí porovnať dátum uplynutia lehoty na predloženie

takéhoto prostriedku s dátumom uplatnenia takéhoto práva, a ani záver, že súd má možnosť, nie
povinnosť neprihliadať na oneskorene podaný návrh v kontradiktórnom procese.

12. Súd prvej inštancie poučil strany o ich procesných právach a povinnostiach (čl.53). OZ obsahu
zápisnice o pojednávaní nevyplýva, prečo zamietol návrh na doplnenie dokazovania. Rozhodnutie
zdôvodnil v písomnej časti rozsudku. Nezaoberal sa včastnosťou navrhovaného dôkazu a koncentráciou

konania, ale návrh zamietol z dôvodu, že cena nehnuteľnosti bude určená v dedičskom konaní. Odvolací
súd sa s jeho názorom stotožnil. V dedičskom konaní súdny komisár určí hodnotu majetku a pokiaľ
bude akceptovať žalovaným namietanú hodnotu nehnuteľnosti, zvýši sa tým hodnota celého majetku,
z ktorého žalovaný ako neopomenuteľný dedič bude dediť.

13. Žalovaný namietal nesprávne zistenie skutkového stavu poukazujúc na dedičské rozhodnutia po
otcovi a matke, tvrdiac, že v rodine bola dohoda o dedení spočívajúca v tom, že po smrti matky bude
dediť žalobkyňa a on po smrti otca. Aj s touto otázkou sa súd prvej inštancie správne vyporiadal, keď
dospel k záveru neunesenia dôkazného bremena žalovaným. Pokiaľ by bolo pravdivé jeho tvrdenie,
nespisovala by matka závet, ktorým všetok majetok odkázala žalovanej.

14. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie dospel k záveru
o jeho neodôvodnenom zvýhodnení. Odvolací súd dodáva k jeho námietke, že v danom konaní nemôže
prehodnocovať výsledky dedičského konania po otcovi. Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že žalovaný sa dedičského konania nezúčastnil, nenamietal relatívnu neplatnosť závetu.

Dedičské konanie bolo právoplatne skončené. Závetnou dedičkou sa stala žalobkyňa. Žalobkyňa
v konaní uniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že matka poskytovala žalovanému peňažné prostriedky
a presne ich vyčíslila. Žalovaný ich uznal, potom tvrdil, že ich vrátil. Neprodukoval žiaden dôkaz svojho
tvrdenia. Závet obaja rodičia spísali v roku 2010. Peniaze boli žalovanému poskytované v priebehu rokov
2007-2014. Žalovaný v tejto časti odvolanie zdôvodnil len tvrdením, že žalobkyňa dedila po otcovi, s čím

sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch a určením hodnoty dedičstiev. Ako bolo
uvedené, dedičské konanie po otcovi bolo právoplatne skončené (žalovaný bol pasívny počas konania)
a dedičské konania po matke je prerušené z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania. Súdny notár určí
hodnotu majetku a následne dedičstvo vyporiada.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavočižalovanémuvplnomrozsahuzdôvodu,žežalobkyňabolavodvolacomkonaní
úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

4C/76/2022

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).