Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Cb/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121574767
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6121574767.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: MO transport s.r.o., so

sídlom Račianska 88B, 831 02 Bratislava, IČO: 47 660 520 (pôvodne Slovak Estate s.r.o., Tallerova 4,
811 02 Bratislava, IČO: 50 050 907), zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom
Kupeckého 320/33, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: ACHP Levice a.s., so sídlom
Podhradie 31, 934 01 Levice, IČO: 00 005 819, zast. advokátska kancelária agner & partners, s.r.o. so
sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o zaplatenie 6.204,90 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 70,30 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,30 eur odo dňa 13.01.2022 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 97,74
%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.12.2021 sa žalobca domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.204,90 eur, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v sume 40,- eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.204,90 eur od
15.12.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľnosti parcely registra „A.“ č. XXX/X, B. C. o výmere XXXXX m2 v spoluvlastníckom podiele
X/XX k celku, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie D., obec D., okres E..
Podľa žalobcu zo strany žalovaného dochádza k užívaniu vyššie uvedenej parcely bez akejkoľvek

existujúcej dohody, resp. zmluvy o užívaní či nájomnej zmluvy, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu
žalovaného. Vzhľadom k uvedenému tak predstavuje dlh žalovaného voči žalobcovi za užívanie
predmetnejnehnuteľnostiodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX(222dní)sumu788,11eur,pričomtátosuma
bola určená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX. V zmysle tohto znaleckého posudku bolo stanovené
ročné nájomné spoluvlastníckeho podielu sumou 10.200,- eur. Nájomné za 1 deň tak predstavuje sumu
27,95 eur a teda za 222 dní užívania predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 6.204,90 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 10.01.2022 platobný rozkaz, sp. zn. 31Up/2007/2021,
ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.204,90 eur s príslušenstvom, proti
ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu z titulu údajného
bezdôvodného obohatenia považuje za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu. Žalovaný síce užívavyššie uvedenú parcelu, pretože je jej väčšinovým podielovým spoluvlastníkom (spoluvlastnícky podiel
X/XX k celku), avšak v žiadnom prípade nedochádza k nadužívaniu predmetnej parcely žalovaným nad
rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný neužíva predmetnú parcelu v časti spoluvlastníckeho

podielu žalobcu, ktorému zodpovedá výmera X.XXX,XX m2. Žalobca neuviedol žiaden listinný alebo
iný dôkaz, ktorý by preukazoval nadužívanie uvedenej parcely žalovaným a preto sú tvrdenia
žalobcu nepreukázané a úplne irelevantné. Žalovaný nijakým spôsobom neobmedzuje spoluvlastnícke
právo žalobcu k vyššie špecifikovanej parcele, rovnako ako takto v minulosti neobmedzoval ani
predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov predmetného spoluvlastníckeho podielu, od ktorých ho

nadobudol žalobca. V súvislosti s neuznaním požadovaného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovaný poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
27.10.2010 sp. zn. 6 Cdo 184/2010. Žalovaný taktiež uviedol, že v prípade, ak sa žalobca rozhodne
podieľať na svojom užívacom oprávnení k vyššie uvedenej parcele užívaním jej časti zodpovedajúcej
veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, žalovaný v tomto žalobcovi nebude brániť a ani žalobcu
nejakým spôsobom nebude obmedzovať a súčasne je žalovaný ochotný dohodnúť sa so žalobcom na

podmienkach nájomnej zmluvy, na základe ktorej by mu umožnil prístup k vyššie uvedenej parcele.
Žalovaný poukázal aj na to, že vyčíslená hodnota nájmu znaleckým posudkom č. XXX/XXXX nebola
správne určená, nakoľko pri jej vyčíslení znalec vychádzal z porovnávania s hodnotami nehnuteľností
s úplne inou využiteľnosťou ako má sporná parcela, pričom nezohľadnil ani to, že sa jedná iba
o menšinový spoluvlastnícky podiel. Žalovaný je taktiež toho názoru, že nakoľko sa jedná o pozemok

v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami určenými na poľnohospodárske účely, by
mala všeobecná hodnota nájmu byť určená v súlade so zákonom č. 504/2003 Z. z. a nie znaleckým
dokazovaním. Zároveň namietal porušenie jeho predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka)
pri predaji spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti žalobcovi. Uviedol, že nakoľko ide o zákonné
predkupné právo, neuplatňuje sa v tomto prípade § 167s zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

v zmysle ktorého nie je správca pri speňažení majetku viazaný predkupným právom, keďže aj zo znenia
zákonného ustanovenia je zrejmé, že sa uplatňuje iba v prípadoch predkupného práva zriadeného
zmluvou.

3. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že zo snímok z katastrálnej mapy ako aj satelitný

snímok predmetnej parcely nepochybným spôsobom vyplýva, že žalobca je v užívaní nehnuteľnosti
obmedzovaný v celom rozsahu, nakoľko nehnuteľnosť tvorí súčasť priemyselného areálu žalovaného.
Žalovaný sa zaoberá výrobou, skladovaním a predajom priemyselných hnojív tuhých a tekutých
a výrobou a skladovaním ďalších agrochemických látok, pričom k tejto podnikateľskej činnosti mu
slúži celý areál vymedzený okrem ďalších aj predmetnou parcelou. S ohľadom na predmet činnosti

žalovaného, podľa žalobcu nie je možné účelné využitie nehnuteľnosti zo strany ďalších spoluvlastníkov.
Spoluvlastnícky podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci, resp. vlastnícke právo
spoluvlastníkasanevzťahujelennaurčitúkonkrétnučasťspoločnejveci,anineoprávňujespoluvlastníka
užívať len určitú reálnu časť veci. Počas trvania spoluvlastníctva preto nie je známe, ktorému
spoluvlastníkovi patrí tá-ktorá časť spoločnej veci. Nepopiera, že podieloví spoluvlastníci sa môžu

dohodnúť na spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci, takáto dohoda však zaväzuje iba
jednotlivých spoluvlastníkov, a nemá nijaký dopad na skutočné rozdelenie spoluvlastníckych podielov.
Spoluvlastníkovi,ktorémuvdôsledkutakejtodohodyniejezabezpečenéužívanievrozsahujehopodielu
na spoločnej veci, vzniká nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady. V nadväznosti na uvedené
skutočnosti preto žalobca považuje argumentáciu žalovaného týkajúcu sa rozsahu jeho užívania

nehnuteľnosti v pomere k ostatným spoluvlastníkom za bezpredmetnú. Žalobca sa nestotožňuje aj s
tvrdeniami žalovaného o údajnom nadhodnotení ceny nájmu za užívanie spoluvlastníckeho podielu
žalobcu. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil hodnotu nájmu stanovanú znalcom.
Určenie hodnoty nájmu nehnuteľnosti je podľa žalobcu výhradne odbornou záležitosťou, ktorá si žiada
odborné posúdenie. K tvrdeniam žalovaného, že by sa pri stanovení hodnoty nájmu malo vychádzať

z ustanovení zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov uviedol, že predmetný pozemok v
žiadnomprípadeniejepoľnohospodárskympozemkom,ajkeďjenalistevlastníctvadruhpozemkuB.C.,
nakoľko je nespornou skutočnosťou, že tento pozemok tvorí súčasť priemyselného areálu žalovaného.
Čo sa týka využitia areálu žalovaného, tento určite nie je využívaný na poľnohospodársku prvovýrobu,
nakoľko medzi hlavné činnosti vykonávané v tomto areály patrí priemyselná výroba hnojív a iných

agrochemických látok, pričom ďalšími činnosťami sú okrem iného aj predaj pohonných látok, pneumatík,
autobatérií.4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Levice dňa 11.02.2022 v zmysle § 10
ods. 3 resp. § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu nad rámec uviedol, že naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených
v podanom odpore. Z predložených snímok katastrálnej mapy nevyplýva, že žalobca je v celom rozsahu
obmedzovaný vo využívaní predmetnej parcely. Domnienky žalobcu, podľa ktorých s ohľadom na
predmet činnosti žalovaného a skutočnosť, že sporná parcela je súčasťou areálu žalovaného, nie
je možné účelné využitie predmetnej parcely zo strany ďalších spoluvlastníkov, nie sú podložené

žiadnym dôkazom, pričom je z nich zrejmé, že žalobca nikdy nebol osobne obhliadnuť parcelu, ku
ktorej nadobudol vlastnícke právo. Predmetný areál žalovaného v obci D. nie je vôbec priemyselným
areálom, ale areálom, v ktorom žalovaný nič nevyrába, ale v ňom iba skladuje tovar, v prevažnej
miere poľnohospodárske hnojivá, prípadne agrochemikálie alebo osivá určené pre svojich obchodných
partnerov. Donedávna bol v tomto areáli skladovaný aj letecký benzín, nakoľko bola v blízkosti tohto
areálu prevádzkovaná aj obslužná letisková plocha, využívaná na pristávanie lietadiel pri leteckej

aplikácii hnojív, avšak táto letisková plocha sa už v súčasnosti nevyužíva. Žalovaný neužíva celý
areál vrátane spornej parcely, pretože na svoju vyššie uvedenú skladovaciu činnosť potrebuje a už
dlhodobo využíva iba jeho časť. Čo sa týka ostatných priestorov, tieto žalovaný nevyužíva a buď
ich prenajíma, alebo sú úplne opustené a žalovaný zabezpečuje iba ich pravidelnú údržbu. Žalovaný
zdôraznil, že žalobca opomenul tiež uviesť, že žalovaný je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom

spornej parcely, a teda sa v zmysle § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vôbec
nevyžaduje, aby bola o hospodárení so spoločnou vecou dosiahnutá dohoda medzi podielovými
spoluvlastníkmi v prípade, ak sa dosiahne väčšina, pričom väčšinu má žalovaný vzhľadom na veľkosť
jeho spoluvlastníckeho podielu. Táto skutočnosť podľa žalovaného musela byť žalobcovi známa už
v čase, keď nadobúdal predmetný menšinový spoluvlastnícky podiel k spornej parcele. Čo sa týka

spochybnenia správnosti záverov predmetného znaleckého posudku č. XXX/XXXX, tak na tomto
spochybnení žalovaný naďalej trvá. Žalovaný na rozdiel od žalobcu dlhodobo podniká v predmetnej
oblasti F. (B. E.) sám, ako aj prostredníctvom iných dcérskych subjektov, a z tejto svojej dlhoročnej
podnikateľskej činnosti zahŕňajúcej aj prevádzkovanie obdobných areálov ako je ten sporný, v obci
D., a teda má rozsiahle znalosti o tom, aká je súčasná obvyklá hodnota pozemkov obdobných so

spornou parcelou. Žalovaný poukázal na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného
dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorých všeobecná hodnota spornej parcely je v sume 4,7207 eur za 1 m2,
čo len potvrdzuje predchádzajúce tvrdenie žalovaného, že závery znaleckého posudku predloženého
žalobcom sú neštandardné a obsahujú bezdôvodne navýšenú všeobecnú hodnotu spornej parcely,
resp. hodnotu nájomného za jej užívanie, ktorá vôbec nekorešponduje s hodnotami, ktoré sú obvyklé

pre porovnateľné nehnuteľnosti v danej lokalite. Preto je žalobcom náhrada z údajného bezdôvodného
obohatenia žalobcom nesprávne vyčíslená a nadhodnotená. Zotrval na názore o nutnosti aplikácie
zákona č. 504/2003 Z.z., keďže sporná parcela je pozemkom na poľnohospodárske účely v zmysle
citovaného zákona, nakoľko ide o pozemok zastavaný stavbami slúžiacimi na poľnohospodárske účely,
čo je potvrdené aj údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností. Žalovaný je tiež poľnohospodárskym

podnikom, čo vyplýva z jeho predmetu činnosti, uvedeného v Obchodnom registri Slovenskej republiky.
Aj v prípade, ak by bolo preukázané nadužívanie spoluvlastníckeho podielu k spornej parcele zo strany
žalovaného, potom by sa náhrada pre žalobcu odvíjala od minimálneho nájomného resp. odplaty za
užívanie predmetnej parcely stanovených v zmysle § 10 ods. 2 zákona o nájme poľnohospodárskych
pozemkov ako dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území.

6. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení opäť poukázal na skutočnosť, že každému spoluvlastníkovi patrí
ideálna časť predmetu spoluvlastníctva zodpovedajúca jeho podielu, a to bez ohľadu na skutočnosť,
či je alebo nie je táto vec aj fakticky deliteľná. Ideálny podiel znamená, že každý zo spoluvlastníkov
vykonáva práva a povinnosti k celej veci v rozsahu svojho ideálneho podielu, a to spoločne s ostatnými

spoluvlastníkmi. Preto spoluvlastníkovi, ktorému nie je zabezpečené užívanie v rozsahu jeho podielu na
spoločnej veci, vzniká nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady. Žalobca k tvrdeniam žalovaného,
že z jeho strany nedochádza k nadužívaniu spornej parcely uviedol, že predmetný areál využíva
ako skladovacie priestory, pričom vo zvyšku ho bežne prenajíma iným subjektom, a teda na základe
nájomných zmlúv umožňuje žalovaný využívanie nehnuteľnosti dokonca tretím osobám a z nájomného

vzťahu mu plynie úžitok vo forme úhrady sumy nájomného. Vlastná činnosť žalovaného tak spočíva v
užívaní nehnuteľnosti na skladovacie priestory, ako aj v užívaní pozemku na prenájom iným subjektom.
Žalobca zastáva názor, že neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je
pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov, alebo z rozhodnutia väčšinového

spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Znalecký posudok č. XX/XXXX predložený žalovaným je pre
totosúdnekonanienepoužiteľný,nakoľkoúlohouznalcabolourčiťvšeobecnúhodnotunehnuteľnostipre
účel prevodu nehnuteľnosti, pričom tento v rámci záverov znaleckého posudku určil všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti vo výške 72.400,- eur, pričom predmetom tohto konania nie je vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, v rámci ktorého by tento posudok mohol byť upotrebiteľným. Pri určení výšky náhrady

za užívanie nehnuteľnosti je preto potrebné stanoviť výšku obvyklého nájomného v porovnateľnom
mieste a čase, a nie všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, pričom žalobca poukázal práve na závery ním
predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX.

7. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania poukázal na skutočnosť, že žalovaný využíva
celú predmetnú nehnuteľnosť ako súčasť svojho priemyselného areálu prevádzkovaním svojej

podnikateľskej činnosti. Na nehnuteľnosti sa nachádzajú stavby v jeho výlučnom vlastníctve, konkrétne
budovy so súp. č. XXX a XXX, jedná sa o skladové priestory. Budova so sup. č. XXX F. G., ako aj
budova so sup. č. XXX H. I., všetko evidované na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie D. a je
bez významu, či žalovaný všetky uvedené stavby aktívne užíva, resp. či prináša užívanie stavby zisk.
Celý predmetný areál je oplotený s režimom nepovolaným osobám vstup zakázaný s vrátnou službou,

každý vstup do areálu je zabezpečený zámkom, teda brána sa zamkýna s tým, že sa aj plombuje, preto
je vstup pre tretie osoby vylúčený. Žalobca je obmedzený v užívaní svojho spoluvlastníckeho podielu
v celom rozsahu. Pokiaľ by aj žalovaný v presnej výmere neužíval aj spoluvlastnícky podiel žalobcu,
svojim doterajším konaním mu zabránil v jeho užívaniu. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania
nad rámec argumentov uvedených v písomných podaniach uviedol, že žalobca sa nikdy nedomáhal

užívania predmetnej nehnuteľnosti v akomkoľvek rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a v čase,
keď danú nehnuteľnosť nadobudol, vedel, že jeho spoluvlastnícky podiel bude menší. V prípade, ak
by sa žalobca od žalovaného domáhal užívania predmetnej parcely, žalovaný by sa so žalobcom
určitedohodolnaužívanienehnuteľnostivrozsahuzodpovedajúcomspoluvlastníckehopodielužalobcu.
Žalobca nemal zabezpečený prístup k parcele, keďže táto sa nachádza v areáli žalovaného. Všetky

prístupové cesty k nej smerom od verejnej komunikácie sú v spoluvlastníctve žalovaného resp. tretích
osôb. Žalobca preto dodnes nemá a ani nikdy nemal zabezpečený žiaden prístup k parcele, ktorú tak
nemohol z týchto dôvodov nikdy objektívne užívať. Žalobca nepreukázal, že by za sporné obdobie
došlo k nadužívaniu nehnuteľnosti nad rámec žalovaného spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný v konaní
netvrdil, že celý zvyšok pozemku prenajíma tretím osobám. Predmetná parcela predstavuje pozemok

v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do XX. XXXX
XXXX, slúžiaci na poľnohospodárske účely, pri ktorom zákon stanovuje odplatu za jeho užívanie na
dvojnásobok obvyklej hodnoty nájmu v danom katastrálnom území. V písomnom podaní tiež uviedol,
že k spornej parcele nie je v súčasnosti uzatvorená žiadna nájomná zmluva, tvrdenie ktorému označil
žalobca za účelové a rozporné s predchádzajúcimi písomnými a ústnymi prednesmi žalovaného v tomto

konaní.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvým rozsudkom dňa 17.10.2023, č.k. 7Cb/9/2022-222 tak,
že žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
(výrok II.), proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie. V odvolaní uviedol,

že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tiež prvoinštančný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ohľadom záveru
prvoinštančného súdu, že žalovaný neužíva predmetnú parcelu nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu poukázal na charakter podielového spoluvlastníctva, keď spoluvlastnícky podiel nepredstavuje
určitú konkrétnu časť spoločnej veci a preto počas trvania spoluvlastníctva nie je známe, ktorému

spoluvlastníkovi patrí tá - ktorá časť spoločnej veci, keď spoluvlastníkovi, ktorému nie je zabezpečené
na základe dohody jednotlivých spoluvlastníkov užívanie veci v rozsahu jeho podielu na spoločnej
veci vzniká nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
využíva predmetnú nehnuteľnosť ako súčasť svojho priemyselného areálu k prevádzkovaniu svojej
podnikateľskej činnosti, keď na nehnuteľnosti sa nachádzajú stavby vo výlučnom vlastníctve žalobcu

(žalobca mal zjavne na mysli žalovaného, pozn. súdu), a to konkrétne budovy so súp. č. XXX a XXX,
XXX a XXX, keď je bez právneho významu, či žalobca (žalobca mal zjavne na mysli žalovaného, pozn.
súdu) všetky uvedené stavby aktívne užíva, nakoľko v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/186/2018
„povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bezohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné
ani to, či prípadne komu prináša užívanie stavby“. Uvedené sa dá analogicky použiť na spoluvlastnícky
vzťah k pozemku, kde jeden zo spoluvlastníkov je vlastníkom stavieb na predmetnom pozemku, ktoré

bránia v užívaní pozemku druhému zo spoluvlastníkov. Poukázal na účelové konanie žalovaného, ktorý
poprel svoje predchádzajúce tvrdenia a uviedol, že žiadne priestory tretím subjektom neprenajíma a
areálvyužívavýlučnesám.Osobitnedaldopozornostiskutočnosť,žecelýpredmetnýareál(žalovaného)
je oplotený, s režimom nepovolaným osobám vstup zakázaný, s vrátnou službou, ktorá skutočnosť
bola potvrdená na miestnej ohliadke dňa XX.XX.XXXX, preto boli jeho pokusy do areálu žalovaného

vstúpiť neúspešné. Pokiaľ by teda aj žalovaný v presnej výmere neužíval aj jeho spoluvlastnícky podiel,
svojim doterajším konaním mu de facto v užívaní svojho podielu zabránil. Nevykosenie pozemkov
pri ohliadke nasvedčovalo tomu, že išlo o nevykosenie trvajúce max. 2 až 3 týždne. S ohľadom na
charakter užívania areálu žalovaným vyplýva, že nie je možné účelné využitie nehnuteľnosti zo strany
ďalších spoluvlastníkov, preto argumentácia súdu o tom, že sa on pred podaním žaloby sa so žalovaným
nesnažil dosiahnuť dohodu na užívaní nehnuteľnosti považuje za rozpornú s elementárnou logikou

preukázaných skutkových okolností celej záležitosti. Citujúc uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/8/2019 zo
dňa 13.11.2009 poukázal na to, že čo sa týka samotnej výšky náhrady za bezdôvodné obohatenie, v
tomto smere predložil znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom z príslušného odboru, keď
s ohľadom na znenie § 209 ods. 2 CSP znalecký posudok predložený žalovaným bol pre toto súdne
konanie absolútne nepoužiteľným, nakoľko riešil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, avšak predmetom

konania vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebolo. Má preto za to, že žaloba bola podaná
dôvodne a preukázal, že došlo k bezdôvodnému obohateniu ako aj výšku bezdôvodného obohatenia.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na nové konanie (a rozhodnutie).

9. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na
to, že rozhodným v tejto veci je, či spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jeho
spoluvlastníckeho práva, pričom ani výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia z 27.09.2021
nesmerovala k uplatneniu práva užívať predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckeho podielu (žalobcu). Žalobca sa nikdy nedožadoval užívania pozemku v akomkoľvek

rozsahu a akýmkoľvek spôsobom, čo samo o sebe predstavuje dôvod na zamietnutie jeho žaloby,
keďže bez predchádzajúceho dožadovania sa užívania, nemohol žalovaný brániť žalobcovi v užívaní.
Žalobca vo výzve uvádza, že pozemok je údajne vlastne neužívateľný, avšak požaduje zaň vyše 22
násobok obstarávacej ceny - kúpnej ceny, ktorú zaň zaplatil. Na vec by bolo potrebné aplikovať § 10
ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.. Žalovaný tiež poukázal na nespornú skutočnosť, že žalobca nemal a

nemá zabezpečený prístup k spornej parcele z verejnej komunikácie cez susediace pozemky. Žalobca
by teda v rozhodujúcom období ani nemohol užívať predmetnú parcelu a teda aj z tohto dôvodu je
vylúčené, aby sa on na jeho úkon obohatil údajným nadužívaním danej parcely, ku ktorému však v
prvom rade nikdy nedošlo. Obohatenie sa na úkor iného je pojmovým znakom skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia a teda, ak žalobca pre nezabezpečený prístup cez susediace pozemky

nemohol predmetnú parcelu užívať, nemohlo by byť akékoľvek žalobcom tvrdené nadužívanie z jeho
strany (ku ktorému však ani nedošlo) na úkor žalobcu, čo predstavuje ďalší jednoznačný a zároveň
skutkovo nesporný dôvod na odmietnutie žaloby. Preto sú úvahy žalobcu o ideálnom spoluvlastníckom
podiele úplne bezpredmetné, keď z vykonanej obhliadky daného areálu bolo zrejmé, že žalovanému
v súvislosti s údržbou areálu vznikajú iba náklady a nie obohatenie na úkor žalobcu. Žalovaný nikdy

nepovedal, že prenajíma akúkoľvek časť predmetného pozemku tretím osobám. Ak hovoril o nájomných
zmluvách, mal na mysli pozemky tvoriace areál žalovaného mimo spornej parcely. Ak žalobca naďalej
trvá na tom, že nejaké nájomné zmluvy k danému pozemku existujú, čo však nie je pravda a vyvrátila
to aj obhliadka daného pozemku, bolo jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať, avšak dôkazné
bremeno neuniesol. Rovnako nepreukázal tvrdenie, že mu žalovaný údajne zamedzil vstup do areálu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný užíva iba časť nehnuteľnosti (sklad priemyselných
hnojív), avšak zvyšnú časť nehnuteľností, ktorá je už na prvý pohľad podstatne väčšia ako 4/11 z
daného pozemku, je možné využívať v podstate na akékoľvek legálne účely. Žalobcovou skutočnou
pohnútkou nadobudnutia podielu na pozemku nebolo jeho užívanie, ale snaha žalobcu vygenerovať z
danej nehnuteľnosti astronomický profit bez toho, aby na ňu vôbec musel kedykoľvek vstúpiť. Žalobca

nadobudol podiel na pozemku v konkurznom konaní za nízku kúpnu cenu, ktorý sa následne po
neúspešnom pokuse o predaj predmetného podielu k pozemku žalovanému za vyše 22-násobok
obstarávacej ceny, rozhodol žalovaného „ťahať po súdoch“ a požadovať, na základe nepravdivých a
vyfabulovanýchtvrdeníonadužívanídanéhopozemku,absolútneneprimeranébezdôvodnéobohatenie.Popísané konanie a pohnútky žalobcu predstavujú zneužívanie práva, ktoré nepožíva súdnu ochranu.
Žalovaný tiež uviedol, že zo strany žalobcu dochádza k zneužívaniu súdneho systému a svojich
procesných práv na to, aby s ním viedol zjavne bezúspešný spor, zrejme s motívom donútiť ho odkúpiť

jeho spoluvlastnícky podiel na spornej parcele za vyše 22 násobok jeho obstarávacej ceny.

10. Na základe návrhu pôvodného žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu odvolací Krajský súd
v Nitre uznesením č. k. 8Co/22/2024-310 zo dňa 27. mája 2024 návrhu vyhovel a pripustil, aby do
konania na miesto žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť MO transport s.r.o., so sídlom Račianska 88

B, Bratislava, IČO: 47 660 520, zastúpená: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom
Košice, Žižkova 4D, IČO: 47 240 482.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na základe odvolania žalobcu uznesením zo dňa 3. júna
2024, č.k. 8Co/22/2024-316 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 17.10.2023, č.k.
7Cb/9/2022-222 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa

nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní nároku žalobcu voči žalovanému
titulom nadužívania nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, keď dospel k záveru, že nebolo
preukázané ani to, že medzi stranami sporu vznikol spor o nadužívanie spoločnej nehnuteľnosti, teda
že by sa žalobca domáhal možnosti užívania spoločnej nehnuteľnosti, čo by mu zo strany žalovaného
bolo znemožňované. Odvolací súd poukázal na v konaní preukázané skutočnosti, a to podielové

spoluvlastníctvo strán k spoločnej nehnuteľnosti (parcela reg. A., p.č. XXX/X, k.ú. D.) žalobcu v podiele
X/XX a žalovaného v podiele X/XX k celku a podiel v rozsahu X/XX patrí tretej podielovej spoluvlastníčke
J. C.; že na spornej parcele sa nachádzajú viaceré stavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného (stavba
so sup. č. XXX - F. a XXX- F. E., XXX - F. D. G., K. F. XXX - L. M.); že sporná nehnuteľnosť
sa nachádza v priemyselnom areáli vo vlastníctve žalovaného, ktorý je strážený strážnou službou a

vstup nepovolaným osobám je zakázaný s tým, že okolité nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve
žalovaného. Z uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej
v konaní bolo preukázané, že žalovaný využíva spoločnú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve
ako súčasť svojho priemyselného areálu s tým, že žalobcovi nie je umožnený bezprostredný prístup
k tejto nehnuteľnosti, za dôvodnú. Odvolací súd sa tiež nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie

o nepreukázaní nadužívania spornej nehnuteľnosti zo strany žalovaného, nakoľko je potrebné brať
zreteľ i na stavby postavené na tejto nehnuteľnosti, pričom nie je podstatné len to, či túto spoločnú
parcelu žalovaný užíva, ale tiež to, že na tejto spoločnej nehnuteľnosti sú postavené stavby vo výlučnom
vlastníctve žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca je minimálne v rozsahu týchto stavieb
vo vlastníctve žalovaného obmedzený v bezprostrednom užívaní spornej parcely v rozsahu svojho

podielu, keď nemožno opomínať, že spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci
podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov, avšak vec, ktorá je predmetom
spoluvlastníctva, sa počas trvania spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkov reálne (fakticky) nerozdeľuje,
ale nerozdelená zostáva spoločnou pre všetkých spoluvlastníkov. Spoluvlastnícky podiel je mierou
účasti na vzťahu k spoločnej veci, i pokiaľ ide o užívanie veci. Vzhľadom na uvedené je potrebné

prijať záver, že tam, kde spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie veci v spoluvlastníctve vôbec
alebo aspoň v rozsahu určenom jeho podielom na spoločnej veci (keď tento reálne nie je určiteľný),
vzniká mu nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto
právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi
vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Za relevantnú označil odvolací súd námietku

žalobcu, ktorou žalobca poukazoval na to, že nemá zabezpečenú bezprostrednú možnosť užívania
spornej nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Nakoľko sporná parcela je súčasťou
uzatvoreného priemyselného areálu, ktorý je zabezpečený vrátnou službou, nie je možné jednoznačne
vysloviť záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný
nadužíval parcelu v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Ak spoluvlastník neužíva (nemôže

užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého
spoluvlastníka spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá
jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu, pričom odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/184/2010. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie
o tom, že nárok žalobcu nie je dôvodný, keď v konaní nebol preukázaný spor o užívanie spoločnej

nehnuteľnosti a uviedol, že dôvod, pre ktorý podielový spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,
nie je právne významný, a rovnako nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.
Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania
druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade saspoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si
úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní

celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Pri
posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti
veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti
veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti u jednotlivých častí veci rozdielna (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010 č. k. 6Cdo 184/2010). Odvolací súd dal žalobcovi do

pozornosti, že na daný prípad nedopadá rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/8/2019 zo dňa
13.11.2009, ktoré sa zaoberá otázkou užívania cudzej veci bez právneho dôvodu, keď v tomto prípade
ide o nárok žalobcu titulom nadužívania spoločnej veci, nachádzajúcej sa v podielovom spoluvlastníctve.
Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdiť (čo do základu i výšky)
nárok žalobcu uplatnený titulom nadužívania parcely, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu
azohľadniťpritompodstatnénámietkyuplatnenéžalobcomvodvolanívintenciáchzáväznéhoprávneho

názoru odvolacieho súdu uvedeného k nim ako aj zaoberať sa i otázkou procesného spoločenstva strán
sporu s poukazom na povahu strán sporu. Pri zaoberaní sa výškou nároku má súd prvej inštancie zvážiť
i to, či a aký vplyv má na ňu to, že nehnuteľnosť (nie) je vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, že
nie je úplne (stavbou - priľahlou plochou) zastavaná, že žalobca k nej nemá zabezpečený priamy prístup
a že žalovaný ju má užívať výlučne sám (bez nájmov), pričom posúdi i právny stav k parcele v čase

nadobudnutia vlastníctva žalobcom a podmienenosť a moment vzniku nároku (pre účely uplatneného
príslušenstva).

12. Súd následne nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vec v súlade s §180 CSP prejednal
v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s odvodnením

rozhodnutia odvolacieho súdu, v zmysle záverov ktorého by malo byť predmetom ďalšieho konania
už len dokazovanie súvisiace s určením výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorá by mala
byť určená podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku. Žalovaný na predmetnom pozemku
vykonáva skladovanie priemyselných hnojív a ďalších látok a práve na túto podnikateľskú činnosť slúži
predmetný areál a teda je nepochybné, že žalobca je obmedzovaný v užívaní svojho spoluvlastníckeho

podielu v celom rozsahu. K charakteru pozemku uviedol, že obhliadkou bolo vyvrátené tvrdenie
žalovaného o charaktere sporného pozemku ako poľnohospodárskeho. Rozhodujúcim kritériom nie je
len administratívny údaj v katastri, ale predovšetkým skutočný spôsob využívania danej nehnuteľnosti.
So všetkými otázkami týkajúcimi sa charakteru a spôsobu využitia nehnuteľnosti sa vysporiadal znalec
N. G.. Stanovenie nájomného, ako za poľnohospodársku pôdu by vôbec nezodpovedalo trhovej hodnote

a skutočnému účelu využívania nehnuteľnosti. V ďalšom zotrval na všetkých písomných a ústnych
vyjadreniach a navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že hoci
sa s rozhodnutím odvolacieho súdu v celom rozsahu nestotožňuje, rešpektuje ho, ale naďalej popiera
nadužívanie spornej parcely, či bránenie žalobcovi v užívaní. Samotná skutočnosť, že daná parcela je
zčastizastavanástavbamivovlastníctvežalovaného,naktorúpoukazujeodvolacísúdešteneznamená,

že žalovaný danú parcelu alebo stavbu nadužíva, alebo že by bránil v jej užívaní žalobcovi. Žalobca
sa nikdy nedomáhal užívania žiadnej časti parcely t.j ani žiadnej takej časti tejto parcely, na ktorej sa
nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovaného. Žalobca sa rovnako ani nikdy nedomáhal vstupu na danú
parcelu a tento vstup mu teda ani nemohol byť odopretý. Žalobca by ani objektívne nemohol užívať
žiadnu časť danej parcely, keďže k nej nemá zabezpečený prístup cez susedné parcely. Poukázal na §

139 ods. 2 OZ a uviedol, že žalobca nikdy neoslovil žalovaného na rozhodnutie o užívaní spoločnej veci.
Až v takom prípade by žalovaný teoreticky mohol žalobcovi odoprieť právo vstupu alebo užívania danej
parcely. Oplotenie areálu neznamená, že by sa žalobca nemusel obrátiť na žalovaného so žiadosťou na
užívanie a sprístupnenie pozemku, aby mu v tom vôbec mohlo byť bránené zo strany žalovaného. Pri
výške náhrady by bolo potrebné vychádzať z dvojnásobku obvyklej výšky nájmu ako to stanovuje zákon

č. 504/2003 Z.z., keďže sa jedná o areál zastavaný stavbami slúžiacimi na poľnohospodárske účely,
čo nebolo spochybnené ani zo strany odvolacieho súdu. Žalobca veľmi dobre vedel, akú nehnuteľnosť
nadobudol a poznal jej charakter. Žalobcom predložený znalecký posudok ohľadne výšky odplaty je
nepoužiteľný. V záverečnej reči poukázal na doterajšie podania, zhrnul ich obsah a navrhol súdu žalobu
zamietnuť.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a ostatných podaní strán sporu,
s obsahom predložených listinných dôkazov, obhliadkou ako aj oboznámením sa s obsahom celého
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:14. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie D., obec D., okres E. vyplýva, že
strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti: pozemku parcela registra „A.“, p.č. XXX/X, B.

C. o výmere XXXXX m2 (ďalej aj ako „spoločný pozemok“ alebo „sporný pozemok/parcela“), a to
žalobca v podiele X/XX k celku a žalovaný v podiele X/XX k celku. Podiel v rozsahu X/XX patrí tretej
podielovej spoluvlastníčke J. C.. Pozemok sa nachádza v extraviláne obce. Žalobca nadobudol podiel
na spoločnom pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatku č. X zo dňa
XX.XX.XXXX a žalovaný nadobudol podiely na spoločnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorej

vklad bol povolený správnym orgánom v konaní č. I. XXXX/XXXX-XX/XXXX a kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený správnym orgánom v konaní č. I. XXXX/XXXX-XX/XXXX.

15. Miestnou obhliadkou spoločného pozemku vykonanou dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že sporný
pozemokjesúčasťouväčšiehoareálupoľnohospodárskehopodniku,ktorývyužívažalovaný.Tentoareál
je oplotený (uzatvorený), strážený strážnou službou, vstup je zabezpečený zámkom, pričom brána sa

uzatvára s tým, že sa aj plombuje. Na bráne sa nachádza upozornenie, že areál a taktiež vstup do areálu
je zabezpečený aj kamerovým systémom. Vstup nepovolaným osobám je zakázaný. V prípade, ak chce
do areálu vstúpiť tretia osoba, takáto návšteva sa musí ohlásiť a oznámiť účel návštevy na „Vážnici“
a v prípade, keď je v pravidlách spoločnosti, že môže vstúpiť do areálu, tak sa táto osoba zapíše do
knihy návštev, v ktorej sa uvedie aj účel návštevy. Na spoločnom pozemku sa nachádzajú viaceré stavby

vo výlučnom vlastníctve žalovaného (stavba so sup. č. XXX - F. a XXX- F. E., XXX - F. D. G., K. F. XXX
– H. I.), pričom budovu skladiska užíva žalovaný na skladovanie pevných priemyselných hnojív, ktoré
sa tam v súčasnosti aj reálne nachádzajú. V súčasnosti v areáli nie sú žiadni nájomcovia. Budova súp.
č. XXX, F. je teraz mimo prevádzky, je tam označené, že je to uzamknuté. V areály žalovaného sa
nachádza aj nakladacia a vykladacia rampa, ktorá zasahuje z časti aj na spoločný pozemok, pričom

je to súčasť železničnej vlečky, ktorá sa momentálne nepoužíva. Časť za celým skladom č. XXX je
zarastená trávou a burinou, v čase obhliadky nebola táto časť upravená. Sklad leteckého benzínu súp.
č. XXX sa nevyužíva, v minulosti sa využíval ako sklad pre nájomcu leteckej služby, ktorý poskytoval
služby pre poľnohospodárov ako letecká aplikácia ochranných chemických látok a priemyselných hnojív.
V nájme to podľa vedúceho strediska nie je minimálne 2 roky. V areáli žalovaného boli uskladnené aj

poľnohospodárske stroje.

16. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXX (K.) pre katastrálne územie D., obec D., okres E.
vyplýva, že: stavba súp. č. XXX postavená na p.č. XXXXX/X je C. G.- F.; stavba súp. č. XXX postavená
na p.č. XXXXX/X je C. G. – F. E.; stavba súp. č. XXX postavená na p.č. XXXXX/XX je C. G. – F. D. G. a

stavba súp. č. XXX postavená na p.č. XXXXX/XX je C. G. – H. I., pričom právny vzťah k p.č. XXXXX/X,
XXXXX/X, XXXXX/XX J. XXXXX/XX pod týmito stavbami nie je evidovaný na liste vlastníctva. Z výpisu
z katastra nehnuteľností (č.l. XXX-XXX) tiež vyplýva, že pozemky, na ktorých stoja stavby s.č. XXX, XXX,
XXX J. XXX sú parcely reg. O., druh pozemkov P. C. J. Q., ktoré sú umiestnené mimo zastavaného
územia obce, pričom na týchto pozemkoch sú postavené nebytové budovy označené súpisným číslom

s kódom druhu stavby: C. G.. Vlastník pozemku, na ktorom sú tieto stavby postavené nie je vlastníkom
týchto stavieb. Parcela č.XXXXX/X, na ktorej stojí stavba súp.č. XXX, má výmeru XXX m2; parcela
č.XXXXX/X, na ktorej stojí stavba súp.č. XXX, má výmeru XXXX m2; parcela č.XXXXX/XX, na ktorej
stojí stavba súp.č. XXX, má výmeru XX m2 a parcela č.XXXXX/X, na ktorej stojí stavba súp.č. XXX,
má výmeru XXXX m2.

17. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra žalovaného vyplýva, že predmetom
jeho činnosti je aj sprostredkovanie leteckej činnosti v oblasti poľnohospodárstva, vykonávanie
laboratórnych rozborov pôdy, vody a prvkov rastlinného a živočíšneho pôvodu, obchodná činnosť
s priemyselným tovarom, obchodná činnosť s priemyselnými hnojivami, pesticídmi a ostatnými

výrobkami pre poľnohospodársku výrobu, vykonávanie aplikácie organických a anorganických hnojív,
služby pre ochranu rastlín, dezinsekcia, deratizácia objektov, výroba miešaných priemyselných hnojív,
veľkoobchodná činnosť so strojmi pre poľnohospodársku prvovýrobu, poľnohospodárska prvovýroba,
výkup a predaj (maloobchod a veľkoobchod) rastlinných a živočíšnych komodít, výroba kŕmnych
zmesí, prevádzkovanie verejného skladu, podnikateľské poradenstvo v oblasti poľnohospodárstva,

živočíšna výroba vrátane predaja nespracovaných výrobkov za účelom spracovania a ďalšieho predaja,
ochrana a výživa rastlín, výroba a opravy poľnohospodárskych strojov, veľkoobchod - priemyselné
a organické hnojivá, veľkoobchod s poľnohospodárskymi strojmi vrátane prísl., náradia, poľ. trakt.,
maloobchod - hnojivá, agrochemikálie, záhradkárske potreby, služby poľnohospodárskou technikou,prevádzka obilných síl a skladov, maloobchod - poľnohospodárske produkty, kŕmne zmesi, potraviny,
veľkoobchod s poľnohospodárskymi komoditami, nákup, predaj a sprostredkovanie predaja potravín,
osív a poľnohospodárskych produktov.

18. Z fotografií z katastrálnej mapy (č.l. XXX-XXX) vyplýva, že okolité nehnuteľnosti sú vo výlučnom
vlastníctve žalovaného resp. tretích osôb, pričom k spoločnej parcele priamy prístup z verejnej
komunikácie nevedie.

19. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že tento bol vypracovaný
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností za účelom
stanovenia všeobecnej hodnoty a určenia výšky ročného nájmu sporného pozemku. Pri stanovení
všeobecnej hodnoty znalec použil metódu polohovej diferenciácie a porovnávacej metódy stanovenia
všeobecnej hodnoty na základe ponúk z webových stránok pre danú lokalitu a typ pozemku. Použitie
kombinovanej metódy nebolo možné, nakoľko pozemok nie je schopný dosahovať primeraný výnos

formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Rovnako tak nebola počítaná ani výnosová
hodnota, nakoľko pozemok je bez možnosti dosahovania výnosu formou prenájmu. Pozemok je
využívaný ako priemyselný areál a nachádza sa mimo zastavaného územia obce D.. Pri porovnávacej
metóde znalec odpočítal z 5 porovnateľných pozemkov prevzatých z ponúk inzerátov 5%, a to 3%
z dôvodu možnej zľavy a 2 % predstavujúce províziu realitnej kancelárie. Prvý porovnateľný pozemok

v sume XX,XX eur/m2 sa nachádza v obci D. s rozlohou XXXX m2, pri R. O., šírka pozemku XX m,
využitie stavba rodinného domu aj podnikanie, všetky IS v dosahu. Druhý porovnateľný pozemok v sume
XX,XX eur/m2 sa nachádza v obci S. Q. Q. s rozlohou XXX m2, označený ako stavebný pozemok na
výstavbu rodinného domu, rozmery pozemku XXXXX m, všetky IS sú vybudované priamo pri pozemku,
príjazdová cesta asfalt. Tretí porovnateľný pozemok v sume XX,XX eur/m2 sa nachádza v obci S.

Q. Q. s rozlohou XXXX m2, označený ako stavebný pozemok na výstavbu rodinného domu, veľká
parcela v novovybudovanej časti obce, rozmery pozemku XXXXX m, všetky IS sú vybudované priamo
pri pozemku, príjazdová cesta asfalt. Štvrtý porovnateľný pozemok v sume XX,XX eur/m2 sa nachádza
v obci O. (X minút od mesta E.) s rozlohou XXXX m2, označený ako slnečný, rovinatý, vhodný na
stavbu rodinného domu, situovaný v tichej uličke medzi rodinnými domami, ku ktorému vedie spevnená

prístupová cesta a všetky IS sú v tesnej blízkosti pozemku. Piaty porovnateľný pozemok v sume XX,XX
eur/m2 sa nachádza v obci O. (X minút od mesta E.) s rozlohou XXX m2, označený ako stavebný
pozemok, ktorý má všetky IS na pozemku. Všeobecná hodnota pozemku o výmere X.XXX,XX m2
(podielu žalobcu) stanovená porovnávacou metódou vyšla na sumu 225.730,20 eur, t.j. 44,18 eur/m2,
ktorú znalec pri výpočte nepoužil, nakoľko za vhodnú metódu označil metódu polohovej diferenciácie. Pri

určení (výpočte) všeobecnej hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie použil znalec koeficient
polohovej diferenciácie s hodnotou 2,9050, vypočítaný ako súčin nasledovných koeficientov: koeficient
všeobecnej situácie (oblasť mimo zastavaného územia obce) v hodnote koeficientu 0,80; koeficient
intenzityvyužitia(nebytovébudovysnízkymvyužitím)vhodnotekoeficientu0,95; koeficientdopravných
vzťahov (15 min od mesta, pozemky bez možnosti využitia MHD) v hodnote koeficientu 0,90; koeficient

funkčného využitia územia (prevaha plôch pre priemyselnú výroku a sklady) v hodnote koeficientu
1,10; koeficient technickej infraštruktúry pozemku (možnosť napojenia na 3 druhy sietí) v hodnote
koeficientu 1,30; koeficient povyšujúcich faktorov (obchodné pozemky v miestach so silným turistickým
ruchom) v hodnote koeficientu 3,00 a koeficient redukujúcich faktorov (ak sa v blízkosti obytnej, admin.
alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia) v hodnote koeficientu

0,99. Pri určení všeobecnej hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie znalec vychádzal z
jednotkovejvšeobecnejhodnotypozemku7,97eur/m2,ktorúnáslednevynásobilkoeficientompolohovej
diferenciácie 2,9050 a určil všeobecnú hodnotu za m2 pozemku vo výške 23,15 eur . Pri výpočte
jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku znalec určil východiskovú hodnotu na 80% z 9,96 eur/m2
z východiskovej hodnoty mesta E., pretože východisková hodnota obce D. je 3,32 eur/m2, ktorá sa

nepribližuje reálnym hodnotám pozemkov v obci a pozemok by bol výrazne podhodnotený (80% z 9,96
= 7,97). Znalec tak metódou polohovej diferenciácie určil všeobecnú hodnotu pozemku o výmere
X.XXX,XX m2 (podielu žalobcu) na sumu 118.281,07 eur, t.j. 23,15 eur/m2, po zaokrúhlení 118.000,-
eur. Následne znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu na sumu 10.208,44 eur/rok, po zaokrúhlení
10.200,- eur/rok, a to výpočtom na báze všeobecnej hodnoty 23,15 eur/m2 pre obdobie predpokladanej

návratnosti 15 rokov, s úrokovou mierou 1,07 %, daň s príjmu 19%, koeficient zohľadňujúci daňové
zaťaženie 1,19 a počtom metrov štvorcových zodpovedajúcim podielu žalobcu na pozemku: X.XXX,XX
m2.20. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že tento bol vypracovaný
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností za účelom
stanovenia všeobecnej hodnoty sporného pozemku. Pri stanovení všeobecnej hodnoty znalec použil

metódu polohovej diferenciácie, nakoľko použitie porovnávacej metódy bol vylúčený z dôvodu
nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ nehnuteľností. Pozemok sa nachádza XXX m od posednej
zástavby rodinných domov, umiestnený mimo zastavaného územia obce D.. Pozemok je zastavaný
špecifickými neidentifikovanými stavbami značného rozsahu pre potreby majoritného vlastníka – F. R. +
H. I. v dĺžke XXX m, F. C. J. C.. Možnosť napojenia na elektrickú energiu a z časti aj na verejný vodovod

je zohľadnená v koeficiente predajnosti v danej lokalite. Prístup k pozemku je po účelovej asfaltovej
ceste, čiže dobrý s tým, že nie je právne prístupný – na prístupové parcely sa neviaže vecné bremeno
právo prechodu k pozemku. Veľká časť areálu je zásobovaná vodou z vlastného zdroja majoritného
vlastníka – studne. Pozemok evidovaný ako A., B. C., ktorej cena za m2 v katastri D. je 0,5828
eur. Znalec použil pri výpočte koeficient polohovej diferenciácie s hodnotou 8,1, vypočítaný ako súčin
nasledovných koeficientov: koeficient predajnosti v danej lokalite v hodnote koeficientu 1,5; koeficient

prístupu k pozemku v hodnote koeficientu 3,00; koeficient vplyvu veľkosti výmery pozemku v hodnote
koeficientu 3,00 a koeficient pozemok zastavaný T. Q. F. + H. I. v dĺžke XXX m v hodnote koeficientu
0,60. Znalec určil všeobecnú hodnotu pozemku o výmere XXXXX m2 na sumu 72.358,89 eur, t.j. 4,7207
eur/m2. Pri určení všeobecnej hodnoty pozemku za 1m2 znalec vychádzal z jednotkovej všeobecnej
hodnoty pozemku 0,5828 eur/m2, ktorú vynásobil koeficientom polohovej diferenciácie 8,1 (0,5828 x

8,1 = 4,7207). Všeobecná hodnota pozemku po zaokrúhlení bola určená znalcom v sume 72.400,- eur.
Prílohu tohto posudku tvorí aj ponuka na predaj investičného pozemku o výmere X.XXX m2 v obci D.
vo výlučnom vlastníctve (X/X) pôvodného žalobcu (XXXXXX U. s potencionálom na výstavbu rodinného
domu resp. zástavbu rodinných domov, evidovaný ako parcela reg. „O.“ p. č. XXXX, zapísaná na LV č.
XXXX so zabezpečeným prístupom z obecnej parcely, IS sú všetky dostupné za 29.950 eur, t.j. 8,14

eur/m2.

21. Z kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX v znení jej dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
predávajúci F. F., nar. X.XX.XXXX odplatne previedol na žalobcu nehnuteľnosti, a to 1/ pozemok parcela
reg. A., p. č. XX, E. E. C. o výmere XX m2, evidovaný na LV č. XXX, pre k.ú. D., spoluvlastnícky podiel

X/XX k celku, 2/ pozemok parcela reg. A., p. č. XXX/X, B. C. o výmere XXXXX m2, evidovaný na LV č.
XXX, pre k.ú. D., spoluvlastnícky podiel X/XX k celku (sporný pozemok), 3/ pozemok parcela registra
"O.", parc. č. XXXX, B. C., o výmere XXXX m2, evidovaný na LV č. XXXX, pre k.ú. D., spoluvlastnícky
podiel X/X a 4/ pozemok parcela registra "O.", parc. č. XXXX, B. C., o výmere XXXX m2, evidovaný na LV
č. XXXX, pre k.ú. D., spoluvlastnícky podiel X/X spolu za kúpnu cenu vo výške 12.195,- eur. Zo zmluvy

tiež vyplýva, že v mene predávajúceho túto uzatvárala správkyňa konkurznej podstaty ustanovená
predávajúcemu, F. F., ako dlžníkovi súdom v procese oddlžovacieho konkurzu (§ 166 a nasl. zákona č.
7/2005Z.z.),vktoromjepostaveniesprávcuprinakladanísmajetkompodliehajúcimkonkurzuupravené
v ust. § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.. Správkyňa tak konala v mene a na účet predávajúceho
(dlžníka) ako jeho zákonný zástupca. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že konkurz na majetok predávajúceho

bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 30OdK/54/2020 z 20.02.2020, pričom správkyňa
zapísala nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu podľa tejto zmluvy do súpisu všeobecnej podstaty
zverejnenom v OV č. XX/XXXX dňa X.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX bolo v OV č. XXX/XXXX zverejnené
ponukové konanie na kúpu nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka (predávajúceho). Kúpna cena bola
zaplatená na účet správkyne pred podpisom zmluvy.

22. Z oznámenia správkyne uverejnenom v OV pod č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vo
veci úpadcu F. F., nar. X.XX.XXXX správkyňa ponúka v súlade s § 167n ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z. na predaj majetok podliehajúci konkurzu, a to 1. pozemok parcely reg. A., p. č. XX, E. E. C.
o výmere XX m2, evidovaný na LV č. XXX, pre k.ú. D., spoluvlastnícky podiel X/XX k celku, patriaci

do súpisu všeobecnej podstaty zverejnenej v OV č. XX/XXXX dňa X.X.XXXX so súpisovou hodnotou
XX,- eur; 2. pozemok parcely reg. A., p. č. XXX/X, B. C. o výmere XXXXX m2, evidovaný na LV č.
XXX, pre k.ú. D., spoluvlastnícky podiel X/XX k celku (sporný pozemok), patriaci do súpisu všeobecnej
podstatyzverejnenejvOVč.XX/XXXXdňaX.X.XXXXsosúpisovouhodnotouXXXX,XXeur;3.pozemok
parcely registra "O.", parc. č. XXXX, B. C., o výmere XXXX m2, evidovaný na LV č. XXXX, pre k.ú. D.,

spoluvlastnícky podiel X/X, patriaci do súpisu všeobecnej podstaty zverejnenej v OV č. XX/XXXX dňa
X.X.XXXX so súpisovou hodnotou X.XXX,XX eur a 4. pozemok parcely registra "O.", parc. č. XXXX,
B. C., o výmere XXXX m2, evidovaný na LV č. XXXX, pre k.ú. D., spoluvlastnícky podiel X/X, patriacido súpisu všeobecnej podstaty zverejnenej v OV č. XX/XXXX dňa X.X.XXXX so súpisovou hodnotou
XXX,XX eur.

23. Z prílohy č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z.z. v znení zákona č. 465/2008 Z.z. súd zistil, že pre katastrálne
územie D. je hodnota ornej pôdy vo výške 0,5828 eur/m2 a hodnota TTP vo výške 0,1414 eur/m2.

24. Obvyklá výška nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku v zmysle
§ 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z určená postupom podľa § 5 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka SR č. 172/2018 Z.z.. zverejnená na webovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR pre katastrálne územie D. K. XXXXXX, B. E. bola za rok XXXX vo výške XXX,XX
eur/ha, pričom nebol použitý postup stanovenia obvyklej výšky nájomného podľa § 5 ods. 4 vyhlášky.

25. Z ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca ponúkol
žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku za kúpnu cenu 118.000,- eur resp. so

zľavou 10%, t.j. za kúpnu cenu 106,200,- eur.

26. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

27. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

28. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

29. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

30. Podľa § 137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

31. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

32.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov v znení účinnom
od 01.05.2021 do 31.08.2022 (ďalej aj len ako „ZoNPP“), pozemok na poľnohospodárske účely podľa

tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je
a) poľnohospodárskou pôdou,
b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na
poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,
alebo

c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

34. Podľa § 1 ods. 3 ZoNPP, obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri
prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj

o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci
rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie
dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie
poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

35. Podľa § 10 ods. 2 ZoNPP, na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo
o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej
dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplatyza užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami
na poľnohospodárske účely do XX. XXXX XXXX, ak slúži na poľnohospodárske účely.

36. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o
zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou
produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“) ako orná pôda,
chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

37. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové

tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

39. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. Z obsahu spisu vyplynulo, že predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobca ako
podielový spoluvlastník nehnuteľnosti - parcely registra „A.“ č. XXX/X B. C. o výmere XX.XXX m2
v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku, zapísanej na LV č. XXX, pre kat. úz. D., obec D., okres
E., domáha voči žalovanému ako tiež podielovému spoluvlastníkovi tej istej nehnuteľnosti v podiele
X/XX k celku, zaplatenia peňažnej sumy vo výške 6.204,90 eur s príslušenstvom ako náhrady za

nadužívanie spoločnej nehnuteľnosti v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalobca svoj nárok
(čo do základu) skutkovo vymedzil na základe skutočností, že žalovaný ako podielový spoluvlastník
spoločnej nehnuteľnosti nadužíva sporné nehnuteľnosti, keď medzi nimi nie je žiadna dohoda resp.
zmluva o užívaní, či nájomná zmluva, čím podľa žalobcu dochádza k bezdôvodnému obohateniu, s
odkazom na jej určenie v znaleckom posudku.

41. Procesná obrana žalovaného ohľadne základu žalobcom uplatneného nároku spočívala
v skutkových tvrdeniach, že žalovaný neužíva predmetnú parcelu v časti spoluvlastníckeho podielu
žalobcu (X.XXX,XX U.) a nijakým spôsobom neobmedzuje spoluvlastnícke právo žalobcu. Žalovaný
je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom spornej parcely, pričom túto užíva len v rozsahu

zodpovedajúcom veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca sa navyše užívania jeho podielu
u žalovaného nijakým spôsobom nedomáhal a zároveň žalobca ani nemohol svoj spoluvlastnícky podiel
na spoločnej nehnuteľnosti objektívne užívať, keďže nemá zabezpečený prístup k parcele. O všetkých
týchto skutočnostiach mal žalobca v čase nadobudnutia podielu na spoločnej nehnuteľnosti vedomosť.
Žalovaný tiež označil výkon práva žalobcu za rozporný s dobrými mravmi a namietal neplatnosť zmluvy,

ktorou žalobca nadobudol podiel na spoločnom pozemku, z dôvodu porušenia predkupného práva
žalovaného s poukazom na § 140 OZ.

42. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec
v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky

podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj
mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.
Predpokladom nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad

rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. V takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec
nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere,
než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov
(okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti, ktorej
existencia v konaní nebola ani tvrdená), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o

faktický stav (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp.zn. 6Cdo184/2010). V prípade,
že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto
právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovivylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť (viď uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo277/2009 zo dňa
24.11.2009). Spoluvlastník, ktorý spoločnú nehnuteľnosť užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu, nemusí ostatným spoluvlastníkom poskytovať peňažnú náhradu (ekonomickú protihodnotu

užívania) len vtedy, ak preukáže existenciu zmluvy o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Ak
nepreukáže,žejeoprávnenýspoločnúnehnuteľnosťužívaťnadrámecsvojhospoluvlastníckehopodielu
bezodplatne, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu
toho, čo nemôže byť vrátené (rozsudok NS ČR, sp.zn. 33Odo778/2005). Najvyšší súd Českej republiky v
rozsudku sp.zn. 30Cdo199/2007 zo dňa 08.01.2008 okrem iného uviedol: „Jestliže žalovaný uvedeným

způsobem ovládal pozemek žalobce natolik, že ač nebyl vlastníkem, byl to pouze on, kdo jej mohl
využívat pro potřeby své podnikatelské činnosti, pak bez ohledu na to, nakolik intenzivně jej skutečně
využíval (jakou plochu, jak často), a zda do oploceného areálu měly přístup i další subjekty, vznikl mu
prospěch, spočívající v tom, že - ačkoliv svým jednáním dosáhl na úkor žalobce postavení detentora
celého pozemku - jeho majetkový stav se nezmenšil, neboť žádnou úhradu odpovídající faktickému
uchopení pozemku jeho vlastníkovi neposkytoval“.

43. Súd tak konštatuje, že žalobou uplatnený nárok žalobcu na primeranú náhradu za nadužívanie
spoločného pozemku zo strany podielového spoluvlastníka vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom predpokladom úspešného domáhania sa náhrady za užívanie je, že
žalobca v konaní preukáže, že: a/ v rozhodujúcom čase existovalo podielové spoluvlastníctvo k veci, b/

dotknutý (neužívajúci) podielový spoluvlastník neužíval vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu,
c/ dôvod neužívania podľa predchádzajúceho písmena nepramení z dohody o bezplatnom užívaní
iným spoluvlastníkom a d/ iný spoluvlastník užíval vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu,
ktorý zasahuje do rozsahu podielu dotknutého podielového spoluvlastníka. Alternatívne vtedy, ak jeden
podielový spoluvlastník bráni druhému spoluvlastníkovi v užívaní, hoci aj vec neužíva nad rozsah svojho

podielu.

44. Užívanie môže byť realizované buď vyčlenením časti veci (najmä nehnuteľnosť), alebo striedavým
užívaním celej veci (najmä hnuteľnosti). Existuje však aj situácia, kedy podielový spoluvlastník vec
neužíva. Neužívanie nehnuteľnosti môže spočívať v nebránenom neužívaní a v bránenom neužívaní.

Bránené neužívanie veci spočíva v tom, že jeden zo spoluvlastníkov užívaniu druhého bráni. V takom
prípade možno konštatovať, že brániaci spoluvlastník užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu (tým že bráni užívať inému podielovému spoluvlastníkovi) bez ohľadu na to, či reálne on
užíva svoj, resp. podiel spoluvlastníka, ktorému bráni v užívaní. V takom prípade je nutné povedať,
že v dôsledku bránenia a nemožnosti užívať vec podielovým spoluvlastníkom má tento nárok na

náhradu v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neužívanie veci od brániaceho podielového
spoluvlastníka.

45. Nakoľko nárok žalobcu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda súvisí
s podielovým spoluvlastníctvom strán sporu k veci a zároveň stranami sporu nie sú všetci podieloví

spoluvlastníci, súd sa v súlade s pokynom odvolacieho súdu zaoberal otázkou procesného spoločenstva
strán sporu. Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda
vlastne hmotnoprávnou úpravou. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, a je číselným vyjadrením právneho
postavenia každého spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Každý spoluvlastník môže

žalovať plnenie viažuce sa výlučne k jeho spoluvlastníckemu podielu. Dotknutí (neužívajúci) podieloví
spoluvlastníci (žalobca a spoluvlastníčka J. C.) sa nepochybne svojich práv určených podľa ich podielov
mohli domáhať každý samostatne. Ide o plnenie za užívanie podielu spoluvlastníka, a preto toto plnenie
prislúcha výlučne tomu - ktorému spoluvlastníkovi. V danom prípade sa nejedná o hospodárenie
so spoločnou vecou ako celkom, ale každý spoluvlastník sa môže domáhať náhrady za užívanie

svojho podielu na veci samostatne. Ide teda o jednotlivé nároky vyplývajúce a odvodené z vlastníctva
jednotlivých spoluvlastníckych podielov z nehnuteľnosti ako celku. Nároky jednotlivých spoluvlastníkov
sú nárokmi samostatnými, to znamená, že každý z nich má právo uplatniť si peňažný nárok na
náhradu za nadužívanie spoločnej veci samostatne vo výške určenej ich spoluvlastníckym podielom
proti spoluvlastníkovi, ktorý spoločnú vec užíva nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Povaha

sporu vyplývajúca z hmotného práva takéto samostatné uplatnenie práva umožňuje. Z uvedeného
dôvodu sa v predmetnom prípade nejedná o nerozlučné spoločenstvo podielových spoluvlastníkov, ale
o spoločenstvo samostatné, preto absencia ďalšej podielovej spoluvlastníčky spoločnej veci ako strany
sporu nebola prekážkou meritórneho rozhodnutia veci súdom.46. Súd po vrátení veci odvolacím súdom opätovne dôsledne posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán
sporu, výsledky vykonaného dokazovania, pričom vykonané dôkazy hodnotil samostatne a následne

v ich vzájomných súvislostiach, pričom zohľadnil všetko, čo počas konania vyšlo najavo a dospel
k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

47. Medzi stranami nebolo sporné, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti: parcela reg. A., p. č.
XXX/X, druh pozemku: B. C. o výmere XXXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne

územie D., obec D., okres E. (ďalej aj len ako „spoločný pozemok/parcela“), a to žalobca v podiele X/
XX k celku a žalovaný v podiele X/XX k celku. Spornou nebola ani skutočnosť, že spoločný pozemok
je súčasťou areálu žalovaného a žalobca nemá k spoločnej parcele zabezpečený právny prístup. Tiež
nebolo sporné, že na spoločnej parcele sa nachádzajú stavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného,
ktoré sú poľnohospodárskymi budovami postavenými na poľnohospodárske účely do XX. XXXX XXXX,
konkrétne stavba so sup. č. XXX - F. a súp.č. XXX- F. E., stavba súp.č. XXX - F. D. G. a časť stavby súp.č.

XXX – H. I., evidované na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie D.. Ďalej nebolo sporné, že
žalobca nadobudol podiel na spoločnej parcele kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX v znení jej dodatku č.
X zo dňa XX.XX.XXXX na základe ponukového konania v konkurznom konaní, pričom súpisová hodnota
podielu na spoločnej parcele bola 1532,80 eur.

48. Medzi stranami ostalo sporným, čo do základu žalobcom uplatneného nároku, či zo strany
žalovaného došlo k nadužívaniu spoločnej parcely na úkor žalobcu, ak áno v akom rozsahu a vo vzťahu
k výške náhrady za nadužívanie spoločnej parcely bol sporný charakter spoločného pozemku a s tým
súvisiaca aplikácia zákona č. 504/2003 Z.z.

49. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že spoločná nehnuteľnosť je súčasťou areálu
žalovaného, na ktorom sú postavené stavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného sup. č. XXX – F.,
súp.č. XXX- F. E., súp.č. XXX - F. D. G. a časť stavby súp.č. XXX – H. I.. Z obhliadky na mieste
samom vyplynulo, že spoločný pozemok je ako súčasť hospodárskeho areálu žalovaného oplotený,
strážený strážnou službou, každý vstup do areálu je zabezpečený zámkom s tým, že brána sa

aj plombuje, vstup nepovolaným osobám je zakázaný, pričom vstup do areálu je zabezpečený aj
kamerovým systémom. Okolité pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a iný prístup na
nehnuteľnosti neexistuje, preto je vstup pre tretie osoby vylúčený. Jediným možným a výlučným
užívateľom spoločného pozemku, nachádzajúceho sa v rámci celého oploteného areálu žalovaného,
je žalovaný. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca reálne nemôže využiť svoje vlastnícke právo

k spoločnej parcele na účely podľa svojho uváženia v celom rozsahu, nie len v rozsahu zastavanom
stavbami vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to aj s poukazom na skutočnosť, že spoločný pozemok
sa nachádza v oplotenom a stráženom areáli, preto je žalobcovi reálne upierané právo na pokojné
užívanie majetku, ktoré je základným právom, a ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou
slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Súd mal za preukázané, že právo žalobcu vstupovať na pozemok

v jeho podielovom spoluvlastníctve bolo žalovaným obmedzené, z dôvodu ktorého žalobca spoločnú
parcelu neužíva, pričom v tomto prípade možno hovoriť o neužívaní bránenom. Z uvedeného dôvodu
je možné konštatovať, že žalovaný bráni v užívaní spoločného pozemku žalobcovi, čím užíva vec nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu (tým že bráni žalobcovi užívať spoločnú vec) bez ohľadu na to,
či žalobca reálne užíva svoj spoluvlastnícky podiel, keďže mu nie je umožnený bezprostredný prístup

k tejto nehnuteľnosti. Žalobca je tak obmedzený v bezprostrednom užívaní spornej parcely žalovaným
v celom rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, nie len v rozsahu stavieb vo vlastníctve žalovaného.
V konaní zároveň nebolo tvrdené ani preukázané, že by medzi stranami sporu existovala dohoda
o bezplatnom užívaní spoločného pozemku žalovaným, ktorá by ho oprávňovala v užívaní spoločného
pozemku nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu.

50. Súd tak konštatuje, že žalobca v spore preukázal všetky predpoklady úspešného domáhania
sa náhrady za užívanie, a to existenciu podielového spoluvlastníctva strán sporu k veci; neužívanie
spoločnej veci žalobcom v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu jednak z dôvodu, že spoločný
pozemok je z časti zastavaný stavbami vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako aj z dôvodu, že

žalovaný bráni žalobcovi v užívaní jeho podielu, a to bez existencie dohody o bezplatnom užívaní
s ostatným spoluvlastníkmi, pričom je bez významu, či žalovaný užíva časť pozemku nezastavanú
stavbami v jeho výlučnom vlastníctve nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca tak uniesol
dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností o nadužívaní spoločnej veci žalovaným nad rozsahjeho spoluvlastníckeho podielu na úkor žalobcu v celom rozsahu, nie len v rozsahu stavieb vo
vlastníctvežalovaného,ktorýsiprisvojilúžitkovúhodnotuspoločnejvecivoväčšejmiere,nežzodpovedá
jeho podielu, a to v celom rozsahu, preto mu voči žalovanému vznikol nárok na poskytnutie tomu

zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia a tomuto právu žalobcu korešponduje povinnosť
žalovaného takéto plnenie žalobcovi ako spoluvlastníkovi, ktorého vylúčil z užívania spoločnej veci,
poskytnúť.

51. Námietky žalovaného, že z jeho strany nedochádza k nadužívaniu, nakoľko spoločnú vec neužíva

nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, ako aj námietky, že žalobca sa užívania svojho podielu
nedožadoval a v konaní nebol preukázaný spor o užívanie spoločnej nehnuteľnosti a zároveň, že
žalobca svoj podiel objektívne ani užívať nemohol, lebo k nemu nemá zabezpečený právny prístup,
súd posúdil ako nedôvodné, nakoľko za daného stavu (bránenom neužívaní spoločnej veci žalovaným)
dôvod, pre ktorý podielový spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a
rovnako nie je významné ani v akom rozsahu žalovaný skutočne vec užíva. V spore bolo bez rozumných

pochybností preukázané, že žalovaný ostatných spoluvlastníkov vylúčil z užívania spoločnej veci tým,
že oplotil a uzamkol areál, v ktorom sa spoločná parcela nachádza, čím zabránil užívaniu spoločného
pozemku kýmkoľvek, teda aj ďalšími podielovými spoluvlastníkmi. Preto nemožno dospieť k inému
záveru, než že neužívanie spoločného pozemku žalobcom v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu
je v časti pozemku zastavanom stavbami vo výlučnom vlastníctve žalovaného dôsledkom jej užívania

žalovaným nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a v ostatnej časti dôsledkom bránenia ostatným
spoluvlastníkom v užívaní spoločnej parcely žalovaným.

52. Následne sa súd zaoberal výškou náhrady za nadužívanie spoločného pozemku. V zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe súdov, výška náhrady za nadužívanie spoločnej veci sa určí ako výška obvyklého

nájomného porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase.

53. Pre rozhodnutie súdu ohľadne výšky nároku bolo v spore potrebné ustáliť charakter spoločného
pozemku, ktorý bol medzi stranami sporný, a to či je spoločný pozemok poľnohospodárskym pozemkom
podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a pri určení výšky náhrady je potrebné aplikovať ustanovenia citovaného

zákona, alebo nie je poľnohospodárskym pozemkom a výška obvyklého nájomného má byť predmetom
dokazovania či už znaleckým posudkom, alebo inými dôkaznými prostriedkami.

54. Žalobca žalobou uplatnenú výšku náhrady za nadužívanie v sume 6.204,90 eur vyvodil zo
záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX a poukázal na skutočnosť, že spoločný pozemok nie je

poľnohospodárskym pozemkom, aj keď je na liste vlastníctva ako druh pozemku evidovaná B. C.,
nakoľko tvorí súčasť priemyselného areálu žalovaného, z dôvodu ktorého ho nemožno posúdiť ako
poľnohospodársky pozemok.

55. Žalovaný k žalobcom uplatnenej výške za náhradu za nadužívanie podielu uviedol, že spoločný

pozemok predstavuje pozemok v areáli žalovaného, ktorý je poľnohospodárskym podnikom zastavanom
stavbami na poľnohospodárske účely do XX. XXXX XXXX, slúžiaci na poľnohospodárske účely,
pri ktorom zákon č. 504/2003 Z. z. stanovuje odplatu za jeho užívanie bez právneho titulu na
dvojnásobok obvyklej hodnoty nájmu v danom katastrálnom území. Tento areál nie je priemyselným
areálom, žalovaný v ňom nič nevyrába, ale skladuje poľnohospodársky tovar ako hnojivá, prípadne

agrochemikálie alebo osivá a donedávna aj letecký benzín.

56. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou

tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.

57. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci v jej neprospech. Okruh

rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byťpreukázaná a keď teda výsledok hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn 5 Obo/52/2010 z 24.06.2010).

58. Vo vzťahu k výške náhrady žalobca tvrdil, že spoločný pozemok nie je možné považovať za
poľnohospodársky pozemok, aj keď je na liste vlastníctva ako druh pozemku evidovaná B. C.,

nakoľko tvorí súčasť priemyselného areálu žalovaného a pri určení výšky je potrebné vychádzať z ním
predloženého znaleckého posudku, v ktorom sa znalec vysporiadal so všetkými otázkami týkajúcimi
sa charakteru a spôsobu využitia pozemku. Vychádzajúc zo záväzného názoru vysloveného Ústavným
súdom SR v rozhodnutí sp. zn. II. US 38/2015, podľa ktorého dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností
leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí, bol žalobca povinný

preukázať, že sporný pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností evidovaný ako parcela reg. A., druh
pozemku: B. C. (C. C.), nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nie je poľnohospodárskym
pozemkom a pri určení výšky náhrady je potrebné vychádzať z obvyklej ceny nájmu určenej znaleckým
posudkom.

59. Čo je pozemok Občiansky zákonník výslovne nedefinuje. Výslovné vymedzenie pojmu pozemok
obsahujú predpisy o evidencii nehnuteľností. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej
správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom

k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania
pozemku. Pozemky ako predmet občianskoprávnych vzťahov, možno vo všeobecnosti charakterizovať
ako odmerané časti zemského povrchu, t.j. pozemky v určitých hraniciach. Geometricky zobrazený
pozemok sa nazýva parcelou, ktorá je zobrazená parcelným číslom. Na účely zákona č. 504/2003 Z.z. je
pozemok chápaný užšie - ako pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku,

pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do XX. V. XXXX, ako aj iný pozemok
prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku. Všetky pozemky sú evidované
v štátom vedenej evidencii nehnuteľností – katastri nehnuteľností. Z právneho hľadiska dôležitými sú
údaje evidované v katastri nehnuteľností o druhoch pozemkov – je to ich kategorizácia a účelové
určenie (§ 9 katastrálneho zákona). Na túto evidenciu nadväzujú právne režimy jednotlivých druhov

pozemkov, napr. režim stavebných pozemkov, režim ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú ako poľnohospodárska
pôda využívané na poľnohospodársku výrobu a ktoré sú v kategórii nehnuteľností členené na ornú
pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty, okrem toho aj pozemky, ktoré
síce bezprostredne neslúžia poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu nenahraditeľné. Systematickým

výkladom ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z.. možno dospieť k záveru, že pre
súkromnoprávne účely nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh
pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale pozemok - skutočné hospodárske využitie (Najvyšší
súd SR, sp.zn. 5 Cdo 343/2009 z 23.02.2011).

60.Nebolosporné,žespoločnýpozemokjevedenývkatastrinehnuteľnostíakoB.C.mimozastavaného
územia obce. Rovnako nebolo sporným, že spoločný pozemok je súčasťou areálu žalovaného a je
zastavaný stavbami postavenými pred rokom XXXX, ktoré sú poľnohospodárskymi budovami. Sporným
ostalo, či areál žalovaného je hospodárskym areálom, či je žalovaný poľnohospodárskym podnikom ako
aj charakter pozemku a s tým súvisiace využitie pozemku na poľnohospodárke účely.

61. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že spoločná nehnuteľnosť je súčasťou
hospodárskeho areálu žalovaného, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť. Z výpisu Obchodného
registra žalovaného vyplýva, že predmetom jeho činnosti je aj sprostredkovanie leteckej činnosti v
oblasti poľnohospodárstva, vykonávanie laboratórnych rozborov pôdy, vody a prvkov rastlinného a

živočíšneho pôvodu, obchodná činnosť s priemyselnými hnojivami, pesticídmi a ostatnými výrobkami
pre poľnohospodársku výrobu, aplikácia organických a anorganických hnojív, služby pre ochranu rastlín,
výroba miešaných priemyselných hnojív a iné činnosti súvisiace s poľnohospodárstvom. Žalovaný je
tak v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. poľnohospodárskym podnikom. Na spoločnom pozemku sazároveň nachádzajú stavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného sup. č. XXX – F., súp.č. XXX- F. E.,
súp.č. XXX - F. D. G. a časť stavby súp.č. XXX – H. I., ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností
ako poľnohospodárke budovy, pričom nebolo sporné, že sa jedná o budovy postavené pred rokom

XXXX. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že tieto poľnohospodárske budovy
sú využívané pre podnikateľské účely žalovaného na poľnohospodárskej účely. Z miestnej obhliadky
vyplynulo, že v minulosti slúžili a niektoré naďalej slúžia na skladovanie priemyselných hnojív tuhých
a tekutých a iných agrochemických látok a osív, teda tovaru slúžiaceho pre poľnohospodárske účely
vrátane uskladnenia poľnohospodárskych strojov a donedávna (v rozhodnom čase) aj na skladovanie

leteckého benzínu pre lietadlá, ktoré aplikovali ochranné chemické látky a priemyselné hnojivá (práškový
posyp) pre poľnohospodárske účely. Tieto stavby tak boli využívané na poľnohospodárske účely
a aj v dnešnej dobe sa časť z nich na tento účel naďalej užíva. Na časti pozemku, ktorá nie je
zastavaná poľnohospodárskymi budovami, sú vybudované spevnené plochy (cesty), ktoré slúžia ako
prístup k poľnohospodárskym budovám. Súd je preto názoru, že spevnené plochy spoločného pozemku
síce bezprostredne neslúžia poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu nenahraditeľné. Zvyšná časť

spoločného pozemku je zarastená vysokou trávou, inými porastami a burinou. V hospodárskom areáli
žalovaného sa tiež nachádzajú (sú uskladnené) aj poľnohospodárke stroje a funkčné oceľové nádrže
slúžiace na skladovanie kvapalných priemyselných hnojív, z ktorých sa napúšťajú a plnia zásobníky
poľnohospodárom (klientom žalovaného). Na základe uvedeného je zrejmé, že areál, v ktorom sa sporný
pozemok nachádza, je hospodárskym areálom a spoločný pozemok slúži na poľnohospodárske účely.

62. Žalobca užívanie spoločného pozemku žalovaným na iný než poľnohospodársky účel v konaní
nepreukázal. Skutkové tvrdenie žalobcu, že pozemok ako aj areál žalovaného sú užívané na
priemyselné účely, zostali len v rovine tvrdenia. Charakter pozemku ako nepoľnohospodárskeho žalobca
v podstate odvodzoval zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX a tvrdil, že znalec sa vysporiadal so

všetkými otázkami týkajúcimi sa charakteru a spôsobu využitia pozemku. Súd dáva žalobcovi do
pozornosti, že otázka charakteru pozemku je otázkou právnou, nie skutkovou. Znalec môže odpovedať
a vyjadrovať sa len ku skutkovým otázkam, nie k otázkam právnym. Je potrebné dbať na to, že úlohou
znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky, čo je zrejme mimo rozsahu
jeho odborných kompetencií. Podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu o priemyselnom areáli vychádzalo len

zo skutočnosti, že stavby (poľnohospodárske budovy) slúžia ako sklad pre priemyselné hnojivá, preto
žalobca prevzal pojem „priemyselné“ aj do označenia areálu žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť,
že v konaní bolo bez rozumných pochybností preukázané, že pozemok a stavby na ňom slúžia na
poľnohospodárske účely, preto je areál žalovaného bezpochyby poľnohospodárskym areálom a nie
areálom priemyselným. Žalobca tiež v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by po vybudovaní areálu,

na poľnohospodárskych pozemkoch, v časti zastavaných stavbami na poľnohospodárske účely, došlo
k zmene pozemkov (napr. ich vyňatím z pôdneho fondu) a zmene účelu užívania stavieb postupom
podľa ustanovení Stavebného zákona. Na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku
pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktoré vydáva orgán ochrany
poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodársku pôdu možno odňať natrvalo, pričom odňatím natrvalo sa

rozumie trvalá zmena spôsobu použitia pôdy s trvalou zmenou druhu pozemku v katastri nehnuteľností.
Spoločný pozemok je doposiaľ v katastri nehnuteľností vedený ako B. C.. V konaní tiež nebolo
preukázané, že by bol spoločný pozemok v rozhodnom čase prenajímaný tretím osobám. Žalobca tak
nepreukázal, že by vo vzťahu k spoločnému pozemku išlo o iný pozemok ako pozemok slúžiaci na
poľnohospodárske účely podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z..

63. Súd poznamenáva, že aj napriek skutočnosti, že spoločný pozemok je v katastri nehnuteľností
vedený ako B. (C.) C., čím formálne spĺňa definíciu poľnohospodárskeho pozemku podľa § 1 ods.
2 písm. a) citovaného zákona, v konaní bolo preukázané, že je zastavaný stavbami slúžiacimi na
poľnohospodárske účely a také bolo aj je jeho skutočné hospodárske využitie. Na základe § 1 ods.

2 zákona č. 504/2003 Z. z. nielen pozemky, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou, ale aj pozemky
zastavané stavbami na poľnohospodárske účely do XX. XXXX XXXX možno považovať, z hľadiska
ich charakteru rozhodujúceho pre určenie výšky náhrady, iba za pozemky poľnohospodárske. Súd tak
dospel k záveru, že počas žalovaného obdobia spoločný pozemok spĺňal definíciu poľnohospodárskeho
pozemkuvzmysle§1ods.2písm.b)zákonač.504/2003Z.z.atopozemokzastavanýstavbouslúžiacou

na poľnohospodárske účely a pre určenie výšky náhrady za nadužívanie je potrebné vychádzať z § 10
ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v
areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do XX. XXXXXXXX, ak slúži na poľnohospodárske účely, sa určí ako dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom
katastrálnom území, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

64. Nakoľko bolo v konaní preukázané, že sporný pozemok slúži na poľnohospodárske účely, je v areáli
poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do XX. XXXX XXXX,
dokonca samotný sporný pozemok je takýmito stavbami zastavaný, pri určení výšky náhrady bolo
dôvodné aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. a nie ustanovenie § 10 ods. 1
citovaného zákona vzťahujúceho sa na pozemok podľa § 1 ods. 2 písm. a) - poľnohospodárska pôda

a písm. c) – iný pozemok prenechaný na poľnohospodárke účely. Z uvedeného dôvodu je bez významu
skutočnosť, že pozemok je vedený ako B. C. a nie je vyňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a že
nie je úplne stavbou priľahlou plochou zastavaný.

65. Súd poukazuje aj na právny stav sporného pozemku v čase nadobudnutia vlastníctva žalobcom,
ktorý podporuje vecnú správnosť právneho záveru súdu o poľnohospodárskom charaktere pozemku.

Ako už súd opakovane uviedol, sporný pozemok je vedený v katastri nehnuteľností ako parcela
reg. A., B. C. nachádzajúca sa mimo zastavaného územia obce D. a takto bol vedený aj v čase
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcom. Žalobca nadobudol podiel na pozemku v procese
oddlžovacieho konkurzu (§ 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z.) dlžníka, pôvodného podielového
spoluvlastníka pozemku, kúpnou zmluvou, ktorú uzatvárala v mene a na účet dlžníka správkyňa.

Speňaženie nehnuteľností správcom je upravené v § 167n zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého
nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu väčšej hodnoty správca speňaží dražbou za primeraného použitia
osobitného predpisu a nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu menšej hodnoty správca speňaží ako
hnuteľnú vec. Nehnuteľnosťou väčšej hodnoty sa rozumie nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti, ktorého súpisová hodnota presahuje 5 000 eur a nehnuteľnosťou menšej hodnoty

sa rozumie nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorého súpisová hodnota
nepresahuje sumu 5 000 eur (§ 48 a § 48b prvá veta vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z.). Hnuteľné veci
podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov majetku v ponukovom konaní.
Na tento účel správca zverejní v Obchodnom vestníku súbor majetku, ktorý ponúka na predaj (§ 167p
zákona č. 7/2005 Z.z.).

66. Z oznámenia správkyne uverejnenom v OV pod č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
súpisová hodnota podielu žalobcu na pozemku predstavujúca výmeru X.XXX,XX m2 bola 1532,80
eur. Z uvedeného je zrejmé, že správkyňa konkurznej podstaty ocenila pozemok na sumu po
zaokrúhlení 0,30 eur/m2 (XXXX,XX / XXXX,XX). Hodnota B. C. v katastrálnom území D. je podľa

prílohy č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z.z. v sume 0,5828 eur/m2. Hodnota sporného pozemku vypočítaná
v súlade s predmetnou prílohou je 8.933,16 eur. Z takejto jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku
vychádzal aj znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX predloženom žalovaným. Správkyňa tak určila
súpisovú hodnotu podielu na spornom pozemku dokonca v nižšej sume, ako vyplývala jeho hodnota
z príslušných predpisov. Žalobca tak vedel a musel vedieť, že nadobúda poľnohospodársky pozemok

– ornú pôdu a nie pozemok určený na priemyselné účely neopomínajúc skutočnosť, že pozemok
bol v katastri nehnuteľností evidovaný ako parcela reg. A., druh B. C., dokonca nachádzajúci sa
mimo zastavaného územia obce (extravilán). Absolútne nedôvodné bolo preto porovnávanie sporného
pozemku so stavebnými pozemkami v znaleckom posudku č. XXX/XXXX predloženom žalobcom.
Hodnotu podielu žalobcu na spornom pozemku navyše znižoval fakt, že pozemok nemal zabezpečený

právny prístup, nakoľko prístupný bol len cez pozemky, ktoré vlastnia iné osoby. Pozemok, ktorý
nemá zlegalizovaný prístup či už vo forme vecného alebo záväzkového práva, je podľa úsudku súdu,
pozemkom na trhu bez hodnoty. Na hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobcu má vplyv aj veľkosť
tohto podielu X/XX k celku. Žalobca vedel, že nadobúda minoritný nie majoritný podiel, ktorý mu
neumožňuje rozhodovať o hospodárení s pozemkom. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalobca

bol oboznámený, v čase nadobúdania podielu na spornom pozemku, s charakterom tohto pozemku a
vedel, že nadobúda podiel na poľnohospodárskom pozemku: B. C. I. A., pričom v spore nepreukázal,
že by do rozhodnutia súdu došlo k takej zmene spôsobu užívania pozemku, ktorá by odôvodňovala
prijať súdu záver o inom ako poľnohospodárskom charaktere pozemku. Navyše sporný pozemok sa
nachádza v uzavretom hospodárskom areáli žalovaného, je zastavaný stavbami žalovaného, nemá

zabezpečený prístup a je bez inžinierskych sietí. Všetky tieto faktory vrátane veľkosti podielu (minoritný
podiel) majú vplyv na hodnotu predmetného pozemku, ktoré sa prejavili aj v samotnej kúpnej cene, za
ktorú žalobca podiel nadobudol. Z kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX síce nie je zrejmá presná kúpna
cena podielu na spornom pozemku, nakoľko touto zmluvou žalobca nadobúdal aj iné nehnuteľnostiza celkovú kúpnu cenu 12.195,- eur. Priemerná kúpna cena prevádzaných pozemkov vychádzala na
sumu 0,96 eur za 1 m2, t.j. 4.904,966 eur (5.109,94 x 0,96) za podiel na spornom pozemku, avšak je
potrebné dodať, že predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy boli 4 pozemky, z toho 2 pozemky boli

prevádzané v celku (podiel 1/1), skutočnosť ktorá zvyšovala ich trhovú hodnotu oproti nehnuteľnostiam,
na ktorých bol prevádzaný len minoritný spoluvlastnícky podiel, ako tomu bolo v prípade spornému
pozemku, ktorý sa prevádzal dokonca bez právneho prístupu. Preto má súd za to, že kúpnu cenu za
sporný pozemok nebolo možné určiť ako priemer dohodnutej kúpnej ceny predmetnou kúpnou zmluvou
vo výške 4.904,966 eur, nakoľko hodnotu sporného pozemku znižovali vyššie uvedené faktory. Následne

sa tak návrh žalobcu na odpredaj podielu na spornom pozemku za „zľavnenú“ sumu 106,200,- eur
javí ako rozporný s dobrými mravmi. Nakoľko však bol predmetom sporu nárok žalobcu na náhradu za
nadužívanie pozemku žalovaným, ktoré bolo v spore preukázané a súd pri určení výšky tejto náhrady
vychádzal z právnych predpisov a nie zo žalobcom predloženého znaleckého posudku, dospel súd
k záveru, že nebol daný dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
odmietnutie žalobcovi priznať žalobou (čo do základu) dôvodne uplatnený nárok.

67. Nakoľko mal súd za preukázané, že sporný pozemok je poľnohospodárskym pozemkom, pri určení
výšky náhrady za jeho nadužívanie nebolo možné vychádzať zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX.
Znalec, ktorý ho vykonal, nie je znalcom z potrebného odboru- z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie:
odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a zároveň znalecký posudok nezohľadňuje viacero dôležitých

faktorov ako charakter pozemku (poľnohospodársky), skutočnosť, že k pozemku nie je prístup, že
pozemok nemá inžinierske siete, že sa nachádza v uzamknutom areáli iného vlastníka a že je zastavaný
stavbami tohto vlastníka. Preto znalec pri určení výšky odplaty za nadužívanie nesprávne vychádzal
z jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku v sume 7,97 eur/m2, namiesto jednotkovej hodnoty ornej
pôdy vo výške 0,5828 eur/m2, tak ako správne vychádzal znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX.

Keby bol znalec vychádzal zo správnej jednotkovej hodnoty pozemku vo výške 0,5828 eur/m2, ktorú by
vynásobil koeficientom polohovej diferenciácie, ku ktorému v znaleckom posudku dospel a to 2,9050,
výsledná všeobecná hodnota podielu X/XX k celku na pozemku by mu vyšla na sumu 8.650,27 eur
(0,5828 x 2,9050 x 5109,33) a nie na sumu 118.281,07 eur, čo je výrazný rozdiel. Súdu tiež nie je
zrejmé, z akého dôvodu znalec v posudku č. XXX/XXXX určil východiskovú hodnotu na 80% z 9,96 eur/

m2 z východiskovej hodnoty mesta E. (80% z 9,96 = 7,97), namiesto východiskovej hodnoty obce D.
X,XX eur/m2. Konštatácia znalca, že východisková hodnota obce D. sa nepribližuje reálnym hodnotám
pozemkov v obci a pozemok by bol výrazne podhodnotený, nie je v znaleckom posudku bližšie rozumne
zdôvodnená. Podľa názoru súdu je tiež v rozpore s reálnym stavom pozemku a to s poukazom na všetky
faktory opakovane uvedené vyššie, ktoré znižujú hodnotu sporného pozemku. Z uvedených dôvodov

okrem skutočnosti, že znalecký posudok predložený žalobcom bol vypracovaný znalcom z nesprávneho
odboru, zároveň ho súd považuje za ťažko preskúmateľný, vychádzajúci z nesprávnych predpokladov
o všeobecnej hodnote pozemku a jeho charaktere a pri určení výšky odplaty by nebolo možné z neho
vychádzať ani za predpokladu, keby by aplikácia § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. neprichádzala
do úvahy.

68. Súd vo vzťahu k návrhu žalobcu na výsluch znalca uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v súlade
§ 153 ods. 1 a 2 CSP, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by vyžadovalo odročenie pojednávania, pričom
žalobca ho mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na hospodárnosť konania.
V zmysle citovaného ustanovenia bol žalobca povinný uplatniť prostriedky procesného útoku včas,

pričom návrh na výsluch znalca N. G. mohol žalobca súdu navrhnúť už na pojednávaní konanom dňa
04.09.2024, po predbežnom právnom posúdení novej zákonnej sudkyne, ktorá uviedla, že pozemok je
poľnohospodárskym pozemkom a pri určení výšky náhrady bude vychádzať z § 10 ods. 2 zákona č.
504/2003 Z.z. Na základe uvedeného predbežného posúdenia súd konanie na zhodný návrh strán sporu
odročiť pojednávanie (za účelom mimosúdnej dohody) v súlade s § 163 ods. 1 CSP prerušil. Najneskôr

mohol žalobca navrhnúť súdu vykonať tento dôkaz v písomnom podaní, ktorým požiadal o pokračovanie
v konaní, aby súd mohol v prípade, kedy by dospel k záveru o potrebe tento dôkaz vykonať, účasť znalca
na najbližšom pojednávaní zabezpečiť.

69. Súd určil výšku náhrady za nadužívanie podielu v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z.

na sumu 70,30 eur. Žalobca sa podanou žalobou dožadoval náhrady za nadužívanie svojho podielu
za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,t.j. za 222 dní. Nakoľko sa žalobca domáhal náhrady za
obdobie roku 2021, súd pri výpočte tejto náhrady vychádzal z výšky obvyklého nájomného za rok 2021.
Obvyklá výška nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003Z.z.,zverejnenánawebovejstránkeMinisterstvapôdohospodárstvaarozvojavidiekaSRprekatastrálne
územie D., bola za rok 2021 vo výške 113,11 eur/ha. Jej dvojnásobok (§ 10 ods. 2 zákona č. 504/2003
Z.z.) je 226,22 eur/ha, t.j. 0,022622 eur/m2. Výška ročného nájomného sporného pozemku tak bola

346,75 eur/rok (0,022622 x 15328), čo je 210,90 eur za 222 dní (346,75 : 365 x 222). Výška náhrady
za nadužívanie podielu žalobcu za 222 dní v roku 2021, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi je
v sume 70,30 eur (4/12 z 210,90).

70. Súd vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadne porušenia jeho predkupného práva rovnako ako

v prvom rozhodnutí konštatuje a dodáva, že v prípade tzv. oddlžovacieho konkurzu (podľa štvrtej časti
ZKR) sa pri speňažovaní majetku postupuje podľa ustanovení § 167n a nasl. ZKR. Tieto ustanovenia
tiež obsahujú osobitnú úpravu vo vzťahu k predkupnému právu, a to § 167s ZKR, podľa ktorého pri
speňažení majetku správca nie je viazaný predkupným právom; osobe oprávnenej z predkupného práva
zriadeného ako vecné právo však predkupné právo zostáva zachované. Na rozdiel od ustanovenia §
93 ods. 1 ZKR, v § 167s ZKR sa v časti pred bodkočiarkou nerozlišuje zákonné a zmluvné predkupné

právo, ani predkupné právo zriadené ako vecné právo. Pokiaľ na iných miestach (§ 93) ten istý
zákon stanovuje osobitný postup pre „zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené
ako vecné právo“, kým v ustanovení § 167s pred bodkočiarkou bez rozlišovania jednotlivých druhov
predkupného práva stanovuje, že správca nie je viazaný predkupným právom, nie je možné (vzhľadom
na predpoklad racionálneho zákonodarcu) dospieť k inému záveru než takému, že pri tzv. oddlžovacom

konkurze nie je správca viazaný žiadnym predkupným právom (t.j. ani zákonným, ani predkupným
právom zriadeným ako vecné právo). Ustanovenie § 167s zákona č. 7/2005 Z. z. je teda zákonom lex
specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 140 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie upravuje spôsob
naloženia s predkupným právom v procese tzv. oddlžovacieho konkurzu ako jednej z foriem riešenia
oddlženia fyzickej osoby podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Právna úprava

oddlženiavzákoneokonkurzeareštrukturalizáciijekomplexná,tzn.niejemožnénaoddlženieaplikovať
ustanovenia § 11 a nasledujúce, upravujúce „klasický“ konkurz, t. j. ani § 93 ods. 1 cit. zákona, ktorý
(na rozdiel od § 167s) rozlišuje zákonné predkupné právo a predkupné právo zriadené ako vecné
právo. Na základe toho nie je možné ani komparáciou dospieť k tomu, že zákonodarca mienil v §
167s zákona č. 7/2005 Z. z. rozlišovať o aký typ predkupného práva sa jedná, teda nemožno súhlasiť

so žalovaným, že ust. § 167s cit. zákona sa nevzťahuje na zákonné predkupné právo podielového
spoluvlastníka podľa § 140 OZ. Podľa § 167s zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je správca
pri speňažovaní majetku viazaný predkupným právom s obligačnými ani s vecnoprávnymi účinkami.
Správcapretonebolpovinnýponúknuťvrámcioddlženiaformoukonkurzuspoluvlastníckypodieldlžníka
ostatným spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Ust. § 167s bolo do zákona č. 7/2005 Z. z. zakotvené

jeho novelou realizovanou zákonom č. 377/2016 Z. z. účinným od 01. 01. 2017 a z jeho dôvodovej
správy vyplýva, že v prípade predkupného práva pri oddlžení správca nie je týmto predkupným právom
viazaný. Inak povedané, ak by zákonodarca chcel uložiť správcovi povinnosť rešpektovať predkupné
právo aj v prípade oddlžovacieho konkurzu, bol by to urobil podobne ako to urobil v § 93 ZKR pre tzv.
korporátny konkurz. Pokiaľ ide o časť vety za bodkočiarkou v ustanovení § 167s ZKR, toto ustanovenie

upravuje následky speňaženia majetku v tzv. oddlžovacom konkurze, pričom sa tu ustanovuje, že
osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo zostáva aj po takomto speňažení
majetku (pri ktorom sa na jej predkupné právo neprihliadalo) predkupné právo zachované, a to voči
novému (spolu)vlastníkovi, nadobúdateľovi majetku speňaženého v oddlžovacom konkurze. Pokiaľ ide
o § 167s vetu za bodkočiarkou, že teda osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako

vecné právo predkupné právo zostáva zachované, ide len o normatívne vyjadrenie právnej povahy
predkupného práva, ktoré má vecnoprávny (nie záväzkovoprávny) charakter a teda, že po speňažení
majetku predkupné právo oprávnenej osoby nezaniká (porovnaj § 603 ods. 1 a 2 OZ). Nejde o vyjadrenie
výnimky z prvej vety § 167s, že by teda predkupným právom zriadeným ako vecné právo bol správca
viazaný. Správca tak podľa § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. nie je viazaný žiadnym predkupným právom.

Podľa § 167s zákona o konkurze a reštrukturalizácii správca konkurznej podstaty nebol zákonným
predkupným právom ostatných spoluvlastníkov viazaný a v súlade so zákonom spoluvlastnícky podiel
dlžníka (úpadcu) odpredal žalobcovi, keďže vykonával konkurz na majetok dlžníka v rámci jeho
oddlženia postupom podľa § 166 až § 171d zákona o konkurze a reštrukturalizácii. S ohľadom na
uvedené súd konštatuje, že predkupné právo žalovaného nebolo pri nadobúdaní spoluvlastníckeho

podielu žalobcom na spornom pozemku porušené a kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej
dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX je platným právnym úkonom.71. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

72. Podľa § 517 ods. 1, prvá veta a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v čas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

73. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

74. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného Nariadenia
vlády. Pretože sa žalovaný dostal podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do

omeškania, má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade, keďže zročnosť dlhu nie je určená právnym
predpisom, rozhodnutím súdu, ani nevyplýva z dohody strán, žalovaný bol podľa § 563 Občianskeho
zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Z listu zo dňa
27.09.2021 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 4.024,- eur za užívanie resp. bránenie v užívaní jeho spol. podielu na spoločnom
pozemku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Predmetom sporu je však nárok na náhradu
za nadužívanie spoločného pozemku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a nie za obdobie
uvedené v predmetnej výzve, preto výzvu zo dňa 27.09.2021 nemožno považovať za výzvu podľa
§ 563 OZ na vydanie plnenia. Žalobca si uplatnili úrok z omeškania odo dňa podania žaloby, t.j.

odo dňa 15.12.2021. Ako vyplýva z doručenky na č.l. XX, žaloba bola žalovanému doručená až dňa
XX.XX.XXXX,preto deň XX.XX.XXXX bol prvý deň, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Súd tak
priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy až odo dňa 13.01.2022 do zaplatenia.

75. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania súd uvádza, že žalobca sa podanou žalobou nesprávne

domáhal úrokov z omeškania vo výške 9% ročne. Súd poukazuje na skutočnosť, že medzi stranami
sporu sa nejedná o obchodno-záväzkový vzťah, ktorý by odôvodňoval priznanie úrokov z omeškania
vo výške požadovanej žalobcom, ale občiansko-záväzkový vzťah. Predmetom sporu bol nárok žalobcu
uplatnený titulom nadužívania spoločného podzemku, ktorý mu vyplýval z § 137 Občianskeho
zákonníka. Súd tak konštatuje, že medzi stranami sporu sa nejedná o obchodno-záväzkový vzťah, tak

ako to má na mysli § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ), podľa ktorého táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že
sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Vzťah medzi stranami sporu sa týka podielového spoluvlastníctva
k spoločnému pozemku a nie ich podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné pri určení
výšky úrokov z omeškania vychádzať z Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a nie z Nariadenia vlády

č. 21/2013 Z.z. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB
platná ku dňu omeškania žalovaného (13.01.2022) s plnením peňažného dlhu bola od XX.X.XXXX do
XX.XX.XXXX vo výške 0,00 %, žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej

sumy od 13.01.2022 do zaplatenia.

76. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40 eur v súlade s § 369c ObZ. Ako súd v predchádzajúcom bode odôvodnenia
uviedol, záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu je občianskoprávny a nie obchodnoprávny.

Z uvedeného dôvodu žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ObZ.

77. Na základe vyššie uvedeného súd výrokom I. tohto rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 70,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,30

eur odo dňa 13.01.2022 do zaplatenia a výrokom II. tohto rozsudku vo zvyšnej časti žalobu zamietol.78. Súd určil lehotu na plnenie v súlade s § 232 ods. 3 CSP, nakoľko nezistil dôvody odôvodňujúce
rozhodnúť o dlhšej lehote plnenia ani dôvody, pre ktoré by súd mal umožniť žalovanému plniť sumu
v splátkach.

79. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

80. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

81. O trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že žalobca aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne
neúspešní. Žalobca bol úspešný v sume 70,30 eur, ktorá predstavuje 1,13 % úspechu zo žalobou

uplatnenej sumy 6.204,90 eur, pričom žalovaný dosiahol úspech v sume 6.134,60 eur, ktorá predstavuje
98,87 % úspechu zo žalobou uplatnenej sumy 6.204,90 eur. Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu
97,74 % (98,87-1,13).

82. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.