Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124200192
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124200192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci – v spore žalobcov: 1. A. A., nar.
XX.XX.XXXX, 2. B. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpení: JUDr. Viktor
Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 1419/43, 949 01 Nitra, IČO: 53 109 538, proti žalovanému: E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX H. I. D., zastúpený: JUDr. Ladislav Krčmárik, advokát so
sídlom Štefánikova trieda 30, 949 01 Nitra, IČO: 41 846 508, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 53C/2/2024-329 zo dňa 30. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdom
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/ a v 2/rade sa podanou žalobou voči žalovanému domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti v k. ú. H. I. D., zapísanej na Liste
vlastníctva č. XXX ako parcela reg. C KN č. 1895/2, výmera: 69 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha
a nádvorie. Žalobu podali z dôvodu, že sú podľa Listu vlastníctva č. XXXX bezpodieloví spoluvlastníci

pozemkov v podiele 1 k celku a to parcely reg. E KN č. 84 a parcely reg. E KN č. 85/1 v k. ú. H. I.
D., ako aj rodinného domu (nezapísaného na LV), ktorý je postavený na parcele reg. E KN č. 85/1.
Žalovaný je podľa Listu vlastníctva č. XXX vlastníkom parcely reg. C KN č. 1895/2 v k. ú. H. I. D.,
ktorá leží v priamom susedstve s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov (ďalej aj
ako „sporná parcela“). Žalobcovia nadobudli pozemky - parcelu reg. E KN č. 84 a parcelu reg. E KN
č. 85/1 v k. ú. H. I. D. spolu s rodinným domom kúpnou zmluvou zo dňa 11.01.1974. V čase kúpy,
teda už v roku 1974, bola (a doteraz aj je) spolu s vyššie uvedenými pozemkami oplotená aj sporná

parcela,toznamená,žežalobcoviamalizato,žekúpiliajspornúparcelu.Tedavšetkypozemkyžalobcov
spolu so spornou parcelou boli vymedzené pôvodným plotom, ktoré tvorili dvor žalobcov, o čom boli
aj žalobcovia presvedčení, že kupujú. Všetky tieto nehnuteľnosti tak žalobcovia nerušene užívali od
roku 1974 do roku 2023, kedy žalovaný oslovil žalobcov s tým, že on je vlastníkom spornej parcely.
Je síce pravdou, že žalobcovia v roku 2004 vykonali rekonštrukciu plotu, avšak výlučne v súlade s
líniou pôvodného oplotenia, ktoré existovalo už pred rokom 1974, ako aj v tomto roku, kedy žalobcovia
kúpili nehnuteľnosti. Teda sporná parcela bola spolu s pozemkami kúpenými žalovanými oplotená už

v roku 1974, čo znamená, že nedošlo zo strany žalobcov k žiadnemu svojvoľnému ohradeniu spornej
parcely. To znamená, že žalobcovia užívali (užívajú) od roku 1974 do roku 2023, kedy ich žalovaný
kontaktoval, spornú parcelu nerušene a v dobrej viere, že im patrí na základe kúpnej zmluvy z roku
1974, pretože táto parcela bola jednoznačne súčasťou pozemkov prislúchajúcich k rodinnému domu,ktoré kúpili žalovaní s uistením predávajúcich, že všetky žalobcovia kupujú všetky oplotené pozemky
spolu s domom a teda celý dvor mu prislúchajúci. Pritom do doby, kedy žalovaný oznámil žalobcom, že
je vlastníkom spornej parcely, sa od žalobcov nikto nedomáhal jej vydania alebo užívania. Na spornej

parcele sa nachádza žumpa a elektrické vedenie vedené v zemi, teda o to viac je preukázané, že je
dlhodobo a nerušene užívaná žalobcami a na iný účel užívania nie je spôsobilá. Zároveň žalobcovia
od kúpy pozemkov a rodinného domu v roku 1974 platia obci daň z nehnuteľností a to aj za výmeru
spornej parcely, keďže aj obec Ivanka pri Nitre eviduje túto spornú parcelu ako užívanú práce žalobcami.
Z uvedených skutkových okolností je tak zrejmé, že žalobcami došlo k zákonnému vydržaniu spornej

parcely,keďžetítoužívajúspornúparcelunerušene39rokovapočastejtodobysiniktožiadnevlastnícke
nároky na uvedené nehnuteľnosti neuplatňoval. Je nesporné, že v tomto prípade je možné usúdiť
splnenie základných zákonných predpokladov pre vydržanie v zmysle Občianskeho zákonníka a to
predovšetkým podmienku dobrej viery žalobcov ako vydržateľov a ich oprávnenej držby po zákonom
stanovenú dobu. Žalobcovia tak nespochybniteľne nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku
vydržaním s poukazom na § 134 Občianskeho zákonníka, keďže k začiatku ich oprávnenej držby došlo

už v roku 1974, čo znamená, že sporná parcela bola vydržaná v roku 1984. Čiže žalobcovia podávajú
túto žalobu preukázateľne po uplynutí zákonnej vydržacej lehoty. Zároveň je splnený aj predpoklad
vydržania, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí,
pričom oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, preto stačí že tu
bol domnelý dôvod. Z ničoho pritom nevyplýva, že by žalobcovia mohli mať vnútorné presvedčenie,

že by užívaním spornej parcely konali protiprávne. K existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov
uvádzajú, že v tomto prípade je takýto záujem daný tým, že žalobcovia sledujú dosiahnutie zhody zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností so skutočným stavom. V zmysle ustáleného doktrinálneho
výkladu je naliehavý právny záujem na určení práva daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri, tu
v katastri nehnuteľností, vyplýva, že spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí iným subjektom a

preto určovacia žaloba je v tomto prípade jediným prostriedkom ochrany práva žalobcov. V prípade tejto
určovacej žaloby je daný aj základný procesný predpoklad jej úspešnosti a to existencia naliehavého
právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení z dôvodu existencie objektívnej právnej neistoty,
keďže súčasný evidenčný stav práv k spornej parcele uvedený v katastri nehnuteľností nezodpovedá
skutočnému stavu a nemožno ho odstrániť iným právnym prostriedkom ako podaním tejto žaloby o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia v podanej žalobe uvádzajú,
že nadobudli na podklade kúpnej zmluvy pozemky parc. reg. E KN č. 84 a parcelu reg. E KN č. 85/1 v k .ú
H. I. D. spolu s rodinným domom a to kúpnou zmluvou zo dňa 11.1.1974. V čase kúpy mala byť oplotená

aj sporná parcela, to znamená, že žalobcovia mali za to, že kúpili spornú parcelu. S uvedeným tvrdením
nemožno súhlasiť, keďže žalobcovia si privlastnili niečo čo im nikdy nepatrilo. Sporná parcela nebola
od začiatku oplotená, žalobcovia si ju svojvoľne oplotili neskôr a doslova privlastnili. Bolo predovšetkým
povinnosťoužalobcovsipreveriťprávnystavaoplotiťsipozemky,ktoréreálnenadobudlivzmyslekúpnej
zmluvy. Ďalej vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcov, že

všetky tieto nehnuteľnosti nerušene užívali od roku 1974 do roku 2023, kedy ich žalovaný oslovil s tým,
že on je vlastníkom spornej parcely. K čomu žalovaný dodáva, že je vlastníkom spornej parcely od roku
2014, od tohto obdobia viackrát ústne oslovil žalobkyňu v 2 rade aby mu sprístupnila spornú parcelu
pričom táto ho doslova ignorovala. V roku 2023 po neúspešných pokusoch sa žalovaný obrátil na svojho
právneho zástupcu, ktorý zaslal žalovanej v 2 rade výzvu. Po doručenej výzve sa uskutočnilo stretnutie

medzi právnym zástupcom žalovaným a žalobkyňou v 2 rade, pričom ani po tomto stretnutí žalobkyňa
v 2 rade odmietla sprístupniť nehnuteľnosť žalovanému. Žalovaný na margo uvedených skutočností
po porade so svojim právnym zástupcom podal na Okresný súd v Nitre, žalobu o uloženie povinnosti
odstrániť oplotenie, ktoré postavila žalobkyňa v 2 rade, toto oplotenie bráni riadnemu vstupu na spornú
parcelupatriacužalovanému.Akoužuviedliajvpodanejžalobeceléoplotenie,ktorépostaviližalobcovia

je postavené na parcelách, ktoré im nepatria teda na obecnej parcele a na parcele patriacej žalovanému.
Žalobcovia uvádzajú, že na spornej parcele sa nachádza žumpa a elektrické vedenie vedené v zemi,
teda o to viac je preukázané, že je dlhodobo a nerušene užívaná žalobcami a na iný účel nie je spôsobilá.
K tejto argumentácii žalobcov treba uviesť, že v čase keď si dávali zriadiť elektrickú prípojku (hodiny)
museli vedieť, že parcela nie je ich vlastníctvom, keďže pre zriadenie prípojky je nutné deklarovať aj

vlastnícku štruktúru k pozemkom. Taktiež poukazuje na to, že elektrická prípojka sa dá preložiť tak aby
bola zriadená v súlade so zákonom to znamená na pozemkoch, ktoré patria žalobcom. Žalobcovia,
uvádzajú ako ďalší argument, že platia od kúpy pozemkov a rodinného domu Obci Ivanka pri Nitre
daň z nehnuteľnosti a to aj za spornú parcelu. S uvedeným argumentom nemôžu súhlasiť, nakoľkonebol preukázaný žiadnym relevantným dôkazom, že by žalobcovia platili daň z nehnuteľnosti aj za
spornú parcelu. V tejto súvislosti poukazujú na to, že práve žalovaný uhrádza pravidelne od okamihu
nadobudnutia spornej parcely daň za uvedenú nehnuteľnosť. Taktiež sa nezakladá na pravde tvrdenie

žalobcov, že došlo k zákonnému vydržaniu spornej parcely, keďže títo užívajú spornú parcelu nerušene
39 rokov a počas tejto doby si nikto žiadne vlastnícke nároky na uvedené nehnuteľnosti neuplatňoval.
Toto sa taktiež nezakladá na pravde, žalovaný si po celú dobu chcel uplatňovať svoje vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti pričom mu to práve postojom žalobkyne v 2 rade bolo znemožnené. Taktiež
podľa ich vedomostí si uplatňoval vlastnícke právo k nehnuteľnosti aj predchádzajúci vlastník, ktorý

nakladal s nehnuteľnosťou, tým že ju predal. Žalobcovia teda nemohli nadobudnúť spornú nehnuteľnosť
vydržaním, keďže žalovaný je vlastníkom spornej nehnuteľnosti od roku 2014, za spornú nehnuteľnosť
riadne platí daň a má záujem ju aj riadne využívať. Na podklade uvedených skutočností majú za to, že
žaloba o určenie vlastníckeho práva nie je dôvodná a navrhujú, aby ju súd zamietol v plnom rozsahu.

3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, listom ich právneho zástupcu zo

dňa 14.03.2024 uviedli, že žalovaný vo vyjadrení uviedol, že si privlastnili niečo čo im nikdy nepatrilo,
keďže sporná parcela nebola od začiatku oplotená a že žalobcovia si ju svojvoľne oplotili neskôr a
doslova privlastnili. K tomuto uvádzajú, že nie je možné, aby sa žalovaný relevantne vyjadroval k
rozsahu oplotenia predmetných parciel, keďže v čase kúpy nehnuteľností zo strany žalobcov, tento nebol
vlastníkom spornej parcely a dokonca ešte nebol ani na svete a zároveň ani v roku 2004, keď došlo zo

strany žalobcov k rekonštrukciu plotu, nebol vlastníkom. Nie je tak vôbec zrejmé, z čoho žalovaný pri
takejto argumentácie vychádza. Podľa žalovaného je tento vlastníkom spornej parcely od roku 2014.
Žalobcovia trvajú na tom, že žalovaný toto tvrdenie doposiaľ ničím nepreukázal, pričom v zmysle Listu
vlastníctva č. XXX mal spornú parcelu nadobudnúť práve až v roku 2023 a teda nie v roku 2014. Toto
vyplýva aj z toho dôvodu, že žalovaný zaslal žalobkyni v 2. rade prvú výzvu až v roku 2023. Je tak otázne,

z akého dôvodu sa žalovaný nedomáhal svojho domnelého vlastníctva od roku 2014, keďže doteraz
žiadnym relevantným dôvodom nepreukázal, že by takto konal. Na druhej strane, ak by aj žalovaný
nadobudol spornú parcelu už v roku 2014, nič to nemení na fakte, že predsa od roku 1974 uplynulo
do roku 2014 jednoznačne viac ako 10 rokov potrebných v zmysle zákona na vydržanie vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti. Žalobcovia tiež uvádzajú, že nie je jasné, z čoho vychádza žalovaný, keď

uvádza, že žalobcovia si mali dať zriadiť elektrickú prípojku (hodiny) na spornej parcele, keďže zo žaloby
nič také nevyplýva, keďže žalobcovia v žalobe uviedli len to, že na spornej parcele sa nachádza žumpa
a elektrické vedenie vedené v zemi, ktoré však existovali už aj v čase kúpy, teda minimálne v roku 1974.
Žalovaný ďalej uvádza, že podľa jeho vedomostí si uplatňoval vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
aj predchádzajúci vlastník sporného pozemku. Žalobcovia považujú takéto tvrdenie opäť jednak za ničím

nepodložené, pričom vyhlasujú, že ich okrem žalovaného v roku 2023 predtým nikto nikdy nekontaktoval
so zámerom uplatňovať si vlastnícke alebo užívacie právo k spornej parcele. Žalobcovia upriamujú
pozornosť na to, že sporná parcela bola nanovo zameraná až v roku 2022, čo vyplýva aj z Výpisu z
LV č. XXX v časti: Iné údaje - nepriradené, Zápis GP G1-1399/2022, Z 8525/2022 -547/22, (CKN parc.
č. 1895/2, 1895/6).

4. Právny zástupca žalobcov v 1/ a v 2/rade vo svojej záverečnej reči, prednesenej na pojednávaní dňa
30.05.2025 uviedol, že dokazovaním bolo preukázané že aj sporná parcela bola vymedzená pôvodným
plotom a teda tvorila súčasť dvoru žalobcov, ktorý žalobcovia nerušene užívali od roku 1974. Bolo tiež
riadne preukázané, že žalobcovia v roku 2004 vykonali rekonštrukciu plotu, avšak výlučne v súlade s

líniou pôvodného oplotenia, ktoré existovalo už pred rokom 1974, ako aj v tomto roku, kedy žalobcovia
kúpili nehnuteľnosti. Teda sporná parcela bola spolu s pozemkami kúpenými žalovanými oplotená už
v roku 1974, čo znamená, že nedošlo zo strany žalobcov k žiadnemu svojvoľnému ohradeniu spornej
parcely. To znamená, že žalobcovia užívali (užívajú) od roku 1974 do roku 2023, kedy ich žalovaný
kontaktoval, spornú parcelu nerušene a v dobrej viere, že im patrí na základe kúpnej zmluvy z roku

1974, pretože táto parcela bola jednoznačne súčasťou pozemkov prislúchajúcich k rodinnému domu,
ktoré kúpili žalobcovia s uistením predávajúcich, že kupujú všetky oplotené pozemky spolu s domom
a teda celý dvor mu prislúchajúci. Bolo preukázané, že do doby, kedy žalovaný oznámil žalobcom, že
je vlastníkom spornej parcely, sa od žalobcov nikto nedomáhal jej vydania alebo užívania. Na spornej
parcele sa nachádza žumpa a elektrické vedenie vedené v zemi, teda o to viac je preukázané, že je

dlhodobo a nerušene užívaná žalobcami a na iný účel užívania nie je spôsobilá. Je nesporné, že v
tomto prípade je možné usúdiť splnenie základných zákonných predpokladov pre vydržanie v zmysle
Občianskeho zákonníka a to predovšetkým podmienku dobrej viery žalobcov ako vydržateľov a ich
oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu. Žalobcovia tak nespochybniteľne nadobudli vlastníckeprávo k spornému pozemku vydržaním s poukazom na § 134 Občianskeho zákonníka, keďže k začiatku
ich oprávnenej držby došlo už v roku 1974, čo znamená, že sporná parcela bola vydržaná v roku
1984. Čiže preukázateľne uplynula zákonná vydržacia lehota. Zároveň je tu splnený aj predpoklad

vydržania, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí,
pričom oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, preto stačí že tu bol
domnelý dôvod. Z ničoho pritom nevyplýva, že by žalobcovia mohli mať vnútorné presvedčenie, že by
užívaním spornej parcely konali protiprávne. Taktiež všetci svedkovia navrhnutí žalobcami, a to A. J.,
J. J., A. K., A. G., L. M., J. J. a B. N. potvrdili, že žalobcovia od roku 1974 užívajú aj spornú parcelu

v rovnakom rozsahu doteraz, pričom na tejto parcele stála garáž s montážnou jamou užívaná najmä
žalobcom v 1. rade, pričom z tejto jamy je spravená žumpa, a nový plot je vedený v rozsahu pôvodného
plotu, ktorý oddeľoval aj spornú parcelu. Aj svedkyňa navrhnutá žalovaným J. K. uviedla, že spornú
parcelu užívali žalobcovia a že v čase kúpy bola sporná parcela oplotená. Žalovaný pritom nepreukázal
okolnosti ním tvrdené, teda že by žalobcov kontaktoval ohľadne sporného pozemku pred rokom 2023.
Ani Čestné prehlásenie A. F. N. nepreukazuje, že by jeho spoločnosť spornú parcelu užívala alebo že by

si na ňu nárokovala vlastnícke právo. Aj odpoveď ZSD potvrdila, že žalobcovia si pri vedení elektrického
kábla neboli vedomí, že by im sporná parcela nemala patriť. Teda je v tomto konaní riadne dôkazne
preukázané, že žalobcovia užívajú spornú parcelu nepretržite minimálne 50 rokov, nikto si nikdy na
sporný pozemok nenárokoval vlastnícke alebo užívacie právo, teda až do roku 2023, kedy žalovaný
prvýkrát oslovil žalobkyňu. Je teda zrejmé, že tento pozemok užívali od roku 1974 žalobcovia, mali ho

riadne oplotený, mali na predmetnom pozemku dočasnú garáž s montážnou jamou a po jej zbúraní tento
pozemok aktívne užívali ako vlastný. Pritom ak by sa aj preukázalo, k čomu však nedošlo, že by sa
žalovaný domáhal vlastníckeho práva k spornej parcele už v roku 2014, je zrejmé, že zákonná lehota na
vydržanie v dobrej viere v prospech žalobcov do tohto momentu dávno uplynula. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcom voči žalovanému právo na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

5. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasili
a preto uvádza, že práve vykonaným dokazovaním v priebehu konania bola argumentácia žalobcov
spochybnená. Poukazuje na výsluch účastníkov ako aj svedkov v tomto konaní. Z výsluchu žalovaného

vyplýva, že nadobudol spornú parcelu v roku 2014, odkedy sa sporadicky ústne kontaktoval so
žalobcami, domáhal sa vstupu na spornú parcelu, uvedené riešil aj cestou polície ako aj cestou starostky
Obce H. I. D.. Tieto skutočnosti boli v priebehu dokazovania podporne podložené listinnými dôkazmi
ako aj výsluchom svedkov p. J. K. a K. F.. Svedkyňa J. K., uviedla, že spornú parcelu kupovali spolu so
žalovaným spolu s rodinným domom pričom pred kúpou spornej nehnuteľnosti si túto boli prezrieť spolu

s realitným maklérom. (predaj cez realitnú kanceláriu spomenula ja svedkyňa B. N.) Svedkyňa ďalej
uviedla, že bola spolu so žalovaným za žalobcom v 1. rade, pričom tento sa s nimi nechcel baviť s tým ,
že je to jeho pozemok. Žalobcu v 1. rade niekoľkokrát vyzývali, že chcú pozemok oplotiť, lebo je ich.
Bolo to asi po pol roku ako ho kúpili spolu s rodinným domom. Svedkyňa mala vedomosť, že žalovaný
sa s uvedeným problémom obrátil aj na starostu Obce Ivanka pri Nitre ako aj na políciu. K výpovedi

svedkyne sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že svedkyňu v živote nevidel, ale videl iba žalovaného,
keď mal prísť do dvora a vyhrážať sa, že bude búrať ploty. Žalobca v 1. rade sa nepamätal kedy to bolo,
pričom uviedol, že žalovaný tam bol vtedy keď to kúpili. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vedomosť
o tom, že žalovaný je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a domáha sa vstupu na nehnuteľnosť. Žalobca
v 1. rade pri obhliadke nehnuteľnosti, taktiež spomenul, že u nich bola polícia na podnet žalovaného

ohľadne sporného pozemku. Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa K. F., ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že sa snažili vstup na spornú nehnuteľnosť riešiť so žalobkyňou, pričom táto odmietla s nimi
komunikovať. Svedkyňa uviedla, že sama ju kontaktovala asi 5x, a to formou osobných stretnutí, pričom
posledné stretnutie so žalobkyňou datovala 3 roky dozadu. Táto svedkyňa mala taktiež vedomosť, že
uvedenú záležitosť riešil žalovaný aj cestou starostu O. H. I. D.. V rámci predložených listinných dôkazov

predložili, potvrdenie o tom, že žalovaný sa s uvedeným problémom dostať sa na spornú parcelu,
ktorá je jeho vlastníctvom obrátil na starostku O. H. I. D., O. O. I. P. J. B. aj doklady preukazujúce,
že za spornú parcelu platí daň z nehnuteľnosti. V rámci zabezpečených listinných podkladov bolo do
spisu zabezpečené „Čestné prehlásenie“ A. F. N., konateľa predchádzajúceho vlastníka spornej parcely.
V tomto čestnom prehlásení uviedol, že pri prevode vlastníckeho práva na žalovaného nebol nikým

a ničím obmedzený. Uvedená nehnuteľnosť nemala žiadne právne vady a jej užívacie právo nebolo
žiadnym spôsobom obmedzené. Predchádzajúci vlastník teda s nehnuteľnosťou nakladal tak ako to
predpokladá § 123 Občianskeho zákonníka. Žalovaný preto nemal dôvod pochybovať o tom, že v čase
kúpy nebude môcť nehnuteľnosť riadne užívať a v konečnom dôsledku si spornú nehnuteľnosť v dobrejviere zakúpil, že túto bude v budúcnosti využívať, s úmyslom postaviť si na nej garáž pre automobil.
Netreba opomenúť aj to, že žalovaný si zobral kúpu spornej parcely úver, teda parcela je zaťažená
záložným právom v prospech banky. Ku konaniu bol taktiež predložený spis z príslušného katastra

nehnuteľností, z ktorého je taktiež, zrejmé že so spornou nehnuteľnosťou sa vlastnícky nakladalo. Z
uvedeného katastrálneho spisu je taktiež zrejmé, že žalobcovia mali záujem vlastnícky si nehnuteľnosť
rodinný dom, ktorého sú vlastníci v katastri nehnuteľností návrhom pod číslom Z 1659/23 zapísať
pričom k tomuto konaniu doložili aj geometrický plán označený GP č. 16/2023. Ako je už z číslovania
predmetného geometrického plánu zrejmé, tento bol vyhotovený v roku 2023 teda rok pred podaním

žaloby (žaloba podaná 2024). Je zrejmé, že v čase vyhotovenia geometrického plánu museli žalobcovia
vedieť, že sporná parcela nie je ich, pričom nemali žiadnu snahu kontaktovať žalovaného na odkúpenie
tejto jeho parcely. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na výpoveď žalobkyne z pojednávania zo dňa
19.06.2024 kedy na strane 5 zápisnice, na otázku súdu: „ Vzhľadom na mapu a oddelenú parc. č. 1895/2
čí túto nemali k dispozícii aj v minulosti“ uviedla:“ Túto sme nemali k dispozícii. Túto mapu som ja
videla až v tom roku 2022 alebo 2023ako som dala urobiť geometrický plán“. Žalobkyňa ďalej uviedla:

Keď si dávala vypracovať GP tiež som jej podpisovala ( pani G.) že súhlasím s tým a darujeme jej ten
kúsok tohto pozemku, kde im presahuje garáž aby nemuseli časť búrať. Ide o pozemok v súčasnosti o
číslo 1895/6 s tým, že parcela č. 1890/5 patrí spomínaným G..“ Žalobkyňa nehovorila pravdu, pretože
garáž podľa geometrického plánu zasahuje práve do spornej parcely, ktorá je vo vlastníctve žalovaného
a z toho dôvodu ani nemohla udeliť súhlas so stavbou prípadne uzatvoriť darovaciu zmluvu nakoľko

sporný pozemok nebol nikdy jej vlastníctvom. Žalobkyňa nemohla previesť viac práv než v skutočnosti
v tom čase mala. Poukázal na §2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR, z ktorého vyplýva
nevyvrátiteľná domnienka znalosti všeobecne záväzných predpisov uverejnených v Zbierke zákonov.
Vyššie uvedené skutočnosti žalobkyne v 2.rade sú omylom, ktorý spochybňuje je dobromyseľnosť.
Pokiaľ ide o svedkov navrhnutých žalobcami a tvrdenie, že spornú nehnuteľnosť užívali nerušenie

až doposiaľ uviedol, že práve vykonanými dôkazmi je spochybnená ich nerušená a nepretržitá držba
nakoľko s ohľadom na všetky okolnosti uvádzané počas pojednávaní museli žalobcovia predpokladať,
že sporná nehnuteľnosť im vlastnícky nepatrí. V tejto súvislosti treba poukázať na výklad ustanovenia
§ 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dobromyseľnosť síce spočíva v presvedčení držiteľa, že je
oprávneným vykonávateľom práva, ale nestačí len jeho presvedčenie, že nikomu nezasahuje do jeho

práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne nie len so subjektívneho hľadiska. Do úvahy
treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu
konkrétnehoprípadumožnopokaždomspravodlivopožadovať,malalebomoholmaťpochybnosti,čimu
vec alebo právo patrí. Vo vzťahu k vydržaniu, je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po
celú dobu plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti

je preto v tomto smere nedostatočné. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil
so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo
patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo
oprávnenom výkone práva. V obdobnom kontexte rozhodol aj Najvyšší súd SR v konaní 5Cdo 30/2010
dňa 1.3.2011, kde uviedol, že posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie, treba hodnotiť vždy

objektívne a nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Žalovaný toho času spornú parcelu riadne užíva, uplatňuje si všetky atribúty
vlastníckeho práva, čo súdu doložili aj fotografiami preto je toho presvedčenia, že primárne by mal

súd poskytnúť ochranu vlastníkovi (Čl.20 Ústavy SR, § 126 Občianskeho zákonníka). Na podklade
uvedených skutočností navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie v spore takto rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobcovia v 1/ a v 2/rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 k celku
nehnuteľnosti v k. ú. H. I. D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela reg. C KN č. 1895/2,
výmera: 69 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.

II.Súdpriznávažalobcomv1/av2/radevočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavplnejvýške.O
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.7. Poukazujúc na vykonané dokazovanie (špecifikované v bode 25.) súd prvej inštancie zistil tento
skutkový stav:

7.1. Z výpisu LV č. XXXX súd zistil, že žalobcovia v 1/ a v 2/ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci 1-
ici nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H. I. D., a to parciel registra „E“ evidovaných na mape
určeného operátu, parc. č. 84 záhrada o výmere 159 m2 a parc. č. 85/1 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 282 m2, s uvedením titulu nadobudnutia kúpna zmluva RI 57/74. Ako ďalší spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností sú uvedení A. N. a J. N., každý v podiele 1-ina.

7.2. Z výpisu LV č. XXX súd zistil, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v kat. úz. H. I. D., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č.
1894/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 87 m2, parc. č. 1895/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2 a parc. č. 1895/6
zastavaná plocha o výmere 1 m2. Titul nadobudnutia vlastníctva žalovaného je uvedená zmluva o

prevode vlastníctva V 5307/14 a darovacia zmluva V 4293/23.

7.3. Zo spisu Q. XX/XX vyplýva, že žalobcovia v 1/ a v 2/ rade uzatvorili dňa 11.01.1974, ako kupujúci,
s predávajúcimi A. R. K. a A. R. ml. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
kat. úz. H. I. D., zapísané na evidenčnom liste č. 1131 ako parc. č. 84, č. 85/1, dom č. 89, dom č. 157

na vlastníckom liste č. XXX.

7.4. Z evidenčného listu č. 1131 vyplýva výpis z LV č. XXX, kat. úz. H. I. D., parc. č. 84 dom č. 89, výmera
275 m2 a parc. č. 85/1 dom č. 157 výmera 314 m2.

7.5. Zo spisu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, č. V 5307/2014 súd zistil, že žalovaný, ako
kupujúci v 1/rade, J. K., ako kupujúca v 2/rade, uzatvorili dňa 30.06.2014 s predávajúcim: YPSYLON,
s.r.o., Bobot č. 176, IČO: 45 715 076, (konateľ A. F. N.) zmluvu o prevode vlastníctva, a to rodinného
domu súp. č. XXX, postaveného na parcela CKN č. 1894/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 87
m2, parcela CKN č. 1894/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 87 m2 a parc. č. 1895/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2.

7.6. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 05.06.2023 súd zistil, že J. K., ako darca, uzavrela so
žalovaným, ako obdarovaným, darovaciu zmluvu. Predmetom tejto darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. H. I. D., zapísané na LV č. XXX, parcely registra „C“ evidované v katastrálnej

mape, parc. č. 1894/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 87 m2, parc. č. 1895/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, parc. č.
1895/6 zastavaná plocha o výmere 1 m2 v spoluvlastníckom podiele 1-ica (vklad povolený Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor pod V 4293/2023).

7.7. Z oznámenia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, zo dňa 22.07.2024 súd zistil, že LV č.
XXX bol založený na podklade Notárskej zápisnice - Kúpnej zmluvy č. NZ 167/68, RI 245/68- 30/71 v
prospech B. S. a B. Q. A. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v podiele 1/1.Technický podklad
k zápisu tvorila Identifikácia parciel č. 671/68, v ktorej boli zidentifikované pozemkovoknižné parcely č.
83/2 a 82/4 na stav evidencie nehnuteľností ako parcely č. 83/2 - záhrada o výmere 1130 m2 a č. 82/4

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 438 m2.

7.8. V rokoch 1991 - 1994 sa v katastrálnom území H. I. D. uskutočnila obnova katastrálneho operátu
novým mapovaním, ktorej výsledkom bola Základná mapa veľkej mierky (ďalej len .,ZMVM"). V rámci
ZMVM boli zamerané trvalým spôsobom označené hranice parciel v teréne a stavby na nich postavené.

V rámci ZMVM došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu parciel a
následneajknovémuurčeniuichvýmerodvodenéhozgeometrickéhoapolohovéhozamerania.Priebeh
predmetnýchhranícbolvyšetrenýanáslednezameranýpodľaskutočnéhostavuvteréne.Znameraných
údajov sa vypočítala poloha lomových bodov parciel, ktorá je definovaná ich súradnicami. Zo súradníc
bolo vykonané zobrazenie parciel a výpočet ich výmer. Parcely evidencie nehnuteľností č. XX/X -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 438 m2 a č. 83/2 - záhrada o výmere 1130 m 2 boli v rámci
tvorby ZMVM posúdené ako identické na parcely registra C č. 1894 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 562 m2, č. 1895/1 - záhrada o výmere 927 m2 a č. 1895/2 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 70 m2 po mapovaní.7.9. LV č. XXX bol založený na podklade Kúpnej zmluvy č. RI 231/69- 33/69 v prospech H. N. v
spoluvlastníckom podiele 2/4, A. R. st. v spoluvlastníckom podiele 1/4 a A. R. ml. v spoluvlastníckom

podiele 1/4. Technický podklad k zápisu tvorila Identifikácia parciel č. 2785/68. v ktorej boli
zidentifikované pozemkovoknižné parcely č. 84 a č. 85 na stav evidencie nehnuteľností ako parcely č.
84 a č. 85/1. Po doručení Uznesenia č. D 1028/73- 40/73 po poručiteľovi H. N. bol vykonaný zápis na LV
č.XXX v prospech J. N. v spoluvlastníckom podiele 1/4 a A. N. v spoluvlastníckom podiele 1/4. Následne
bola na list vlastníctva zapísaná Kúpna zmluva č. Q. XX/XX - X X/XX v prospech A. A. a B. Q. N. do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/2.

7.10.VrámcitvorbyZMVMboliparcelyevidencienehnuteľnostíč.84ač.85/1posúdenéakoneidentické
na parcely registra C č. 1903 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2 a č. 1902 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 843 m2 po mapovaní a zapísané na LV č. XXX do poznámky po ZMVM
neidentické a ich zápis v majetkovej podstate bol zrušený.

7.11. V roku 2012 bol v katastrálnom území H. I. D. spracovaný v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej
len ..zákon č. 180/1995 Z.z:') register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP). Spracovateľ
ROEP zidentifikoval parcely č. 84 a č. 85/1 zapísané v poznámke LV č. XXX ako parcely registra E č. 84

- záhrada o výmere 159 m2 a č. 85/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 282 m2 a boli zapísané
do novovytvoreného LV č. XXXX v prospech A. A. a B. A. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
v spoluvlastníckom podiele 1/2, A. N. v spoluvlastníckom podiele 1 a J. N. v spoluvlastníckom podiele
1/4 v súlade s verejnými a inými listinami, ktoré Vám v prílohe zasielame. K zápisu parciel registra E č.
84 a č. 85/1 do registra C je potrebný geometrický plán na určenie vlastníckeho práva.

7.12. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 24.05.2002 č. D 1610/2001 vyplýva, že bolo vedené dedičské
konanie po Q. M., predmetom prejednania dedičstva bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. H.
I. D., zapísaná na LV č. XXX, ako parc. č. 1894 zastavané plochy o výmere 562 m2, rodinný dom súp. č.
350, parcela č. 1895/1 záhrady o výmere 927 m2 a prac. č. 1895/2 zastavané plochy o výmere 70 m2 v

celosti s tým, že z majetku BSM patrilo pozostalému manželovi A. M. podiel v 1-inbe a tento nadobudol
vlastnícky podiel po poručiteľke k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX.

7.13. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.08.2002 medzi predávajúcim A. M. a kupujúcim Q. G. vyplýva,
že predávajúci, ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. H. I. D., parc. č. 1894

zastavanéplochyovýmere562m2,parc.č.1895/1záhradyovýmere927m2,parc.č.1895/2zastavané
plochy o výmere 70 m2, predáva v celosti kupujúcim novovytvorenú parcelu č. 1895/3 záhradu o výmere
526 m2 s tým, že vlastníctvo k parc. č. 1894 zastavané plochy o výmere 562 m2, parc. č. 1895/1 záhrada
o výmere 401 m2 a parc. č. 1895/2 zastavané plochy o výmere 70 m2 zostávajú zachované pôvodnému
vlastníkovi.

7.14. Z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 24.03.2003 vyplýva, že predávajúci A. M. odpredal
kupujúcim 1/ A. I., 2/ Q. I. a X/XXXXXX I., ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat.
úz. H. I. D., a to parc. č. 1894 zastavané plochy o výmere 562 m2, parc. č. 1895/1 záhrady o výmere
401 m2, parc. č. 1895/2 zastavané plochy o výmere 70 m2, dom sú. č. 350 na parc. č. 1894. Na základe

geometrickéhoplánuč.3/2003bolapôvodnáparcelač.1894rozdelenánaparc.č.1894/1akozastavaná
plocha - dvor o výmere 237 m2, parc. č. 1894/2 zastavaná plocha o výmere 111 m2, parc. č. 1894/3
zastavaná plocha - dvor o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4 zastavaná plocha o výmere 87 m2, dom
súp. č. 350 na parc. č. 1894/2. Zo zmluvy vyplýva, že predávajúci predáva kupujúcim nehnuteľnosti, a to
parc. č. 1894/1 o výmere 237 m2, parc. č. 1894/2 o výmere 111 m2, dom súp. č. 350 na parc. č. 1894/2

a parcelu č. 1895/1 ako záhrady o výmere 401 m2.

7.15. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 12.10.2010 sp. zn. 22D/1461/2009 vyplýva, že bolo prejednané
dedičské konanie po A. M. s tým, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. H. I. D., zapísané na LV č.
XXX, parcely registra „C“ parc. č. 1894/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4

zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, parc. č. 1895/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
70 m2 v celosti nadobudla dcéra poručiteľa B. S., Q. M..7.16. Zo zmluvy o prevode vlastníctva, uzavretej dňa 05.05.2014, medzi predávajúcim B. S., Q. M. a
kupujúcim YPSYLON, s.r.o., Bobot 176, IČO: 45 715 076, vyplýva že predávajúca predala kupujúcemu
nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXX postavaný na parc. č. 1894/4 zastavané plochy a nádvoria o

výmere 87 m2, parc. č. 1894/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 87 m2 a parc. č. 1895/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2.

7.17. Z rozhodnutia Obce Ivanka pri Nitre zo dňa 20.07.2002 č. SP 372/2022-003/UH vyplýva, že bolo
dané dodatočné povolenie dokončenia stavby, a to garáže na pozemku parc. č. 1895/5, č. 1895/6, č.

1895/2 v kat. úz. H. I. D.. U parcely č. 1895/2 je uvedený súhlas vlastníkov.

7.18. Z rozhodnutia vyplýva, že sa doručuje rozhodnutie účastníkom konania, a to A. G., A. A. a B. A..

8. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, citujúc zákonné ustanovenia Civilného sporového poriadku
(CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. - § 137 písm. c/, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2) a ustanovenia

Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. - § 135a ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1
a § 134 ods. 1), odôvodnil nasledovne:

8.1. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že majú na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že ich právne postavenie by bolo bez tohto určenia

ohrozené alebo neisté, pričom ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej
nehnuteľnosti žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len
také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností
(NS SR, sp. zn. 1Cdo/56/2003). Nakoľko súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom
navykonaniezmenyvzápisevkatastrinehnuteľností,ježalobaourčenievlastníckehoprávaspôsobilým

právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami.

8.2. Z ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za držiteľa sa považuje osoba,
ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako vlastnou. Faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou
ako vlastnou je spojené so subjektívnou stránkou držby veci. Zákon výslovne upravuje oprávnenú držbu

(§ 130 OZ) i držbu neoprávnenú (§ 131 OZ). Právo držby môže patriť aj osobe odlišnej od vlastníka (§
130 OZ), ak táto osoba je dobromyseľná, že vlastníctvo nadobudla.

8.3.Vzmysleustanovenia§130ods.1OZoprávnenádržbajefaktickéovládanievecialebovykonávanie
právaspätésvôľounakladaťsnimiakososvojimi,vdobrejviere,žedržiteľoviveci,alebovykonávateľovi

práva, tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené náležitosti: a) faktické ovládanie veci alebo
vykonávanie práva; b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi. To znamená správať sa k
veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila; c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú
skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný, alebo nedobromyseľný, treba vždy
hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného

držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. Treba tu mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný
psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno u nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento
psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ
práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od
neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo

právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti,
musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul i keď neplatný, napr.
kúpna alebo darovacia zmluva). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany podľa § 130
ods. 2 OZ bude musieť okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho
dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva,

nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. V prípade pochybnosti o tom, či
ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka - že držba je oprávnená.
V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie
neoprávnenej držby. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec
patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že

mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať.8.4. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982
Zb. t.j. do 01.04.1983 neupravoval. Až uvedená novela OZ v ustanoveniach § 132a, § 135a novo
upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby

pred 01.04.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984.

8.5. Ustanovenie § 134 nadväzuje na právnu úpravu držby (§129 a nasl.). Vydržanie je osobitný
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení zákonom požadovaných
predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená (§ 130 ods.

1 OZ), c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, ktorá u nehnuteľností je
desaťročná. Ustanovenie § 134 OZ ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý
čas plynutia vydržacej doby, teda spôsobilý predmet, spôsobilý subjekt vydržania, oprávnená držba a
vydržacia doba. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, tzn.
ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu..

8.6. Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.11.2018 za ústavne súladný výklad § 134 OZ
označuje taký, ktorý podporuje zákonnú intenzitu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej
držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. Dôraz sa teda pri inštitúte vydržania kladie predovšetkým na
dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom, čo zdôraznil Ústavný súd v citovanom

náleze, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť
objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar

ako bezplatné plnenie.

8.7. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/12/2010 najvyšší súd vyslovil názor podľa ktorého posúdenie, či držiteľ v
dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska samého
účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom

na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať
aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu)
vzniku vlastníctva.

8.8. V rozhodnutiach napríklad sp. zn. 4Cdo/287/2006, sp. zn. 5Cdo/234/2009 najvyšší súd uviedol,
že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako
vec (držiteľ) nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Na uvedené rozhodnutie nadväzovali
ďalšie rozhodnutia, ako je napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/91/2021 zo dňa
25.05.2022.

8.9. Vo veci súd ďalej poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky
vo Veľkom senáte občianskoprávneho kolégia, rozsudok zo dňa 13.05.2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024,
kde sa Veľký senát priklonil k súdnym rozhodnutiam uvádzaných v tomto rozsudku v bodoch 12.3.
až 12.3.3., vychádzajúc pritom z interpretácie ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods.

1 OZ, z ktorých ustanovení platný právny titul ako predpoklad pre dobromyseľnosť držiteľa, resp.
oprávnenosť držby nevyplýva. Zároveň pritom rešpektoval účel vydržania, ktorým je uvedenie do
súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú
dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. Na
historickom pozadí nie nepodstatnou je tiež okolnosť, že ani v minulosti (podľa slovenského, resp.

uhorského práva, pozn.) právny titul nebol podmienkou držby. Nedostatok právneho titulu (napr. ústna
kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť
držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V zhode s názorom ústavného súdu (bod 12.3.2.) pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený

o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.8.10. Z dokazovania je nesporné, že žalobcovia nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej
11.01.1974 vlastníctvo k parceliam č. 84 a č. 85/1, ktoré zakúpili spolu s domom č. XX a č. 157,

pôvodne zapísané na LV č. XXX. Žalovaný dňa 30.06.2014 spolu s J. K. uzatvorili zmluvu s predávajúcim
YPSYLON, s.r.o. o prevode vlastníctva, t.j. rodinného domu súp. č. XXX, parcely CKN č. 1894/4, č.
1894/3 a č. 1895/2, teda predmetnej parcele. Následne na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.06.2023
J.K.previedlasvojspoluvlastníckypodielv1-icinažalovaného,ktorýjevsúčasnostivedenýakovýlučný
vlastníkuvedenýchnehnuteľností,atedaipredmetnejparcelyč.1895/2ovýmere69m2zapísanejnaLV

č. XXX. Predávajúca spoločnosť YPSYLON, s.r.o. nadobudla vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam,
ktoré boli odpredané žalovanému a jeho priateľke na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej
dňa 05.05.2014 s predávajúcou B. S.. Z predloženej mapy pritom vyplýva, že sporná parcela č. 1895/2
sa nachádza medzi parcelami č. 85/1 a č. 84 na jednej strane vlastnícky patriace žalobcom a z druhej
strany parc. č. 1895/3 vlastnícky patriace G., ako to vyplýva z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.08.2002
(bod 27.1. odôvodnenia rozsudku).

8.11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná.
Žalobcovia začali užívať predmetnú parcelu č. 1895/2 na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa
11.01.1974, keď ako vo veci uviedli táto parcela bola oplotená spolu s parcelami, ktoré kúpnou zmluvou
nadobúdali, t.j. parcelami č. 84 a č. 85/1 a tvorila jeden celok. Preto bolo potrebné posúdiť, či boli

žalobcovia so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sú vlastníkmi tejto parcely, teda že
boli jej oprávnenými držiteľmi.

8.12. Podľa súdu tvrdenia žalobcov o ich presvedčení, že nadobudli súčasne aj túto predmetnú parcelu
bolo podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že boli v dobrej viere, že im táto patrí.

Ako vyplýva z výpovede žalobkyne v 2/rade túto parcelu po uzatvorení kúpnej zmluvy začali aj užívať,
bolapostavenánanejdrevenágarážspolusmontážnoujamou,ktorázasahovaladopredmetnejparcely,
pričom poukázala na to, že keď chceli stavať susedia G. garáž, ktorá zasahovala do predmetnej parcely,
tak prišli k ním, ako k vlastníkom, za účelom podpísania súhlasu s ich výstavbou v susedstve. Tiež z
jej výpovede vyplýva, že pokiaľ bolo urobené nové oplotenie bolo to v línií pôvodného plotu. Na otázku

právneho zástupcu žalovaného, či predchádzajúci vlastník spornej parcely ich nekontaktoval uviedla,
že nikdy, až žalovaný. Zhodne z výpovede žalobcu vyplýva, že keď kupovali nehnuteľnosti bol tam plot,
drôtené pletivo a týmto to bolo ohradené. Tiež uviedol, že postavil tam garáž s montážnou jamou, čo
bolo v roku 1975. Tiež potvrdil, že keď zať prerábal plot, postavil ho na tom istom mieste.

8.13. Tvrdenia žalobcov boli preukázané aj svedeckými výpoveďami, keď svedok J. J., manžel dcéry
žalobcov, uviedol že on staval nový plot, podľa ktorého bol oddelený pozemok, a to tak, že vybral
staré stĺpy a nové postavil rovnako v líniách starého oplotenia. Šírka pozemku nebola posunutá. Podľa
svedka boli v tom, že predmetný pozemok je vysporiadaný. Svedok ďalej uviedol v súvislosti s garážou
a montážnou jamou, že teraz sa tam nachádza poklop žumpy, keď stred montážnej jamy sa nachádza

tam, kde sa nachádza žumpa. Podľa svedkyne A. J., dcéry žalobcov, pokiaľ si pamätá plot sa tam
nachádzal a tiež tam rástol orgován a stála tam garáž. Plot bol na mieste, kde je teraz nový, pričom sa
to užívalo v takom tvare, v akom to je. Z výpovede svedka A. K. vyplýva, že na pozemku sa nachádzala
drevená brána, pletivo, bola tam garáž s montážnou jamou, pričom šírka pozemku bola taká istá ako je
teraz. Tvrdenia žalobcov potvrdzuje i svedkyňa A. G., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že býva priamo

v susedstve pozemku žalobcov, ich múr je priľahlý k jej domu. Situáciu poznala už v minulosti, pričom
tam žije 18 rokov. Pozemok bol v rovnakej šírke ako sa užíva teraz žalobcami. Pamätá si, že tam rástol
agát. Zhodne svedkyňa L. T. uviedla, že si pamätá, že tam bola drevená garáž, za ktorou boli agáče,
slivky, nachádzalo sa tam obyčajné pletivo a na jeho miesto postavili murivo. Keď to stavali tak vyklčovali
agáče. Rovnako svedkyňa J. J. si pamätala, že sa tam nachádzala drevená ohrada, tiež tam bola garáž

a na rohu bol strom agát. Potom agát vypílili. Podľa svedkyne B. N., keď boli deti, tak ich otec s matkou
kúpili starý dom, v ktorom v súčasnosti býva žalovaný. Mali starý domček a obrovskú veľkú záhradu,
ktorá siahala potiaľ ako sú G. a za G. bol obrovský orgován, ktorý vlastne oddeľoval pozemok žalobcov.
Nikdy so žalobcami nemali žiadne problémy, tiež uviedla, že od začiatku ako si pamätá, aj v súčasnosti,
rovnako predmetný pozemok žalobcovia užívajú. Potvrdila, že ako sa nachádzal orgován, nachádzal sa

tam aj plot, dodala, že si pamätá, že v plote mali diery a pozerali na pozemok žalobcov. Z jej výpovede
tiež vyplýva, že jej otec rozdelil parcelu a zadnú časť, ako bývajú Haluškoví, dal ako stavebný pozemok
a G. predal. U. G. bývajú teraz v susedstve so žalobcami. Svedkyňa ďalej uviedla, že od začiatku ako si
pamätá, aj v súčasnosti rovnako užívajú predmetný pozemok žalobcovia. Vie, ako vyzerá v súčasnostipozemok žalobcov. Myslí si, že je to tak ako to aj bolo, tak to mali od malička, tak to je aj teraz. Z jej
výpovede tiež vyplýva, že na parcele č. 1895/2 bol plot s orgovánom a garáž, ktorá patrila žalobcom.
Pamätá si, že v plote mali diery a pozerali na pozemok žalobcov.

8.14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dobromyseľnosť žalobcov trvala od roku
1974 minimálne do roku 2014, pokiaľ by súd vychádzal z tvrdení žalovaného a svedkyne J. K., že
keď v roku 2014 nadobudli vlastníctvo k predmetnej parcele kontaktoval žalovaný žalobcov ohľadne
sprístupnenia parcely. Pričom až v roku 2023 žalovaný podal žalobu na Okresnom súde Nitra pod sp.

zn. 36C/73/2023, ktorou sa domáha odstránenia oplotenia z prednej časti pozemku od prístupovej cesty.
Takže po celú dobu žalobcovia predmetnú parcelu nerušene užívali. Za podstatné však súd považuje tú
skutočnosť, že k vydržaniu došlo uplynutím desaťročnej vydržacej doby, teda už v roku 1984.

8.15. Pri posudzovaní oprávnenosti držby spornej parcely súd vychádzal z ustanovenia § 129 ods. 1
a § 130 ods. 1 OZ. Podľa súdu žalobcovia pri posudzovaní dobromyseľnosti, ani pri bežnej opatrnosti,

nemohli mať pochybnosti po celú vydržaciu dobu o tom, že im parcela patrí. Žalobcovia žili v dobrej viere,
že sú vlastníkmi predmetnej parcely a z uvedených okolností je teda zrejmé, že došlo k zákonnému
vydržaniu parcely, ktorú po celú dobu užívali ako vlastníci, ktorá tvorila súčasť parciel nadobudnutých
vyššie uvedenou kúpnou zmluvou, s ktorými bola oplotená. Skutočnosť, že boli považovaní za vlastníkov
tejto parcely potvrdzuje aj to, že rozhodnutie obce Ivanka pri Nitre zo dňa 20.07.2022 (bod 27.5.

odôvodnenia rozsudku), ktorým bolo dané dodatočné povolenie dokončenia stavby, a to garáže na
pozemku č. 1895/5, č. 1895/6 a č. 1895/2 bolo doručované aj žalobcom v 1/ a v 2/ rade ako účastníkom
konania. Z vyššie uvedeného je tak nesporné, že žalobcovia po celú zákonom požadovanú vydržaciu
dobu užívali nehnuteľnosť nerušene v dobrej viere, že im táto parcela patrí. Z dokazovania mal súd za to,
že žalobcovia, ako držitelia parcely, boli objektívne presvedčení o tom, že poctivým spôsobom nadobudli

túto parcelu a splnili tak zákonné podmienky vyžadované právnou úpravou platnou a účinnou v čase
začatia držby a že parcelu nadobudli v súlade s dobrými mravmi. V konaní pritom nebolo preukázané
tvrdenie žalovaného, že by si jeho právni predchodcovia uplatnili svoje vlastnícke právo. Z výpovede
svedkyne B. N. práve vyplýva skutočnosť, že jej rodičia boli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ku
ktorej vlastnili obrovskú záhradu, ktorá siahala až k G., pričom nikdy so žalobcami nemali žiadne

problémy. Tiež uviedla, že jej otec rozdelil tú zadnú časť ako bývajú Haluškoví a týmto ju predal.
Z dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca žalovaných, spoločnosť YPSYLON, s.r.o.,
nadobudla okrem iných predmetnú parcelu č. 1895/2 na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretú
dňa 05.05.2014 a krátko na to dňa 30.06.2014 uzatvorila spoločnosť YPSYLON, s.r.o. kúpnu zmluvu
so žalovaným a J. K.. Táto skutočnosť však nepotvrdzuje tvrdenie žalovaného, že by došlo právnymi

predchodcamikuplatneniuichvlastníckehoprávaanepotvrdzujetoaničestnéprehlásenieA.F.N.,ktorý
v ňom vyhlasuje, že pri prevode vlastníckeho práva na žalovaného nebol nikým a ničím obmedzený a že
nehnuteľnosť nemala žiadne právne vady a jej užívacie právo nebolo žiadnym spôsobom obmedzené.
Z tohto tvrdenia však vôbec nevyplýva, že by došlo k narušeniu dobrej viery žalobcov, že im predmetná
parcela patrí, a to najmenej po dobu počas desaťročnej vydržacej doby.

8.16. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe žalobcov v 1/ a v 2/rade vyhovel a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

8.17. Vzhľadom na úspech žalobcov v 1/ a v 2/rade, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v

plnej výške, ktoré trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a z odmeny
právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalovaný z dôvodov vyplývajúcich

z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, domáhajúci sa jeho zmeny (a zamietnutia žaloby),
alternatívne jeho zrušenia (a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie).
V dôvodoch odvolania uviedol nasledovné:

9.1. Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Nevzal do úvahy a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného , ktorá bola
prednesená písomnou ako aj ústnou formou v priebehu dokazovania. Prvostupňový súd uviedol, že
žalobcovia začali predmetnú parcelu č. 1895/2 užívať na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.1974, keď
vo veci uviedli, že táto parcela bola oplotená spolu s parcelami, ktoré kúpnou zmluvou nadobúdali t.j. parcelami č. 84 a č. 85/1 a tvoria jeden celok. Podľa súdu tvrdenia žalobcov o ich presvedčení, že
nadobudli súčasne aj túto parcelu boli doložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že
boli v dobrej viere, že táto im patrí. Súd poukazuje na výpoveď žalobkyne v 2 rade, ktorá uviedla, že

túto parcelu po uzatvorení kúpnej zmluvy začali aj užívať, bola postavená na nej drevená garáž spolu s
montážnoujamou,ktorázasahovaladopredmetnejparcely,pričompoukázalanato,žekeďchcelistavať
susedia Haluškoví garáž, ktorá zasahovala do predmetnej parcely tak prišli k ním ako k vlastníkom, za
účelom podpísania súhlasu s ich výstavbou v susedstve. Taktiež z jej výpovede vyplýva, že pokiaľ bolo
urobené nové oplotenie bolo to v línii pôvodného plotu. Zhodne vypovedal aj žalobca v 1 rade, že keď

kupovali nehnuteľnosti bol tam plot, drôtené pletivo a týmto to bolo ohradené. Taktiež uviedol, že postavil
tam garáž s montážnou jamou, čo bolo v roku 1975. Taktiež potvrdil, že keď zať prerábal plot, postavil
ho na tom istom mieste.

9.2. Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dobromyseľnosť síce spočíva v presvedčení držiteľa,
že je oprávneným vykonávateľom práva ale nestačí iba jeho presvedčenie, že nikomu nezasahuje do

jeho práv. Podľa ustáleného výkladu uvedeného znenia § 130 Občianskeho zákonníka, do úvahy treba
brať, či by držiteľ (žalobcovia) pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu
konkrétneho prípadu možno po každom spravodlivo požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či
mu vec alebo právo patrí. Vo vzťahu k vydržaniu, je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná
po celú dobu plynutia vydržacej doby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil

so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo
patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej zostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci
alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť
oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej
vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. (Občiansky zákonník § 130 ods1. výklad, vydavateľstvo

C.H.Beck, str. 940).

9.3. Ďalej poukazujeme na výklad k pojmu omyl držiteľa, kde podľa výkladu k ustanoveniu § 130
odsek 1 Občianskeho zákonníka, aj keď sa držitelia posudzujú bez ohľadu na ich duševnú vyspelosť,
intelektuálne vlastnosti, vzdelanie, či životné skúsenosti nebude omyl ospravedlniteľným a teda držba

dobromyseľnou,aksapreukáže,žedržiteľmuselosvojomomylevedieť.Príkladomskutkovéhoomyluje
užívaniepozemku,oktoromsadržiteľdomnieva,žejesúčasťoujemupatriacehoinéhopozemku.Právny
omyl spočíva v neznalosti alebo chybnej interpretácii všeobecne záväzného predpisu. Zo znenia § 2
zákona č. 1/1993 Z.z. Slovenskej republiky však vyplýva nevyvrátiteľná domnienka znalosti všeobecne
záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. (Občiansky zákonník, §130 ods.1,

vydavateľstvo C.H.Beck, str.940, Omyl držiteľa).

9.4. Žalobcovia v podanej žalobe uvádzajú, že spornú nehnuteľnosť užívajú nerušene od roku 1974 až
do roku 2023, čo sa nezakladá (s ohľadom na vykonané dokazovanie) na pravde. Práve vykonanými
dôkazmi bolo nerušené užívanie spornej parcely žalobcami spochybnené. S ohľadom na všetky

vykonané dôkazy, žalobcovia od roku 2014 (odkedy sa stal žalovaný spolumajiteľom spornej parcely)
museli mať pochybnosti, že im sporná parcela patrí. V priebehu dokazovania bolo preukázané výsluchmi
svedkov J. K., K. F. a žalovaného, že sa žalovaný snažil fyzicky dostať na spornú parcelu a chcel aby mu
ju žalobcovia sprístupnili. Podporne k výsluchom týchto svedkov boli zo stany žalovaného k súdnemu
konaniu doložené listinné dôkazy, podanie na OOPZ J., Odpoveď od Obce H. I. D., Doklad o platení dani

za spornú nehnuteľnosť. Prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s výpoveďami svedkov
navrhnutých žalovaným. Dôkazy hodnotil jednotvárne a to len svedčiace v prospech žalobcov. Nevzal
do úvahy to, že žalovaný sa snažil fyzicky dostať na spornú parcelu. Prvostupňový súd si v rozhodnutí
rozporuje, keď poukazuje na ustanovenie § 129 odsek 1 a §130 odsek 1 OZ (strana 28 rozsudku bod
42) , kde podľa súdu žalobcovia pri posudzovaní dobromyseľnosti, ani pri bežnej opatrnosti, nemohli mať

pochybnosti po celú vydržaciu dobu o tom, že im parcela patrí a následne v bode 41 rozsudku uvádza,
že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dobromyseľnosť žalobcov trvala od roku 1974
minimálne do roku 2014. Žalobcovia v podanej žalobe ako aj vo svojich vyjadreniach uvádzajú, že sú
nerušenými držiteľmi spornej parcely od roku 1974 do roku 2023. Prvostupňový súd sám konštatuje,
že držba žalobcov nebola nerušená po celú vydržaciu dobu tak ako uvádzajú v žalobe teda do roku

2023.Napokon treba uviesť, že k rokom 1974-2014 nebolo zo strany prvostupňového súdu vykonané
riadnedokazovanie,keďžesúdvzaldoúvahylentvrdeniežalobcovaichsvedkov,inédôkazynevykonal.
Je zrejmé, že minimálne od roku 2014 žalobcovia museli mať pochybnosť o vlastníctve spornej parcely.
Do pozornosti taktiež dávame aj výpoveď žalobkyne v 2 rade, ktorú uskutočnila na pojednávaní predprvostupňovým súdom dňa 19.6.2024, kde na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedla, ....“ K
tomu pani G. D. bola za mnou v roku 2022 dávala si robiť aj ona geometrický plán, pretože žalovaný jej
povedal, že bude parkovať pred jej garážou. Jej garáž tiež zasahuje nejakých pár cm do toho sporného

pozemku. Keď si dávala vypracovať GP tiež som jej podpisovala, že súhlasím s tým a darujeme jej ten
kúsok toho pozemku, kde im presahuje garáž, aby nemuseli časť búrať. Ide o pozemok v súčasnosti o
číslo 1895/6 s tým, že parc.č. 1890/5 patrí spomínaným G..“

9.5. Z výpovede žalobkyne v 2. rade, taktiež vyplýva, že žalobkyňa aj v tomto prípade musela mať

dôvodné pochybnosti o tom, že sporná parcela nie je jej vlastníctvom. Výpoveď žalobkyne v 2.rade
považujeme za zavádzajúcu, keďže neznalosť vlastníckych pomerov deklarovaných na liste vlastníctva,
o ktorých nemala zrejme vedomosť p. G., nemôže zakladať nový právny stav. Sporná parcela nebola
nikdy vlastníctvom žalobcov a preto žalobkyňa v 2.rade nemohla udeliť dodatočne žiaden súhlas so
stavbou v susedstve a o to viac k hotovej stavbe, ktorá zasahovala do sporného pozemku. „ Nikto
nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má“ Nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet.

9.6. Napokon treba uviesť, že žalobkyňa v 2. rade v priebehu dokazovania ani žiaden súhlas, ktorý by
dala (predpokladá sa že k stavbe písomný) k dodatočnému stavebnému povoleniu nepredložila.

9.7. Prvoinštančný súd ďalej poukazuje, na to, že žalobcovia boli považovaní za vlastníkov spornej

parcely potvrdzuje aj to, že rozhodnutie Obce Ivanka pri Nitre zo dňa 20.7.2022 (bod 27.5 odôvodnenia
rozsudku) ktorým bolo dané dodatočné povolenie dokončenia stavby a to garáže na pozemku č.
1895/5, č. 1895/6 a č. 1895/2 bolo doručované žalobcom je irelevantné. Žalobcovia neboli nikdy
vlastníkmi spornej parcely a preto nemohli byť ani v konaní o povolení susedskej stavby- garáže
dotknutými osobami, v tomto prípade mohlo ísť len o nedôslednosť pracovníka stavebného úradu,

v rámci stavebného konania. V rámci stavebného konania sú podkladom pre vydanie rozhodnutia
predovšetkým listiny, ktoré preukazujú skutočnosť alebo právny stav a nie domnienky alebo prípadné
obyčajové právo. Rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

9.8. Poukazujeme na to, že prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní nesprávne právne posúdil vec,
keďže žalobcovia nemohli nerušene užívať spornú nehnuteľnosť do roku 2023 ako uvádzajú v žalobe.
Nemohli byť naplnené všetky znaky vydržania ako to predpokladá Občiansky zákonník. V tejto súvislosti
sme poukázali aj na Judikatúru ČR, SR. (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 508/2001 zo
dňa 14.6.2001, Uznesenie Najvyššieho súdu SR, 5Cdo 30/2010 zo dňa 1.3.2011, Čl. 20 ods. 1 Ústavy

SR.

9.9. Žalobcovia boli v priebehu rokov 2014-2025 pravidelne kontaktovaný zo strany žalovaného, ako aj
jeho manželky a napokon aj bývalej spoluvlastníčky spornej parcely J. K. aby im sprístupnili parcelu,
ktorú majú záujem riadne užívať. Ako vyplýva z jej výpovede zo dňa 29.11.2024 sporná parcela bola

ponúkaná na predaj cestou realitnej kancelárie, obhliadka spornej nehnuteľnosti bola za prítomnosti
realitného makléra. Následne po kúpe spornej nehnuteľnosti, kontaktovali osobu, ktorá užívala sporný
pozemok za účelom jeho sprístupnenia. Sporná parcela je od ulice ohradená a to oplotením, ktoré je
postavené výlučne na spornom pozemku ako aj pozemku, ktorý patrí Obci H. I. D.. Žalovaný mal snahu
tento spor doriešiť predovšetkým mimosúdne, keďže si bol vedomý toho, že sporná parcela je jeho

vlastníctvom a veril v to, že sa so žalobcami dohodne, teda v čestnosť a spravodlivosť. Až neskôr keď
už si nevedel so žalobcami pomôcť vyhľadal právnu pomoc, pričom cestou právneho zástupcu poslal
žalobcom „ Výzvu“, ktorá bola taktiež bezúspešná a z toho dôvodu podal následne na Okresný súd v
Nitre, sp. zn. 36C/73/2023.

9.10. Ďalej poukazujeme na výpoveď svedkyne B. N., ktorá v svojej výpovedi dňa 29.4.2025, po
priložení katastrálnej mapy neuviedla kde sa malo nachádzať oplotenie, ktoré delilo pozemok G.
(susedov) a žalobcami, uviedla, že na spornej parcele bol dlhodobo orgován a táto bola zanedbaná. Na
otázku právneho zástupcu uviedla, že žalovaného nepozná pričom počas výsluchu uviedla, že býva v
nehnuteľnosti, ktorú predal jej otec. Máme za to, že výpoveď tejto svedkyne bola účelová.

9.11. So spornou nehnuteľnosťou sa vlastnícky nakladalo, pričom poukazujeme na to, že jedným z
oprávnení vlastníka v zmysle ustanovenia § 123 OZ, je s vecou nakladať. Žalovaný kúpil spornú
nehnuteľnosť na podklade uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 30.6.2014 od spoločnosti YPSYLON s.r.o.,predtýmtátospoločnosťnadobudlavlastníckeprávoodpredchádzajúcehovlastníkanapodkladezmluvy
o prevode vlastníctva. Nešlo teda o nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo by bolo len pasívne, teda, že by sa
o spornú nehnuteľnosť nikto roky nezaujímal.

9.12. Čestné prehlásenie bývalého konateľa spoločnosti YPSYLON s. r. o. od ktorej nadobudol
vlastnícke právo žalovaný vyššie skutočnosti len potvrdzujú. Právo nakladania s vecou má okrem
fyzického rozmeru aj rozmer právny, na ktorý poukazujme, a to je predovšetkým prevod vlastníckeho
práva na podklade zmluvy. Týchto prevodov spornej nehnuteľnosti, podľa priloženej spisovej

dokumentácie z katastrálneho spisu, ktorá sa nachádza ako dôkaz v súdnom spise bolo niekoľko.
Dokonca na spornej nehnuteľnosti boli zriadené aj ťarchy. Sporná nehnuteľnosť je momentálne založená
v prospech Tatra banky a. s., pričom toto záložné právo je aj riadne zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie H. I. D.. Domnievame sa, že aj záložný veriteľ mal byť v tomto konaní ako účastník
na strane žalovaného, keďže meritórne rozhodnutie vo veci sa týka aj záložného veriteľa uvedeného
na liste vlastníctva.

9.13. V súčasnosti žalovaný spornú parcelu riadne využíva, teda uplatňuje si všetky oprávnenia
vlastníckeho práva a v budúcnosti má zámer vybudovať si na spornej parcele garáž.

9.14. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

9.15. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah
a ochranu.

10. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Poukázali (citáciou) na
argumentáciu súdu prvej inštancie, s ktorou sa stotožňujú v plnom rozsahu, keď tiež uviedli nasledovné:

10.1. Najpodstatnejšou skutočnosťou v tomto prípade je podľa žalobcov to, že žalovaný nadobudol

vlastnícke právo k spornej parcele v roku 2014, čo znamená, že ak by aj bolo preukázané, čo však
dôkazmi predloženými a vykonanými na základe návrhu žalovaného, nebolo, že by sa žalovaný domáhal
užívania sporného pozemku už v roku 2014, do tejto doby uplynulo od roku 1974, kedy žalobcovia
nadobudli riadne ostatné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy a dobromyseľne aj sporný pozemok,
40 rokov, resp. do roku 2023, kedy sa žalovaný prvýkrát preukázateľne ozval žalobcom ohľadne

sporného pozemku, 49 rokov, z čoho tak vyplýva, že vydržacia lehota nerušeného užívania sporného
pozemku žalobcami uplynula už dávno pred tým, teda v roku 1984, kedy ho nadobudol žalovaný.
Zároveňčosatýkaodvolacíchdôvodov,tietožalobcovianepovažujúzaakokoľvekrelevantnékzvrátenie
právneho záveru súdu, že žalobcovia splnili všetky zákonné podmienky na vydržanie spornej parcely.

10.2. Žalobcovia majú za to, že dokazovaním pred súdom bolo preukázané že aj sporná parcela bola
vymedzená pôvodným plotom a teda tvorila súčasť dvoru žalobcov, ktoré žalobcovia nerušene užívali
od roku 1974.

10.3. Bolo tiež riadne preukázané, že žalobcovia v roku 2004 vykonali rekonštrukciu plotu, avšak výlučne

v súlade s líniou pôvodného oplotenia, ktoré existovalo už pred rokom 1974, ako aj v tomto roku, kedy
žalobcovia kúpili nehnuteľnosti.

10.4. Teda sporná parcela bola spolu s pozemkami kúpenými žalovanými oplotená už v roku 1974,
čo znamená, že nedošlo zo strany žalobcov k žiadnemu svojvoľnému ohradeniu spornej parcely z ich

strany, ale v takomto rozsahu kupovali dom s príslušnými pozemkami. To znamená, že žalobcovia užívali
(užívajú) od roku 1974 do roku 2023, kedy ich žalovaný kontaktoval, spornú parcelu nerušene a v
dobrej viere, že im patrí na základe kúpnej zmluvy z roku 1974, pretože táto parcela bola jednoznačne
súčasťoupozemkovprislúchajúcichkrodinnémudomu,ktorékúpiližalobcoviasuistenímpredávajúcich,
že kupujú pozemok ohraničený plotom spolu s domom a teda celý dvor mu prislúchajúci, čo tvorí aj

sporný pozemok.

10.5. Bolo tiež bezpečne preukázané, že do doby, kedy žalovaný oznámil žalobcom, že je vlastníkom
spornej parcely, sa od žalobcov nikto nikdy nedomáhal jej vydania alebo užívania.10.6. Na spornej parcele sa nachádza žumpa a elektrické vedenie vedené v zemi, teda o to viac je
preukázané, že je dlhodobo a nerušene užívaná žalobcami a na iný účel užívania nie je spôsobilá.

10.7. Je teda nesporné, že v tomto prípade je možné usúdiť splnenie základných zákonných
predpokladov pre vydržanie v zmysle Občianskeho zákonníka a to predovšetkým podmienku dobrej
viery žalobcov ako vydržateľov, že sporný pozemok im patrí (že ho kúpili ako súčasť celku s domom a
susednou parcelou ako jeden dvor) a ich oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu.

10.8. Žalobcovia tak nespochybniteľne nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním s
poukazom na § 134 Občianskeho zákonníka, keďže k začiatku ich oprávnenej držby došlo už v roku
1974, čo znamená, že sporná parcela bola vydržaná v roku 1984. Čiže preukázateľne uplynula zákonná
vydržacia lehota.

10.9. Zároveň je tu splnený aj predpoklad vydržania, že žalobcovia boli po dobu minimálne 10 rokov
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že im sporná parcela patrí, pričom táto ich oprávnená
držba sa opierala o kúpnu zmluvu, pričom s prihliadnutím na čas kúpy je zrejmé, že žalobcovia boli
presvedčení, že sporná parcela patrí im a to aj vzhľadom na to, že dlhé desaťročia nikto z obyvateľov
obce alebo iné tretie osoby sa až do roku 2023 nedomáhali užívania sporného pozemku. Z ničoho tak

nevyplýva, že by žalobcovia mohli mať vnútorné presvedčenie, že by užívaním spornej parcely konali
protiprávne.

10.10. Taktiež všetci svedkovia navrhnutí žalobcami a to A. J., J. J., A. K., A. G., L. M., J. J. a B. N. (teda
nešlo len o rodinných príslušníkov žalobcov) potvrdili, že žalobcovia od roku 1974 užívajú aj spornú

parcelu v rovnakom rozsahu doteraz, pričom na tejto parcele stála garáž s montážnou jamou užívaná
najmä žalobcom v 1. rade, pričom z tejto jamy je spravená žumpa, a nový plot je vedený v rozsahu
pôvodného plotu, ktorý išiel okolo spornej parcely spolu s parcelou, ktorá tvorí súčasť dvora pred domov
žalobcov.

10.11. Žalobcovia poukazujú v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/139/2023 zo dňa
13.12.2023, podľa ktorého: Vec posudzujúci senát sa pri svojom rozhodovaní v danej veci priklonil k
ostatným súdnym rozhodnutiam, ktoré fundamentálne reflektujú skôr staršiu judikatúru, vychádzajúc
pritom z interpretácie ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré ustanovenia explicitným spôsobom nevyžadujú pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním

právny titul, a to pri rešpekte k účelu vydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého faktického
stavu nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený
o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. Nedostatok právneho titulu preto pre
účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť nedobromyseľnosť držiteľa, ale môže byť len jedným
z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby. To znamená, že pri posudzovaní dobromyseľnosti bude

preto potrebné preukazovanie objektívneho presvedčenia o tom, že mu daná vec patrí a nemôže byť
rozhodujúce, že nesplnil zákonné podmienky.

10.12. Dobromyseľnosť držby podporil aj Najvyšší súd Českej republiky rozhodnutím sp. zn.
22Cdo/3202/2018 zo dňa 30.10.2018, ktorý uviedol, že: Dlhodobá držba trvajúca viac ako 30 až 50

rokov nasvedčuje dobrej viere držiteľa, pretože pri obvyklej starostlivosti o majetok by zapísaný vlastník,
resp. jeho právni nástupcovia, nepochybne pristúpili k riešeniu veci, keby mali za to, že držiteľ užíva
ich pozemok.

10.13. Teda je v tomto konaní riadne dôkazne preukázané, že žalobcovia užívajú spornú parcelu

nepretržite minimálne 50 rokov, pričom nikto si nikdy až do roku 2023 nenárokoval vlastnícke alebo
užívacie právo na sporný pozemok, čo znamená, že žalobcovia sporný pozemok užívajú v dobre viere
a nerušene viac ako 49 rokov.

10.14. Je teda zrejmé, že tento pozemok užívali od roku 1974 žalobcovia, mali ho riadne oplotený, mali

na predmetnom pozemku dočasnú garáž s montážnou jamou a po jej zbúraní tento pozemok aktívne
užívali ako vlastný a žiadna tretia osoba až na žalovaného od roku 2023 im to toho nezasahoval.10.15. Pritom poukazujeme na to, že ak by sa aj preukázalo, k čomu však zo strany žalovaného nedošlo,
že by sa žalovaný domáhal vlastníckeho práva k spornej parcele už v roku 2014, je zrejmé, že zákonná
lehota na vydržanie v dobrej viere v prospech žalobcov do roku 2014 momentu dávno (40 rokov)

uplynula.

10.16. Čo sa týka argumentu žalovaného, že v súčasnosti spornú parcelu riadne využíva, k tomuto
žalobcovia poukazujú na to, že žalovaný násilne odstránil bránu žalobcov vedúcu na ich pozemok, čím
poškodil ich majetok a zaparkoval si tam vozidlo, čo nemožno považovať za dobromyseľné užívanie

sporného pozemku,

10.17. Podľa žalobcov tak z odvolania žalovaného nevyplývajú žiadne relevantné odvolacie dôvody,
ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie súdu ako vyhovenie žaloby žalobcov v celom rozsahu, teda
tak ako to urobil súd v rozsudku, ktorý žalobcovia považujú za riadne odôvodnený a teda dostatočne
preskúmateľný.

10.18. Predsa aj svedkyňa (navrhnutá žalovaným) J. K. uviedla, že spornú parcelu užívali žalobcovia a
že v čase kúpy bola sporná parcela oplotená. Žalovaný pritom nepreukázal okolnosti ním tvrdené, teda
že by žalobcov kontaktoval ohľadne sporného pozemku pred rokom 2023.

10.19. Ani Čestné prehlásenie A. F. N. nepreukazuje, že by jeho spoločnosť spornú parcelu užívala
alebo že by si na ňu nárokovala užívacie právo, resp. že by žalobcom oznámila, že spornú parcelu má
zapísanú na LV táto spoločnosť.

10.20. Aj odpoveď ZSD potvrdila, že žalobcovia si pri vedení elektrického kábla nemali byť ako vedomí,

že by im sporná parcela nemala patriť.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovaného ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť
ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne a súčasne v zmysle ustanovení § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP priznať v odvolacom konaní úspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému, keď o výške týchto trov bude konať a rozhodovať
následne súd prvej inštancie.

12. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. H. I.
D., zapísanej na LV č. XXX ako parcely registra CKN č. 1895/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
69 m2 vedenej na uvedenom LV vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia si odvodzujú svoje vlastnícke
právo na základe toho, že dňa 11.01.1974 na základe kúpnej zmluvy nadobudli parcely registra EKN

č. 84 a č. 85/1, pričom v čase kúpy, teda v roku 1974, spolu s uvedenými parcelami bola oplotená aj
sporná parcela, pričom žalobcovia mali za to, že kúpili aj túto. Predmetnú parcelu užívali nerušene po
dobu vydržaciu viac ako 10 rokov, a to až do roku 2023. Po túto dobu boli dobromyseľní, že im vlastnícky
patrí, postavili na nej najskôr drevenú garáž s jamou s tým, že po odstránení garáže namiesto jamy
sa nachádza žumpa a cez parcelu vedie elektrické vedenie. V roku 2004 vykonali rekonštrukciu plotu,

avšak na tom istom mieste s pôvodným oplotením. Podľa žalovaného žalobcovia si v skutočnosti spornú
parcelu privlastnili, teda si privlastnili niečo, čo im nikdy nepatrilo. Sporná parcela nebola od začiatku
oplotená a žalobcovia si ju svojvoľne oplotili neskôr, a tak privlastnili. Bolo predovšetkým povinnosťou
žalobcov si preveriť právny stav a oplotiť si pozemky, ktoré reálne nadobudli na základe kúpnej zmluvy.
Takže podľa žalovaného žalobcovia museli mať vedomosť, že sporná parcela im nepatrí a nemohli

byť tak dobromyseľní. Predmetnú parcelu nadobudol žalovaný v roku 2014 najskôr spolu s vtedajšou
priateľkou a neskôr táto mu previedla svoj podiel na základe darovacej zmluvy v roku 2023.

13. Konanie o nároku uplatnenom v tomto konaní (spore) je civilným sporovým konaním ovládaným
zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim

je zásadne vecou strán sporu, na nich leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov ich predkladaním
alebo označením, nakoľko každá strana sporu má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného
bremena k uplatňovaným nárokom o svojom tvrdení, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného
bremena určuje hmotnoprávna norma, na základe ktorej si sporové strany nimi uplatňované nárokyv spore uplatňujú. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho konania; rozsudok súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku tak, aby umožnil kontrolu

správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Skutkovým
hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, toto vykonáva len súd, ktorý ich vykonal a výsledok
hodnotenia je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať len ak výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia; nemožno potom polemizovať so
skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal pre skutkový stav
dôležitý alebo naopak. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav
subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe
čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne

interpretuje. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu
oblasť, keď odvolací súd je viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania a teda
odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
podmienkyprieskumnej činnostiodvolaciehosúdu;navadytýkajúcesaprocesnýchpodmienokodvolací
súd prihliadne aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Koncepcia odvolacieho konania

v civilnom spore teda vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená aj
to, že je obmedzené právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní ďalšie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil. Odvolacia argumentácia v podobe
nových skutočností a dôkazov (novoty) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených
podmienok, keď na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením

z nedbanlivosti.

14. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia tvoriaceho s rozhodnutím
prvoinštančného súdu jeden celok obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (podstatné dôvody sú v texte zvýraznené, keď na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia s ohľadom na odvolacie dôvody žalovaného uvádza nasledovné.

15. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v civilnom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.

Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu

podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy. Následne po vykonaní dôkazov prichádza na rad vyhodnotenie dôkazov,
ktoré je taktiež len a len v réžii súdu. Ustanovenie § 191 ods. 1 CSP pritom upravuje princíp voľného
hodnotenia dôkazov, keď v zmysle ust. § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu

môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie
dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver,
ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané
z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú
pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých
dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,
ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.
Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá

logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní
s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovnás poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky
súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných
prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do

akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré
vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že
rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.
Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani

polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal
za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).
16.Odvolaciaargumentáciažalovanéhovpodstatespočívalavopakovaníjehoargumentáciezpriebehu
sporu, pričom odvolací súd sa nestotožňuje s odvolateľom v tom, že konajúci súd sa s jeho
argumentáciou a výpoveďami ním označených svedkov žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa
odvolacieho súdu skutkové závery prináležia prvoinštančného súdu a zodpovedajú (vecne a logicky)

v spore vykonaným dôkazným prostriedkom a vecne správne sú aj jeho právne závery, t. j. právne
posúdenie v spore zisteného skutkového stavu, keď tiež mal odvolací súd za to, že napadnuté
rozhodnutie je riadne a zákonne odôvodnené. S ohľadom na primárny a správny právny záver
konajúceho súdu o tom, že vlastnícke právo žalobcov k predmetnej parcele im vzniklo už v roku 1984
na základe vydržania, bolo pre rozhodnutie v spore už nepodstatným to, či žalobcovia po roku 2014

na základe konania žalovaného, resp. predchádzajúcej vlastníčky museli mať pochybnosti o vlastníctve
predmetnejparcely,tedažeichužívaniepouvedenomrokumalobyť/bolospochybnené.Knadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním totiž dochádza po (pri) splnení zákonných podmienok priamo (bez
ďalšieho) zo zákona momentom uplynutia 10 ročnej vydržacej doby a teda pre rozhodnutie v tomto
spore ani preukázané spochybnenie v užívaní (v katastri nehnuteľností nezapísaného vlastníckeho

práva) na strane žalobcov po roku 2014 nie je (nemôže byť) právne významné, keďže vlastnícke
právo žalobcom svedčí už od roku 1984. Strana sporu a teda ani žalovaný nemá voči súdu žiadny
nárok na to, aby si súd osvojil jeho videnie/hodnotenie sporných skutkových i právnych otázok
a rovnako súd nemá povinnosť dať stranám sporu odpoveď na každú v spore položenú/nastolenú
otázku (ktoroukoľvek stranou v spore), ale len na otázky skutkovo podstatné a právne významné

pre rozhodnutie v spore. V pochybnostiach sa držba považuje za dobromyseľnú a teda bolo úlohou
žalovaného v spore (objektívnu) nedobromyseľnosť žalobcov (jej narušenie počas potrebnej lehoty)
vyvrátiť v tom smere, že k tomuto došlo už pred uvedeným rokom vydržania vlastníckeho práva (1984).
Pokiaľ teda žalovaný k podstatným okolnostiam rokov 1974 až 2014 dôkazné návrhy (k svojej procesnej
obrane) v spore nemal (neoznačil), nemohol prvoinštančnému súdu vyčítať nevykonanie riadneho

dokazovania, nakoľko konajúci súd v dokazovaní postupuje podľa procesných návrhov strán sporu.
Pokiaľ žalovaný argumentoval neznalosťou vlastníckych pomerov deklarovaných na liste vlastníctva
na strane žalobkyne, treba poukázať na to, že z listu vlastníctva priebeh hraníc pozemkov/parciel
nevyplýva, tento vyplýva len z ich geometrického zakreslenia v katastri nehnuteľností a vzhľadom
k výmere predmetnej parcely a jej ohraničenia už v čase kúpy žalobcami spoločným oplotením nemožno

bez ďalšieho vyvodiť záver o tom, že žalobcom musel byť (bez ďalšieho a objektívne) zrejmý a jasný ten
záver, že užívací stav nehnuteľností v spoločnom oplotení nemá aj rovnaký vlastnícky režim a teda aj
o nutnosti existencie ich pochybností (s dôsledkami na nemožnosť ich omylu a dobromyseľnosť držby),
že predmetná parcela nemohla tvoriť predmet nimi zakúpených nehnuteľností, primárne rodinného
domu a priľahlých pozemkov. Ak teda aj žalobcovia vlastníctvo predmetnej parcely v čase kúpy v roku

1974 nenadobudli, vlastníctvo k nej po naplnení zákonných podmienok nadobudli v roku 1984 na
základe právneho titulu vydržania , na čom nič už nezmenilo konanie žalovaného, resp. jeho právnych
predchodcom po roku 2014, vrátane prípadného aktuálneho užívacieho stavu parcely žalovaným
vzniknutého len jeho svojpomocou(zmocnením sa veci).

17. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).