Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/168/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200060
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1719200060.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Colonnade Insurance
S.A., so sídlom Rue Jean Piret 1, L - 2350 Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo konajúceho
prostredníctvom organizačnej zložky Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, Moldavská cesta 8 B, 042 80 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 013 602, proti žalovanému:

ABSOL s. r. o., so sídlom Šenkvická cesta 14U, 902 01 Pezinok, IČO: 35 868 759, právne zastúpenému:
Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 8541,41 eur s príslušenstvom,
právne zastúpeného: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o
zaplatenie 5.195,84 eur a o odvolaní žalovaného a intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/3/2019 - 268 zo dňa 02.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/3/2019-268 zo dňa 02.06.2021
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 5.195,54 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi

voči žalovanému (a zrejme aj voči) intervenientovi (absentuje vo výroku spojka) náhradu trov súdneho
konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú sú žalovaný a intervenient
povinní zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho
konania. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 2, § 323 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník alebo ObZ“), § 37 ods. 1, 420 ods.
1, 488 - 587, § 631 - § 651, § 790 písm. a), § 796 ods. 1,, § 806, § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964Zb.

Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a podľa § 255 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
08.01.2019 doručenou súdu dňa 10.01.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.195,84 eur
a náhrady trov súdneho konania. Žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku prasknutia potrubia kúrenia,

ktorého dodanie a montáž zabezpečoval žalovaný, došlo dňa 11.01.2017 k poistnej udalosti - k
vytopeniu priestorov domu na Z.. Za T. na par. č. XXXXX/XXX v A., ktoré sú vo vlastníctve poisteného
žalobcom, na základe čoho žalobca poskytol poistenému poistné plnenie vo výške 5.195,84 eura.
Za škodu spôsobenú vytopením priestorov domu poisteného v dôsledku vady diela je zodpovedný
žalovaný, avšak žalovaný aj napriek výzve žalobcu zo dňa 14.12.2018 škodu neuhradil. S účinnosťou
od 31.07.2017 došlo k prevodu poistných zmlúv zo spoločnosti QBE Insurance (Europe) Limited so

sídlom Plantation Place, Fenchurch Street 30, EC3M 3BD Londýn, Veľká Británia na nadobúdateľa
Colonnade Insurance S.A. so sídlom Rue Eugéne Ruppert 20, Luxemburg, Luxembursko konajúcejprostredníctvom Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom
Štúrova 27, 042 80 Košice, IČO : 50 013 602, teda všetky pohľadávky vyplývajúce z poistných zmlúv
QBE boli prevedené na žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaný vykonal opravu prasknutého potrubia

u poisteného v zmysle dohodnutých podmienok v Zmluve o dielo, takže spochybňovanie predmetu
Zmluvy o dielo v tomto prípade nie je namieste. Pokiaľ ide o výšku škody, k poistnej udalosti došlo
dňa 11.01.2017, ohliadka bola vykonaná dňa 13.01.2017, z ktorej bol vyhotovený zápis s popísaným
rozsahom škody a to zatečená maľovka, zatečená izolácia na povale a nefunkčné osvetlenie. Poistná
udalosť bola došetrená až koncom roku 2018, pretože až v tom čase mal žalobca k dispozícii všetky

požadovanédokladypotrebnéprevyčísleniepoistnéhoplneniaanáslednéukončenielikvidácie.Žalobca
poskytol poistenému poistné plnenie, a až potom si mohol uplatniť svoj regresný nárok v zmysle § 813
ods. 1 OZ. Žalovaný poistnú udalosť nahlásil dňa 10.01.2019, teda mal dostatočné množstvo informácii
o predmetnej udalosti, nakoľko ich uviedol v predmetnom hlásení. Žalovaný dielo vykonal vadne,
potrubie prasklo (praskli prepojovacie rozvody krbu) a teda zo strany žalovaného došlo k porušeniu
základnej zmluvnej (právnej) povinnosti dodať dielo riadne, následkom čoho vznikla škoda na majetku

poisteného vytopením domu. Ak by žalovaný neporušil povinnosť vykonať dielo riadne, ku škode by
nedošlo, medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody je vzťah príčiny a následku.
Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním zaťažuje žalovaného, ktorý by sa
mohol zbaviť zodpovednosti za škodu jedine vtedy, ak by preukázal nezavinie škody. Žalovaný však
v súdnom konaní nepreukázal, že škodu nezavinil. Žalovaný v hlásení poistnej udalosti uvádzal, že

nárok poškodeného čo do výšky a rozsahu považuje za oprávnený. K poškodeniu potrubia došlo v
záručnej dobe, bolo preto povinnosťou žalovaného odstrániť vzniknutú vadu diela v zmysle ust. § 648
ods. 1 OZ. Pokiaľ by bolo potrubie poškodené pričinením poisteného, je viac ako isté, že žalovaný by
reklamáciu zamietol a nevykonal by opravu „dobrovoľne" na svoje vlastné náklady. Úlohou revízneho
technika p. C. N. v tomto prípade nebolo zisťovať príčinu zatečenia osvetlenia, ale len skonštatovať,

či osvetlenie je alebo nie je funkčné, prípadne uviesť dôvod poškodenia a podať odporúčanie na
nápravu. Táto správa revízneho technika bola doložená k likvidácii poistnej udalosti. Jedná sa o poistnú
udalosť krytú poistením v zmysle č.l. I.A poistnej zmluvy č. 2-623-061233, podľa ktorého sa poistenie
vzťahuje na škody spôsobené vodou z vodovodných zariadení, pričom pod škodou spôsobenou
vodou z vodovodných zariadení sa považuje aj škoda spôsobená vodou alebo parou unikajúcou z

ústredného, etážového alebo diaľkového kúrenia. Nenastala výluka z postenia v zmysle čl. 8 písm.
m) Zmluvných dojednaní pre poistenie budov a to vznik škody v dôsledku vykonávania stavebných
prác na poistených budovách a to bezprostredne pri realizovaní stavebných prác. Na pojednávaní
dňa 22.07.2020 žalobca uviedol, že intervenient porušuje svoje povinnosti z Občianskeho zákonníka,
keďže neskončil do 15 dní likvidačné konanie. Dňa 10.01.2013 oznámil žalovaný intervenientovi vznik

škody, v tlačive uviedol, že nárok má za oprávnený, ide o zrejmú výšku ako aj zavinenie. Poškodenému
škodu plnil, takže na neho zo zákona prešiel nárok na zaplatenie sumy. Došlo k vzniku škody
prasknutím potrubia, ktoré zabezpečoval žalovaný, neopravil ho riadne, došlo k poškodeniu maľovky,
izolácie a svietidiel. Izoláciu opravovala spoločnosť Ekostav, z fotografie vyplýva skutočné vykonanie
výmeny izolácie. Zodpovednostný vzťah celkom zrejme vznikol, keď došlo k zmenšeniu majetku

poškodeného vykonaním opráv. Výška škody bola určená podľa nákladov na opravu. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že poistenec má povinnosť vypovedať pravdu a pravdivo popísať všetky okolnosti vzniku
poistnej udalosti, čo bolo aj v tomto prípade. Nie je pravdou, že poisťovňa neskúma okolnosti vzniku
poistnej udalosti, poistenec môže oznámiť, že sa necíti byť zodpovedný, ak niekto od neho vyžaduje
zaplatenie škody. Ak niekto montuje potrubie a to praskne, tak je zrejmé, že v dôsledku vadného

plnenia. V písomnom podaní zo dňa 14.05.2021 žalobca doplnil, že výpoveďou konateľa žalovaného
bolo preukázané, že žalovaný pri realizácii diela nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nakoľko
dielo nevykonal na základe a v súlade s projektovou dokumentáciou, spracovanou autorizovaným
stavebným inžinierom, oprávneným na spracovanie projektovej dokumentácie týkajúcej sa technického,
technologického a energetického vybavenia stavieb. K predmetnému dielu bolo nutné spracovanie

projektu ústredného kúrenia oprávneným projektantom. Vzhľadom na text v „Protokole o vykonaní
tlakovej skúške“, že rozvod kúrenia je prevedený podľa odsúhlasenej projektovej dokumentácie má
protokol za vypracovaný dodatočne, teda tlaková skúška v zmysle platnej normy po dokončení diela
vykonaná nebola. Namontované potrubie žiadnym spôsobom žalovaný neochránil proti zamrznutiu
napriek tomu, že mu bolo známe, že je vedené v nevykurovaných a tepelne nezaizolovaných priestoroch

domu. Podľa žalobcu a z výsluchu svedka p. I. je zrejmé dodatočné účelové vyhotovenie Protokolu o
vykonaní tlakovej skúšky. Svedok potrubie uložil pod strechu izolovanú iba strešnou fóliou proti vlhkosti,
do priestoru kde sú v zime mínusové teploty. Potrubie nezabezpečil ani proti vplyvu tepelnej rozťažnosti
v dôsledku meniacich sa teplôt vykurovacej vody medzi stavom kedy sa v krbe nekúrilo a stavom kedybol krb v prevádzke, čo v čase vykurovacej sezóny bol každodenne sa opakujúci proces, ktorým sa
mohli oslabiť vlastnosti potrubia. Potrubie riadne neukotvil klznými a pevnými objímkami do konštrukcie.
Žalovaný opravil svoje vadné dielo na základe vyžiadania poškodeného v rámci reklamácie diela, pričom

sa nejednalo o žiadne nadštandardné vzťahy medzi žalovaným a poškodeným. V rodinnom dome
poškodený už so svojou rodinou v čase realizácie diela býval, teda dom už nebol v štádiu výstavby,
dokončovali sa len práce, ktorými chcel rodinný dom zveľadiť, napr. rolety na vstupnej bráne a podobne.
Výška škody uhradená žalobcom vyplývala z nimi predložených faktúr od dodávateľov, ktorí poškodenie
reparovali. Čestné vyhlásenie G. G. nemá žiadnu dôkaznú hodnotu, protirečí si so skutočnosťami

uvedenými v Oznámení poistnej udalosti. Poškodený si objednal u žalovaného dielo - navrhnúť a
zrealizovať ústredné kúrenie v rodinnom dome formou rozvodov z krbovej vložky, preto je scestné,
aby bol ešte povinný čokoľvek na diele dorábať. Žalovaný nezabezpečil potrubie proti zamrznutiu, v
dôsledkuzamrznutiavodyvpotrubípravdepodobnevnočnýchhodinách,keďsajanuárovénočnéteploty
vyšplhali na cca - 18°C a keď sa v týchto nočných hodinách v kozube nekúrilo, tak potrubie prasklo.
Hodnotu tovarov a prác potrebných na vykonanie úpravy poškodeného domu má za nenadhodnotené, v

riadnej výške, zodpovedajúce trhovej hodnote. Poistné plnenie bolo vykonané až v roku 2018 vzhľadom
na spôsob opravy spoločnosťou EKOSTAV, keď bolo potrebné vysušiť jednotlivé komponenty, tieto
následne namontovať pokiaľ to bolo možné a na záver vymaľovať. Žalobca mal s poukazom na §§ 43,
52 a 53 Stavebného zákona za to, že nejde o jednoduché dielo. Poškodený nemá žiadnu motiváciu
vypovedať účelovo, výpoveď má za dôveryhodnú, spontánnu a pravdivú. Systém bol nastavený na

automatické dopĺňanie vody, preto nevytieklo len pár kvapiek, ale sa po úniku voda automaticky dopĺňala
a vytekala ďalšia a ďalšia voda. Žalovaný vykonal dielo v rozpore so stavebným zákonom, práve v
dôsledku porušenia povinnosti došlo k vzniku škody, teda zodpovedá za toto vadne vykonané dielo, ako
aj za škodu ktorá v dôsledku tohto vadného diela vznikla.

3. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že tento nepopiera uzavretie zmluvy medzi ním ako zhotoviteľom a
poistencom ako objednávateľom, nepopiera vybavenie tejto reklamácie opravou potrubia, poškodený si
však náhradu škody u žalovaného nikdy neuplatnil. Namietal, že vzhľadom na stav v akom sa potrubie
v čase vykonávania záručnej opravy nachádzalo a na povahu a rozsah vykonanej opravy potrubia,
nemohla škoda vzniknúť v uvedenom rozsahu. Podľa jeho názoru nebola preukázaná zodpovednosť

žalovaného za škodu, keďže nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zakladajúcej zodpovednosť za
škodu. Reklamácia bola vybavená dobrovoľne, predovšetkým s ohľadom na dobré obchodné meno.
Z posúdenia stavu elektroinštalácie nie je zrejmé, čo bolo dôvodom zatečenia vody. Poistenie sa
nevzťahuje na škodu spôsobenú v dôsledku toho, že na poistených budovách boli vykonávané stavebné
práce, teda plnenie bolo dobrovoľné, nenárokovateľné. Žalovaný bez zbytočného odkladu oznámil

škodovú udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom k vzniku práva na plnenie poisťovne a to hneď potom,
ako obdržal výzvu žalobcu. Z predmetnej revíznej správy vyplýva podľa žalovaného výlučne rozsah
poškodenia, nie samotná zodpovednosť žalovaného. Informácie uvedené vo vyhlásení poistnej udalosti
vykonanom žalovaným nemožno považovať v žiadnom prípade ako dôkaz preukazujúci samotnú
zodpovednosť žalovaného. V zmysle čl. VII bod 4 VPP poistený nie je oprávnený bez predchádzajúceho

súhlasu intervenienta úplne alebo čiastočne uznať alebo uspokojiť nárok na náhradu škody, teda
žalovaný nie je sám oprávnený v danej veci na súde vystupovať, či uznávať alebo sa vzdávať
nárokov. Na pojednávaní dňa 22.07.2020 PZ žalovaného uviedol, že nie je preukázané, že by nebola
sklenená izolácia zhotovená, keď žalovaný odchádzal zo stavby, izolácia tam bola, žalovaný montoval
potrubie rozostavanej stavby, kde sa pohybovalo viacero remeselníkov. Reklamácia nebola naozajstnou

reklamáciou, išlo o opravu v rámci dobrých vzťahov, keď poškodený odporučil žalovaného na ďalšiu
stavbu. V rámci reklamácie žalovaný vylisoval plechy a naniesol sklenenú izoláciu, žalovaný teda
neporušil žiadnu svoju povinnosť, nemôže byť preto zodpovedný za škodu. Žalovaný uviedol, že uznáva
čo do rozsahu a výšky škodu len preto, aby sa začalo s likvidáciou, žalovaný subjektívne nemal za
to, že škodu zavinil, pričom žalovaný nevyplnil tlačivo o oznámení škodovej udalosti sám, nebolo

jeho vôľou uznať záväzok voči poškodenému, ergo ani voči žalobcovi. V písomnom podaní zo dňa
17.09.2020 žalovaný uviedol, že v čase vykonávania diela bol rodinný dom poškodeného rozostavanou
stavbou, pričom predmetné potrubie bolo ukladané do podkrovia do medzipriestoru. Rovnako aj v čase
dokončenia diela bol rodinný dom poškodeného len rozostavanou stavbou, čo potvrdzuje aj informatívny
výpis z LV č. XXXX pre k. ú. A., v zmysle ktorého poškodený kúpil pozemok, resp. pozemky pod

rodinným domom v r. 2015, pričom rozhodnutie o pridelení súpisného čísla pre rodinný dom so súp. č.
XXXX postavený na parc. reg. „C" č. XXXXX/XXX je dokonca až zo dňa 14.03.2019. Žalovaný uviedol,
že pri montáži bola sklená (minerálna) vata Nobasil zabezpečujúca izoláciu v podkroví rodinného
domu poškodeného osadená len čiastočne, osadenie však nebolo predmetom dodávky diela, mal si tozabezpečiť poškodený, pričom táto mala byť vo všeobecnosti pod aj nad trubkami. V čase montáže však
bolo pod trubkami málo sklenej vaty a žalovaný ju tam preto sám pridával. Následne žalovaný upozornil
poškodeného, že sklenú vatu je potrebné riadne naniesť po ukončení jednotlivých montáží v podkroví

rodinného domu aj na potrubie inštalované žalovaným, čo v tom čase osobne žalovaný nevykonal,
nakoľko v podkroví ešte pracovali aj iní remeselníci. Z tohto dôvodu nebolo možné ešte podkrovie
finálne zaizolovať a „ukončiť", čo potvrdzuje aj priložený opis pracovného postupu pri izolácii stropu a
osadení potrubia. Navyše toto nebolo ani zo strany poškodeného u žalovaného objednané. Kúrenie
prostredníctvom krbu bolo pri odovzdávaní diela odskúšané a fungovalo riadne, pričom poškodený bol

poučenýotom,ževkrbejepotrebnépriebežnekúriť,nakoľkoinaktrubkyzamrznúanáslednepriveľkom
vykúrení dôjde k roztrhnutiu potrubia, k čomu napokon aj došlo a poškodenému tak vznikla škoda. Ku
škode došlo aj z dôvodu v tom čase veľmi tuhej zimy a preto keď poškodený po dlhšom čase náhle
v krbe zakúril na pravdepodobne maximálny výkon, potrubie prasklo - tento postup poškodeného bol
však v rozpore s poučením uvedeným aj v odovzdávacom protokole zo dňa 26.02.2016. Poškodený
tak sám škodu zapríčinil prinajmenšom jeho nedbanlivosťou v dôsledku vadnej manipulácie v rozpore s

poučením. Medzi dokončením diela žalovaným a škodou prešiel takmer rok, pričom do tohto času mohli
maťaajmalikpredmetnémupotrubiuprístupajprípadnétretieosobyatoakopoškodený,takajrobotníci
podieľajúci sa na stavbe. Navyše, keď žalovaný prišiel dňa 11.01.2017 bezprostredne po vzniku škody
do rodinného domu, predmetné potrubie bolo odokryté. Žalovaný nevykonal dielo vadne a neexistuje
vadaspôsobujúcaškodu,t.j.potrubienezamrzloprávevdôsledkuvadnevykonanéhodiela.Súdôvodné

pochybnosti, či suma uplatnená poškodeným zodpovedá skutočnosti, ku ktorej výške žiadal žalovaný
vykonanie znaleckého dokazovania. Zo strany žalovaného nešlo o žiadne uznanie zodpovednosti za
škodu vo formulári Uplatnenie škody/ nároku na náhradu škody zo dňa 10.09.2019 adresovanému
intervenientovi. Žalovaný sa týmto snažil poskytnúť maximálnu súčinnosť vyšetrenia škody. V písomnom
podaní zo dňa 17.05.2021 žalovaný uviedol, že poškodenému už bola žalobcom vyplatená suma vo

výške 5.195,84 eur z titulu uplatnenia si jeho nároku na poistné plnenie, preto v prípade objasnenia by
sa mohlo zistiť aj pochybenie samotného poškodeného, v dôsledku čoho by si mohol žalobca nárokovať
prípadné vrátenie plnenia od poškodeného, teda jeho výpoveď je nedôveryhodná. Poškodený tvrdil, že
na zhotovenom diele v podkroví pri jeho odovzdaní sa nenachádzala žiadna základná izolácia, čo však
nie je pravda, nakoľko takáto základná izolácia sa dáva štandardne vždy na potrubie. Výpoveď je tak

v priamom rozpore s tvrdením žalovaného a svedka I., ktorý vypovedal o použití Mirelonu na potrubie
kúrenia. Svedok I. potvrdil použitie sklenej minerálnej vata Nobasil len čiastočne, keď už v čase montáže
bolo pod trubkami málo sklenej vaty, pričom táto mala byť vo všeobecnosti pod aj nad trubkami, pričom
osadenie sklenej vaty nebolo predmetom dodávky diela žalovaného. Poškodený sa k príčine vzniku
škody nevedel vyjadriť. Svedok I. potvrdil, že samotné dielo nevykazovalo žiadne vady, nedorobky a bolo

plnefunkčné.SvedokI.uviedol,žepočaszhotovovaniadielabolrodinnýdomešterozostavanoustavbou
pred dokončením, kde sa pohybovali aj robotníci iných profesií a predmetné potrubie bolo ukladané
do podkrovia do medzipriestoru, s poškodeným komunikoval o potrebnej manipulácii s kúrením, a to
viackrát počas jeho zhotovovania. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na
poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non praesumitur). Ku škode mohlo

dôjsť aj z dôvodu veľmi tuhej zimy, keď poškodený po dlhšom čase náhle v krbe zakúril na maximálny
výkon, potrubie prasklo. Je teda otázne, či škoda vznikla pod vplyvom vis maior, nedodržaním postupu
manipulácie s kúrením, nezhotovením následnej izolácie samotnej stavby alebo inak. Je potrebné
preukázať zavinenie žalovaného. Žalobca v tomto súdnom konaní nepreukázal ani skutočnú výšku
škody, priložil iba faktúry, ktoré si dal preplatiť v rámci poistky poškodený a na základe, ktorých žalobca

poškodenému uhradil poistné plnenie. Je tu zjavný rozpor medzi výpoveďou poškodeného tvrdiaceho,
že uniklo v podkroví tisíce litrov vody, pričom v súdnom konaní bolo viackrát preukázané, že nie je možná
prítomnosť takéhoto objemu vody v trubkách kúrenia v podkroví. Práce ktoré vyhotovoval žalovaný boli
jednoduchými prácami, nebola na to potrebná projektová dokumentácia. Izolácia medzi kladami na zemi
mala byť vyššia, ak by bola vyššia, bolo by potrubie zakryté. Je nepochybné, že Protokol o tlakovej

skúške bol vyhotovený až v čase vyhotovenia skúšky.

4. Písomným podaním zo dňa 20.02.2020 vstúpil intervenient do konania na strane žalovaného s tým,
že medzi ním a žalovaným je uzavretá poistná zmluva č. 6557812863. Uviedol, že šetrenie poisťovne
nebolo skončené z dôvodu pochybnosti o zodpovednosti žalovaného. Reklamácia nie je uznanie

zodpovednosti za vady, nie je zrejmé, že k poškodeniu izolácie došlo činnosťou alebo nečinnosťou
žalovaného, nie je zrejmé, ako k tejto škode došlo. Na pojednávaní dňa 07.05.2021 intervenient doplnil,
že likvidácia poistnej udalosti nebola skončená, keďže žalovaný neuznáva svoju zodpovednosť.5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že stranami sporu sú obchodné spoločnosti
zapísané do obchodného registra, teda podnikatelia podľa § 2 ods. 2 ObZ. Predmetom sporu je
pohľadávka, ktorá zo zákona prešla na žalobcu na základe zloženej právnej skutočnosti, pričom touto

pohľadávkou je nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť fyzickej osobe konaním žalovaného pri
výkone podnikateľskej činnosti, teda ide o občianskoprávny vzťah, do ktorého vstúpil žalobca namiesto
poškodeného. Súd prvej inštancie preto posúdil Zmluvu na dodávku tovaru a zhotovenie diela zo dňa
29.01.2016 uzavretú medzi žalovaným ako zhotoviteľom a K. T. ako objednávateľom ako zmluvu o
zhotovení veci na zákazku (§ 644 a nasl. OZ), ktorá ako typ zmluvy o dielo je upravená v §§ 644 až

651 OZ a v časti neupravenej sa na ňu vzťahujú ustanovenia §§ 631 až 643 OZ, vzťahy neupravené
potom všeobecnou časťou (§§ 488 až 587 OZ). Zmluvou na dodávku tovaru a zhotovenie diela zo
dňa 29.01.2016 sa žalovaný zaviazal zhotoviť sekundárny vykurovací okruh v rodinnom dome formou
rozvodov tepelného média (vody) z krbovej vložky bližšie určený podľa cenovej ponuky č. 15NA01158
a K. T. sa zaviazal za toto zaplatiť cenu za zhotovenie veci (§ 644 Občianskeho zákonníka) (ďalej aj
len „Zmluva o dielo“). Predmetom konania je nárok, ktorého skutkové vymedzenie spočíva v zavinenom

porušení právnej povinnosti žalovaného vykonať dielo riadne, v dôsledku čoho došlo k zmenšeniu
majetku poškodeného, pričom poškodený mal zmluvu so žalobcom, ktorý podľa tejto zmluvy zaplatil
poškodenému vzniknutú majetkovú ujmu. Žalobca vymedzil protiprávne konanie žalovaného ako vadné
plnenie žalovaného podľa uvedenej Zmluvy o dielo a to jednak z dôvodu nezaizolovania časti potrubia v
podkroví montovaného žalovaným a jednak z dôvodu nesprávneho poučenia o následnej potrebe jeho

zaizolovania. Tento vzťah medzi žalovaným a K. T. súd prvej inštancie vymedzil ako zodpovednostný
z protiprávneho konania, keď podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, keď právna povinnosť porušená žalovaným vyplýva zo
Zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie poukázal na znenie § 420 ods. 3 OZ, pričom mal za to, že žalovaný sa
zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že nielenže nevedel o možnosti prasknutia potrubia sekundárneho

vykurovacieho okruhu, ale vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery toto vedieť nemohol a
nemal. Na vznik nároku žalobcu preto musí žalobca preukázať (i) protiprávne konanie žalovaného, (ii)
zmenšenie majetku poškodeného, (iii) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a zmenšením
majetku, keď zavinenie sa predpokladá, (iv) existenciu zmluvy medzi žalobcom a poškodeným, podľa
ktorej musí žalobca plniť a (v) poskytnutie plnenia žalobcom poškodenému. Pokiaľ ide o (vi) zavinenie,

toto sa prezumuje a osoba sa zbaví zodpovednosti ten, ak tvrdí a preukáže, že škodu nezavinila.

6. Pokiaľ ide o zaizolovanie časti potrubia v podkroví, Zmluvou o dielo zo dňa 29.01.2016 ani žiadnym
iným dôkazným prostriedkom nebola podľa súdu prvej inštancie preukázaná povinnosť žalovaného
vykonať inú, ako základnú izoláciu montovaného potrubia. Nebolo podľa prvoinštančného súdu sporné,

že žalovaný mal zhotoviť pre K. T. sekundárny vykurovací okruhu v rodinnom dome formou rozvodov
tepelného média (vody) z krbovej vložky. Dielom teda bolo len vyhotovenie uvedeného zariadenia, nie
aj ďalšie súvisiace práce, ako napríklad izolačné práce na povale, prirodzene s dielom súvisiace a na
dielo nadväzujúce. Žalovaný bol však povinný vykonať základnú izoláciu, ktoré je obvykle so zhotovením
predmetného diela spojená a je jeho súčasťou. Nebolo preto podľa súdu prvej inštancie porušením

Zmluvy o dielo nenamontovanie dodatočnej izolácie alebo elektrického vykurovania potrubia vedeného
na povale a už vôbec nie strešnej tepelnej izolácie. V ďalšom nebolo podľa súdu prvej inštancie
preukázané, že súčasťou predmetu Zmluvy o dielo bude aj vyhotovenie projektovej dokumentácie
sekundárneho okruhu vykurovania, toto nebolo ani zákonnou povinnosťou žalovaného. Žalovaný
tak nevyhotovením projektovej dokumentácie neporušil svoju povinnosť. Nebola preto ani povinnosť

žalovaného odovzdať projektovú dokumentáciu K. T.. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že súčasťou
každého diela a to vrátane sekundárneho vykurovacieho okruhu, však býva poučenie a inštrukcie
používania diela. Tieto sú vždy individuálne, prispôsobené konkrétnym okolnostiam. Teda časť poučenia
a inštrukcií býva v zásade rovnaká (ako má rozkúriť, aké je maximálne odporučené množstvo paliva,
aká je údržba zariadenia) a čas poučenia a inštrukcií je individuálna, zodpovedá vždy konkrétnym

okolnostiam. Tento rozsah poučovacej povinnosti vyplýva z § 644 Občianskeho zákonníka („zhotoviteľ
podľa jeho objednávky vec zhotovil“) v spojení s § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka („zhotoviteľ
je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase“), teda zhotoviteľ je povinný
vykonať dielo riadne. Žalovaný ako zhotoviteľ bol povinný vykonať dielo riadne, teda ako odborne zdatná
osoba musí poznať podmienky a okolnosti bezprostredne súvisiace s dielom. Ak žalovaný zhotovil dielo

v rodinnom dome súp. č. XXXX postavenom na parc. reg. „C" č. XXXXX/XXX, kat. úz. A. v stave
popisovanom svedkom I. („nemalo ani kuchynskú linku, chodilo sa po betóne, boli tam ani skrine ani
postele, v obývačke nebolo žiadne zariadenie“), čo zodpovedá aj výpovedi svedka T. („prespávali tam
zhruba od marca 2016“), bolo jeho zmluvnou povinnosťou poučiť K. T. o nutnosti ďalšieho zaizolovaniapotrubia nad rámec základnej izolácie, keďže z vybavenia povaly mu muselo byť zrejmé, že povala bude
neobytná. Na uvedené nemá podľa súdu prvej inštancie vplyv ani skutočnosť, že pri obvyklej teplote
počaszimybypotrubieboloostalonepoškodenéalenvdôsledkunízkychteplôtdošlokjehopoškodeniu,

keď v tunajších geografických podmienkach je potrebné rátať aj s teplotami okolo -20 °C aspoň raz za
desať rokov. Vzhľadom na charakter diela a teda predpokladanú dobu užívania potom mal žalovaný
predpokladať, že dielo bude vystavené aj takýmto nízkym teplotám. Forma poučenia nie je zákonom
predpísaná, žalovaný ako zhotoviteľ si preto podľa konajúceho súdu svoju povinnosť splní aj písomným,
prípadne ústnym poučením. Doba poučenia nie je predpísaná tiež, teda žalovaný ako zhotoviteľ mohol

poučiť K. T. ako objednávateľa kedykoľvek počnúc uzavretím zmluvy o zhotovení veci na zákazku a
odovzdaním diela, ako aj pred uzavretím zmluvy napríklad v cenovej ponuke, pokiaľ by na túto neskôr
odkázal. Pokiaľ ide o spôsob, tento musí byť prispôsobený bežnej odborne nezdatnej osobe, keď K.
T. bol spotrebiteľom bez odborných vedomostí. V prejednávanej veci súd prvej inštancie ustálil obsah
poskytnutého poučenia z výpovede svedkov I. („Zákazníka poučili ako má používať zariadenie, že má
pomaly prikladať, hovorili sme mu o zimnom a letnom režime, bolo to dávno viac si nepamätá.“) a T. („Po

zhotovení diela bol poučený o tom ako mám rozkúriť, ako má priložiť ... nič ďalšie tam nebolo. Uviedli
tiež ako treba čistiť krb a že treba dať raz ročne prezrieť kominárovi zariadenie, žiadne ďalšie poučenie
nedostal.“) v spojení s Odovzdávajúcim protokolom zo dňa 26.02.2016 („...bolo vysvetlené kúrenie,
prikladanie,čistenie,dávkadreva.Ovládanieklapiek/manipuláciasospotrebičom.“).Žalovanýsícetvrdil,
že „poistený bol zaškolený, že pokiaľ to do zimy nezaizoluje je potrebné potrubie prekryť a to kvôli izolácií

pred mrazmi“, neuviedol však bližšie okolnosti tohto poučenia, kedy a pri akej príležitosti to K. T. oznámil,
súd mal preto jeho výpoveď za účelovú. Obdobne svedok I. uviedol, že „Domácemu povedal, že si to
musí na povale celé zaizolovať on povedal, že o tom vie.“, súd prvej inštancie však mal za to, že pre
časovýodstupjemálopravdepodobné,žesiprávetentorozhovorobsahujúcipoučeniepamätal,keďtiež
neuviedol kedy a za akých okolností k tomuto došlo. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie

výpoveď v tejto časti za nedôveryhodnú. S ohľadom na uvedené hodnotenie, považoval súd prvej
inštancie za preukázané, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť vykonať dielo riadne (§ 644 v
spojení s § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka) neposkytnutím riadneho poučenia o potrebe zabezpečiť
neochladzovaniepotrubiasekundárnehorozvodunadprípustnéhraničnúmieruatoizolovanímprípadne
odporovými drôtmi (ak by boli vhodné).

7. Podľa súdu prvej inštancie nebolo v konaní sporné, že došlo k zmenšeniu majetku K. T.. Pri určovaní
výšky škody konajúci súd vychádzal z výšky plnenia poskytnutého žalobcom K. T. preukázanej z výpisu
č. XXX z účtu žalobcu v banke vo výške 5.195,84 eura, keď navyše táto výška ani nebola sporná. Súd
prvej inštancie pri skúmaní spornej dôvodnosti tejto výšky zistil, že zo Správy revízneho technika zo

dňa 15.01.2017 v spojení s vytlačeným cenníkom interiérových sieti ARTEMIDE 22.7.2018 a výpoveďou
svedka T. („bolo potrebné nanovo urobiť elektroinštalácie, teda sa vymontovali svietidlá, zistilo sa ich
kompletné zatopenie a potreba vymeniť ich za nové“) vyplýva dôvodnosť opravy a výška nákladov na
svietidlá. Obdobne z vytlačeného cenníka z internetu z 08.10.2018 Montana v spojení s výpoveďou
svedka T. považoval za preukázanú potrebu čiastočnej výmeny izolácie („spoločnosť EKOSTAV vytiahla

aj vatu z podkrovia, ktorú bolo treba vysušiť“). Celkový rozsah poškodenia bol popísaný v Zápise z
ohliadky zo dňa 13.01.2017, čomu zodpovedal aj rozsah prác a cena. Rovnako príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou je daná podľa súdu prvej inštancie tým,
že neposkytnutím poučenia žalovaným K. T. tento nevedel o potrebe obmedzenia prestupu tepla z
potrubia do priestoru podkrovia (po predchádzajúcom prestupe tepla z vody do potrubia) pri nízkych

mínusových teplotách vonkajšieho prostredia, kedy aj na samotnej povale predmetného domu môže
dôjsť k takému podchladeniu priestoru, že potrubie s vodou sa podchladí do takej miery, že voda v
ňom stojaca sa ochladí po bod mrazu a následne v dôsledku fyzikálnej vlastnosti vody, spočívajúcej vo
zväčšení objemu pri prechode do tuhého skupenstva, dôjde k poškodeniu oceľového potrubia. Práve
cez poškodené potrubie potom došlo k zatečeniu podhľadov, svietidiel a maľovky v rodinnom dome

K. T. a teda k vzniku škody. Riadne nepoučený K. T. potom nemohol vykonať primerané opatrenia
pred zamrznutím vody v potrubí, a preto došlo k poškodeniu potrubia. Práve v dôsledku porušenia
zákonnej povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa vykonať dielo riadne (teda aj poučiť objednávateľa)
došlo k poškodeniu potrubia a následne k poškodeniu rodinného domu K. T. v rozsahu poškodenia
izolácie na povale a podhľadov, svietidiel, stien a maľovky priamo v obývacej miestnosti. Pokiaľ ide o

zavinenie, žalovaný netvrdil, že nemohol vedieť o možnosti poškodenia potrubia zamrznutou vodou,
ani že toto vedieť nemal, teda ani nepreukázal tieto skutočnosti. Vzhľadom na prezumovanie zavinenia
a nepreukázania opaku mal potom súd prvej inštancie zavinenie za dané. Konštatoval preto, že
zodpovednosť žalovaného voči K. T.i za škodu vo výške 5.195,84 eura je daná, z dôvodu ktoréhobol jej náhradu povinný zaplatiť K. T. na výzvu. Z Poistnej zmluvy č. 2-623-061233 uzatvorenej podľa
§ 790 písm. a) OZ mal súd prvej inštancie preukázané, že K. T. má uzavretú poistnú zmluvu na
poistenie majetku, teda pri splnení dohodnutých podmienok škodu vzniknutú na jeho majetku zaplatí

poisťovateľ, pôvodne spoločnosť QBE Insurance (Europe) Limited, po vstupe do práv a povinností tejto
spoločnosti má túto povinnosť žalobca. Podľa poistnej zmluvy č. 2-623-061233 sa táto vzťahuje na
individualizovaný majetok K. T. a to rodinný dom postavený na pozemku parc. č. XXXXX/XXX, kat.
úz. A., obec XXX XX A., pre prípad ak dôjde k zmenšeniu majetku K. T. poškodením tejto stavby
prezumovaným spôsobom, ktorým je aj poškodenie vodou z vodovodných zariadení. V takom prípade

mal žalobca povinnosť zaplatiť K. T. poistné plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok (§ 806
OZ). Právne nástupníctvo žalobcu po spoločnosti QBE Insurance (Europe) Limited, t.j. že žalobca vstúpil
do práv a povinností z jednotlivých poistných zmlúv uzavretých spoločnosťou QBE Insurance (Europe)
Limited ako poisťovateľom vrátane Poistnej zmluvy č. 2-623-061233, mal konajúci súd za preukázané
Prehlásením zo dňa 28.8.2017. Keďže poskytnutie poistného plnenia vo výške 5.195,84 eura žalobcom
poistenému K. T. bolo preukázané, prešlo právo na zaplatenie sumy 5.195,84 eura na žalobcu (§ 813

ods. 1 OZ), v dôsledku čoho je i vecne aktíve legitimovaný na požadovanie zaplatenia sumy 5.195,84
eura od žalovaného.

8. Tvrdenie žalovaného, že na predmetnú škodu sa vzťahuje výluka z poistenia, ako je uvedené
v Informačnom letáku („sa nevzťahuje na škody spôsobené v dôsledku toho, že na budove boli

vykonávané stavebné práce“), podľa konajúceho súdu nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, keď
výluka sa vzťahuje na škodu spôsobenú stavebnými prácami a nie ako dôsledok vadne vykonaných
stavebnýchprác.Vovzťahukspornémuoznámeniužalovanéhointervenientovi,žezodpovedázaškodu,
súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na § 323 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka uznanie
záväzku je prejav vôle konkrétneho subjektu, ktorým uznávajúci prehlási existenciu záväzku, musí

tak vykonať určitým spôsobom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) teda záväzok musí byť nielen
identifikovaný konkrétnou osobou, ale aj konkrétnou výškou a právnym dôvodom, pričom oznámenie
škodovej udalosti zo dňa 11.01.2017 a vo všeobecnosti oznámenie o vzniku poistnej udalosti takýmto
úkonom ani nemôže byť, keďže takéto oznámenie je dohodnutým postupom s účinkami inter pares, ktoré
má slúžiť výlučne k umožneniu získavania informácií poisťovateľom o poistnej udalosti a predpokladom

plnenia. V rámci toho je potom uvedenie toho, kto je predpokladaným zodpovedným subjektom pri
poistnej udalosti, len údajom slúžiacim pre poisťovateľa na lepšie vyhodnotenie celej poistnej udalosti.
Navyše podľa súdu prvej inštancie vôľou žalovaného v právnom úkone Oznámenie škodovej udalosti
zo dňa 11.01.2017 nebolo deklarovanie povinnosti plnenia žalovaným K. T.. Preto ho nemožno chápať
ako uznanie záväzku podľa § 323 ObZ. Pokiaľ ide o spôsob vybavenia K. T. uplatnenej vady diela,

nebolo podľa súdu prvej inštancie rozhodujúce akú mal žalovaný vôľu pri vykonávaní opravy. Podstatné
je, že K. T. si uplatnil nárok z vady diela a to opravou veci (§ 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a
žalovaný na túto žiadosť K. T. reagoval tak, že vady bez zbytočného odkladu odstránil. Pokiaľ chcel
žalovaný poskytnúť plnenie nie z titulu nárokov z vád diela, mal žiadosť K. T. zamietnuť a následne
mu mal oznámiť, že mu poškodené potrubie príde aj tak bezodplatne opraviť. Tvrdenie žalovaného, že

„reklamácia bola vybavená dobrovoľne predovšetkým s ohľadom na dobré obchodné meno“ zodpovedá
podľa súdu prvej skutočnosti, pretože poškodenie potrubia odstránil bez predchádzajúceho súdneho
sporu s následným štátnym donútením (exekúcia), avšak je bez právneho významu vo vzťahu k
prejednávanej veci. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že v čase vykonávania diela bol rodinný dom
poškodeného rozostavanou stavbou a súpisné číslo mu bolo pridelené až dňa 14.03.2019, súd prvej

inštancie ozrejmil, že samotné pridelenie súpisného čísla má iba evidenčný charakter, nesvedčí o
štádiu rozostavanosti. Príkladmo uviedol, že napríklad stavby po dodatočnom povolení stavby (§ 88a
Stavebného zákona) získavajú súpisné a orientačné čísla aj roky po ich zhotovení a začatí užívania. Ani
samotný žalobca nepopieral, že sa na rodinnom dome vykonávali stavebné úpravy, pričom z výpovede
svedka T. vyplýva, že do domu sa nasťahoval až po zhotovení diela a vykonaní ďalších prác. Skutočnosť,

že na rodinnom dome sa vykonávali ďalšie práce a to či počas zhotovovania diela ako aj po jeho
zhotovení a odovzdaní však nezbavovalo žalovaného povinnosti poskytnúť riadne poučenie o diele.

9. Súd ďalej považoval za nesporné, že pri odovzdaní diela toto riadne fungovalo, keď vada plnenia
žalovaného nespočívala v nesprávnom technickom prevedení, ale v neposkytnutí riadneho poučenia,

v dôsledku čoho došlo k vzniku škody. Samotnú plnú funkčnosť diela pri jeho odovzdaní K. T. preto
považoval za právne bezvýznamnú. K tvrdeniu žalovaného, že k škode mohlo dôjsť nevhodným
používaním diela tak, že zakúrením na maximálny výkon počas veľmi tuhej zimy potrubie prasklo, súd
prvej inštancie uviedol, že takáto mechanika poškodenia trubiek nezodpovedá všeobecne známymfyzikálnym vlastnostiam ocele, ktorá je veľmi dobrý vodič tepla a teda dokáže odvádzať teplo z jednej
strany steny trubky na druhú stranu a teda nemôže vzniknúť v našom geografickom prostredí taký
tepelný spád (tu potenciálne maximálne 118 °C), aby oceľová trúbka nedokázala odvádzať teplo,

navyše keď z jednej strany je teplonosným médiom vzduch. Rovnako neuplatnenie si K. T. náhrady
škody u žalovaného je bez právneho významu, keďže žalobca nežiada zaplatenie úrokov z omeškania,
takže moment splatnosti pohľadávky K. T. nebol v konaní podstatný. Žalobca vstúpil do práva K.
T. na zaplatenie náhrady škody, pričom žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody,
preto žalovaný je povinný náhradu škody zaplatiť. Pokiaľ ide o narušenú základnú izoláciu, súd prvej

inštancie považoval túto skutočnosť za preukázanú z výpovede konateľa žalovaného („Na povale našiel
izoláciu na nami položených trubkách čiastočne odhalenú a čiastočne poškodenú“), pričom z výpovede
svedka I. („Trúbky boli zaizolované Mirelonom, čo je bežná izolácia na rúry, bolo to na celej povale
zaizolované, aj odskúšané“) vyplýva, že táto bola riadne upevnená. Súd sa domnieval, že ak by pri
odovzdávaní základná izolácia nebola riadne umiestnená a to práve na povale, je predpoklad, že by
K. T. túto skutočnosť ako objednávateľ namietal. Súdu prvej inštancie však nebolo zrejmé, v ktorých

častiach bola táto izolácia poškodená či chýbajúca a to či v častiach, kde došlo k prasknutiu trubiek,
alebo v iných častiach. Nie je preto možné urobiť záver, že by toto poškodenie malo vplyv na vznik
škody. Znalecké dokazovanie na výšku škody považoval súd prvej inštancie za nadbytočné, keďže táto
bola dostatočne preukázaná. Pokiaľ žalovaný chcel spochybniť tvrdenia žalobcu, mohol sám nechať
vyhotoviť znalecký posudok a tento navrhnúť vykonať ako dôkaz. Súd prvej inštancie preto nenariadil

znalecké dokazovanie.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že
plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo
výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania súd prvej inštancie poukázal na doslovné znenie

§ 255 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, z ktorých vyvodil, že Civilný sporový poriadok neupravuje
možnosť a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo
zlomkom), ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keďže v žiadnom ustanovení Civilného sporového
poriadkuniejeustanovenámožnosťrozhodnúťonárokunanáhradutrovsúdnehokonaniavpercentách.
Jedným z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku podľa súdu

prvej inštancie je, že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné
a nepochybné. Navyše každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 3 ods. 1 veta prvá CSP), pričom podľa čl. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť.

Pokiaľ ide o § 255 ods. 2 CSP, ani toto ustanovenie podľa súdu prvej inštancie neumožňuje rozhodnúť
o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického
výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť
relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa
zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému § 255 CSP „Predkladateľ upúšťa od

doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má ambíciu tento procesný
inštitút zjednodušiť a zhospodárniť. Súd prvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade
trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom,
pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“. Manifestovanú
vôľu predkladateľa zákona považoval súd prvej inštancie v časti náhrady trov súdneho konania za

vnútorne rozpornú, keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca
povinnosť rozhodnúť percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie
obdobné ustanoveniu § 151 ods. 7 O.s.p. účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade
trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania
vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady

trovkonaniasúdsamostatnýmuznesením“),keďnavyševostatnomtextesavoľneinšpirovaťpôvodnými
ustanoveniami nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia § 142 ods. 2 OSP s
ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza
rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“, na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani
úpravu podľa § 151 ods. 7 O.s.p. účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo

možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie doplnil, že predkladacia
správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa
zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť,
pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotnýzákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo
výroku uviesť percento výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.

11. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, ako i intervenient na strane žalovaného rovnako prostredníctvom svojho
právneho zástupcu.

12. Žalovaný odvolanie podal odkazom na § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP. K namietanému nevykonaniu

navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností uviedol, že súd prvej inštancie
odmietol vykonať znalecké dokazovanie, na podklade ktorého by sa určila skutočná výška škody
uplatňovaná v predmetnom konaní. Podľa žalovaného žalobca v konaní nepreukázal skutočnú výšku
škody, ktorá mu poškodením vznikla. Preukazoval ju iba faktúrami, ktoré si dal preplatiť žalobcom.
Výška škody je tak deklarovaná iba cenou práce a materiálu, ktorá bola zaplatená stavebnej firme, ktorá
opravu realizovala. Poukázal na zjavný rozpor medzi výpoveďou poškodeného, ktorý tvrdil, že unikli v

podkroví tisíce litrov vody, pričom v konaní bolo viackrát preukázané, že nie je ani možné, aby takýto
objem vody bol prítomný v trubkách kúrenia v podkroví a taktiež by z prasknutého potrubia nemohol
takýto objem vytiecť. Preto žalovaný vyslovil pochybnosti, či uplatnená suma zodpovedá skutočnosti,
pretože by zjavne mohla byť menšia. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - R 28/2007 bol
názoru, že náklady, ktoré poškodený vynaložil, nemusia zodpovedať reálnym majetkovým hodnotám,

ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do pôvodného stavu. Preto bolo znalecké dokazovanie ohľadom
skutočnej výšky škody na mieste, najmä na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný bol ďalej
názoru, že dielo, ktoré vykonával na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29.01.2016 vykonal riadne. Žiadne
jeho pochybenie, alebo skutočnosť, že by dielo bolo vykonané s vadami, nebolo preukázané. Nesúhlasil
s názorom súdu prvej inštancie, že by jeho pochybenie malo spočívať v neposkytnutí poučenia, keďže z

výpovede konateľa žalovaného zo dňa 14.04.2021 a výpovede svedka p. I. zo dňa 07.05.2021 vyplýva,
že poškodeného žalovaný riadne poučil ohľadom potreby izolácie potrubia. Opak žalobca nepreukázal.
Žalovaný považoval výpoveď poškodeného za nedôveryhodnú, nakoľko v prípade, ak by potvrdil, že o
potrebe izolácie bol poučený, vystavil by sa riziku vymáhania nároku žalobcom priamo od jeho osoby.
Nedôveryhodnosť potvrdzuje aj nepravdivé tvrdenie poškodeného, že v podkroví sa na odovzdávanom

diele nenachádzala žiadna izolácia (t.j. že neboli trubky obalené v šedej hmote), keďže štandardná
izolácia sa dáva štandardne vždy na potrubie a bolo tomu tak aj v tomto prípade. Ide zároveň o tvrdenie v
priamom rozpore s tvrdením nielen žalovaného, ale aj svedka p. I., ktorý na pojednávaní dňa 07.05.2021
potvrdil, že osobne pri zhotovovaní diela dal na potrubie základnú izoláciu Mirelon. Žalovaný mal za
to, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní otázky protiprávneho konania žalovaného odklonil od

ustálenej právnej teórie, v zmysle ktorej sa protiprávny úkon skladá z úkonu a jeho protiprávnosti,
kedy dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže zákon
protiprávnosť nepredpokladá. Protiprávnosť pritom spočíva v porušení právnej povinnosti, ktorú žalobca
nepreukázal. Súd prvej inštancie túto otázku nesprávne právne posúdil, keď záver ohľadom porušenia
právnej povinnosti vyvodil výlučne z protichodných výpovedí svedkov a účastníkov. K existencii príčinnej

súvislosti žalovaný uvádzal, že i v prípade, ak by sa aj odvolací súd stotožnil so záverom o porušení
poučovacej povinnosti, je nutné vziať do úvahy, že škoda mohla poškodenému vzniknúť aj v príčinnej
súvislosti s inými, od žalovaného nezávislými okolnosťami. Žalovaný niekoľkokrát v konaní namietal, že
ku škode mohlo dôjsť v dôsledku veľmi tuhej zimy. V prípade, keď poškodený v krbe zakúril po dlhšom
čase na pravdebodobne maximálny výkon, potrubie mohlo prasknúť. Je teda podľa žalovaného otázne,

či škoda vznikla pod vplyvom vis maior, nedodržaním postupu manipulácie s kúrením, nezhotovením
izolácie samotnej stavby, alebo akoukoľvek inou príčinou. Žalobca podľa žalovaného nepredložil v
konaní žiaden dôkaz preukazujúci príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného zhotoviť
dielo a vznikom škody. Samotná existencia Zmluvy o dielo a zhotovenie diela nie je dôkazom toho, že
dielo bolo zhotovené vadne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani nie je zrejmé, na základe

akých skutočností, resp. vykonaných dôkazov súd prvej inštancie ustálil jej existenciu. Poukazujúc na
§ 420 ods. 1 OZ žalovaný uviedol, že zavinenie je subjektívnym vzťahom, ktorý je potrebné preukázať.
Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že zavinenie je dané a že sa prezumuje. Žalovaný v
priebehukonaniadostatočnevzmysle§42ods.3OZspochybnilzavinenie,keďpoukázalnaskutočnosť,
že od vykonania diela a do vzniku škody uplynul takmer rok, kedy do toho času mohli mať a aj mali

k potrubiu prístup aj prípadné tretie osoby (či už poškodený alebo robotníci). Navyše, keď žalovaný
prišiel dňa 11.01.2017 bezprostredne po vzniku škody do rodinného domu zistiť rozsah škody a potreby
opravy, predmetné potrubie bolo odkryté, čo nepochybne preukazuje zásah tretej osoby. S poukazom
na uvedené, nie je podľa názoru žalovaného možné na žalovaného aplikovať prezumpciu zavinenia.Žalovaný považuje dielo za vykonané riadne a jeho opravu vykonal iba v rámci dobrých vzťahov. Preto
potrubie opravil, aby zabránil v zimnom období ešte väčšej škode a to bez toho, že by skúmal, kto je za
škodu zodpovedný. Pre žalovaného nešlo o finančne, ani o časovo náročnú opravu (15-20 min), počas

ktorej sa potrubie prelisovalo a natiahla sa naň nová izolácia. Uvedené konanie preto nemožno podľa
žalovaného považovať za uznanie vady diela. Žalovaný záverom vyslovil súhlas s podaním odvolania
intervenienta v zmysle § 360 ods. 2 CSP. S ohľadom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanému, ako i intervenientovi nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi rozsahu 100%, prípadne, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

13. Intervenient na strane žalovaného podal odvolanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), f), h)
CSP s tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalovaného a intervenienta.
Konajúci súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu bez toho, že by ich konfrontoval s
argumentami žalovaného a intervenienta. V rozsudku sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal k

zásadnej otázke - k príčine vzniku škody a s tým súvisiacimi základnými predpokladmi pre jej uplatnenie.
Povinnosťou žalobcu bolo preukázať tvrdené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
v dôsledku vadne vykonaného diela. Intervenient sa nestotožnil s posúdením súdu prvej inštancie,
že žalobca vymedzil protiprávne konanie žalovaného a to jednak ako nezaizolovanie časti potrubia v
podkroví a jednak nesprávnym poučením o následnej potrebe jeho zaizolovania. Konajúci súd tento

záver nekonfrontoval s dohodnutými podmienkami a rozsahom zhotovenia diela, kedy bolo potrebné
ustáliť, že ukončením prác a odovzdaním/prevzatím diela došlo k ukončeniu plnenia povinností zo
zmluvy. Následne zaizolovanie a poučenie nemalo spojitosť s právami a povinnosťami zo zmluvy
o dielo. Z dokazovania nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver o zodpovednosti žalovaného za
vzniknutú škodu. Zo strany žalobcu nebola nezameniteľne preukázaná príčina vzniku škody pričítateľná

žalovanému. Hypotézy žalobcu neboli v konaní preukázané. Nebola tak preukázané, či škody bola
spôsobená 1/ vadou výrobku (potrubia - kde by zodpovedal výrobca), 2/ vadou zhotoveného diela, 3/
nesprávnou údržbou, manipuláciou s dielom (za čo by nezodpovedal žalovaný), 4/ inou skutočnosťou
pri dostavbe domu (za čo by zodpovedal konkrétny stavebník), 5/ neposkytnutím riadneho poučenia,
ako vyhodnotil súd. Intervenient namietal, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvnej alebo

zákonnej povinnosti. Dielo bolo zhotovené riadne a v súlade s právnymi predpismi, pričom opak žalobca
nepreukázal. Poučenie nebolo súčasťou zmluvy o dielo a táto povinnosť nevyplýva či už zo zmluvného
dojednania alebo zo zákona. Konštatovanie súdu prvej inštancie tak nemá zmluvnú ani zákonnú oporu.
Konajúci súd sa zároveň nedostatočne vysporiadal s výpoveďou p. I., kedy ju jednostranne vyhodnotil
ako účelovú a nedôveryhodnú bez akéhokoľvek akceptovateľného zdôvodnenia, čím narušil rovnosť

strán a prekročil rámec voľnej úvahy súdu. Vyjadrenie svedka nijako nedeklarovalo jeho nezaujatosť a
uvádzanienepravdivýchinformácií,pretozáverysúduprvejinštancienemajúžiadnyzákonnýpodkladvo
vykonanom dôkaznom prostriedku. Rovnako sú podľa názoru intervenienta priečiace si tvrdenia súdu,
ktorý na jednej strane tvrdí, že Zmluvou o dielo ani iným dôkazným prostriedkom nebola preukázaná
povinnosť žalovaného vykonať inú ako základnú izoláciu montovaného potrubia a na strane druhej

vyvodzuje zodpovednosť z nedostatočného poučenia o potrebe dodatočného izolovania, ktoré nakoniec
ani nebolo preukázané a ani nebolo predmetom zmluvy. Závery súdu sú tak rozporné, protirečivé
a argumentačne neudržateľné. Rozhodnutie súdu a jeho zdôvodnenie nekorešponduje vykonaným
dôkazom a zistenému skutkovému stavu, čím je vysoko prekvapivé a nedostatočne zdôvodnené.
Súd prvej inštancie podľa intervenienta nesprávne ustálil predpoklady zodpovednosti za škodu a

to predovšetkým preto, že sa týmito predpokladmi vôbec nezaoberal - okrem pojmu škoda celé
odôvodnenierozsudkuneobsahujeanijedinýkrátpojmyškodováudalosť/protiprávnekonanieapríčinná
súvislosť v širšom poňatí. S poukazom na uvedené žiadal intervenient na strane žalovaného zmeniť
napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne alternatívne napadnutý
rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konane s tým, že prizná žalovanému a intervenientovi náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100%.

14.Podanímzodňa08.09.2021sakodvolaniužalovanéhovyjadrilžalobca,ktorýknámietkežalovaného
o nevykonaní dokazovania poukázal na bod 16 ako i 35 odôvodnenia, so závermi ktorými sa plne
stotožnil. Žalovaný mal možnosť sám si nechať vyhotoviť znalecký posudok v priebehu konania. Podľa

žalobcu súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný porušil svoju zákonnú
povinnosť vykonať dielo riadne tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
(§ 644 v spojení s § 633 ods. 1), keď nepoučil K. T. o nutnosti ďalšieho zaizolovania potrubia nad rámec
základnej izolácie, keďže z vybavenia povaly muselo byť žalovanému zrejmé, že povala bude neobytná.Žalovaný mal predpokladať, že dielo bude vzhľadom na jeho charakter a predpokladanú dobu užívania
vystavené aj nízkym teplotám. Len po poučení mohol dielo vykonať riadne ako soba s odbornými
vedomosťami. Súd prvej inštancie ustálil rozsah poučenia z výpovedí svedkov p. T. a p. I. správne.

Tvrdenia žalovaného o nedôveryhodnosti výpovede poškodeného z dôvodu, že inak by sa vystavil riziku
vymáhania nároku uplatňovaného žalobcom priamo od neho, považoval žalobca za účelové. Žalobca a
svedokmaliuzatvorenúpoistnúzmluvu,vzmyslektorejsažalobcaakopoistiteľzaviazalvprípadevzniku
poistnej udalosti poskytnúť svojmu poistenému poistné plnenie Žalobca nikdy nevyzýva poistených na
vrátenie poskytnutého plnenia, na ktoré má poistený nárok. Zároveň žalobca nikdy nepôsobí na svedkov

a neovplyvňuje ich, aby vypovedali inak, ako v súlade so skutočnosťou. Žalobca mal za to, že výpoveď
svedka T. je pravdivá bez odôvodnených pochybností o jej pravdivosti, pričom bolo z nej preukázané,
že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný vykoná pre p. T. dielo, ktoré nebude musieť dorábať, a to ani
čo sa týka izolácie, ani iných úkonov. Žalobca bol názoru, že izolácia sa nedelí na „základnú“ a „inú ako
základnú“, ale zhotoviteľ diela je povinný zabezpečiť potrubie takou izoláciou, aby potrubie neprasklo.
Zhotoviteľ ako odborne zdatná osoba má brať zreteľ na to kde, v akom prostredí a podmienkach sa

potrubie nachádza a zabezpečiť ho proti zamrznutiu a následne prasknutiu. Túto povinnosť si však
žalovaný nesplnil. Vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti žalobca dodal, že súd prvej inštancie sa
v bode 32. odôvodnenia vysporiadal aj možnosťou vzniku škody nevhodným používaním diela tak, že
zakúrením na maximálny výkon počas veľmi tuhej zimy by potrubie prasklo, čo nevzhliadol ako dôvodné.
Z bodu 17. odôvodnenia je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie ustálil existenciu

príčinnej súvislosti. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne uvádza, že zavinenie má preukazovať žalobca.
Práve naopak, všeobecná zodpovednosť podľa § 420 OZ je založená na princípe zodpovednosti za
predpokladané (prezumované) zavinenie. Dôkazné bremeno, že škoda nevznikla zavineným konaním,
zaťažuje žalovaného, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť len vtedy, ak preukáže, že škodu nezavinil.
Keďže podľa žalobcu boli naplnené všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti

žalovaného za škodu podľa § 420 OZ, navrhoval napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Podaním zo dňa 16.09.2021 sa žalobca vyjadril aj k odvolaniu intervenienta. Uviedol, že k
predpokladom vzniku škody sa podrobne vyjadril vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Poukázal na
znenie § 645 ods. 1,2, § 646 ods. 1, § 648 ods. 1, § 510 OZ a uviedol, že táto situácia presne nastala u

poškodeného K. T.. Žalovaný zodpovedá za vady, ktoré malo dielo pri prevzatí poškodeným, resp. ktoré
sa vyskytli v priebehu záručnej doby. V konaní bolo pritom preukázané, že poškodený K. T. reklamoval
vadnosť diela a žalovaný vadu diela bez zbytočného odkladu odstránil tak, ako mu ukladá zákon.
Žalovanýsisvojuzodpovednosťuznaltým,žeuznalnárokpoškodenéhozozodpovednostizavadydiela.
Uvedené jasne vyplýva zo svedeckej výpovede K. T. na pojednávaní dňa 14.04.2021. Ostatné tvrdenia

žalovaného a intervenienta považoval žalobca za účelové a nepravdivé. K dôveryhodnosti svedeckej
výpovede poukázal na svoje vyjadrenia z pojednávania ohľadom dodatočného vypracovania Protokolu
o vykonaní skúšky, záznamov z vykonaných prác, nedodržania projektovej dokumentácie. Mal za to, že
dielo nebolo zrealizované odborne. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu právnemu záveru, že
žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť vykonať dielo riadne, ako aj k záveru o naplnené všetkých

predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.

16. Podaním zo dňa 07.10.2021 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, pričom zotrval na svojom
odvolaní a tvrdeniach uvádzaných v priebehu konania. Zotrval na názore, že žalobca nepreukázal
výšku škody, ktorú preukazoval iba faktúrami, ktoré si dal preplatiť v rámci poistného plnenia. Cena

práce a použitých materiálov môže byť na trhu rôzna a nemusí zodpovedať skutočnej výške škody.
Poprel tvrdenia žalobcu o nedelení izolácii a poukázal na skutočnosť, že na trhu existuje niekoľko
druhov izolácií a je na zákazníkovi, ktorú si objedná, vyberie, či s akou súhlasí, ak je navrhnutá
zhotoviteľom. Žalovaný navrhol základnú izoláciu Mirelon z dôvodu, že vzhľadom na v danej dobe stav
rozostavanosti stavby a miesto umiestnenia (najmä výška stropu) bolo zrejmé, že táto bude prekrytá

ešte ďalšou obvyklou izoláciou (spravidla sklenenou vatou), ktorá sa umiestňuje v priestore medzi
stropomastrechouvzmyslepríslušnýchtechnickýchnoriem.Natútoskutočnosťžalovanýpoškodeného
upozornil a síce, že prekrytie potrubia je ešte nutné dorobiť a toto sa podľa stavu rozostavanosti
predpokladá.Poškodenýsaaniprijednejpríležitostinezmienil,žestavpodkroviajekonečný.Poškodený
ako stavebník má byť oboznámený s projektovou dokumentáciou, s materiálmi, ktoré majú byť použité

a s jednotlivými vlastnosťami stavby, preto i stavba mala zodpovedať technickým normám. V prípade,
ak poškodený nebol odborne zdatný, mohol využiť služby stavebného dozoru. Žalovaný považoval za
účelové rozširovanie obsahu objednávky o navyše izoláciu, ktorá sa obvykle pokladá do podkrovia a
ktorá mala byť v takej výške, že by pokryla aj dielo. Takáto izolácia nebola predmetom Zmluvy o dielo.Žalovaný teda neporušil žiadnu povinnosť v súvislosti s akýmkoľvek navyše zabezpečením potrubia. K
výpovedi svedka I. doplnil, že táto bola spontánna, svedok vypovedal o skutočnostiach v rozsahu v akom
si ich pamätal a potvrdil, že poškodený bol poučený okrem iného aj zo strany svedka. Po uplynutí takej

dlhej doby (od r. 2016) nie je možné, aby si svedok pamätal pri akej konkrétnej príležitosti bol poškodený
poučený. Žalovaný zotrval na tom, že dielo odovzdal poškodenému s náležitým poučením ohľadom
toho, ako ho treba používať, chrániť a to so zohľadnením toho, kde sa bude dielo nachádzať. Zákon
nepredpisuje formu a čas poučenia. Žalovaný sa ohradil voči skutočnosti, že by akokoľvek dodatočne
dorábaldôkazy,alebožebybolidôkazynepravdivé.Žalovanýozrejmilsúduspôsob,akýmsapredložené

listiny vyhotovujú a to aj vo vzťahu k Protokolu. Nakoľko k škode prišlo až rok od zhotovenia diela a dielo
neobsahovalo ani izoláciu, ktorá bola použitá a dodaná v čase jeho odovzdania, príčinou vzniku škody
okrem vis maior mohla byť aj akákoľvek iná skutočnosť, či spolupôsobenie poškodeného alebo konanie
tretej osoby. Z uvedených dôvodoch trval na podanom odvolaní.

17. Žalovaný sa podaním zo dňa 02.11.2021 vyjadril aj k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu intervenienta

s tým, že zotrval na svojich stanoviskách. Okrem už uvádzaných skutočností doplnil, že nepristúpil k
oprave potrubia z titulu reklamácie, pretože dielo nebolo zhotovené vadne. Žiadna vada totiž nebola v
konaní preukázaná, nakoľko ani neexistovala. Chýbajúca izolácia zodpovedá o skutočnosti, že s dielom
bolo po odovzdaní po moment vzniku škody manipulované. Nebolo v konaní preukázaná ani vymyslená
požiadavka žalobcu, že dielo malo mať odporový drôt. Takéto tvrdenia, ako i samotnú žalobu považoval

žalovaný za šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi.

18.Dňa11.11.2021saeštestručnevyjadrilžalobcakvyjadreniužalovanéhokvyjadreniamintervenienta,
pričom k šikanóznemu výkonu práva poznamenal, že len tvrdí skutočnosti, ktoré sám svedok K.
T. po zákonnom poučení svedka uviedol na pojednávaní dňa 14.04.2021, a to že si u žalovaného

objednal kompletné dielo, že nevedel, že je potrebné niečo dorábať, že nikto ho nepoučil, že by mal na
zhotovenom diele niečo robiť. Keď mu vznikla škoda zavolal žalovanému, ktorý potrubie opravil, pričom
sa jednalo o reklamáciu. Zopakoval, že v dôsledku nedostatočnej ochrany potrubia voči zamrznutiu
v priestoroch s možnými mínusovými teplotami došlo v čase prvého zimného obdobia k zamrznutiu
potrubia a následnému prasknutiu, keďže toto nemalo potrebnú ochranu, čo bolo príčinou vzniku škody

na majetku poškodeného. Žalovaný škodu opravil v záručnej dobe.

19. Ďalšie vyjadrenia strán neboli doručené.

20. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, ako
i intervenienta, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Žalovaný spolu s intervenientom v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného (intervenient najmä posúdenie príčiny vzniku
škody a s tým súvisiace predpoklady vzniku nároku). V tejto súvislosti je možné stotožniť sa s právnym
názorom súdu prvej inštancie, že nebolo sporné, že došlo k zmenšeniu majetku poškodeného, že medzi
poškodeným a žalobcom existoval zmluvný (poistný) vzťah, na základe ktorého bol žalobca povinný plniť

poškodenému a že žalobca poškodenému aj plnil, avšak v konaní bola sporná otázka protiprávneho
konania žalovaného a následne aj ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane
žalovaného. Žalovaný namietal posúdenie protiprávneho konania súdom prvej inštancie, ktorého sa
mal dopustiť tým, že neposkytol p. K. T. ako objednávateľovi diela poučenie o dodatočnej izolácii
diela. V tejto súvislosti je možné stotožniť sa s názorom súdu prvej inštancie, že forma poučenia nie

je zákonom predpísaná a že žalovaný ako zhotoviteľ si svoju povinnosť splní či už písomným alebo
ústnym poučením, pričom zákon nepredpisuje ani dobu poučenia, preto žalovaný mohol poškodeného
poučiť kedykoľvek v priebehu od uzatvorenia Zmluvy o dielo až po jeho odovzdanie, ba dokonca i pred
uzatvorením Zmluvy o dielo (napr. v cenovej ponuke, na ktorú potom odkázal), pričom spôsob poučenia
musí byť primeraný a prispôsobený odborne nezdatnej osobe, ktorou p. K. T. ako spotrebiteľ bol. Súd

prvej inštancie ďalej v konaní správne ustálil aj obsah poučenia z výpovede svedkov p. I. a T. v spojení s
Odovzdávajúcim protokolom zo dňa 26.02.2016, obsahom poučenia ktorého nebolo poučenie o potrebe
dodatočného zaizolovania potrubia. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne vyhodnotil svedeckú
výpoveďp.I.,ktorýnapriekskutočnosti,ževedelpresneuviesť,žepovedal„domácemu“,žesitomusínapovale celé zaizolovať, nevedel uviesť kedy a za akých okolností tak urobil. Podľa odvolacieho súdu je
málopravdepodobné,abysisvedoktakútookolnosťnepamätalprávevsúvislostispresnýmznenímtoho
čo povedal poškodenému a čo tento odpovedal. Odvolací súd však musí prisvedčiť žalovanému, že súd

prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, z ktorého zákonného alebo zmluvného ustanovenia
vyplýva povinnosť poučiť objednávateľa diela o jeho povinnosti dodatočne zaizolovať dielo pre prípad
mrazov, resp. že súčasťou diela je poučenie a inštrukcie používania diela. Odvolací súd je názoru,
že samotná povinnosť poučiť objednávateľa diela o jeho dodatočnom „dorobení“ nevyplýva priamo z
ustanovenia § 644 v spojení s § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako právne posúdil súd prvej

inštancie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi žalovaným a p. K. T. ako vzťah
spotrebiteľský,avšakužsavďalšomnezaoberalnapr.ustanoveniamizákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý
sa v zmysle § 1 ods. 2 vzťahuje aj na poskytovanie služieb spotrebiteľovi a v zmysle § 11 ods. 1 ktorého:
„Predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo
charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve,

ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a
skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na
povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie
zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod.“ a nepodrobil svoje úvahy i výkladu tohto, resp.
iného ustanovenia zákona, z ktorého by poučovacia povinnosť žalovaného vyplývala. Zároveň právne

závery súdu prvej inštancie ohľadom skutočnosti, že žalovaný nebol povinný dielo nad rámec dodanej
izolácie zaizolovať, sú v zjavnom rozpore s jeho názorom, že nedodaním dodatočnej izolácie nevykonal
žalovaný dielo riadne.

22. Skutočnosť, že dielo bolo vykonané riadne, t.j. že nebola predmetom diela i jeho dodatočná izolácia,

súd prvej inštancie odvodzoval z písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 29.01.2016, kedy ustálil, že zo
zmluvy, ako ani zo žiadneho iného dôkazného prostriedku nevyplýva povinnosť žalovaného vykonať
inú ako základnú izoláciu namontovaného potrubia. Izolačné práce na povale vyhodnotil konajúci súd
ako súvisiace práce, ktoré s dielom nielen súvisia, ale na dielo nadväzujú. Súd prvej inštancie síce
ďalej správne poznamenal, že žalovaný bol povinný vykonať základnú izoláciu, ktorá je obvykle so

zhotovením predmetného diela spojená a je jeho súčasťou, avšak ďalej sa nezaoberal skutočnosťou,
aký rozsah obvyklej izolácie zodpovedá (obdobnému) dielu - položeniu potrubia na povalu rodinného
domu,kdejezjavnýpredpokladmínusovýchteplôtvzimnomobdobí.Vtejtosúvislostisúdprvejinštancie
nezohľadnil skutočnosť, že svedok K. T. vo svojej výpovedi uviedol, že si u žalovaného objednal
vykurovanie vrátane vyhrievania miestností s tým, že dom už bol v danom čase zaizolovaný a že nevie,

že by bola predmetom objednávky nejaká ochrana alebo izolácia, keďže si objednal kompletné dielo a
nevedel, že by niečo bolo potrebné dorábať, ani ho nikto nepoučil, že by na zhotovenom diele mal niečo
dorobiť. Svedok potvrdil, že v podkroví bola klasická izolácia (zvonku škridly, pod tým sklenená vata,
pod tým paropriepustné zábrany a fólie a na tom sadrokartón). Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie
vyhodnotiť aká izolácia a v akom rozsahu bola pre vykonanie predmetného diela obvyklá, keďže presné

dojednanie izolácie nevyplýva z písomnej Zmluvy o dielo. Keďže táto vlastnosť diela nebola v zmluve
vymienená,muselazodpovedaťobvyklýmvlastnostiam,ktorésakladúnadielozhotovenézaobdobných
podmienok, t.j. v podkroví rodinného domu, ktorý má (bude mať) strechu izolovanú klasickou izoláciou.
Pod vykonaním diela riadne v zmysle § 633 OZ zákon predpokladá nielen jeho zhotovenie včas, ale
i v dohodnutej kvalite. Vo vzťahu ku kvalitatívnemu dojednaniu je potrebné zamerať pozornosť aj na

ustanovenia záväznej technickej normy, ktorá môže byť pre vykonanie diela ustanovená. Súd prvej
inštancie však nevyhodnocoval v akom rozsahu a v akej kvalite je potrebné zhotoviť dielo v časti izolácie,
a nevyhodnocoval, či pre prípad tepelnej izolácie rozvodov tepla a teplej vody z oceľových rúrok existuje
záväzná technická norma upravujúca minimálnu hrúbku tepelnej izolácie, ako je to napr. v prípade
budov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 321/2014 Z.z., ktorých hrúbku izolácie priamo stanovuje Vyhláška

č. 14/2016 Z.z. a to za predpokladu, že žalovaný ako osoba s odbornými vedomosťami musí brať
zreteľ na to kde, v akom prostredí a v akých podmienkach sa potrubie nachádza a bude nachádzať a
musí zabezpečiť potrubie tak, aby bolo chránené pred prípadnými mrazmi, resp. aby bolo prevádzky
schopné pri poveternostných podmienkach, ktoré je nevyhnutné predpokladať a s ktorými je potrebné
pri uložení potrubia do podkrovia počítať. Žalobca nielen v priebehu konania, ale i v odvolacom konaní

namietal, že dielo nebolo vykonané riadne, t.j. nezodpovedalo obvyklým vlastnostiam obdobného diela.
Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvšakniejezrejmé,zčohosúdustálil,žepostačovalalenzákladná
izolácia (v akom rozsahu - len náter, alebo i iná vrstva?), keď z dokazovania nevyplýva dohoda medzi
poškodeným a žalovaným o tom, že poškodený si sám dokončí dielo (izoláciu). Z dokazovania predsúdom prvej inštancie nevyplýva ani, že by žalovaný pôvodne mienil dielo zaizolovať „dodatočnou“, resp.
potrebnou vrstvou izolácie pre dané dielo nachádzajúce sa v predpokladaných podmienkach, a že by
takúto izoláciu objednávateľ T. odmietol s tým, že si túto urobí sám a že by v dôsledku takéhoto postupu

žalovaný upozornil objednávateľa na nesprávnosť jeho postupov/pokynov, resp. nutnosť ďalšej izolácie.
V takom prípade by totiž žalovaný nezodpovedal za vady v zmysle § 645 ods. 2 OZ.

23. V prípade, ak žalovaný v tejto súvislosti namietal nedôveryhodnosť výpovede svedka T. z dôvodu, že
v prípade tvrdenia opaku by sa vystavoval riziku vymáhania nároku uplatňovaného žalobcom priamo od

osoby poškodeného, je nevyhnutné konštatovať, že táto námietka nie je dôvodná, pretože zo žiadneho
zákonného, ako ani zmluvného ustanovenia nevyplýva možnosť žalobcu vymáhať si regresom nárok na
náhradu škody od poškodeného pre prípad, ak by priamo poškodený zodpovedal za škodu. Rovnako
skutočnosť, že svedok p. T. uvádzal, že z potrubia vytiekli tisíce litrov vody, čo podľa žalovaného
nebolo možné, nie je pre posúdenie dôveryhodnosti jeho výpovede podstatné, nakoľko jednak v konaní
nebolo preukázané koľko litrov vody z potrubia vytieklo a jednak v prípade osoby svedka ide o laika -

spotrebiteľa, ktorý mohol vnímať množstvo zatečenej vody v nie celkom presných rozmeroch.

24. Ako dôvodnú však odvolací súd považoval ďalšiu námietku žalovaného a intervenienta, že z
rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností, resp. vykonaných dôkazov súd prvej inštancie
ustálil existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.

Súdprvejinštancievkonaníneustálilvdôsledkuakejskutočnostidošlokvznikuškody,keďanineuviedol
v akej časti malo nastať prasknutie potrubia, či na povale, alebo v technickej miestnosti (ktorá sa
zrejme ani nenachádzala na povale), či išlo vôbec o prasknutie potrubia, alebo prepojovacích rozvodov
krbu z technickej miestnosti do obývačky, ako uvádzal sám žalobca. Žalovaný pritom namietal, že
škoda mohla byť spôsobená vplyvom vis maior, vadným výrobkom, nesprávnou údržbou diela, jeho

manipuláciou, za čo by zodpovedal objednávateľ, resp. inou skutočnosťou pri dostavbe domu, vadou
zhotoveného diela, alebo neposkytnutím riadneho poučenia, ako vyhodnotil súd prvej inštancie. Vzťah
príčinnej súvislosti pritom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Nemôže ísť o celý rad za sebou nasledujúcich javov (príčin),
nakoľko ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. V prípade,

ak protiprávne konanie žalovaného nebolo jedinou a samostatnou príčinou vzniku škody, je nevyhnutné
ustáliť, či ide o jednu z takých príčin, ktorá mala podstatný a značný vplyv na vznik škody. Z rozhodnutia
nie je zrejmé, či práve neposkytnutie poučenia (ako protiprávny úkon) malo priamo a jedine za následok
vznik škody, alebo škoda vznikla v dôsledku inej skutočnosti a to napr. v dôsledku nesprávnej izolácie
a kto za nedostatočne položenú izoláciu zodpovedá, t.j. kto porušil zmluvnú alebo zákonnú povinnosť

dostatočne izolovať potrubie na povale. Žalovaný v priebehu konania uvádzal, že ku škode mohlo dôjsť
v príčinnej súvislosti s konaním tretích osôb, prípadne samotného poškodeného, keď v čase zhotovenia
zákazkybolrodinnýdomrozostavanýastavebnéprácenepoprelanisamotnýsvedokK.T.,ktorýuviedol,
že sa do domu nasťahoval až po zhotovení diela a vykonaní ďalších prác. Preto skutočnosť, že sa
na rodinnom dome vykonávali ďalšie práce a to i počas zhotovovania diela, ako aj po jeho zhotovení

a odovzdaní, nemôže byť bez ďalšieho irelevantná pre posúdenie zodpovednosti žalovaného, ako
nesprávne uvádzal súd prvej inštancie. V prípade, ak by ku škode došlo konaním tretej osoby, alebo
napr. vplyvom vis maior, bola by irelevantná práve skutočnosť, či žalovaný poučenie objednávateľovi
diela poskytol, alebo nie. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne sa vysporiadať s
existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody s ohľadom na

námietky žalovaného, resp. intervenienta. V prípade, ak súd prvej inštancie nemal ustálené čo bolo
príčinou vzniku škody, nemohol právne vyhodnotiť a vzhliadnuť zodpovednosť výlučne žalovaného za
škodu.

25. Námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávne vyhodnotenej prezumpcie zavinenia vyhodnotil

odvolací súd ako čiastočne dôvodnú. Je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 je zodpovednosťou za predpokladané zavinenie, ktorá má formu
nedbanlivosti.Zavinenieakopsychickývzťahškodcukvlastnémukonaniuakuškodeakoprotiprávnemu
následku tohto konania, možno však pričítať žalovanému až vtedy, keď bude z výsledkov dokazovania
nepochybné, že žalovaný svojím konaním spôsobil škodu inému (objednávateľovi K. T.), pretože zákon

protiprávne konanie škodcu nepredpokladá. V takom (kladnom) prípade potom pôjde o vyvrátiteľnú
domnienku, ktorá sa bude považovať za existujúcu až do tej doby, kedy sa nepreukáže opak (§ 420
ods. 3 OZ). To znamená, že poškodený, resp. v tomto prípade žalobca, na ktorého prešiel nárok
na náhradu škody, musí v prvom rade preukázať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti zo stranyžalovaného a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Až potom je naproti tomu
povinný žalovaný ako prípadný škodca znášať dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky
jeho zavinenia. Napriek skutočnosti, že možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný

odstraňoval vzniknutú škodu titulom reklamácie - nárokov z vád, keď žiadosť K. T. na odstránenie vád
nezamietol a neoznámil mu, že napriek tomu príde bezplatne opraviť potrubie, nie je možné z daného
konania žalovaného bez ďalšieho vyvodiť jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu.

26. Čo sa týka nevykonania navrhovaných dôkazov zo strany žalovaného (znalecké dokazovanie na

určenievýškyškody),odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,žezoSprávyrevízneho
technika zo dňa 15.01.2017 v spojení s vytlačeným cenníkom interiérových sietí ARTEMIDE 22.7.2018
a výpoveďou svedka T., vyplýva dôvodnosť opravy a výška nákladov na svietidlá. Išlo o zakúpenie
toho istého typu a počtu svietidiel, ako boli poškodené škodovou udalosťou. Rovnako z vytlačeného
cenníka z 08.10.2018 Montana v spojení s výpoveďou svedka T. bola preukázaná potreba čiastočnej
výmeny izolácie, kedy celkový rozsah poškodenia bol zapísaný v Zápise z ohliadky dňa 13.01.2017,

čomu zodpovedal aj rozsah prác a ich cena. Z uvedených dôvodov nebolo ani podľa názoru odvolacieho
súdu nevyhnutné pre účely stanovenia skutočnej výšky škody ustanoviť znalca, keďže výška škody
bola žalobcom dostatočne preukázaná. Pokiaľ žalovaný chcel spochybniť tvrdenia žalobcu (cenu prác a
tovarov), mal možnosť nechať si v priebehu konania vyhotoviť súkromný znalecký posudok, resp. iným
spôsobom spochybniť cenu prác alebo tovarov.

27. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na pochybenie súdu prvej inštancie
vo vzťahu k súvisiacemu výroku II. napadnutého rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania,
ktorý je nutné považovať jednak za nezrozumiteľný z dôvodu, že z neho nie je pre absenciu akejkoľvek
spojky zrejmé voči komu boli žalobcovi priznané trovy konania a jednak za nepreskúmateľný, keďže vo

výrokovej časti absentuje uvedenie rozsahu, resp. výšky priznaného nároku na náhradu trov konania,
v dôsledku čoho tento výrok o trovách konania nemá oporu v právnej doktríne, podľa ktorej by malo z
výroku vyplývať „číselné“ vyjadrenie úspešnosti strany. Napriek úvahám súdu prvej inštancie, ktorý sa
v odôvodnení vysporiadava s prípadným percentuálnym vyjadrením pomeru úspechu v konaní, pričom
nesúhlasí ani s dôvodmi uvádzanými v dôvodovej správe k CSP, ako ani s dôvodmi uvádzanými v

komentári k Civilnému sporovému poriadku, odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na
presnú dikciu ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej je súd povinný priznať strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. S pomerom úspechu sa súd prvej inštancie v
napadnutom výroku II. vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal. Nie je z neho zrejmé, v akom pomere
bol úspešný žalobca a akom pomere žalovaný, resp. intervenient. V prípade vyjadrenia pomeru úspechu

je irelevantné akým spôsobom ho súd vyjadrí, t.j. či uvedie percentuálny pomer, pomer číselný, alebo
slovne vyjadrený pomer. Podstatným je, aby išlo o dostatočne zrozumiteľný a vykonateľný prejav.
OdvolacísúddávadopozornostisúduprvejinštancierozhodnutieNajvyššiehosúduSR,ktorývosvojom
uznesenízodňa23.3.2017,sp.zn.6Cdo/222/2016považovalzanesprávny výrokrozhodnutia,vktorom
absentuje vyjadrenie pomerného úspechu strany v súdnom konaní, pričom ustálil, že „(...) nepovažuje

za správnu takú interpretáciu ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorej má aplikácii tohto ustanovenia
zodpovedať výrok rozhodnutia o trovách konania vyslovujúci, že strana sporu má nárok na náhradu trov
konania.“ K rozhodovaniu o trovách konania v rovine rozhodovania o nároku na náhradu trov konania
sa vyjadril aj Ústavný súd SR vo svojom náleze z 8.12.2017, sp. zn. I. ÚS 457/2017. Konštatoval, že
všeobecný súd v súlade s § 255 CSP musí u jednotlivých účastníkov konania zohľadňovať pomer ich

úspechu na prejednávanej veci, t. j. na predmete konania, ktorý pomer úspechu vyjadruje všeobecný
súd percentuálne. Uvedené znenie a vyjadrenie pomeru úspechu strany v konaní má za cieľ umožniť
dotknutej strane brániť sa v riadnom odvolacom konaní a domáhať sa zmeny tohto pomeru, čo by však
vzhľadom na znenie napadnutého výroku bolo znemožnené a výkon práva odopretý. Súd prvej inštancie
tak odňal strane možnosť konať pred odvolacím súdom, kedy by si v rozpore s ust. § 255 ods. 1 CSP

sám uzurpoval právo rozhodnúť o akejkoľvek výške trov konania prostredníctvom rozhodnutia súdneho
úradníka, voči ktorému uzneseniu je prípustná sťažnosť, ale tá nie je preskúmateľná odvolacím súdom,
ale len súdom prvej inštancie. Vyšší súdny úradník pritom nemá právomoc svojvoľne určovať výšku
trov. Môže tak urobiť iba vzhľadom k právoplatnému rozhodnutiu sudcu, ktorý určí pomer úspechu strán
sporu.

28. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov a to najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie dostatočne
nezisťoval predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 391 CSP v celom rozsahu zrušil a vecvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie
v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom
súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený

skutkový a právny stav s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne sa dôsledne zaoberať
a spôsobom súladným s príslušnou hmotnoprávnou úpravou sa vysporiadať a ustáliť ako bolo dielo
zhotovené, t.j. či bolo dielo zhotovené riadne a či prevedená izolácia zo strany žalovaného bola pre
účely jasne vymedzeného diela zhotovená obvyklým spôsobom vo vzťahu k miestu, kde bolo dielo
vyhotovené - podkrovie rodinného domu a bola postačujúca. V prípade, ak súd ustáli, že dielo nebolo

vykonané riadne, t.j. že absentovala adekvátna izolácia potrubia, posúdi či to malo za následok vznik
škodovej udalosti, resp. čo bolo príčinou vzniku škody. Rovnako bude nevyhnutné ustáliť aká povinnosť
zo strany žalovaného bola porušená (t.j. ktoré ustanovenie zákona bolo porušené), či povinnosť vykonať
dielo riadne (zaizolovať dielo tak, aby v podkroví malo adekvátne podmienky i pre prípad mínusových
teplôt), alebo iná povinnosť vyplývajúca zo zákona, prípadne zo zmluvy (ako napr. absencia riadneho
poučenia, resp. porušenie ustanovení stavebného zákona, ako namietal žalobca). V tejto súvislosti bude

zároveň nevyhnutné, aby súd prvej inštancie posudzoval relevantnosť a dostatočnú obsahovú náplň
poučovacej povinnosti i s ohľadom na znenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa teda
musí opätovne dôsledne zaoberať a vysporiadať s jednotlivými aspektmi procesnej obrany žalovaného
a intervenienta na strane žalovaného, a to komplexne tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo
stranám sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom veci a s

predmetným sporom, ktoré tvoria zásadnú časť ich argumentácie. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd
prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v
odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s
rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi
podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť aj

zrejmé, ktoré z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie vykonal a ktoré nevykonal a z akých dôvodov,
ako vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne
závery, vrátane toho, na základe akých zákonných ustanovení jednotlivé aspekty sporu posudzoval.

29. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov

odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).