Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124205677
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124205677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX,
zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Dobiš, Sládkovičova 3, Nitra, IČO: 50 003 534, proti žalovanej:
D. E., F. G., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX (predtým C. XXX), o návrhu na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v konaní o odvolaní žalovanej zo dňa 24. 02. 2025 proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 8C/50/2024-244 zo dňa 14. 02. 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal:
1. osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz A 200 CDI, VIN: I., rok výroby 2005, v zostatkovej hodnote
2.200,- eur,
2. sumu zostatku na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vo výške 6.233,08 eur.
Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal:

1. osobné motorové vozidlo Opel Agila, rok výroby 2003, VIN: I. v zostatkovej hodnote 1.200,- eur,
2. sumu zostatku na účte vedenom v Tatra banke, a.s., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
vo výške 635,35 eur (I. výrok). Žalovanej uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 17.982,42 eur
ako peňažnú náhradu titulom vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM). Uviedol, že manželstvo strán
sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 55Pc/24/2023-28, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 04. 01. 2024. Žiadal vyporiadať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
H. zapísané na LV č. XXX ako pozemky parcely reg. „C“ parc. č. XX/X - záhrada o výmere 715 m2, parc.
č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č.
XX/X, ktorých hodnota je minimálne 130.000,- eur. Ďalej žiadal vyporiadať hnuteľný majetok, a to osobné

motorové vozidlo značky Mercedes-Benz A200, ktoré nadobudla žalovaná údajne za sumu 7.000,-
eur, ako aj pasíva, a to hypotekárny úver, ktorý bol počas trvania BSM braný v Slovenskej sporiteľni,
a.s., ktorého zostatok nevedel uviesť, nakoľko ho spláca žalovaná. Do vlastníctva žalovanej navrhol
prikázať hnuteľnosti (správne malo byť nehnuteľnosti – poznámka odvolacieho súdu), osobné motorovévozidlo a úver a žiadal žalovanú zaviazať na povinnosť zaplatiť mu z titulu finančného vyrovnania sumu
50.000,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

3. Žalovaná nesúhlasila s požiadavkou, aby vyplatila žalobcovi sumu 50.000,- eur tvrdiac, že predmetné
nehnuteľnosti financovala výhradne ona z hypotekárneho úveru, ktorý čerpala a spláca len ona. Žalobca
sa nepodieľal, nepodieľa a ani nechce podieľať na jeho splácaní. Ona vynaložila z jej majetku prostriedky
na udržiavanie domácností v predchádzajúcich spoločných bydliskách. Preto navrhla žalobu v časti

povinnosti vyplatenia sumy žalobcovi zamietnuť.

4. Žalobca v replike nepoprel, že hypotekárny úver spláca od rozvodu výhradne žalovaná. Poukázal
však na to, že zo svojich príjmov sa podieľal na rozsiahlej rekonštrukcii nehnuteľnosti. Navrhol určenie
hodnoty nehnuteľnosti znaleckým odkazovaním a zistenie zostatku na osobnom účte žalovanej ku dňu
zániku BSM.

5. Súd nariadil predbežné prejednanie sporu, ktoré vykonal za účasti strán sporu a právneho zástupcu
žalobcu, v rámci ktorého sa nepodarilo vec vyriešiť zmierlivo. Na základe pokynu súdu žalovaná
predložila písomné doklady, medzi inými aj notársku zápisnicu o zúžení rozsahu BSM, na základe
čoho žalobca modifikoval žalobný návrh. Vzhľadom na vyňatie nehnuteľností v katastrálnom území H. z

bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvzmyslenotárskejzápisnicepredloženejžalovanou,žalobca
žiadal náhradu nákladov, ktoré boli zo spoločného majetku vynaložené na nehnuteľnosť, ako na výlučný
majetok žalovanej.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámil sa s listinnými

dokladmi, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6.1 Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 08. 10. 2001 manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Nitra č. k. 55Pc/24/2023-28 zo dňa 13. 11. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
04. 01. 2024. Manželia ku dňu právoplatnosti rozvodu nemali v bezpodielovom spoluvlastníctve žiadnu
nehnuteľnosť.

6.2 Žalovaná v priebehu manželstva nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22. 09. 2017 do
svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v katastrálnom území H., zapísané na LV č. XXX ako
parcely reg. „C“ parc. č. XX/X záhrada o výmere 715 m2, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 85 m2 a stavbu - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XX/X, za kúpnu cenu 65.000,- eur (č.

l. 114 súdneho spisu). Kúpu nehnuteľnosti financovala prostredníctvom úveru poskytnutého veriteľom
mBank SPOLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť, organizačná zložka: Bank S.A., pobočka zahraničnej
banky (ďalej len mBank S.A.) na základe zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „mHYPOTÉKA“, reg.
č. HML011651551/2017 zo dňa 21. 09. 2017. Poskytnutý úver v sume 65.000,- eur mala žalovaná
splácať mesačnými splátkami, a to prvou splátkou splatnou 15. 01. 2018 vo výške 431,21 eur a

následnými splátkami splatnými k 15. dňu mesiaca (druhá až predposledná) vo výške 359,41 eur a
poslednou splátkou splatnou 15. 12. 2034 vo výške 364,60 eur. Uvedené nehnuteľnosti a úver boli
dohodou o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spísanou na
notárskom úrade JUDr. Aleny Mesárošovej vo forme notárskej zápisnice N 231/2017, NZ 26537/2017,
NCRls 27094/2017, vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti bude žalovaná a peňažné prostriedky získané ako úver, ako aj zodpovednosť za dlh, budú
patriť do výlučného vlastníctva žalovanej. Znaleckým posudkom č. 208/2021 vypracovaným znalcom
Ing. Jurajom Pavlovičom bola ku dňu 01. 07. 2021 stanovená všeobecná hodnota vyššie uvedených
nehnuteľností na sumu 92.400,- eur.

6.3 Za účelom refinancovania úveru poskytnutého mBank S.A. bol žalovanej poskytnutý úver veriteľom
Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) zo dňa 03. 09.
2021 (č. l. 103 súdneho spisu), a to v sume 48.000,- eur. Žalovaná mala splácať úver v 150 mesačných
splátkach v sume 42,92 eur splatných k 15. dňu mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 15. 10.
2021 a poslednou splátkou splatnou dňa 15. 03. 2034. Podľa článku II bodu 2 zmluvy bol aktuálny

zostatok vyplácaného úveru v mBank S.A. v sume 51.863,- eur. Podľa oznámenia mBank S.A. bol úver
poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí úveru „mHYPOTÉKA“ splatený dňa 20. 09. 2021 (č. l. 138
súdneho spisu).6.4 Počas trvania manželstva nadobudla žalovaná na základe kúpnej zmluvy osobné motorové vozidlo
Mercedes-Benz A 200 CDI, VIN: I., rok výroby 2005, za kúpnu cenu 2.200,- eur (č. l. 125, 140 súdneho
spisu). Vozidlo užívala a užíva žalovaná. Zostatkovú hodnotu vozidla strany sporu zhodne ustálili na

sumu 2.200,- eur. Počas trvania manželstva nadobudli manželia osobné motorové vozidlo Opel Agila,
rok výroby 2003, VIN: I. (č. l. 164 súdneho spisu), ktoré je v užívaní žalobcu a jeho zostatkovú hodnotu
strany sporu ustálili na 1.200,- eur.

6.5 Ku dňu zániku BSM, t. j. k 04. 01. 2024, bol na bankovom účte vedenom na meno žalobcu v Tatra

banke, a.s., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zostatok v sume 635,35
eur a na bankovom účte vedenom na meno žalovanej v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: E. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX bol zostatok v sume 6.233,08 eur.
6.6 Žalovaná vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, č.
živnostenského registra XXX-XXXXX, pod obchodným menom D. E. - D. od 01. 11. 2002.

7. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
bývalých manželov odôvodnil citáciou ust. § 143, § 143a ods. 1, 3 veta prvá, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1,
2, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky
zákonník).

8. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo
medzi žalobcom a žalovanou dňa 08. 10. 2001 a zaniklo právoplatnosťou rozvodu manželstva dňa
04. 01. 2024. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosti v katastrálnom území H.
zapísané na LV č. XXX nepatria do BSM vzhľadom na ich platné vylúčenie v zmysle ust. § 143a
Občianskeho zákonníka. Do masy BSM patria hnuteľné veci - osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz

A200 CDI, VIN: I., rok výroby 2005, v zostatkovej hodnote 2.200,- eur a osobné motorové vozidlo Opel
Agila, rok výroby 2003, VIN: I. v zostatkovej hodnote 1.200,- eur, čo nebolo sporné a ich zostatkové
hodnoty strany sporu v priebehu konania ustálili v uvedených sumách (vo vzťahu k vozidlu Mercedes-
Benz žalobca pôvodne uvádzal sumu 7.000,- eur, v priebehu konania súhlasil so sumou 2.200,- eur
vyplývajúcou z kúpnej zmluvy; rovnako vo vzťahu k vozidlu Opel Agila žalobca pôvodne uvádzal

hodnotu 500,- eur, neskôr súhlasil s hodnotou tvrdenou žalovanou v sume 1.200,- eur). I keď žalovaná
v záverečnej reči uviedla (v protiklade s tvrdeniami predkladanými v konaní), že nesúhlasí s autom
za 1.200,- eur, nakoľko dala žalobcovi druhé, toto svoje tvrdenie nijako nešpecifikovala, neuviedla, či
nesúhlasí s jeho zahnutím do masy BSM alebo s jeho hodnotou (práve tá bola upravená žalobcom v
zmysle hodnoty uvádzanej žalovanou). Uvedené vozidlo bolo preukázateľne nadobudnuté počas trvania

BSM (podľa technického preukazu na č. l. 164 súdneho spisu bola jeho prvá evidencia v roku 2003),
teda má byť do masy BSM zahrnuté. Súd vychádzal z hodnoty vozidla 1.200,- eur, ktorú uviedla sama
žalovaná a s ktorou následne súhlasil aj žalobca.

9. Do masy BSM podľa súdu prvej inštancie ďalej patria zostatky na účtoch v bankách. Na bankovom

účte žalobcu v Tatra banke, a.s. ku dňu zániku BSM boli prostriedky v sume 635,35 eur a na
bankovom účte žalovanej v Slovenskej sporiteľni, a.s. boli prostriedky v sume 6.233,08 eur. Výška
zostatkov sporná nebola, nebolo sporné ani zahrnutie zostatku účtu žalobcu do masy BSM. Žalovaná
však nesúhlasila so zahrnutím zostatku na jej účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. a jeho vyporiadaní,
pričom namietala, že išlo o jej účet a žalobca naň nič nevkladal. Táto námietka žalovanej neobstojí

s poukazom na to, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je podľa zákonného vymedzenia
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.
Uvedené znamená, že vec alebo majetkovú hodnotu nemusia manželia nadobudnúť spoločne,
ale na to, aby bola zahrnutá do BSM stačí, že ju nadobudne len jeden z nich počas trvania
manželstva. Do spoločného majetku patria aj príjmy manželov z pracovného pomeru, podnikateľskej

činnosti a príjmy zo sociálneho zabezpečenia. Príjmy dosiahnuté podnikateľskou činnosťou jedného z
manželovpatriadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovrovnakoakomzdazpracovnéhopomeru.
Podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby sa považuje za výkon povolania a je jedným zo
spôsobov ekonomického zabezpečenia manželov a jedným z najčastejších zdrojov bezpodielového
spoluvlastníctva, z ktorého je potom vytváraný spoločný majetok manželov. S poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2 Cdo 49/2011 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria
i výnosy z podnikateľskej činnosti jedného z manželov. Vzhľadom na uvádzané, potom argumentácia
žalovanej, že na jej účet poli poukazované príjmy z jej podnikania, resp. že išlo fakticky o podnikateľský
účet, nie je spôsobilá vylúčiť prostriedky na jej účte ku dňu zániku manželstva z masy BSM, nakoľkodo BSM patria všetky príjmy každého z manželov. Pravidlo, že v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, platí v tom prípade, pokiaľ nie je daná niektorá z výnimiek podľa ust. § 143 Občianskeho

zákonníka(doBSMnepatriavecizískanédedičstvomalebodarom,akoajveci,ktorépodľasvojejpovahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, veci vydané v rámci predpisov o
reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva
alebo veci, ktoré boli jednému z manželov vydané ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka).
Žalovaná tvrdila, že zostatok na jej účte by mal byť vylúčený z BSM aj z dôvodu, že prostriedky na

účte slúžia na zabezpečenie vecí potrebných na výkon jej podnikateľskej činnosti a na zabezpečenie
vecí osobnej potreby. Je pravdou, že predmet oddeleného majetku manželov tvoria podľa zákona aj
veci, ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania, avšak takýmito
„vecami“ nie sú finančné prostriedky určené na zaobstaranie takýchto vecí. Predpoklad vylúčenia veci
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude naplnený iba za súčasného splnenia nasledujúcich
podmienok: a/ vec je podľa svojej povahy schopná slúžiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania, b/

vec na tento účel (osobnej potrebe alebo výkonu povolania) skutočne slúži, c/ vec slúži výlučne iba
jednému z manželov. Súdna prax kategóriu vecí slúžiacich osobnej potrebe vykladá pomerne úzko, radí
k nim obvykle šatstvo, kozmetické prípravky, zdravotnícke pomôcky a iné predmety obvyklé a primerané
osobnej potrebe. Výkonom povolania sa rozumie tiež výkon podnikania len jedného z manželov (fyzickej
osoby). Povahou veci sa rozumie jej účelové určenie, pričom vec musí skutočne slúžiť osobnej potrebe

alebo výkonu povolania jedného z manželov. Finančné prostriedky na účte nespĺňajú uvedené kritériá na
vylúčenie veci z BSM. Tieto kritériá by spĺňali až veci kúpené z týchto finančných prostriedkov a určené
výlučne na podnikanie žalovanej, napr. ňou uvádzanú informačnú a zdravotnícku techniku. Zostatky na
oboch účtoch, tak žalobcu a žalovanej, potom tvoria masu BSM a majú byť vyporiadané. Masu BSM
teda tvoria motorové vozidlá v hodnote 1.200,- eur a 2.200,- eur ako i zostatky na účtoch v sume 635,35

eur a 6.233,08 eur.

10. Žalobca žiadal vyporiadať sumu, ktorá bola počas manželstva použitá na úhradu výlučného
záväzku žalovanej voči bankám z poskytnutých úverov, resp. sumáru splátok úverov zaplatených počas
trvania manželstva z prostriedkov BSM. Nebolo sporné, že v prípade záväzkov z úverových zmlúv

uzatvorených s mBank S.A. a Slovenskou sporiteľňou, a.s. išlo o výlučné záväzky žalovanej a že
úver bol poskytnutý žalovanej za účelom nadobudnutia nehnuteľností v katastrálnom území H. do jej
výlučného vlastníctva (rozsah BSM bol zúžený notárskou zápisnicou o uvedené nehnuteľnosti), resp.
ďalší úver bol poskytnutý na refinancovanie prvého úveru. V prípade investícií zo spoločného majetku
manželov do ostatného majetku jedného z nich je tento manžel povinný pri vyporiadaní nahradiť do

bezpodielového spoluvlastníctva prostriedky vo výške (hodnote), v akej boli na jeho oddelený majetok
skutočne vynaložené. Rozhodujúcou je výška skutočne vynaložených nákladov. Žalovaná namietala,
že nehnuteľnosť bola zaobstaraná (a aj následne do nej bolo investované) len z jej prostriedkov, keďže
boli platené z jej účtu. S uvedeným tvrdením sa nemožno stotožniť. Pokiaľ jeden z manželov, ktorý
počas trvania manželstva na svoj oddelený majetok preukázateľne vynakladal peňažné sumy, tvrdí, že

išlo o jeho výlučné prostriedky, je na ňom, aby túto skutočnosť preukázal (Najvyšší súd ČR v konaní
pod sp. zn. 22 Cdo 2263/2005). V konaní nebolo zistené, že by žalovaná mala finančné prostriedky,
ktoré by sa do BSM nezahŕňali, teda že by išlo o zákonnú výnimku (dedenie, darovanie a pod.). Pokiaľ
žalovaná finančné prostriedky nadobudla počas manželstva ako príjem (či už zo závislej činnosti alebo z
podnikania) a tieto prostriedky mala na účte, patria do spoločného majetku manželov, dôsledkom čoho je

záver, že financovanie úveru alebo rekonštrukcie nehnuteľnosti, aj keď len z účtu jedného z manželov, sa
považujezafinancovaniezospoločnéhomajetkumanželov.Inakpovedané,všetokmajetok,resp.všetky
príjmy nadobudnuté počas manželstva, sú spoločné (okrem zákonných výnimiek). Žalovaná použila
spoločný majetok na úhradu jej výlučného dlhu, preto je dôvodné uhradiť to, čo zo spoločného majetku
bolo vynaložené na oddelený (samostatný) majetok žalovanej a prihliadnuť na platby úverov realizované

počas manželstva. Výšku jednotlivých splátok uhrádzaných žalovanou na úvery v zmysle úverových
zmlúvžalovanánepoprela.NaúvervmBankS.A.vobdobíod15.01.2018(prvásplátka)do15.09.2021
(kedy bol uvedený úver refinancovaný novým úverom) mala žalovaná uhradiť 45 splátok, z toho prvú
v sume 431,21 eur a 44 splátok po 359,41 eur, čo predstavuje spolu sumu 16.245,25 eur (431,21 eur
+ 44 x 359,41 eur). Na úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovaná mala uhradiť od 15. 10. 2021 (prvá

splátka) do 15. 12. 2023 (posledná splátka pred zánikom BSM) 27 mesačných splátok po 342,92 eur, čo
predstavuje sumu 9.258,84 eur. Žalovaná pri splatení úveru v mBank S.A. musela jednorazovo uhradiť
zvyšok nesplateného úveru nad rámec refinancovania z druhého úveru. Zo zmluvy o splátkovom úvere
na bývanie vyplýva, že aktuálny zostatok úveru mBank S.A. k 03. 09. 2021 bol 51.863,- eur. Slovenskásporiteľňa, a.s. poskytla na refinancovanie tohto úveru sumu 48.000,- eur, pričom zvyšok 3.863,- eur
mal byť žalovanou uhradený jednorazovo, čo potvrdila aj na pojednávaní (uviedla sumu približne okolo
4.200,- eur). Súd vychádzal pri jednorazovej úhrade úveru zo sumy 3.863,- eur, ktorá je preukázaná

aj listinným dôkazmi a ktorú žalovaná svojim tvrdením nespochybnila, resp. ju potvrdila. Pokiaľ súd pri
vyporiadaní nemal zohľadniť zostatok na účte žalovanej, resp. platby z tohto účtu na úver (čoho sa
žalovaná domáhala), bolo potrebné tieto prostriedky tiež z BSM vyňať dohodou o zúžení rozsahu BSM.

11. Súd sa nestotožnil s nárokom žalobcu na započítanie investícií zo spoločného majetku do výlučného

majetku žalovanej v podobe vybudovania terasy a prístrešku na rodinnom dome žalovanej, keď si
žalobca túto investíciu uplatnil ako hodnotu určenú znaleckým posudkom č. 208/2021, a to v prípade
terasy v sume 10.004,93 eur a v prípade prístrešku v sume 2.226,70 eur. V prípade investícií zo
spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento
manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa
vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené a nie

z východiskovej hodnoty alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci (obdobne rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 6MCdo/10/2011 zo dňa 26. 06. 2012). Žalobca tvrdil, že na nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalovanej vykonal rekonštrukciu a opravy a žiadal zohľadniť investície v celkovej
výške 3.657,43 eur, ktoré skutočne vynaložil. Tieto uviedol v súpise jednotlivých nákladov v rokoch
2017, 2018 a 2019 (č. l. 198 v súdnom spise) a preukazoval ich pokladničnými dokladmi (č. l. 199

- 228 v súdnom spise). Žalovaná namietala, že predložené doklady sa netýkali jej nehnuteľnosti, ale
nehnuteľnosti syna žalobcu, do ktorej sa tiež investovalo, resp. sa týkali inej činnosti žalobcu. Ak
žalobca tvrdil, že zo spoločného majetku bola financovaná rekonštrukcia a investície do nehnuteľnosti
žalovanej, zaťažuje ho dôkazné bremeno, aby takéto tvrdenie preukázal a rovnako v súvislosti s
predloženými pokladničnými dokladmi ho zaťažuje dôkazné bremeno v preukázaní tej skutočnosti, že

výdavky vyplývajúce z dokladov boli vynaložené na nehnuteľnosť žalovanej, pričom žalovaná tieto
tvrdenia účinne rozporovala. Žalovaná síce potvrdila, že sa investície a opravy na jej nehnuteľnosti
vykonávali, avšak odmietla, že výdavky, ktoré žalobca preukazoval dokladmi, sa týkali týchto investícií
a opráv. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca má okrem dôkaznej povinnosti
aj povinnosť tvrdenia, ktorú si v súvislosti s uplatňovanými investíciami dôsledne nesplnil. Predložil

súdu súpis nákladov, v ktorom k jednotlivým číselne označeným dokladom uviedol sumu a (spravidla)
jednoslovné označenie nákladu alebo prác (napr. kúpeľňa, maľovka, elektro, hmoždinky, rozvod vody,
podlaha, stavba, dvere s pod.). Z jeho vyjadrení však nevyplýva, na aké konkrétne opravy a úpravy boli
vynaložené výdavky v zmysle ním predložených dokladov, kedy a akým spôsobom sa realizovali tieto
práce, teda nepredložil také konkrétne tvrdenia, aby ich súd mohol v rámci dokazovania vyhodnotiť. Je

nesporné, že na nehnuteľnosti žalovanej sa práce a opravy realizovali, avšak súd nemal preukázané,
že žalobcom tvrdené výdavky boli použité na nehnuteľnosť žalovanej a nebolo ani tvrdené, aké opravy
a úpravy, na ktoré by bol potrebný nakúpený materiál v zmysle predložených dokladov, sa realizovali.
Pokiaľ žalobca v súvislosti s preukázaním jednotlivých investícií uviedol, že ak to bude potrebné, vie to
v rámci obhliadky ukázať, tak uvedené zostalo len v rovine konštatovania, keďže vykonanie takéhoto

dôkazného prostriedku následne nenavrhol (súd vykoná len ten dôkaz, ktorý strana v konaní navrhne).
Argument žalobcu, že inú nehnuteľnosť, na ktorú by sa vynakladali uvedené platby, v tej dobe nevlastnil,
nemôže sám o sebe preukazovať, že išlo o výdavky na nehnuteľnosť žalovanej, a to najmä za stavu, keď
samotná žalovaná uviedla, že sa investovalo do nehnuteľnosti syna žalobcu v C., čo žalobca nepoprel.
Z uvedených dôvodov súd nemohol žalobcom tvrdené investície pri vyporiadaní BSM zohľadniť.

12. K tvrdeniam žalovanej, že aj žalobca vynakladal výdavky zo spoločného majetku, súd prvej inštancie
uviedol, že žalovaná tieto tvrdené výdavky konkrétne nešpecifikovala sumou, nepreukázala dôkazmi a
nežiadala ich zohľadniť, preto sa súd s nimi nezaoberal pri vyporiadaní BSM.

13. Predmetom vyporiadania BSM medzi stranami sporu boli aktíva - hnuteľné veci (dve motorové
vozidlá) v hodnote spolu 3.400,- eur a zostatky na dvoch bankových účtoch v hodnote 6.868,43 eur,
teda spolu aktíva v hodnote 10.268,43 eur. Pri vyporiadaní BSM súd prvej inštancie vychádzal z
princípu parity, nakoľko výnimku z tejto zásady vo veci nezistil a ani žiadna strana sporu nepožadovala
vyporiadať BSM podľa iných, ako polovičných podielov. Ak žalovaná v konaní opakovane poukazovala

na skutočnosť, že všetky výdavky na domácnosť uhrádzala ona a žalobca sa na ničom nepodieľal, tieto
skutočnosti nepreukázala. Hodnota podielu každého z manželov tak prestavuje sumu 5.134,22 eur.14. Súd vyporiadal BSM tak, že prikázal hnuteľné veci do vlastníctva každého z manželov tak, ako ich
po zániku BSM až doposiaľ fakticky užívajú. Zostatky na účtoch súd prikázal tomu z manželov, ktorý bol
majiteľom účtu. Uvedený spôsob vyporiadania sporný nebol. Súd preto do výlučného vlastníctva žalobcu

prikázal osobné motorové vozidlo Opel Agila, rok výroby 2003, VIN: I. v zostatkovej hodnote 1.200,- eur
a sumu zostatku 635,35 eur na účte vedenom v Tatra banke, a.s., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, celkovo spolu 1.835,35 eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal osobné motorové
vozidlo Mercedes-Benz A 200 CDI, VIN: I., rok výroby 2005, v zostatkovej hodnote 2.200,- eur a sumu
zostatku 6.233,08 eur na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX, celkovo spolu 8.433,08 eur.

15. Na vyrovnanie podielu žalobcu za vyporiadané aktíva patrí žalobcovi vyporiadací podiel 3.298,87 eur
(podiel na jedného z manželov 5.134,22 eur mínus hodnota nadobudnutého majetku žalobcom 1.835,35
eur; alebo hodnota nadobudnutého majetku žalovanou 8.433,08 eur mínus hodnota nadobudnutého
majetku žalobcu 1.835,35 eur delené dvomi). Súd zohľadnil to, čo bolo zo spoločného majetku

vynaložené na oddelený majetok žalovanej (platby na úvery počas trvania manželstva poskytnuté
žalovanej na nadobudnutie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva) celkovo v sume 29.367,09 eur
(29. a 39. bod rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. 16.245,25 eur + 9.258,84 eur + 3.863,- eur), na základe
čoho je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi polovicu takto vynaložených prostriedkov v sume 14.683,55
eur.

16. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi
peňažnú náhradu v sume 17.982,42 eur (3.298,87 eur + 14.683,55 eur), a to v lehote do 60 dní
od právoplatnosti rozsudku, pričom túto lehotu považoval za primeranú na zabezpečenie finančných
prostriedkov v sume, na ktorú súd žalovanú zaviazal (ust. § 232 ods. 3 CSP). Konštatoval, že v zásade

nie je vylúčená ani dohoda medzi stranami sporu o splácaní sumy v primeraných splátkach, avšak toto
žalovaná v konaní nepožadovala, preto sa súd splátkami priznanej sumy nezaoberal a je to výlučne na
dohode strán sporu.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Rozhodnutie o trovách konania o vyporiadanie BSM má svoje
špecifikáspočívajúcevtom,žerozhodnutiejevzáujmeobochstránsporu,ktorésúpovinnévyporiadanie
uskutočniť. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide
o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Podľa nálezu

Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 266/2022 zo dňa 23. 06. 2022 v rozhodnutí o náhrade
trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť
výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení,
ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pri zhodnotení toho, aký mali strany úspech
vo veci, vychádzajúc zo žalobného návrhu a z následného doplnenia žalobcových tvrdení súd prvej

inštancie konštatoval, že žalobca nebol úspešný v časti vyporiadania nehnuteľnosti, nakoľko táto podľa
vykonaného dokazovania do BSM nepatrí (na vyporiadaní následne ani nezotrval). Ak súd hodnotí
úspechžalobcupomodifikovaníjehonávrhuvzhľadomnavylúčenievecizBSM,takžalobcabolúspešný
v časti nároku na zohľadnenie investícií z vynaložených prostriedkov na výlučný majetok žalovanej z
celkovo uplatnenej sumy 45.513,78 eur v pomere uznanej sumy 29.367,09 eur a v časti vyporiadania

zostatku na účte žalovanej. Pri vyporiadaní zostatku na účte žalobcu a motorových vozidiel boli postoje
strán sporu zhodné. Súd preto vzhľadom na približne rovnaký úspech strán sporu rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Napokon žalobca v žalobnom návrhu ako aj v záverečnej
reči trovy konania priznať nežiadal (t. j. si ich náhradu neuplatnil) a žiadal o trovách rozhodnúť tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa
24. 02. 2025. Uviedla, že rozsudok považuje za nesprávny a domáhala sa jeho zrušenia z dôvodu, že
predmetné konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18.1 Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.18.2 Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať/mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
pretože neboli správne posúdené dôkazy, ktoré predložila na pojednávaniach, ako i jej námietky
proti vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM). Nesúhlasila s postupom

súdu prvej inštancie, pretože neboli v plnej miere akceptované jej pripomienky na preukázanie príjmov
žalobcu, ktoré predložila súdu v priebehu konania, ani pripomienky proti spôsobu a pomernému
rozdeleniu vyporiadania BSM s tým, že zákon vyslovene neustanovuje žiadne hľadiská.

18.3 Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to aj z

dôvodu, že žalobca nepredložil súdu všetky bankové listiny týkajúce sa jeho jednostranných výdavkov
spadajúcich do BSM. Žalobca tak zatajil/neuviedol, nepredložil súdu vecne relevantné doklady o
finančných prostriedkoch uložených na bankovom účte č. E. XXXX XXX XXXX XXXX XXXX vedenom
vo VÚB, a. s. a ani o investíciách do podielových fondov (podľa jej vedomostí a až v tomto období
zistených skutočností), o čom sú dôkazy v prílohe odvolania. Okrem toho žalobca kúpil svojej dcére
z prvého manželstva osobné motorové vozidlo ešte počas trvania ich manželstva v roku 2022 zo

spoločných finančných prostriedkov (1.500,- eur) a takisto jej platil aj v roku 2021 dobrovoľné zdravotné
poistenie a platil aj príslušnú dlžobu, ktorá bola vymáhaná prostredníctvom exekúcie, nakoľko nebola
zamestnaná. Žiadala, aby boli tieto skutočnosti v rámci odvolania prejednané a zohľadnené v znížení
celkovej finančnej čiastky titulom vyporiadania BSM.

18.4 Súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nakoľko zo strany žalobcu neboli všetky dôkazy predložené a aj z týchto dôvodov je neprimerane vysoká
aj celková finančná čiastka na vyrovnanie podielov uvedená v 40. bode predmetného rozsudku. Táto
finančná čiastka by mala byť modifikovaná na nižšiu v odvolacom konaní nie v polovičnom pomere,
ale so zohľadnením, že vo väčšej miere sa zaslúžila v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho

zákonníka a malo sa prihliadnuť aj na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí pri určení miery pričinenia, tiež so zreteľom na obstarávanie
spoločnej domácnosti. Aj preto považuje rozsudok za nesprávny.

19. Žalovaná v odvolaní uviedla, že rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Žiadala realizovanie príslušných procesných a hmotných práv, aby nedošlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a navrhla, aby súd vydal nové rozhodnutie, v ktorom by boli zohľadnené uvedené
skutočnosti a znížená celková finančná čiastka titulom vyrovnania podielov bývalých manželov. V
prípade uloženej povinnosti o vyplatenie peňažnej náhrady žalobcovi titulom vyporiadania BSM žiadala,
aby bolo rozhodnuté aj o dlhšej dobe na jej vyplatenie, než je v rozsudku uvedené. Taktiež žiadala,

aby bolo splácanie finančnej čiastky vyriešené v rámci jej finančných možností v maximálnej mesačnej
splátke (100,- eur až 130,- eur), pretože súd prvej inštancie sa možnosťou splátok nezaoberal a žalobca,
ani jeho zástupca sa nezúčastnili na vyhlásení rozsudku.

20. K odvolaniu žalovanej podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie zo dňa

24. 03. 2025. Uviedol, že celý obsah odvolania je postavený výlučne na subjektívnej nespokojnosti
žalovanej, ktorá nemá za následok vadu rozsudku. Skutočnosť, že žalovaná ako strana sporu má ničím
neobmedzené právo navrhovať dôkazy nezakladá automaticky povinnosť súdu takto navrhnuté dôkazy
aj vykonať, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 75/96 zo dňa 16.
04. 1997.

20.1 Rovnako tak skutočnosť, že žalovaná sa s názorom súdu nestotožňuje, nie je postačujúca sama o
sebe na prijatie záveru o pochybení súdu a vadnosti rozsudku. Podstatou je, aby postup všeobecného
súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne.

20.2 Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že žalobca ešte počas trvania bezpodielového
spoluvlastníctva zakúpil svojej dcére auto v predpokladanej hodnote 1.500,- eur, pričom jej mal údajne
počas roku 2021 platiť dobrovoľné zdravotné poistenie a dlžobu z exekúcie. Predmetné tvrdenia
žalovaná nielenže ničím nepodložila a ide výlučne o skutočnosti nepreukázané, ale z dôvodu základných

mechanizmov odvolacieho konania na ne nie je možné ani prihliadať, nakoľko prvýkrát tieto ničím
nepreukázané skutočnosti uviedla až vo svojom odvolaní. Uvedené skutočnosti predstavujú novoty,
ktoré sú v rámci odvolacieho konania prípustné iba v obmedzenom rozsahu. Žalovaná vo svojom
odvolaní sama uvádza, že ku kúpe auta ako aj plateniu dobrovoľného zdravotného poistenia a dlžôbdošlo ešte počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej. Žalovaná tak o uvedených skutočnostiach
musela mať vedomosť už počas prvoinštančného konania, a preto na uvedené skutočnosti nemožno
prihliadať. S poukazom na ust. § 366 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej aj CSP), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedená argumentácia
žalobcu vo vzťahu k novotám v odvolacom konaní sa pritom v plnom rozsahu vzťahuje aj na dôkazy
predložené žalovanou ako prílohy k odvolaniu (výpisy z účtu za roky 2020 – 2021). Žalovaná v odvolaní

uviedla, že sa o investíciách dozvedela až v súčasnosti, ale výpisy z účtu, ktoré žalovaná predložila,
boli žalobcovi doručované ešte počas trvania ich manželstva, ktoré bolo rozvedené dňa 04. 01. 2024
nadobudnutím právoplatnosti rozsudku č. k. 55Pc/24/2023-28. V súčasnosti tak neexistuje žiaden
legitímny spôsob, akým by sa dotknuté výpisy z účtu dostali do dispozičnej sféry žalovanej. Predmetné
výpisy z účtu sa dostali k žalovanej ešte počas trvania manželstva, a teda nespadajú do kategórie
prípustných novôt. Naviac, ide o výpisy staré 3 roky od zrušenia BSM strán sporu, pričom takýmto

majetkomžalobcakudňuzrušeniadávnonedisponovalavrámcižalobnéhonávrhuanáslednýchpodaní
identifikoval všetok majetok, ktorým disponoval ku dňu zrušenia BSM a ktorý zároveň patril do BSM.

20.3 Neobozretné uplatňovanie práv žalovanou nemôže byť na ťarchu žalobcovi a nezakladá ani
vady rozsudku. Žalovaná tak v tomto smere musí niesť zodpovednosť za nedbanlivé uplatňovanie

prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Dané je pritom plne v súlade so
starorímskou zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorej obsah a účel je vystihnutý v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5 Sžf 65/2011.

20.4 V závere vyjadrenia žalobca poukázal na nesprávne určenie odvolacieho dôvodu, podľa ust. §

365 ods. 1 písm. d/ CSP, ktorý dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré
nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody. Z obsahu odvolania žalovanej však vyplýva, že
žalovaná napáda rozsudok z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo predstavuje odlišný odvolací dôvod upravený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/
CSP. Žalovaná tak údajné vady rozsudku, resp. konania subsumovala pod nesprávny odvolací dôvod.

Odvolací súd je pritom viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by
mohli byť, v súlade s ust. § 365 CSP, dôvodom na podanie odvolania, pri svojom rozhodnutí o odvolaní
prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže odvolací
súd prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania a zároveň vyšli
v odvolacom konaní najavo.

20.5 Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie po riadne vykonanom dokazovaní dospel k
správnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok zo dňa 14. 02. 2025 považuje za zákonný, vecne a
právne správny, v ktorom sa súd vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a svoje závery
dostatočne odôvodnil. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
je prípustné, bolo podané žalovanou ako jednou zo strán predmetného sporu a v zákonom stanovenej
lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), preskúmal tento rozsudok bez viazanosti rozsahom

odvolania žalovanej (ust. § 379 písm. c/ CSP), v rozsahu dôvodov odvolania (ust. § 380 ods. 1 CSP) a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru,
že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 14. 02. 2025 je potrebné ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť vo všetkých výrokoch, pričom v súlade s ust. § 387 ods.
2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým

sa stotožňuje.

22. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj
Občiansky zákonník), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.22.1 Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného

majetku.

22.2 Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

22.3 Podľa § 149 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o
tom, ako sa vyporiadali.
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu

dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí

primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou
objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

22.4 Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

23. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj CSP), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23.1 Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

23.2 Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23.3 Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

23.4 Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.

23.5 Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.23.6 Podľa § 185 ods. 1, 2, 3 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre

alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez
návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované
rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
23.7 Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

23.8 Podľa § 216 ods. 1, 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23.9 Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23.10 Podľa § 379 písm. c/ CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23.11 Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Žalovaná v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, a h/ CSP, t.
j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), že

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm.
e/), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(písm. f/) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).

24.1 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv sporovej strany, ktoré nemožno podradiť
pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku
konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

24.2Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e/CSPjepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t. j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových

zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,

najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd však (okrem zákonom stanovených prípadov)
nemôže vykonať dôkazy, ktoré žiadna zo strán sporu nenavrhla.24.3 Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

24.4 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody tvrdené žalovanou nie sú naplnené.

26. Odvolací súd nezistil v predmetnej veci v konaní súdu prvej inštancie žiadne porušenie procesných
práv žalovanej a ani inú vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súdprvejinštancievykonalvovecidokazovanievdostatočnomrozsahuprenáležitézistenieskutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo navrhnuté, ale ani potrebné, pričom vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie v súdenej veci zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a

odôvodnenie jeho rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch
svojho rozsudku dostatočne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový
postup je dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti a rovnako aj s
poukazom na ním prijaté právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie jasne, výstižne a logicky
vysvetľuje, z ktorých dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, ktoré skutočnosti

mal z nich preukázané, ako vec právne posúdil, a teda spĺňa všetky požiadavky odôvodnenia rozsudku
uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie
sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje a jeho argumentáciu
považuje za vecne správnu, objektívnu a presvedčivú. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a vo svojom
rozsudku sa s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzil len na skonštatovanie správnosti odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a ďalej sa zaoberal len odvolaním žalovanej a jeho dôvodmi.

27. Žalovaná v rámci odvolania okrem iného namietla, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať/mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože neboli správne posúdené dôkazy, ktoré predložila
na pojednávaniach, ako i jej námietky proti vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej aj BSM). Ďalej tvrdila, že neboli v plnej miere akceptované jej pripomienky na preukázanie príjmov
žalobcu, ktoré predložila v priebehu konania, resp. pripomienky proti spôsobu a pomernému rozdeleniu
BSM.

27.1 Po dôkladnom oboznámení sa obsahom predloženého súdneho spisu odvolací súd dospel
k záveru, že žalovanou uvádzané námietky nezodpovedajú skutočnosti a nie sú dôvodné. Práve na
základe žalovanou predloženého dôkazu - notárskej zápisnice N 231/2017, NZ 26537/2017, NCR1s
27094/2017 zo dňa 01. 08. 2017 spísanej v Notárskom úrade JUDr. Aleny Mesárošovej (obsahom

ktorej bola dohoda o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov),
súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že do BSM strán sporu nepatria nehnuteľnosti v katastrálnom
území H. zapísané na LV č. XXX ako rodinný dom, záhrada, zastavaná plocha a nádvorie (vyporiadania
ktorých nehnuteľností sa žalobca podanou žalobou pôvodne domáhal spolu s osobným motorovýmvozidlom zn. Mercedes-Benz A200 a úverom v Slovenskej sporiteľni, a.s.), nakoľko sa jedná o výlučné
vlastníctvo žalovanej. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že do BSM
patrí zostatok na účte žalobcu v Tatra banke, a.s., zostatok na účte žalovanej v Slovenskej sporiteľni,

a.s., ako i motorové vozidlo Opel Agila a motorové vozidlo Mercedes-Benz A200 a tieto hodnoty, resp.
veci i zákonným spôsobom vyporiadal, čo vo svojom rozsudku i preskúmateľným spôsobom odôvodnil.
Zostatkovú hodnotu motorových vozidiel súd ustálil na základe zhodných tvrdení strán sporu (teda
i žalovanej) tak, že zostatková hodnota motorového vozidla Opel Agila je 1.200,- eur (žalobca súhlasil
s touto žalovanou navrhnutou hodnotou) a zostatková hodnota motorového vozidla Mercedes-Benz

A200 je 2.200,- eur. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných (a teda
nesporných) tvrdení sporových strán ohľadne hodnoty týchto motorových vozidiel a s poukazom na ust.
§ 186 ods. 2 CSP nemohol prihliadať na vyjadrenie žalovanej v záverečnej reči o tom, že nesúhlasí
s autom za 1.200,- eur, nakoľko dala žalobcovi drahé auto. Z ust. § 186 ods. 2 CSP vyplýva, že súd
neprihliada na zmenu zhodných skutkových tvrdení a pokiaľ teda žalovaná v záverečnej reči tvrdila niečo
iné, ako na pojednávaní dňa 20. 12. 2024, bolo potrebné vychádzať z jej pôvodného tvrdenia ohľadne

hodnoty vozidla Opel Agila, s ktorou žalobca súhlasil. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie
nepredložila žiadne dôkazy (okrem vyššie uvedenej notárskej zápisnice) na preukázanie jej tvrdení
a v odvolaní len všeobecne uviedla, že súd nesprávne posúdil ňou predložené dôkazy na pojednávaní,
pričom tieto dôkazy (podľa nej nesprávne posúdené) žiadnym spôsobom nešpecifikovala. Odvolací súd
po oboznámení sa s obsahom zápisníc o pojednávaní dospel k záveru, že žalobkyňa na pojednávaniach

žiadny dôkaz nepredložila, rovnako tak v priebehu konania nepožadovala preukázať príjmy žalobcu,
nakoľko takúto požiadavku nemožno vyvodiť z jej konštatovania, že žalobca poberal dôchodok vo
výške 249,- eur a všetko platila ona. Spôsob vyporiadania BSM žalovaná v priebehu konania žiadnym
spôsobom nenamietala.

28. Ďalej žalovaná v odvolaní tvrdila, že žalobca zatajil/neuviedol, resp. nepredložil súdu doklady
o finančných prostriedkoch uložených na bankovom účte vo VÚB, a.s. (ktorého číslo uviedla) a ani
o investíciách do podielových fondov, čo zistila až v tomto období a ako prílohu odvolania predložila
bankové doklady z roku 2020, 2021 a 2022. Okrem toho tvrdila, že žalobca počas trvania ich manželstva
kúpil dcére pochádzajúcej z jeho predchádzajúceho manželstva motorové vozidlo zo spoločných

prostriedkov.

28.1 Zo súdneho spisu však odvolací súd zistil, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie,
ani na pojednávaní konanom dňa 29. 01. 2025 (posledné pojednávanie pred rozhodnutím vo veci,
na ktorom súd vyhlásil dokazovanie za skončené) žalovaná nevzniesla v zmysle uvedenej odvolacej

námietky žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a túto argumentáciu uplatnila až v odvolaní. V tejto
súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ust. § 154 CSP, podľa ktorého prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Predmetné ustanovenie znamená, že strany sporu musia do momentu
určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na čom chcú postaviť svoj nárok, resp.

poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe, túto možnosť stratia. Možnosť
modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné a nepredvídateľné zmeny alebo
na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na skutočnosti a dôkazy predložené a
označené neskoro súd neprihliada, hľadí na ne akoby neboli uplatnené. Uvedenú zákonnú dikciu ust. §
154 CSP treba chápať tak, že vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie

je moment, po ktorom už (na účely ďalšieho – čiže odvolacieho – konania) nebudú (v zásade) nové
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. V materiálnom zmysle zákonná
koncentrácia súdneho konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obranysúkoncentrovanévofázekonaniapredsúdomprvejinštancie.Otomtobolažalovanáopakovane
poučená a poučenie jej bolo doručené dňa 28. 06. 2024 (doručenka k č. l. 21 v súdnom spise) spolu

s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám a opätovne potom dňa 10. 09. 2024 (doručenka k č.
l. 32 v súdnom spise). Z uvedeného je zrejmé, že predmetné ustanovenie o koncentrácii konania dáva
žalovanej možnosť predkladať tvrdenia a dôkazy len do momentu vyhlásenia dokazovania vo veci samej
za skončené, nie však po tomto momente v rámci podaného odvolania.

28.2 Vyššie uvedené námietky žalovanej (28. bod tohto rozsudku) potom treba považovať za nové
tvrdenia (nový procesný útok), teda tzv. novoty v odvolacom konaní. Opravný prostriedok s právom tzv.
novôt povoľuje strane sporu prednášať nové skutočnosti a dôkazy, čo znamená, že odvolací súd je
aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,ktoré neboli doteraz použité, ale len v zákonom stanovených prípadoch, a to ak: a/ sa týkajú procesných
podmienok,b/satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c/mábyťnimipreukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich

odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).
Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ust. § 366 CSP pre
použitie novoty zo strany žalovanej v odvolacom konaní.

28.3 Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému,

čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo
procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené.
Strany sporu mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto
prostriedky použiť a súdom prvej inštancie boli poučené tak o sudcovskej koncentrácii konania ako
aj zákonnej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov
je preto prípustná len v prípade taxatívne stanovených výnimiek, ktorými sú skutočnosti poukazujúce

na nedostatok podmienok konania, na vylúčenie sudcu alebo na nesprávne obsadenia súdu, na
vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo, ktoré
odvolateľka bez svojej viny nemohla uplatniť pred súdom prvej inštancie. Na tomto základe, keďže
posudzovaná námietka žalovanej (smerujúca k skutkovým záverom súdu prvej inštancie) sa netýkala
procesnýchpodmienokkonania,vylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúduanesmerovalaani

k preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil odvolaciu námietku žalovanej postavenú na nových
tvrdeniach,zatakúnámietku,ktorúnemožnovodvolacomkonanípoužiť.Naviacžalovanánetvrdilaaani
nešpecifikovala dôvody, pre ktoré nemohla predmetnú argumentáciu použiť bez vlastnej viny už v rámci
prvoinštančného konania. Bolo povinnosťou žalovanej ako odvolateľky preukázať, že nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uviedla až v odvolacom konaní, nemohla v doterajšom

priebehu konania použiť bez svojej viny. I keď žalovaná k odvolaniu pripojila bankové doklady a tvrdila,
že tieto skutočnosti zistila až v tomto období, je potrebné uviesť, že predložené bankové doklady boli
vystavenévroku2020,2021,2022ažalobcovizaslanénaadresujehotrvaléhopobytuC.XXX,kdevtom
čase mala trvalý pobyt i žalovaná (čo vyplýva z jej vyjadrenia k žalobe na č. l. 23 súdneho spisu), ktorá
však netvrdila žiadny dôvod, prečo tieto listiny nemohla predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie,

ani nevysvetlila, akým spôsobom a kedy sa k týmto listinám vlastne dostala. V tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že žalovaná sa k trvalému pobytu na adresu H. XXX prihlásila až dňa 26. 08. 2024, teda
potom, čo bolo na základe návrhu žalobcu právoplatne rozvedené ich manželstvo (rozsudok o rozvode
manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 04. 01. 2024). Keďže zákonom predpísané predpoklady pre
úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd nevzhliadol dôvody na

postup v zmysle ust. § 366 CSP, teda, že by sa jednalo o novoty v odvolacom konaní a odvolateľka ich
bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho na predmetné
tvrdenia žalovanej nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov dokazovania vykonaného v
konaní pred súdom prvej inštancie.

28.4 Pokiaľ žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietala, že žalobca splácal
dlh (exekúciu) svojej dcéry z prvého manželstva, dobrovoľne platil jej zdravotné poistenie, kupoval
bitkoiny, k týmto tvrdeniam neoznačila, ani nepredložila žiadne dôkazy a ani nenavrhla vykonať žiadne
dokazovanie. Napriek tomu vo svojom odvolaní vytkla, že súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností aj z dôvodu, že žalobca nepredložil súdu všetky bankové listiny týkajúce

sa jednostranných výdavkov z jeho strany spadajúcich do BSM. Ani v odvolaní žalovaná neuviedla,
aké dokazovanie by mal súd v tomto smere vykonať. Žalovaná si tak nesplnila dôkaznú povinnosť,
nakoľko nielenže nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že všetko financovala sama a žalobca ako
dôchodca jej žiadne peniaze nedával, ale neoznačila ani konkrétne dôkazy na podporu týchto svojich
tvrdení a nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. V duchu zásady hospodárnosti konania a princípu

právnej istoty aj odvolací súd považuje dokazovanie v tomto smere za neuskutočniteľné. Ďalej žalovaná
v odvolaní argumentovala tvrdeniami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými
sa tento súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

28.5 Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalovanej, že žalobca v konaní nepredložil všetky dôkazy
a aj z toho dôvodu je neprimerane vysoká finančná čiastka na vyrovnanie podielov, ktorú by mala
zaplatiť žalobcovi. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne ustálil, čo patrí do BSM
sporových strán (dve motorové vozidlá spolu v hodnote 3.400,- eur a zostatky na dvoch účtoch spolu vhodnote 6.868,43 eur), určil hodnotu tohto majetku spolu v sume 10.268,43 eur, čo znamená, že hodnota
podielu každého z bývalých manželov je v sume 5.134,22 eur. Nakoľko do výlučného vlastníctva žalobcu
súd prikázal majetok v hodnote 1.835,35 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej majetok v hodnote

8.433,08 eur, na vyrovnanie podielu patrí žalobcovi suma 3.298,87 eur. Okrem toho musel súd zohľadniť
aj platby úveru počas trvania manželstva na nadobudnutie nehnuteľnosti patriacej do výlučného
vlastníctva žalovanej spolu v sume 29.367,09 eur, z ktorej musí žalovaná vyplatiť žalobcovi polovicu, t.
j. sumu 14.683,55 eur. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 17.982,42 eur (3.298,87 eur + 14.683,55 eur) titulom vyrovnania podielov bývalých manželov

na bezpodielovom spoluvlastníctve ich majetku. Spôsob výpočtu uvedených súm súd prvej inštancie
dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil v 36. až 40. bode odôvodnenia svojho rozsudku a žalovaná ani
v odvolaní tento spôsob výpočtu nenamietala. Opakovane, teda aj v odvolaní, však zdôrazňovala vyššiu
mieru zásluhovosti na získaní spoločného majetku z dôvodu výkonu jej práce živnostníčky, z čoho
mala určitý stabilný príjem, zatiaľ čo žalovaný mal príjem len ako dôchodca. V tejto súvislosti však
odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia žalovanej nie sú v okolnostiach konkrétneho prípadu relevantným

dôvodompreurčeniedisparitypodielov.Výškupodielovbývalýchmanželovnaspoločnommajetku(ktorá
je v zásade rovnaká) môžu ovplyvniť také okolnosti, akou je alkoholizmus, užívanie drog, výkon trestu
odňatia slobody, bezdôvodné opustenie domácnosti, ľahkomyseľné preberanie záväzkov, resp. míňanie
peňazí, ale rozhodne nie skutočnosť, že jeden z bývalých manželov je v dôchodkovom veku a poberá
dôchodok. V tomto smere odvolací súd nezistil žiadne také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali

určenie rôzneho podielu strán sporu na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v
plnom rozsahu odkazuje na závery súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že podiely oboch bývalých
manželov sú rovnaké, o čom nemôžu byť žiadne pochybnosti.

29.Zanedôvodnúodvolacísúdpovažovalinámietkužalovanej,žesúdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súdenej veci bolo na základe vykonaného
dokazovania potrebné zahrnúť do BSM i zostatok na účte žalovanej (podnikateľky – živnostníčky) ku
dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, rovnako ako i výdavky vynaložené zo spoločného majetku
(ktorým boli aj finančné prostriedky na účte žalovanej) na výlučný majetok žalovanej, t. j. nehnuteľnosti
v H., s čím sa súd prvej inštancie správne vysporiadal v 30. a 39. bode odôvodnenia svojho rozsudku.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov totiž nesporne patria i príjmy z podnikateľskej činnosti
manželov, pokiaľ sú podnikatelia, resp. jeden z nich je podnikateľom (živnostníkom).

30. Z podaného odvolania vyplýva, že žalovaná nesúhlasila ani so súdom určenou lehotou 60 dní na
plnenie vyrovnacieho podielu žalobcovi a v prípade, ak jej ostane táto povinnosť zaplatiť vyrovnací

podiel, navrhla vyriešiť splácanie podľa jej finančných možností v maximálnej splátke 100,- eur až 130,-
eur mesačne (pri sume 17.982,42 eur a splátke 130,-eur mesačne by žalovaná vyrovnací podiel splácala
cca 138 mesiacov, t. j. cca 11,5 roka – poznámka odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie určil žalovanej
lehotu na zaplatenie vyrovnacieho podielu žalobcovi, a to na 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
čo i zdôvodnil v 40. bode svojho rozsudku, pričom konštatoval, že v zásade nie je vylúčená ani dohoda

strán sporu o splácaní sumy v primeraných splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ už súd
prvej inštancie určil žalovanej lehotu na zaplatenie vyrovnacieho podielu, túto lehotu je potrebné dodržať
a je výlučne na dobrej vôli žalobcu, ak by sa so žalovanou dohodol na splátkach, resp. by súhlasil s tým,
aby mu žalovaná svoj dlh platila v splátkach podľa dohody o počte a výške týchto splátok. Súd prvej
inštancie žalovanej určil dlhšiu lehotu na vyplatenie žalovaného ako ustanovuje zákon, čo je v súlade

s ust. § 232 ods. 3 CSP a čo i odôvodnil v 40. bode svojho rozsudku. Žalobkyňa v odvolaní žiadala
o povolenie splácať vyrovnací podiel žalovanému mesačne po 100,- eur, resp. 130,- eur, ale netvrdila,
ani nepreukázala skutočnosti, ktoré by poukazovali na jej nedostatočnú bonitu, prípadne nemožnosť
zabezpečiť si finančné prostriedky na výplatu žalovaného; nezdokladovala svoje aktuálne príjmy, ani
to, že nie je objektívne v jej možnostiach si zabezpečiť prostriedky na výplatu žalobcu. Pokiaľ by mal

súd povoliť plnenie v splátkach, takáto časť výroku jeho rozhodnutia by musela byť podložená zistením
všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, výšku priznaného plnenia a osobné pomery strán sporu je vhodné určiť, že peňažné
plnenie možno uskutočniť v splátkach. Odvolaciemu súdu sa však nejavilo ani ako spravodlivé, aby na
konečnú výplatu z BSM žalovaný čakal cca 11,5 roka, pretože aj plnenie v splátkach musí byť určené

rozumne a spravodlivo, čomu určite nezodpovedajú žalovanou navrhované splátky 100,- eur, resp. 130,-
eur mesačne. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by odôvodnili iné, dlhšie určenie
lehoty na plnenie, ako určil súd prvej inštancie, resp. by odôvodňovali určenie plnenia v splátkach.Odvolací súd sa plne stotožňuje s úvahami súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na odôvodnenie
súdu prvej inštancie i v tejto časti napadnutého rozsudku odkazuje.

31. Ďalšie argumenty žalobkyne v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo
veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom
konaní rozhodnutie súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací
súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Preto

na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej
veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.Odvolacísúdzdôrazňuje,žesúdprvejinštanciedôsledneuviedolrozhodujúciskutkovýstav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje správne právne závery, ktoré riadne vysvetlil,

pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. V súdenej veci súd prvej inštancie
rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno
zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia
v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne
podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť

porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 344/2010
dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také,
ktorého dôvody sú zjavne protirečivé, alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú
tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

32. Možno teda zhrnúť, že v odvolacom konaní žalovaná neprodukovala žiadne skutkové, ani právne
argumenty, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v jej prospech. S
poukazom na uvedené považoval odvolací súd odvolacie dôvody žalovanej za neopodstatnené a
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP,

s ktorým sa stotožňuje. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel, ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd
považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľky boli neopodstatnené, odvolací
súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

33. Predmetom posudzovania zo strany odvolacieho súdu bol i nadväzujúci a závislý výrok (III. výrok)
o trovách konania, a to napriek tomu, že žalovaná v podanom odvolaní proti tomuto výroku neuviedla
žiadnu odvolaciu námietku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že úspech strán v spore bol približne rovnaký
a žalobca, ani jeho právny zástupca v záverečnej reči nežiadali priznať nárok na náhradu trov konania,

pričom právny zástupca žalobcu výslovne žiadal, aby súd prvej inštancie rozhodol uvedeným spôsobom.
Odvolací súd k výroku o trovách konania uvádza, že potvrdenie rozsudku v meritórnej časti, od ktorej
je priamo závislý i výrok o trovách konania, zakladá vecnú správnosť aj bezprostredne podmieneného
výroku o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania náležite aplikoval zásadu úspechu strán v predmetnom spore, ktorý posúdil ako čiastočný, proti

čomu žiadna zo sporových strán nemala námietky.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací krajský súd podľa ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ako v odvolacom
konaní úspešnej procesnej strane, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,

pretože žalovaná v odvolacom konaní úspešná nebola ani v minimálnej miere. O výške náhrady trov
tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (ust.
§ 262 ods. 2 CSP).35. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s ust.
§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)