Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3Csp/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124406009
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:6124406009.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO 47 234 679, so sídlom 1.mája 173/11, 911 01 Trenčín,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., IČO 55 962 165, so sídlom 034 92 Stankovany 549, o zaplatenie
7.051,79 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnémusúduBanskáBystricaboladoručenážaloba,ktorousažalobcadomáhal,abysúdzaviazal
žalovaného na zaplatenie 7.051,79 EUR s prísl. z titulu nesplateného úveru a náhrady trov konania.

2. Súd žalobe vyhovel a vo veci rozhodol platobným rozkazom. Nakoľko žalovaný podal odpor proti
platobnému rozkazu, Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil na ďalšie konanie tunajšiemu súdu.

3.Žalobca,žalovanýaichprávnyzástupcoviasapojednávanianezúčastnili,svojuneúčasťospravedlnili.

4. Súd vykonal dokazovanie žalobou, písomnými podaniami žalobcu a žalovaného, Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver zo dňa 21.12.2021, správou o bonite žalovaného, výzvami
na zaplatenie dlžnej sumy ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Žalovaný ako dlžník, uzatvoril so žalobcom ako veriteľom, dňa 21.12.2021 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere – revolvingový úver, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 7.000,-
EUR, pri ročnej úrokovej sadzbe 19,90% a RPMN 21,82%. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver
v mesačných splátkach minimálne vo výške 2,09% z výšky úverového rámca, t.j. minimálne splátkach
vo výške 146,30 EUR mesačne. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil riadne a včas a preto ho žalobca
dňa 22.07.2024 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 438,90 EUR s upozornení, že ak dlžnú sumu nezaplatí
v lehote 15 dní, žalobca bude požadovať jednorazové vrátenie celého úveru. Žalovaný dlžnú sumu
nezaplatil, a preto žalobca dňa 22.08.2024 vyzval žalovaného na splatenie celého úveru čerpaného na

základe uzavretej zmluvy v celkovej sume 7.772,46 EUR najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy.
Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil a preto si žalobca uplatnil svoj nárok na súde. Pred podaním žaloby
žalobca listom zo dňa 18.09.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na
podaniežaloby.Žalovanýprostredníctvomúverovejkartyčerpalúvervovýške7.664,97EURažalobcoviuhradil sumu 4.196,30 EUR. Žalovaná suma pozostáva z istiny v sume 6.999,71 EUR, úroku v sume
599,08 EUR, úroku za hotovostné transakcie v sume 53,43 EUR, úroku za poistné v sume 2,16 EUR
a poistenie CPI v sume 52,08 EUR.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení konštatoval, že pred poskytnutím úveru zisťoval bonitu žalovaného,
čo preukazujú aj listinné dôkazy „Interný dokument o skúmaní bonity s uvedením výšky príjmu,
rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného“ a „Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre
účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver.“, ktoré boli pripojené k žalobe.

Žalobca si za účelom overenia bonity žalovaného a zistenia jeho finančnej situácie na základe lustrácie
v registri NRKI zo dňa 21.12.2021 overoval, či je žalovaný vedený v tomto registri a s akými záznamami.
Z tejto lustrácie vyplýva, že žalovaný v čase podania žiadosti o úver mal ďalšie 4 existujúce úvery s
výškou mesačných splátok 766,-EUR, ktoré riadne splácal. Žalobca pri posudzovaní bonity žalovaného
riadne zohľadnil výšku mesačných splátok na výdavkovej strane žalovaného. V danom prípade žalobca
preveroval výšku príjmu žalovaného výpismi z jeho bankového účtu za 3 mesiace predchádzajúce

schváleniu spotrebiteľského úveru, z ktorých mal overený príjem žalovaného zo zamestnaneckého
pomeru v hodnote 2.040,EUR. K námietke žalovaného, že zmluva neobsahuje požadované náležitosti
podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca ju považoval za neodôvodnenú a
nekonkrétnu. Žalovaný totiž nevysvetľuje, ktorá konkrétna náležitosť v zmluve chýba. Žalobca preto
považoval tieto plošné tvrdenia za nedostatočné a trval na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré sú vyžadované príslušnou právnou úpravou. Pokiaľ ide
o námietku týkajúcu sa RPMN, žalobca uviedol, že predpoklady pre výpočet RPMN sú na strane
č. 2 úverovej zmluvy. Predpoklady použité pre výpočet boli: čerpanie celej výšky úveru okamžite,
bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru
na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.

Tvrdenia žalovaného o neplatnom zosplatní úveru považoval žalobca za nepravdivé. Súdu predložil
listiny „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.07.2024“, daná na poštovú prepravu dňa 24.07.2024
pod podacím číslom RG274822004SK, doručená dňa 26.07.2024 a „Výzva k splateniu celého úveru
zo dňa 22.08.2024, daná na poštovú prepravu dňa 23.08.2024 pod podacím číslom RG274999783SK,
doručená dňa 27.08.2024“. Z listiny s názvom „Výpis čerpania splátok a úhrad“ vyplýva, že k okamihu

zosplatnenia bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace s úhradou v poradí 28. splátky, ktorá bola
splatnádňa20.05.2024,takakotopredpokladáustanovenie§53ods.9zákonač.40/1964Z.z.(ďalejlen
ako „Občiansky zákonník). V súlade s týmto ustanovením bol žalovaný riadne upozornený na možnosť
zosplatnenia úveru, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho realizovaním, výzvouna zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 22.07.2024. Žalobca si tak splnil všetky povinnosti predpokladané §53 ods. 9 v

spojení s §565 Občianskeho zákonníka a trval na tom, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
došlo v súlade so zákonom. V reakcii na tvrdenia žalovaného, žalobca poukázal na skutočnosť, že
zákon o spotrebiteľských úveroch ani Občiansky zákonník nevyžaduje v žiadnom zo svojich ustanovení
(ani v §53 ani §565 Občianskeho zákonníka), aby dohoda o predčasnej splatnosti bola priamo v
zmluve. Úverové podmienky, v ktorých sa toto oprávnenie žalobcu nachádza, sú podľa názoru žalobcu

platne inkorporované do zmluvy. Žalovaný v zmluve svojím osobitným podpisom potvrdil, že sa s
týmito podmienkami oboznámil, prevzal ich na vedomie a uznal ich za neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Žalobca svoje oprávnenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru realizoval v súlade s § 2 písm.
a) Hlavy 7. úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere.
Žalovaným namietané zmluvné zakotvenie (vyhlásenie o prevzatí úverových podmienok a potvrdenie že

s úverovými podmienkami je oboznámený) sú výrazom zmluvnej autonómie strán. S takýmito zmluvnými
dojednaniami súhlasili obe zmluvné strany a tieto nie sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Ak sa žalovaný vedome z vlastnej vôle neoboznámi so zmluvnými podmienkami, ktoré sú
mu k dispozícii, koná ľahkovážne a nezodpovedne a takémuto konaniu nad rámec zákona nemožno
poskytnúť ochranu len preto, že sporová strana má postavenie spotrebiteľa. Ďalej žalobca uviedol, že zo

žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť veriteľa označiť vo výzve o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej
splatnosti úveru. Výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá upozorňuje na omeškanie splátky úveru, je
právnym úkonom, ktorý je dostatočne určitý aj bez potreby špecifikácie konkrétnej splátky, s ktorou
je dlžník v omeškaní. Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým

spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov. Výzva na zaplatenie
dlžnej sumy a výzva k splateniu celého úveru obsahovali všetky zákonom požadované náležitosti.
Je zrejmé, že išlo o podania zo strany žalobcu, keďže obidve výzvy obsahovali odtlačok pečiatky s
informačnými údajmi žalobcu, adresované žalovanému, ktorý v nich bol označený uvedením mena aadresy. Predmetné výzvy takisto obsahovali číslo úverovej zmluvy a výpočet dlžnej sumy. Žalovaný
si ich tak nemohol zameniť za iné úkony a nemohla vzniknúť žiadna nejasnosť ohľadom ich obsahu
a účelu. Preskúmavanie určitosti prejavu vôle je potrebné posudzovať s princípom prednosti platnosti

právneho úkonu pred jeho neplatnosťou a len v prípade, ak zmysel prejavu vôle nebol určiteľný ani
jeho výkladom je možné označiť taký právny úkon za neplatný. Ak žalobca vo výzve na zaplatenie
dlhu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvedie len celkovú výšku dlhu, vychádza z toho, že
spotrebiteľ ako účastník úverového vzťahu je dostatočne informovaný o podmienkach splácania úveru,
vrátane výšky jednotlivých splátok a termínov splátok, ktoré sú uvedené v úverovej zmluve. Predpoklad,

že by spotrebiteľ mal pochybnosti o tom, ktorá konkrétna splátka je nezaplatená a aké dôsledky môže
mať jej nezaplatenie na zosplatnenie úveru, považoval žalobca za neodôvodnený. Žalovaný mal k
dispozícii všetky nevyhnutné informácie týkajúce sa výšky splátok a aktuálneho stavu svojho záväzku,
v dôsledku čoho bol schopný presne identifikovať, s ktorou splátkou je v omeškaní. Žalovaný mal k
dispozícii všetky relevantné informácie týkajúce sa splátok a aktuálneho stavu svojho záväzku, vrátane
konkrétnych dátumov splatnosti jednotlivých splátok a výšky zvyšného dlhu. Podľa názoru žalobcu je

postačujúce, ak výzva obsahuje celkovú výšku dlhu a identifikáciu zmluvy, ktorá tento záväzok zakladá.
Takýto prístup neznižuje právnu istotu dlžníka, pretože ten je povinný plniť svoje záväzky v súlade
s podmienkami úverovej zmluvy, kde sú uvedené podrobnosti o splátkach, termínoch ich splatnosti
a dôsledkoch neplnenia týchto podmienok, vrátane možnosti zosplatnenia úveru. Právo žalobcu na
uplatnenie svojej pohľadávky by nemalo byť podmienené nadbytočným formalizmom, ktorý nezlepšuje

právnu istotu dlžníka, ale skôr by mohlo viesť k zbytočnému komplikovaniu právneho procesu.

6. Žalovaný v podanom odpore a písomných vyjadreniach namietal, že zo žaloby nie je zrejmé, aká
suma bola zo strany žalovaného ku dňu podania návrhu uhradená a akým spôsobom žalobca započítal
jednotlivé splátky, koľko išlo na istinu, zmluvný úrok a poplatky spojené s omeškaním. Žalobca tiež

neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský
úver žalobca nezískal od žalovaného žiadne údaje o jeho nákladoch na stravu, bývanie a celkovo na
živobytie, z dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma ostane
žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Podľa žalovaného zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch účinného v čase podpisu zmluvy a preto je bezúročná a bez poplatkov. Zmluva o úvere
neobsahuje zároveň všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca
postupoval v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy pristúpil k zosplatneniu
budúcich splátok úveru a zároveň poskytol 15 dňovú lehotu na dobrovoľnú úhradu celej dlžnej sumy.
Nakoľko ide o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca by postupoval v súlade zo zákonom, ak by najskôr

vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote
neuhradí omeškané splátky pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca mohol následne až po
uplynutí 15 dní od doručenia výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Žalobca sa pritom odvoláva na ustanovenie Hlavy 6 Obchodných podmienok s názvom
Ukončenie zmluvy, v zmysle ktorého bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluva o

úvere neobsahuje dohodu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka o možnosti jednorazového splatenia
úveru, nakoľko ustanovenie zmluvy o úvere v znení: „Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v
prípade porušenia Vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť
(tzv. zosplatnenie úveru)“ , nepredstavuje dohodu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Samotná
dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných

podmienok žalobcu, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami a teda netvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle §
53 ods. 9 a § 565 Obč.zak., nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Žalobca nemá
nárok na neuhradené splátky, ktorých zročnosť nastala od 1. splátky po splátku zročnú bezprostredne
tri roky spätne od doručenia žalobného návrhu, tieto splátky pokiaľ neboli uhradené sú premlčané a

zároveň žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti
bola žaloba podaná predčasne. Podľa názoru žalovaného žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Zákonodarca pre platnosť okamžitého zosplatnenia
pohľadávky vyžaduje uskutočnenie 2 úkonov, tzn. výzvu, v ktorej je dlžník upozornený v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva zosplatniť dlh a následné zosplatnenie úveru, ktoré zosplatnenie

môže veriteľ vykonať najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky. Okamžité
zosplatnenie úveru je možné považovať za právny úkon v zmysle § 35 občianskeho zákonníka, keď
ide o prejav vôle smerujúci k zmene, príp. zániku práva a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú. Totiž vyhlásením okamžitej splatnosti úveru jednoznačne dochádza k zmene pôvodnedohodnutých zmluvných podmienok v zmysle zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Vo vzťahu k
výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je možné konštatovať, že ide o inú právnu skutočnosť,
na ktorú je nutné analogicky uplatniť ustanovenia pre platnosť právneho úkonu podľa § 35 občianskeho

zákonníka. Aby bol potom právny úkon (tzn. okamžité zosplatnenie a za použitia analógie tiež výzva)
platný, vyžaduje sa v súlade s § 37 občianskeho zákonníka, aby bol uskutočnený slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne. Z upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nevyplýva, pre nezaplatenie
ktorej konkrétnej splátky žalobca mienil pristúpiť k zosplatneniu úveru. Je nutné zmieniť, že uvedená
skutočnosť je podstatnou pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a zistenie, resp. overenie splnenia

podmienok banky vo vzťahu k § 53 ods. 9 a § 565 občianskeho zákonníka. Dlžníkovi bez uvedenia
podstatných skutočností nie je zrejmé, či veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti po tom, čo
bol vo vzťahu ku konkrétnej splátke v omeškaní najmenej 3 mesiace. Dlžník z takto uskutočnenej výzvy
a zosplatnenia potom nemôže ani zistiť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky je v omeškaní a pre
ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. S poukazom na vyššie zmienené žalovaný má za to,
že právne úkony - okamžité zosplatnenie a výzva sú neplatnými právnymi úkonmi pre ich neurčitosť a

nezrozumiteľnosť, keď z nich nevyplýva, ku ktorej konkrétnej splátke, v akej výške , s akou splatnosťou
(uvedenie konkrétnej splátky absentuje v oboch úkonoch veriteľa. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne
určitý je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej ako „zákon č. 129/2010 Z.z.“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 písm.a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

9. Podľa § 9 ods. 1, prvá veta, zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi..

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej ako

„Obč.zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Obč.zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 1 Obč.zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). o neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 9 Obč.zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

14. Podľa § 37 ods. 1 Obč.zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

15. Podľa § 517 ods. 2 Obč.zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiťpoplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. V danom prípade súd prioritne skúmal, či boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku

dlhu. Zaoberal sa tým, či žalobca postupoval v súlade s § 7 a nasl. zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z. (ďalej len ZoSÚ) a či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti
a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa.
Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť v zmysle
§ 7 ods. 1 ZoSÚ, pričom povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo ku skúmaniu bonity spotrebiteľa
vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18. Žalobca predložil listinu označenú ako „Úvěrová

zpráva“ a výpisy z banky, z ktorých je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaného žalobca vykonal
šetrenia v úverovom registri, mal k dispozícii určité údaje o zamestnaní a o príjme žalovaného a o
ďalších jeho úveroch, avšak nebolo preukázané, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Nie je smerodajné,
aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ

pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie
údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa,
nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie. Overovanie bonity
žalovaného iba na podklade jej informácií v žiadosti a prostredníctvom úverového registra nemožno
považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou. Uvedené nie

je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Nebolo preukázané, že žalobca
mal k dispozícii doklady o príjme žalovaného, doklady o výdavkoch žalovaného, najmä nákladoch
na bývanie, doklady SIPO pri uzatváraní zmluvy. Ani to, že by žalobca v čase poskytnutia úveru
mal vedomosť o majetkových pomeroch žalovaného, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzal a
nepreukázal ani iné doklady o jeho výdavkoch. Do úvahy v rámci výdavkov bola vzatá iba mesačná

splátka iných úverov, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaného. Vzhľadom
k tomu súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1 ZoSÚ a z toho dôvodu v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Okrem uvedených skutočností je súd toho
názoru, že výzva na zaplatenie nedoplatku nebola určitá a nebola špecifikovaná, pre ktorú splátku mienil

žalobca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka je zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie
je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky
(len pár dní) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splneniu dlžnej splátky pred tým,
ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Nepochybne spotrebiteľ musí byť

informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 OZ. Výzvu
veriteľa podľa § 53 ods. 9 Obč.zák. a žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky je potrebné považovať za právne úkony a tieto pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle
§ 37 Obč.zák. určitosť a zrozumiteľnosť. Výzva podľa § 53 ods. 9 Obč.zák. musí byť jasná a určitá,
aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac ako tri mesiace,

aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky.
V neposlednom rade je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu § 54a Obč.zák..
Žalobca výzvou z 22.07.2024 oznámil žalovanému, že pohľadávka je po lehote splatnosti vo výške 48,90
Eur a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, pričom výzva nespĺňa zákonné požiadavky tak, ako
to má na mysli § 53 ods. 9 Obč.zák. a takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná. Žalobca dostatočným

spôsobom nepreukázal využitie práva na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru a nemohlo tak dôjsť ani
k predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Takýto právny úkon súd posúdil ako neurčitý právny úkon a
v zmysle § 37 Obč.zák. pre jeho neurčitosť ide o neplatný právny úkon. Pre úplnosť súd tiež konštatuje,
z Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s kódom IHTK121 vyplýva, že tieto nie
sú fyzicky spojené so samotnou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nie sú na žiadnej strane podpísané

žalovaným na rozdiel od samotnej úverovej zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že dojednanie v Hlave
7. o predčasnom zosplatnení úveru je pre nedodržanie písomnej formy s poukazom na § 9 ods. 1 ZoSÚ
a § 40 ods. 1 Obč.zák.. neplatné a žalobkyňa nebola oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru,
z týchto dôvodov sa súd ani nezaoberal tvrdením žalovaného o nedodržaní podmienok podľa § 53 ods.9 Obč.zák., pretože dodávateľ (žalobca) mohol uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Obč.zák., t.j. žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky iba ak to bolo platne dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru, žalobca nebol oprávnený požadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru, a preto súd
jeho žalobu zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a pretože mal
žalovaný vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).