Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124294054
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6124294054.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2, 080
01 Prešov, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545,
so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zast. Legal Cases s.r.o., IČO: 36 720 097, so sídlom
Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 2771,33 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých

bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 2.5.2024 Okresnému súdu Banská Bystrica
v súlade s § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej
zaplatenia istiny vo výške 2771,33 eur s príslušenstvom. Nárok uplatnila tým, že dňa 17.decembra 2021
okolo 12.30 hod. jej manžel E. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, D., jazdil v Prešove po ulici F. G. mojim
osobným motorovým vozidlom Mercedes Benz S 320, D. XXX H., kde pri vychádzaní na štvorprúdovú
cestu dával prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste tak, že zastavil svoje vozidlo pričom vozidlo
D. XXXXX, ktoré išlo za ním narazilo do zadnej časti jeho vozidla. Vozidlo dala opraviť, za opravu mi

AUTOSERVIS KOZMA, s.r.o., vystavil faktúra č. 20220264 2771,33 eur, ktorú uhradila. Vozidlo ktoré
narazilo do jej auta bolo poistené u žalovanej. Žalovaná listom z 3.mája 2022 oznámila ukončenie
škodovej udalosti bez poskytnutia náhrady poistného plnenia s odôvodnením, ich poistený spoločnosť
Ňakat, s.r.o., Kokošovce nezodpovedá za poškodenie, lebo toto nemohol spôsobiť, a to aj napriek tomu,
že vodič poisteného vozidla D. B., nar. X.X.XXXX na mieste dopravnej nehody uznal svoje zavinenie, a
z vykonaj obhliadky vyplýva, že poškodenie na mojom vozidle sa zhoduje s popisom priebehu škodovej
udalosti. Uplatnila si aj zákonný úrok z omeškania.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 4Up 964/2024 z 20.5.2024, proti ktorému podala žalovaná
včas odpor.

3. Žalovaná odpor odôvodnila tým, že záznam o dopravnej nehode nie je verejnou listinou, preto v nej
uvedené skutočnosti nemožno považovať bez ďalšieho za absolútne pravdivé, najmä bez ďalšieho
dokazovania a skúmania ako garáž škodová udalosť vznikla. Spôsob, akým mala vzniknúť škodová

udalosť, resp. ktorí uviedli účastníci škodovej udalosti, musí byť v korelácii so zaznamenanými
poškodeniami. Vzhľadom na vznik pochybnosti, ktoré po skončení obhliadky obhliadajúci technik
nahlásil, žalovaná po doručení všetkých formálnych náležitostí týkajúcich sa likvidácii, napríklad
ako faktúra za vykonanú opravu, vykonala tzv. duplicitnú verifikáciu prostredníctvom odbornéhoposúdenia technickej prijateľnosti vzniku škodovej udalosti, a to tak ako to účastníci škodovej udalosti
uviedli so zreteľom na rozsah zaznamenaných poškodení. Z odborného posúdenia vyplýva cit: „ŠU
nemohla byť spôsobená MV škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné

vzájomne priradiť v jeho celom zdokumentovanom rozsahu...“

4. K podanému odporu sa žalobkyňa vyjadrila, že s podaným odporom nesúhlasí, nakoľko posúdenie
bolo vykonané Na rovine, pričom k nárazu došlo za situácie, keď vozidlá boli postavené k sebe
naklonené, čím mohli vzniknúť poškodenia na jej vozidle, ako deklarovala. Navrhla, aby vec bola

postúpená Okresnému súdu Prešov.

5. Dňa 13.6.2024 bola vec postúpená na Okresný súd Prešov.

6. Žalovaná v duplike poukázala na to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyvrátila tvrdenie žalovanej,
a teda nepreukázala, že by odborné posúdenie zabezpečené žalovanou nebolo právne relevantné.

žalobkyňa teda neuniesla dôkaz tvrdenia, nakoľko svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi odbornými
dokumentmi, ktoré by konštatovali, že škodová udalosť mohla vzniknúť spôsobom, akým deklaruje
žalobkyňa, resp. nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že odborné stanovisko žalovanej nie
je v súlade s objektívnou realitou čo do technickej prijateľnosti vzniku škodovej udalosti. Rovnako
žalovaná vzniesla námietku premlčania s poukazom na to, že škodová udalosť vznikla dňa 17.12.2021

a faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla bola vyhotovená dňa 25.04.2022. Dňa 25.04.2002
žalobkyňa vedela, kto za škodu zodpovedá a aká škoda jej vznikla. Premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na náhradu škody začala plynúť dňa 26.04.2022 a dňa 26.04.2024 bol posledný deň
na uplatnenie práva na náhradu škody.

7. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 17.12.2021 v čase o 12:30 došlo k dopravnej nehode medzi automobilom Fiat Ducato EČV: D.
a Mercedes Benz EČV: D., v dôsledku ktorej došlo ku škode na vozidle Mercedes Benz, čo plynie

zo záznamu o dopravnej nehode.

9. Vlastníkom motorového vozidla Mercedes Benz je žalobkyňa.

10. Škoda na motorovom vozidle Mercedes Benz. bola vyčíslená na sumu 2771,33 eur, čo plynie

z predloženej faktúry č. 20220264 vystavenej dňa 25.4.2022 spoločnosťou AUTOSERVIS KOZMA s.r.o.
Predbežná kalkulácia nákladov na opravu činila sumu 2623,25 eur.

11. Motorové vozidlo Fiat dukátov bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, voči ktorému si
žalobkyňa dňa 04.01.2022 uplatnila nárok na náhradu škody.

12. Z oznámenia o ukončení škodovej udalosti zo dňa 03.05.2022 plynie, že žalovaný žalobkyni
neposkytne náhradu poistného plnenia z dôvodu, že k uvedenej škodovej udalosti nemohlo prísť takým
spôsobom a v uvádzanom rozsahu, ako opisuje v uplatnení nároku na náhradu škody. Poškodenie
na vozidlách vzájomne nezodpovedajú výškovo, charakterom a rozsahom jednotlivých poškodení,

na základe čoho je z technického hľadiska vylúčené, že vozidlo škodcu spôsobilo ňou deklarované
poškodenia.

13. Z posúdenia možnosti vzniku poškodenia v ŠU 8014650254 z 2.5.2022 SLOVEXPERTA vyplýva,
že škoda nemohla byť spôsobená vozidlom škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie

je možné vzájomne priradiť v jeho celom zdokumentovanom rozsahu.

14. Zo znaleckého posudku č. 25/2024 I. E. J. plynie, že na základe zistených hlavných a podstatných
poškodení na obidvoch vozidlách je možné z technického hľadiska usúdiť, že výškovo (geometricky)
tieto poškodenia a výškové úrovne spolu korelujú, teda výškovo sa zhodujú, z čoho je možné prijať

technickýzáver,žekuvzájomnémukontaktupredmetnýchvozidieldošlopopísanýmičasťami. Popísané
poškodenia pravej prednej časti vozidla Fiat Ducato EČV: D. svedčia o tom, že pravou prednou časťou
tohto vozidla došlo ku kontaktu (nárazu) s cca stredom zadného nárazníka vozidla zn. Mercedes Benz
EČV: D..15. Z odborného stanoviska k znaleckému posudku spoločnosti SLOVEXPERTA z 14.11.2024 plynie,
žestým,žedošlokstretuvozidieljemožnélensúhlasiťaniejemožnéjednoznačnevylúčiť.nopodstatou

jeho pôvodného vyjadrenia je to, či pri strete vozidiel došlo k zdokumentovaným poškodenia, čiže
vzniku škody. V znaleckom posudku autor vôbec nerieši stopy na vozidlách, ich porovnanie a určenie
ktoré alebo všetky vznikli pri deklarovanom strete vozidiel. najjednoduchšie riešenie je poškodenie
vzájomne porovnať, zistiť ich kompatibilitu a to porovnať ich fyzicky na fotografiách priložených k sebe,
prípadne vzájomným prekrytím. Keďže ide o stret telies z rovnorodého materiálu - plastu, tak vzniknuté

stopy sa prejavia na obidvoch stranách. Poukázal na fotografiu č. 16

16. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

Podľa § 420 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou

osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že
škodu nezavinil.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového v znení účinnom do 31.7.2024 (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.,
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 pism. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tentonárokpreukázať.Napremlčanienárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúprava
ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 100 ods. 1 až 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

17. V súdenej veci, ak by sa preukázali tvrdenia žalobkyne, išlo by o nárok o na náhradu škody, ktorá
mala byť krytý povinným zmluvným poistením. Keďže však žalovaná vzniesla námietku premlčania,podľa ustálenej súdnej praxe súd sa predovšetkým zaoberal jej vyhodnotením, keďže pri jej dôvodnosti
súd musí žalobu zamietnuť, ako to vyplýva z § 100 ods. 1 OZ.

18. Vo vyššie citovanom ust. § 106 OZ je upravená kombinácia subjektívnej a objektívnej premlčacej
doby. Obe premlčacie lehoty sú rovnocenné a na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich.
Zároveň ale platí, že subjektívna premlčacia lehota plynie len v rámci objektívnej.

19. Spor v právnom posúdení veci medzi stranami bol v otázke, či sa pre prípad uplatnenia náhrady

škody, ktorá je krytá poistením (povinným zmluvný poistením), aplikuje ust. § 104 OZ, nakoľko uvedená
právna otázka má zásadný význam v tomto konaní.

20. Tak ako súd uviedol vo svojom predbežnom právnom posúdení veci, prax súdov nie je zjednotená
a aj civilné senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydali protichodné rozhodnutia k tejto právnej
otázke.

21. V tomto smere súd poukazuje na tieto rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

22. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 53/2023 z 28.11.2024, a to z bodu
24 odôvodnenia plynie cit: „24. Dovolací súd je tiež názoru, že vzťahy medzi škodcom, poškodeným

a poisťovateľom navzájom je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka), tak vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zák. o povinnom zmluvnom poistení). Tento
vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je určený a vzájomné plnenie je limitované zákonnými

i zmluvnými poistnými podmienkami, ktoré upravujú napr. do akých limitov je poisťovateľ povinný a komu
plniť pri náhodnej poistnej udalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého rozsahu si môže, ak za
poisteného škodu nahradí, uplatniť poisťovateľ regresný nárok voči poistenému škodcovi a pod. Vzťah
poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa
z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému

škodcovi plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom
zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda
nahradená (v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda
záväzkom poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823
Občianskeho zákonníka; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), teda plní

poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva
z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom
zmluvnom poistení. V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na

premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t. j. premlčanie priameho nároku poškodeného
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods.
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu
škodcovi podľa § 427 Občianskeho zákonníka sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty
pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda podľa § 106 Občianskeho zákonníka (na

ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom
poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne
vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 Občianskeho
zákonníka ako sa domnieva žalovaná. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú

samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči
každému povinnému subjektu včas (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 27. augusta
2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená
uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči poisťovateľovi). Medzi poškodeným
a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona

o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný
vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie
je). Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkoma ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu
priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom.
Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený

v § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto
type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo nanáhradu škody bolo
garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu
k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu
k poškodenému.“

23. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 227/2021 z 30.3.2023, a to z
bodu 11 odôvodnenia plynie cit: „Ako je zrejmé z obsahu § 104 OZ, tento konkrétne uvádza začiatok
plynutia premlčacej lehoty pri nároku na plnenie z poistného a to rok po poistnej udalosti. Na tomto
mieste je potrebné poznamenať, že táto úprava bola prijatá v prospech poisťovateľov, poskytujúc im
dlhšie časové obdobie pre zadováženie si podkladov k poistným udalostiam. Aj keď § 106 OZ hovorí

všeobecne o dĺžke premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné ustanovenie nie je
možné vzťahovať na začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i keď má vo väčšine
prípadov charakter náhrady škody (v iných prípadoch, ako je hore uvedené i náhrady nemajetkovej
ujmy). Rozdielna v takýchto nárokoch je len dĺžka premlčacej doby, avšak posun o rok, ako je uvedený
v § 104 OZ, je pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z poistného plnenia (pozri aj 9Cdo/181/2020).“

24. Súd však poukazuje tiež na odôvodnenie zbierkového rozhodnutia obchodnoprávneho kolégia
pod č. R 37/2022 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 3/2022 cit.: „Vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom je potrebné
rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ), tak vzťah medzi poisťovateľom
a poisteným škodcom je vzťahom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom
(zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla). Tento vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je určený a vzájomné
plnenie je limitované zákonnými i zmluvnými poistnými podmienkami, ktoré upravujú napr. do akých

limitov je poisťovateľ povinný a komu plniť pri nastaní náhodnej poistnej udalosti, prípadne v akých
prípadoch a do akého rozsahu si môže, ak za poisteného škodu nahradí, uplatniť poisťovateľ regresný
nárok voči poistenému škodcovi a pod. Vzťah poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom
špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi plniť náhradu škody priamo poškodenému,

pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voči
poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená (v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa
plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom poisťovateľa voči poistenému (škodcovi)
vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom
zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči nemu neuplatní.

Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom ako poisteným,
resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1
zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej
právnej úpravy, ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t. j. premlčanie

priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči
poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody
voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej
lehotyprináhradeškodyupravenejvObčianskomzákonníku,tedapodľa§106OZ(naktoréustanovenie
odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15

ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na
premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ. Nárok poškodeného na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto
škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu nároku
si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (viď napr. rozhodnutie NS SR sp.

zn. 2MCDo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov
(napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči
poisťovateľovi). Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednostiza škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu,
tedaškodcom(poisťovňanímnieje).Poškodenýsaaninestávaúčastníkomprávnehovzťahuzpoistenia
škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má
len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu
škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného
zmluvnéhopoisteniaškodcuupravenýv§15ods.1zákonaopovinnomzmluvnompoisteníjeposilnením
postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho

právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom,
žebypoisťovateľvovzťahuknemusícemoholodmietnuťplneniezpoisteniazodpovednosti,alenemôže
tak urobiť vo vzťahu k poškodenému.“

25. S poukazom na vyššie uvedenú nejednotnosť rozhodovania najvyšších súdnych autorít do doby
jej zjednotenia súd pri tejto právnej otázke vychádza z odôvodnenia rozhodnutia najvyšších autorít

zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2022
pod č. 37, a teda vychádza zo záveru, že ust. § 104 OZ sa na daný prípad neaplikuje.

26. Žaloba bola podaná dňa 2.5.2024.

27. Charakter všeobecnej premlčacej lehoty (ale aj jednotlivých špeciálnych právnych režimov je
v prvom rade konštruovaný na báze kogentnosti tejto právnej úpravy). V zmysle pravidla § 2 ods.
3 OZ ide nepochybne o také ustanovenia, z povahy ktorých vyplýva, že sa od nich subjekty
občianskoprávnych vzťahov nemôžu odchýliť. Akékoľvek dohody upravujúce režim premlčacej lehoty
(bez zreteľa na to, či ide o režim všeobecný alebo špeciálny) sú absolútne neplatné (§ 39). Ako

už bolo uvedené vo výkladoch k § 100, inštitút premlčania predstavuje typický súkromnoprávny
inštitút, teda inštitút materiálneho práva. Z tohto postulátu je jednoducho odvoditeľný aj hmotnoprávny
charakter premlčacích lehôt. Na to, aby nenastal právny následok premlčania, treba právo uplatniť
na súde najneskôr v posledný deň konkrétnej premlčacej lehoty. Keďže všetky premlčacie lehoty
v súkromnom práve sú počítané v rokoch, a nie v kratších časových jednotkách, platí všeobecné

pravidlo počítania času podľa § 122. Koniec premlčacej lehoty tak pripadne na deň, ktorý sa číselne
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej lehota začínaj plynúť. Pri premlčacích lehotách
je týmto dňom deň, predstavujúci tzv. actio nata. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2019, s. 751). A

28. V danom prípade objektívna premlčacia doba začala plynúť od 17.12.2021, t.j. v deň, keď došlo
k dopravnej nehode, preto trojročná objektívna premlčacia lehota (uplynula by dňa 17.12.2024) do času
podania žaloby neuplynula.

29. Iná situácie je však pri subjektívnej premlčacej lehote, ktorá je dvojročná a plynie od doby, kedy sa
poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá.

30. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 OZ je viazaný na moment, keď
poškodený nadobudne dostatočné, preukázateľné informácie o škode a o skutočnostiach, ktoré mu

umožnia identifikovať konkrétny subjekt zodpovedný za škodu.

31. Nepochybne žalobkyňa vedela, kto za škodu zodpovedá, pričom uvedené plynie jednak z čestného
prehlásenia vodiča motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu, D. B. i zo záznamu o dopravnej nehode
spísaného dňa 17.12.2021. Rovnako nepochybne žalobkyňa vedela, že poisťovateľom škodcu je

žalovaná,nakoľkosiunejuplatniladňa4.1.2022náhraduškody.Toznamená,ženajneskôrdňa4.1.2022
vedela, kto za škodu zodpovedá.

32. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodená osoba sa dozvedela o konkrétnej majetkovej ujme,
ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch, a na základe ktorej môže uplatniť svoje právo na náhradu

škody na súde.

33. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlajepodľa§106ods.1rozhodujúciokamih,keďsapoškodený
preukázateľne dozvedel o výške škody (napr. z dokladu o cene opravy poškodeného motorového
vozidla) a o tom, kto za ňu zodpovedá, a nie okamih doručenia oznámenia o výsledku poistného

šetrenia zo strany poisťovateľa, ktorým poisťovateľ len oznamuje poškodenému, či a v akom rozsahu
poskytne poškodenému plnenie na uplatnený nárok na náhradu škody (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/9/2021 publikované pod R 36/2022).

34. Z obsahu spisu nepochybne plynie, že faktúra spoločnosti AUTOSERVIS KOZMA s.r.o. vo výške

2771,33 eur bola žalobkyni vystavená dňa 25.4.2022.

35. Žalobkyňa sa preto dňa 25.4.2022 dozvedela o výške škody, kedy jej bola vystavená faktúra.
Subjektívna premlčacia lehota preto uplynula dňa 25.4.2024.

36. Žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, preto musí súd konštatovať

dôvodnosť vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej vychádzajúc z toho, že aplikácia ust.
§104 OZ je v danom prípade vylúčená.

37. So zreteľom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p..
Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni,
o výške ktorého súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.