Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200288
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200288.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: S.F.H., s.r.o., so sídlom Gúgska 13B,
940 01 Nové Zámky, IČO: 36 526 002, právne zastúpený: JUDr. Dušan Ivan, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Pri Suchom mlyne 6, 811 04 Bratislava, IČO: 54 933 862, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100661650/2021 zo dňa 21.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad A., B. A. C. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2008. Na základe výsledkov
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 vo výške X.XXX,XX eura. Dodatočný

platobný výmer bol na základe odvolaní žalobcu opakovane zrušený žalovaným a vec bola vrátená
správcovi dane na ďalšie konanie.

2. Rozhodnutím č. 9412402/5/195308/2015 zo dňa 27.01.2015 správca dane opäť vyrubil žalobcovi
rozdiel na DPH v sume X.XXX,XX eura. Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/164477/2015/4989 zo dňa
20.04.2015 uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil.

3. Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 26S/27/2015 - 65 zo dňa 23.06.2016 zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 1100301/1/164477/2015/4989 zo dňa 20.04.2015 a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný
proti uvedenému rozsudku podal odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.
8Sžfk/5/2016 zo dňa 25.10.2018 (ďalej len „zrušujúci rozsudok NS SR“) rozsudok Krajského súdu v
Nitre potvrdil.

4. Po vynesení zrušujúceho rozsudku NS SR, žalovaný rozhodnutím č. 160704/2019 zo dňa 22.03.2019

zrušil rozhodnutie správcu dane č. 9412402/5/195308/2015 zo dňa 27.01.2015 a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.5. Rozhodnutím č. 544878/2019 zo dňa 01.10.2019 správca dane opäť vyrubil žalobcovi rozdiel na
DPH v sume X.XXX,XX eura. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100780587/2020 zo dňa
17.04.2020 zrušil uvedené rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Následne správca dane rozhodnutím č. 101999766/2020 zo dňa 17.12.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) opäť vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eura na DPH za zdaňovacie obdobie
november 2008.

7. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období november
2008 uplatnil odpočítanie DPH podľa § 49 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“) na základe
dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. D. X, D. (ďalej len
„FABER- PLUS, s.r.o.“). Uvedenými faktúrami boli fakturované stavebné práca a stavebný materiál v
celkovej sume XX.XXX,XX eura, z toho DPH predstavovala sumu X.XXX,XX E. (XXX XXX,- F.).

8. Správca dane po poslednom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 17.04.2020 vykonal ďalšie dokazovanie
za účelom získania a odstránenia rozporu vo výpovedi svedka p. B. G.. Správca dane dňa 11.06.2020
predvolal na výsluch p. B. G., konateľa FABER-PLUS, s.r.o. v období od 26.06.2008 do 11.11.2008, o
čom upovedomil aj konateľa žalobcu – H. F. I.. Konateľ žalobcu sa dňa 15.06.2020 z predmetného úkonu

ospravedlnil z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí, kde čakal na transplantáciu obličiek a pečene.
Po uskutočnení transplantácie nemohol opustiť Českú republiku. Vo svojom liste tiež uviedol, že trvá na
svojej osobnej prítomnosti pri výsluchu p. B. G. a požiadal o uskutočnenie výsluchu najskôr v mesiaci
október 2020. K listu priložil výňatky z lekárskych správ a e-mailovej komunikácie s lekárom.

9. Správca dane dňa 09.07.2020 telefonicky upovedomil p. B. G. o neuskutočnení výsluchu. Ten
správcovi dane uviedol, že v predmetnej veci už bol u správcu dane vypovedať a bol konfrontovaný
s otázkami konateľa žalobcu. Doplnil tiež, že bol odsúdený a dňa 15.07.2020 doručil správcovi dane
fotokópiu právoplatného uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 4To/77/2019 - 4875 zo dňa
18.09.2019 (ďalej len „uznesenie Krajské súdu v Košiciach“), ktorým Krajský súd v Košiciach zamietol

odvolanie krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.01.2019 sp. zn.
10Tk/l/2017. Uvedeným rozhodnutím bolo potvrdené, že obžalovaný p. B. G. pôsobil v organizovanej
skupine ako tzv. „biely kôň“ a pričinil sa vo viacerých skutkoch o neoprávnené uplatnenie nadmerných
odpočtov DPH. Organizátori trestnej činnosti zneužili obchodnú spoločnosť obžalovaného na krytie
množstva ďalších skutkov spáchaných ďalšími členmi skupiny. V čase spáchania činu, teda v roku

2007 a 2008, výška uplatnených nadmerných odpočtov v korunách presahovala viac ako 6 miliónov
slovenských korún.

10. Správca dane opätovne predvolal na výsluch p. B. G., ktorý sa mal uskutočniť dňa 12.10.2020.
Správca dane zároveň zaslal predvolanie na výsluch aj právnemu zástupcovi žalobcu a konateľovi

žalobcu H. F. I.. H. F. I. doručil správcovi dane opätovné ospravedlnenie z neúčasti na ústnom
pojednávaní a trval na osobnej účasti pri výsluchu p. B. G., ktorého sa mohol zúčastniť najskôr v mesiaci
január 2021. Prílohou ospravedlnenia bolo rozhodnutie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

11. Na základe žiadosti konateľa žalobcu H. F. I. správca dane opakovane predvolal svedka p. B. G. a

H. F. I. za účelom vykonania výsluchu svedka, avšak zdravotný stav H. F. I. mu dlhodobo nedovoľoval
zúčastniť sa predmetného výsluchu, ktorý bol vo vyrubovacích konaniach vykonaný už viackrát. Z tohto
dôvodu opätovné vykonanie výsluchu nebolo v tom čase možné. Správca dane však skonštatoval, že
dňa 10.07.2019 bol H. F. I., konateľ žalobcu bol prítomný pri výsluchu p. B. G., o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2019. Výsluchu svedka p. B. G. sa

zúčastnili obidve osoby, výsluch bol uskutočnený vo veci uskutočnenia stavebných prác spoločnosťou
FABER - PLUS, s.r.o. Výsluch bol vedený správcom dane, svedkovi p. B. G. boli položené otázky za
prítomnosti konateľa aj splnomocneného zástupcu žalobcu. Konateľ žalobcu H. F. I., sa nevyjadril k
odpovediam svedka. Po výpovedi svedka p. B. G. správca dane vyzval konateľa žalobcu, aby položil
svedkovi otázky v danej veci. Konateľ žalobcu H. F. I. využil svoju možnosť a položil svedkovi otázky, na

ktoré svedok odpovedal, teda došlo k určitej forme konfrontácie osôb p. B. G. a H. F. I..

12. Počas daňového konania boli vypočutí aj svedkovia navrhnutí žalobcom H. J. K., H. L. M., p. N. F.,
p. O. F. a p. P. D.. Z výpovedí týchto svedkov nevyplynulo, že práce, ktoré boli predmetom fakturácie,boli vykonané spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. Svedkovia túto spoločnosť poznali iba z počutia,
pracovníkov ani konateľa nepoznali.

13. Správca dane navrhol na prerokovanie výsledkov dokazovania v súvislosti s vyrubovacím konaním
termín 09.12.2020. Konateľ ani splnomocnený zástupca žalobcu nekontaktovali správcu dane v určenej
lehote a nepožiadali o zmenu termínu. Splnomocnený zástupca až dňa 07.12.2020 kontaktoval správcu
dane a oznámil, že sa z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nebude môcť prerokovania výsledkov
zúčastniť. Dňa 08.12.2020 bolo správcovi dane doručené aj ospravedlnenie konateľa žalobcu H. F.

I., ktorý trval na osobnej účastní na prerokovaní výsledkov. Správca dane na základe žiadosti zaslal
konateľovi žalobcu fotokópie vybraných strán uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Na oboznámenie
s výsledkami vykonaného dokazovania sa konateľ žalobcu a ani jeho zástupca nedostavili.

14. Správca dane zistené skutočnosti a dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a dospel k
záveru, že nebol preukázaný nárok na odpočítanie dane na základe preverovaných dodávateľských

faktúr od spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 19
ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že fakturované stavebné
práce boli skutočne dodané spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o.. Dokazovaním bolo preukázané, že
preverované faktúry nevystavila a stavebné práce nevykonala a nedodala spoločnosť FABER-PLUS,
s.r.o.

15. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.
100661650/2021 zo dňa 21.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

II.
Správna žaloba

16. Žalobca podal dňa 07.06.2021 na Krajský súd v Nitre správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe predovšetkým uviedol, že účtovné doklady vystavené

daňovým subjektom FABER-PLUS, s.r.o. boli vystavené na základe reálneho plnenia v súlade s § 70
ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Žalobca preukázal vykonanie fakturovaných stavebných prác a to
najmä listinnými dôkazmi. Žalobca poukázal na svedecké výpovede p. P. D., p. N. F., p. O. F., H. L.
M. a H. J. K.. Žalovaný mal rozhodnúť v neprospech žalobcu kvôli pochybnostiam, ktoré vznikli na
strane spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o., na ktoré žalobca nemal žiaden dosah. Žalovaný vychádzal

z nesprávnej interpretácie § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomvrozhodnomčase(ďalejlen„Daňovýporiadok“).Žalovaný
neoprávnene preniesol na žalobcu svoju dôkaznú povinnosť.

17. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie nielen v rozpore so svojím vlastným

právnym názorom vysloveným v tejto veci v predchádzajúcom rozhodnutí č. 160704/2019 z 22.03.2019,
ale aj v rozpore s právnym názorom súdu uvedeným v zrušujúcom rozsudku NS SR.

18. Správca dane, hoci predtým opakovane uznal ospravedlnenie konateľa žalobcu, neurčil nový termín
konfrontácie s p. B. G. a rezignoval na ďalšie dokazovanie, a to všeobecným odkazom na právoplatné

uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4To/77/2019-4875 z 18.9.2019. Podľa žalovaného
získaním tohto dôkazu správca dane odstránil rozpory vo výpovediach p. B. G.. Správca dane poukázal
na rozsiahlu trestnú činnosť organizovanej skupiny, ktorej súčasťou mal byť aj p. B. G., v rokoch 2007
a 2008, avšak neuviedol, či sa jeho trestná činnosť mala priamo týkať aj dodania stavebných prác
spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o., pre žalobcu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.04.2022 zrekapituloval celý priebeh administratívneho konania,

vyjadril sa k jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe a uviedol, že žalobca v podanom odvolaní, ani
v žalobe nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane
v daňovej kontrole a vo vyrubovacích konaniach zistený a vyhodnotený. Žalovaný mal za to, že svojerozhodnutie náležite odôvodnil a vysporiadal sa s námietkami žalobcu v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu správcu dane a v celom rozsahu zotrvával na odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného

zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú
svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:

NR-15S/34/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok
2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia
Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

21. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo

veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

22. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani
jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.09.2025 (§137 ods. 4 SSP).

23. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

24. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

25. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil

alebo pravdivosť údajov riadne preukázal

26. Podľa § 68 ods. 3, druhá veta Daňového poriadku, ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na
prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu.

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.29. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie DPH môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napríklad rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 alebo
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

30. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať

medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie
uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží
dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne
podmienky odpočtu DPH sú splnené.

31. V zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve
povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva

v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne
povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane
(vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými
dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má
správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,

potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 07.02.2023, sp. zn.: IV. ÚS 569/2022).

32. Riadne zistenie a ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností,
ohľadne ktorých existujú pochybnosti nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré
zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet
DPH. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal
rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má

doložiť ďalšími dôkazmi.

33. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom zistil, že žalobca v daňovom
konaní predložil písomné doklady, ktorými preukazoval uskutočnenie stavebných prác deklarovaným
dodávateľom spoločnosťou FABER-PLUS s.r.o. Išlo najmä o vystavené faktúry, rámcovú zmluvu,

odsúhlasené súpisy prác a záznamy v stavebných denníkoch, podľa ktorých dodávateľská spoločnosť
FABER-PLUS s.r.o. mala vykonávať fakturované stavebné práce.

34. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. (od
04.08.2004 do 25.06.2008 spoločnosť PETAX, s.r.o.) bola dňa 30.11.2011 ex offo vymazaná. Konateľmi

a spoločníkmi boli v období od 04.08.2004 do 25.06.2008 p. B. K. a p. K. K., v období od 26.06.2008 do
11.11.2008 p. B. G. a v období od 12.11.2008 do 29.11.2011 p. P. E..

35. Na základe dožiadania správcu dane boli na Daňovom úrade Košice dňa 08.03.2012 vypočutí bývalí
konatelia spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. p. B. K. a p. K. K.. B. K. K. sa počas ústneho pojednávania

vyjadrila, že účtovná evidencia bola odovzdaná novému konateľovi spoločnosti PETAX, s.r.o. a v čase
vystavenia preverovaných faktúr už nebola konateľkou spoločnosti. B. B. K. sa zhodne s p. K. K.
vyjadril, že účtovná evidencia bola odovzdaná novému konateľovi spoločnosti PETAX, s.r.o. a v čase
vystavenia preverovaných faktúr už nebol konateľom spoločnosti PETAX, s.r.o. Svedkovia o odovzdaní
účtovníctva spoločnosti PETAX, s.r.o. predložili „PROTOKOL o odovzdaní a prevzatí účtovníctva s

obchodným menom: PETAX, s.r.o.“ zo dňa 18.06.2008. O tom, že budú vypočutí svedkovia bol žalobca
upovedomený, ale ústnych pojednávaní sa nezúčastnil. Novým konateľom spoločnosti FABER-PLUS,
s.r.o., ktorému mal p. B. G. v novembri 2008 odovzdať všetky doklady spoločnosti, bol od 12.11.2008 p.P. E., ktorého správca dane nemohol vypočuť z dôvodu, že podľa oznámenia registra obyvateľov zomrel
dňa XX. XX. XXXX.

36. Svedok p. B. G. opakovane v konaní menil svoju výpoveď, na výsluchu dňa 04.04.2012 bez
prítomnosti žalobcu, síce najskôr formálne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov so žalobcom,
na druhej strane však tvrdil, že predmetná spoločnosť nemala zamestnancov, práce mal vykonávať
prostredníctvom subdodávateľov, ktorých nevedel uviesť (a to napriek veľkému rozsahu dodávaných
prác), nepamätal si údaje o tom, kto mu mal viesť účtovníctvo a nepravdivé bolo tiež jeho tvrdenie

o zaúčtovaní predmetných obchodov, keďže spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. nepodala za rok 2008
priznanie k dani z príjmov právnických osôb. Na výsluchu dňa 24.09.2013 odmietol vypovedať (z
dôvodu možného trestného stíhania voči jeho osobe), dňa 19.12.2013 bez prítomnosti žalobcu poprel
svoju účasť na deklarovaných obchodoch aj pravosť podpisu na uzatvorených zmluvách a vystavených
faktúrach (ako aj vystavenie faktúr), dňa 06.02.2014 za prítomnosti žalobcu opätovne odoprel výpoveď z
dôvodu možného trestného stíhania, dňa 27.11.2014 za prítomnosti žalobcu opätovne poprel vystavenie

faktúr, ich podpísanie, nepoznal konateľa žalobcu a pod. Správca dane vyhodnotil už prvú výpoveď
p. B. G. ako nehodnovernú a nepreukázanú, ktorá zakladala relevantné pochybnosti správcu dane
o uskutočnenom obchode.

37. Správca dane na základe zistených skutočností spochybnil žalobcom formálne deklarované

skutočnosti, pričom vykonal rozsiahle dokazovanie. Pochybnosti správcu dane a žalovaného sa
týkali predovšetkým: (i) nevedomosti bývalých konateľov (p. B. K. a p. K. K.) spoločnosti FABER-
PLUS, s.r.o. o deklarovaných obchodoch, (ii) popretí konateľa spoločnosti FABER-PLUS s.r.o. (v
čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov p. B. G.), že on alebo jeho spoločnosť participovali na
deklarovaných plneniach, (iii) nedostupnosti účtovníctva deklarovaného dodávateľa, (iv) nemožnosti

preukázania reálneho uskutočnenia prác deklarovaným dodávateľom prostredníctvom stavbyvedúcich
jednotlivých stavieb zodpovedajúcich za ich realizáciu.

38. V zrušujúcom rozsudku NS SR súd uviedol, že svedecké výpovede p. B. G., ako jeden z
rozhodujúcich dôkazov v predmetnej veci, neboli v danom čase relevantným dôkazom pre rozhodnutia

správcu dane a žalovaného, správca dane neodstraňoval rozpory vo výpovedi svedka a nevykonal
konfrontáciu p. B. G. a konateľa žalobcu v súvislosti s konkrétnou realizáciou prác.

39. Po zrušujúcom rozsudku NS SR správca dane vykonal ďalšie úkony v snahe objasniť zistený
skutkový stav, ako aj relevantnosť výpovede p. B. G.. Žalobnú námietku, že žalovaný vydal napadnuté

rozhodnutie v rozpore s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku NS SR,
pretože nezískal nové dôkazy na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že spoločnosť FABER-
PLUS s.r.o. nedodala stavebné práce, správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.

40. Správca dane vykonal opätovný výsluch p. B. G. dňa 10.07.2019 za prítomnosti konateľa žalobcu

a splnomocneného zástupcu žalobcu. Počas uvedeného výsluchu bol p. B. G. konfrontovaný aj s
otázkami konateľa žalobcu, opätovne poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, uviedol, že nepozná
konateľa žalobcu (sediaceho v miestnosti), poprel uzatvorenie rámcovej zmluvy so žalobcom či
akúkoľvek spoluprácu. B. B. G. nevedel uviesť, kto mal predmetné stavebné práce organizovať, kto
ich vykonával, kto vystavoval súpis prác, kto vystavoval faktúry a či ich poskytol žalobcovi. Samotný

výsluch bol vykonaný v čase, keď bol p. B. G. neprávoplatne odsúdený (z dôvodu podania odvolania
prokurátorom) za daňovú trestnú činnosť, čo sám pri výsluchu uviedol. Vzhľadom na obsah výpovede,
správny súd konštatuje, že svedok p. B. G. nepotvrdil realizáciu zdaniteľných obchodov deklarovaných
žalobcom a jeho výpoveďou neboli odstránené pochybnosti o reálnom poskytnutí stavebných prác
žalobcovi.

41.B.B.G.okreminéhonavýsluchuuviedol,žeľudia,ktoríhooslovili,abysastalkonateľomspoločnosti,
mu po predvolaní na daňový úrad povedali, čo tam mal povedať. Podľa svedka to boli tí, ktorí reálne
vykonávali činnosť za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o., týchto ľudí však osobne nepoznal. O činnosti
spoločnosti nič nevedel, na faktúrach nebol jeho podpis. Do kontaktu prichádzal jedine s osobou I.

Q.. Bankový účet spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. zriaďoval na základe toho, ako mu povedala I. Q..
Svedok nevedel uviesť, či mal dispozičné právo alebo prístupové údaje k bankovému účtu spoločnosti
FABER-PLUS, s.r.o., nepamätal si to. Nepamätal si ani to, že by niekedy niekomu poskytol prístupové
údaje k bankovému účtu spoločnosti FABER PLUS, s.r.o. S bankovým účtom spoločnosti FABER-PLUS,s.r.o. nijako nedisponoval a nenarábal, výbery z účtu nevykonával, len jeden raz vybral z účtu sumu
XXX.XXX.-SkaodovzdalichI.Q..Zato,žezriadilúčetnedostalžiadnufinančnúodmenu.Bolkonateľom
spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. 4 mesiace a bol za to odsúdený.

42. Námietku žalobcu, že dňa 10.07.2019 bol ako svedok vypočutý iba p. B. G. a konateľ žalobcu H. F. I.
nebol predvolaný k výsluchu svedka za účelom konfrontácie, správny súd uvádza, v zhode s vyjadrením
žalovaného, že Daňový poriadok nepozná inštitút konfrontácie. Podstatné pre posúdenie výpovede
svedka p. B. G. bolo, že sa uskutočnila po zrušujúcom rozsudku NS SR, svedok bol v tom čase odsúdený

za daňovú trestnú činnosť a konateľ žalobcu mal možnosť počas výsluchu klásť svedkovi otázky,
ktoré v konečnom dôsledku nespochybnili výpoveď svedka. Zápisnica z výsluchu zo dňa 10.07.2019
neobsahuje žiadne námietky konateľa žalobcu týkajúce sa odpovedí svedka.

43. Správca dane vykonal viacero pokusov o opätovný výsluch p. B. G. v prítomnosti konateľa žalobcu.
Výsluch však nebolo možné vykonať z dôvodu nemožnosti zabezpečiť osobnú prítomnosť konateľa

žalobcu (pre jeho zdravotný stav), a to napriek tomu, že mu zmenou termínu plánovaného výsluchu
správca dane opakovane vyhovel. Nemožno preto vyčítať správcovi dane, že od plánovaného výsluchu
upustil, alebo že by bol v danej veci nečinný. Naviac žalobca bol v konaní pred finančnými orgánmi
zastúpený, preto mohol svoje práva riadne uplatňovať aj prostredníctvom zvoleného zástupcu.

44. Pokiaľ žalobca namietal, že z výpovede p. B. G. zo dňa 10.07.2019 mohlo vyplývať, že za
spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. mohli konať iné osoby, hoci on bol formálnym konateľom, toto tvrdenie
vyhodnotil správny súd ako nepreukázané. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, samotná skutočnosť, že za deklarovaného dodávateľa konala iná osoba v
zásade nemusí byť rozhodujúce, ak daňový subjekt (na ktorom je pri preukazovaní hmotnoprávnych

podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane dôkazné bremeno) preukáže (napr. osvedčeným
plnomocenstvom), že konal s osobou, ktorá bola oprávnená konať za deklarovaného dodávateľa
(rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs
1/2020 zo dňa 18. mája 2021). Žalobca však takúto skutočnosti nepreukázal, vo svojich výpovediach
nikdy nespomenul iné osoby, ktoré by konali v mene spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a zároveň je

potrebné uviesť, že p. B. G. vo svojej výpovedi hovoril o ženách, pričom konateľ žalobcu vo svojich
výpovediach uvádzal, že za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. rokoval s mužom. Nebolo úlohou správcu
dane,anižalovaného,preukazovať,čitakátoináosobareálneexistovalaačisňoužalobcavskutočnosti
aj rokoval, a samotný žalobca žiaden dôkaz o rokovaní s inými osobami, oprávnenými konať za
dodávateľa FABER-PLUS, s.r.o., nepredložil.

45. Pokiaľ žalobca poukazoval na výpovede stavbyvedúcich H. J. K., H. L. M., N. F., O. F. a P. D.,
správnysúdkonštatuje,žetietonepreukázaliuskutočneniestavebnýchprácdeklarovanýmdodávateľom
– spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. Z predmetných výpovedí je zrejmé, že títo svedkovia potvrdili, že
niektoré práce mali byť v mene žalobcu vykonávané subdodávateľsky. Ani jeden z predmetných svedkov

však nepoznal konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o., nedochádzal s ním do kontaktu, o spoločnosti
FABER-PLUS, s.r.o. vedeli len nepriamo, sprostredkovane od konateľa žalobcu, nevedeli uviesť osoby,
ktoré v mene predmetnej spoločnosti mali vykonávať práce a ani rozsah prác, ktoré mala predmetná
spoločnosť dodať. Títo svedkovia sa zhodli v zásade len na tom, že práce boli vykonané, nie však na
tom, kto ich mal vykonať. Tieto výpovede podľa hodnotenia správneho súdu neboli spôsobilé preukázať,

že dodané stavebné práce jednoznačne uskutočnila spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o.

46. Žalovaný a ani správca dane v daňovom konaní nespochybňovali, že stavebné práce fakturované
predmetnými faktúrami, boli žalobcovi dodané. Na základe vykonaného dokazovania však dôvodne
spochybnili, že nebolo preukázané, že tieto stavebné práce boli vykonané spoločnosťou FABER-

PLUS, s.r.o., a teda nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenia nároku na odpočet DPH na základe
uvedených faktúr. Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa deklarovaného na
predmetných faktúrach nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi
poskytnuté iným subjektom ako deklarovaným dodávateľom, ale žalobca takéhoto dodávateľa v konaní
neoznačil, zotrval na tvrdení, že stavebné práce mu boli poskytnuté spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. a

nebolo úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly vyhľadávať iného dodávateľa žalobcu. Z § 49 ods.
1 zákona o DPH jednoznačne vyplývali hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca mohol uplatniť
nárok na odpočet DPH, pričom základnou podmienkou bolo, aby išlo o služby, ktoré mu naozaj boli
dodané konkrétnym dodávateľom. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnenéhonároku bolo vychádzať nielen z formálnej stránky daňového dokladu (faktúry) predloženého žalobcom,
aleajzistiť,čitentodokladipomateriálnejstránkebolodrazomskutočností,ktorédeklaroval,tedaokrem
iného i to, či uvedené plnenie (stavebné práce) dodal tam uvedený dodávateľ. Povinnosťou správcu

dane nebolo zisťovať, ktorý iný dodávateľ službu pre žalobcu dodal, alebo akým spôsobom ju žalobca
získal, pokiaľ skutkové zistenia správcu dane získané vykonaným dokazovaním nepreukázali tvrdenie
žalobcu o tom, že predmetné plnenie mu dodala ním deklarovaná spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o.

47. Žalobca vo svojej žalobe poukázal i na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa prenosu

dôkazného bremena na daňový subjekt v prípade podvodného konania iného daňového subjektu. K
uvedenému správny súd uvádza, že dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH žalobcovi
nebolo podozrenie z účasti na daňovom podvode, ale nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre jeho
uplatnenie. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd túto námietku ako irelevantnú.

48. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane napriek žiadosti konateľa žalobcu neakceptoval jeho návrh

na odloženie oboznámenia sa so zistenými skutočnosťami do doby, kedy bude konateľ žalobcu osobne
schopný z dôvodu jeho zdravotného stavu sa takéhoto oboznámenia zúčastniť, túto považoval správny
súd za nedôvodnú. Žalobca mal v konaní splnomocneného zástupcu, ktorý sa bežne zúčastňoval
jednotlivých úkonov a vyjadroval sa k zisteným skutočnostiam, preto nebol dôvod, aby sa tak neudialo
v čase, kedy sa pre vážny zdravotný stav konateľ žalobcu nemohol takéhoto úkonu zúčastniť osobne.

49. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalobca predovšetkým poukázal na svojvoľné a arbitrárne
vyhodnotenie výsluchu svedka p. B. G., nevyhodnotenie časti výsluchu týkajúcej sa skutočnosti, že
za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. mohli konať iné osoby ako p. B. G.. Žalovaný sa mal rovnako

svojvoľne vysporiadať s námietkou žalobcu týkajúcou sa „nového dôkazu“ – rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 4To/77/2019, pričom žalovaný nijakým spôsobom nevyhodnotil listinu
predloženú konateľom žalobcu – uznesením Ministerstva vnútra SR, Prezídiom policajného zboru,
zo dňa 13.09.2015, podľa ktorej vyšetrovateľ policajného zboru vrátil žalobcovi doklady, pretože
neboli pochybnosti o práve žalobcu na tieto veci a tieto veci neboli potrebné pre ďalšie trestné

konanie. K uvedenému správny súd uvádza, že trestné konanie a daňové konanie sú osobitnými
typmi konania, od seba úplne oddelenými, z ktorých každý stojí na iných princípoch, postupoch
a zákonných ustanoveniach. Samotná skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní vrátili žalobcovi
doklady, ktoré už neboli potrebné pre trestné konanie, nemala vplyv na skutkový stav zistený
správcom dane, ani nevyvrátili závery správcu dane a žalovaného. Správny súd poukazuje na

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný dostatočným spôsobom uviedol, ako sa
vyrovnal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením
žalovaného nesúhlasil, nespôsobila samo o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd má za to, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahovalo zákonom stanovené náležitosti a skutočnosti, ktoré boli

podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a na základe ktorých
právnych predpisov žalovaný rozhodol. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani prípadné čiastkové
nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť, pokiaľ
nemajú vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku.

50. Správny súd čiastočne súhlasí s námietkou žalobcu, že z poskytnutých strán uznesenia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 4To/77/2019 zo dňa 18.09.2019 nebolo možné jednoznačne prijať záver, že sa
trestnáčinnosťp.B.G.týkalaajspoločnostiFABER-PLUS,s.r.o.Zobsahutohtouzneseniavšakvyplýva,
že p. B. G. bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného, pôsobil
v organizovanej skupine ako tzv. biely kôň, pričinil sa vo viacerých skutkoch o neoprávnené uplatnenie

nadmerných odpočtov DPH, organizátori trestnej činnosti zneužili jeho obchodné spoločnosti na krytie
množstva ďalších skutkov spáchaných členmi organizovanej skupiny a p. B. G. nemal predstavu o tom,
oakéobchodyaobnosypeňazísajednalo,nevedel,žesastalsúčasťouorganizovanejštruktúryscieľom
finančného zisku. Uvedené skutočnosti, spolu s ďalšími zisteniami počas daňového a vyrubovacieho
konania neboli jedinou a podstatnou skutočnosťou, na základe ktorej správca dane urobil záver

o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre uplatnený odpočet DPH, avšak i tieto skutočnosti podporili
pochybnosti správcu dane týkajúce sa dodania služieb spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. pre žalobcu,
ktoré žalobca nijakými relevantnými dôkazmi nevyvrátil.51. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/59/2023 zo dňa 29.10.2024, s ktorého závermi sa správny súd
stotožňuje. Predmetom uvedeného súdneho konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného

týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia október 2008, ktoré vychádzalo z totožného protokolu o daňovej
kontrole zo dňa 16.07.2012, ako aj z obdobných skutkových zistení. Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky v danom rozsudku nezistil dôvodnosť kasačných námietok žalobcu, mal za preukázané,
že správca dane vykonal potrebné úkony, ktorých výsledky hodnotil samostatne ako aj s výsledkami
predchádzajúceho konania a odstránil tak vady, pre ktoré došlo k zrušeniu jeho predchádzajúcich

rozhodnutí.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe, týkajúce
sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, neprimeraného
zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho
nezrozumiteľnosť, považoval za nedôvodné, nezistil žalobcom namietané dôvody pre jeho zrušenie

následkom čoho správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

54. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§

439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).