Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420204555
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1420204555.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobkyne: Z. R., R..

XX.XX.XXXX, T. D. S. I. XX, D., zastúpenej: Lanikova Group, s. r. o., so sídlom Grösslingova 8,
Bratislava, IČO: 36 858 439, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom
Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpeného: Mgr. Matej Vida, advokát so sídlom Papraďová
3, Bratislava, IČO: 40 959 571, o uloženie povinnosti previesť byt do vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.12.2020 sa žalobkyňa voči žalovanému

domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť previesť do vlastníctva
žalobkyne trojizbový byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX vo vchode
S. I. Č. XX C. D., s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu
a na pozemku pod bytovým domom o veľkosti 6527/341948, stavba evidovaná Okresným úradom v
Bratislave,katastrálnymodboromnalistevlastníctvač.XXXX,okres:D.X,obec:D.-A.R.C.,kat.územie:
A. R.Á. C., postavená na pozemku - parcele registra "P." parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 394 m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, a to zmluvou o prevode vlastníctva bytu

uzatvorenou podľa § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobou uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že užívateľom predmetného trojizbového bytu č.
XX nachádzajúceho sa na X. poschodí v bytovom dome na ulici S. I. Č. XX C. D., s prislúchajúcim
podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku pod bytovým domom o
veľkosti 6527/341948. Byt jej bol pridelený do užívania rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo
dňa 21.03.1989 a dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 30.03.1989. V čase pridelenia bytu bola
členkou Stavebného bytového družstva Bratislava 4 s členským číslom XX XXX, pričom jej členstvo v

družstve doposiaľ trvá. Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bola uzatvorená za trvania jej manželstva s
X. R., pričom z tohto dôvodu vzniklo k bytu priamo zo zákona právo spoločného užívania bytu manželmi
so spoločným členstvom manželov v bytovom družstve. Po smrti manžela dňa XX.XX.XXXX došlo na
základe § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka k prechodu nájmu a zániku práva spoločného nájmu bytu
manželmi, pričom žalobkyňa zostala naďalej výlučným členom družstva a nájomcom bytu. Byt doposiaľ
užíva spolu s dcérou C. R.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 24.03.2011 ešte počas života manžela
požiadali žalovaného o prevod vlastníctva predmetného bytu, avšak žalovaný im zmluvu o prevode

vlastníctva bytu a priľahlého pozemku nepredložil, a tým im znemožnil jeho nadobudnutie do vlastníctva.
Žalobkyňa listom zo dňa 03.11.2020 opätovne požiadala žalovaného o prevod vlastníctva bytu, avšak
žalovaný na žiadosť žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že podľa § 22 a
nasl. zákona č. 42/1992 Zb. v spojení s §§ 28, 29 a 29b zákona č. 182/1993 Z. z. bol žalovaný povinnýna základe žiadosti zo dňa 24.03.2011 previesť byt do jej vlastníctva, pričom povinnosť žalovaného
doposiaľ trvá.

2. V podaní doručenom súdu dňa 10.05.2023 žalobkyňa zmenila svoju žalobu tak, že po zmene
sa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci
uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu v znení
tak, ako bola táto zachytená v písomnom podaní žalobkyne. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo
dňa 18.12.2023 č. k. 22C/69/2020-309.

3. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že zákon č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pripúšťa (limituje) prípadnú možnosť prevodu vlastníctva
bytu alebo nebytového priestoru v príslušnom bytovom dome výlučne jeho nájomníkovi(om), a to len
pri splnení všetkých v tomto zákone ustanovených podmienok pre prevod vlastníctva. Uviedol, že
podľa § 28 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je obligatórnou (kogentnou) podmienkou status nájomcu

družstevného bytu, ktorým žalobkyňa nie je po dobu viacerých rokov pred podaním žaloby. V tejto
súvislosti poukázal na to, že pred úmrtím manžela žalobkyne došlo u obidvoch manželov k zániku práva
ich spoločného nájmu manželov predmetného družstevného trojizbového bytu č. XX na X. poschodí
v bytovom dome na ulici S. I. XX C. D., a to výpoveďou zo dňa 19.09.2008 zo strany žalovaného ako
prenajímateľa (bytového družstva). Uviedol, že nájomcovia bytu hrubo porušovali povinnosti vyplývajúce

z nájmu bytu, neuhrádzali nájomné a plnenia za služby súvisiace s nájmom bytu. Žalovaný preto
podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka dňa 19.09.2008 písomne vypovedal nájom bytu
s tým, že výpovedná lehota bola trojmesačná a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcom
po dni doručenia výpovede. Žalobkyňa spolu s manželom podali na Okresnom súde Bratislava IV
žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava

IV zo dňa 24.06.2015 sp. zn. 8C/142/2010 zamietnutá. Proti rozsudku okresného súdu žalobcovia
podali odvolanie, pričom Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 18.07.2017 č.
k. 8Co/675/2015-227 potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu a odvolaniu proti nemu nevyhovel.
Žalobkyňatedapodľažalovanéhoužívapredmetnýbytbezprávnehotitulu(dôvodu),protiprávne,pričom
ho doposiaľ nevypratala a neodovzdala žalovanému ako jeho vlastníkovi. Žalovaný ďalej poukázal na

to, že na Okresnom súde Bratislava IV inicioval konanie o vypratanie bytu, ktoré bolo vedené pod
sp. zn. 40C/26/2020. Žalovaný ďalej uviedol, že u žalobkyne nemohli nastať právne a faktické účinky
podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nájom bytu žalobkyne a jej nebohého manžela
v rozhodnom čase (ku dňu jeho úmrtia dňa XX.XX.XXXX) už neexistoval, predtým zanikol výpoveďou
danou žalovaným ako prenajímateľom dňa 19.09.2008. Poukázal na to, že žiadosť o prevod vlastníctva

bytu bola žalobkyňou a jej manželom (ako nájomníkmi bytu) podaná dňa 24.03.2011, teda až potom,
ako bola dňa 18.09.2008 zo strany žalovaného ako prenajímateľa daná výpoveď pre hrubé porušovanie
členských povinností žalovaného ako bytového družstva zo strany nájomcov bytu. Preto zo strany
žalovaného nedošlo k akceptovaniu nedôvodnej žiadosti o prevod vlastníctva bytu, nájom ktorého
bol žalovaným ako prenajímateľom legálne vypovedaný pred podaním žiadosti o prevod vlastníctva

bytu. Žalovaný nie je ani nositeľom povinnosti pridelenia bytovej náhrady žalobkyni. Ani skutočnosť, že
žalobkyňa je členkou žalovaného ako bytového družstva, jej podľa zákona č. 182/1993 Z. z. nezakladá
právo (nárok) na prevod vlastníctva bytu, keďže nie sú splnené všetky podmienky uvedené v tomto
zákone (žalobkyňa nie je nájomníčkou predmetného bytu).

4. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava IV na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

5. Žalobkyňa v konaní predložila nasledovné listinné dôkazy: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX
pre k. ú. A. R. C., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. R. C., dohoda o odovzdaní a prevzatí

bytu, rozhodnutie o pridelení družstevného bytu, žiadosť o prevod vlastníctva bytu zo dňa 23.03.2011,
výzva na uzatvorenie zmluvy zo dňa 03.11.2020, stanovy žalovaného v znení účinnom od 07.11.2007,
návrh dohody o urovnaní, obchodný vestník č. XXX/XXXX (uznesenie o začatí konkurzného konania
voči žalovanému sp. zn. 33K/51/2022), vyjadrenie veriteľa zo dňa 14.11.2022, dražobná vyhláška sp.
zn. 283ex 368/23 zo dňa 20.12.2023.

6. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: faktúra žalovaného č. XXXXXXXX, návrh
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, návrh dohody o urovnaní (z roku 2022), znalecký posudok znalca X..
W. A. Č.. XX/XXXX zo dňa 14.06.2022, emailová komunikácia medzi PZ žalobkyne a PZ žalovaného.7. Súd na návrh oboch strán sporu pripojil spisy Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/142/2010
a sp. zn. 40C/26/2020, pričom na pojednávaní oboznámil podstatný obsah rozsudku Okresného

súdu Bratislava IV č. k. 8C/142/2010-200 zo dňa 24.06.2015 spolu s doložkou právoplatnosti a
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/675/2015-227 zo dňa 18.07.20217 spolu s doložkou
právoplatnosti.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v

súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových
tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

9. V konaní bolo nesporné, že žalovaný ako bytové družstvo je vlastníkom trojizbového bytu č. XX
nachádzajúceho sa na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX vo vchode S. I. Č. XX C. D., s
prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku pod

bytovým domom o veľkosti 6527/341948, stavba bytového domu evidovaná Okresným úradom v
Bratislave,katastrálnymodboromnalistevlastníctvač.XXXX,okres:D.X,obec:D.-A.R.C.,kat.územie:
A. R. C., postavená na pozemku - parcele registra "P." parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 394 m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX. Uvedené potvrdzujú aj výpisy z listov
vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. A. R. C..

10. Nesporným v konaní bolo aj to, že predmetný byt bol žalobkyni pridelený do užívania rozhodnutím
o pridelení družstevného bytu zo dňa 21.03.1989 a dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa
30.03.1989.

11. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že v čase pridelenia bytu bola žalobkyňa členkou Stavebného
bytového družstva Bratislava 4 (t. j. žalovaného) s členským číslom XX XXX, pričom jej členstvo v
družstve doposiaľ trvá. Ani jedna zo strán sporu v konaní netvrdila, že by bolo členstvo žalobkyne v
bytovom družstve ukončené, súd preto vychádzal z toho, že žalobkyňa je doposiaľ členkou bytového
družstva.

12. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.06.2015 č. k. 8C/142/2010-200 súd zistil,
že žalobkyni a jej manželovi bola zo strany žalovaného doručená dňa 28.01.2010 výpoveď z nájmu
predmetného bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, t. j. z dôvodu hrubého
porušenia povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, spočívajúcom v neplatení nájomného a úhrad za

plnenia poskytnuté s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Žalobkyňa a jej manžel sa žalobou
domáhali určenia, že predmetná výpoveď z nájmu bytu je neplatná. Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 24.06.2015 č. k. 8C/142/2010-200 súd rozhodol tak, že žalobu žalobkyne a jej
manžela ako nedôvodnú zamietol. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
výpoveď z nájmu bytu daná žalovaným je platná, pretože bol naplnený výpovedný dôvod v zmysle § 711

ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka (t. j. žalobkyňa a jej manžel neplatili nájomné a úhrady za plnenia
poskytnuté s užívaním bytu po dobu viac ako tri mesiace po sebe). Súd takisto dospel k záveru, že vo
výpovedi z nájmu bytu bol výpovedný dôvod dostatočne skutkovo vymedzený. Na odvolanie žalobkyne
a jej manžela rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18.07.2017 č. k. 8Co/675/2015-227
tak, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým bola žaloba

zamietnutá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi a s odôvodnením rozsudku súdu
prvej inštancie.

13. V konaní bolo takisto nesporné, že žalobkyňa predmetný byt doposiaľ užíva spolu so svojou
dcérou C. R.. Na Okresnom súde Bratislava IV prebiehalo pod sp. zn. 40C/26/2020 súdne konanie,

v ktorom sa žalovaný v postavení žalobcu domáhal voči žalobkyni v postavení žalovanej vypratania
predmetného bytu. Súd z pripojeného súdneho spisu zistil, že konanie bolo skončené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03.06.2021 č. k. 40C/26/2020-139 pre zmeškanie žalobcu,
ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu bol vyhlásený na pojednávaní
dňa 03.06.2021 v zmysle § 278 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca sa bez ospravedlnenia

nedostavil na pojednávanie (napriek riadnemu predvolaniu a poučeniu o následkoch nedostavenia sa
na pojednávanie) a keďže žalovaná na pojednávaní navrhla vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.
Uznesením zo dňa 21.10.2021 č. k. 40C/26/2020-208 súd návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie žalobcu zamietol.14. Listom zo dňa 23.03.2011 žalobkyňa a jej manžel požiadali žalovaného o prevod vlastníctva
predmetného družstevného bytu. List bol žalovanému doručený dňa 24.03.2011. Listom zo dňa

03.11.2020 žalobkyňa (v zastúpení právnou zástupkyňou) opätovne požiadala žalovaného o prevod
vlastníctva predmetného bytu.

15. Ostatné (listinné) dôkazy súd nepovažoval za relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu a pre
rozhodnutie súdu vo veci.

16. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

17. Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon.
č. 182/1993 Z. z.") nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod
vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu (§

22 a nasl. zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahoch a vyporiadaní majetkových nárokov
v družstvách).

18. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne
rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby, ktoré podľa osobitného

zákonaspravujúmajetokštátuabytovédružstvásúpovinnésnájomcombytu,garážealebosnájomcom
ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď
nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty
podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

19. Podľa § 29b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., ak bytové družstvo neuzavrelo s nájomcom, ktorý
požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, zmluvu
o prevode vlastníctva bytu v lehote ustanovenej týmto zákonom, je pri uzatváraní zmluvy aj po
uplynutí zákonom ustanovenej lehoty povinné previesť vlastníctvo bytu za nesplatený investičný úver s
príslušenstvom ku dňu prevodu vlastníctva bytu.

20. Podľa § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej
zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote
podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť

o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo
podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.

21. Podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahoch a vyporiadaní majetkových
nárokov v družstvách (ďalej len "zákon č. 42/1992 Zb.") členovia bytových družstiev, ktorí sú nájomcami

bytov a nebytových priestorov, môžu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vyzvať
bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a
nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká.

22. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,

že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania
rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť previesť do vlastníctva žalobkyne družstevný
trojizbový byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX vo vchode S. I. Č. XX
C. D., s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku
pod bytovým domom o veľkosti 6527/341948. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa nepožiadala o

prevod vlastníctva predmetného družstevného bytu podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb., t. j. do šiestich
mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Žalobkyňa (spolu so svojím manželom) požiadala o prevod
vlastníctva tohto bytu až žiadosťou zo dňa 23.03.2011, túto jej žiadosť bolo preto potrebné posudzovať
podľa § 28 v spojení s § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Avšak bez ohľadu na to, či sa žiadosť o
prevod vlastníctva družstevného bytu spravuje podľa ust. § 22 a nasl. zákona č. 42/1992 Zb. alebo podľa

§ 28 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z., žalobkyňa v čase podania žiadosti zo dňa 23.03.2011 nespĺňala
základnúzákonnúpodmienkuuvedenúvobochtýchtozákonoch,asícevčasepodaniažiadostioprevod
vlastníctva bytu už nebola nájomníčkou predmetného družstevného bytu. Žalobkyňa preto nemohla mať
nárok na prevod vlastníctva tohto bytu, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v čase podania žiadostio prevod vlastníctva bytu bola (a doposiaľ je) členkou žalovaného ako bytového družstva. Členstvo
v bytovom družstve je totiž len jednou z viacerých zákonných podmienok na vznik nároku na prevod
vlastníctva bytu.

23. Oprávnenou osobou, ktorej v zmysle § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. svedčí nárok na prevod bytu,
je jeho nájomca, ktorý je členom družstva. Základnými hmotnoprávnymi podmienkami vzniku nároku na
prevod vlastníctva družstevného bytu je teda existencia nájomného vzťahu medzi členom družstva ako
nájomcomadružstvomakoprenajímateľomdružstevnéhobytuaexistenciačlenstvanájomcuvbytovom

družstve. Pokiaľ nie je splnená niektorá z týchto dvoch podmienok, t. j. ak nájomca družstevného bytu
nie je členom bytového družstva alebo ak člen bytového družstva nie je nájomcom družstevného bytu,
potom nemôže vzniknúť nárok na prevod vlastníctva družstevného bytu (v zmysle § 714 Občianskeho
zákonníka zánikom členstva v bytovom družstve zaniká aj nájom bytu). V prejednávanom prípade
bolo medzi stranami nesporné, že nájomný vzťah medzi žalobkyňou a jej manželom ako nájomcami a
žalovanýmakoprenajímateľompredmetnéhodružstevnéhobytuzanikoluplynutímvýpovednejlehotyna

základe výpovede z nájmu bytu doručenej nájomcom dňa 28.01.2010. Výpovedná lehota bola v zmysle
§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka trojmesačná a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola nájomcom doručená výpoveď. Nájom predmetného družstevného bytu
preto zanikol dňa 30.04.2010. Táto otázka bola medzi stranami sporu právoplatne vyriešená v konaní
vedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIVpodsp.zn.8C/142/2010,pričomkonajúcisúdjeprávoplatným

rozsudkom v tejto veci viazaný. Pokiaľ žalobkyňa a jej manžel požiadali o prevod vlastníctva bytu až
listom zo dňa 23.03.2011, urobili tak v čase, keď už neboli nájomcami predmetného družstevného bytu,
a preto im už nárok na prevod vlastníctva bytu v zmysle § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. nesvedčal.

24. Zánikom nájomného vzťahu nedošlo k automatickému zániku členstva žalobkyne v žalovanom

ako v stavebnom bytovom družstve, keďže táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na zánik
členstva v zmysle stanov žalovaného. Žalobkyňa mohla z družstva vystúpiť v zmysle čl. 22 stanov,
resp. predstavenstvo družstva mohlo rozhodnúť o vylúčení žalobkyne ako členky družstva v zmysle
čl. 24 stanov. V oboch prípadoch by mala žalobkyňa nárok na majetkové vyporiadanie v zmysle čl. 27
stanov. Skutočnosť, že členstvo žalobkyne v družstve doposiaľ nezaniklo, však nemohlo nič zmeniť na

závere súdu, že žalobkyňa nemá nárok na prevod vlastníctva družstevného bytu z dôvodu, že nie je
nájomníčkou tohto bytu.

25. Žalobkyňa ďalej poukazovala na ust. § 714 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že
zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu s tým, že nájomca družstevného

bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný byt.
Konajúci súd v prvom rade uvádza, že toto ustanovenie upravuje len jeden z viacerých dôvodov
zániku nájmu družstevného bytu. Toto ustanovenie teda v žiadnom prípade nezakladá všeobecný nárok
člena bytového družstva ako nájomcu družstevného bytu na primeraný náhradný byt v prípade zániku
nájmu družstevného bytu z akéhokoľvek dôvodu. Inak povedané, v prípade výpovede danej žalobkyni

z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka žalobkyni nevznikol nárok poskytnutie
primeranéhonáhradnéhobytuvzmysle§714Občianskehozákonníka.Ustanovenie§714Občianskeho
zákonníka sa na prejednávanú vec vôbec nevzťahuje. Žalobkyni by mohol vzniknúť nanajvýš nárok na
náhradné ubytovanie alebo na prístrešie v zmysle § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa
však existenciu skutočností zakladajúcich nárok na bytovú náhradu (t. j. hmotnú núdzu z objektívnych

dôvodov či dôvody hodné osobitného zreteľa) v konaní netvrdila a ani nepreukázala. Nárok na
poskytnutie bytovej náhrady žalobkyni nevyplýval ani z predložených stanov žalovaného. Konajúci súd
preto vychádzal z toho, že žalobkyni nevznikol nárok na poskytnutie bytovej náhrady. Bez ohľadu na
tieto závery však platí, že ani v prípade, ak by žalobkyňa mala nárok na poskytnutie bytovej náhrady,
táto skutočnosť by nemohla nič zmeniť na závere, že žalobkyňa nemá nárok na prevod vlastníctva

družstevného bytu v zmysle § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. Nie je totiž pravdivé tvrdenie žalobkyne,
že až do poskytnutia bytovej náhrady trvá nájomný vzťah. Takýto záver nevyplýva ani z rozsudku
Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.02.2015 sp. zn. 10Co/14/2014, na ktorý poukazovala žalobkyňa.
Nájomný vzťah v prípade platnej výpovede z nájmu bytu zanikne uplynutím výpovednej lehoty. Zánikom
nájomného vzťahu môže bývalému nájomcovi za splnenia zákonných podmienok vzniknúť osobitný

nárok na poskytnutie bytovej náhrady, pričom do poskytnutia bytovej náhrady bývalý nájomca nie je
povinný vysťahovať sa z bytu (§ 712c Občianskeho zákonníka). Tento osobitný právny vzťah však v
žiadnom prípade nemá povahu nájomného vzťahu.26. Vyššie uvedené závery súdu potom nevyhnutne znamenajú, že žalobkyňa užíva predmetný
byt bez právneho dôvodu. Na tom nemohla nič zmeniť ani tá skutočnosť, že žaloba žalovaného
o vypratanie bytu bola právoplatne zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa

03.06.2021 č. k. 40C/26/2020-139. Tento rozsudok pre zmeškanie žalobcu síce predstavuje prekážku
veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 230 Civilného sporového poriadku, keďže však žalobkyňa aj
naďalej ruší vlastnícke právo žalovaného, žalovanému nič nebráni v tom podať novú žalobu o vypratanie
predmetného bytu.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v konaní nezistil existenciu
takých skutočností hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné rozhodnutie súdu o

nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku. Ostatne,
žalobkyňa existenciu takýchto skutočností v priebehu konania netvrdila a ani nepreukazovala.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.