Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13Pc/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125203753
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikoleta Uhlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125203753.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci účastníkov konania – manželov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Kočíkovou Šiškovou, advokátkou so sídlom Kapitulská 26, Trnava a
manžela B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, o návrhu manželky na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení :

B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, je povinný platiť manželke A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX výživné vo výške 100,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk
manželky počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Súd zároveň poučuje navrhovateľku o možnosti podať proti manželovi návrh vo veci samej, t.j. návrh
na určenie vyživovacej povinnosti na manželku v zmysle § 71 Zákona o rodine.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.05.2025 domáhala, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uloží manželovi prispievať na výživu manželky sumou 100,00 Eur

mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám manželky. Súčasťou návrhu zo 14.05.2025 bol aj návrh
manželky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,00 Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, a na maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, pričom konanie vo veci návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia vo
veci výživného na maloleté deti sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 112P/87/2025. Návrh manželky

na vydanie neodkladného opatrenia vo veci výživného na manželku súd vylúčil na samostatné konanie
vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 13Pc/18/2025.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že manžel dňa 19.03.2025 opustil spoločnú domácnosť – byt v
obci A., kde majú manželia spolu s deťmi trvalý pobyt a neprispieva na výživu maloletých detí a ani
na manželku, pričom manželka je na predĺženej rodičovskej dovolenke so synom D., ktorý je autista,

je plienkovaný a nie je schopný chodiť toho času do škôlky a teda navrhovateľka je čo sa týka financií
úplné odkázaná na manžela, ktorý ich opustil a nemá záujem o rodinu. Matka ako manželka sa snažila
vec riešiť mimosúdne a jej právna zástupkyňa žiadala manžela, aby dobrovoľne začal platiť jej a deťom
výživné, čo on odmietol s tým, že ide na operáciu ruky, je PN a nebude jej nič prispievať, pretože platí
hypotéku. Ďalej uviedla, že je síce pravdou, že manžel platí hypotéku, ale ide byt, ktorý patrí do BSM a
teda ide aj o jeho majetok, o ktorý by mohli prísť v prípade ak by prestal úver splácať. Manžel trval na

tom, aby bola vždy doma a on sa o ňu staral a doslova ju rozmaznával, a teraz sa zo dňa na deň po
jednej hádke zobral, opustil ju aj deti a nechal ju odkázanú na pomoc jej matky, ktorá keby jej finančnenepomáhala, tak nemá deťom ani čo dať do úst. Matka opätovne poukázala na skutočnosť, že je na
predĺženej rodičovskej dovolenke so synom D., ktorý je autista, má síce štyri roky, ale stále nosí plienky,
nerozpráva, má veľké problémy v správaní a nie je možné ho toho času dať do škôlky, a preto jej aj úrady

schválili predĺžený rodičovský príspevok, ktorý poberá vo výške 340,00 Eur. Zároveň poberá prídavky
na obe deti vo výške 60,00 Eur na každého, čiže je mesačne odkázaná na príjem vo výške 460,00 Eur,
z čoho musí zaplatiť stravu pre seba a obe deti, oblečenie pre deti, hygienické potreby a plienky pre
syna D., ktorý je stále plienkovaný vo výške 120,00 Eur mesačne. Maloletý D. má stravovacie problémy
a je náročné mu pripravovať denne stravu. Poukázala na to, že obe deti stále rastú a stále potrebujú

nové oblečenie, ktoré sa snaží kupovať v akcii. Obe deti potrebujú ortopedickú obuv, pričom topánky
stoja cca. 100,00 Eur, o čom otec veľmi dobre vie, ale nezaujíma ho to odkiaľ zoberie na to peniaze.
Otec sa spolieha, že jej pomôže jej mama, pretože vie, že by ju nenechala s deťmi na mizine. Ďalej
uviedla, že je adoptovaná a jej adoptívna rodina sa jej stále snaží pomôcť, pretože vedia do akej situácie
sa dostala. K manželstvu uviedla, že bolo už dlhšie v kríze, ktorá pramenila aj z povahy otca, ktorý keď
sa nahneval, tak bol agresívny, kričal, bol vulgárny a stalo sa aj to, že u nich doma zasahovala polícia,

pričom vždy to skončilo dohovorom a poradili jej, aby od otca odišla, ale ona nemá kam odísť. Otec stále
chce, aby odišla ku svojej matke, ale kvôli deťom nechce odísť zo spoločného bytu, pretože dcéra má v
obci školu, kamarátov, je tam zvyknutá a pre syna autistu by to bola extrémna psychická záťaž, ktorá by
mohla veľmi radikálne zhoršiť jeho stav. Deti sú v byte zvyknuté a ona momentálne inú možnosť bývania
nemá, pretože nemá žiadne peniaze. Otec nechcel, aby pracovala a vždy jej dal to, čo chcela a dal jej aj

peniaze, keď chcela. Je skromná a všetko čo minie je na deti. Vie, že sa bude musieť naučiť hospodáriť a
žiť sama, pretože je evidentné, že otec s ňou a s deťmi ostať nechce, ale momentálne je stále odkázaná
na jeho financie a jeho príjem, pretože do práce ísť nemôže a z rodičovského príspevku nevie uživiť seba
a dve maloleté deti a hlavne jedno dieťa, ktoré má určité postihnutie, ktoré si vyžaduje zvýšené náklady.
Poukázala na to, že každé sedenie u psychológa a potvrdenie pre účely úradu práce stojí okolo 100,00

Eur. K príjmu otca uviedla, že netuší koľko presne zarobí, pretože nikdy sa o to nezaujímala a nemala
na to dôvod, keďže vždy mala dosť peňazí od manžela, ktoré jej dal v hotovosti a keď potrebovala kúpiť
niečo drahšie pre deti, tak to zaplatil kartou alebo v hotovosti. Je si však istá, že manžel zarobí aj viac
ako 2000,00 Eur v čistom. Pravdou je, že je teraz na PN, pretože mu operovali ruku, ktorú si nešťastne
zlomil, ale verí tomu, že aj jeho PN je dostatočná na to, aby aspoň čiastočne prispieval jej a deťom a

platil výživné tak, aby neboli s deťmi odkázané na pomoc jej rodiny. Matka ďalej uviedla, že asi pred
mesiacom prišiel manžel domov a dal jej papier, na ktorom bol návrh na rozvod, ktorý povedal, že podal
a že sa má pripraviť na to, že pôjde žiť k svojej matke aj s deťmi, ale skutočne to nie je možné a ani to
nechce. Keď sa manžel rozhodol, že už nechce s ňou a s deťmi žiť a obmedzujú ho a vadia mu, tak nech
jej aspoň ponechá životnú úroveň, na ktorú boli zvyknutí a ktorú od narodenia detí mali a nie že teraz

ju s deťmi nechá bez príjmu a pomoci. Žiada súd, aby vyhovel návrhu a aspoň kým súd nerozhodne
o rozvode manželstva, tak aby do toho času bol otec maloletých detí povinný prispievať na maloleté
deti na každého sumou 150,00 Eur mesačne, aby mali z čoho žiť. Ďalej uviedla, že otec odkedy odišiel
19.3.2025 z domácnosti sa o deti nezaujíma a nestretáva sa s nimi, a to aj napriek tomu, že má možnosť
vychádzok počas práceneschopnosti, ale nemá o deti záujem.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP")
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva (2).7. Podľa § 328 ods. 1,2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2).

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa čl. 1 Základných princípov, na ktorých je založený Civilný mimosporový poriadok, súd

postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na
dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany
verejného záujmu upraví zákon.

11. Podľa čl. 6 ods. 2 Základných princípov, na ktorých je založený Civilný sporový poriadok, súd

zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

12. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie

neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že
sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom

je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť
je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že
by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je
ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať

pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

16. Zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádza z požiadavky, že manželia majú mať
rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch
manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže
sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktoréhoživotná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na
výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. Pri určovaní
vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd potom povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z

manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov,
aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Nestačí zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného manžela, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb
danúpovahoupráce,spôsobomživota,zdravotnýmstavomapodobne.Zároveňjesúdpovinnýzaoberať
sa otázkou starostlivosti o domácnosť, prípadne aj otázkou osobnej starostlivosti o deti.

17. Zo skutkového stavu osvedčeného manželkou spolu s pripojenými listinami vyplýva, že účastníci
konania sú manželia. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, a to maloletý D. B., nar. XX.XX.XXXX
a maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX. Manželka je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Manžel je
zamestnaný v spoločnosti E. F. C., D.,. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že jeho priemerný
mesačný vymeriavací základ je za obdobie od 05/2024 do 04/2025 vo výške 2.717, 60 Eur. Manželia

nežijú v spoločnej domácnosti od 19. marca 2025, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť.
Mesačný príjem manželky predstavuje 460,00 Eur mesačne, ktorý pozostáva v zmysle návrhu
manželky z rodičovského príspevku vo výške 340,00 Eur a rodinných prídavkov vo výške 120,00
Eur, z ktorého uhrádza všetky nevyhnutné náklady spojené so starostlivosťou o deti, ale aj svoje
výdavky (strava, oblečenie pre deti, hygienické potreby, potreby pre syna D., obuv pre maloleté deti).

Manželka sa vzhľadom na zdravotný stav maloletého D. nemôže zamestnať a dosahovať príjem, resp.
iným spôsobom zabezpečovať prostriedky na živobytie a úhradu pravidelných mesačných výdavkov.
Manželka nemá vedomosť o financiách manžela, keď uviedla, že počas spolužitia jej peniaze dával,
nepozná ani jeho príjem. Má za to, že zarobí aj viac ako 2000,00 Eur v čistom. Manžel manželke
neprispieva na jej výživu, aj napriek tomu, že takúto povinnosť v zmysle § 71 Zákona o rodine má.

Z návrhu vyplýva, že manžel platí na byt, v ktorom býva manželka s maloletými deťmi hypotéku
a ostatné náklady na bývanie. Od opustenia spoločnej domácnosti tak manželka okrem poberania
rodičovského príspevku a prídavkov na deti de facto nemá žiadne prostriedky na úhradu aspoň
minimálnych nevyhnutných nákladov, t.j. životná úroveň manželky oproti životnej úrovni manžela je
podstatne nižšia, a to aj napriek tomu, že životná úroveň manželov by mala byť v zásade rovnaká. Súd

vzhľadom na takto osvedčené skutočnosti má za to, že v danom prípade manželka osvedčila potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov.

18. Súd poukazuje na skutočnosť, že zákon nedefinuje, čo znamená pojem „nevyhnutná miera“ ani
objektívne kritéria, z ktorých je potrebné vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti neodkladným

opatrením. Súd zastáva názor, že musí ísť o takú výšku výživného, ktorá dočasne pokryje všetky
nevyhnutné výdavky spojené s uspokojením základných potrieb oprávneného z vyživovacej povinnosti
(napr.zabezpečeniebývania,stravovania,zdravotnejstarostlivosti,hygienickýchpotrieb,prípadneiných
nevyhnutných výdavkov). Manželka špecifikovala svoje výdavky nasledovne: strava pre seba a obe deti,
oblečenie pre deti, hygienické potreby, potreby pre syna D., ktorý je stále plienkovaný, čo predstavuje

cca 120,00 Eur mesačne, ortopedickú obuv pre deti cca. 100 Eur, pričom však konkrétnu výšku výdavkov
neuviedla. Na tomto mieste je však potrebné poukázať aj na to, že vyživovacia povinnosť medzi
manželmi vychádza z filozofie rovného postavenia v právach a povinnostiach oboch manželov (t.j..
práve oboch manželov na rovnakú životnú úroveň), nie z požiadavky odôvodnených výdavkov toho
ktorého manžela. Preto súd pri určení vyživovacej povinnosti nemusí prihliadať na špecifikáciu výdavkov

oprávneného manžela ako na primárnu podmienku. Súd uložil manželovi prispievať na výživu manželky
sumou vo výške 100,00 Eur mesačne, vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred k rukám manželky
počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia v súlade s návrhom manželky. S poukazom na skutočnosť,
že výška zákonného životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 2024 predstavuje sumu
273,99 Eur, považoval súd sumu výživného v nevyhnutnej miere vo výške 100,00 Eur mesačne pre

manželku vzhľadom na jej potreby a najmä navrhovanú výšku výživného uvedenú v petite návrhu za
primeranú. Takáto suma výživného zabezpečí navrhovateľke dôstojnejší život, keď z objektívnych príčin
nemôže toho času dosahovať príjem a zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. K tomu
súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v
žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením

je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov
a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné,
že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého
sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čoznamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu. Inak povedané, sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou,
v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Predmetná zásada sa uplatní aj v konaniach mimosporových,

avšak výhradne v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj bez návrhu. Táto zásada sa neuplatní,
ak možno konanie začať len na návrh (konanie o rozvod manželstva, konanie vo veciach výživného
plnoletýchosôbapod.)..(Smyčková,R.,Števček,M.,Löwy,A.,Tomašovič,T.akol.Civilnýmimosporový
poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 207 - 209).

19. Súd pre úplnosť dodáva, že na tunajšom súde je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletým na základe návrhu manžela doručeného súdu dňa 10.06.2025 pod sp. zn.
112P/111/2025. Súd marginálne dodáva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi sa viaže na trvanie
manželstva, preto vyživovacia povinnosť manžela voči manželke zanikne s ohľadom na podaný návrh
na rozvod manželstva právoplatným rozhodnutím o rozvode manželstva.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto rozhodnutia.

21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na
náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53
a nasl. CMP. (výrok II.).

23. Podľa § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany

a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia (2).

24.Súdzároveňpoučilnavrhovateľkuomožnostipodaťprotimanželovinávrhvovecisamej,t.j.návrhna

určenie vyživovacej povinnosti na manželku v zmysle § 71 Zákona o rodine, v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia (výrok III.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.