Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 49C/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425205399
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Vaďurová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425205399.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E.,
zast.: JUDr. Miroslava Erbenová, advokátka, Svätoplukova 32, Senec, proti žalovanému: F. A. C., nar.:
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia :

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v
priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť
žalovaného na týchto úkonoch.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Mestský súd Bratislava IV môže podať proti žalobkyni žalobu o
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Žiadnej zo sporových strán súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.05.2025 žalobkyňa tunajšiemu súdu doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
a následne dňa 05.06.2025 a dňa 12.06.2025 doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa voči žalovanému domáhala zákazu vstupu do obydlia žalobkyne, zákazu priblíženia
sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s výnimkou úradného styku a zdržania
sa kontaktovania, osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, či cez sociálne siete

a rozširovania akýchkoľvek informácií týkajúcich sa žalobkyne vo vzťahu k osobám – G. G. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, E., A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, E., A. A. A., A., bytom J. XXX,
K., F. F., nar. XX.XX.XXXX, A. E. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, O., A. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. X, E., A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, P., A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, P., Úrad
podpredseduvládySR–preplánobnovyaznalostnúekonomiku,sosídlomTomášiková64A,Bratislava,
Úrad vlády SR, so sídlom Námestie slobody 1, Bratislava.

2. Tunajší súd uznesením č. k. 0C/22/2025-40 zo dňa 29.05.2025 návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa zákazu priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu
ako 10 metrov, s výnimkou úradného styku a zdržania sa konania spočívajúceho v kontaktovaní osôb
špecifikovaných v bode 1. tohto odôvodnenia vylúčil na samostatné konanie.

3. Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila nasledovnými skutočnosťami. Žalobkyňa a žalovaný sú
manželia, s tým že žalobkyňa dňa 13.05.2025 podala návrh na rozvod manželstva na Mestský súdBratislava II, kde je aktuálne vedené konanie pod sp. zn.: XX/XX/XXXX. Manželstvo bolo uzatvorené
po vyše 10 ročnej známosti. Manželstvo nebolo od začiatku ideálnym, nakoľko žalovaný udržiaval
kontakt mimo manželského zväzku aj s inými ženami prostredníctvom sociálnych sietí. Aj po uzatvorení

manželstva žil pomerne spoločensky a bežne sa stávalo, že piatky a soboty navštevoval pravidelne bary
a vracal sa domov až v skorých ranných hodinách. Súčasťou takéhoto spoločenského vyžitia bolo aj
požívanie alkoholu, čo sa v poslednom období radikálne zhoršilo. Žalobkyňa má podozrenie, že ešte
pred manželstvom a potom aj počas manželstva udržiaval kontakt aj s inými ženami. Toto podozrenie
sa čiastočne potvrdilo asi pred tromi rokmi, keď žalovaný poslal kuriérom spodnú bielizeň žene o ktorej

tvrdil, že ide iba o „biznis“ partnerku a neskôr sa žalobkyni priznal, že do tejto ženy bol zaľúbený. Vzťahy
medzi sporovými stranami sa výrazne zmenili aj po tom, čo sa do manželstva narodili maloleté deti.
Žalovaný so starostlivosťou o deti pomáhal minimálne a žalobkyňa tak na všetku starostlivosť o deti ako
aj domácnosť bola sama, nenachádzala v žalovanom oporu, ktorú potrebovala.
Žalovaný doposiaľ nezvláda starostlivosť o maloleté deti bez toho, aby mu nevypomáhali jeho rodičia.
Postupom času sa žalobkyňa začala cítiť v manželstve úplne izolovaná, keď ju žalovaný postupne

odrezal od jej vecí krok po kroku, pričom jej tvrdil, že tieto kroky robí údajne za účelom „optimalizácie
financií“. Začal tým, že prepísal jej súkromný telefón na firmu, neskôr ju prehovoril, aby predala svoje
vlastné osobné motorové vozidlo, s tým že jej ponúkol že jej kúpi auto on. Ako žalobkyňa zistila, kúpil
ho preto, aby ju mohol neustále lokalizovať a sledovať prostredníctvom zabezpečovacích systémov,
tak aby ju mal neustále „pod kontrolou“. Medzi sporovými stranami sa situácia neustále stupňovala a

dochádzalo čoraz k častejšej výmene názorov, po ktorej bral žalovaný žalobkyni kľúče od bytu a auta,
aby nemohla odísť z domu. Žalobkyňa znášala dlhodobo psychické ponižovanie a vydieranie, poznámky
žalovaného o tom, že je „hlúpa“, že je „neschopná“ že nedokáže zarobiť peniaze, pričom v invektívach
sa na jej adresu pravidelne vyjadruje aj v prítomnosti maloletých detí. Počas spolužitia ju žalovaný
vydieral, aby pracovala len pre jeho spoločnosti, ktoré sú síce formálne napísané na žalobkyňu, no v

skutočnosti sú riadené priamo ním. V manželstve nebolo ničím neobvyklým ani násilie v domácnosti,
či bitky zo strany žalovaného. Posledný vážny incident sa odohral dňa 09.04.2025, kedy ju žalovaný
napadol, a to priamo pred očami ich maloletých detí. Po tomto napadnutí žalobkyňa vyhľadala lekársku
pomoc v nemocnici. Bol to moment kedy sa žalobkyňa rozhodla kvôli sebe, no najmä kvôli maloletým
deťom, že takto sa už žiť nedá a nevidí iné východisko ako podanie návrhu na rozvod manželstva.

Dňa 09.04.2025 sa tak žalobkyňa spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, tak aby už
viac maloleté deti neboli svedkami atakov zo strany žalovaného, aby neboli viac vystavené takémuto
nezdravému prostrediu. Po tom, čo sa odsťahovala však útoky žalovaného neustali, práve naopak
neustále sa jej vyhráža tým, že sa o ňu „postarajú jeho kamaráti zo SIS“, alebo tým, že jej dá odobrať
deti. Z dôvodu, že celá situácia sa stala pre žalobkyňu neúnosná obrátila sa dňa 08.05.2025 s podaním

na orgány činné v trestnom konaní, kde opísala všetko čo počas manželstva so žalovaným zažívala.
Od momentu odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti, žalovaný začal kontaktovať jej blízke osoby
(rodičov, súrodencov, priateľov), ktorým zasiela správy, v ktorých žalobkyňu osočuje a obviňuje z toho,
že „potrebuje doktora a trpí psychickými poruchami“. Denno-denne ju atakuje telefonátmi, správami v
ktorých sa žalovaný vyhráža žalobkyni. Zašiel až tak ďaleko, že po tom čo žalobkyňa nastúpila do novej

práce, začal žalovaný zasielať správy aj priamo jej nadriadenému. Obsah týchto správ je, že ju obviňuje
z toho „že je chorá“ a „psychicky narušená“. S prenasledovaním žalobkyne však žalovaný neprestáva a
dňa 14.05.2025 sa objavil v blízkosti nehnuteľnosti, kam sa žalobkyňa odsťahovala. Žalovaný žalobkyňu
neustále prenasleduje a doslova atakuje výhražnými správami. Žalobkyňa má obavy z ďalšieho kontaktu
so žalovaným, ktorého správanie sa javí ako nevyspytateľné. Žalobkyňa má dôvodné obavy o svoj život

a zdravie, z dôvodu správania sa manžela, ktorý je agresívny a denne sa jej vyhráža a prenasleduje
ju. Správami atakuje okrem rodinných príslušníkov aj nadriadeného žalobkyne. Dňa 31.05.2025 bol
rozposlaný e-mail na pracovisko žalobkyne jej nadriadenému, ale aj na protimonopolný úrad a dokonca
až do kancelárie predsedu vlády SR z e-mailovej adresy Q., obsahom ktorého boli informácie ohľadne
žalobkyne a jej súkromia. Prílohou e-mailu boli fotografie žalobkyne, vyhotovené bez jej vedomia.

Žalobkyňa má dôvodné podozrenie, že za týmito e-mailmi stojí žalovaný, nakoľko to nemá byť prvýkrát,
čo takýmto spôsobom narúša súkromie žalobkyne a zasahuje do jej pracovného života. Ďalej uvádza,
že ich maloletej dcére žalovaný rozprával, o tom že kolegu žalobkyne zabije, lebo mu rozvracia rodinu.
Maloletá matke podrobne opísala, že jej otec dokonca ukázal zbraň, s ktorou plánuje kolegu žalobkyne
zabiť, s tým že s deťmi sa žalovaný dohodol, že kolegu budú volať „A.“. Rovnako nazýval žalovaný

nadriadeného žalobkyne v predložených správach. Vzhľadom k závažnosti celej situácie sa žalobkyňa
obrátila na ÚPSVaR v Bratislave, kde bol o týchto skutočnostiach spísaný záznam. Z dôvodu strachu
sa žalobkyňa obrátila na orgány činné v trestnom konaní, kde podala oznámenie o všetkých vyššie
opísaných skutočnostiach. Žalobkyňa sa obáva o svoj život a zdravie, nakoľko správanie žalovanéhoje nevyspytateľné a nepredvídateľné. Za rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu vydanie neodkladného
opatrenia považuje priamo hroziace nebezpečenstvo zo strany žalovaného, ktoré žalobkyni hrozí,
nakoľko je dôvodný predpoklad že agresivita žalovaného po tom, čo sa dozvie o podanom návrhu na

rozvod manželstva sa len zhorší. Žalobkyňa má už teraz strach ostávať sama v nehnuteľnosti, má strach
že ju niekde na ceste do práce či škôlky bude žalovaný čakať a vzhľadom na jeho správanie nevie,
ako sa toto môže vyvinúť aj s ohľadom na napadnutie zo dňa 09.04.2025. Žalobkyňa má dôvodné
obavy z krokov žalovaného, ktorý ju dal sledovať neznámymi osobami. Ďalej z konania žalovaného,
ktorý neustále kontaktuje okolie žalobkyne, rodinu a spoločných priateľov a zasiela na jej pracovisko

e-maily, obsahom, ktorých sú citlivé súkromné informácie a poškodzovanie dobrého mena žalobkyne.
Má zato, že sú splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia sa
a zdržania sa konania spočívajúceho v kontaktovaní blízkych osôb, rodinných príslušníkov, priateľov,
spolupracovníkov a nadriadeného žalobkyne a rozširovaní nepravdivých správ o jej osobe, ako aj
náhrady trov konania.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila nasledovné listinné dôkazy:
fotografia z auta žalobkyne; fotografia ošetreného prstenníka pravej ruky; lekárska správa zo dňa
09.04.2025; WhatsApp komunikácia; trestné oznámenie zo dňa 08.05.2025; Nájomná zmluva na
krátkodobý nájom bytu zo dňa 07.04.2025; screenshot SMS správy; sobášny list; zápisnica o trestnom
oznámení zo dňa 08.05.2025, lekárska správa zo dňa 09.04.2025, screenshoty fotografií zápisnicu

o trestnom oznámení zo dňa 04.06.2025; screenshot e-mailu.

5. Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti:

Z lekárskej správy zo dňa 09.04.2025 vyplýva, že žalobkyňa absolvovala v Nemocnici sv. Cyrila a

Metoda Antolská, Bratislava lekárske ošetrenie pomliaždeného bruška IV. prsta pravej ruky. Uvedené
dokladovala aj fotografiou ošetrené prsta ruky. Ďalej bol ošetrujúcim lekárom konštatovaný mierny opuch
čela. V zmysle lekárskej správy jej toto zranenie mal spôsobiť manžel, ktorý ju napadol. Pri bitke malo
dôjsť k poraneniu bruška IV. prsta pravej ruky, zakrvácaniu bruška, ďalej malo údajne dôjsť k trom
kopancom spredu do hrudníka a úderu čela do čela, čím jej mala byť spôsobená pretrvávajúca bolesť.

Dňa 08.05.2025 podala žalobkyňa na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II, odbor
kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania, trestné oznámenie na žalovaného vo veci spáchania
trestnéhočinutýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a)Trestnéhozákona,ktoré
bolo zaevidované pod č. R./X-XXX-XX-XXXX. Žalobkyňa v predmetnom trestnom oznámení na základe

konkrétnych situácií uvádzala, že zo strany žalovaného voči jej osobe malo opakovane dochádzať
k psychickému a fyzickému násiliu. Žalobkyňa poukázala na eskalovanie agresivity žalovaného, keď zo
slovných urážok, osočovania a obmedzovania pohybu žalobkyne po byte sa stupňoval útok do formy
vyhrážok zabitím a fyzických napadnutí, preto mala obavu o svoje zdravie a život.

Dňa 04.06.2025 podala žalobkyňa na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II, odbor
poriadkovej polície, trestné oznámenie na žalovaného vo veci spáchania trestného činu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona v súbehu s prečinom ohovárania podľa §
373 ods. 1 Trestného zákona, ktoré bolo zaevidované pod P. S. F.:XXX.XX/XXX. Žalobkyňa v ňom

uviedla, že agresívne správanie žalovaného voči jej osobe, jej okoliu, rodine, priateľom, kolegom v práci
sa stupňuje, rozhodla sa podať ďalšie trestné oznámenie. Žalovaný sa jej mal vyhrážať likvidáciou,
a to aj v prítomnosti ich maloletej dcéry, ktorej ukazoval jeho zbraň. V tejto súvislosti uviedla, že
podobné vyhrážky boli z jeho strany priebežne aj počas ich spoločného spolunažívania. K prvým vážnym
vyhrážkam zabitím došlo, keď ju v roku 2017 kedy ju mal prenasledovať so zbraňou do Chorvátska.

K vážnym incidentom malo dochádzať pravidelne, jeden z nich sa mal stať v júni 2024, keď ju žalovaný
mal fyzicky napadnúť počas hádky pred deťmi, následne ich nechcel pustiť z bytu. Ďalej opisovala
situácie, v ktorých mal žalovaný opakovane kontaktovať zamestnancov na úrade, na ktorom pracuje
s nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami. Vedúcich žalobkyne mal žiadať, aby ju vyhodili z práce,
mal ju obviňovať z mileneckého pomeru s nadriadeným, osočovať ju, uvádzať, že zneužíva benefity jej

pracovného pomeru na súkromné účely. Po tom, ako odišla zo spoločnej domácnosti, žalovaný ju mal
začať prenasledovať, viackrát sa mal vyskytnúť pred jej obydlím a mal zasahovať aj do jej súkromných
e-mailov.Žalobkyňa predložila WhatsApp konverzáciu medzi ňou a žalovaným. V správach ju žalovaný slovne
osočuje, uráža ju, vyhráža sa jej a vyzýva ju, aby sa vysťahovala z jeho bytu.

Z predloženej Nájomnej zmluvy na krátkodobý prenájom zo dňa 07.04.2025 vyplýva, že žalobkyňa si
prenajala byt na ulici G. C. X, E.. Zmena bydliska žalobkyne taktiež vyplýva z predloženého úradného
záznamu z ÚPSVaR-u Bratislava spísaného dňa 02.06.2025, v ktorom žalobkyňa uviedla, že odo dňa
14.04.2025 nebýva so žalovaným v spoločnej domácnosti. Žalovaný má za ňou chodiť, sledovať ju pred
dom. Ich spoločnej dcére mal ukazovať fotografiu kolegu žalobkyne, zbraň a hovoriť jej, že ho zabije,

lebo rozvracia ich rodinu. Dňa 31.05.2025 mal žalovaný zaslať e-mail na celé pracovisko žalobkyne,
v ktorom ju obvinil z nevery. Jej vedúcemu sa mal vyhrážať, že ak sa to nebude riešiť, bude prípad
medializovať. Mal sa vyhrážať nadriadeným žalobkyne, ak sa s ním nestretnú, bude voči nim konať.

Zo screenshotov e-mailových správ vyplýva, že tieto boli adresované bližšie nešpecifikovanému úradu.
V texte e-mailu je uvedené, že v úrade dochádza ku konfliktu záujmu zamestnanca s nadriadeným, a to

žalobkyne a G. E., ktorý spolu majú mať pomer, stretávať sa počas víkendov v hoteli Natur wellness
a v prenajatom byte G. C. X v Bratislave.

6. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci

Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným
opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s
tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1

uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom,
zaručené aj Ústavou SR, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromia života osoby.

7. Ako vyplýva z vyššie uvedenej právnej úpravy, základnou podmienkou nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút,

ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo, ak
je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Ide o taký stav právnych a faktických
vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch
uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený
a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť

žalobca.

8. Jedná sa o inštitút mimoriadneho zásahu do práv a oprávnených záujmov strán, ktorý prichádza do
úvahy vtedy, ak je potrebné poskytnúť neodkladnú a rýchlu ochranu ohrozených alebo už porušovaných
práv. Zároveň takýto zásah musí byť primeraný a pri jeho nariadení súd musí skúmať proporcionalitu

zásahu vo vzťahu k intenzite ohrozenia alebo porušenia práv. Nevyhnutné je tiež skúmať, či z hľadiska
formálnych náležitostí je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne určitým, to znamená
či navrhované uloženie povinnosti protistrane je realizovateľné a teda či je vykonateľným. Neodkladné
opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí
zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu
ochranu.

9. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým
sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom
na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné
formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

10. Obsahom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až písm. h) CSP je upraviť zdržanie
sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie

akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi
okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje

listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby,
písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne.

11. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť tou najhoršou formou násilia. Vo veciach možného

ohrozeniatelesnejaduševnejintegritymožnospravidlavychádzaťibaztvrdenínavrhovateľ,záznamov
polície, trestných oznámení, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení.

12. Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť ku vytváraniu
zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho alebo urážajúceho prostredia, ktorého úmyslom alebo

následkom je (alebo môže byť) zásah do slobody, ľudskej dôstojnosti cti, sebavedomia alebo sebaúcty
inejosoby(obeteobťažovania).Napreukázanieobťažovanianiejepotrebnýžiadnykomparátor,nakoľko
obťažovanie je nevhodné samé o sebe pre formu, ktorú nadobúda (verbálne, neverbálne alebo priamo
fyzické obťažovanie) a potenciálny dopad, ktorý môže mať (porušenie ľudskej dôstojnosti). Na určenie,
či došlo ku obťažovaniu sa zisťuje, ako obeť obťažovania vníma toto (obťažujúce) správanie, t. j. či je

pre obeť takéto správanie nevítané a nežiaduce

13. V danom prípade sa žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia domáhala uloženia
zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s výnimkou
úradného styku ako aj uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania spočívajúceho v kontaktovaní

žalobkyňou vyšpecifikovaných osôb a rozširovania nepravdivých správ o jej osobe.

14. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne súd dospel k záveru, že podaný návrh je čiastočne dôvodný, a to
v časti zákazu priblíženia.

15. Uvedený návrh v časti uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť
možno právne subsumovať pod neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Primárnym
účelom takéhoto typu neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia medzi osobami,
ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formynepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a
efektívna súdna ochrana. Na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľovi teda postačuje, ak osvedčí existenciu hrozby zásahu
do jeho telesnej alebo duševnej integrity.

16. Podľa názoru súdu žalobkyňa v časti zákazu priblíženia osvedčila, že žalovaný sa voči jej osobe
dopustil násilného konania. Žalobkyňa lekárskou správou osvedčila, že bola v nemocnici ošetrovaná

v dôsledku fyzického útoku zo strany žalovaného. Z predloženej komunikácie vyplýva, že správy
žalovaného adresované žalobkyni majú citovo zafarbený charakter. Viaceré správy žalovaného svojim
obsahom vzbudzujú dojem citového vydierania, majú urážlivý charakter. Okrem uvedeného, kedy
žalobkyňa vyhľadala aj lekárske ošetrenie, žalobkyňa poukázala aj na ďalšie agresívne správanie
žalovaného spočívajúce v slovných urážkach, vyhrážkach voči žalobkyni, prenasledovaniu žalobkyne,
ako vyplýva z predložených dôkazov, napr. z úradného záznamu ÚPSVaR-u Bratislava ako aj z trestných

oznámení. K predloženým trestným oznámeniam súd uvádza, že nevychádzal výlučne a izolovane
z ich obsahu, nakoľko tieto sú len iniciačným krokom v trestnom konaní a samé o sebe, ešte
nepreukazujú, že osobou popísaný skutok sa stal, avšak z predložených listinných dôkazov v ich
súhrne má súd za osvedčené, že vzťahy medzi sporovými stranami sú naštrbené, že žalovaný sa
vo vzťahu k žalobkyni dopúšťa agresie, a to či už slovnej alebo fyzickej. Žalovaný nielen obťažuje

žalobkyňu prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ale aj svojou prítomnosťou v blízkosti obydlia
žalobkyne. Súd mal za osvedčené, že agresívne správanie žalovaného sa vyskytlo už aj v minulosti,
čo vyplýva aj z podaných trestných oznámení žalobkyne voči žalovanému, pričom intenzita útokov
žalovaného je natoľko závažná, že posledné konania žalovaného si vyžiadali aj lekárske ošetrenie. Aj
z toho dôvodu možno dôvodne predpokladať, že obdobné správanie žalovaného sa môže opakovať,

pričom nemožno predvídať závažnosť a intenzitu správania žalovaného voči žalobkyni pri osobných
stretnutiach. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že je nevyhnutné poskytnúť žalobkyni okamžitú
súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia tak, aby zo strany žalovaného nedochádzalo k
ďalšiemu pokračovaniu jeho agresívneho správania, ktoré je v rozpore so zákonom a je spôsobilé
žalobkyni spôsobiť fyzickú ako aj psychickú ujmu.

17. V súhrne uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že boli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu
ako 10 metrov, kde túto vzdialenosť súdu považuje za primeranú.

18. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 CSP dochádza nevyhnutne k
zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby
legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah,
ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby
povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne

neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.
Zobsahunávrhuakoajzpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žepsychickénásilievočižalobkynizo
strany žalovaného pretrváva už dlhšiu dobu, pričom jeho správanie je nevyspytateľné, nepredvídateľné
a jeho intenzita sa stupňuje. Súd má teda za to, že uložením povinnosti žalovanému nepribližovať sa
k žalobkyni je objektívne možné dosiahnuť ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne, pričom

žalovaného neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Uloženie predmetnej
povinnosti, je podľa názoru súdu v súlade s princípom proporcionality.

19. S ohľadom na vyššie uvedené v časti návrhu zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na určenú
vzdialenosť, nariadil v prospech žalobkyne neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. h) CSP, s tým, že

pokiaľ ide o nepribližovanie sa žalovaného k žalobkyni, určil vo výroku uznesenia primeranú vzdialenosť
10 metrov, na ktorú sa nesmie žalovaný k žalobkyni priblížiť a zároveň určil výnimky z uvedeného
obmedzenia tak, aby táto povinnosť bola reálne vykonateľná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa
a žalovaný bývajú v iných častiach mesta, je podľa názoru súdu vzdialenosť 10 metrov primeraná
a dostačujúca na ochranu žalobkyne, pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie.

Súd zastáva názor, že takto uložená povinnosť (zákaz priblížiť sa k žalobkyni) poskytujú žalobkyni
dostatočnú a komplexnú ochranu pred nebezpečným konaním žalovaného voči nej, a splnia tak účel
sledovaný nariadeným neodkladným opatrením. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že nariadenie
neodkladné opatrenia je v zmysle § 332 ods. 1 CSP, vykonateľné doručením. NerešpektovanierozhodnutiasúdumôženapĺňaťskutkovúpodstatutrestnéhočinuMareniavýkonuúradnéhorozhodnutia
podľa § 348 a nasl. Trestného zákona.

20. Žalobkyňa sa v druhej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia
zákazu kontaktovania a rozširovania nepravdivých informácií o žalobkyni žalobcom, pričom toto
neodkladné opatrenie žiadala nariadiť vo vzťahu ku konkrétnym, ňou špecifikovaným osobám
a subjektom. Keďže žalobkyňou pôvodne navrhovaný petit nebol vykonateľný, súd ju uznesením zo dňa
09.06.2025, č. k. 49C/34/2025-62 na jeho opravu a doplnenie. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu

dňa 12.06.2025 odstránila vady svojho podania tak, že špecifikovala konkrétne osoby, voči ktorým sa
domáhala, aby mal žalovaný uložený zákaz kontaktovania a rozširovania nepravdivých informácií, ktoré
informácie majú byť nepravdivé súdu neozrejmila, teda petit neformulovala ani dodatočne, na výzvu
súdu určito a jednoznačne. V tejto súvislosti súd konštatuje jednak, že (ako už vyššie uviedol) petit je
v tejto časti nevykonateľný, a to z dôvodu použitia neurčitého pojmu, a zároveň súd takto formulované
neodkladné opatrenie nemôže nariadiť, nakoľko žalobkyňa sa ním domáha uloženia povinnosti voči

tretím osobám, medzi ktoré dokonca okrem fyzických osôb zaradila aj štátne inštitúcie (Úrad vlády, Úrad
podpredsedu vlády). V tejto súvislosti súd uvádza, že za splnenia istých zákonných podmienok súčasná
právna úprava umožňuje uloženie povinnosti, resp. obmedzenia neodkladným opatrením aj tretej osobe,
teda osobe odlišnej od žalovaného, avšak zo samotnej povahy inštitútu neodkladného opatrenie je
opačná situácia vylúčená. Neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana výlučne jeho navrhovateľovi.

Z uvedeného dôvodu súd ďalej ani neskúmal osvedčenie dôvodnosti nároku v časti týkajúcej sa zákazu
kontaktovania v prospech osôb odlišných od žalobkyne. V prípade, že sa žalobkyňou vyšpecifikované
osoby cítia byť konaním žalovaného ohrozené a sú naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, nič nebráni tomu, aby sa tieto osoby vo vlastnom mene obrátili na súd s vlastným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd v tejto časti návrh na neodkladné opatrenie zamietol.

21. Súd v súlade s § 336 ods. 1 CSP, neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo
veci samej, nakoľko má za to, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov. V prípade odpadnutia dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia sa môže dotknutá
strana domáhať zrušenia tohto neodkladného opatrenia.

22. V súlade s ustanovením § 337 ods. 1 a 2 CSP, súd žalovaného poučil o možnosti podať žalobu vo
veci samej, ktorou si môže uplatňovať nárok na náhradu škody alebo inej ujmy, ktorá mu bola spôsobená
výkonom neodkladného opatrenia.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola úspešná na 50% , keď súd návrhu
žalobkyne v časti výroku I. vyhovel a v časti výroku II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol (50% neúspech). Vzhľadom na uvedené súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.