Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-3C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219206567
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Pečík

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1219206567.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Pečíkom v spore žalobcu: Martin D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. 7, XXX XX O. B., zastúpený: X.. V. Z., Q. XX, XXX XX S., proti žalovanému: S.
poisťovňa, a. s. B. H. F., so sídlom B. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, zastúpený X.. E. K., advokátom,
P. nábrežie X/A, O., o zaplatenie XX.XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný za žalobcu zaplatiť H.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. cesta XX, O. O., sumu
XX XXX,- EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný za žalobcu zaplatiť J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. cesta XX, O. O., sumu
XX XXX,- EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný za žalobcu zaplatiť J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. cesta XX, O. O., sumu
XX XXX,- A. s 5 % úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný za žalobcu zaplatiť H.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. Q., nar. XX.XX.XXXX, J.
Q., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom Q. cesta XX, O. O., spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v
sume X.XXX,XX Eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to k rukám
ich právneho zástupcu JUDr. Q. W., advokáta, Q. XX, S., to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

VI. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Priebeh konania

Žaloba
1.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby žalovaný zaplatil za žalobcu

H.. X. Q. sumu XX.XXX,- € s 5 % úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, aby
žalovaný zaplatil za žalobcu J. Q. sumu XX.XXX,- € s 5 % úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX
do zaplatenia a aby žalovaný zaplatil za žalobcu Ing. J. Q. sumu XX.XXX,- € s 5 % úrokom z omeškania
ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia.1.2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici spôsobil dopravnú nehodu,
keď zachytil Ing. arch. J. Q., ktorý v dôsledku nárazu utrpel značné zranenia, a týmto zraneniam

dňa XX.XX.XXXX podľahol. Za toto konanie bol žalobca trestným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.XX.XXXX uznaný vinným z trestného činu usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

1.3. Žalobou z XX.XX.XXXX sa H.. X. Q., J. Q. a J. Q. (ďalej aj ako „pozostalí“) domáhali voči žalobcovi

v pozícii žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy. Konanie sa viedlo pred Okresným súdom Banská
Bystrica pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca zavinil dopravnú nehodu, pri
ktorej zomrel manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobcov v 2. a 3. rade. Okresný súd rozsudkom č.
k.: XXC/XX/XXXX - 519 z XX.XX.XXXX právoplatným XX.XX.XXXX zaviazal žalobcu zaplatiť každému
z pozostalých sumu XX.XXX,- €.

1.4. Žalobca bol v čase vzniku dopravnej nehody poistený pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX v zmysle
zákona zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“). Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu

uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS pod č. R XX/XXXX sa poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzťahuje aj na zodpovednosť škodcu za vznik a
náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“). Právo žalobcu na poistné plnenie
ako poisteného voči žalovanému ako poisťovateľovi spočíva v § 4 ods. 1 a 2 Zákona o PZP, podľa

ktorého má poistený právo, aby zaňho poisťovateľ nahradil poškodenému náhradu nemajetkovej ujmy,
za ktorú zodpovedá žalobca. Zároveň sa domáhal aj úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby, avšak v časti IV. Žalobný návrh špecifikoval, že sa domáha úroku z omeškania od
19.11.2019 (deň podania žaloby) do zaplatenia.

1.5. K žalobe žalobca pripojil trestný rozkaz XT/XX/XXXX vydaný Okresným súdom Banská Bystrica z
16.05.2008. Následne dňa XX.XX.XXXX doplnil rozsudok Okresného súdu Banská O. č. k.: XXC/XX/
XXXX - XXX z XX.XX.XXXX spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

1.6. K žalobe sa žalovaný vyjadril XX.XX.XXXX tak, že ju navrhol zamietnuť. Žalovaný uviedol, že v
konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.: XXC/XX/XXXX - 519 z
XX.XX.XXXX (ďalej len „Rozsudok OS BB“) bol v pozícii žalovaného ako žalovaný v 2. rade aj žalovaný
(t. j. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group), avšak po konštatovaní nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici pozostalí ako žalobcovia proti nemu

zobraližalobuspäť.Ďalejžalovanývzniesolnámietkupremlčania,ktorúodôvodniltým,ževzmysle§104
Občianskehozákonníkapriprávachnaplneniezpoisteniazačínaplynúťpremlčaciadobarokpopoistnej
udalosti. Poistnou udalosťou je podľa žalovaného dopravná nehoda, ktorá sa stala XX.XX.XXXX, a
tak premlčacia doba začala plynúť XX.XX.XXXX a skončila o tri roky XX.XX.XXXX. Ďalej namietol
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko uviedol, že právny názor uvedený v rozhodnutí R XX/

XXXX by bol zjavne retroaktívny, a od roku XXXX k žiadnej relevantnej zmene Zákona o PZP nedošlo.
Teda nemožno právny názor Najvyššieho súdu z roku 2018 aplikovať na zmluvný vzťah sporových strán
z roku 2007.

Replika žalobcu z XX.XX.XXXX

1.7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že námietka premlčania nie je dôvodná. Poistnou
udalosťou sa nemôže rozumieť dopravná nehoda, ale v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ide o skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa (teda žalovaného) plniť. Obdobne §
2 písm. i) Zákona o PZP. Zákon o PZP rozlišuje medzi škodovou udalosťou a poistnou udalosťou.
Škodovou udalosťou je v zmysle § 2 písm. h) Zákona o PZP skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom

vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa. Poistnou udalosťou je však až skutočnosť, ktorá
priamo bezprostredne znamená vznik povinnosti poisťovateľa plniť. Dopravná nehoda z XX.XX.XXXX
tak nie je poistnou udalosťou ale škodovou udalosťou. Samotná povinnosť žalovaného plniť vznikla
až právoplatnosťou Rozsudku OS BB, ktorý rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy, nakoľko nárokna náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká až samotným
konštitutívnym rozhodnutím súdu. Až tento okamih je potrebné považovať za vznik poistnej udalosti. K
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, resp. k otázke, či poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uvádza, že
žalobca svoj nárok nestavia na retroaktívnom uplatnení právnych predpisov. Poukázal na čl. 2 ods. 1
a 2 základných princípov CSP a na princíp právnej istoty. Okrem rozhodnutia R XX/XXXX poukázal
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-XX/XX. Ďalej navrhol rozšíriť žalobu, nakoľko
v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica došlo k vydaniu uznesenia o náhrade trov konania

vo výške X.XXX,XX €. Svojim návrhom tak rozšíril žalobu tak, že žiadal, aby žalovaný za žalobcu
zaplatiť pozostalým spoločne sumu 6.628,34 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do
zaplatenia. K uvedenému doložil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k.: XXC/XX/XXXX - 576
z XX.XX.XXXX (ďalej len „Uznesenie o výške náhrady trov konania“) spolu s doložkou právoplatnosti a
vykonateľnosti, podľa ktorej je toto uznesenie právoplatné od XX.XX.XXXX.

1.8. Súd uznesením č. k.: XC/XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX pripustil zmenu žalobu tak, že došlo k
doplneniu o žalobcom navrhovaný ďalší výrok.

Duplika žalovaného
1.9. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

Pojednávanie XX.XX.XXXX
1.10. Na pojednávaní zotrvali strany na doterajšej argumentácii. Právny zástupca žalovaného uviedol,
že nároku z rozšírenia žaloby chýba právny základ, nakoľko žalobca nemá právo, aby zaňho žalovaný
nahradil pozostalým trovy konania, keďže podmienkou toho je, že si poisťovateľ nesplnil povinnosti v

tomto ustanovení uvedené. Právny zástupca žalovaného ďalej namietol, že žalovaný nemá vedomosť
o tom, či po právoplatnosti Rozsudku OS BB žalobca niečo pozostalým zaplatil z priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca pozostalým doteraz neuhradil nič. Súd
na pojednávaní vyhlásil tento rozsudok.

2. Identifikácia nesporných a sporných skutkových okolností

2.1. V zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) súd v odôvodnení rozsudku mimo iného uvedie tiež, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie. Súd má za to, že pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť úvah, ktorými

sa súd pri rozhodovaní riadil, je vhodné najprv uviesť, ktoré skutočnosti považoval súd medzi stranami
za nesporné, ktoré za sporné, a až potom uviesť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a
ktoré nie.

Nesporné skutkové okolnosti

2.2. Súd pri identifikácii nesporných skutočností vychádzal predovšetkým z § 151 ods. 1 CSP, podľa
ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a tiež
z § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako nesporné
považoval súd nasledovné skutočnosti:

2.3. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa XX.XX.XXXX spôsobil smrteľnú dopravnú nehodu,
pričom viedol motorové vozidlo, ku ktorému sa v danom čase viazalo uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle Zákona o PZP,
pričom poistnú zmluvu žalobca uzavrel so žalovaným. Tiež nebolo sporné, že pozostalí po obeti tejto

nehody zažalovali najprv aj žalobcu aj žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy, ale počas konania
zobrali žalobu voči žalovanému späť, a vo veci bolo rozhodnuté Rozsudkom OS BB, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, a podľa ktorého mal žalobca každému z troch pozostalých zaplatiť
sumu XX.XXX,- €. Tiež nebolo sporné, že Okresný súd Banská Bystrica vydal aj Uznesenie o výške
náhrady trov konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, a podľa ktorého mal žalobca

nahradiť pozostalým náhradu trov konania v sume 6.628,34 €. Tiež nebolo sporné, že žalovaný ako
poisťovateľ žalobcu pozostalým neposkytol v tomto smere žiadne peňažné plnenie.

Sporné skutkové okolnosti2.4. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako sporné považoval súd nasledovné
skutočnosti:

2.5. Medzi stranami ostala sporná len tá skutočnosť, či žalobca neuhradil pozostalým tie sumy, na ktoré
ho zaviazal Okresný súd Banská Bystrica, či už Rozsudkom OS BB alebo Uznesením o výške náhrady
trov konania. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril v tom zmysle, že žalobca uvedenú skutočnosť nikdy
nevysvetlil a nespomenul. Žalobca na pojednávaní uviedol, že k žiadnej takejto úhrade nedošlo.

3. Posúdenie skutkového stavu

Vykonané dokazovanie
3.1. Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, a to predovšetkým písomnými podaniami
sporových strán, vrátane ich príloh.

Vyhodnotenie nesporných skutkových okolností
3.2. Súd uvádza, že ohľadom nesporných skutkových okolnosti a zhodných tvrdení strán nevidel žiadny
dôvod, aby mal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Preto za základ skutkového stavu považoval
nesporné skutkové okolnosti v zmysle bodu 2.3. vyššie.

Vyhodnotenie sporných skutkových okolností
3.3. Ohľadom jedinej spornej skutkovej okolnosti súd uvádza, že ide v podstate o negatívnu skutočnosť
trvajúcu neurčitý čas (niečo, čo sa nestalo). Teda žalobca na to, aby preukázal, že pozostalým nič
neuhradil, by musel v podstate preukazovať, na čo použil každú jednu finančnú sumu od okamihu
nadobudnutia právoplatnosti Rozsudku OS BB a Uznesenia o výške náhrady trov konania, a že

žiadna takáto suma nebola úhradou pre pozostalých. Od nikoho však nemožno spravodlivo žiadať
preukazovanie negatívnej skutočnosti trvajúcej neurčitý čas.

3.4. Na druhú stranu žalovaný nemal ako preukázať, či žalobca niečo pozostalým zaplatil alebo nie.

3.5. V zmysle uvedeného tak má súd za preukázané, že žalobca pozostalým napriek tomu, že na to bol
právoplatne Okresným súdom Banská Bystrica zaviazaný, nevyplatil nič.

4. Právny stav

Relevantná právna úprava
4.1. V zmysle § 4 ods. 1, 2 a 4 Zákona o PZP v znení účinnom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX:

„(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
(4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa

odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“

V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka:

„(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie.(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.“

V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka:
„Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď

sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“

V zmysle § 104 Občianskeho zákonníka:

„Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.“

V zmysle § 822 Občianskeho zákonníka:

„Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho
nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.“

Posúdenie právneho stavu
4.2. V tomto konaní ide v podstate o nárok škodcu - poisteného voči svojmu poisťovateľovi, aby
namiestonehonahradilškodu,zaktorúpoistenýzodpovedá.Idetedanárokvzmysle§822Občianskeho
zákonníka, ktorý je však konkrétnejšie upravený v § 4 ods. 2 a 4 Zákona o PZP, nakoľko Zákon o
PZP predstavuje vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a má pred aplikáciou Občianskeho

zákonníka prednosť.

4.3. Na to, aby tu takýto nárok mohol byť, musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky:

4.3.1. existencia poistného zmluvného vzťahu medzi škodcom a poisťovateľom,

4.3.2. škodca spôsobil pri prevádzke motorového vozidla škodu, za ktorú zodpovedá,
4.3.3. zo strany poisteného ako škodcu nedošlo ešte k nahradeniu škody.

4.4. Prvá podmienka splnená je, nakoľko existencia poistného zmluvného vzťahu medzi stranami
nebola sporná. Z totožného dôvodu je splnená aj druhá podmienka, nakoľko ani tu nebolo medzi

stranami sporné, že žalobca ako škodca zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu osoby, a
pozostalí po tejto osobe dosiahli voči žalobcovi vydanie právoplatného Rozsudku OS BB, na základe
ktorého má žalobca povinnosť pozostalým zaplatiť každému po XX.XXX,- €, teda spolu XX.XXX,-
€, ako aj právoplatného Uznesenia o výške náhrady trov konania, na základe ktorého má žalobca
nahradiť pozostalým trovy konania v sume X.XXX,XX €. Žalovaný v tomto smere namietol, že poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepokrýva náhradu nemajetkovej
ujmy, ale len náhradu vecnej škody. V tomto smere však súd poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie z XX.XX.XXXX sp. zn. C-XX/XX - Haasová, podľa ktorého:

„Článok 3 ods. 1 smernice Y. XX/XXX/EHS z XX. apríla XXXX o aproximácii právnych predpisov

členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Y. XX/X/
EHS z XX. decembra XXXX o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/ES z XX. mája XXXX, a článok 1 prvý odsek tretej smernice

Rady XX/XXX/EHS zo XX. mája XXXX o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v
tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo

uplatniteľné v spore vo veci samej.“

4.5. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí v podstate uviedol, že ak má škodca na základe vnútroštátneho
práva povinnosť nahradiť blízkym osobám obeti usmrtenej pri dopravnej nehode aj nemajetkovú ujmu,tak sa povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla týka aj
náhrady tejto nemajetkovej ujmy. Povedané ešte inak, povinné zmluvné poistenie má pokrývať náhradu
tých istých plnení, na ktoré je povinný škodca voči poškodeným.

4.6. V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka je spôsobenie náhlej smrti blízkej osoby dopravnou nehodou
neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti tejto pozostalej osoby, a takáto osoba má právo
voči škodcovi, aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, a ak sú splnené podmienky podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka, má takéto pozostalá osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

4.7. Je teda potrebné uviesť, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ak spôsobí dopravnú nehodu a
usmrtí pri nej niekoho, tak môže vo vzťahu k blízkym osobám tejto osoby mať povinnosť im nahradiť
nemajetkovú ujmu v peniazoch, čo sa koniec koncov stalo aj v prípade Rozsudku OS BB. Teda v
nadväznosti na názor Súdneho dvora vo veci C-XX/XX Z. to znamená, že povinné zmluvné poistenie
žalobcu u žalovaného pokrýva aj náhradu nemajetkovej ujmy blízkych osôb po obetiach dopravných

nehôd. V tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. XMCdo/X/XXXX z
XX.XX.XXXX, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R XX/XXXX
s nasledovnou právnou vetou:

4.8. „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv
pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“

4.9. Žalovaný má síce pravdu, že uvedené rozhodnutie je až z roku 2017 a k dopravnej nehode došlo
v roku 2008, avšak uvedené rozhodnutie vychádza z totožného právneho stavu, a v systéme tzv.
kontinentálneho práva súdy právo nevytvárajú ale nachádzajú. Teda aj keď napr. Najvyšší súd vydá
uznesenie, ktorým určitú právnu problematiku posúdi odlišne aká bola dovtedajšia súdna prax, má sa za

to, že dotyčná právna úprava mala byť od počiatku vykladaná práve týmto novým spôsobom. Ide teda o
tzv. retroaktívne pôsobenie judikatúry, ktoré je na rozdiel od samotných právnych predpisov u judikatúry
možné. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu z 19.03.2018 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX:

„Nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti

(retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza.
Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú
istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno
obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať
nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj

na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od
neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.“

4.10. Teda žalovaný je vo vzťahu k povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu pozostalým po obeti dopravnej
nehody spôsobenej žalobcom, toho času poisteným u žalovaného, pasívne vecne legitimovaný.

4.11. Ďalej treba uviesť, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný aj vo vzťahu k povinnosti nahradiť
pozostalým trovy konania. Uvedené vyplýva z § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o PZP. Žalovaný k uvedenému
na pojednávaní tvrdil, že takáto povinnosť mu nemohla vzniknúť, lebo na jej vznik je potrebné, aby
poisťovateľ nesplnil buď povinnosť uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) Zákona o PZP alebo aby poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.
K uvedenému však súd uvádza, že v danom prípade došlo k splneniu práve toho, že žalovaný
ako poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť pozostalým poistné plnenie - náhradu nemajetkovej
ujmy. Ak by totiž uvedené neodmietol poskytnúť, nemali by pozostalí dôvod iniciovať voči žalobcovi a
žalovanému súdne konanie, a nevznikli by im trovy konania. To, že o vzniku poistnej udalosti, a o tom,

že pozostalí domáhali náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný musel vedieť už len z toho dôvodu, že on
sám potvrdil, že pôvodne bol pred Okresným súdom Banská Bystrica v pozícii žalovaného aj on sám.
Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že žalobca ako škodca a poistený u žalovaného spôsobil smrteľnú
dopravnú nehodu, a teda mal povinnosť za žalobcu ako poisteného nahradiť túto nemajetkovú ujmu.Žalovaný je tým pádom pasívne vecne legitimovaný aj vo vzťahu k povinnosti nahradiť pozostalým trovy
konania z konania pred Okresným súdom Banská Bystrica.

4.12. Čo sa týka tretej podmienky, táto je tiež splnená, nakoľko súd mal za preukázané, že žalobca
pozostalým náhradu nemajetkovej ujmy, resp. náhradu trov konania neuhradil. K uvedenému súd
odkazuje na bod 3.5. vyššie.

4.13. Ak by totiž k splneniu tretej podmienky nedošlo, a žalobca by pozostalým náhradu nemajetkovej

ujmy a/alebo náhradu trov konania uhradil, žalovaný by ako poisťovateľ už nemohol mať povinnosť za
žalobcu takúto povinnosť splniť, keďže daná povinnosť by zanikla jej splnením priamo zo strany žalobcu.
V danom prípade by mohla vzniknúť povinnosť žalovaného nahradiť tentokrát už priamo žalobcovi to,
čo žalobca nahradil pozostalým. K uvedenému súd poukazuje na § 15 ods. 2 Zákona o PZP v znení
účinnom od XX.XX.XXXX. V tomto smere súd takisto poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
XObdo/X/XXXX, ktoré vyšlo v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí SR pod č. R XX/XXXX.

4.14.Čosatýkavznesenejnámietkypremlčaniazostranyžalovaného,súdjuvyhodnotilakonedôvodnú.
V zmysle § 104 začína pri právach na plnenie z poistenia premlčacia doba plynúť rok po poistnej udalosti,
avšak poistnou udalosťou nemôže byť samotná dopravná nehoda, ako to tvrdí žalovaný. V zmysle §
2 písm. i) Zákona o PZP je totiž poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa nahradiť vzniknutú

škodu. V zmysle § 4 ods. 2 Zákona o PZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
zanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškody.Tedavznikpovinnosti
poisťovateľa nahradiť vzniknutú ujmu vznikol v tomto prípade tým, že si pozostalí ako poškodení voči
žalobcovi ako škodcovi uplatnili a preukázali svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. V danom prípade
je avšak dôležitý fakt, že v prípade rozhodnutia súdu o výške náhrady nemajetkovej ujmy nemá toto

rozhodnutie deklaratórny charakter, ale konštitutívny. V tomto smere súd poukazuje na nález Ústavného
súdu sp. zn. IV ÚS XX/XXXX z XX.XX.XXXX, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. XX/XXXX.

4.15. Teda samotný nárok pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy vznikol až momentom

nadobudnutia právoplatnosti Rozsudku OS BB, čo sa stalo dňa XX.XX.XXXX. Premlčacia doba tak
začala plynúť od XX.XX.XXXX a skončila by 21.12.2020. Žalobca však žalobu doručil súdu už dňa
XX.XX.XXXX, a tak tento nárok žalobcu nie je premlčaný. Obdobne to platí aj vo vzťahu k povinnosti
žalovaného nahradiť za žalobcu pozostalým trovy konania. Aj uznesenie súdu o výške náhrady trov
konania je konštitutívnym rozhodnutím. K právoplatnosti Uznesenia o výške trov konania došlo dňa

16.05.2020. K podaniu návrhu na zmenu/rozšírenie žaloby došlo dňa XX.XX.XXXX, teda ešte skôr ako
vôbec začala plynúť v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka premlčacia doba.

4.16. Teda súd má za to, že vo vzťahu k I., II, III. a IV. výroku tohto rozsudku je žaloba dôvodná, nakoľko
žalobca preukázal, že v čase dopravnej nehody mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti

u žalovaného, že bol právoplatne zaviazaný nahradiť pozostalým/poškodeným náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch a náhradu trov konania, a tiež preukázal, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
a náhradu trov konania pozostalým/poškodeným neuhradil. V zmysle § 4 ods. 2 Zákona o PZP tak má
právo, aby zaňho pozostalým/poškodeným tieto plnenia hradil žalovaný ako poisťovateľ.

4.17. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobca sa ich domáhal vo výške 5 % ročne. Tu súd poukazuje
na § 517 Občianskeho zákonníka podľa ktorého:

„(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže

sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže

by k tejto škode došlo aj inak.“

4.18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka:„Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“

4.19. Žalobca v konaní netvrdil, že by žalovaného na úhradu poistného plnenia za neho vo vzťahu k
pozostalým vyzýval, a kedy sa tak stalo. Práve naopak, samotný žalobca uvádzal, že sa domáha, aby
žalovaný hradil úrok z omeškania odo dňa doručenia žaloby, resp. návrhu na zmenu žaloby. V zmysle §
563 Občianskeho zákonníka je pod žiadosťou veriteľa o plnenie možné subsumovať aj samotnú žalobu,
resp. návrh na pripustenie zmeny žaloby.

4.20. Žalovanému bola žaloba doručená dňa XX.XX.XXXX a návrh žalobcu na zmenu žaloby dňa
XX.XX.XXXX. Odo dňa nasledujúceho (teda 06.05.2020 a 10.11.2020) sa tak žalovaný dostal so svojou
povinnosťou nahradiť pozostalým za žalobcu poistné plnenie do omeškania.

4.21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“)

„Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného nahradiť
nemajetkovú ujmu, resp. trovy konania bola v hodnote 0,00 % (viď ). Výška úroku z omeškania je teda 5,00 % ročne.

4.22. Žalobca síce v žalobe / v návrh na zmenu žaloby síce v texte uvádzal, že žiada, aby žalovaný

zaplatil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby / návrhu na zmenu žaloby, avšak v
žalobe pri navrhovanom petite explicitne uviedol, že sa domáha, aby žalovaný zaplatil úrok z omeškania
odo dňa 19.11.2019 do zaplatenia. Obdobne aj v návrhu na zmenu žaloby uviedol presný dátum
XX.XX.XXXX. Súd však žalovaného zaviazal zaplatiť úrok z omeškania až od preukázaného momentu,
keď sa dostal do omeškania, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby / návrhu a zmenu

žaloby, teda od XX.XX.XXXX a 10.11.2020. V prevyšujúcej časti (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) žalobu ako nedôvodnú v poradí V. výrokom zamietol.

5. Náhrada trov konania

5.1. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého prizná
náhradu trov konania strane podľa jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca vo veci v celom rozsahu
úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Čisto formálne bol síce žalobca v
nepatrnej časti ohľadom úrokov z omeškania neúspešný (ide v poradí o V. výrok), avšak ide o veľmi
nepatrnú, až zanedbateľnú časť žalovaného nároku, a podľa súdu nemôže táto skutočnosť mať dopad

na celkový úspech žalobcu v tomto konaní a na výrok súdu o nároku žalobcu na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady následne po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súdny
úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).