Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 7, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Csp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125223617
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6125223617.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/22/2025

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. B. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 3.761,11

eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16Csp/22/2025
I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08.02.2025 domáhal, aby
súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 3.761,11 eura,
zmluvných úrokov vo výške 549,091 eura, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.703,46

eura od 01.01.2025 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že
žalobcaakoveriteľuzatvorilsožalovanýmakodlžníkomdňa19.11.2023Úverovúzmluvuč.7311130840,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s., ktoré obsahujú Sadzobník poplatkov. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru
s výškou úverového rámca 3.750,- eur zo strany žalobcu žalovanému, ktorý úver žalovaný čerpal
prostredníctvom úverovej karty. Žalobca upriamil pozornosť na to, že revolvingový úver je dlhodobý,
opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných

finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky
prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne
uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou.
Argumentoval, že žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných
výpisoch z úverového účtu informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške
úverovéhorámcaakoajocelkovomzostatkunaúverovomúčteajednotlivýchtransakciáchnaúverovom
účte. Dôvodil ďalej, že žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v

pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností,
keď splátky úveru riadne a včas nesplácal, konkrétne sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej
dňa 20.08.2024. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024 vyzval žalovaného na
úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a súčasne upozornil žalovaného, že v prípadeneuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, sa celé plnenie zo zmluvy o
úvere stane splatným. Žalovaný omeškané splátky v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil, preto
žalobca výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 16.12.2024 oznámil žalovanému, že v dôsledku

neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 16.12.2024 splatným
a vyčíslil žalovanému dlh s tým, že mu poskytol lehotu 15 dní na splnenie povinnosti. Žalovaný v
lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje aj zákonné
úroky z omeškania. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo dňa 03.01.2025 žalovaného k
zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí,

bude vo veci podaná žaloba. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal
poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 3.978,57 eura a žalobcovi uhradil čiastku 697,76 eura. Vo
vzťahu k preskúmaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver žalobca uviedol, že preveruje
bonitu dôsledným zisťovaním kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto
procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o
premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob

bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť
dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii,
kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca
využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty
minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené

posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva
automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci
neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné
životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť,
príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne

pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia
o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom
bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú
registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie
poberania dôchodku a úverové registre NRKI, s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je

napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z
týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú
obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov, dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných
inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 12.02.2025 platobný rozkaz sp. zn.: 23Up/128/2025,
ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného
súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní,
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne

príslušnému dňa 02.05.2025.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami do vlastných rúk dňa 16.05.2025 a zároveň ho
v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný dňa 19.05.2025 doručil tunajšiemu
súdu e – mail, v ktorom uviedol, že žiada o povolenie splátkového kalendára na úhradu dlžnej sumy,

túto sumu navrhuje uhradiť v pravidelných mesačných splátkach dňa 18.06.2025 v mesiaci. Dôvodil,
že z dôvodu jeho aktuálnej finančnej situácie nie je schopný uhradiť celú dlžnú sumu jednorazovo, no
má záujem svoj záväzok riadne splácať. Dňa 10.06.2025 doručil žalovaný písomné podanie, v ktorom
žiadal splátky vo výške 100,- eur mesačne.

4.Žalobcavosvojomvyjadrenídoručenomtunajšiemusúdudňa24.06.2025uviedol,žesanebránitomu,
abybolžalovanýzaviazanýnaúhradudlžnejsumyspoluspríslušenstvomformoumesačnýchsplátokvo
výške 100,- eur, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou
rozsudku a omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

5. Súd ďalej vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na doplnenie ďalších podstatných
a rozhodujúcich skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP. Žalobca vo svojom vyjadrení na výzvu
súdu uviedol, že právny úkon, z ktorého nároky transformoval do podaného návrhu, je dlhodobý,
opakovateľný a obnoviteľný úver s výškou úverového rámca 3.750,- eur. Žalobca je presvedčenia, žepráve „výšku úverového rámca“ je potrebné považovať za totožný právny pojem ako „suma úveru“,
tak, ako je tento pojem uvedený v § 53 ods. 9 písm. a) až c) Občianskeho zákonníka. Žalobca a
žalovaný uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorili na dobu neurčitú, tak ako je uvedené na

strane 3. zmluvy a v súlade s § 14 ZoSÚ v spojitosti s § 53 ods. 14 Občianskeho zákonníka. Dôvodil
ďalej, že zmluva uzatvorená na dobu neurčitú je uzatvorená na viac ako aj 10 rokov, a teda omeškaná
suma má dosahovať najmenej dva a pol percenta z poskytnutej sumy úverového rámca, keďže doba
trvania zmluvy je viac ako desať rokov v zmysle § 53 ods. 9 písm. c) Občianskeho zákonníka. Žalobca
výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli

riadne a včas zaplatené v celkovej výške 297,34 eura (úrok + istina), čo je viac ako dva a pol percenta
poskytnutej sumy úverového rámca, teda 93,75 eura v zmysle novelizovaného § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom po dni 01.11.2024. Žalovaný bol v čase zhotovenia výzvy na zaplatenie
dlžnej sumy v omeškaní so splátkami v poradí č. 9-11. Žalobca zastal ďalej názor, že z obsahu úverovej
zmluvy je preukázané, že žalobca zisťoval údaje o žalovanom keď v úverovej zmluve je uvedené, že
žalovaný je slobodný, nemá vyživovacie povinnosti a býva u rodičov, zároveň je zamestnaný s celkovým

čistým mesačným príjmom 1.200,- eur. Príjem žalovaného bol overený prostredníctvom dopytu do
registra Sociálnej poisťovne, ktorý je datovaný ku dňu 19.11.2023, výplatnými páskami za 3 mesiace
predchádzajúce schváleniu spotrebiteľského a výpismi z bankového účtu žalovaného. Žalobca si za
účelom overenia bonity žalovaného a zistenia jeho finančnej situácie na základe lustrácie v registri NRKI
zo dňa 19.11.2023 zisťoval, že žalovaný v čase podania žiadosti o úver mal ďalšie existujúce úvery,

ktoré však riadne splácal a úverové zaťaženie žalovaného patrične zohľadnil pri výpočte uvedenom
v internom dokumente o posúdení bonity. Žalobca mal takisto overený príjem žalovaného na základe
dopytu do Sociálnej poisťovne. Vo vzťahu k § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca
uviedol, že ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver podľa § 2 ods. 1 opatrenia sa vypočíta ako
podiel na peňažných záväzkoch spotrebiteľa podľa ods. 3, ktoré v tomto prípade predstavujú 288,95

eura a celkovej výšky čistého príjmu žalovaného zníženého o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb. Podľa § 2 ods. 5 opatrenia, výška nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej
vo výške sumy životného minima spotrebiteľa. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety (268,88 eura) zvýšená o

40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa (1.200,- eur) a životným minimom
spotrebiteľa (268,88 eura). Celková výška nákladov žalovaného tak predstavuje: 268,88 + 40 % z (1200
– 268,88) = 641,328 eura. Podiel týchto hodnôt 288,95 : 641,328 je 0,45, čo je menej ako stanovený
limit pre tento ukazovateľ – hodnota 1 podľa § 2 ods. 2 opatrenia. Žalobca ďalej argumentoval, že
veriteľ je zároveň oprávnený stanoviť interné podmienky schvaľovania úverov prísnejšie než vyžadujú

ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné opatrenie Národnej banky Slovenska. V
súlade s týmto oprávnením bol v rámci interného dokumentu o posúdení bonity žiadateľa vypracovaný
výpočet oddelením úverových rizík tak, ako ho opísal žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
V danom výpočte žalobca okrem zákonom stanoveného životného minima zohľadnil aj dodatočnú
rezervu vo výške 53,80 eura ako súčasť pravidelných nákladov. Po odpočítaní životného minima, splátok

existujúcichúverovýchzáväzkov,tzv.stressbufferuavýškyschvaľovanejsplátky,zostávalažalovanému
disponibilná suma 588,37 eura, ktorá predstavovala komfortnú finančnú rezervu aj pri miernom zvýšení
mesačnej splátky. Žalobca poukázal ďalej na § 11 ods. 2 zákona, v zmysle ktorého je hrubým porušením
povinnosti veriteľa jeho nečinnosť spočívajúca v nezisťovaní údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Zákonodarca v

danom ustanovení použil vylučovaciu spojku „alebo“ a teda tieto dve podmienky nemusia byť splnené
kumulatívne. Vzhľadom na uvedené teda žalobca dostatočne hodnoverne preukázal, že lustráciou
klienta v NRKI, v Sociálnej poisťovni, zabezpečením výplatných pások, výpisov z bankového účtu
vrátane realizácie vlastného kvalifikovaného výpočtu limitu maximálnej výšky splátky, ktorú si žalovaný
dokáže vzhľadom na svoje finančné možnosti dovoliť splácať, nenaplnil zákonné ustanovenie hrubého

porušenia povinnosti pri overovaní bonity žalobcu. Žalobca pred uzatvorením úverovej zmluvy overoval
príjem žalovaného v Sociálnej poisťovni, zohľadnil jeho rodinný stav a rovnako nahliadol do príslušnej
databázy NRKI. Vo vzťahu k uplatňovanému poistnému žalobca uviedol, že žalovaný so žalobcom
dohodli na poistení v priebehu trvania zmluvného vzťahu, dňa 29.11.2023. Vo vzťahu k čerpaným
a plneným čiastkam titulom poskytnutého úveru žalobca uviedol, že žalovaný čerpal poskytnutý úver v

celkovej výške 3.978,57 eura a žalobcovi uhradil čiastku 697,76 eura. Vo vzťahu k obligatórnej náležitosti
podľa § 9 ods. 2, písm. h) zákona argumentoval, že táto sa nachádza na druhej strane úverovej zmluvy:
„Predpoklady použité pre výpočet v súlade s prílohou č. 2, písm. a), c), e) k zákonu č. 129/2010 Z.
z. – čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkocha najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutí úveru na obdobie jedného roka a splatení v dvanástich
mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny. Výška minimálnej mesačnej splátky sa do tohto výpočtu
nezapočítava.“. V tejto súvislosti žalobca poukázal ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

24.02.2021, sp. zn.: 7Cdo/183/2020 a argumentoval, že smernica vo svojom ustanovení požaduje uviesť
RPMN „zrozumiteľne a stručne“, čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad
predmetného ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti

právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí sa na nariadené pojednávanie nedostavili.

7. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie
platobného rozkazu, predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu a oznámením o prevzatí právneho
zastúpenia zo dňa 03.01.2025, ePotvrdenkou Slovenskej pošty, a.s., Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
– revolvingový úver č. 7311130840 zo dňa 19.11.2023, Úverovými podmienkami spoločnosti Home

Credit Slovakia, a.s. pre úverovú kartu – IUK123 platné od 01.06.2023, dodatkom k úverovej zmluve
zo dňa 17.05.2024, úvěrovou zprávou z č. l.: 23 – 24 opačná strana, úvěrovou zprávou z č. l.: 25 – 27
opačná strana, posúdením schopnosti klientka splácať spotrebiteľský úver, výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy zo dňa 04.11.2024, ePotvrdenkou Slovenskej pošty, a.s., výzvou na splatenie celého úveru zo
dňa 16.12.2024, ePotvrdenkou Slovenskej pošty, a.s., výpisom čerpania splátok a úhrad, platobným

rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 23Up/128/2025 zo dňa 12.02.2025, návrhom
žalobcu na pokračovanie v konaní, e – mailovým podaním žalovaného doručené súdu dňa 19.05.2025,
žiadosťou žalovaného o splátkový kalendár, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.06.2025, vyjadrením žalobcu
zo dňa 02.10.2025 na výzvu súdu spolu s prílohami (výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne, výpisy
z účtu žalovaného za obdobie 09/2023, 10/2023, 08/2023, výplatné pásky žalovaného za obdobie

10/2023, 09/2023, 08/2023, potvrzení o provedení ověření bonity klienta – oddělení řízení rizik),
súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za tretí štvrťrok 2023, náhľad na webovú stránku MPSVaR SR, súd ustálil nasledovný
skutkový a právny stav:

8. Medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom,
bola prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie dňa 19.11.2023, uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č.: 7311130840, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového revolvingového úveru s výškou úverového rámca 1.000,- eur s tým, že zmluva bola
uzatvorenánadobuneurčitú.Žalovanýsazaviazalvrátiťpeňažnéprostriedkyvpravidelnýchmesačných

splátkach s termínom splatnosti vždy v 20. deň v mesiaci, s minimálnou výškou splátky 3,455 % z výšky
úverového rámca (34,55 eura), ktorá výška splátky bola vypočítaná z dohodnutého úverového rámca.
Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 29,90 % ročne. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru
bola vyčíslená vo výške 34,40 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 1.161,96 eura s tým, že
predpokladom pre ich výpočet bolo čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške,

pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe a za predpokladu poskytnutia úveru na obdobie
jedného roka a jeho splatenie v 12 mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny. Poistenie schopnosti
splácať úver nebolo v zmysle zmluvy dojednané. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že úverový rámec je
možnévpriebehutrvaniazmluvyoúverezvýšiť,hornýlimitjemaximálne15.000,-eur,pričomnovúvýšku
úverového rámca musí dlžník písomne odsúhlasiť. Od okamihu zmeny úverového rámca sa súčasne

mení výška splátky a to na sumu vo výške dohodnutej percentuálnej časti z novej výšky úverového
rámca. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že v prípade, že sa dlžník oneskorí s platením aspoň troch splátok
alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, je veriteľ okrem iného, oprávnený úver zosplatniť. V zmluve
sa tiež nachádza informácia o tom, že žalovaný je slobodný, s počtom vyživovaných detí 0, a že býva
u rodičov. Ďalej že je zamestnaný v F. E. G., H. s čistým mesačným príjmom vo výške 1.200,- eur.

9. Z predložených listinných dôkazov súd tiež zistil, že medzi zmluvnými stranami došlo v priebehu
zmluvného vzťahu k opakovanému navýšeniu úverového rámca predmetného spotrebiteľského úveru
a to celkovo štyrikrát, dňa 24.03.2024 zo sumy 1.000,- eur na sumu 2.000,- eur, dňa 10.04.2024 na
sumu 3.300,- eur, dňa 22.04.2024 na sumu 3.750,- eur a dňa 17.05.2024 na sumu 4.900,- eur.

10. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, preto spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s.
listom zo dňa 04.11.2024 oznámila žalovanému, že suma splátok, s ktorými je aktuálne v omeškaní
je vo výške 387,80 eura. Žalovaného tiež upozornila, že ak neuhradí splátky, s ktorými je v omeškanído 15 dní od doručenia výzvy, uplynutím tejto lehoty sa celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy stáva
splatným. Predmetná výzva bola podaná žalobcom na poštovú prepravu dňa 06.11.2024. Ďalším listom
zo dňa 16.12.2024 vyzvala spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. žalovaného k splateniu celého úveru

z dôvodu, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok v dodatočne poskytnutej lehote sa celé
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy stalo splatným dňa 16.12.2024. Dlžnú čiastku vo výške 4.392,20 eura
tak mal žalovaný zaplatiť obratom, najneskôr však do 15 dní od spísania tejto výzvy. Predmetná výzva
bola podaná na poštovú prepravu dňa 17.12.2024. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 03.01.2025
opäť vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 4.396,07 eura a to najneskôr do 7 dní odo dňa

odoslania výzvy, ktorá bola podaná na poštovú prepravu dňa 07.01.2025, avšak bezvýsledne.

11. Z „Úvěrovej zprávy“ (č.l.: 23 a nasl. spisu) vyplýva úverové zaťaženie žalovaného pozostávajúce
z dvoch splátkových úverov a jednej kreditnej karty. Suma zostávajúcich splátok splátkového úveru
finančnej inštitúcie B02 predstavuje sumu 453,- eur s výškou mesačnej splátky 23,- eur a suma
zostávajúcich splátok splátkového úveru finančnej inštitúcie B03 predstavuje sumu 18.538,- eur,

s výškou mesačnej splátky 198,- eur. Suma zostávajúcich splátok kreditnej karty finančnej inštitúcie
L01 predstavuje sumu 592,- eur s výškou mesačnej splátky 61,- eur a úverovým rámcom 833,- eur.
Z predloženého listinného dôkazu nevyplýva dátum realizácie dopytu do úverového registra.

12. Z „Úvěrovej zprávy“ (č.l.: 25 a nasl. spisu) vyplýva úverové zaťaženie žalovaného pozostávajúce

z dvoch splátkových úverov, jedného nesplátkového úveru a dvoch kreditných kariet. Suma
zostávajúcich splátok splátkového úveru finančnej inštitúcie B02 predstavuje sumu 340,- eur s výškou
mesačnej splátky 23,- eur a suma zostávajúcich splátok splátkového úveru finančnej inštitúcie B03
predstavuje sumu 19.854,- eur, s výškou mesačnej splátky 209,- eur. Využitá čiastka kontokorentného
úveru finančnej inštitúcie B03 predstavuje sumu 510,- eur, úverový rámec sumu 700,- eur. Suma

zostávajúcich splátok kreditnej karty finančnej inštitúcie L01 predstavuje sumu 2.037,- eur s výškou
mesačnej splátky 69,- eur a suma zostávajúcich splátok kreditnej karty finančnej inštitúcie L01
predstavuje sumu 842,- eur s výškou mesačnej splátky 33,- eur. Z predloženého listinného dôkazu
nevyplýva dátum realizácie dopytu do úverového registra.

13. Z listiny označenej ako „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver“ okrem iného
vyplýva dátum rozhodnutia o poskytnutí úveru 19.11.2023, výška rámca 3.750,- eur a dátum odpovedí
externých registrov (MVSR, NRKI, MVSR, Sociálna poisťovňa) ako 19.11.2023.

14. Z listiny označenej ako „Potvrzení o provedení ověření bonity klienta – oddělení řízení rizik“ okrem

iného vyplýva dátum schválenia úveru 19.11.2023, počiatočná výška úverového rámca 1.000,- eur,
aktuálna výška úverového rámca 3.750,- eur a dátum dopytov do registrov (MVSR, NRKI, Sociálna
poisťovňa) 19.11.2023. Z uvedenej listiny tiež vyplýva, že k zmene výšky úverového rámca došlo celkom
trikrát, dňa 24.03.2024 na sumu 2.000,- eur, dňa 10.04.2024 na sumu 3.300,- eur a dňa 22.04.2024 na
sumu 3.750,- eur.

15. Z dopytu do Sociálnej poisťovne s dátumom overenia 19.11.2023 vyplýva, že žalovaný mal za minulý
kalendárny mesiac u svojho zamestnávateľa vymeriavací základ aspoň vo výške 1.087,- eur.

16. Z výplatných pások žalovaného za mesiace 08/2023 – 11/2023 vyplýva priemerný čistý mesačný

príjem žalovaného vo výške 1.107,48 eura.

17. Z náhľadu na webovú stránku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva výška
životného minima od 01.07.2023 v sume 268,88 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

18. Podľa § 1 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje
ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

19. Podľa § 2 písm. a), písm. b) bod 7, písm. c), d) a e) Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie:
zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba poskytovaná veriteľom,ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,7), dodávateľom osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú

spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení
nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie
prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri
poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový
katalóg.

20. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)

v znení účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri

poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

29. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.30. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné

obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa
považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za
rok, b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie
jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom

100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, c) percentách z inej sumy, ako je suma
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné
obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej
sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v

percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých
peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z
ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

31. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a)
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

32. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

33. Podľa § 1a ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v
odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi.

34. Podľa § 1a ods. 5 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú
na dve desatinné miesta nahor.

35. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa

§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)

týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.36. Podľa § 2 písm. a), b), d) a e) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným
prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

37. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.

38. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ
nemápridelenérodnéčíslo,uvediesadátumnarodenia,d)dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácieovšetkýchuplatniteľnýchúrokovýchsadzbáchspotrebiteľskéhoúveru,h)ročnúpercentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov

na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony

notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23.39. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.

1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a
c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom

finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je
spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie
všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

40. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

41. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

42. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

43.Podľa§7ods.17Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.

a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

44. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len

ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

45. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných

životnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,17ta)peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom
prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľpodľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace

s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ
podľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábankaapobočkazahraničnejbankyoverujúleninformácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné

minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

46. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti
od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

47. Podľa § 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 č. 10/2017, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len
Opatrenie NBS) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, toto opatrenie sa vzťahuje na veriteľa
podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona, na banku, zahraničnú banku a pobočku zahraničnej banky1)

(ďalej len „veriteľ“) a upravuje a) metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver (ďalej len „ukazovateľ schopnosti splácať“), b) spôsob zohľadnenia možného
nárastu úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru, c) čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu
zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, d) požiadavky na zisťovanie
informácií a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch

spotrebiteľa, e) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, f) limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.
48. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NB, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku
1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

49. Podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS, výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku
1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm.
c) zákona pri zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a b) sumy peňažných záväzkov znižujúcich príjem
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení odsekov 14 až 21.

50.Podľa§2ods.4OpatreniaNBS,celkovávýškačistýchpríjmovspotrebiteľapodľa§7ods.20písm.a)
zákonasavypočítaakoaritmetickýpriemerčistýchskutočnýchpríjmovspotrebiteľaspravidlazaobdobie
bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.

51. Podľa prvej vety § 6a ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit na

podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu nemôže prekročiť hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené
inak.

52. Podľa § 879y ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024, ustanoveniami tohto
zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024;

vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

53. Podľa § 879y ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024, ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1.

novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom
do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.

54. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024, ak má spotrebiteľ plniť
podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je

spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného
plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania
spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, b) piatich percent poskytnutej sumy úveru aleboiného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba
trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo c) dva
a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa

spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať
rokov.

55. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024, ak sú splnené
podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ

v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15
dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote
poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným;
ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu
splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.

56. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

57. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným

spotrebiteľ.

58. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd posúdil jednak ako Zmluvu o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka, ale zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení Zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

59. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Je nesporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola prostredníctvom

prostriedkov diaľkovej komunikácie dňa 19.11.2023 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere –
revolvingový úver, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s pôvodnou
výškou úverového rámca 1.000,- eur s tým, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Ako to
ďalej nepochybne vyplýva z ďalších listinných dôkazov, hoci žalobca k uvedenému žiadne skutkové
tvrdenia neuvádzal, počas existencie úverového vzťahu došlo k zvýšeniu úverového rámca štyrikrát a to

dňa 24.03.2024 na sumu 2.000,- eur, dňa 10.04.2024 na sumu 3.300,- eur, dňa 22.04.2024 na sumu
3.750,- eur a dňa 17.05.2024 na sumu 4.900,- eur. V konaní nebolo sporné ďalej ani to, že žalovaný
spotrebiteľský úver čerpal, riadne a včas ho však nesplácal, preto žalobca spotrebiteľský úver dňa
16.12.2024 zosplatnil.

60.Vtejtosúvislostivšaksúdpoukazujeďalejnato,ževeriteľniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľa
jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.
z., pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a pred uzavretím zmluvy ako
aj pred opakovanými zmenami zmluvy spočívajúcimi v opakovanom navýšení spotrebiteľského úveru,
neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie

do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 16 predmetného zákona, veriteľ je
povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov,
a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať. Podľa § 7 ods. 17 predmetného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi. Ak je okrem iného veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona
tak, ako je to nepochybne aj v prípade žalobcu, sprísňuje zákon požiadavku na posúdenie schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, že veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých
poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú
veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

61. V zmysle § 11 ods. 2 predmetného zákona ďalej platí, že v prípade hrubého porušenia povinnosti
konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pričom za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa však ďalej považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona tak, ako je to aj v prípade žalobcu,
môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi podľa § 7 ods. 23 zákona len vtedy, ak spotrebiteľ
spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu. Podrobnosti na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver ako aj výšku jednotlivých limitov, upravuje Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa

14.11.2017 v platnom znení. Podľa § 2 ods. 2 predmetného opatrenia, limit ukazovateľa schopnosti
splácať nemôže prekročiť hodnotu 1 a limit na podiel celkovej zadlženosti k príjmu, nemôže prekročiť
podľa § 6a ods. 2 opatrenia hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak. Tiež je takýto veriteľ v
zmysle § 7 ods. 27 predmetného zákona povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie
o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým

má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti
a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a)
je povinný bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť
informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa

registra.

62. Ako teda vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.
z., zákon sankcionuje veriteľa za nedodržanie ustanovení zákona na úseku posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver jednak nemožnosťou veriteľa požadovať od spotrebiteľa

jednorázové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia týchto ustanovení aj bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Súd dáva žalobcovi ďalej do pozornosti nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 530/2024 zo dňa 12.02.2025 podľa ktorého „Súd rozhodujúci vo
veci je teda povinný (ex offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v
rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v

súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi, ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame
z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho
možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto
skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehu súdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať
tomuto základnému predpokladu – spotrebiteľ by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a

prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými skutočnosťami vysporiadal a napokon či to urobil správne,
a preto mu mohol úver poskytnúť.“

63. Súd dáva ďalej žalobcovi do pozornosti, že podľa § 7 ods. 16 Zákona č. 129/2010 Z. z. je veriteľ
povinný hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti a teda je povinný okrem iného

hodnoverne preukázať aj to, že u žiadateľa v čase poskytovania úveru preskúmal limity podľa § 7 ods.
23 zákona a že žiadateľ v čase posudzovania schopnosti splácať požadovaný úver (rovnako tak aj
v prípadoch navýšenia úverového rámca, okrem prípadu navýšenia podľa § 7 ods. 24 písm. a) zákona)
spĺňal tak limit pre ukazovateľ schopnosti splácať úver, ktorý nemôže presiahnuť hodnotu 1 ako aj limit
na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, ktorý nesmie presiahnuť hodnotu 8. Ak totiž žiadateľ tieto

limity nespĺňa, nesmie mu veriteľ úver poskytnúť, keďže účelom predmetného zákonného ustanovenia
a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS je chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením,
ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvného vzťahu znášať. Zákon ďalej v § 11
ods. 2 konštatuje, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie § 7 ods.
23, čo má za následok nástup nielen zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého úveru, ale aj sankcie spočívajúcej v nemožnosti požadovať od dlžníka jednorázové
splatenie spotrebiteľského úveru, pretože opak by mal za následok, že spotrebiteľ, ktorý nie je ani
schopný riadne a včas splácať úver, a ktorému ani spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov poskytnutý
nemal byť, je povinný v dôsledku zosplatnenia úveru zo strany veriteľa, jednorázovo splatiť celý úver,na ktorého vrátenie ani len v pravidelných mesačných splátkach, nespĺňal už v čase poskytnutia úveru
zákonom kladené požiadavky.

64. Súd v predmetnej veci pristúpil v prvom rade zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka k
preskúmaniu výšky odplaty za poskytnutý úver, či táto odplata v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka s poukazom na § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., neprekračuje najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, keďže
jej prekročenie by malo za následok nástup zákonnej sankcie spočívajúcej v absolútnej neplatnosti

zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. V
danom prípade pozostáva odplata za poskytnutý úver z úroku vo výške 29,90 % ročne. Podľa § 1
ods. 2 nariadenia vlády, odplata sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných

prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Zmluvný úrok vo výške
29,90 % p. a., napĺňa na účel výpočtu odplaty predpoklady obsiahnuté v § 1 ods. 3 písm. a) bodu
3. predmetného nariadenia vlády, podľa ktorého odplatu okrem iného tvoria plnenia vyjadrené v
percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v
percentách za rok, sa považuje za plnenie za rok. Celková suma plnení vyjadrená v percentách

za rok ku dňu uzavretia zmluvy tak predstavuje odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
29,90 %. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty
podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom

podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi,
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo
pôžičke.PriemernáRPMNzapríslušnýkalendárnyštvrťroksavzmysle§2vyhláškyMinisterstvafinancií
SR č. 289/2010 zverejňuje najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 19.11.2023, bolo

potrebné pre posúdenie najvyššej prípustnej výšky odplaty vychádzať z priemernej RPMN bánk a
pobočiek zahraničných bánk za 3. štvrťrok roku 2023 (júl, august, september). Priemerná RPMN pri
kreditných kartách predstavovala za 3. štvrťrok roku 2023 hodnotu 22,30 %, v dôsledku čoho tak
najvyššia prípustná odplata predstavuje hodnotu 44,60 %, na základe čoho súd konštatuje, že odplata
za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 29,90 %, neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty

44,60 % (29,90 % ? 2 x 22,30 %).

65. Preskúmaním predmetnej zmluvy podľa príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. dospel súd
ďalej k záveru, že zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré požaduje § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, a síce náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona, uvedenie predpokladov

použitých na výpočet RPMN. V zmysle článku 5 ods. 1 psím. g) Smernice európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.04.2018 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice Rady 87/102/
EHS platí, že v dostatočnom predstihu pred tým, ako sa spotrebiteľ zaviaže akoukoľvek zmluvou o
úvere alebo ponukou, veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úveru poskytnú spotrebiteľovi na základe
podmienok úveru ponúkaných veriteľom, prípadne preferencií spotrebiteľa a informácií, ktoré spotrebiteľ

poskytol, informácie potrebné na porovnanie rôznych ponúk, aby sa mohol s dobrou znalosťou veci
rozhodnúť,čizmluvuoúvereuzavrie.Tietoinformáciesapísomnealebonainomtrvalomnosičiposkytnú
prostredníctvom tlačiva pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere uvedeného v
prílohe II. Požiadavky na veriteľa uvedené v tomto odseku a v článku 3 ods. l a 2 smernice 2002/65/ES,
týkajúce sa poskytovania informácií, sa považujú za splnené, ak veriteľ poskytol štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere. Tieto informácie sa týkajú g) ročnej percentuálnej miery nákladov
a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v
ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Ďalej článok 10 ods. 2 písm. g)
smernice zakotvuje, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza RPMN a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto miery.

66. Z uvedeného teda vyplýva, že veriteľ je povinný uviesť predpoklady na výpočet RPMN
prostredníctvom reprezentatívneho príkladu už v rámci požiadavky na poskytnutie informácií preduzavretím zmluvy a to prostredníctvom „štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere“,
pričom aj v samotnej zmluve o úvere sa uvedú všetky predpoklady na výpočet tejto miery.

67. V tejto súvislosti súd dáva žalobcovi ďalej do pozornosti aj rozhodnutie Súdneho dvora ES C –
677/23 z 23.01.2025, podľa ktorého „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou
2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich
spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy“. Súdny dvor v bode 59.

rozhodnutia argumentuje, že toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne
vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené
v článku 14 smernice 2008/48. V bode 63. rozhodnutia ďalej súdny dvor argumentuje, že vzhľadom
na to, že ako to bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN
môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom
samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto

zmluvy nepostačuje. Súd žalobcovi dáva do pozornosti, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie má
všeobecnú záväznosť a výklad Súdneho dvora Európskej únie je záväzný nielen pre súd, ktorý o výklad
požiadal, štát alebo inštitúciu Európskej únie, ktorej je rozhodnutie určené, ale aj pre všetky ostatné
členské štáty a ich orgány.

68. Posúdením zmluvy v tomto smere dospel súd k záveru, že žalovaný v zmluve uvádza len vyčíslenú
výšku RPMN ako 34,40 %, avšak neuvádza predpoklady použité na výpočet tejto RPMN tak, ako to
vyžaduje zákon a smernica. Pod znakom * sa uvádza len, že predpoklady použité pre výpočet v súlade
s prílohou č. 2, písm. a), c), a) k Zákonu č. 129/2010 z. z. – čerpanie celej výšky úveru okamžite,
bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutí úveru

na obdobie jedného roka a platení v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výšky istiny. Výška
minimálnej mesačnej splátky sa do tohto výpočtu nezapočítava. Ak však má byť naplnený účel smernice
a uvedenie predpokladov má umožniť spotrebiteľovi overiť, či veriteľ správne vypočítal RPMN, potom
je podľa názoru súdu nevyhnutné v zmluve uviesť výpočet RPMN s dosadením jednotlivých veličín do
vzorca na výpočet RPMN, prípadne uviesť vzorec a k jednotlivým symbolom uviesť konkrétnu veličinu,

ktorá sa má do vzorca pre verifikáciu výpočtu dosadiť. Nič z uvedeného sa však v zmluve nenachádza.

69. Ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je aj hrubé porušenie
povinnosti veriteľa podľa § 7 v nadväznosti na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Žalobca napriek výzve súdu v konaní nepreukázal, že v čase pred uzavretím zmluvy

o spotrebiteľskom úvere ako aj pred opakovanými zmenami tejto zmluvy spočívajúcimi v navýšení
spotrebiteľského úveru, (k navýšeniu spotrebiteľského úveru došlo celkovo 4x), posúdil s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Z listinných dôkazov predložených žalobcom
vyplýva, že tento síce nahliadol do úverového registra a to dvakrát, pričom v jednom prípade zistil
úverové zaťaženie pozostávajúce z dvoch splátkových úverov, jedného nesplátkového úveru a dvoch

kreditných kariet a v druhom prípade úverové zaťaženie pozostávajúce z dvoch splátkových úverov
a jednej kreditnej karty, avšak z uvedených listín nijako nevyplýva, kedy došlo k nahliadnutiu do
úverového registra, pričom povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že tak učinil jednak pred uzavretím
zmluvy, ako aj vo všetkých štyroch prípadoch navýšenia úverového rámca. Súd v konaní vyzval žalobcu,
aby preukázal, s akým dátumom boli tieto dopyty realizované, pričom žalobca tvrdil, že tak učinil dňa

19.11.2023. Súdu boli v konaní predložené interné doklady žalobcu („Posúdenie schopnosti splácať
spotrebiteľský úver“ a „Potvrzení o provedení ověření bonity klienta – oddelení řízení rizik“), ktoré
listinné dôkazy nemožno považovať za relevantný dôkaz v tomto smere, nakoľko ide len o zhrnutie
žalobcom tvrdeného postupu preverenia bonity žalovaného. Z internej listiny žalobcu označenej ako
„Posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver“ má podľa žalobcu preukázateľne vyplývať overenie

v úverovom registri dňa 19.11.2023, čo sa zhoduje s dňom uzavretia úverovej zmluvy, avšak sa v ňom
tiež uvádza, že výška úverového rámca predstavuje sumu 3.750,- eur, pričom žalovanému bol dňa
19.11.2023 poskytnutý úver len vo výške 1.000,- eur, úverový rámec na sumu 3.750,- eur bol navýšený
až v poradí tretím navýšením úverového rámca. Objektívne dátum nahliadnutia do úverového registra
nemôže preukazovať ani listina označená ako „Potvrzení o provedení ověření bonity klienta – oddelení

řízení rizik“, keď aj v tomto prípade ide len o internú listinu žalobcu, pričom ak by aj bol dopyt do
úverového registra vykonaný v tento deň, vyvstáva potom otázka, ako je možné, že s dvoma rôznymi
výsledkami, a ktorý bol teda pre veriteľa smerodajný. Tu dáva súd ďalej žalobcovi do pozornosti, že
v konaní ani len netvrdil, že dopyt do úverového registra vykonal aj pri všetkých štyroch navýšeniachúverového rámca, hoci tak bol povinný v zmysle zákona učiniť. Žalobca ďalej súdu predložil overenie
príjmu žalovaného v Sociálnej poisťovni s dátumom overenia 19.11.2023, pričom však opäť netvrdil
a nepreukázal, že overil príjem žalovaného aj pri všetkých štyroch navýšeniach úverového rámca, hoci

tak bol v zmysle zákona opäť povinný učiniť.

70. Za úplne najzávažnejšie porušenie zákona zo strany veriteľa však považuje súd porušenie § 7
ods. 23 zákona, keď žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods.
23 predmetného zákona, a to napriek tomu, že podľa § 7 ods. 16 zákona, vynaloženie odbornej

starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca v konaní pôvodne ani netvrdil a už
vôbec nepreukázal, že by na strane spotrebiteľa tak v čase uzatvorenia zmluvy ako aj vo všetkých
štyroch prípadoch navýšenia úverového rámca (okrem prípadu navýšenia podľa § 7 ods. 24 písm. a)
zákona, a síce ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich
výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov), preskúmaval „limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver“(tentolimitnesmieprekročiťhodnotu„1“)a„limitnapodielvýšky

celkovej zadlženosti k príjmu“ (ktorý nesmie prekročiť hodnotu „8“) a s akým výsledkom, a to napriek
tomu, že ak ich spotrebiteľ nespĺňa, veriteľ nesmie úver žiadateľovi poskytnúť resp. ho navýšiť, nakoľko
ako už súd uviedol, zmyslom a účelom zákona a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS v tejto súvislosti
je, chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením, ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný už od
počiatku zmluvného vzťahu znášať.

71. Hoci žalobca vo svojom vyjadrení na výzvu súdu uviedol „akýsi výpočet“ limitu pre ukazovateľ
schopnosti splácať úver, vo vzťahu ku ktorému súd rovno udáva, že ide jednak o nesprávny postup
výpočtu, ktorý je v rozpore s metodikou opatrenia NBS, ako aj to, že tento v žiadnom prípade nemožno
považovať za dôveryhodný a preskúmavaný v čase posudzovania schopnosti splácať úver, pričom súd

pripomína, že tento limit mal byť zo strany žalobcu preskúmavaný aj vo všetkých štyroch prípadoch
navýšenia úverového rámca, okrem prípadu navýšenia podľa § 7 ods. 24 písm. a) zákona, čo však
žalobca opäť ani len netvrdil a už vôbec nepreukázal. Žalobca ďalej napriek výzve súdu v konaní
ani len netvrdil, že by u žalovaného tak v čase uzatvárania zmluvy ako aj v prípadoch navýšenia
spotrebiteľského úveru, preskúmal „limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu“ a s akým

výsledkom, hoci ak žalovaný tento limit nespĺňal, opäť nebol žalobca oprávnený mu úver poskytnúť a ani
úverový rámec navýšiť (okrem prípadu navýšenia podľa § 7 ods. 24 písm. a) zákona).
72. Vo vzťahu k samotnému výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver súd udáva, že ide
o mimoriadne komplikovaný výpočet, pričom pre správne určenie výdavkov na peňažné záväzky
spotrebiteľa ako jedného zo vstupných údajov potrebných pre výpočet limitu ukazovateľa schopnosti

splácať úver, je potrebné podľa § 2 ods. 3, písm. a) opatrenia zohľadniť aj odseky 12, 13 a § 4
opatrenia a podľa § 2 ods. 3, písm. b) opatrenia, zohľadniť aj odseky 14 až 21 predmetného ustanovenia,
ktoré určujú ďalšie kritériá zápočtu peňažných záväzkov spotrebiteľa a to napr. vzhľadom na dĺžku
zostávajúcej splatnosti úveru, ďalej vzhľadom na to, či ide o úver s fixnou úrokovou sadzbou počas
celej lehoty splatnosti úveru alebo nie, alebo napr. vzhľadom na to, či ide o schválené povolené

prečerpanie, pričom súdu nie je zrejmé ani len to, z ktorého dopytu do úverového registra žalobca pri
svojom výpočte vychádzal, nakoľko v jednom prípade boli zistené už existujúce úvery tri a v druhom
prípade dokonca existujúcich úverov päť. Žalobca vo svojom výpočte, ktorý učinil len vo svojom
vyjadrení uviedol, že peňažné záväzky spotrebiteľa predstavujú sumu 288,95 eura, pričom neuviedol,
akým spôsobom a v akej výške (teda podľa ktorých odsekov § 2 opatrenia) započítal tak splátku

poskytovaného spotrebiteľského úveru a tiež splátky už existujúcich úverov prípadne ich zostatky,
v dôsledku čoho tak nie je možné výpočet žalobcu verifikovať. Tu dáva súd žalobcovi do pozornosti, že
ak by navyše vychádzal žalobca z výsledku dopytu do úverového registra, v rámci ktorého bolo zistených
päť existujúcich úverov, výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS, by
predstavovali minimálne sumu vo výške 373,92 eura (34,55 eura + 23,- eur + 209,- eur + 21,- eur + 61,11

eura + 25,26). Rovnako na účely výpočtu ďalšieho vstupného údaja, ktorým je celková výška čistých
príjmov podľa § 2 ods. 4 opatrenia, je potrebné vychádzať z aritmetického priemeru čistých skutočných
príjmov spotrebiteľa za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred
posúdením schopnosti splácať, čo konkrétne u žalovaného predstavuje sumu 1.107,48 eura a nie sumu
1.200,-eur,akotouvádzažalobcavosvojomvýpočte.Zhrnúcvyššieuvedenésúdkonštatuje,žežalobca

v konaní nepreukázal, že tak v čase poskytovania úveru ako aj štyroch prípadoch navýšenia úverového
rámca, posúdil a vyhodnotil u žalovaného tak „limit ukazovateľa schopnosti splácať úver“, ako aj „limit na
podielvýškycelkovejzadlženostikpríjmu“(okremprípadunavýšeniapodľa§7ods.24písm.a)zákona),
a že žalovaný tak v čase poskytovania úveru ako aj vo všetkých štyroch prípadoch jeho navýšenia, tietolimity aj spĺňal (žalobca mal súdu predložiť celkovo 10 výpočtov, prípadne dva za splnenia predpokladu
uvedeného v § 7 ods. 24 písm. a) zákona). Aj žalobcom jediný tvrdený výpočet, a síce limit ukazovateľa
schopnosti splácať, ktorý žalobca obsiahol len vo svojom vyjadrení, ktoré vyjadrenie navyše nijako

nepreukazuje jeho preskúmavanie v čase poskytovania úveru, je jednak nepreskúmateľný, a zároveň
pre porušenie metodiky výpočtu nesprávny a podľa názoru súdu vypočítaný dokonca dodatočne na
účely prebiehajúceho súdneho konania. Overenie schopnosti spotrebiteľa úver splácať spôsobom ako
ho popísal žalobca v žalobe ako aj vo svojom vyjadrení, je v hrubom rozpore tak s ustanoveniami zákona
ako aj na neho nadväzujúceho opatrenia NBS.

73.Žalobcatakbezpochybyporušilsvojepovinnostizakotvenév§7ods.23Zákonač.129/2010Z.z.,čo
sa v zmysle § 11 ods. 2 považuje za hrubé porušenie povinnosti a uvedené má za následok nielen nástup
zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ale aj sankcie
spočívajúcej v nemožnosti požadovať od žalovaného jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru,
keď hrubé porušenie jednoznačne subsumuje v zmysle intencií zákona, aj menej závažné porušenie.

Právny predchodca žalobcu v dôsledku hrubého porušenia svojich povinností zakotvených podľa § 7
ods. 23, kedy na strane spotrebiteľa preukázateľne nepreskúmal limity podľa tohto ustanovenia, ani
nebol oprávnený žalovanému poskytnúť úver a ani ho opakovane navyšovať, v dôsledku čoho tak
musí nastúpiť aj sankcia spočívajúca v nemožnosti požadovať od žalovaného jednorázové splatenie
spotrebiteľského úveru, pretože opak by mal za následok, že spotrebiteľ, ktorý nie je ani spôsobilý

riadne a včas splácať úver, a ktorému ani spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov poskytnutý nemal
byť, je povinný v dôsledku zosplatnenia úveru zo strany veriteľa, jednorázovo splatiť celý úver, na
ktoréhovrátenieanilenvpravidelnýchsplátkach,nespĺňalužvčaseposkytnutiaúveruzákonomkladené
požiadavky. Nenastúpenie oboch sankcií by tak v danom prípade bolo v rozpore so zmyslom a účelom
zákona a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS, ktorých prvoradým účelom je chrániť spotrebiteľa pred

takým neúmerným zadlžením, ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvného vzťahu
znášať. Keďže žalobca nebol oprávnený poskytnutý spotrebiteľský úver zosplatniť, súd sa ďalšími
predpokladmi platného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka (v znení
účinného od 01.11.2024) z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal.

74. Za stavu, keď žalobca v konaní uplatnil svoj nárok na tom skutkovom základe, že došlo z jeho strany
k zosplatneniu úveru a domáha sa tak zaplatenia celej sumy prináležiacej mu zo zmluvného vzťahu,
hoci k platnému zosplatneniu úveru nedošlo a dlžné sú len jednotlivé splatné splátky úveru, nemožno
žalobou uplatnenému nároku vyhovieť v žiadnom rozsahu.

75. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Cdo/85/2021 zo
dňa 12.02.2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných
ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného
úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že
síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu,

než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru k 10.12.2017 (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil
nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR pre
takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných
splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je

neprípustné. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí
sp. zn.: I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024, ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn.: 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024 odmietol, pričom v odôvodnení odmietajúceho
rozhodnutia tiež uviedol, že „...všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným
návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet

konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla
2011, obdobne I. ÚS 122/2012).“ „...Rovnako nedôvodný je aj odkaz sťažovateľky na skutočnosť, že
zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej zmluvy nie je splnená, keďže
z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu
vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade

viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom
rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre
skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“76. Súd v civilnom sporovom konaní nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 150 CSP, s výnimkou a v zákonnom rozsahu v prípade
spotrebiteľských sporov pri ochrane slabšej strany). Ak žalobca v spore tvrdil, že riadne splnil svoju

povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať úver a zároveň, že tak bol
oprávnený úver vyhlásiť za predčasne splatný, bol povinný tieto svoje tvrdenia aj náležite preukázať.
Podľa judikatúry súdov dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť),
je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila tak, ako tomu bolo aj v predmetnom

prípade. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než
akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Súd nad rámec ešte poznamenáva, že
zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala
zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).

77.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostítaksúdžalobužalobcuvcelomrozsahuzamietol.
Súdužlennadrámecdodáva,žehocisažalobcadomáhalajzaplateniapoistnéhoaúrokovzomeškania
z nezaplateného poistného, pričom žalobca tiež tvrdil, že poistná zmluva bola uzatvorená až dodatočne,
existenciu žiadneho takéhoto zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v konaní nepreukázal.

78. V súvislosti s často sa objavujúcou argumentáciou ohľadom § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: I. ÚS 246/2019, podľa ktorého „pasivita
žalovanéhovkonanínemôžemaťzanásledok(aplikáciou§151ods.1a2CSP)povinnosťvšeobecného
súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.

79. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

81. Nárok na náhradu trov konania posúdil súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol
tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však
žalovanému v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd rozhodol, že žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).