Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 9, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/125/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021201853
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0021201853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. F. B., G., H. so sídlom Južná
trieda 28, 040 01 Košice, IČO 52 858 774 proti žalovaným: 1/ I. G., C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. E. XXX, XXX XX C. D. E., 2/ JRD Rakovec, družstvo, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072
03 Rakovec nad Ondavou, IČO: 52 518 167, zastúpení Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners
s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO 50 120 000 o určenie neplatnosti zmlúv
o prevode nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.

mája 2024 č.k. 27C/29/2021-410

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovaným p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
z 11. 11. 2019, obsahom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1. rade na bližšie
špecifikovaných nehnuteľnostiach v k.ú. C. D. E. E. B. zapísaných na LV č. XX, J. XXX, J. XXXX K. J.
XXXX na žalovaného v 2. rade z dôvodu porušenia ustanovenia § 9 ods. 7, 8 zák.č. 97/2013 Z.z.

o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (II.). Nezistil, aby v inom konaní bola
riešená ako predbežná právna otázka podstatná pre tento spor, preto nevyhovel návrhu na prerušenie
konania (I.) a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP)
priznajúc procesne úspešným žalovaným nárok na náhradu trov proti žalobcovi v rozsahu 300 % (III.).

2. Žalobca ako člen pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec – p.s. Rakovec nad Ondavou, IČO:
42332311, tvrdil, že spoločenstvo hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou, prevod podielov na ktorej

bol obsahom zmluvy uzavretej žalovanými 11.11.2019 bez toho, aby žalovaná žalobcovi tieto podiely
ponúkla ako subjektu, ktorému svedčí zákonné predkupné právo v zmysle § 9 ods. 7, 8 zákona č.
97/2013 Z.z.. Podľa uvedeného ustanovenia sa na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi
spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve podľa
§ 140 OZ, ale ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu
osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ak o podiel
neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo, možno ho previesť tretej

osobe. Z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva sa žalobca vo vzťahu k žalovaným písomne
dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, na ktorý úkon žalovaní
nereflektovali.3.Súdvzaldoúvahyobranužalovaných,žedotknuténehnuteľnostiplatnosťprevodupodielovnaktorých
žalobca namieta, nemajú povahu spoločnej nehnuteľnosti, ale ide len o spoločne obhospodarovanú
nehnuteľnosť, na ktorú sa podľa § 2 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. vzťahujú všeobecné ustanovenia

o predkupnom práve v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný v 2. rade je blízkou
osoboupodľa§116OZvovzťahukžalovanejv1.rade,ktoráječlenkoužalovanéhov2.rade.Akúkoľvek
ujmu spôsobenú žalovanému 2. JRD Rakovec by žalovaná 1/ ako jeho člen pociťovala ako vlastnú
ujmu, lebo v čase prevodov bola riadnym členom, mala právo na podiel na zisku, právo podieľať sa
na riadení, účastniť sa schôdzi, mala právo na vyrovnací podiel. Žalovaný 2/ sa o svojich členov stará

nad rozsah určený zákonom poskytujúc im zvýšený základný nájom v prípade prenájmu, dodatočný
nájom, bonus do výšky 20 % základného nájmu, možnosť úhrady ročného nájmu vopred, zabezpečenie
bezplatnej právnej pomoci, využitie strojných kapacít družstva, čo zakladá také osobné, majetkové
i ďalšie prepojenie, ktoré je charakterizované ako pojem „blízkosti“ v zhode s § 116 OZ, teda ani v tomto
zmysle nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva. Pokiaľ išlo o charakter nehnuteľnosti žalovaní
zdôraznili, že zriadením pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec – p.s. Rakovec nad Ondavou

nemohlodôjsťkzaloženiuspoločnejnehnuteľnosti,spoločenstvoibazdružilo(spolu)vlastníkovspoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktorých pozemky (podiely na pozemkoch) boli z vôle ich vlastníkov
zverené pozemkovému spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania, čo vyplýva aj zo stanov
a účelu zmluvy o zriadení pozemkového spoločenstva. Ani zápis na liste vlastníctva o charaktere
dotknutých pozemkov v poznámke, neuvádza aby išlo o spoločnú nehnuteľnosť resp. uvádza, že sa

nejedná o spoločnú nehnuteľnosť. Argumentovali, že spoločná nehnuteľnosť tiež predpokladá spoločný
právny režim, t.j. na každom liste vlastníctva by mali byť evidovaní rovnakí spoluvlastníci, avšak ani
pri jednej z dotknutých nehnuteľností žalobca nie je zapísaný ako podielový spoluvlastník, súčasne je
takým podielovým spoluvlastníkom žalovaný v 2. rade, teda nemá ani postavenie tretej osoby.

4. Súd prvej inštancie mal v konaní zistené, že posudzovaná zmluva o prevode spoluvlastníckych
podielov medzi žalovanými, ktorou žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného v 2. rade
(spolu)vlastnícke právo dňa 11.11.2019 sa týkala nehnuteľností v k.ú. C. D. E. obec Rakovec, okres
Michalovce zapísaných na LV č. XX parc.č. 1235 spoluvlastníckeho podielu 1/126 k celku, LV č. XXX
parc.č. 2320, parc.č. 2327, parc.č. 2329, spoluvlastníckeho podielu 1/154, LV č. XXXX parc.č. 2319

spoluvlastníckeho podielu 1/154 k celku a LV č. XXXX parc.č. 2328 spoluvlastníckeho podielu 1/154
k celku. Z výpisov uvedených listov vlastníctva mal súd preukázané, že žalobca nie je evidovaný ako
spoluvlastník dotknutých nehnuteľností, pozemky nemajú charakter spoločnej nehnuteľnosti, čo bolo
výslovne uvedené v údajoch o pozemku, teda pozemkom nebol priradený kód spoločnej nehnuteľnosti
„2“ (§ 9, Príloha 6, vyhl.č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zák.č. 162/1995 Z.z.). Zo správy OÚ

Michalovce pozemkový a lesný odbor zo dňa 18.10.2021 mu vyplynulo, že dotknuté nehnuteľnosti
majú povahu spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Z odpovede Okresného úradu Michalovce,
katastrálny odbor, na žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 28.12.2021 mal ozrejmené, že kód
spoločnej nehnuteľnosti sa v katastri eviduje od 01.05.2005, že podľa platného právneho stavu okresný
úrad katastrálny odbor, plní na účely zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti len funkciu evidenčného

orgánu a vychádza z údajov uvedených v potvrdení OÚ pozemkový a lesný odbor o registrácii
pozemkového spoločenstva a z údajov uvedených v zmluve o pozemkovom spoločenstve. Zo Zmluvy
o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou podľa zák.č. 97/2013 spoločenstvo
Lesy Rakovec – pozemkové spoločenstvo Rakovec nad Ondavou 323 hospodári a podniká aj na
nehnuteľnostiach LV č. XX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX. Z jeho stanov mu

vyplynulo, že bolo založené za účelom hospodárenia a podnikania na poľnohospodárskych a lesných
pozemkoch a členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva
k podielu spoločnej nehnuteľnosti po podaní písomnej žiadosti o členstvo a príslušných listov vlastníctva
výboru spoločenstva na základe rozhodnutia výboru.

5. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 137, §162, § 164 Civilného sporového poriadku (CSP), § 34
zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľností, §2,§4,§5,§8,§9ods.1až8a§12ods.1,ods.2zák.č.
97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej zák.č. 97/2013) ako aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka o relatívnej neplatnosti právnych úkonov (§ 40a) blízkych osobách (§ 116), predkupnom práve
spoluvlastníka pri prevode spoluvlastníckeho podielu (§ 140) a nárok z porušenia predkupného práva

(§603, §605).

6. Pri riešení základnej spornej otázky, či nehnuteľnosti, podiely na ktorých žalovaná 1/ previedla
na žalovaného 2,/ prestavujú spoločnú nehnuteľnosť alebo sú spoločne obhospodarovanounehnuteľnosťou, ktoré majú odlišný režim pri prevádzaní spoluvlastníckych podielov, dospel k záveru,
že nejde o spoločnú nehnuteľnosť, ale len o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, na prevod
spoluvlastníckych podielov sa teda vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia

zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Pri tomto svojom závere vychádzal z definície
spoločnej nehnuteľnosti vymedzenej § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. a dôvodovej správy k novele
zákona č. 110/2018 Z.z.. Konštatoval, že v zmysle § 8 ods. 1 zák.č. 97/2013 Z.z. spoločnou
nehnuteľnosťou sa na účely zákona rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých
pozemkov, na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy 2), pričom podľa tejto poznámky 2) osobitnými

predpismi sú zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ,
ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom
komposesorátov a bývalých urbarialistov, zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch
a zákonný článok XXX/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí poťažne o zamenení týchto.
Uviedol, že v súlade s právnou úpravou, na ktorú odkazuje definícia spoločnej nehnuteľnosti a v zhode
sdôvodovousprávousazaspoločnúnehnuteľnosťpovažujenehnuteľnosť,ktorábolataktoreštituovaná,

ktorej vlastníctvo, resp. držba bola vrátená pôvodným vlastníkom, na ktorých sa vzťahovali zrušené
predpisy upravujúce postavenie bývalých spoločenských útvarov (pozemkové, lesné, pasienkové,
železiarske spoločenstvá, urbáre, komposesoráty). Ide teda o historicky danú spoločnú nehnuteľnosť,
kedy sa vychádza z historického princípu pri určení rozsahu spoločnej nehnuteľnosti. Teda rozsah
spoločnej nehnuteľnosti nie je možné rozširovať takým spôsobom, že by vlastníci podielov nadobudli

vlastníctvo ďalšieho pozemku, ktorý by mal byť podľa ich vôle súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, keďže
spoločná nehnuteľnosť je určitý, v minulosti vzniknutý substrát pozemkov, ktoré upravovali osobitné
predpisy. Spoločná nehnuteľnosť je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností s poznámkou, že
ide o spoločnú nehnuteľnosť. Poukázal na osobitnú časť dôvodovej správy k zákonu č. 110/2018 Z.z.,
ktorým bol novelizovaný zákon č. 97/2013 Z.z. v bode 14., z ktorého vyplýva, že spoločná nehnuteľnosť

pozostáva z viacerých parciel, no je zároveň jednou nedeliteľnou vecou pozostávajúcou z niekoľkých
častí, ide o nehnuteľnosť reštituovanú, ktorej vlastníctvo či držba bola vrátená pôvodným vlastníkom,
na ktorých sa vzťahovali už zrušené predpisy upravujúce postavenie bývalých spoločenských útvarov.
Ide teda o historicky danú spoločnú nehnuteľnosť, na povahu ktorej nemá vplyv to, aký pôvod má
alebo malo pozemkové spoločenstvo združujúce vlastníkov nehnuteľností, keďže tieto boli všetky

združené do inštitútu pozemkového spoločenstva jednou právnou úpravou – zákonom č. 181/95 Z.z.
Právna úprava nepredpokladá v súčasnom stave vznik spoločnej nehnuteľnosti, teda nejakú osobitnú
dohodu o nedeliteľnom a nezrušiteľnom spoluvlastníctve, ale len odkazuje na právnu úpravu uhorských
zákonných článkov, vychádzajúcich z historického vzniku spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti. Dospel
tak k záveru, že spoločná nehnuteľnosť nemohla vzniknúť uzatvorením zmluvy o pozemkovom

spoločenstve Lesy Rakovec – p.s. Rakovec nad Ondavou. Súd vzal na zreteľ, že pri pozemkoch
tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť by mal byť vyznačený príslušný kód „2“ – pozemok je spoločnou
nehnuteľnosťou, čo v danom prípade neplatí, keďže na príslušných listoch vlastníctva je zaznamenaný
kód„1“,tedažepozemokniejespoločnounehnuteľnosťou,hodnovernosťktoréhoúdajanebolavkonaní
vyvrátená. Zdôraznil, že v prípade, že by sa jednalo o spoločné nehnuteľnosti, majú mať spoločný

právny režim, teda sa majú dotýkať všetkých členov spoločenstva, čiže majú byť evidovaní rovnakí
spoluvlastníci na nehnuteľnostiach, pričom žalobca nie je evidovaný ako spoluvlastník na žiadnom
z dotknutých listoch vlastníctva, vo vzťahu ku ktorým sa domáha neplatnosti prevodov spoločnej
nehnuteľnosti.

7. Prijal tak záver, že nie sú dané dôvody pre vyslovenie neplatnosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 7, 8
zákona č. 97/2013 Z.z. o neplatnom prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti, zaoberal sa preto
skúmaním porušenia predkupného práva v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Prvotne konštatoval procesnú prípustnosť podanej žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP s poukazom na
§ 40a, § 603 OZ, § 34 zákona č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľností, keď žalobcovi ako podielovému

spoluvlastníkovi pri porušení jeho predkupného práva sa poskytuje právna ochrana proti tomu, kto jeho
predkupné právo porušil tak, že môže si vybrať z troch eventualít, medzi nimi i to, že sa bude domáhať
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Nakoľko sám zákon vytvára žalobcovi procesnú možnosť domáhať
sa ochrany svojich práv podaním žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým osobitným predpisom
je § 40a OZ, má právo obrátiť sa na súd formou takejto žaloby, vylúčenie prípustnosti ktorej by bolo

formalistické a zakladalo by odmietnutie prístupu k spravodlivosti. V tomto poukázal tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 137/2017.8. Vychádzajúc z úpravy § 140, § 603, § 605 OZ v spojení s § 116 OZ konštatoval, že spoluvlastník
vlastniaci podiel na nehnuteľnosti má právo disponovať so svojim spoluvlastníckym podielom, jeho
zmluvná voľnosť je však obmedzená tak, že svoj spoluvlastnícky podiel môže bez obmedzenia previesť

len na blízke osoby, inak musí realizovať ponuku ostatným spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Aktívne
legitimovaným na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho
podielu a teda k porušeniu zákonného predkupného práva môže byť len obídený, teda iný spoluvlastník
danej nehnuteľnosti. Z predložených listinných dôkazov mu jednoznačne vyplynulo, že žalobca nie je
uvedený ako jeden zo spoluvlastníkov, teda nemohlo byť porušené ani jeho právo, preto uzavrel, že nie

je daná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní.

9. Ďalej uviedol, že aj pre prípad iného právneho posúdenia veci platia závery vyslovené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 4Cdo 238/2022, týkajúce sa rovnakého žalobcu a rovnakého žalovaného v 2.
rade, z ktorého vyplynulo, že vzťah medzi prevodcom podielu a žalovaným v 2. rade, teda medzi členom
družstva a družstvom má povahu blízkej osoby, vzhľadom na prepojenia rôzneho druhu a charakteru,

ktoré vznikajú v štruktúrach právnickej osoby a medzi fyzickými osobami, ktoré z činnosti tejto právnickej
osoby profitujú. Citoval zo zmieneného rozhodnutia najvyššieho súdu, že „v zmysle § 221 ods. 1
zákona č. 513/91 Zb. Obchodného zákonníka družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založených za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
svojich členov a jeho základné imanie tvorí súhrn členských vkladov, na splatenie ktorých sa členovia

družstva zaviazali. Motivácia činnosti družstva tak môže byť daná kritériom zisku, resp. zabezpečovaním
hospodárskych, sociálnych a iných potrieb svojich členov, členský podiel predstavoval majetkovú účasť
na majetku družstva a intenzita ich vzájomného vzťahu tak, ako bola tvrdená aj v danom spore (právo
na zisk, právo podieľať sa na riadení, právo na likvidačný podiel, právo byť volený do orgánov družstva,
nárok na zvýšený nájom, dodatočný nájom, bonus do výšky 20% základného nájmu, možnosť úhrady

viacročného základného nájmu, právna pomoc) predstavovali benefity, ktoré v okolnostiach veci sú
dôvodom, pre ktorý predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb“. Vzťah žalovaných ako blízkych
osôb, preto rovnako vylučoval neplatnosť zmluvy uzavretej žalovanými 11.11.2019, a zakladal dôvody
na zamietnutie žaloby. Pretože nezistil žiadne dôvody účelnosti postupu v prerušení konania pre iné
prebiehajúce konania na súde prvej inštancie, týkajúce sa obdobných prípadov, zamietol návrh na

prerušenie konania. Výrok o náhrade trov odôvodnil § 255 ods. 1 CSP, priznajúc procesne úspešnej
sporovej strane náhradu vzniknutých trov proti neúspešnému žalobcovi.

10. Rozsudok odvolaním napadol žalobca podľa jeho obsahu z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1
písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP a § 365 ods. 2 CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci(d),súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností
(e) na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h), že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Žalobe navrhoval vyhovieť a priznať mu náhradu
vzniknutých trov.

11.Odvolateľzastávalnázor,žesúdprvejinštancieprihodnotenícharakterunehnuteľnostiakospoločnej

alebo ako spoločne obhospodarovanej, vychádzal iba z údajov zapísaných na liste vlastníctva, kedy
k záveru o tom, že nejde o spoločnú nehnuteľnosť, ale iba o spoločnú obhospodarovanú nehnuteľnosť,
na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka vychádzal iba zo zápisu na liste vlastníctva,
kde absentovala poznámka charakteru pozemku „1 ako spoločnej nehnuteľnosti, ktorá poznámka má
len evidenčný a informatívny charakter, nie je podstatná. Za rozhodujúce považoval, že spoločnosť

vznikla zmluvou o založení spoločenstva Lesy Rakovec – p.s. Rakovec nad Ondavou, ktoré vzniklo
podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, pričom dotknuté v ňom vyznačené
pozemky sú súčasťou spravovaných nehnuteľností. Vychádzajúc zo zákona č. 97/2013 Z.z. členmi
spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a/ až c/ sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti,
teda každý podielový vlastník, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva, je členom takéhoto spoločenstva,

žalobca je zapísaný ak podielový spoluvlastník pod B 169 na LV č. XXX k.ú. C., nie je podstatné,
že nie je evidovaný ako spoluvlastník na ostatných listoch vlastníctva. Tvrdil, že charakter pozemkov
ako spoločnej nehnuteľnosti vyplýva aj zo zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, na ktorú
súd neprihliadol, z ktorej vyplýva, že spoločenstvo bolo zriadené za účelom podnikania na spoločnýchnehnuteľnostiach a vzniklo na základe právnych pomerov pôvodných urbárnikov združených pod
názvomLesyRakovec,preberávšetkyznámezáväzkyaprávadoterajšíchurbárnikov.Súčasnevčlánku
VIIIstanovupravujúcomprevodpodielovspoločnejnehnuteľnostiplatí,žepredávajúcičlenspoločenstva

je povinný svoj spoluvlastnícky podiel so súhlasom výboru ponúknuť pri prevode členovi spoločenstva
s výnimkou prevodu darovaním, blízkej osobe. Pokiaľ ide zápis o charaktere nehnuteľnosti na liste
vlastníctva poukázal na to, že Okresný úrad Michalovce katastrálny odbor plní na účely zápisu kódu
spoločnej nehnuteľnosti len funkciu evidenčného orgánu vychádzajúc z údajov a potvrdení Okresného
úradu pozemkového a lesného odboru. Zápis nebol vykonaný, pretože v návrhu nebol vymedzený

rozsah spoločnej nehnuteľnosti, čo však žalobca nepovažoval za podstatné. Uviedol, že pri zápise
parciel sám katastrálny odbor nerozlišuje, či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo o spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť. Odkázal tiež na výpoveď svedka L. M. zamestnanca Okresného úradu
pozemkového a lesného odboru v jeho iných konaniach 25C/29/2021, 25C/28/2021, 25C/32/2021
týkajúcich sa toho istého a žalovaného v 2. rade, ktorý svedok na otázku, prečo uviedol vo svojom
vyjadrení, že nejde o spoločnú nehnuteľnosť konštatoval, že“ ide o ťažkú otázku, ku ktorej sa niektorí

odborníci nevedia vyjadriť, vychádzal z údajov v pozemkovej knihe, kde pre spoločnú nehnuteľnosť platí,
že sa na ňu vzťahujú články z r. 1913 a takýto záznam v pozemkovej knihe nebol. Oni nerozlišovali, či
sa jedná o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť alebo spoločnú nehnuteľnosť, začalo sa to riešiť
až posledné dva roky“ a svedok tiež vyslovil názor, že v prípade spoločnej nehnuteľnosti nemusí mať
každý z podielových spoluvlastníkov podiel na každej nehnuteľnosti – parcele, ktorá tvorí spoločnú

nehnuteľnosť. Odvolateľ tiež vytkol súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy uznesenie Krajského
súdu v Košiciach 3Co/125/2022, ktorý uložil vo svojom zrušujúcom uznesení povinnosť súdu prvej
inštancie v inom konaní vysporiadať sa s charakterom pozemkového spoločenstva a charakterom nim
spravovaných pozemkov.

12. Odvolateľ v ďalšom argumentoval, že pokiaľ sa súd prvej inštancie vyjadroval aj k otázke neplatnosti
prevodu vo väzbe na vzťah žalovaných ako blízkych osôb, namietal, že súd prvej inštancie k tejto
otázke neuviedol svoje predbežné právne posúdenie a tak znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Práve predbežné
právne posúdenie súdom je tým inštitútom, ktorý umožní žalobcovi zvoliť taktiku, predložiť návrhy na

doplnenie dokazovania, čo však súd prvej inštancie neurobil a žalobca nemohol tak navrhovať ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania. Nesúhlasil s tým, aby osobou blízkou mohla byť aj právnická osoba -
žalovaný2,lebovprípadedružstva,sanejednásaosituáciu,akoujednoosobovejspoločnostisručením
obmedzeným. Tvrdenia o blízkosti osôb medzi žalovanými považoval za absurdné, nestotožňujúc sa
s tým, aby žalovaná v 1. rade akúkoľvek ujmu spôsobenú žalovanému v 2. rade pociťovala ako ujmu

vlastnú vzhľadom na charakter vzťahov medzi žalovanými. Určité výhody poskytované žalovaným v 2.
rade svojím členom v prípade uzavretia nájomných zmlúv považoval za irelevantné, lebo žalovaný v 2.
rade má veľké množstvo členov a už len existencia materiálnych výhod medzi každým členom družstva
zakladajúca vzťah blízkosti by bola v rozpore s účelom a výkladom § 116 OZ. V tejto súvislosti vytkol
súdu prvej inštancie, že nevykonal výsluch žalovanej 1/, ktorá nie je zakladajúcim členom, či dlhoročným

členom alebo členom, ktorý bol priamym nástupcom najbližšieho rodinného príbuzného, keď pod ujmu,
ktorú by dôvodne považovala žalovaná 1/ za ujmu vlastnú, nemožno podradiť existenciu materiálnej
-majetkovej straty, ale hlavne existenciu nemajetkovej ujmy. Pri posudzovaní takej ujmy súd nemôže
vychádzať z duševných stavov určitej osoby, ale z hľadiska objektívneho a spoločenského prihliadajúc
na všetky okolnosti prípadu, či určitá osoba dôvodne môže pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako

ujmu vlastnú, k čomu súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa nevykonal riadne dokazovanie. Tvrdil,
že nebolo preukázané, aby žalovaná 1/ bola skutočne platným členom družstva, odkázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 4Cdo/238/2022 z 24.1.2024, ktorým vyšší súd v právne a skutkovo obdobnej veci
týkajúcej sa rovnakého subjektu JRD Rakovec družstvo hodnotil vzťah družstva a jeho člena ako vzťah
blízkychosôb,keďodvolateľtvrdil, žebenefityzohľadňovanénajvyššímsúdomnebolizostranydružstva

poskytované členom, boli sporné, ktoré skutočnosti neboli preukázané a je nemysliteľné uvažovať
o benefitoch nad zákonom určený rozsah aj z dôvodu výšky členského vkladu, ktorý mal byť vložený iba
vo výške 1 eura. Zastával názor, že najvyšší súd nehodnotil otázku „blízkosti“ v kontexte argumentácie
žalobcu, s touto sa nevysporiadal, vychádzal iba zo všeobecných, stručných úvah, teda jeho závery
nepovažoval za presvedčivé a už vôbec nie za precedenčne záväzné, keďže išlo o ojedinelé rozhodnutie

najvyššieho súdu, na čo poukázal aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí 11Co/157/2022.
Posúdenie blízkosti osôb musí podliehať individuálnemu posúdeniu každej veci, z ktorého dôvodu
navrhoval v konaní výsluch žalovanej 1/, a s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 4/2023,
v zmysle ktorého existenciu členstva v družstve nemožno vyvodzovať iba zo skutočnosti, že určitá osobasa zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva hlasovacie práva a družstvo sa k nej správa ako k členovi
bez súčasného preukázania rozhodnutia o prijatí za člena a zaplatenia členského vkladu.

13. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhovali rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, stotožňujúc
sa s odôvodnením rozhodnutia, v ktorom sa súd dostatočne vysporiadal s argumentáciou a námietkami
oboch sporových strán. Zdôraznili, že žalovaná 1/ predložila dôkazy o svojom členstve v družstve,
družstvo jej členstvo nikdy nepopieralo, nespochybňovalo ani vzťah blízkosti medzi členom družstva
a družstvom, ktorý nemožno hodnotiť na základe výšky vkladu, keďže tento vzťah sa neodvíja len

od finančnej stránky. K otázke charakteru nehnuteľnosti ako spoločnej nehnuteľnosti poukázali na
obsah katastrálneho bulletinu č. 1/2020, týkajúcom sa zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti, v zmysle
ktorého je Okresný úrad, katastrálny odbor povinný skúmať, či pozemky, ktoré majú patriť do spoločnej
nehnuteľnosti majú taký charakter, keď za spoločnú nehnuteľnosť sa považuje jedna nehnuteľná vec,
ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy, zákonný
článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, komposesorátov

a bývalých urbarialistov, X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch, zákonný článok XXXIII/1913
o predaji niektorých štátnych nemovitostí,, keď dôvodová správa k zákonu uvádza, že spoločná
nehnuteľnosť je tá nehnuteľnosť, ktorá bola takto reštituovaná, teda jej držba bola vrátená pôvodným
vlastníkom, je ňou teda historicky daná spoločná nehnuteľnosť, vôľou zákonodarcu nebolo, aby taký
typ spoluvlastníctva vznikal ako nový nehistorický jav. Uvedené podľa žalovaných tiež potvrdzuje

správnosť záveru súdov, že spoločná nehnuteľnosť nemohla a nemôže vzniknúť uzatvorením zmluvy
o pozemkovom spoločenstve ani vznikom pozemkového spoločenstva, lebo dochádza iba k vytvoreniu
organizačného substrátu, v ktorom spoluvlastníci realizujú svoje vlastnícke oprávnenia, nedochádza
však k zásahu do majetkových pomerov vlastníkov pozemkov. Navrhovateľ, ktorý žiada o zápis
spoločnej nehnuteľnosti, musí potom uviesť k pozemkom čísla pozemnoknižných vložiek, na ktorých

boli pozemky tvoriace v tom čase urbársky majetok, prípadne komposesorátov zapísané, čo sa v danom
prípade nestalo. Samotnou zmluvou o vzniku pozemkového spoločenstva teda k vzniku spoločnej
nehnuteľnosti nedochádza, pričom žalobca v konaní nepredložil súdu žiadny iný dôkaz, ktorý by
preukazoval, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, nie je vlastníkom pozemkov, ktoré majú tvoriť spoločnú
nehnuteľnosť na všetkých listoch vlastníctva. Zdôraznili, že žalovaný 2/ v inom konaní 25C/32/2021

na súde prvej inštancie na Okresnom súde Michalovce navrhoval vykonať znalecké dokazovanie na
posúdenieskutočností,čiideospoločnúnehnuteľnosť,sčímžalobcanesúhlasilaznaleckédokazovanie
odmietol. Žalovaní absenciu predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie poukazom
na súdnu judikatúru Ústavného súdu SR I.ÚS 643/2022, Najvyššieho súdu SR 7Cdo 45/2020, 2Obdo
56/2020, ani vyjadrené predbežné právne posúdenie súčasne neznamená striktnú viazanosť ním

formulovaného záveru, teda nedodržanie toho postupu nezbavuje strany sporu povinnosti byť v spore
aktívny a predkladať také dôkazy, ktoré podporujú a dokazujú nimi tvrdené skutočnosti. Ak aj súd prvej
inštancie neuviedol predbežné právne posúdenie a v určitej fáze konania bol jeho právny názor pre
sťažovateľaprekvapivý,sťažovateľmákdispozíciiodvolanie,vktoromužmoholkveciposkytnúťdôvody
a nemohol tvrdiť, aby išlo o neodstrániteľný či nenapraviteľný nedostatok zasahujúci do jeho práva na

spravodlivé súdne konanie. Pokiaľ v rozhodnutí vo veci samej prvoinštančný súd vyjadril svoj definitívny
právny názor, zhojil akýkoľvek procesný nedostatok vyplývajúci z § 181 ods. 2 CSP. Žalovaní zdôraznili,
že v predmetnom spore sporná otázka „blízkosti“ žalovanej 1/ ako člena družstva a žalovaného 2/ ako
družstva bola zrejmá, k tejto sa sporové strany vyjadrovali, súčasne žalobcovi ako účastníkovi iných
súdnych konaní, v ktorom bola táto otázka posudzovaná, jej riešenie bolo známe, poukázali v tomto

na rozhodnutie 5Cdo 62/2023, 4Cdo 238/2022 a súčasne rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
3Co/170/2023, ktorý práve s odkazom na vyššie prezentované rozhodnutia najvyššieho súdu hodnotil
odvolanie žalovaných ako opodstatnené, pokiaľ tvrdili, že medzi nimi ide o vzťah blízkych osôb a vrátil
súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie.

14. Žalobca v odvolacej replike vyjadrenia odbornej praxe v katastrálnom bulletine nepovažoval za
právne záväzné, zdôraznil, že povahu nehnuteľnosti ako spoločnej vyvodzoval z § 8 ods. 1, 2 zákona
č. 97/2013 Z.z. v spojení so zmluvou o pozemkovom spoločenstve, ktorým bolo toto zriadené ako
Lesy Rakovec – p.s., majúc za to, že súd na neprihliadol, pričom o spoločne obhospodarovanú
nehnuteľnosť ide podľa zákona o pozemkových spoločenstvách v tom prípade, ak od pozemku alebo

pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti sa na základe rozhodnutia spoluvlastníkov oddelí
novovytvorený pozemok. V danom prípade nikdy nedošlo k rozhodnutiu spoluvlastníkov o oddelení
novovytvoreného pozemku. Zopakoval svoj názor o zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces
v dôsledku absencie predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie a tiež nevykonanímvýsluchu žalovanej 1/ zdôrazňujúc, že nebolo preukázané, aby žalovaná 1/ mala od žalovaného 2/
benefity predstavujúce akúsi nadstavbu bežných činností družstva.

15. Žalovaní v odvolacej duplike zotrvali na svojich vyjadreniach s tým, že tvrdenie žalobcu, že stanovy,
či zmluva o pozemkovom spoločenstve nespomínajú spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ale len
spoločnú nehnuteľnosť nemení nič na závere o tom, že takáto nehnuteľnosť ako spoločná nevzniká
zmluvou, ale musí mať svoj historický základ. O tom, že nejde o spoločnú nehnuteľnosť, svedčí tak
zápis na liste vlastníctve, ako aj fakt, že žalobca nie je vlastníkom na listoch vlastníctva, ktorý by mali

tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Pokiaľ súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy ako výsluch žalovanej 1/,
nemožno to považovať za zásah do procesných práv žalobcu, nakoľko rozsah vykonávania dôkazov je
vždy závislý od úvahy súdu, a žalovaní sa vo veci riadne vyjadrili k dôvodom pre ktoré ich vzťah má
povahu vzťahu blízkych osôb, čo žalobca nijako nespochybnil.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a procesnej prípustnosti

odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté prejednal odvolanie žalobcu podľa
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu vymedzených odvolacích dôvodov bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov nie je opodstatnené.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9. júla 2025 v pojednávacej
miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219
ods. 3 CSP.

18. Tvrdené odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo
potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných

hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou.
Rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa
§ 220 ods. 2 CSP.

19. Svojim procesným postupom a rozhodnutím súd nenaplnil ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2
CSP, keďže jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nenapĺňa žiadny z odvolacích
dôvodov.Prebiehajúcekonanianasúdeprvejinštancie,doskončeniakonaniaktorýchžalobcanavrhoval
prerušenie konania, neriešia žiadnu pre konanie významnú predbežnú otázku, ktorá by už nebola
riešená v rozhodnutí súdov vyššej inštancie resp. o ktorej by nebol oprávnený súd rozhodnúť v danej

veci, ktorú okolnosť v odvolaní netvrdil ani sám žalobca.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku konštatuje
správnosť jeho dôvodov v podstatných sporných otázkach, na ktoré súd prvej inštancie podal náležitú
argumentáciu, ktorú odvolací súd neopakuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti vo vzťahu

k odvolacím námietkam dodáva:

21. Pri posudzovaní charakteru nehnuteľnosti, s ktorou hospodári spoločenstvo Lesy Rakovec – p.s.
Rakoved nad Ondavou súd prvej inštancie správne vychádzal z vymedzenia a zákonnej definície
tohto pojmu v zmysle § 8 ods. 1 č. 97/2013, podľa ktorého spoločnou nehnuteľnosťou na účely

tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na
ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy2), pričom podľa tejto poznámky 2 týmito osobitnými predpismi
sú zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako
aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom
komposesorátov a bývalých urbarialistov, zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch a

zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto, ktoré
ustanovenie korešponduje. § 2 ods. 1, písm. a/, b/, citovaného zákona, že spoločenstvom sa rozumie
lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali
osobitné predpisy, ktorými sú v zmysle podzákonného odkazu vyššie zmienené zákonné článkyresp. právne normy vzťahujúce sa k reštituovanému majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a
podobných právnych útvarov. Nemožno dať za pravdu žalobcovi, aby súd pri vyhodnocovaní toho, či
ide o spoločnú nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť vychádzal len zo zápisu

údajov o dotknutých nehnuteľnostiach na listoch vlastníctva LV č. XX, J. XXX, XXXX, XXXX k.ú. C.,
okres B., obec C. D. E., v ktorom absentuje kód „2“ , že ide o spoločnú nehnuteľnosť, uvedené
je , že sa nejedná o spoločnú nehnuteľnosť. Súd vzal do úvahy, tiež zakladaciu zmluvu i stanovy
pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec – p.s. Rakovec nad Ondavou, čo je zrejmé aj z odôvodnenia
rozhodnutia v bode 28 až 33 odvolaním napadnutého rozsudku, ktoré listiny sú tiež obsahom spisu

(č.l. 255 až 259), ktoré spoločenstvo tak v zmysle zmluvy o zriadení spoločenstva ako aj stanov bolo
zriadené za účelom podnikania a spoločného hospodárenia na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XX parc.č. E 1235, LV č. XXX parc.č. E 2310, LV č. XXX parc.č. 2320, č. 2321, č. 2327, č. 2329, LV
č. XXX parc.č. 1241, LV č. XXXXXX, parc.č. 2319, LV č. XXXX, parc.č. 2328 všetko lesné pozemky
v celkovej výmere 954253 m2. Pokiaľ aj zmluva o založení pozemkového spoločenstva uvádza, že
novo založené pozemkové spoločenstvo preberá všetky známe záväzky a práva doterajších urbárnikov,

keď spoločenstvo malo vzniknúť na základe právnych pomerov pôvodných urbárnikov združených pod
názvom Lesy Rakovec – p.s. Rakovec nad Ondavou, žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, aby
bol právnym nástupcom bývalých spoločenských útvarov (pozemkové, lesné, pasienkové, železiarske
spoločenstvá,urbáre,komposesoráty)vzniknutýchpodľahistorickejprávnejúpravy,naktorúodkazovalo
ust. § 8 ods. 1. Nie je správna úvaha žalobcu, že spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť je len

nehnuteľnosť, ktorá je oddelená rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov od spoločnej nehnuteľnosti (§ 8
ods.2zák.č.97/2013Z.z.).Vzhodes§2ods.2písm.d/a§12zák.č.97/2013spoločenstvomsarozumie
spoločenstvozaloženévlastníkmitiežspoločneobhospodarovanýchnehnuteľnosti,zaktorúsapovažuje
poľnohospodársky alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými zakladá spoločenstvo s cieľom
ich spoločného obhospodarovania a užívania, teda neviaže sa len na oddelenie pozemku od spoločnej

nehnuteľnosti. Napokon aj výpoveď svedka L. N. M. v iných súdnych sporoch žalobcu proti rovnakému
žalovanému v 2. rade, na ktorú v odvolaní poukazoval žalobca, potvrdzuje, že predmetné nehnuteľnosti
spravované spoločenstvom Lesy Rakovec – p.s. neboli v katastri nehnuteľnosti zapísané ako spoločná
nehnuteľnosť z dôvodu, že v pozemkových knihách nebol záznam, aby sa na uvedené pozemky
vzťahovali zákonné články XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ,

ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom
komposesorátov a bývalých urbarialistov, zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch
a zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto.

22. V kontexte dôvodovej správy k novele zákona o pozemkových spoločenstvách č. 110/2018

Z.z., ktorým bolo novelizované ust. § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. v časti vymedzenia spoločnej
nehnuteľnosti s odkazom na predchádzajúcu právnu úpravu sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou
súdu prvej inštancie bodoch odôvodnenia 50 až 54, že vznik spoločnej nehnuteľnosti nie je aktuálnou
právnou úpravou predpokladaný a žiadaný. Spoločnou nehnuteľnosťou je nehnuteľnosť, ktorá bola
takto reštituovaná, t.j. vlastníctvo, či držba bola vrátená pôvodným vlastníkom, na ktorých sa vzťahovali

zrušené predpisy, ide teda o v minulosti vzniknutý substrát pozemkov, ktoré historicky boli súčasťou
spoločnej nehnuteľnosti a vlastníctvo takýchto pozemkov neprešlo z vlastníctva vlastníkov podielov
do vlastníctva tretej osoby, resp. ju tvoria pozemky, ktoré boli súčasťou spoločnej nehnuteľnosti
historicky a vlastníctvo k nim bolo reštituované. Bol to práve žalobca, kto mal preukázať v konaní,
že sa o spoločnú nehnuteľnosť jedná, pričom spoločná nehnuteľnosť nevzniká uzavretím zmluvy

o pozemkovom spoločenstve, ale preukázaním faktu, že na režim pozemkov, s ktorými má hospodáriť
spoločenstvo sa vzťahuje režim bývalých urbariátnikov, či komposesorátov podľa v minulosti platných
zákonných článkov, na ktoré odkazuje právna úprava pri definícii pojmu spoločného pozemku. Žalobca
v priebehu konania mal jednoznačnú vedomosť o spornosti tejto otázky, na ktorú aj reagoval vo
svojich písomných podaniach, no v zásade aj v odvolacom konaní zotrval len na tvrdení, že charakter

nehnuteľnosti ako nehnuteľnosti spoločnej potvrdzujú práve stanovy a zmluva týkajúca sa zriadenia
pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec – p.s.. Rakovec nad Ondavou. V tejto súvislosti sa potom
žiada ale vziať do úvahy, že v zmysle stanov pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec p.s. pri prevode
podielov spoločnej nehnuteľnosti podľa článku VIII. platí, že predávajúci je povinný svoj spoluvlastnícky
podiel so súhlasom výboru ponúknuť pri prevode členom resp. členovi spoločenstva, avšak s výnimkou

prevodu darovaním, či blízkej osobe v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka. Teda aj samotné
stanovy vymedzujú výnimky z ponuky prevodu spoluvlastníckych podielov v prípade, ak ide o prevod
na blízku osobu obdobne ako § 140 OZ, čo vylučuje obmedzenia prevodu vlastníctva na tretí subjekt
v zmysle § 9 ods. 8, 7 zák.č. 97/2013 Z.z. vzťahujúcich sa k spoločnej nehnuteľnosti, a nasvedčujepovahe nehnuteľnosti ako spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na ktorú sa primerane aplikuje
§ 140 OZ.

23.Podľazákonač.97/2013Z.z.vprípade,aksajednáospoločnúnehnuteľnosť,ktorámôžepozostávať
aj z viacerých samostatných pozemkov, členovia spoločenstva sa podieľajú na výkone práv a povinností
vyplývajúcich z členstva podľa pomeru podielov na spoločnej nehnuteľnostiach zapísaných na viacerých
listoch vlastníctva. Ak pomer účasti nemožno určiť podielom na spoločnej nehnuteľnosti, možno ho
určiť dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia. Pritom je vylúčené, aby bol

realizovaný prechod alebo prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na
niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti. (§ 9 ods. 4, 5, 9 zák.č. 97/2013 Z.z.).
V konaní bolo nepochybne zistené, že žalobca nie je evidovaný ako spoluvlastník žiadnej nehnuteľností,
ktorých podiely mali byť predmetom prevodu medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/. Nie je tak vôbec
zrejmé, aby žalobca mohol byť vôbec aktívne legitimovaným subjektom na uplatňovanie oprávnení
na porušenie predkupného práva, keďže mu nesvedčí právo spoluvlastníka ani z titulu spoločnej

nehnuteľnosti a ani z titulu spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Pritom prevod alebo prechod
vlastníckeho práva k podielom na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacej
do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný, čo v sebe subsumuje predpoklad, že každému z členov
spoločenstva patrí podiel na tých nehnuteľnostiach, ktoré by mali tvoriť spoločnú nehnuteľnosť ako taký
charakter pozemkov tvrdí žalobca, čo v prejednávanej veci nie jej splnené. Vyjmúc fakt, že žalobca nie

je zapísaný ako podielový spoluvlastník k dotknutým nehnuteľnostiach na listoch vlastníctva, ktorých sa
neplatnosť prevodu kúpnej zmluvy týka, je jeho spoluvlastnícke právo evidované len na jedinom liste
vlastníctva, LV č. XXX, kat. úz. C., okres B., nehnuteľnosti na ktorom zapísané nie sú predmetom sporu.
Podľa názoru odvolacieho súdu to len potvrdzuje správnosť záverov, že v prípade žalobcu sa nemôže
jednaťonárokydotknutéhospoluvlastníkaaužvôbecniespoluvlastníkaspoločnejnehnuteľnosti,tedaje

správnyzáversúduprvejinštancieonedostatkujehoaktívnejvecnejlegitimácievkonaní.Vokolnostiach
veci nebolo právne významné uznesenie Krajského súdu v Košiciach vo veci 3Co/125/2022, na ktoré
odvolateľ poukazoval, keďže nejde o rozhodovaciu prax, ktorou by bol súd prvej inštancie viazaný
v danej veci v inštančnom postupe súdov, či titulom ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít,
a tiež nedôvodne odvolateľ vytýka, že sa týmto rozhodnutím súd prvej inštancie nezaoberal, o opaku

čohosvedčístanoviskosúduvbodoch53a54odôvodnenia, stým,žeuvedenérozhodnutieodvolacieho
súdu nepovažoval za aplikovateľné v prejednávanom spore.

24. Po ustálení záveru, že prevod podielov na nehnuteľnostiach spravovaným pozemkovým
spoločenstvom Lesy Rakovec – p.s. sa týka spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, na ktorú

sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 140 OZ v spojení s § 603, 605 OZ
o predkupnom práve a o nárokoch spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, vychádzajúc
zo zistenia, že žalobcovi vo vzťahu k žiadnej z dotknutých nehnuteľností nesvedčí spoluvlastnícke právo,
teda nie je aktívne vecne legitimovaný na domáhanie sa ochrany z titulu porušených práv spoluvlastníka,
sa súd zaoberal aj otázkou, či pre prípad iného posúdenia veci by bolo možné považovať prevod

spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zo žalovanej 1/ na žalovaného 2/ zmluvou z 11.11.2019
za právny úkon relatívne neplatný, k čomu rovnako zaujal negatívne stanovisko. V tejto súvislosti súd
odkázal na skutkovo totožné prípady, v ktorých vystupoval na jednej strane žalobca, na strane druhej
žalovaný JRD Rakovec s tým, že prevod podielov uskutočňovali iní členovia družstva, v ktorých sporoch
rovnako ako v uvedenom prípade bola preukázaná existencia členstva prevádzateľa (v danom prípade

žalovanej 1/ - potvrdenie o členstve č.l. 158, člen družstva od 15.10.2019) s členským vkladom 1 euro,
ktorý člen družstva má právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení prostredníctvom členskej
schôdze,právonavyrovnacípodiel,likvidačnýzostatok,právobyťvolenýdoorgánovdružstva,vprípade
prenájmu nehnuteľnosti členom, sa poskytuje zvýšený základný nájom, dodatočný nájom, bonus do
výšky 20% základného nájmu, ako aj možnosť úhrady viacročného základného nájmu vopred, členom

sa poskytuje výpomoc v podobe právnej pomoci i zapožičiavaním strojových zariadení. Dôvodne súd
prihliadal k rozhodnutiam najvyššieho súdu vydaných v týchto skutkovo totožných sporoch, keď NS
SR tak vo veci 4Cdo 238/2022 zo dňa 24.1.2024, ako aj 5Cdo 172/2023 zo dňa 28.11.2024 vychádzal
z názoru, že niet žiadneho rozumného dôvodu s poukazom na prepojenia rôzneho druhu a charakteru,
ktoré vznikajú v štruktúrach právnickej osoby, resp. medzi fyzickými osobami, ktoré z činnosti právnickej

osoby profitujú, aby právnickú osobu (v danom prípade družstvo) nebolo možné považovať za blízku
osobuvzmysle§116vetadruháOZ.Mimofyzickýchosôb,ktorérobiazaprávnickúosobuprávneúkony,
majúvzťahkprávnickejosobeazáujemnajejpomerochajďalšiefyzickéosoby.Zhľadiskavystupovania
v právnych vzťahoch nemôže byť významný akýkoľvek vzťah k právnickej osobe. Vzťah ďalšej fyzickejosoby a právnickej osoby musí vykazovať určité vlastnosti. Z analogického použitia § 116 OZ je potom
možné vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je
spoločníkom, členom, zamestnancom alebo má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak

by dôvodne pociťovala ujmu, ktorá utrpela právnická osoba ako ujmu vlastnú. Najvyšší súd vyvodil
z deklarovaných benefitov, ako boli vyššie zmienené záver, že vzťah medzi členom družstva a družstvom
ako je tomu aj v uvedenom konaní medzi žalovanými 1/ a 2/, vykazuje vzťah blízkych osôb. Od
uvedených záverov niet dôvodu sa odchýliť ani v prejednávanej veci.

25. Nie sú namieste výhrady žalobcu, aby pre nedostatok predbežného právneho posúdenia veci súdom
v zmysle § 181 ods. 2 CSP, či nevykonanie výsluchu žalovanej 1/, došlo k naplneniu ktoréhokoľvek
tvrdeného odvolacieho dôvodu. Inštitút predbežného právneho posúdenia má vytvoriť priestor pre
predvídateľnosť následného súdneho rozhodovania, umožniť vecnú a efektívnu právnu argumentáciu
sporových strán, predkladanie dôkazných návrhov, teda jeho účelom je zefektívnenie, zjednodušenie
sporového konania. Akýmkoľvek predbežným právnym posúdením veci však súd prvej inštancie nie je

nikdy viazaný, keďže jeho rozhodnutie je závislé len od výsledkov vykonaného dokazovania, na ktoré
má aplikovať právnu normu vystihujúcu stranami sporu tvrdený a preukázaný skutkový stav. Pokiaľ
aj teda z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva právo strán na zákonu zodpovedajúce konanie
súdov, je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú
procesné nedostatky, ku ktorým prípadne došlo v konaní v postupe súdov, keď je vždy potrebné mať na

zreteli materiálne hľadisko, to znamená reálny dopad daného postupu súdu na procesnú situáciu strany
sporu (porovnaj napr. II.ÚS 261/06, 3Cdo 268/2018). Pokiaľ aj v prejednávanej veci súd neoboznámil
strany s predbežným právnym posúdením nároku v konaní, z obsahu spisu, argumentácie žalobcu,
procesnej obrany žalovaných je jednoznačné, že každej strane sporu bol známy okruh sporných otázok
(charakter posudzovanej nehnuteľnosti spravovanej pozemkovým spoločenstvom Lesy Rakovec – p.s.,

procesná prípustnosť žaloby, aktívna legitimácia žalobcu, existencia blízkeho vzťahu medzi členom
družstva žalovanou 1/ a družstvom žalovaným 2/ ako dôvodom vylučujúcim porušenie predkupného
práva a neplatnosť kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorým strany sporu uplatňovali prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany. Nemožno tiež nevziať do úvahy, že žalobca mal vedomosť o riešení
tejto otázky aj z rozhodnutí súdu sa ho osobne týkajúcich, z ktorých napokon vychádzal súd prvej

inštancie aj v tomto spore pri hodnotení či vzťah medzi žalovanými má povahu vzťahu blízkych osôb
v zmysle § 116 OZ ( rozhodnutie NS SR 4Cdo 238/2022, Krajského súdu v Košiciach 11Co/5/2025,
vychádzajúce z rozhodnutia NS SR 5Cdo 172/2023). Odvolacia argumentácia žalobcu bola už obsahom
jeho skorších podaní, ako sa nachádzajú v spise (č.l. 357 spisu), teda mal vytvorený dostatočný
procesný priestor na riadne preukázanie pravdivosti svojich tvrdení i obhajobu svojich práv, pri poznaní

všetkých relevantných skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie súdu významné, osobitne s prihliadnutím
na rozhodnutie najvyšších súdnych autorít v jeho sporoch. Žalobca len uvádzal, že považuje za
sporné žalovanými zhodne prednášané tvrdenia o existujúcich benefitoch členstva v družstve, ktoré
by zakladali vzťah týchto osôb ako vzťah blízkych osôb, ktorá obrana má povahu neúčinných popretí
skutkových tvrdení protistrany, keď na preukázanie pravdivosti tvrdení, že existujú dôvodné pochybnosti

o pravdivosti zhodných tvrdení žalovaných, neoznačil žiadne dôkazy. Len popieranie skutočností
tvrdených protistranou bez predloženia vlastných skutkových tvrdení sa považuje za neúčinné (§ 151
ods. 2 CSP). Ak súd v kontexte vykonaného dokazovania, obsahom predložených listín, doručených
vyjadrení strán sporu, existujúcich súdnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít vychádzajúcich
z totožných skutkových okolností, týkajúcich sa vzťahu žalovanej 1/ a 2/ nepovažoval za účelné a

hospodárne vykonanie dôkazu výsluchom žalovanej 1/, nemožno mu v tomto vytknúť nesprávnosť či
nezákonnosť postupu, keďže v zmysle § 185 ods. 1 CSP je to súd, do výlučnej kompetencie ktorého
spadá rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V okolnostiach veci to nemožno
považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv sporovej strany, ani za nedostatok vykonaného
dokazovania. Súd tiež v zhode so zásadou procesnej zodpovednosti strán za výsledok konania rozhodol

tiež o náhrade vzniknutých trov procesne úspešným žalovaným podľa § 255 ods. 1 CSP. Rozhodnutie
súdu poskytujúce odpoveď na každú z podstatných námietok sporových strán v rozsahu dostatočne
zrozumiteľnom, nepripúšťajúcom dohady, či domnienky o myšlienkovom postupe súdu, vychádza zo
správnej aplikácie a interpretácie právnych noriem na skutkový stav zistený dokazovaním vykonaným
a vyhodnoteným v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov bolo rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1 CSP

potvrdené v celom rozsahu vrátane výroku o náhrade trov konania.26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých plne procesne úspešných žalovaným patrí nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).