Rozsudok – Majetok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120010131
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120010131.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov

JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre obzvlášť
závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1 písm. a), ods.4 písm. a) Tr.
zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. novembra 2025, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 28.5.2025, sp. zn. 5Tk/1/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe ustanovenia § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v B., trvale

bytom B., C. XXXX/XX ukladá podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 20.000,- (dvadsaťtisíc)
EUR.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu legalizácie

výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., účinného od 6.8.2024. na tom skutkovom základe, že

po tom ako dňa 11.12.2014 boli z účtu spoločnosti SASU Lavatec France, Francúzsko, vedeného v
banke AGRICOLE LYON Francúzsko IBAN: D. podvodne prevedené neznámym páchateľom peňažné
prostriedky vo výške 297.750 Eur na účet spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. so sídlom B., C. č.X, vedený
v Československej obchodnej banke, a.s. IBAN:E. s tým, že tento neoprávnený podvodný prevod

peňažných prostriedkov je vyšetrovaný vo Francúzskej republike ako podvod spáchaný organizovanou
skupinou, legalizácia príjmu z trestnej činnosti a pokus podvodu, tak

zosnulý spoluobžalovaný, ktorý bol prokuristom spol. FeMa Trade, s.r.o. od 27.08.2014 a bol oprávnený
samostatne realizovať úkony v mene označenej spoločnosti vrátane voľnej dispozície s vyššie
označeným bankovým účtom v ČSOB, a.s., na základe jemu bankou prideleného identifikačného
čísla a autorizačných prvkov na prihlásenie do internetbankingu v zmysle Dohody o aktivácii služieb

ČSOBelektronickéhobankovníctvazodňa11.09.2014,popredchádzajúcejdohodezabezpečildeviatimi
prevodnými príkazmi realizovanými prostredníctvom služby internetbanking dňa 12.12.2014 prevedenie
uvedených finančných prostriedkov avšak už v celkovej sume 280.000 Eur na účet spoločnosti Napglobe
Service Ltd. so sídlom Global Gatway 644, Rue De F. G., E., vedený v E. E., H.. IBAN: E., ktorév poznámke identifikoval ako „splátka úveru“, čím takto vedome umožnil, aby následne z posledne
označeného účtu vedeného v E. E., H.. potom, ako na neho boli dňa 15.12.2014 pripísané vyššie
uvedené peňažné prostriedky v sume 280.000 Eur, po predchádzajúcom dohovore a uzavretí fiktívnej

Dohody o sprostredkovaní predaja poľnohospodárskej pôdy a TTP medzi sprostredkovateľom ods. H.
G. a záujemcom obv. A. B. zo dňa 02.10.2014 a jej dodatku zo dňa 19.11.2014, vyhotovených ods. H.
G., ktoré mali slúžiť len na legitimizovanie realizovaných peňažných plnení,

obv. A. B., na požiadanie ods. H. G., v úmysle zakryť pôvod týchto peňažných prostriedkov v trestnej

činnosti a zmariť ich zaistenie na účely trestného konania, osobne vykonal hotovostný výber týchto
peňažných prostriedkov
- dňa 15.12.2014 v Košiciach v pobočke Sberbank Slovensko, a.s. v nákupnom centre AUPARK, Nám.
osloboditeľov 1, v sume 10.000 Eur, ktoré ihneď osobne v obálke odovzdal ods. H. G.,
- dňa 18.12.2014 v Košiciach v pobočke Sberbank Slovensko, a.s. v nákupnom centre AUPARK, Nám.
osloboditeľov 1, dva výbery v celkovej sume 20.000 Eur, časť ktorých ihneď odovzdal ods. H. G. a časť

inej osobe,
-dňa19.12.2014vKošiciachvpobočkeSberbankSlovensko,a.s. naul.Hlavná108,vsume249.024,90
Eur, ktoré pred budovou uvedenej pobočky banky odovzdal v motorovom vozidle ods. H. G.,
- dňa 20.12.2014 v Košiciach v presne nezistenej pobočke Sberbank Slovensko, a.s., v sume 900 Eur,
s ktorými naložil nezisteným spôsobom,

pričom na výzvu banky na preukázanie pôvodu uvedených finančných prostriedkov jej predložil
nepravdivú Dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzavretú avšak už medzi spoločnosťami
FeMa Trade, s.r.o. v zastúpení zosnulým spoluobžalovaným a NapGlobe Service Ltd. v zastúpení obv.
A. B. zo dňa 17.09.2014 a Smlouvu o neobchádzení a důvernosti zo 17.09.2014 uzavretú rovnako

medzi posledne označenými spoločnosťami, na základe ktorých mu banka Sberbank Slovensko, a.s.
tieto výbery peňažných prostriedkov povolila,

pričom obv. H. G. vo vzťahu ku časti prevzatých peňažných prostriedkov v sume 269.000 Eur, v úmysle
zakryť ich pôvod v trestnej činnosti a zmariť ich zaistenie na účely trestného konania, predstieral

ich vyplatenie I. J., konateľovi spol. AR DONAX s.r.o., I. K. XXX, a to na základe fiktívnej dohody o
sprostredkovaní predaja/prenájmu nehnuteľnosti z 02.12.2014 a jej dodatku z 19.12.2014 a časť sumy
vo výške 10.000 Eur v rovnakom úmysle odovzdal obv. A. B. ako mimozmluvné vysporiadanie pôžičky.

Za to prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa § 233 ods. 4 Tr. zák., v spojení s § 38

ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň určil
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu na
päť rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 233 ods. 4, § 56 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 10.000,-
(desaťtisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o vine a treste podal odvolanie obžalovaný, s tým, že dôvody
odvolania opiera o ustanovenie § 321 ods.1 písm. b), c), d), e) Tr. por. V rozsiahlych písomných

dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že zaujímavosťou jeho prípadu
je, že v ňom boli paradoxne zaznamenané už tri odlišné statusové rozhodnutia prvostupňového súdu
(zastavenietrestnéhostíhania,oslobodeniespodobžaloby,odsúdeniepodľaobžaloby),ktorébolivšetky
nakoniec vždy zrušené Krajským súdom v Košiciach. Z uvedeného je zrejmé, že v súdnom konanísenát prvostupňového súdu úmyselne, svojvoľne a fatálne porušil jeho práva, okrem iných aj právo na
súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň preukázateľne porušil procesnoprávne
normy uvedené v Trestnom poriadku. Jedinou tzv. „sankciou” za takéto vedomé porušenie práv, bolo

iba zrušenie spomínaného arbitrárneho rozsudku mestského súdu, a to je dosť málo, lebo nezákonný
a nesprávny postup prvostupňového súdu, celý prípad nedôvodne naťahuje a deje sa tak iba na úkor
jeho práv, pričom senát mestského súdu ostáva bez akéhokoľvek postihnutia za nezákonný postup.
Teraz odvolaním napádaný rozsudok je v rozsahu 18 strán, teda má ešte o stranu menej ako
predchádzajúci rozsudok, ktorý nespĺňal zákonné náležitosti odôvodnenia v zmysle ustanovenia § 168

ods.1 Tr. por. Rozsudok, jeho odôvodnenie a závery naďalej a opakovane považuje za nesprávne,
nelogické, formálne, nezrozumiteľné a arbitrárne. Skutok ako je opísaný v rozsudku, nie je a nemôže
byť trestným činom legalizácie, keďže nebolo relevantne nikdy v rámci súdneho konania preukázané,
že mal niekedy v dispozícii finančné prostriedky, ktoré by preukázateľne pochádzali z trestnej činnosti.
Právny názor mestského súdu sa v písomnom vyhotovení rozsudku arbitrárne, alibisticky a „opiera”
o neobhájiteľný a neaktuálny postoj k jeho vine, ktorý pochádza zo zrušujúceho uznesenia krajského

súdu zo dňa 28.09.2023, ktoré nie je správne, logické a toho času udržateľné i obhájiteľné. Takto bolo
preukázateľným spôsobom porušené základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a základné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Ale ani dôkazmi, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní a následne potom

vyhodnotil mestský súd, nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by skutok,
za ktorý ho súd odsúdil, bol trestným činnom.
Vo veci neboli produkované relevantné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé založiť uznanie jeho viny tak, aby
to aspoň spĺňalo minimálne požadované zákonné podmienky, za súčasného rešpektovania jeho práv
a zásad spravodlivého procesu. Ani nesprávne vyhodnotené skutkové zistenia, ktoré boli do rozsudku

nedôvodne a nekriticky súdom prevzaté z obžaloby, nemohli postačovať na to, aby bol uznaný vinným
v pripisovanom skutku.
Aj keď dôvodne nesúhlasí so závermi dovolacieho rozhodnutia pod sp. zn. 2Tdo/74/2018 a rovnako
nesúhlasí s ich použiteľnosťou, resp. aplikáciou aj na jeho prípad, je ochotný akceptovať argument,
ktorý bol predložený prokuratúrou v rámci sťažnostného konania proti zastaveniu trestného stíhania. Ten

argument je založený na tom, že obvinenie, obžaloba a možno dokonca aj rozsudok za zločin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, nie sú závislé od
odsúdenia za predikatívny trestný čin.
Najväčší problém prejednávaného prípadu spočíva v tej skutočnosti, že v tzv. prediktívnej fáze konania
nebolo na území Francúzka ani vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu. Objektívna stránka

trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa ustanovenia § 233 Trestného zákona
predpokladá existenciu akejkoľvek hodnoty, alebo dispozície vecou, ktorá je príjmom z trestného činu.
Teda je nepochybné, že obligatórnou podmienkou odsúdenia za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej
činnosti, musí byť samotná a nepochybná existencia predikatívneho trestného činu. Ale žiadna úradná
autorita vo Francúzku v rámci akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia nikdy nekonštatovala, že by

konkrétnou osobou bol spáchaný v tejto súvislosti trestný čin. Spáchanie prediktívneho trestného činu sa
iba nedôvodne a nepodložene prezumuje. Teda aj keď jeho odsúdenie nemusí byť závislé od odsúdenia
za prediktívny trestný čin, no minimálne musí byť závislé od existencie obvinenia, resp. obžaloby, kde
by bolo relevantne vyšetrovacou autoritou Francúzka povedané, že bol spáchaný trestný čin. Takto je
odsúdený napriek tomu, že za viac ako desať rokov nebola konštatovaná existencia tzv. prediktívneho

trestného činu.
Nastrane14(piatyodsekzhora)napádanéhorozsudku,opierasúdzáveryovineajzapomociminimálne
šesť rokov starej správy - Z prekladu výsledku Európskeho vyšetrovacieho príkazu na č.l. 3085-3088,
je zrejmé, že sa čaká na expertízu elektronických dát ako aj na odpoveď na Európsky vyšetrovací
príkaz od izraelských orgánov činných v trestnom konaní. Ku dňu podania správy nebol nikto obžalovaný

a je evidentné, že zatýkacie rozkazy majú byť vydané .... Ak má byť jeho vina ustálená na základe
niekoľkorokovstarejsprávyzEVP,ktorejpredpokladysaanidodnesnenaplnili(nebolivydanéavizované
zatýkacie rozkazy), tak to vrhá dôvodnú pochybnosť na správnosť záverov rozsudku.
Na strane 12 (prvý odsek zhora) napádaného rozsudku, opiera súd závery o vine aj za pomoci takmer
desať rokov starej a neaktualizovanej správy - „ Správy MV SR PPZ NÚI na č.l. 1991-1992 vyplýva, že

vyšetrovanie vo Francúzsku pod č. 315/03 stále prebieha ...“. Ide o správu zo dňa 7.10.2015. Ak má
byť jeho vina ustálená na základe desať rokov starej správy MV SR PPZ NÚI, ktorej predpoklady sa
nenaplnili (vo Francúzku neprebieha žiadne vyšetrovanie), tak to vrhá pochybnosť ohľadom správnosti
a hodnovernosti záverov rozsudku.Na strane 11 (tretí odsek zhora) napádaného rozsudku, opiera súd závery o vine aj za pomoci desať
a pol roka starej a neaktualizovanej správy. ...“Zo zápisnice strážmajstra PZ, vyšetrovateľa Kriminálnej
polície v Nanterre na č.l. 1816 druhá strana vyplýva, že záverom objasňovania je, že vďaka výsledkom

vyšetrovania izraelských orgánov sa podarilo dokázať spojitosť medzi prípadmi D. D., Brevini Power
transmision Fance (BPT), Lavatec, Soloplast a Lagrange a že by bolo najlepšie, keby v ďalšom
pokračovaní pokračovalo ako pri vyšetrovaní jedného prípadu, celková škoda je 3.764.331,10 EUR ...“
Ak má byť jeho vina ustálená na základe desať a pol roka starej správy (ide o správu zo dňa 26.01.2015),
od nejakého strážmajstra PZ, vyšetrovateľa Kriminálnej polície v Nanterre, ktorej obsah, dôveryhodnosť

a všeobecnosť vyvoláva sama o sebe oprávnené pochybnosti, potom celý rozsudok je nesprávny,
zaujatý a nezákonný. Prokuratúra ostala aj v tomto smere úplne pasívna a ani po 10 rokoch od poslednej
správy, neaktualizovala hodnovernosť, opodstatnenosť a objektivitu obsahu takejto správy.
Na strane 11 (štvrtý odsek zhora) napádaného rozsudku, opakovane opiera súd závery o vine, aj za
pomoci desať a pol roka starej a neaktualizovanej správy ...“ Z informácie riaditeľa Informačnej agentúry
a úradu pre boj s organizovaným zločinom v oblasti ekonomiky na č.l. 1821-1822 vyplýva, že výsledky

preverovania by mali byť použité v rámci vyšetrovania, ktoré vedie sekcia vyšetrovania Lyon. Z výsledku
lustrácie ďalej vyplývajú predvolané osoby, predvolané fyzické osoby, právnické osoby, podrobnosti o
obchodnej spoločnosti FeMa Trade a závery analýzy, z ktorej vyplýva, že spojitosť medzi jednotlivými
pohybmi a tým potvrdiť naplnenie skutkovej povahy trestného činu môže preukázať alebo naopak
vyvrátiť len súdne vyšetrovanie ...“. Ide o správu zo dňa 24.02.2015. Ak má byť jeho vina ustálená na

základedesaťapolrokastarejsprávyodriaditeľaInformačnejagentúryaúraduprebojsorganizovaným
zločinom v oblasti ekonomiky, ktorej predpoklady sa ani nenaplnili (súdne vyšetrovanie sa nekonalo),
tak to vrhá zásadnú pochybnosť na správnosť a opodstatnenosť záverov rozsudku.
Zároveň sa domnieva, že vzhľadom na všetky okolnosti a charakter veci, vzhľadom na nepreukázanie
dôvodnosti obžaloby, vzhľadom na nepochopiteľnú arbitrárnosť a

nezrozumiteľnosť rozsudku, považuje v celosti uložený trest, za zjavne nesprávny, nespravodlivý,
nedôvodný a neprimeraný.
Samotné hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde je vedené od januára 2020, pričom od údajného
trestného skutku uplynulo 10 a pol roka a obvinený bol dňa 05.06.2015. V jeho prípade dochádza k
preukázateľnému porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd článok 6 ods.1

Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote)
a tiež k porušeniu k jednej zo základných zásad trestného konania upravenej v ustanovení § 2
ods. 7 Trestného poriadku (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej
lehote prejednaná súdom). Aj z ústavnoprávneho hľadiska, je s ohľadom na uvádzané okolnosti
neakceptovateľné, aby konanie v trestnej veci nebolo doposiaľ ani za desať rokov ukončené. Plynutím

času sa navyše znižuje záujem spoločnosti na tzv. potrestaní páchateľa a slabne aj potreba jednak
individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (účinok a význam trestu sa plynutím času
znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa v zmysle súdnej praxe vytráca základný vzťah
medzi konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od skutku až po meritórne
rozhodnutie, má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby po preskúmaní napádaného rozsudku, z
niektorých dôvodov uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 písm. b), c), d), e) Trestného poriadku,
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku, ho
rozsudkom, aj v súlade so zásadou in dubio pro reo, spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil, lebo
skutok nie je trestným činom. Alternatívne, aby odvolací súd po preskúmaní veci, a to z niektorých

dôvodovuvedenýchvustanovení§321ods.1písm.a),b),c),d),e)Trestnéhoporiadku,zrušilnapadnutý
rozsudok a podľa ustanovenia § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju
podľa ustanovenia § 325 Trestného poriadku, v potrebnom rozsahu, znovu prerokoval a rozhodol, ale
v inom zložení senátu.

K dôvodom odvolania obžalovaného prokurátor uviedol, že nevyužíva právo vyjadriť
sa k dôvodom odvolania obž. A. B., obsiahnutých v podaní jeho obhajcu z 23.06.2025, pretože všetky
relevantné argumenty skutkovej a právnej povahy prezentoval v doterajšom priebehu trestného konania,
okrem iného v odôvodnení sťažnosti prokurátora (proti uzneseniu súdu o zastavení trestného stíhania)
z 20.03.2020, ako aj v bližších dôvodoch odvolania prokurátora z 08.07.2022, ktoré tvoria súčasť

trestného spisu, pričom uvedené podanie obhajcu obžalovaného neobsahuje také skutočnosti, ktoré
by v označených podaniach prezentované skutkové a právne závery prokurátora (a teda v konečnom
dôsledku aj závery súdu prvého stupňa, ktorý si tieto v zásade v napadnutom odsudzujúcom rozsudku
sp. zn. 5Tk/1/2020 zo 28.05.2025 osvojil) akokoľvek spochybňovali.Rovnako tak uložený trest považuje za zákonný a spravodlivý, pričom výrok o treste zodpovedá
zákonným požiadavkám (§ 168 ods. 1 Tr. por.), a súčasne odôvodnenie toho výroku je dostatočné a
preskúmateľné, keďže z neho jasne vyplýva, akými úvahami sa súd pri ukladaní trestu spravoval (§ 165

ods. 1 Tr. por., § 168 ods. 1 Tr. por.).

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokovnapadnutéhorozsudku,protiktorémuodvolateľpodalodvolanie,akoajkonaniepredchádzajúce
výrokom napadnutého rozsudku a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného je zčasti dôvodné.

Na základe podaného odvolania obžalovaného proti výroku o vine aj výroku o treste krajský súd po
preskúmaní spisu nemal pochybnosti o správnosti a zákonnosti výroku o vine (zrejme len nedopatrením
sú obžalovaný B. a odsúdený G. označovaní vo výroku ako obžalovaní).
Prvostupňový súd zákonným spôsobom vykonal dôkazy na hlavnom pojednávaní, tieto po

predchádzajúcom zrušení oslobodzujúceho rozsudku aj správne vyhodnotil a prijal správne skutkové
a právne závery v súvislosti s výrokom o vine.
Prvostupňový súd po predchádzajúcom zrušení oslobodzujúceho rozsudku uznesením Krajského súdu
sp. zn. 115/2022 zo dňa 28.9.2023 postupoval v súlade s obsahom tohto uznesenia, podľa ktorého
v prípade nepreukázania žiadnych iných dôkazov v prospech obžalovaných v priebehu ďalšieho

dokazovania, bude prichádzať do úvahy uznanie viny u obžalovaných, resp. obžalovaného. Na základe
tohto právneho názoru prvostupňový súd uznal vinu obžalovaného zo žalovaného trestného činu.
V súvislosti s podaným odvolaním obžalovaného aj proti výroku o treste však považoval krajský súd
odvolacie námietky obžalovaného za dôvodné a preto zrušil napadnutý výrok o treste a sám vo veci
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Ohľadne žalovaného trestného činu aj krajský súd súhlasí s názorom obžalovaného, že pre prípadné
uznanie viny zo žalovaného trestného činu je potrebné, aby tomuto trestnému činu predchádzalo
spáchanie predikatívneho trestného činu. Na rozdiel od obžalovaného, podľa názoru krajského súdu
v súlade s názorom prvostupňového súdu však z vykonaných dôkazov vyplýva, že v predmetnej veci
bolo preukázané spáchanie predikatívneho trestného činu. Pre posúdenie konania, ktoré predchádzalo

žalovanému trestnému činu totiž nie je potrebné, aby pre toto konanie bolo vznesené obvinenie
obžalovanému, resp. podaná obžaloba príslušnému súdu, resp. odsúdenie obžalovaného.
Súd toto prvotné konanie preskúmava v rámci predbežnej otázky a v rámci jej riešenia skúma, či toto
konanie napĺňa znaky nejakého trestného činu. Krajský súd dospel k záveru, že v uvedenom prípade sa
stal predikatívny trestný čin, keď došlo k podvodnému konaniu zo strany neznámych osôb, na základe

ktorého došlo k podvodnému presunu finančných prostriedkov z účtu francúzkej firmy na účet slovenskej
firmy FeMa Trade s.r.o.
Takéto konanie jednoznačne vykazuje znaky trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. Tento
záver je možné konštatovať na základe dôkazov, zabezpečených orgánmi činnými v trestnom konaní
v rámci právnej pomoci, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a na ktoré poukázal v rozhodnutí

prvostupňový súd a na tieto dôkazy odkazuje krajský súd bez potreby opakovane poukazovať na všetky
tieto dôkazy.
Krajský súd sa však stotožňuje s námietkami obhajoby, spočívajúcimi v tom, že tieto dôkazy sú
v súčasnej dobe staré niekoľko rokov. Zároveň dodáva, že síce tieto staré dôkazy existujú, ale
bolo namieste počas ďalšej doby dokazovania vykonať právne kroky za účelom zabezpečenia aj

ďalších novších dôkazov zo zahraničia, ktoré by potvrdzovali spáchanie predikatívneho trestného činu.
Podľa názoru krajského súdu by takáto snaha prokurátora pri takýchto trestných činoch, spáchaných
v zahraničí mala byť samozrejmá. Dôkazné bremeno na súde totiž nemá súd, ani obžalovaný, ani
obhajca, ale prokurátor.

Ako však už konštatoval vyššie krajský súd, tak aj na základe existujúcich prvotných dôkazov o prvotnom
konaní, predchádzajúcich žalovanému trestnému činu, je zrejmé že podvodným prevodom finančných
prostriedkov zo zahraničia na účet slovenskej firmy došlo ku spáchaniu predikatívneho trestného činu.
Krajský súd poukazuje na výsledky právnej pomoci z Francúzska , z ktorej je zrejmé, že bolo prijaté
trestné oznámenie riaditeľky spoločnosti SASU LAVATEC, p. L. A. M. z ktorého vyplýva, že dňa 22.

decembra 2014 pri kontrole účtov spoločnosti zistila platbu čakajúcu na úhradu, čo účtovníčka vysvetlila
tým, že sa jedná o platbu v súvislosti s tajnou zmluvou s advokátskou kanceláriou, ktorej predmetom
mal byť nákup cenných papierov, pričom zistila, že na základe uvedenej zmluvy už došlo k zrealizovaniu
platieb z firemného účtu.Zo správy MV SR PPZ NÚI vyplýva, že vyšetrovanie vo Francúzsku pod č. 315/03 stále prebieha.
Bola potvrdená účasť určitej osoby na trestnom čine falšovania, pričom táto osoba uviedla mená
objednávateľov, ktorí sa majú nachádzať vo Francúzsku a Izraeli. Ich totožnosť sa preveruje.

Aj z ďalších listinných dôkazov v rámci právnej pomoci, na ktoré poukázal prvostupňový súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku, vyplýva, že tieto podvodným spôsobom vylákané finančné
prostriedky boli prevedené na bankový účet slovenskej firmy FeMa Trade s.r.o.
Zároveň bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že následne boli tieto finančné prostriedky
prevedené na účet ďalšej obchodnej spoločnosti Napglobe Service Ltd., patriacej obžalovanému, a to

na základe žiadosti a po dohode s jeho kamarátom – už odsúdeným Podhorským.
V súvislosti s už právoplatným odsúdením H. G. krajský súd navyše konštatuje, že odsúdený G. už bol
právoplatne odsúdený na tom skutkovom základe, že požiadal obžalovaného B. v úmysle zakryť pôvod
peňažných prostriedkov z trestnej činnosti a zmariť ich zaistenie na účely trestného konania o hotovostný
výber peňažných prostriedkov, pričom obžalovaný B. výbery aj zrealizoval a následne ich odovzdal už
odsúdenému Podhorskému.

Aj zo samotných výsluchov obžalovaného B. a spoluobžalovaného Podhorského z prípravného konania
vyplýva, že obžalovaný B. na požiadanie už odsúdeného vybral finančné prostriedky a následne ich
odovzdal už odsúdenému G., ktorý ich mal odovzdať svedkovi I. J. za účelom nákupu pôdy na základe
zmlúv.
Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v súvislosti s presunom cudzích

finančných prostriedkov zo zahraničnej obchodnej spoločnosti sa jednalo o fiktívne zmluvy, vrátane
sprostredkovateľských medzi obžalovaným a už odsúdeným Podhorským s cieľom zlegalizovať
podvodným spôsobom získané finančné prostriedky obchodnej spoločnosti Lavarec. Svedčí o tom
aj poznámka o splátke úveru pri prevode finančných prostriedkov medzi firmou FeMa Trade s.r.o.
a Napglobe Service Ltd., pričom nebola predložená žiadna zmluva, dohoda o nejakom zmluvnom

vzťahu medzi týmito spoločnosťami, na základe ktorej by mala táto poznámka opodstatnenie. O snahe
zlegalizovať podvodným spôsobom získané finančné prostriedky svedčia aj ďalšie kroky obžalovaného
spolu s už právoplatne odsúdeným Podhorským, na ktoré poukázal aj prvostupňový súd v súvislosti s
vypracovaním zmluvy o sprostredkovaní predaja, kúpy nehnuteľností, ich prenájmu, na základe ktorej
mal nebohý I. J. údajne prevziať od už odsúdeného Podhorského finančnú sumu 280 000 eur za predaj

pozemkov. Svedkovia C. N., B. J.. A. G. J. popreli, aby podpis na dokumentoch bol podpisom nebohého
I. J., pričom ani ďalší svedkovia, na ktorých poukázal prvostupňový súd nemali vedomosť, aby nebohý
disponoval takouto sumou finančných prostriedkov a takáto suma ani nebola predmetom dedičského
konania.
Krajský súd poukazuje na svedeckú výpoveď I. O., ktorý zabezpečil obžalovanému podúčet v banke,

na ktorý mu prišli len tieto peniaze a žiadne iné a asi po roku bol účet zrušený. Svedok nemal žiadnu
vedomosť o sprostredkovateľských zmluvách medzi firmou FeMa Trade a Napglobe Service Ltd. zo
dňa 17.9.2014 ani o zmluve o neobchádzaní a dôvernosti zo dňa 17.9.2014. Obžalovaný B. sa ho
mal pred prevedením finančných prostriedkov pýtať, či mu môžu byť zaslaneéna tento účet finančné
prostriedky s tým, že mu majú vrátiť nejaké peniaze. Krajský súd konštatuje, že ani sám obžalovaný vo

svojej výpovedi z prípravného konania neuvádzal, aby mu niekto mal vrátiť nejaké peniaze na tento účet
a takáto skutočnosť nevyplývala ani z výpovede už odsúdeného Podhorského.
Svedok P. C. vo svojej výpovedi v súvislosti s údajným prevzatím veľkej sumy I. J. uviedol, že jeho
zamestnávateľ mal sám málo peňazí, pričom aj výplatu mu dával na 2-3-krát.
Svedok G. K. nebohého I. J. vo svojej výpovedi uviedol, že spolupodnikal s nebohým, avšak žiadne

finančné prostriedky v sume 280 000 eur neboli vložené na účet spoločnosti, neboli vykonané úkony ku
kúpe pôdy a nemá vedomosť o žiadnych zmluvách s nebohým J., ktoré mu boli predložené.
Už len samotné vyššie uvedené konanie obžalovaného spolu s už odsúdeným G. a vyššie uvedené
dôkazy dosvedčujú, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu po objektívnej aj subjektívnej stránke, pretože spoločným konaním na seba previedli

vec, ktorej výnos bol získaný trestnou činnosťou v zahraničí (predikatívny trestný čin), spáchajúc škodu
značného rozsahu ( v zmysle § 125 ods.1 Tr. zák.), keďže po získaní prístupu k internetovej stránke
obchodnej spoločnosti a k účtu a po dohode s už odsúdeným Podhorským boli na základe fiktívnych
zmlúv prevedené finančné prostriedky z trestnej činnosti z obchodnej spoločnosti FeMa Trade s.r.o.
na ním kontrolovaný účet v obchodnej spoločnosti Napglobe Service Ltd. a urýchlene boli ním vybraté

a odovzdané odsúdenému Podhorskému a tie isté finančné prostriedky mali byť na základe sfalšovanej
zmluvy údajne odovzdané ďalšej osobe nebohému Vaňovi (čo sa však neudialo), a to všetko za účelom
zahmlenia a skrytia podvodným spôsobom získaných finančných prostriedkov od poškodenej francúzkej
obchodnej spoločnosti.Po subjektívnej stránke sa jedná o priamy úmysel v zmysle § 15 písm.a/ Tr. zák., pretože obžalovaný
vedel o protiprávnosti svojho konania a napriek tomu sa ho chcel dopustiť a aj sa ho dopustil.
Obžalovaný týmto svojím konaním porušil právne vzťahy, chránené Trestným zákonom, spočívajúce

v ochrane cudzieho majetku.
Na základe týchto vyššie uvedených skutočností krajský súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného.
Vsúvislostisvýrokomotrestekrajskýsúdpostupovalvsúladesust.§§33a,34,36,37,38Tr.zák.adospel
k záveru, že je potrebné zrušiť tento výrok a následne sám vo veci rozhodol.
Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom

a cieľom je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej
aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo
páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany
práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej

prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto
úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdov o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti,
štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by
spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery
a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal
aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný

k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa

prejavujeprvokgenerálnejprevencie(výchovnépôsobenietrestunaostatnýchčlenovspoločnosti).Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Krajský súd s poukázaním na vyššie uvedené pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadol na spôsob
spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ale aj

na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Taktiež prihliadol aj na tú časť ust. § 34 ods.4
Tr. zák., podľa ktorej súd ak tomu nebránia majetkové, alebo osobné pomery páchateľa a nebude to
na ujmu náhrady škody, alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, tak uloží páchateľovi
niektorý trest, ktorý ho postihne na majetku, a to buď samostatný trest, alebo popri inom treste, pričom
zváži najmä uloženie peňažného trestu.

Ako už konštatoval prvostupňový súd, tak obžalovaný bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný, pričom
odsúdenia sú zahladené, neexistuje u neho žiadna poľahčujúca a ani priťažujúca okolnosť, po spáchaní
trestného činu sa nedopustil žiadneho ďalšieho trestného činu, pričom od spáchania skutku uplynulo
skoro 11 rokov, obžalovaný je podnikateľom.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, ale najmä na značný odstup času od spáchania skutku dospel krajský

súd k záveru, že nie je nevyhnutné ukladať obžalovanému popri peňažnom treste aj trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a s probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený
prvostupňovým súdom, ale účel trestu bude splnený uložením aj samostatného peňažného trestu,
ktorý krajský súd zdvojnásobil oproti peňažnému trestu, uloženému prvostupňovým súdom a uložil
obžalovanému samostatný peňažný trest vo výške 20 000 eur a navyše pre prípad, že by výkon

peňažného trestu bol úmyselne zmarený, tak oproti prvostupňovému súdu zdvojnásobil náhradný trest
odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.
Podľa názoru krajského súdu takýto trest je zákonný a splní účel trestu tak z hľadiska individuálnej,
ako aj generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, bude dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby

viedol riadny život, aby sa v budúcnosti nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti a zároveň odradí ďalších
členov spoločnosti od páchania trestnej činnosti.Krajský súd sa nevyjadruje k návrhu obžalovaného na pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie
inému senátu, pretože po zrušení napadnutého rozsudku v jeho časti – výroku o treste nevrátil vec
k ďalšiemu konaniu prvostupňovému súdu, ale sám vo veci rozhodol.

S poukázaním na vyššie uvedené rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.