Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Tos/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010222
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625010222.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.,
sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka na neverejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 27. novembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému ml. A. A., pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., § 20 Tr. zák.
o sťažnosti prokurátora a zákonného zástupcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.

zn. 6T/50/2025 zo dňa 28.10.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje napadnuté uznesenie a podľa § 82 ods. 2 Tr. por.
m e n í obmedzenie uložené obvinenému uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
6T/50/2025 zo dňa 20.5.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Tos/42/2025
zo dňa 16.6.2025 spočívajúce v zákaze vzďaľovať sa z Centra pre detí a rodiny Gelnica okrem účasti
na školskom vzdelávaní a procesných úkonoch trestného konania

na zákaz vzďaľovať sa z Centra pre detí a rodiny B. okrem účasti na školskom vzdelávaní, aktivitách
organizovaných Centrom pre detí a rodiny B. a procesných úkonoch trestného konania.

II. Ostatné obmedzenia a povinnosti uložené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

6T/50/2025 zo dňa 20.5.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Tos/42/2025
zo dňa 16.6.2025 ostávajú nezmenené.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 6T/50/2025 zo dňa 28.
októbra 2025 podľa § 82 ods. 2 Tr. poriadku zrušil obžalovanému ml. A. A., nar. XX.XX.XXXX v C.
D. E. obmedzenie spočívajúce v zákaze vzďaľovať sa z Centra pre deti a rodiny Gelnica okrem účasti
na školskom vzdelávaní a procesných úkonov trestného konania, ktoré mu bolo uložené uznesením

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6t/50/2025 zo dňa 20.5.2025 právoplatným dňa 16.6.2025 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Tos/42/2025.

Ostatné obmedzenia a povinnosti uložené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
6T/50/2025 zo dňa 20.5.2025 právoplatným dňa 16.6.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 8Tos/42/2025 ostávajú nezmenené.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch sťažnosti uvádza
nasledovné.

Všetky zákonné prostriedky umožňujúce nahradiť väzbu je nevyhnutné vnímať ako protihodnotu za
ponechanie na slobode (prepustenie na slobodu), t. j. sú svojou podstatou „výmenou za väzbu“. Úlohou

týchto alternatívnych inštitútov, vyžadujúcich od obvineného, prípadne inej osoby určité aktívne konanie,
resp. zdržanie sa presne konkretizovaného konania, je v podstate suplovať účel väzby, t. j. zabezpečiťzákonom požadované „správanie sa" obvineného, u ktorého je daný niektorý z väzobných dôvodov
podľa § 71 Tr. poriadku, a to aj bez potreby obmedzenia jeho osobnej slobody takým radikálnym
procesným opatrením akým väzba je. (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 17. februára 2010, sp.zn.

2Tos 12/2010).
Zo žiadosti obžalovaného mladistvého A. A. o zrušenie obmedzenia podľa ustanovenia § 82 ods. 2
Tr. poriadku je zrejmé, že uložené obmedzenie, t.j. zákaz vzďaľovať sa z Centra pre deti a rodiny
Gelnica (okrem účasti na školskom vzdelávaní a procesných úkonoch trestného konania) spôsobuje
predovšetkým komplikácie Centru pre deti a rodiny B. z dôvodu nepriaznivej personálnej situácie centra,

ako aj ostatným deťom umiestneným v centre. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že svoju žiadosť
obžalovaný doplnil správou riaditeľa centra, z ktorej vyplynulo, že z dôvodu zákazu uloženého A. A. boli
s poukazom na personálne obsadenie centra, niektoré akcie centra prispôsobené uloženému zákazu,
resp. úplne zrušené, avšak ostatným deťom by nemali byť odopierané ich práva v zmysle Dohovoru o
právach dieťaťa.

V zmysle vyššie označeného rozhodnutia krajského súdu, ak je úlohou alternatívnych inštitútov
nahradzujúcich väzbu, vyžadujúcich od osoby obvineného určité aktívne konanie, resp. zdržanie sa
presne konkretizovaného konania, suplovanie účelu väzby, nie je možné ostatné zákazy uložené
obžalovanému, ponechané v platnosti, ako zákaz priblížiť sa k poškodeným (ktorí podotýkam aj tak žijú
v inom meste ako obžalovaný mladistvý), povinnosť pravidelne sa dostaviť k probačnému úradníkovi v

ním určenom čase a na ním určenom mieste či zákaz vycestovať, považovať za dostatočnú protihodnotu
za ponechanie obžalovaného na slobode, berúc do úvahy násilnú povahu spáchaných skutkov za
účelom získania majetkového prospechu. Podotýka, že v prípade oboch skutkov podanej obžaloby sa
obžalovaný ml. A. A. aktívne podieľal na ich spáchaní, t.j. fyzickým napádaním oboch poškodených
osôb, ako aj zmocnením sa veci.

Práve uloženie zákazu vzďaľovať sa z Centra pre deti a rodiny B. je takým obmedzením, ktoré
dostatočným spôsobom nahrádza účel väzby, nakoľko vyžaduje od osoby obžalovaného zdržanie sa
určitého konania, t.j. voľného pohybu, vrátane zúčastňovania sa akýchkoľvek aktivít centra a ním
organizovaných výletov. Len pod neustálym dozorom centra pre deti a rodiny možno zabezpečiť
zákonom požadované správanie obžalovaného mladistvého na slobode. Obžalovanému sa totiž v

prípade zrušenia tohto obmedzenia otvára široký priestor pre „voľný pohyb“ a nie je tým vylúčená
možnosť opätovného kontaktu obžalovaného so súrodencom (F. A., ktorý bol takisto prepustený z väzby
na slobodu), s ktorým by sa znova mohol dopustiť majetkovej trestnej činnosti spojenej s fyzickými
útokmi proti telesnej integrite poškodeného. Zároveň problém Centra pre deti a rodiny Gelnica týkajúci
sa personálneho obsadenia nie je pre účely trestného konania relevantný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje podanú sťažnosť za opodstatnenú, nakoľko trvanie
obmedzení a povinností uložených obžalovanému ml. A. A. uznesením Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 6T/50/2025 zo dňa 20.05.2025, právoplatným dňa 16.06.2025 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Tos/42/2025 je dôvodné až do právoplatného skončenia trestnej
veci.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.

Okresný súd rozhodol o návrhu obžalovaného v zákonom stanovenom postupe, po náležite zistenom
skutkovom stave veci. Vykonané dokazovanie konajúci súd riadne vyhodnotil a rozhodol napadnutým
uznesením, ktoré aj v dostatočnom rozsahu odôvodnil.

Z predloženého spisu je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6T/50/2025

zo dňa 20.05.2025, právoplatným dňa 16.06.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 8Tos/42/2025 zo dňa 16.06.2025 bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu a väzba bola
nahradenádohľadomprobačnéhoamediačnéhoúradníkastým,žeobvinenémubolauloženápovinnosť
oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu a podľa
§ 82 ods. 1 Tr. poriadku, bol mu uložený zákaz vycestovať do zahraničia, zákaz úmyselne priblížiť sa k

poškodeným G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H., C. I. D. XXX/XXX a E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
E., Tr. 1. mája 9 na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, zákaz vzďaľovať sa z Centra pre deti a rodiny
Gelnica (ďalej aj ako „centrum“) okrem účasti na školskom vzdelávaní a procesných úkonov trestnéhokonania a povinnosť pravidelne sa dostavovať k probačnému úradníkovi v ním určenom čase a na ním
určené miesto.

Podaním zo dňa 14.10.2025 ml. obžalovaný žiadal zrušiť primerané obmedzenie a povinnosť
spočívajúcu v zákaze vzďaľovať sa z Centra pre deti a rodiny Gelnica okrem účasti na školskom
vzdelávaní a procesných úkonov súdu.

Svoju žiadosť odôvodnil tým, že je osobou, ktorá pred spáchaním uvedenej trestnej činnosti viedla riadny

život, nebol trestne ani priestupkovo stíhaný. Na základe uznesenia Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 15P/21/2021 zo dňa 24.01.20222, právoplatného dňa 19.02.2022 je umiestnený v zariadení
Centra pre deti a rodiny B., kde sa realizuje jeho ústavná starostlivosť. V predmetnom zariadení je
spolu sním umiestnených ďalších 9 detí vo veku od 06 do 18 rokov. Ostatné deti s výnimkou
jeho osoby chodia samostatne do školy, staršie na vychádzky a on sa z dôvodu uloženého obmedzenia
nemôžezúčastňovaťaktivítrealizovanýchCentrommimoobjektu.ZtohodôvodumajúpracovníciCentra

problémy, pretože niektorý z nich museli kvôli nemu ostávať v Centre a brať si z toho dôvodu nadčas
alebo rušiť dovolenky. Respektíve Centrum riešilo situáciu tak, že pracovníci rušili rôzne podujatia a
aktivity, ktoré už mali vopred naplánované, a to práve kvôli jemu uloženému obmedzeniu. Ostatné deti
umiestnené v tomto zariadení sa tak voči tomu ohradzovali a robili mu naschvál, t. j. provokovali ho.
Obžalovaný tento problém Centra veľmi vníma a chce byť svojmu zariadeniu nápomocný. Zároveň

sľubuje, že zákaz tohto obmedzenia nebude zneužívať, resp. bude sa správať tak, aby nepáchal žiadnu
trestnú činnosť.

Na podporu svojho návrhu pripojil ml. obžalovaný aj správu riaditeľa Centra pre deti a rodiny Gelnica
z obsahu ktorej vyplýva, že s poukazom na personálne obsadenie aktivity a akcie Centra museli

prispôsobiť Kevinovmu zákazu, prípadne ich úplne zrušiť, na čo sa následne ostatné deti hnevali. Má
za to, že ostatným deťom by nemali byť odopierané práva v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, a to
vychádzky, výlety a pod. kvôli zákazu, ktorý sa vzťahuje na mal. A.. Túto vzniknutú situáciu nevedia v
zariadení inak riešiť a ani naďalej zvládať, preto sa pripájajú k návrhu ml. obžalovaného na zrušenie
tohto obmedzenia.

Na výsluchu pred samosudkyňou ml. obžalovaný trval na podanej žiadosti a využil svoje právo
nevypovedať.

Po preskúmaní názorov okresného súdu, na základe ktorých došlo k zrušeniu uloženého obmedzenia,

z hľadiska sťažnostnej argumentácie prokurátora, dospel nadriadený súd k záveru, že na reálne
dosiahnutie účelu väzby je predsa len nevyhnutné ponechať dané obmedzenie v platnosti, nakoľko
je nutné kontrolovať a obmedzovať voľný pohyb obžalovaného v záujme predídenia možného
pokračovania v páchaní trestnej činnosti. Súd v celom rozsahu súhlasí so sťažovateľom v tom, že
len pod neustálym dozorom centra možno zabezpečiť zákonom požadované správanie obžalovaného

mladistvého na slobode. Obžalovanému sa totiž v prípade zrušenia tohto obmedzenia otvára široký
priestor pre „voľný pohyb“ a nie je tým vylúčená možnosť opätovného kontaktu obžalovaného so
súrodencom (F. A., ktorý bol takisto prepustený z väzby na slobodu), s ktorým by sa znova mohol
dopustiť majetkovej trestnej činnosti spojenej s fyzickými útokmi proti telesnej integrite poškodeného.
Teda práve zákaz vzďaľovania sa z daného centra je tým najpodstatnejším obmedzením, ktoré v

spojení s ďalšími obmedzeniami a povinnosťami vytvára režim, spôsobilý eliminovať prípadnú príležitosť
pre obžalovaného na spáchanie ďalšej trestnej činnosti. Preto je naďalej nutné, aby obžalovaný bol
podrobovaný tomuto obmedzeniu, teda aby existoval dohľad nad tým, kde sa zdržiava vo svojom voľnom
čase a aby aj jeho prípadne svojvoľné opustenie daného zariadenia bolo možné postihnúť prípadným
opätovným vzatím do väzby.

Na druhej strane súd rešpektuje skutočnosť, že centrum pre svojich zverencov organizuje aj výchovno-
vzdelávacie aktivity mimo daného zariadenia, ktorých prínos pre výchovu a osobnostný rozvoj
obžalovaného je nepochybne prospešný a preto je správne, aby sa ich obžalovaný mohol zúčastňovať
a rovnako aj ostatné deti, by nemali byť obmedzované v dôsledku toho, že obžalovaný má zákaz

vzďaľovať sa z centra, avšak krajský súd zastáva názor, že na dosiahnutie tejto možnosti a na
zamedzenie možného ukrátenia práv ďalších detí, nie je nutné daný zákaz rušiť, nakoľko je možné
na danú potrebu reagovať tým, že sa obžalovanému umožní, popri účasti na školskom vzdelávaní
a procesných úkonoch trestného konania, aj účasť na aktivitách centra organizovaných mimo danéhozariadenia. Týmto spôsobom sa obžalovaný bude môcť zúčastňovať aktivít, ktoré uskutočňuje centrum
mimo svoj objekt a súčasne po skončení danej aktivity sa bude môcť kontrolovať jeho pobyt a miesto
jeho zdržiavania a v neposlednom rade nebudú trpieť ani ostatné deti centra.

Spoukazomnauvedenénadriadenýsúdpovažovalzasprávnejšieponechaťdanéobmedzeniearozšíriť
len výnimky z jeho uplatňovania tak, aby popri školskom vzdelávaní a účasti na úkonoch trestného
konania, sa obžalovaný mohol zúčastňovať aj na aktivitách organizovaných daným centrom. Uvedené
súčasne zjednoduší aj nároky na organizáciu činnosti centra v tom, že sa znížia požiadavky na

zabezpečenie prítomnosti personálu v centre počas absolvovania takýchto aktivít.

Pokiaľ by existovali zvýšené personálne a organizačné nároky v čase, kedy sa má obžalovaný zdržiavať
v centre a nevzďaľovať sa z neho, treba si uvedomiť, že ide o nevyhnutné dôsledky, ktoré štát a centrum
musí znášať, nakoľko ide o nevyhnutnú „daň“ za to, že poskytujeme obžalovanému, ktorý je inak
dôvodne podozrivý zo spáchania závažnej trestnej činnosti a u ktorého je daný dôvod pokračovacej

väzby, možnosť zabezpečiť riadnu výchovu bez negatívnych vplyvov, ktorým je inak mladistvá osoba
vystavená pobytom vo väzbe.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, že po tom, čo zrušil napadnuté
uznesenie, zmenil uložené obmedzenie spôsobom, že sa nevťahuje aj na ďalší prípad, ktorým je účasť

obžalovaného na aktivitách organizovaných Centrom pre detí a rodiny Gelnica.

Toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.