Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521200725
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2521200725.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.

Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/
XX, D. E. D. F., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska
7735/31B, Trenčín, IČO 52 536 891, proti žalovanému: B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/
XX, B., zastúpený: H. I. E., bytom C. J. I. XXXX/XX, K., o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 20C/8/2021-244 zo dňa 14.3.2023 v znení
opravného uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. PN-20C/8/2021-302 zo dňa 30.1.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. určil že kúpna zmluva uzatvorená
medzi dlžníčkou L. F., narodenou X.XX.XXXX a jej manželom A. F., narodeným XX.X.XXXX ako
predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim dňa 15.10.2020, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná
pod V-2954/2020 a predmetom ktorej je prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Piešťany,
obci B., katastrálnom území B., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne
územie B., Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, a to: pozemok - parcela registra „C“,

evidovaná na katastrálnej mape ako parcela č. 398/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere452m2,stavba-druhstavby:rodinnýdom,sosúpisnýmč.XXXpostavenánapozemku-parcela
registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné č. 398/2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 452 m2, z bezpodielového spoluvlastníctva manželov dlžníčky L. F., narodenej
X.XX.XXXX a jej manžela A. F., narodeného XX.X.XXXX do výlučného vlastníctva žalovaného, je voči
žalobcovi neúčinná; a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 42a ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj ako „OZ“) a vecne tým, že žalobca sa v predmetnom spore domáhal, aby súd určil, že
vyššie špecifikovaná kúpna zmluva uzatvorená medzi dlžníčkou - L. F. a jej manželom A. F. ako
predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim dňa 15.10.2020 je voči žalobcovi neúčinná. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaný je synom dlžníčky žalobcu L. F., ktorá v priebehu obdobia od 1.3.2016 do 15.4.2020
neoprávnene uskutočnila viaceré bankové prevody alebo výbery z bankových účtov, ktorých majiteľom

bol žalobca a výbery v hotovosti z bezpečnostných schránok, ktorých majiteľom bol žalobca, ku ktorým
výberom mala síce dispozičné oprávnenia, avšak urobila tak bez súhlasu a vedomia žalobcu, a to
bez akéhokoľvek právneho či ekonomického dôvodu, a teda konala v neprospech žalobcu. Vyššie
opísaným konaním dlžníčky táto spôsobila žalobcovi škodu v celkovej výške 887.000 eur. Dlžníčkadňa 19.5.2020 prostredníctvom notárskej zápisnice č. Nz12799/2020 napísanej Mgr. Petrom Mikitom
uznala svoj dlh voči žalobcovi v celkovej výške 887.000 eur v plnom rozsahu čo do dôvodu i výšky
a tento sa zaviazala splatiť v celej výške najneskôr do 30.6.2020. Žalovaný je v súčasnosti výlučným

vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že voči dlžníčke má
vymáhateľnú pohľadávku, keďže notárska zápisnica je sama o sebe exekučným titulom. Uzatvorením
kúpnej zmluvy došlo k prevodu nehnuteľností z dlžníčky na žalovaného, a teda k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky žalobcu ako veriteľa, nakoľko dlžníčka nemá majetok, ktorý by svojou hodnotou postačoval
na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ďalej uviedol, že nielen dlžníčka, ale žalovaný mali úmysel ukrátiť

veriteľa prostredníctvom uzatvorenia kúpnej zmluvy a poukázal na to, že žalovaný vystupoval ako
svedok v trestnom konaní vo veci pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa §
213 odsek 1, odsek 4 písmena a) Trestného zákona vedenom proti dlžníčke, čo vyplýva zo zápisnice
o výsluchu svedka B. F., nar. XX.XX.XXXX ČVS: KRP-30/2-VYS-TN-2020, z čoho vyplýva, že nie je
možné, aby nevedel o tom, že dlžníčka má vysoký dlh voči žalobcovi. Ďalej poukázal na to, že dlžníčka
a žalovaný sú osobami navzájom blízkymi (matka - syn) a majetkovo previazanými, preto nie je možné

v prípade, ak mala tento úmysel jedna strana, aby ho nemala aj druhá strana, resp. o ňom nemala
vedomosť.Žalobcatiežpoukázalnato,žežalovanýnehnuteľnostiponúkanapredaj,zčohomávyplývať,
že ich kúpa zo strany žalovaného bola len účelová.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 19.5.2020 bola spísaná na

notárskomúradeMgr.PetraMikitunotárskazápisnicač.N179/2020,Nz12799/2020,NCRIs13022/2020,
ktorej obsahom bolo vyhlásenie o uznaní záväzku (dlhu), súhlas dlžníka - L. F., že v priebehu obdobia
od 1.3.2016 do 15.4.2020 neoprávnene uskutočnila viaceré bankové prevody/výbery z bankových účtov
a výbery hotovostí z bezpečnostných schránok (bližšie špecifikovaných v notárskej zápisnici), ku ktorým
mala dispozičné oprávnenia, bez súhlasu a vedomia poškodeného A. B.; taktiež bez akéhokoľvek

právneho či ekonomického dôvodu, a teda konajúc v neprospech osoby oprávnenej, čím spôsobila
škodu a dlh v celkovej výške 887.000 eur. Dlžník sa zaviazal túto sumu splatiť veriteľovi najneskôr do
30.6.2020. Osoba povinná ako dlžník vyhlásila, že svoj záväzok uhradiť spôsobenú škodu vo výške
887.000 eur v plnom rozsahu čo do dôvodu i čo do výšky uznáva a zaväzuje sa zaplatiť osobne
oprávnenému.

4. Dňa 5.8.2020 vypovedal ako svedok pred Krajským riaditeľom PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície
v Považskej Bystrici žalovaný v trestnej veci pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sprenevery,
ktorý sa v rámci výsluchu vyjadroval k finančným pomerom svojich rodičov, k osobe žalobcu a ďalším
skutočnostiam týkajúcich sa vloženia peňažných súm žalovaným na účet žalobcu. Z výsluchu vyplýva,

že žalovaný tak konal na pokyn svojej matky, avšak nevedel, o aké peniaze išlo. Ďalej uviedol, že doma
sa o práci nerozprávali, iba pred výsluchom mu mama povedala, že šéf na ňu podal trestné oznámenie
za spreneveru, nič bližšie neuviedla.

5. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Nové Mesto nad Váhom zo dňa

31.12.2020 ČVS:ORP-348/VYS-NM-2020 súd prvej inštancie zistil, že na základe trestného oznámenia
L. F. vyšetrovateľ policajného zboru začal trestné stíhanie dňa 8.10.2020 vo veci zločinu znásilnenia
v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia, ktorého sa mal dopustiť žalobca v presne
nezistenom čase v doobedňajších hodinách dňa 19.5.2020 voči L. F., ktorú mal donútiť násilím najprv k
pohlavnémustykuaajkorálnemustyku.Zuvedenéhodôvoduuznesenímzodňa31.12.2020boloosobe

žalobcu vznesené obvinenie. Predmetné uznesenie bolo uznesením Generálnej prokuratúry SR zo dňa
21.6.2021 pod č. IV/1Pz98/21/1000-7 zrušené z dôvodu, že zistený skutkový a právny stav dostatočným
spôsobom neodôvodňoval vydanie predmetného uznesenia.

6. Dňa 13.10.2020 uzatvoril žalovaný v pozícii dlžníka so Slovenskou sporiteľňou a.s. v pozícii veriteľa

zmluvu o splátkovom úvere (úver na bývanie), na základe ktorého banka poskytla žalovanému úver vo
výške 63.700 eur. Dňa 15.10.2020 uzatvorili kúpnu zmluvu predávajúci A. F. a L. F. s kupujúcim B. F. -
žalovaný, predmetom ktorej bol rodinný dom so súp. č. XXX, stojaci na parcele č. 398/2, evidovanej na
LV č. XXXX s výmerou 452 m2 a pozemok - parcela registra „C“ č. 398/2 s výmerom 452 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, za kúpnu cenu 67.000 eur. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného k

predmetným nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor
č. vkladu V2954/2020 dňa 15.10.2020.7. Podľa znaleckého posudku vypracovaného pred prevodom nehnuteľností, hodnota prevádzaných
nehnuteľností bola 182.000 eur.

8. Z inzercie na portáli nehnuteľnosti.sk súd prvej inštancie zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli
ponúknuté žalovaným na predaj za kúpnu cenu 219.900 eur a táto inzercia bola aktuálna v čase podania
žaloby.

9. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že zmyslom žaloby podľa ustanovení § 42a OZ je

dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči veriteľovi neúčinný dlžníkom urobený
právny úkon, ktorým ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým
bolo odporovateľnej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na
základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného proti dlžníkovi, domáhať
nariadenia výkonu rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech

ktorej bol právny úkon urobený. Aktívne vecne legitimovaný k odporovateľnej žalobe je veriteľ, ktorého
pohľadávka je vymáhateľná, ak právne úkony dlžníka ukracujú jeho uspokojenie. Veriteľom je ten, kto
má voči dlžníkovi pohľadávku v dobe, kedy bol uskutočnený odporovateľný právny úkon. Vymáhateľná
pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 OZ je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v
základnom súdnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.5.2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022).

10. Právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú ku zmenšeniu majetku
dlžníka a ak v ich dôsledku zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa z majetku dlžníka
aspoňčiastočneuspokojil.Pasívnavecnálegitimáciajeupravenávustanovení§42aods.3OZ.Žalobao

určenie,žedlžníkovprávnyúkonjevočiveriteľovineúčinný,môžebyťúspešnálenvtedy,akbolapodaná
proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon uskutočnený. Žaloba o zaplatenie peňažnej
náhrady, ktorá je opodstatnená vtedy, ak nie je možné uspokojenie veriteľa z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, musí smerovať voči osobe, ktorej vznikol z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

11. Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. O úmysel
ukrátiť veriteľa sa jedná najmä vtedy, ak dlžník právnym úkonom chcel ukrátiť veriteľa alebo ak vedel, že
právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa a pre prípad, že ho skutočne ukráti, s tým bol uzrozumený.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje veriteľa. Preukázanie úmyslu dlžníka

nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali,
že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vtedy (t. j. v dobe právneho úkonu) nemohli i pri náležitej obozretnosti
poznať (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.8.2019 sp. zn. 4Cdo/149/2018).

12. V prejednávanej veci žalovaný rozporoval existenciu dlhu jeho matky, keď uviedol, že matka uznala
dlh voči žalobcovi v tiesni a pod nátlakom žalobcu v deň, kedy sa žalobca voči matke mal dopustiť
násilného sexuálneho činu. Súd prvej inštancie túto obranu žalovaného vyhodnotil za účelovú, nakoľko
dlžníčka dlh uznala vo forme notárskej zápisnice pred notárom, kedy mala možnosť odmietnuť uznanie
dlhu. Súd prvej inštancie takisto podporne poukázal aj na obsah uznesenia Generálnej prokuratúry, z

ktorého vyplýva, že vyšetrovateľ PZ pri vznesení obvinenia žalobcovi sa dopustil viacerých pochybení pri
zisťovaní skutkového stavu, medzi iným sa nevysporiadal s obsahom komunikácie (vo forme SMS správ
a emailov) medzi žalobcom a dlžníčkou po spáchaní skutku. Pre toto konanie je relevantné, že obsahom
správ dlžníčky adresovaných žalobcovi bolo aj priznanie, že musí (dlžníčka) všetko vrátiť žalobcovi na
základe notárskej zápisnice. Samotná dlžníčka si teda bola vedomá svojho záväzku a tento v súkromnej

komunikácii so žalobcom nespochybňovala.

13.Vdanomprípadeišlooodporovanýúkonkúpnejzmluvyuzavretejmedzižalovanýmadlžníkom,ktorý
úkon podľa zmluvy mal byť odplatným úkonom. Žalovaný mal uhradiť dlžníčke a jej manželovi kúpnu
cenu vo výške 60.000 eur. V konaní žalobca spochybňoval úhradu kúpnej ceny a žalovaný nepredložil

žiadny dôkaz preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny dlžníčke a jej manželovi. To, či v skutočnosti došlo k
úhradekúpnejcenypredávajúcejdlžníčkeajejmanželovizostalospornéasúdprvejinštancienezameral
dokazovanie na odstránenie spornosti v tomto smere z dôvodu, že aj keby sa preukázalo, že žalovanýzaplatil predávajúcim dohodnutú kúpnu cenu, jeho plnenie by nepredstavovalo finančný ekvivalent
prevádzaného majetku.

14. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že žalovaný sa o dlhu svojej matky voči žalobcovi
dozvedel najneskôr deň pred vypovedaním na polícii, keď sa matky pýtal na dôvod jeho predvolania
ako svedka. Na polícii vo veci sprenevery vypovedal dňa 5.8.2020. O dva mesiace neskôr uzatvoril s
matkou a otcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, o ktorých vedel, že majú
niekoľkonásobne vyššiu hodnotu ako dohodnutá kúpna cena. Sám žalovaný predložil súdu dôkazy

preukazujúce, že dohodnutá kúpna cena bola vo výške 60.000 eur, pričom znalec v znaleckom posudku
ohodnotil prevádzané nehnuteľnosti na sumu 182.000 eur. Žalovaný po kúpe nehnuteľnosti neužíval,
ale ponechal ich do užívania rodičom, t.j. predávajúcim. Žalovaný tak kúpil nehnuteľnosti, ktoré ani
nepotreboval, za menej ako 1/3 ich hodnoty. Päť mesiacov po kúpe žalovaný odhadol trhovú hodnotu
predmetných nehnuteľností na sumu 219.900 eur, t.j. 3,6 násobok kúpnej ceny a nehnuteľnosti sa
snažil predať prostredníctvom realitnej kancelárie. Bolo na žalovanom, aby v kontexte týchto skutočností

vysvetlil, že ani pri náležitej obozretnosti nemohol spoznať úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa.
Žalovaný mal preukázať, že vyvinul dostatočnú aktivitu na to, aby zistil, prečo sa rodičia a najmä matka,
o ktorej mal vedomosť, že je dlžníkom žalobcu, zbavujú svojho nehnuteľného majetku za zlomkovú
cenu jeho trhovej hodnoty. Tvrdenia žalovaného, že matka mu neoznámila výšku dlhu a nepodala bližšie
informácie ohľadne údajnej sprenevery nenahradzuje dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu

úmyslu dlžníka (Najvyšší súd ČR sp. zn. 30Cdo 808/2004).

15. V danom prípade žalobca uniesol dôkazné bremeno a dostatočne preukázal, že odporovaným
právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Tvrdenia žalobcu, že dlžníčka nedisponuje iným
majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť, žalovaný nepopieral, preto mal súd

prvej inštancie za to, že boli naplnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 42a OZ a preto žalobe
vyhovel.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie práva v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a

vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil právne
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa žalovaného nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie
neúčinnosti právneho úkonu, t.j. predmetnej kúpnej zmluvy, pretože žalovaný nemohol ani pri náležitej
starostlivostipoznaťúmyseldlžníka(L.F.)ukrátiťsvojhoveriteľa(žalobcu).Žalovanýnevedelaaninemal
akovedieťoexistenciinotárskejzápisniceč.Nz.12799/2020zodňa19.5.2020,aniovýškesumy,ktoráv

nej bola uvedená. V čase, kedy sa vykonal znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť, bol súčasťou
aj výpis z KN z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. B. zo dňa 28.5.2020 vytvorený cez katastrálny portál. V
predmetnom výpise nebola žiadna ťarcha alebo informácia, ktorá by preukazovala existenciu záväzku
voči žalobcovi. Matka žalovaného v čase uzavretia kúpnej zmluvy nefigurovala v žiadnom verejnom
zozname dlžníkov (z dôvodu existencie dlhu vo výške viac ako 800.000 eur nakoľko v danej veci

bola exekúcia začatá až dňa 16.3.2021, kedy bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Žalovaný
pred kúpou kontroloval list vlastníctva. Žalovaný vystupoval v trestnom konaní iniciovanom trestným
oznámením žalobcu ako svedok. Pozícia svedka neumožňuje nahliadanie do spisu ani prístup k obsahu
listín vedených v rámci trestného spisu. Z toho dôvodu žalovaný nemal možnosť sa oboznámiť so
skutkovým stavom trestného konania v plnej miere, a to ani v rozsahu výšky sumy, ktorá bola predmetom

trestného konania. Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 5.8.2020 nevyplýva skutočnosť, že žalovaný
by sa mal možnosť dozvedieť o existencii notárskej zápisnice ani o výške dlžnej sumy. V rámci výsluchu
boli zisťované okolnosti ohľadom vloženia sumy 2.000 eur a 500 eur. Žalovaný poukázal na to, že
matka žalovanému neuviedla podrobnosti trestného oznámenia. Podľa žalovaného je nesporné, že jeho
nevedomosť o výške dlhu a nemožnosť objektívneho zistenia tejto informácie má zásadný vplyv na

posúdenie splnenia povinnosti žalovaného spočívajúcej v náležitej starostlivosti vedúcej k poznaniu
úmyslu dlžníka ukrátiť svojím konaním veriteľa, a to z toho dôvodu, že dlžná suma mohla byť oveľa
nižšia ako je hodnota nehnuteľnosti. V takom prípade by potom kúpna cena mohla byť spôsobilá na
uspokojenie veriteľa a v tom dôsledku by neprišlo k jeho ukráteniu.18. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nezameral dokazovanie na odstránenie spornosti,
či bola kúpna suma za predmet predaja medzi žalovaným a matkou aj reálne zaplatená, nakoľko výška

kúpnej sumy by nepredstavovala finančný ekvivalent prevádzaného majetku. Kúpna suma je vecou
dohody zmluvných strán a s ohľadom na príbuzenský vzťah medzi žalovaným a jeho matkou je možné
logicky očakávať, že priamy príbuzní môžu modifikovať kúpnu sumu po vzájomnej dohode. Súd prvej
inštancietakdospelvotázkefinančnéhoekvivalentuprevádzanéhomajetkuknesprávnemuskutkovému
zisteniu. Výška finančného ekvivalentu za prevádzaný majetok bola dohodnutá zmluvnými stranami, a

to, že nebola totožná so znaleckým posudkom alebo trhovým odhadom, nezakladá predpoklad, že by
mal žalovaný vedomosť o úmysle matky ukrátiť svojho veriteľa, ani predpoklad, že by mohol pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, ktoré spočíva v tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a
tedanepreukázal,ženemoholaniprináležitejstarostlivostipoznaťúmyseldlžníkaukrátiťsvojhoveriteľa.
Pokiaľ žalovaný nevedel o výške dlžnej sumy, potom nemohol mať vedomosť, že chce matka ukrátiť

svojho veriteľa, nakoľko dlžná suma mohla byť 40.000 eur, čo by pri kúpnej sume dohodnutej medzi
žalovaným a matkou pokrývalo celý dlh. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/81/2019 zo dňa 28.4.2020, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 74/2009
zo dňa 30.11.2010 a sp. zn. 5Obdo/4/2016 zo dňa 30.3.2017.

19. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd prvej inštancie s poukazom
na § 42a OZ dospel k nesprávnemu záveru, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a dlžníčkou
je neúčinná vo vzťahu k žalobcovi. Súd prvej inštancie nebral do úvahy povinnosť vysporiadať sa práve s
argumentáciou a dôkazmi žalobcu preukazujúcimi splnenie povinnosti uvedenej v § 42a ods. 3 OZ, ktorá
spočíva v tom, že nemožno odporovať právnemu úkonu, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri

náležitejstarostlivostipoznaťúmyseldlžníkaukrátiťsvojhoveriteľa.Súdprvejinštanciesanevysporiadal
s otázkou, či aktivita spočívajúcu v preverovaní právneho a skutkového stavu na katastri nehnuteľností,
kontrola znaleckého posudku a iných, je alebo nie je dostatočnou náležitou starostlivosťou poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa podľa § 42a ods. 3 OZ. Bez vyhodnotenia predmetnej zákonnej
podmienky odporovateľnosti právneho úkonu nemohlo prísť zo strany súdu k správnemu právnemu

posúdeniu.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť s odôvodnením, že žalovaný ani netvrdí vyvinutie akejkoľvek ďalšej starostlivosti,
pričom sám uvádza, že jeho starostlivosť sa obmedzila na prečítanie si výpisu z listu vlastníctva, a

to aj napriek skutočnosti, že sám vystupoval ako svedok dňa 5.8.2020 (dva mesiace pred uzavretím
právneho úkonu - predmetnej kúpnej zmluvy) v trestnej veci pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona ČVS:KRP-30/2-VYS-TN-2020, ktorého
sa mala dopustiť jeho matka. Existencia notárskej zápisnice či všeobecne existencia záväzku sa do
katastra nehnuteľností nezapisujú, a to ani vo forme poznámky, či ťarchy. K tvrdeniu žalovaného, že

jeho matka v čase uzavretia kúpnej zmluvy nefigurovala v žiadnom verejnom zozname dlžníkov, žalobca
uviedol, že sa nejedná o vynaloženie náležitej starostlivosti, pričom žalovaný ani ďalej netvrdí, že
uskutočnil akúkoľvek lustráciu v akýchkoľvek verejných zoznamoch s výnimkou prostej kontroly listu
vlastníctva. K tvrdeniam žalovaného, že pozícia svedka v trestnom konaní neumožňuje nahliadnuť do
trestného spisu, a teda že nemal možnosť sa oboznámiť so skutkovým stavom a že jeho matka mu

neuviedla podrobnosti trestného oznámenia, z čoho má vyplývať nesporná nevedomosť žalovaného
o výške dlhu a nemožnosť objektívneho zistenia tejto informácie, žalobca uviedol, že hneď na prvej
strane zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 5.8.2020, ktorú žalovaný podpísal a ktorá je súčasťou
spisu v tomto konaní, je uvedené poučenie, že bude vypočutý v trestnej veci pokračovacieho obzvlášť
závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a už pri vynaložení

minimálnejstarostlivosti,prizisťovaní,zčohojevôbecjehomatkaobvinenábyžalovanýzistil,žeexistuje
prinajmenšom podozrenie, že sa jeho matka mala dopustiť sprenevery, v rámci ktorej mala vzniknúť
škoda veľkého rozsahu, prinajmenšom vo výške 266 eur x 500 = 133.000 eur. Už zo samotnej povahy
trestného činu sprenevery vyplýva, že osoba, ktorá sa mala tohto trestného činu dopustiť, spôsobila na
cudzom majetku škodu, a teda jej vznikol dlh voči poškodenému, pričom z tejto Zápisnice (konkrétne na

spodnej časti strany 3) vyplýva skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o skutočnosti, že žalobca podal
na jeho matku trestné oznámenie za spreneveru.21. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadom výšky kúpnej ceny žalobca poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.2.2020 sp. zn. 5Cdo/101/2017, v zmysle ktorého odporovateľnými
nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku

dlžníka. Ide predovšetkým o kúpne zmluvy, ktoré uzavrel dlžník ako predávajúci a pri ktorých za predanú
vec obdržal kúpnu cenu, teda ekvivalent v peniazoch. Je však potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentné
právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe preto musí byť preukázaný záver, že odporovaný právny
úkon je skutočne ekvivalentným úkonom, a to nie iba formálne, ale fakticky, teda že dlžník za určité
plnenie nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej ekvivalentnej povahy. Žalovaný priznal vedomosť

o existencii nejakých dlhov jeho matky, pričom žalovaný doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal svoju
nevedomosť o úmysle svojej matky a v tomto spore bolo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom
jeho nevedomosti a vynaložení náležitej starostlivosti na žalovanom a žalovaný mal uviesť skutkové
tvrdenia a predložiť dôkazy preukazujúce jeho nevedomosť a vynaloženie náležitej starostlivosti.
Žalovaný za účelom preukázania vynaloženia náležitej starostlivosti len opakovane tvrdí (ďalej už
nepredkladá nijaké dôkazy na podporu týchto tvrdení), že kontroloval list vlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam, že z pozície svedka nemohol nahliadnuť do spisu trestného konania, že mu matka o
dlhu nepovedala, pričom žalovaný ani netvrdí, že by sa ohľadom možných dlhov matky bližšie dopytoval
aj s prihliadnutím na vedomosť o jej trestnom stíhaní. V prípade tvrdenia blízkej osoby (žalovaného)
ohľadom nevedomosti o ukracujúcom úmysle dlžníka (matky žalovaného) nestačí danú nevedomosť len
tvrdiť či odkazovať na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami, ale je potrebné za použitia dôkazných

prostriedkov túto nevedomosť preukázať alebo preukázať vynaloženie náležitej starostlivosti, pričom
vynaloženie náležitej starostlivosti znamená, že osoba dlžníkovi blízka vynaložila aktívne akékoľvek
úsilie, ktoré možno za daných pomerov požadovať, aby sa o úmysle dlžníka dozvedela.

22. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný síce uviedol, aký právny

názor súdu považuje za nesprávny, avšak už neuviedol, aký by mal byť správny právny názor a ani
svoje tvrdenia o údajnej nesprávnosti právneho názoru súdu nijakým iným spôsobom neodôvodnil ani
nepreukázal. K tvrdeniu žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou, či aktivita
spočívajúca v preverovaní právneho a skutkového stavu na katastri nehnuteľností, kontrola znaleckého
posudku a iných je alebo nie je dostatočnou náležitou starostlivosťou poznať úmysel dlžníka ukrátiť

svojho veriteľa, žalobca uviedol, že súd sa s danou otázkou vysporiadal už len tým, že v bode 23.
rozsudku konštatoval, že tvrdenia žalovaného, že matka mu neoznámila výšku dlhu a nepodala bližšie
informácie ohľadne údajnej sprenevery nenahradzuje dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu
úmyslu dlžníka (a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tejto otázke), pričom je zrejmé, že ak
by bola aj pravda, že žalovaný preveril údaje v katastri nehnuteľností a znaleckom posudku (čo však

žalovaný v konaní ani nepreukázal), táto aktivita celkom zrejme nie je vyvinutím náležitej starostlivosti
poznať ukracujúci úmysel dlžníka, pričom práve naopak, ak žalovaný zistil zo znaleckého posudku
vtedajšiu hodnotu predmetných nehnuteľností 182.000 eur, už len skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti
nadobudol za približne tretinovú cenu (67.000 eur), mala v žalovanom vzbudiť pochybnosti ohľadom
možnosti takéhoto ukracujúceho úmyslu dlžníčky, navyše keď už mal vedomosti o existencii, respektíve

prinajmenšom podozrenie o existencii nejakých dlhov dlžníčky, čo žalovaný sám uvádza v bode 5.5.
Odvolania: „Preto je možné očakávať, že pri takejto sume teda spolu 2.500,- Eur o ktorých reálne
žalovaný vedel...“, a rovnako aj na strane 3 Zápisnice (o výsluchu svedka zo dňa 5.8.2020), kde uviedol,
že mu „...mamina povedala, že šéf na ňu podal trestné oznámenie za spreneveru...“.

23. V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 13.5.2025 s poukazom na § 366 písm. d)
CSP predložil súdu Zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 9.4.2024 v trestnej veci proti obžalovanej
L. F., nar. X.XX.XXXX pre prečin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
a) Trestného zákona vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 108T/49/2024 s odôvodnením, že
zápisnica im bola doručená dňa 5.5.2025. V uvedenej trestnej veci bola dlžníčka obžalovaná a následne

odsúdenázaspáchanieskutku,žeuzavretímZmluvy,atedaprevodomsvojhospoluvlastníckehopodielu
v rámci BSM na nehnuteľnostiach, ktoré tvorili predmet prevodu podľa Zmluvy, zmarila uspokojenie
pohľadávky svojho veriteľa. Na hlavnom pojednávaní dňa 9.4.2024 v uvedenej trestnej veci dlžníčka
urobila nasledovné vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku: „Som vinná zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe.“, čo je zaznamenané na strane 3 zápisnice a tento svoj skutok

následne právom posledného slova oľutovala (str. 6 zápisnice o hlavnom pojednávaní). Dlžníčka tým
výslovne potvrdila, že skutočným dôvodom uzavretia Zmluvy medzi dlžníčkou a jej synom - žalovaným
bolo ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu ako veriteľa.24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

25. Predmet konania v prejednávanej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha určenia neúčinnosti
právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníčkou L. F., narodenou X.XX.XXXX
(matkou žalovaného) a jej manželom A. F., narodeným XX.X.XXXX ako predávajúcimi a žalovaným
ako kupujúcim dňa 15.10.2020. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd žalobe vyhovel, a tiež v závislom výroku II.
o náhrade trov konania.

26. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

28. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

29. Odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu meritórneho rozhodnutia a predchádzajúceho
procesného postupu súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu
námietok odvolateľa uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
opodstatnené a preskúmavané rozhodnutie je vecne správne. Na základe skutočností uvedených v
odvolaní nemožno urobiť záver o vadách rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré namietal odvolateľ v ním

podanomodvolaní,keďžesúdprvejinštanciedanýsporsprávneprávneposúdil,použilpritomrelevantné
právne normy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav a z preukázaných
skutkových okolností vyvodil zodpovedajúce právne závery. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu o
dôvodnosti podanej žaloby odchýliť.

30. Vo vzťahu k ust. § 366 CSP, ktorého aplikácie sa v prejednávanej veci domáhal žalobca (ako strana
sporu, ktorá odvolanie nepodala), keď v priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 13.5.2025 s
poukazom na § 366 písm. d) CSP predložil súdu Zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 9.4.2024
v trestnej veci proti obžalovanej L. F., nar. X.XX.XXXX pre prečin poškodzovanie veriteľa podľa § 239

ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
108T/49/2024, odvolací súd uvádza, že právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej
apelácienastavenéreštriktívneakovýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustné
tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom
prvej inštancie (I. ÚS 10/2017), keď tzv. novoty možno uplatniť len do konca lehoty na podanie odvolania.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd na listinu predloženú žalobcom v priebehu odvolacieho konania
neprihliadal.

31. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, a teda namietal
nesprávne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie.

32.Odvolacímdôvodompodľaustanovenia§365ods.1písm.f)CSPmožnonapadnúťvýsledokčinnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemusúd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné
ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

33. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad.

34. Vo vzťahu k odvolacej námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že
CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov
z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického
myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými

princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo
vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou
súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať
zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a

to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd
hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj
v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Námietky žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie

odvolací súd nepovažoval za dôvodné, keďže hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje
zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu. V tomto smere súd prvej inštancie postupoval v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil.

35. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je neúčinnosť platného právneho
úkonu voči určitej osobe, v dôsledku čoho môže táto osoba (veriteľ) požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a OZ nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti

dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v
pomeroch účastníkov sa naň hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. Vyvolal všetky predvídané právne
následky. Inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania, keďže jeho účelom je umožniť
veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto
pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o určenie, že právny úkon dlžníka je

voči veriteľovi neúčinný, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého
k exekúcii vydaného proti dlžníkovi domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi samotnému, ale voči osobe, v ktorej
prospech bol právny úkon urobený (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo/1501/2005).

36. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a § 42b
OZ. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie
odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 OZ), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 OZ), spôsobom
uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 OZ), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 OZ) a
právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 OZ).

37. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy,
ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon. Pasívne vecne
legitimovaná je tak zásadne osoba, ktorá získala odporovateľným právnym úkonom majetkový prospech
(porov. R 86/2003). Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie

je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (blízkou osobou
je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom
sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu). Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladáa je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj
pri náležitej starostlivosti poznať. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa.

38.Žalovanáosoba,ktorájeosoboublízkoudlžníkovisamôžeodporovacejžalobeubrániť,akpreukáže,
že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti
poznať. Úspešná obrana tejto žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ teda
spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela
a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla

vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom
o náležitú starostlivosť. Je preto na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť
a navrhla také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené
podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Musí preukázať, či a akú vyvinula
v dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom
veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti

prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula alebo ak
vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej
žalobe ubrániť. Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť, ak hodnoverným
spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovala s takou náležitou
starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť, pričom

z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka
nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej
stranypreukázaťvynaloženieurčitýchkonkrétnychúkonovnáležitejstarostlivostitak,akotopredpokladá
ust. § 42a OZ (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/4/2016 zo dňa 30.3.2017).

39. V nadväznosti na vyššie uvedené sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že preukázanie naplnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu je na žalobcovi,
ktorý je vo veci nositeľom dôkazného bremena. V prípade právnych úkonov medzi blízkymi osobami
nemusí žalobca preukazovať ukracujúci úmysel dlžníka, ktorý sa predpokladá, a dôkazné bremeno
vyvráteniamožnostipoznaťukracujúciúmyseltuprechádzanadotknutúblízkuosobu,ktoráprávnyúkon

uzatvorila, avšak povinnosť preukázať splnenie ostatných predpokladov odporovateľnosti mu zostáva
zachované. V prejednávanej veci neboli tvrdené a súd v danej veci nezistil dôvody neplatnosti v konaní
odporovaného právneho úkonu. V konaní bola zistená existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu
voči dlžníčke (dlžníčka dňa 19.5.2020 prostredníctvom notárskej zápisnice č. Nz12799/2020 uznala svoj
dlh voči žalobcovi a súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučným titulom). V konaní

boli preukázané i ostatné predpoklady odporovateľnosti predmetného právneho úkonu, a to reálne
ukrátenie veriteľa (dohodnutá kúpna cena bola vo výške 67.000 eur, pričom znalec v znaleckom posudku
ohodnotil prevádzané nehnuteľnosti na sumu 182.000 eur), uskutočnenie predmetného právneho úkonu
v posledných troch rokoch pred podaním žaloby, pričom ukracujúci úmysel sa vzhľadom na vzťah
dlžníčky a žalovaného ako blízkych osôb vo veci predpokladá a žalovaný v konaní nepreukázal, že by

tento ukracujúci úmysel pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol pri uzatváraní právneho úkonu
poznať. Žalobca si tiež nárok uplatnil správne voči žalovanému, ako tomu, kto mal z odporovateľného
neekvivalentného právneho úkonu dlžníčky prospech.

40. Správny bol pritom záver súdu prvej inštancie, že tvrdenie žalovaného, že matka mu neoznámila

výšku dlhu a nepodala bližšie informácie ohľadne údajnej sprenevery nenahradzuje dôkaz o vyvinutí
náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníčky. Žalovaný v konaní nepreukázal aktívne úsilie na
jeho strane smerujúce k tomu, aby sa o úmysle dlžníčky dozvedel, a to napriek skutočnosti, že sám
vystupoval ako svedok dňa 5.8.2020 (dva mesiace pred uzavretím právneho úkonu - predmetnej kúpnej
zmluvy) v trestnej veci pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,

ods. 4 písm. a) Trestného zákona ČVS:KRP-30/2-VYS-TN-2020, ktorého sa mala dopustiť jeho matka.
Za takejto situácie aktivita žalovaného spočívajúca v preverovaní právneho a skutkového stavu na
katastri nehnuteľností, kontrola znaleckého posudku a konštatovanie, že mu matka o dlhu nepovedala
nemôže v žiadnom prípade preukazovať, resp. nahrádzať vynaloženie náležitej starostlivosti za účelom
zistenia úmyslu dlžníčky ukrátiť veriteľa. Žalobca tak v konaní preukázal splnenie všetkých podmienok

odporovateľnosti predmetného právneho úkonu, pričom súd prvej inštancie svoje závery v tomto smere
náležite a podrobne odôvodnil (§ 387 ods. 2 CSP).41. Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného,
ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných

strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil právne závery, ktoré primerane vysvetlil. V posudzovanej
veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné,
či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo
strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (viď
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 a sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň
nezistil existenciu ďalšieho odvolacieho dôvodu v odvolaní žalovaného, ktorý by mal pre danú vec
podstatný význam.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. vo veci samej a v súlade s § 380 CSP i v závislom výroku II. o náhrade trov konania
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 CSP. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom
na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).