Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 3, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121574767
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6121574767.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: MO transport s.r.o., so sídlom
Račianska88B,Bratislava,IČO:47660520(pôvodneSlovakEstates.r.o.,Tallerova4,81102Bratislava,
IČO: 50 050 907), zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01
Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: ACHP Levice a.s., so sídlom Podhradie 31, 934 01 Levice,

IČO: 00 005 819, zast. advokátska kancelária agner & partners, s.r.o. so sídlom Špitálska 10, 811 08
Bratislava, IČO: 36 722 758, o zaplatenie 6.204,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 7Cb/9/2022-222 zo dňa 17. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 15.12.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby
súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 6.204,90
eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra
„E“ č. XXX/X orná pôda o výmere XXXXX A. v spoluvlastníckom podiele 4/12 k celku zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B., obec B., okres C.. Podľa žalobcu zo strany
žalovaného dochádza k užívaniu vyššie uvedenej parcely bez akejkoľvek existujúcej dohody, resp.

zmluvy o užívaní či nájomnej zmluvy, čím došlo podľa žalobcu k bezdôvodnému obohateniu žalovaného.
Vzhľadom k uvedenému tak predstavuje dlh žalovaného voči žalobcovi za užívanie predmetnej
nehnuteľnosti od 06.05.2021 do 14.12.2021 (222 dní) sumu 788,11 eur, pričom táto suma bola určená
znaleckým posudkom č. 104/2021. V zmysle tohto znaleckého posudku bolo stanovené ročné nájomné
spoluvlastníckeho podielu stanovené sumou 10.200,- eur ročne. Nájomné za 1 deň tak predstavuje
sumu 27,95 eur a teda za 222 dní užívania predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 6.204,90 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 10.01.2022 platobný rozkaz sp. zn. 31Up/2007/2021,
ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.204,90 eur s príslušenstvom. Žalovaný
proti predmetnému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu neuznáva
nárok žalobcu z titulu údajného bezdôvodného obohatenia uvedeného v platobnom rozkaze a tento
považuje za nedôvodný. Žalovaný síce naozaj užíva vyššie uvedenú parcelu, pretože je jej väčšinovým

podielovým spoluvlastníkom (spoluvlastnícky podiel 7/12 k celku) avšak podľa žalovaného z jeho strany
v žiadnom prípade nedochádza k nadužívaniu predmetnej parcely nad rámec jeho spoluvlastníckeho
podielu tak, že by užíval predmetnú parcelu aj v časti spoluvlastníckeho podielu žalobcu, ktorému
zodpovedá výmera 5.109,33 m2. Žalovaný ďalej poukázal na fakt, že žalobca vo svojom podaní
neuviedol žiaden listinný alebo iný dôkaz, ktorý by preukazoval nadužívanie vyššie uvedenej parcely
žalovaným a preto sú podľa žalovaného tvrdenia žalobcu nepreukázané a úplne irelevantné. Žalovaný je

toho názoru, že nijakým spôsobom neobmedzuje spoluvlastnícke právo žalobcu k vyššie špecifikovanej
parcele rovnako ako takto v minulosti neobmedzoval ani predchádzajúcich podielových spoluvlastníkovpredmetného spoluvlastníckeho podielu, od ktorých ho nadobudol žalobca. V súvislosti s neuznaním
požadovaného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný poukázal aj na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 6 Cdo 184/2010. Žalovaný

taktiež uviedol, že v prípade, ak sa žalobca rozhodne podieľať na svojom užívacom oprávnení k
vyššie uvedenej parcele užívaním jej časti zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu,
žalovaný v tomto žalobcovi nebude brániť a ani žalobcu nejakým spôsobom nebude obmedzovať a
súčasne je žalovaný ochotný dohodnúť sa so žalobcom na podmienkach nájomnej zmluvy, na základe
ktorej by mu umožnil prístup k vyššie uvedenej parcele. Žalovaný okrem už uvedených skutočností

poukázal aj na to, že vyčíslená hodnota nájmu znaleckým posudkom č. 104/2021 nebola správne
určená nakoľko pri jej vyčíslení znalec vychádzal podľa žalovaného z porovnávania s hodnotami
nehnuteľností s úplne inou využiteľnosťou ako má sporná parcela, pričom nezohľadnil ani to, že sa
jedná iba o menšinový spoluvlastnícky podiel. Žalovaný je taktiež toho názoru, že nakoľko sa jedná o
pozemok v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami urečenými na poľnohospodárske
účely by mala všeobecná hodnota nájmu byť určená v súlade so zákonom č. 504/2003 Z. z. o

nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“) a nie znaleckým
dokazovaním. Zároveň namietal aj porušenie jeho predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka)
pri predaji spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti žalobcovi. Uviedli, že nakoľko ide o zákonné
predkupné právo, neuplatňuje sa v tomto prípade § 167s zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle

ktoréhoniejesprávcaprispeňaženímajetkuviazanýpredkupnýmprávom,keďžeajozneniazákonného
ustanovenia je zrejmé, že sa uplatňuje iba v prípadoch predkupného práva zriadeného zmluvou a
požiadal súd, aby súd prejudiciálne posúdil platnosť kúpnej zmluvy.

3. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že zo snímok z katastrálnej mapy z webového klienta

https://zbgis.skgeodesy.sk, ako aj satelitný snímok predmetnej parcely z toho istého webového klienta
nepochybným spôsobom vyplýva, že žalobca je v užívaní nehnuteľnosti obmedzovaný v celom rozsahu,
nakoľko nehnuteľnosť tvorí súčasť priemyselného areálu žalovaného. Žalovaný sa zaoberá výrobou,
skladovaním a predajom priemyselných hnojív tuhých a tekutých a výrobou a skladovaním ďalších
agrochemických látok, pričom k tejto podnikateľskej činnosti mu slúži celý areál vymedzený okrem

ďalších aj predmetnou parcelou. S ohľadom na predmet činnosti žalovaného, podľa žalobcu nie je
možné účelné využitie nehnuteľnosti zo strany ďalších spoluvlastníkov. Preto argumentáciu žalovaného
týkajúcu sa možného vyčlenenia nehnuteľnosti pre účely žalobcu tento považuje za účelové zavádzanie
súdu. Vyššie uvedené platí o to viac, ak zoberieme do úvahy charakter podielového spoluvlastníctva,
keďže spoluvlastnícky podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci, resp. vlastnícke právo

spoluvlastníkasanevzťahujelennaurčitúkonkrétnučasťspoločnejveci,anineoprávňujespoluvlastníka
užívať len určitú reálnu časť veci, to všetko platí i v prípade, že určitá časť spoločnej veci svojou
veľkosťou zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Počas trvania spoluvlastníctva preto nie je
známe, ktorému spoluvlastníkovi patrí tá-ktorá časť spoločnej veci. Bez ohľadu na veľkosť jednotlivých
podielov sa podieloví spoluvlastníci samozrejme môžu dohodnúť na spôsobe a rozsahu užívania

spoločnej veci, takáto dohoda však zaväzuje iba jednotlivých spoluvlastníkov, a nemá nijaký dopad na
skutočné rozdelenie spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastníkovi, ktorému v dôsledku takejto dohody
nie je zabezpečené užívanie v rozsahu jeho podielu na spoločnej veci vzniká nárok na poskytnutie
zodpovedajúcej náhrady. V nadväznosti na uvedené skutočnosti preto žalobca považuje argumentáciu
žalovaného týkajúcu sa rozsahu jeho užívania nehnuteľnosti v pomere k ostatným spoluvlastníkom

za bezpredmetnú. Žalobca sa nestotožňuje aj s tvrdeniami žalovaného o údajnom nadhodnotení ceny
nájmu za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Okrem jednoduchého spochybnenia určenej
hodnoty nájmu, žalovaný podľa žalobcu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil hodnotu
nájmu stanovanú znalcom. Určenie hodnoty nájmu nehnuteľnosti je podľa žalobcu výhradne odbornou
záležitosťou, ktorá si žiada odborné posúdenie. Žalobca má záujem aby došlo k objektívnemu

stanoveniu hodnoty nájmu, a preto si nechal pred podaním žaloby vypracovať znalecký posudok na
určenie výšky nájmu znalcom. K tvrdeniam žalovaného, že by sa pri stanovení hodnoty nájmu malo
vychádzať z ustanovení zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov žalobca uviedol, že predmetný
pozemok v žiadnom prípade nie je poľnohospodárskym pozemkom aj keď je na liste vlastníctva druh
pozemku orná pôda, nakoľko je podľa žalobcu nespornou skutočnosťou, že tento pozemok tvorí súčasť

priemyselného areálu žalovaného. Čo sa týka využitia areálu žalobcu, tento určite nie je využívaný
na poľnohospodársku prvovýrobu nakoľko medzi hlavné činnosti vykonávané v tomto areály patrí
priemyselná výroba hnojív a iných agrochemických látok, pričom ďalšími činnosťami sú okrem iného
aj predaj pohonných látok, pneumatík, autobatérií. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to,že odpor žalovaného nie je v tomto prípade vecne odôvodnený a preto by mal súd odpor žalovaného
odmietnuť.

4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.02.2022 postúpil vec Okresnému súdu Levice v zmysle § 10
ods. 3 resp. § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených v podanom
odpore. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že z predložených snímok katastrálnej mapy vyplýva,

že žalobca je v celom rozsahu obmedzovaný vo využívaní predmetnej parcely. Podľa žalobcu žalovaný
túto svoju domnienku opiera o tvrdenie, že parcela tvorí súčasť ,,priemyselného areálu" žalovaného,
ktorému k jeho podnikateľskej činnosti slúži ,,celý areál" vymedzený okrem iného aj predmetnou
parcelou. Uvedené domnienky žalobcu, podľa ktorých s ohľadom na predmet činnosti žalovaného nie
je možné účelné využitie predmetnej parcely zo strany ďalších spoluvlastníkov však podľa žalovaného
nie sú podložené žiadnym dôkazom, pričom je z nich zrejmé, že žalobca nikdy nebol osobne obhliadnuť

parcelku, ku ktorej nadobudol vlastnícke právo. Predmetný areál žalovaného v obci Ludanice totiž podľa
žalovaného nie je vôbec priemyselným areálom, ale areálom, v ktorom žalovaný nič nevyrába, ale v
ňom iba skladuje tovar, v prevažnej miere poľnohospodárske hnojivá, prípadne agrochemikálie alebo
osivá. určené pre svojich obchodných partnerov. Do nedávna bol v tomto areáli skladovaný aj letecký
benzín, nakoľko bola v blízkosti tohto areálu prevádzkovaná aj obslužná letisková plocha, využívaná

na pristávanie lietadiel pri leteckej aplikácii hnojív, avšak táto letisková plocha sa už v súčasnosti
nevyužíva. Žalovaný taktiež uviedol, že v žiadnom prípade neužíva celý tento areál vrátane spornej
parcely, pretože na svoju vyššie uvedenú skladovaciu činnosť potrebuje a už dlhodobo využíva iba jeho
časť. Čo sa týka ostatných priestorov tieto žalovaný nevyužíva a buď ich prenajíma alebo sú úplne
opustené a žalovaný zabezpečuje iba ich pravidelnú údržbu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca pri svojom

rozbore charakteru podielového spoluvlastníctva vynechal skutočnosť, že žalovaný je väčšinovým
podielovým spoluvlastníkom spornej parcely a teda sa v zmysle § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“) vôbec nevyžaduje, aby bola o
hospodárení so spoločnou vecou dosiahnutá dohoda medzi podielovými spoluvlastníkmi, v prípade
ak sa dosiahne väčšina, pričom väčšinu má žalovaný vzhľadom na veľkosť jeho spoluvlastníckeho

podielu. Táto skutočnosť podľa žalovaného musela byť žalobcovi známa už v čase, keď nadobúdal
predmetný menšinový spoluvlastnícky podiel k spornej parcele. Čo sa týka spochybnenia správnosti
záverov predmetného znaleckého posudku č. 104/2021, tak na tomto spochybnení žalovaný naďalej
trvá. Žalovaný na rozdiel od žalobcu dlhodobo podniká v predmetnej oblasti Slovenska (okres C.)
sám, ako aj prostredníctvom iných dcérskych subjektov, a z tejto svojej dlhoročnej podnikateľskej

činnosti zahŕňajúcej aj prevádzkovanie obdobných areálov, ako je ten sporný v obci B. a teda má
rozsiahle znalosti o tom, aká je súčasná obvyklá hodnota obdobných pozemkov ako je aj predmetná
sporná parcela, a to nielen taká, ktorá je určená iba na základe dohody zmluvných strán o cene,
ale aj taká, ktorá je určená na základe znaleckého posudku. Aj na základe tohto presvedčenia o
nesprávnosti znaleckého posudku, predloženého žalobcom, a s cieľom zobjektivizovať toto svoje

tvrdenie, požiadal žalovaný o vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty
spornej parcely. Z tohto znaleckého posudku č. 15/2022 vypracovaného dňa 20.01.2022 vyplýva, že
jednotková všeobecná hodnota spornej parcely je v sume 4,7207 eur za 1 m2, čo len potvrdzuje
predchádzajúce tvrdenie žalovaného, že závery znaleckého posudku predloženého žalobcom sú
neštandardné a obsahujú bezdôvodne navýšenú všeobecnú hodnotu spornej parcely, resp. hodnotu

nájomného za jej užívanie, ktorá vôbec nekorešponduje s hodnotami, ktoré sú obvyklé pre porovnateľné
nehnuteľnosti v danej lokalite. Z uvedeného dôvodu je žalovaný toho názoru, že aj žalobcom vypočítaná
náhrada z údajného bezdôvodného obohatenia je nesprávne vyčíslená a nadhodnotená. Žalovaný
sa taktiež nestotožnil s názorom žalobcu, že na predmetnú parcelu nemožno použiť ustanovenia
zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Podľa žalovaného je sporná parcela pozemkom

na poľnohospodárske účely v zmysle zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov nakoľko ide
o pozemok zastavaný stavbami slúžiacimi na poľnohospodárske účely čo je potvrdené aj údajmi
zapísanými v katastri nehnuteľností. Súčasne je podľa žalovaného nepochybné aj to, že žalovaný je
poľnohospodárskym podnikom, čo vyplýva z jeho predmetu činnosti, uvedeného v Obchodnom registri
Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného je žalovaný toho názoru, že aj v prípade, ak by

bolo preukázané nadužívanie spoluvlastníckeho podielu k spornej parcele zo strany žalovaného tak,
že užíva aj spoluvlastnícky podiel žalobcu (čo žalovaný naďalej popiera a považuje za nepreukázané),
potom by sa náhrada pre žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia odvíjala od minimálneho nájomného
resp. odplaty za užívanie predmetnej parcely stanovených zmysle § 10 ods. 2 zákona o nájmepoľnohospodárskych pozemkov ako dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom
území. Opätovne poukázal aj na skutočnosť, že pri predmetnom prevode spoluvlastníckeho podielu k
pozemkunažalobcunazákladekúpnejzmluvyuzavretejsprávkyňoukonkurznejpodstatyboloporušené

predkupné právo žalovaného vyplývajúce z § 140 OZ, a ak by sa súd rozhodol neriešiť v tomto konaní
prejudiciálnu otázku posúdenie kúpnej zmluvy, žalovaný je rozhodnutý uplatniť svoje práva obídeného
podielového spoluvlastníka osobitnou žalobou.

6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Levice ako súd

prvej inštancie v spore takto rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

7. Poukazujúc na vykonané dokazovanie a citujúc zákonné ustanovenia, Občianskeho zákonníka (OZ
– zákon č. 40/1964 Zb. - § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 a 2, § 139 ods. 2 a § 451 ods. 1 a 2), zákona
o nájme poľnohospodárskych pozemkov (č. – § 1 ods. 2 a § 10 ods. 2), Civilného sporového poriadku
(CSP – zák. č. 160/2015 Z. z. - § 151 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2) a zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštruktualizácii (§ 167b ods. 1, § 167s a § 167n ods. 1 a 2), ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

8. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „E“ č. XXX/X D. pôda o výmere XXXXX m2 v
spoluvlastníckom podiele X/XX k celku zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B.,

obec B., okres C., ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2020 v znení jej dodatku č. 1
zo dňa 08.10.2020. Rovnako aj žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „E“ č. XXX/X orná
pôda o výmere XXXXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku zapísanej na liste vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie B., obec B., okres Topoľčany, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy V
XXXX/XXXX-XX/XXXX a kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX-XX/XXXX. Predmetná sporná parcela č. XXX/

X orná pôda o výmere XXXXX m2 je súčasťou väčšieho areálu poľnohospodárskeho podniku, ktorý
využíva žalovaný. Na predmetnej spornej parcele sa nachádza budova skladiska, ktorú užíva žalovaný
na skladovanie pevných priemyselných hnojív, ktoré sa tam v súčasnosti aj reálne nachádzajú. Spor
medzi stranami sporu sa týka skutočnosti, či zo strany žalovaného dochádza k nadužívania spornej
parcely č. XXX/X orná pôda o výmere XXXXX A. žalovaným nad rozsah svojho spoluvlastníckeho

podielu a či s ohľadom na to vzniká žalobcovi nárok na vydanie primeranej náhrady a ak áno, v akej
výške. Žalovaný zároveň namietal aj porušenie jeho predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka)
pri predaji spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti žalobcovi. Uviedol, že nakoľko ide o zákonné
predkupné právo, neuplatňuje sa v tomto prípade § 167s zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v
zmysle ktorého nie je správca pri speňažení majetku viazaný predkupným právom, keďže aj zo znenia

zákonného ustanovenia je zrejmé, že sa uplatňuje iba v prípadoch predkupného práva zriadeného
zmluvou a požiadal súd, aby súd prejudiciálne posúdil platnosť kúpnej zmluvy.

9. Súd dňa 21.06.2023 vykonal miestnu obhliadku spornej parcely reg. "E" č. XXX/X orná pôda o výmere
XXXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B., ktorej sa zúčastnil okrem

súdu aj právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného a E. F. G., H., vedúci strediska ACHP
Ludanice. Na otázku aké je zabezpečenie predmetného areálu vedúci strediska uviedol, že každý vstup
je zabezpečený zámkom, pričom brána sa uzatvára s tým, že sa aj plombuje a teda vstup je riadne
zabezpečený proti vniknutiu. Na bráne sa nachádza upozornenie, že areál a taktiež vstup do areálu je
zabezpečený aj kamerovým systémom. V prípade ak chce do areálu vstúpiť tretia osoba sa musí takáto

návšteva ohlásiť a oznámiť účel návštevy na „Vážnici“ a v prípade keď je v pravidlách spoločnosti, že
môže vstúpiť do areálu, tak sa táto osoba zapíše do knihy návštev, v ktorej sa uvedie aj účel návštevy.
Čo sa týka budov postavených na uvedenej parcele vedúci strediska uviedol, že oceľové nádrže slúžia
na skladovanie kvapalných priemyselných hnojív a sú stále funkčné. Čo sa týka budovy skladiska tú
užíva žalovaný na skladovanie pevných priemyselných hnojív, ktoré sa tam aj reálne nachádzajú. Vedúci

strediska taktiež uviedol, že v súčasnosti v areáli nie sú žiadni nájomcovia. Ďalej uviedol, že budova č.
XXX, sklad poľnohospodárska budova, ktorá je teraz mimo užívania prevádzky, je tam označené, že je to
uzamknuté.Vrámcipozemkujeajnakladaciaavykladaciarampa,ktorájezčastinapredmetnejparcele,
pričom je to súčasť železničnej vlečky, ktorá sa momentálne nepoužíva. Podľa vedúceho strediska sačasť za celým skladom č. XXX vôbec nepoužíva, čo je vidno aj preto, že je to tam zarastené. Čo sa týka
budovy, ktorá by mala byť skladom leteckého benzínu vedúci strediska uviedol, že tá sa nevyužíva, sú
to bývalé skladové kapacity, čo tu bol nájomca leteckej služby, čo robili služby pre poľnohospodárov,

letecká aplikácia ochranných chemických látok a priemyselných hnojív. Malo tam byť uskladnené aj
nejaké náradie, v prípade potreby, avšak v nájme to už nie je minimálne dva roky. Na otázku súdu, či má
vedúci strediska vedomosť o tom, že žalobca, resp. nejaké osoby sa pokúšali dostať do areálu a bol im
znemožnený prístup nebolo odpovedané, nakoľko právny zástupca žalovaného uviedol, že to nesúvisí
s danou obhliadkou a je to skutková otázka, ktorá s týmto nesúvisí.

10. Nárok žalobcu na primeranú náhradu za prípadné nadužívanie dotknutého pozemku zo strany
podielového spoluvlastníka má charakter nároku, ktorý sa opiera o § 137 ods. 1 OZ, pričom nejde
o bezdôvodné obohatenie, ale nárok obdobný bezdôvodnému obohateniu. Možno však konštatovať,
že judikatúra súdov vychádza z použiteľnosti inštitútu bezdôvodného obohatenia, na ktorého základe
riešila konkrétne sporné problémy a preto sa v danom prípade primerane použijú ust. § 451 OZ. Výška

bezdôvodného obohatenia sa v takomto prípade odvíja od výšky nájomného obvyklého v danom mieste
a čase. Súd konštatuje, že súdna prax v zásade vychádza z toho, že faktické reálne užívanie veci nad
rámec spoluvlastníckeho podielu nie je vždy nutnou podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť peňažnú
náhradu; rozhodným v tejto súvislosti je, že spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii
jeho spoluvlastníckeho práva.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by
sa žalobca domáhal svojho vlastníckeho práva a možnosti užívania predmetnej parcely registra „E“
č. XXX/X orná pôda o výmere XXXXX A. v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B., obec B., okres C., t.j. že daný pozemok chcel užívať, urobil

pred podaním žaloby reálne kroky, ktoré by preukazovali jeho snahu dohodnúť sa ohľadne užívania
pozemku so žalovaným a že mu to bolo zo strany žalovaného znemožnené, a teda, že medzi stranami
vznikol spor o užívanie. Žalobca v konaniach poukazoval, že mu nebol umožnený vstup na dotknuté
pozemky, no toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi. Vykonanou miestnou obhliadkou bolo
zistené, že areál žalovaného je rozložený na omnoho väčšej ploche ako je práve sporná parcela č.

XXX/X, ktorá tvorí iba časť uvedeného areálu. Rovnako má súd za preukázané, že vlastníkom, resp.
podielovým spoluvlastníkom ostatných parciel, na ktorých sa predmetný areál rozprestiera žalobca
nie je. Obhliadkou bolo zistené aj to, že aj keď sa predmetná parcela nachádza v areáli žalovaného,
nejde o priestory sídla spoločnosti žalovaného, je pravda, že v priestoroch areálu sa nachádza aj
administratívna budova, no tá je postavená mimo sporného pozemku, pričom z obhliadky vyplynulo,

že celý areál žalovaného (nielen sporný pozemok) nie je plne využívaný, žalovaný tam uskladnené
priemyselné hnojivá a nejaké poľnohospodárke stroje (ktoré sú však tiež uskladnené mimo sporného
pozemku), má tam strážnu službu a pár zamestnancov, ktorí uvedený areál vlastne iba strážia a
v rámci možnosti udržiavajú v užívateľnom stave. Na spornej parcele sa v podstate nachádzajú iba
nevyužívané budovy, sklad (ktorý žalovaný využíva na uskladnenie pevných priemyselných hnojív) a

cestná infraštruktúra v nie najlepšom stave, pričom značná časť tejto parcely je zarastená trávou, či
inými porastami. Žalovaný v minulosti časť areálu aj prenajímal, no už dlhšie sa ani toto nerealizuje
(podľa jeho doplňujúceho tvrdenia minimálne dva roky, pričom ani z obhliadky nebolo preukázané, že
by bol areál na takéto účely využívaný). Súd preto nemá preukázané, že žalovaný spornú parcelu užíva
nad rámec svojho väčšinového spoluvlastníckeho podielu. V tomto ohľade je súd toho názoru, že aj

keď je predmetná parcela súčasťou areálu žalovaného, tak z nej žalovanému nevyplýva nejaký finančný
prospech na úkor žalobcu, tak ako aj žalovaný uvádzal vo svojich vyjadreniach, skôr by sa mohlo jednať
o náklady spojené s údržbou predmetnej parcely. Žalobca súdu nepreukázal žiadnym dôkazom svoje
tvrdenia, že by mu zo strany žalovaného bol znemožnený prístup do areálu, uzamknutá brána, ako aj
vrátnica je v areáli umiestnená na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu, a tak aj prípadné

kontroly pri vstupe do areálu poľnohospodárskeho podniku považuje súd za legitímne. Súd nemal teda
miestnou obhliadkou preukázané nadužívanie predmetnej spornej parcely zo strany žalovaného a z
vykonaného dokazovania nemal súd preukázané ani to, že by sa žalobca domáhal svojho vlastníckeho
práva spojeného s možnosťou užívania parcely a že by mu žalovaný v užívaní pozemku bránil, pričom
z vyjadrení žalovaného vyplýva, že aj keď žalobca nemá priamy prístup na parcelu, je ochotný pristúpiť

k dohode a umožniť žalobcovi prístup na spornú parcelu cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol
súd tak, že žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal, že by zo strany žalovaného dochádzalok nadužívaniu spornej parcely č. XXX/X a súčasne súd nemal za preukázané, ani tú skutočnosť,
že medzi stranami vznikol spor o jej užívanie, t.j. že sa žalobca domáhal možnosti užívania vyššie
uvedenej parcely, ktoré by mu bolo zo strany žalovaného znemožnené v súlade s veľkosťou jeho

spoluvlastníckeho podielu. Súd sa preto ani ďalej nezaoberal tým, či výška uplatnenej náhrady za
nadužívanie je primeraná a správne určená v zmysle Znaleckého posudku č. 104/2021 vypracovaného
E. H. I., alebo sa pri jeho výške má brať do úvahy to, že ide o pozemok určený na poľnohospodárske
účely, tak ako to stanovuje zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, nakoľko to súd považoval
s ohľadom na vyššie uvedené nadbytočné.

13. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení namietal skutočnosť, že predajom spoluvlastníckeho podielu k
spornému pozemku žalobcovi bolo porušené jeho predkupné právo. Žalobca spoluvlastnícky podiel k
spornej nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2020 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 08.10.2020, v ktorej ako predávajúci vystupuje J. J., v mene a na účet ktorého konala podľa § 167b
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, správkyňa K. B. L., M. J. J..

14. Súd vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadne porušenia jeho predkupného práva konštatuje, že
v prípade tzv. oddlžovacieho konkurzu (podľa štvrtej časti ZKR), nakoľko žalobca nadobudol podiel na
spornom pozemku v rámci konkurzu na majetok predávajúceho - J. J., sa pri speňažovaní majetku
postupuje podľa ustanovení § 167n a nasl. ZKR. Tieto ustanovenia tiež obsahujú osobitnú úpravu vo

vzťahu k predkupnému právu, a to § 167s ZKR, podľa ktorého pri speňažení majetku správca nie je
viazaný predkupným právom; osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo
však predkupné právo zostáva zachované. Na rozdiel od ustanovenia § 93 ods. 1 ZKR, v § 167s ZKR
sa v časti pred bodkočiarkou nerozlišuje zákonné a zmluvné predkupné právo, ani predkupné právo
zriadené ako vecné právo. Pokiaľ na iných miestach (§ 93) ten istý zákon stanovuje osobitný postup

pre „zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo“, kým v ustanovení
§ 167s pred bodkočiarkou bez rozlišovania jednotlivých druhov predkupného práva stanovuje, že
správca nie je viazaný predkupným právom, nie je možné (vzhľadom na predpoklad racionálneho
zákonodarcu) dospieť k inému záveru než takému, že pri tzv. oddlžovacom konkurze nie je správca
viazaný žiadnym predkupným právom (t.j. ani zákonným, ani predkupným právom zriadeným ako vecné

právo). Inak povedané, ak by zákonodarca chcel uložiť správcovi povinnosť rešpektovať predkupné
právo aj v prípade oddlžovacieho konkurzu, bol by to urobil podobne ako to urobil v § 93 ZKR pre tzv.
korporátny konkurz. Pokiaľ ide o časť vety za bodkočiarkou v ustanovení § 167s ZKR, toto ustanovenie
upravuje následky speňaženia majetku v tzv. oddlžovacom konkurze, pričom sa tu ustanovuje, že osobe
oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo zostáva aj po takomto speňažení majetku

(pri ktorom sa na jej predkupné právo neprihliadalo) predkupné právo zachované, a to voči novému
(spolu)vlastníkovi (nadobúdateľovi majetku, speňaženého v oddlžovacom konkurze. S ohľadom na
uvedené súd konštatuje, že predkupné právo žalovaného nebolo porušené a z tohto dôvodu nemožno
konštatovať neplatnosť dotknutej kúpnej zmluvy.

15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech tak priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

16. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalobca domáhajúci
sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie (a rozhodnutie), keď odvolacie
dôvody vzhliadol v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP v tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tiež prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasí s argumentáciou konajúceho súdu v bodoch 24.

a 25. odôvodnenia rozhodnutia, keď vo vzťahu k namietajúcej argumentácie konajúceho súdu poukazuje
na nasledovné skutočnosti. Ohľadom toho, že žalovaný neužíva predmetnú parcelu nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu poukazuje na charakter podielového spoluvlastníctva tak ako je upravený
v Občianskom zákonníku, keď spoluvlastnícky podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej
veci a preto počas trvania spoluvlastníctva nie je známe, ktorému spoluvlastníkovi patrí tá – ktorá

časť spoločnej veci, keď spoluvlastníkovi, ktorému nie je zabezpečené na základe dohody jednotlivých
spoluvlastníkov užívanie veci v rozsahu jeho podielu na spoločnej veci vzniká nárok na poskytnutie
zodpovedajúcej náhrady. Je toho názoru, že v priebehu konania bolo preukázané jeho tvrdenie
v podanej žalobe a síce, že žalovaný využíva predmetnú nehnuteľnosť ako súčasť svojho priemyselnéhoareálu k prevádzkovaniu svojej podnikateľskej činnosti, keď na nehnuteľnosti sa nachádzajú stavby vo
výlučnom vlastníctve žalobcu (?), a to konkrétne budovy so súp. č. XXX N. XXX, XXX N. XXX, keď je bez
právneho významu, či žalobca (?) všetky uvedené stavby aktívne užíva, nakoľko v zmysle uznesenia

NS SR sp. zn. 8Cdo/186/2018 „povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí
stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo.
Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či prípadne komu prináša užívanie stavby“. Uvedené sa
dá analogicky použiť na spoluvlastnícky vzťah k pozemku, kde jeden zo spoluvlastníkov je vlastníkom
stavieb na predmetnom pozemku, ktoré bránia v užívaní pozemku druhému zo spoluvlastníkov.

Žalovaný viackrát v priebehu konania poukázal na skutočnosť, že nedochádza k nadužívaniu jeho
spoluvlastníckeho podielu, avšak z jeho strany sa jednalo o zjavné účelové zavádzanie konajúceho
súdu, keď následne po poskytnutí primeranej lehoty súdom na predloženie nájomných zmlúv poprel
svoje predchádzajúce tvrdenia a uviedol, že on žiadne priestory tretím subjektom neprenajíma a areál
využíva výlučne sám. Je nanajvýš otázne, z akých dôvodov sa s takouto argumentáciou žalovaného
konajúci súd stotožnil. Osobitne dáva do pozornosti tú skutočnosť, že celý predmetný areál (žalovaného)

je oplotený s režimom nepovolaným osobám vstup zakázaný s vrátnou službou, ktorá skutočnosť
bola potvrdená na miestnej ohliadke dňa 21.06.2023, keď s ohľadom na uvedené boli jeho pokusy
do areálu žalovaného vstúpiť neúspešné. Pokiaľ by teda aj žalovaný v presnej výmere neužíval aj
jeho spoluvlastnícky podiel, svojim doterajším konaním mu de facto zabránil jeho v jeho užívaní.
Nevykosenie pozemkov pri ohliadke nasvedčovalo tomu, že išlo o nevykosenie trvajúce max. 2 až 3

týždne. S ohľadom na charakter užívania areálu žalovaným z logiky veci vyplýva, že nie je možné
účelné využitie nehnuteľnosti zo strany ďalších spoluvlastníkov, preto argumentácia súdu o tom, že sa
on pred podaním žaloby so žalovaným nesnažil dosiahnuť dohodu na užívaní nehnuteľnosti považuje
za rozpornú s elementárnou logikou preukázaných skutkových okolností celej záležitosti; tiež predložil
výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 27.09.2021 doručenú žalovanému 04.10.2021,

ktorájehosnahasanestretlaužalovanéhospochopením.CitujúcuzneseniaNSSRsp.zn.5Cdo/8/2019
zo dňa 13.11.2009 poukázal na to, že čo sa týka samotnej výšky náhrady za bezdôvodné obohatenie,
v tomto smere predložil znalecký posudok č. 104/2021 vypracovaný znalcom z príslušného odboru, keď
s ohľadom na znenie § 209 ods. 2 CSP znalecký posudok predložený žalovaným bol pre toto súdne
konanie absolútne nepoužiteľným, nakoľko riešil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, avšak predmetom

konania vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebolo. Má preto za to, že jeho žaloba bola podaná
dôvodne, že preukázal na základe akých skutočností došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor
a taktiež že procesne relevantným spôsobom preukázal výšku bezdôvodného obohatenia. Postup
konajúceho súdu preto považuje za zásah do jeho práv a na spravodlivé konanie a za zásah do jeho
práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Hoci si je vedomý, že odvolací súd je znalý platnej právnej úpravy a relevantnej rozhodovacej činnosti,
v stručnosti odkazuje na rozhodnutia, v zmysle ktorých má za to, že došlo k obdobnému zásahu do jeho
práva na spravodlivé súdne konanie, v zmysle čoho označil príkladmo judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva a Ústavného súdu SR k potrebe náležitého odôvodnenia rozhodnutia.

17. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním mu
náhrady trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že rozhodným v tejto veci je to, či spoluvlastník
druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jeho spoluvlastníckeho práva, keď ohľadom výzvy na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 27.09.2021 ide o výzvu uskutočnenú až po podaní žaloby a teda
nie v rozhodnom čase, pričom ani táto nesmerovala k uplatneniu práva užívať predmetnú nehnuteľnosť

v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu (žalobcu). Žalobca v odvolaní jednoznačne
priznal (keď uvádza, že mu „nie je známe, akú ďalšiu iniciatívu mal vykonať“), že sa nikdy u neho
nedožadoval užívania predmetného pozemku v akomkoľvek rozsahu a akýmkoľvek spôsobom, keď už
len táto skutočnosť sama o sebe predstavuje dôvod na zamietnutie jeho žaloby, keďže z uvedeného
dôvodu nemohlo nikdy dôjsť k bráneniu žalobcovi v užívaní pozemku, čomu by samozrejme muselo

predchádzať dožadovanie sa užívania pozemku zo strany žalobcu. Žalobca vo výzve uvádza, že
pozemok je údajne vlastne neužívateľný, avšak požaduje zaň vyše 22 násobok obstarávacej ceny –
kúpnej ceny, ktorú on zaň zaplatil, keď žalobca ani on prišiel s ponukou na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu. Na vec by bolo potrebné aplikovať § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. a teda, že výška
nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného

v danom katastrálnom území, ktorá výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli
poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24.06.1991. Ďalej
poukazuje na to, že žalobca nemal a nemá zabezpečený prístup z verejnej komunikácie cez susediace
pozemky k predmetnej parc. č. XXX/X, O. sa v tomto spore stalo tzv. nespornou skutočnosťou v zmysleust. § 151 ods. 1 CSP, keďže žalobca túto skutočnosť nepoprel po tom, čo on na to poukazoval. Žalobca
by teda v rozhodujúcom období ani nemohol užívať predmetnú parcelu a teda aj z tohto dôvodu je
vylúčené, aby sa on na jeho úkon obohatil údajným nadužívaním danej parcely, ku ktorému však v prvom

rade nikdy nedošlo. Obohatenie sa na úkor iného (t. j. iného subjektu, ktorý by za v rozhodnom čase
existujúcich podmienok objektívne podľa práva mohol vygenerovať majetkový prospech) je pojmovým
znakom skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia a teda ak žalobca pre nezabezpečený prístup
cez susediace pozemky nemohol predmetnú parcelu užívať, nemohlo by byť akékoľvek žalobcom
tvrdené nadužívanie z jeho strany (ku ktorému však ani nedošlo) na úkor žalobcu, čo predstavuje

ďalší jednoznačný a zároveň skutkovo nesporný dôvod na odmietnutie žaloby. Preto sú aj akékoľvek
úvahy žalobcu o ideálnom spoluvlastníckom podiele, ktoré vo svojom odvolaní prezentuje, úplne
bezpredmetné, keď z vykonanej obhliadky daného areálu bolo zrejmé, že jemu v súvislosti s údržbou
areálu vznikajú iba náklady a teda nenastáva jeho skutočného obohatenie sa na úkor žalobcu. Ak
žalobca naďalej trvá na tom, že nijaké nájomné zmluvy k danému pozemku neexistujú, čo však nie je
pravda a vyvrátila to aj obhliadka daného pozemku, bolo jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať,

avšak dôkazné bremeno neuniesol. Rovnako tak ostali v kategórii nepreukázaných skutočností aj
tvrdenia žalobcu o tom, že on mu údajne zamedzil vstup do daného areálu. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že on užíva iba časť danej nehnuteľnosti (sklad priemyselných hnojív), avšak zvyšnú časť
nehnuteľností, ktorá je už na prvý pohľad podstatne väčšia ako X/XX z daného pozemku je možné
využívať v podstate na akékoľvek legálne účely. Ohľadom uvedeného zásahu do práva žalobcu na

spravodlivé súdne konanie poukazuje na to, že on je toho názoru, že práve zo strany žalobcu dochádza
v tomto prípade k zneužívaniu súdneho systému a svojich procesných práv na to, aby s ním viedol zjavne
bezúspešný spor, zrejme s motívom donútiť ho k odkúpeniu predmetného spoluvlastníckeho podielu
žalobcu k danému pozemku za vyše 22 násobok jeho obstarávacej ceny.

18. Žalobca – odvolateľ sa k uvedenému vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.

19. Na základe návrhu pôvodného žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu odvolací Krajský súd
v Nitre uznesením č. k. 8Co/22/2024-310 zo dňa 27. mája 2024 takto rozhodol:

Odvolací súd v y h o v u j ú c návrhu žalobcu p r i p ú š ť a , aby do konania na miesto
žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť MO transport s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, Bratislava, IČO:
47 660 520, zastúpená: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Košice, Žižkova 4D,
IČO: 47 240 482.

20. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP), prejednal vec – odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nedáva odpovede na právne významné odvolacie dôvody (čo
ho robí z časti nepreskúmateľným a porušujúcim práva strán na spravodlivý proces) s dôsledkom, že
ho je potrebné v celom rozsahu zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP, teda odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

22. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

23. Z obsahu spisu vyplynulo, že predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobca ako
podielový spoluvlastník nehnuteľnosti - parcely registra „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere XX.XXX
m2 v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. B., obec B., okres

C., F. voči žalovanému ako tiež podielovému spoluvlastníkovi tej istej nehnuteľnosti v podiele X/XX
zaplatenia peňažnej sumy vo výške 6.204,90 eura s príslušenstvom ako náhrady za nadužívanie
spoločnej nehnuteľnosti v období od 06.05.2021 do 14.12.2021 s odkazom na jej určenie v znaleckom
posudku. Žalobca uviedol, že žalovaný nadužíva sporné nehnuteľnosti, keď medzi nimi nie je žiadnadohoda resp. zmluva o užívaní, či nájomná zmluva, čím podľa žalobcu dochádza k bezdôvodnému
obohateniu. V konaní bolo preukázané, že sporná parcela je súčasťou areálu poľnohospodárskeho
podniku žalovaného a že na danej parcele je postavená aj budova – stavba skladiska vo výlučnom

vlastníctve žalovaného.

24. Súd prvej inštancie o nároku žalobcu rozhodol odvolaním napadnutým rozhodnutím, ktorým zamietol
jehonárokvočižalovanému(výrokI.)ažalovanémupriznalvočižalobcovinároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že žalobca nepreukázal, že by zo strany žalovaného dochádzalo k nadužívaniu spoločnej nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve. Zároveň zastal názor, že nebolo preukázané ani to, že medzi stranami
sporu vznikol spor o nadužívanie spoločnej nehnuteľnosti, teda že by sa žalobca domáhal možnosti
užívania spoločnej nehnuteľnosti, čo by mu zo strany žalovaného bolo znemožňované. Z uvedeného
dôvodu sa ďalej ani nezaoberal výškou uplatnenej náhrady za nadužívanie.

25.Žalobcavpodanomodvolanínamietal,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci; podrobné sú odvolacie dôvody uvedené v bode 16.

26. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej

praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

27. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Žalobca v podanom odvolaní vyjadril nesúhlas s právnym posúdením jeho nároku súdom

prvej inštancie, keď naďalej zastal názor, že žalovaný nadužíva spoločnú nehnuteľnosť. Zdôraznil,
že spoluvlastnícky podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci a ani neoprávňuje
spoluvlastníka veci k užívaniu konkrétnej časti spoločnej nehnuteľnosti. Zastal tiež názor, že v konaní
bolo preukázané, že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť ako súčasť jeho priemyselného areálu
a že sa na spoločnej nehnuteľnosti nachádzajú stavby vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Tiež, že tento

areál je oplotený s režimom zákazu vstupu nepovolaným osobám.

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v medziach podaného
odvolania a v jeho rozsahu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Vzhľadom na dôvodnosť
odvolacích námietok sa odvolací súd nemohol stotožniť s právnym záverom súdu prvej inštancie

o nepreukázaní nároku žalobcu voči žalovanému titulom nadužívania nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve, keď tento vyhodnotil za predčasný, a to z dôvodu uvádzaných nižšie v odôvodnení
tohto rozhodnutia.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že strany

sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely registra „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere
XX.XXX m2 zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. B., obec B., okres Topoľčany (ďalej ako „spoločná
nehnuteľnosť“, alebo „nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve“), žalobca v podiele X/XX a žalovaný
X/XX k celku. Podiel v rozsahu X/XX patrí tretej podielovej spoluvlastníčke N. H.. Tiež bolo v konanípreukázané, že na spornej parcele na nachádzajú viaceré stavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného
(stavba so sup. č. XXX – sklad a XXX- sklad THP, XXX – sklad leteckého benzínu, časť stavby XXX –
umývacia rampa). Tiež bolo v konaní preukázané, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza v priemyselnom

areáli vo vlastníctve žalovaného s tým, okolité nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Tiež bolo preukázané i miestnou ohliadkou súdu konanou dňa 21.06.2023 (č. l. 192-196), že tento
priemyselný areál je strážený strážnou službou a vstup nepovolaným osobám je zakázaný.

31. Vzhľadom na skutočnosti plynúce z vykonaného dokazovania považuje odvolací súd za dôvodnú

odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej v konaní bolo preukázané, že žalovaný využíva spoločnú
nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve ako súčasť svojho priemyselného areálu s tým, že,
žalobcovi nie je umožnený bezprostredný prístup k tejto nehnuteľnosti. Taktiež sa odvolací súd nemohol
stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní nadužívania spornej nehnuteľnosti zo strany
žalovaného. Je tomu tak práve z dôvodu, že pri hodnotení nadužívania spoločného pozemku jedným
z podielových spoluvlastníkov je potrebné brať zreteľ i na stavby postavené na tejto nehnuteľnosti.

V danom prípade však súd prvej inštancie síce uviedol, že sa na spoločnej parcele sa nachádzajú
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, avšak iba konštatoval, že tieto žalovaný nevyužíva.
Konkrétne vyslovil, že „na spornej parcele sa v podstate nachádzajú iba nevyužívané budovy, sklad
(ktorý žalovaný využíva na uskladnenie pevných priemyselných hnojív) a cestná infraštruktúra v nie
najlepšom stave, pričom značná časť tejto parcely je zarastená trávou, či inými porastami.“

32. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je podstatné len to, či túto spoločnú parcelu žalovaný užíva, ale
tiež to, že na tejto spoločnej nehnuteľnosti sú postavené stavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Je
potrebné sa zamyslieť nad skutočnosťou, či žalobca môže svoje vlastníctvo využívať i v rozsahu týchto
stavieb (vo výlučnom vlastníctve žalovaného) zriadených na parcele v podielovom spoluvlastníctve.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca je minimálne v rozsahu týchto stavieb vo vlastníctve žalovaného
obmedzený v bezprostrednom užívanie spornej parcely v rozsahu svojho podielu, keď nemožno
opomínať, že spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho
podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov, avšak vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, sa
počas trvania spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkov reálne (fakticky) nerozdeľuje, ale nerozdelená

zostáva spoločnou pre všetkých spoluvlastníkov. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že
spoluvlastnícky podiel nie je len mierou účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež určuje
rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu i pri jeho
zániku. Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahu k spoločnej veci, i pokiaľ ide o užívanie veci.
Vzhľadomnauvedenéjepotrebnéprijaťzáver,žetam,kdespoluvlastníkoviniejezabezpečenéužívanie

veci v spoluvlastníctve vôbec alebo aspoň v rozsahu určenom jeho podielom na spoločnej veci (keď
tento reálne nie je určiteľný), vzniká mu nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady.

33. Odvolací súd uvádza, že v prípade podielového spoluvlastníctva platí, že každý zo spoluvlastník
je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci
v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo
forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva,
takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

34. Taktiež odvolací súd vyhodnotil ako relevantnú odvolaciu námietku žalobu, ktorou poukazoval
na to, že nemá zabezpečenú bezprostrednú možnosť užívania spornej nehnuteľnosti v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu. Sporná nehnuteľnosť/parcela je súčasťou uzatvoreného priemyselného
areálu, ktorý je zabezpečený vrátnou službou, ktorá skutočnosť bola preukázaná na miestne ohliadne
vykonanej súdom dňa 21.06.2023. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,

že miestnou obhliadkou zistil, že sporná parcela je súčasťou priemyselného areálu žalovaného a že
tento je strážený strážnou službou. Nie je možné jednoznačne vysloviť záver, ku ktorému dospel
súd prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný nadužíval parcelu v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ak spoluvlastník neužíva (nemôže
užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého

spoluvlastníkaspočívavužívaníväčšiehorozsahupredmetuspoluvlastníctva,nežktorýzodpovedájeho
(ich) spoluvlastníckemu podielu (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2010).35. Odvolací súd považuje tiež za potrebné tiež uviesť, že sa nemohol stotožniť s právnym názorom
súdu prvej inštancie o tom, že nárok žalobcu nie je dôvodný, keď v konaní nebol preukázaný spor
o užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Dôvod, pre ktorý podielový spoluvlastník prípadne spoločnú vec

neužíva, nie je právne významný, a rovnako nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou
osobou. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si
úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento

stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní
celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Pri
posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti
veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti
veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti u jednotlivých častí veci rozdielna (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010 č. k. 6Cdo 184/2010). Je potrebné dať do pozornosti

prvoinštančného súdu, že v prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci
v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo
forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva,
takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

36. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené sumarizuje, že s poukazom na odvolaciu argumentáciu
žalobcu, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako dôvod, nepovažoval právny záver súdu prvej inštancie
o nepreukázaní nadužívania parcely č. XXX/X v spoluvlastníctve strán sporu žalovaným relevantný.
Respektíve vyššie zmienený právny záver odvolací súd vyhodnotil ako predčasný, keď bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie sa riadne zaoberať námietkami žalobcu (ktoré dôvodne uplatnil i v odvolacom

konaní) a ktoré boli v prvoinštančnom konaní relevantne uvádzané vzhľadom na zistený skutkový stav.

37. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nemôže
byť vzájomne si odporujúce, keď v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jasne a jednoznačne odôvodnené rozhodnutie procesnej

povahy tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu SR zo dňa
13.03.2003 sp. zn. II. ÚS6/2003), súd má v odôvodnení rozhodnutia uviesť dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2009 sp. zn. I. ÚS 117/07), súd je
povinný odôvodnenie formulovať spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská (Nález Ústavného

súdu SR zo dňa12.06.2008 sp. zn. I. ÚS 114/2008), pri odôvodňovaní rozhodnutia sa vyžaduje, aby
súd nielen vyslovil záver, ale aj vyložil úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii zvolených predpisov (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2010 sp. zn. 2MCdo 7/2009.

38. Zároveň odvolací súd považoval za potrebné dať žalobcovi do pozornosti, že aj keď medzi

podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich
ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Z uvedeného
dôvodu podľa odvolacieho súdu na daný prípad nedopadá rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/8/2019 zo dňa 13.11.2009, ktoré sa zaoberá otázkou užívania cudzej veci bez právneho
dôvodu, keď v tomto prípade ide o nárok žalobu titulom nadužívania spoločnej veci, nachádzajúcej sa

v podielovom spoluvlastníctve.

39. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie námietky žalobcu nedostatočne právne posúdil, a to
s poukazom na zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie, z dôvodu čoho podľa odvolacieho súdu
došlo k naplneniu dôvodu podľa § 389 ods. 1 psím. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP t. j. dôvodu

k zrušeniu a vráteniu veci odvolací súdom súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
v rátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania (§ 379 písm. a) CSP). V ďalšom konaní
súd prvej inštancie viazaný záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne posúdi
(čo do základu i výšky) nárok žalobcu uplatnený titulom nadužívania parcely, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu a zohľadní pri tom podstatné námietky uplatnené žalobcom v odvolaní

v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného k nim. Zároveň bude úlohou súdu prvej
inštancie zaoberať i otázkou, ktorou sa doposiaľ nezaoberal napriek povahe strán sporu, a to otázkou
procesného spoločenstva strán sporu (napr. núteného, nerozlučného). Odvolací súd zdôrazňuje, že súd
je povinný sa zaoberať a preveriť otázku procesného spoločenstva, najmä ak strany sporu sú (akov danom prípade) podielovými spoluvlastníkmi. Pri zaoberaní sa výškou nároku zváži i to, či a aký
vplyv má na ňu to, že nehnuteľnosť (nie) je vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, že nie je
úplne (stavbou – priľahlou plochou) zastavaná, že žalobca k nej nemá zabezpečený priamy prístup

a že žalovaný ju má užívať výlučne sám (bez nájmov), pričom posúdi i právny stav k parcele v čase
nadobudnutia vlastníctva žalobcom a podmienenosť a moment vzniku nároku (pre účely uplatneného
príslušenstva).

40. Úlohou súdu prvej inštancie (po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie) bude náležite sa vysporiadať i s ďalšími námietkami strán sporu, zohľadňujúc pri
tom aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, ako i právny názor vyššie vyslovený
odvolacím súdom. Rozhodnutie odôvodní zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 220 ods.
2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda i odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

41. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).