Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 28Pc/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201860
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Cubinková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5725201860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Paulínou Cubinkovou, v právnej veci navrhovateľa

(osoby povinnej platiť výživné): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E., t. č. v F. G. H. I. J. K.
L., a plnoletého dieťaťa (osoby oprávnenej na výživné): K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX,
v konaní o návrhu na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.05.2025 sa navrhovateľ ako povinný z výživného (ďalej
aj „otec“) domáhal zníženia vyživovacej povinnosti o.i. aj na plnoletú dcéru K., v zmysle ktorého by bol
zaviazaný prispievať na jej výživu výživným v minimálnej možnej čiastke (vec vedená a zapísaná pod

sp. zn. 28P/109/2025).

2. Podaný návrh odôvodnil otec tým, že doposiaľ nežiadal o úpravu vyživovacej povinnosti, ale aj napriek
jehosnahesadopustilzanedbaniapovinnejvýživy,začosiodpykávatrestodňatiaslobody.Vbudúcnosti
sa chce vyvarovať takémuto správaniu, preto žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko jeho
príjmy sú vo výkone trestu odňatia slobody minimálne a po ukončení výkonu trestu odňatia slobody –
27.04.2026 bude mať zložitú životnú situáciu.

3. Okresný súd Martin uznesením č.k. 28P/109/2025-10 zo dňa 15.05.2025 vylúčil návrh navrhovateľa
na zníženie voči plnoletej dcére – Sharon na samostatné konanie do registra „Pc“.

4. K návrhu sa podaním súdu doručeným dňa 04.08.2025 vyjadrila plnoletá dcéra (čl. 30), ktorá vyjadrila
nesúhlas s podaným návrhom. Uviedla, že je študentom na vysokej škole. Nemá žiaden majetok, jej
príjmy sú len príjmy z brigád, s výdavkami jej pomáha jej matka. Nesúhlasí s podaným návrhom otca,

nakoľko aj ona má ťažkú životnú situáciu a to práve kvôli nemu.

5. K vyjadreniu plnoletá dcéra pripojila vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomerov
a následne súdu predložila aj potvrdenie o návšteve školy a výpis výsledkov štúdia.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal dňa 29.10.2025 v prítomnosti plnoletej
dcéry a v neprítomnosti navrhovateľa s poukazom na ust. § 180 CSP a § 31 CMP.

7. Plnoletá dcéra vo svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí s podaným návrhom. Stále študuje na vysokej
škole, aktuálne som vo 4. ročníku, študuje dennou formou v I. na Masmediálnej fakulte. Výdavky so
školou má bežné, platila teraz za prihlášku, ISIC, strava, cestovné. Býva a dochádza z G., tam bývav byte, školu má štyrikrát do týždňa. Brigádne pracuje v D. a L., to sú sezónne brigády. Otec jej nijako
neprispieva, nestretáva sa s ním ani telefonicky sa nekontaktujú.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom plnoletej dcéra, ďalej čítaním a oboznámením sa s podstatným
obsahom pripojených spisov, listinnými dôkazmi, a to najmä potvrdenia a správami ohľadne účastníkov
konania, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledovné:

9. Toho času už plnoletá K. pochádza z manželstva, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/79/2008 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 05.02.2009.
Citovaným rozsudkom súd rozviedol manželstvo (rodičov plnoletej) a schválil rodičovskú dohodu,
v zmysle ktorej v tom čase maloletú sa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi
bola uložená povinnosť prispievať na výživu K. výživným vo výške 216 € mesačne, vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou nebol upravený. V čase konania o rozvod
manželstva bola plnoletá dcéra maloletá – vo veku cca 7 rokov. Aktuálne je študentkou vysokej školy,

denného štúdia, 4 ročník, výdavky má okrem bežných, výdavky súvisiace so štúdiom na vysokej škole
či cestovné. Otec v čase konania o rozvod bol živnostník, z oznámení M. L. A. vyplýva, že tento si
v čase konania nepodal na predmetnom úrade daňové priznanie k dani z príjmov FO. Matka bola v čase
rozvodového konania poberateľkou rodičovského príspevku vo výške cca 4780 Sk.
10. Z obžaloby číslo 2Pv 52/21/5506-19 zo dňa 26.04.2022 vyplýva, že na otca bola podaná J. D. A.

obžaloba pre skutok, právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
ods. 3 písm. b/ Tr. Zákona.

11.ZoznámeniaF.G.H.I.J.K.L.zodňa23.07.2025vyplýva,žeotecjepracovnezaradenýodnovembra
2024. Jeho priemerná čistá mzda za obdobie od 11/2024 do 06/2025 bola vo výške 279,94 EUR.

12. Z Rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/27/2022 zo dňa 24.09.2024, právoplatný dňa
24.09.2024 súd zistil, že otec bol uznaný za vinného za skutok, ktorým spáchal prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. Zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. Zákona,
za čo mu súd uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, so zaradením do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

13. Z lustrácie v ZVJS vyplýva, že otec vykonáva trest od 24.09.2025 do 27.04.2026 vo veci sp. zn.
4T/27/2022.

14. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 18.09.2025 vyplýva, že plnoletá dcéra je v akademickom roku
2015/2016riadnouštudentkouB.A.C.N.K.O.P.A.vI.,študijnéhoprogramumarketingovákomunikácia
– denný forma, II. stupeň štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky. Do 1. roka štúdia sa zapísala
01.09.2025.

15. Z internetového portálu Q. súd zistil, že je možné pracovať na základe živnostenského oprávnenia
ako inštalatér v Nemecku, za mzdových podmienok 23-33 EUR za hodinu, prípadne 17,44 EUR/h,
prípadne v Brne za 13-17 EUR/h.

16. Z oznámení o poskytnutia súčinnosti súd zistil, že plnoletá dcéra vykonáva prácu na základe Dohody

o brigádnickej práci študentov – v spoločnosti D. R. K., K., s priemernou čistou mzdou za obdobie od
07/2024 do 06/2025 vo výške 232,56 € (čl. 18), a v spoločnosti L. – v roku 2025 čistá mzda za 01/2025
do 06/2025 vo výške 416 € (čl. 25b).

17. Právne danú vec súd posudzoval nasledovne :

18. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len „Zákon
o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorýz rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
nanávrh.Akdôjdekzrušeniualebozníženiuvýživnéhopremaloletédieťazauplynulýčas,spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol opätovne rozhodnúť o výživnom (zníženie,
zvýšenie, resp. zrušenie) je zmena pomerov, a to jednak na strane dieťaťa ako oprávneného, ako aj na
strane povinného rodiča, alebo na oboch stranách. V zmysle platnej judikatúry je potrebné prihliadnuť

ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak tieto môžu byť dôvodom na
zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia.

23. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd v prvom rade skúma, či došlo od posledného

rozhodovania súdu o výživnom k zmene pomerov na strane účastníkov konania. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ bol v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom
živnostník, v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, k zmene pomerov na strane
navrhovateľa teda nepochybne došlo. Nie každá zmena pomerov na strane účastníkov konania však
musí viesť nevyhnutne k zmene pôvodne určenej výšky výživného.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ je vo výkone trestu odňatia
slobody kvôli tomu, že si aj voči odporkyni riadne a dlhý čas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.
Súd poznamenáva, že z hľadiska posudzovania trestnej zodpovednosti navrhovateľa je viazaný
právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/27/2022 zo dňa 24.09.2024, ktorým bol

navrhovateľ uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy.

25. V konaní bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v čase
rozhodovania súdu trvá. Odporkyňa je preukázateľne študentkou dennej formy štúdia na B. A. C. N.
K. O. P. A. v I.. Skutočnosť, že si plnoletá dcéra v priebehu štúdia brigádnicky privyrába neznamená,

že navrhovateľ nemá voči odporkyni vyživovaciu povinnosť. Prvoradou povinnosťou študenta je podľa
názoru súdu riadne si plniť svoje študijné povinnosti (tieto si podľa predloženého výpisu plnoletá dcéra
riadne plní) a až v druhom rade - ak to študentovi študijné povinnosti umožnia - môže si študent
privyrábať brigádnickou činnosťou, a tak zvyšovať svoju životnú úroveň a napĺňať svoje životné potreby.
Neznamená to však, žeby vyživovacia povinnosť rodičov voči študentovi z dôvodu brigádnickej činnosti

študenta zanikla. Náklady na štúdium a na uspokojovanie svojich životných potrieb, ktoré uviedla
plnoletá dcéra v priebehu konania súd považuje za primerané aj s ohľadom na určenú výšku výživného,
ktoré bolo určené v čase keď ešte nenavštevovala ani základnú školu.

26. Podstatnou otázkou v tomto konaní bolo, či výkon trestu odňatia slobody uložený otcovi, je možné

zohľadniť a otcovi znížiť výživné. Súd k tomuto uvádza, že ak sa povinný rodič úmyselným konaním,
pre ktoré bol následne odsúdený k trestu odňatia slobody, zbaví objektívnej možnosti plniť vyživovaciu
povinnosť voči svojmu dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche dieťaťa odkázaného
výživou na svojich rodičov. Opačný výklad by viedol k tomu, že dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti
povinného rodiča by došlo k " zbaveniu " sa vyživovacej povinnosti a jej takmer úplnému preneseniu na

druhého rodiča zabezpečujúceho starostlivosť o dieťa. Konanie a správanie otca, ktorý sa nachádza vo
výkonetrestuodňatiaslobodyzdôvodupáchaniaúmyselnejtrestnejčinnosti,keďprotiprávnymkonaním
zo subjektívnych dôvodov došlo u neho k strate jeho potenciálnych príjmov, nemožno vziať do úvahy.27. Súd uvádza, že neobstojí argumentácia otca, ktorý podaný návrh dôvodil tým, že je vo výkone
trestu odňatia slobody, kde má nízky príjem a z tohto dôvodu si nemôže riadne plniť svoju vyživovaciu
povinnosť. Na reálne zárobkové možnosti súd neprihliada, ak otec v dôsledku vlastného zavinenia

si znemožní dosahovanie príjmov (v širšom ponímaní vzdá sa výhodnejšieho zamestnania, resp.
majetkového prospechu), napr. tým, že si odpykáva trest odňatia slobody za trestný čin. Práve na takúto
situáciu sa vzťahuje princíp potenciality uplatňovaný v otázkach výživného, t.j. vychádza sa z toho, aký
príjem by mohol rodič dosahovať, keby sa nevyhýbal práci, resp. keby sa spáchaním trestného činu
nevylúčil z účasti na trhu práce (v súdenej veci by otec mohol dosahovať príjem uvedený v bode 15.

odôvodnenia).

28. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 236/2018 zo dňa
20.02.2019, v ktorom súd konštatoval, že skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť naň
výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý
do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého

došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Táto skutočnosť
nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd
neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové

znalosti, dopyt na trhu práce.

29. Súd teda nemal preukázanú takú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, ktorá by odôvodňovala
zníženie jeho vyživovacej povinnosti k jeho plnoletej dcére. Súd preto návrh navrhovateľa za zníženie
jeho vyživovacej povinnosti zamietol.

30.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a
nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).