Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Johana Máčajová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/76/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207782
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125207782.3
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. X/X, D., proti
odporkyni: C. E., bytom F. G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 06.10.2025 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
navrhovateľ domáha, aby súd zakázal odporkyni akýmkoľvek spôsobom (osobne, telefonicky, SMS,
e-mailom, cez sociálne siete alebo prostredníctvom tretích osôb) kontaktovať navrhovateľa; aby súd
odporkyni zakázal kontaktovať rodinných príslušníkov a blízke osoby navrhovateľa (najmä rodičov,
súrodencov a partnerku) v súvislosti s jeho osobnými alebo rodinnými záležitosťami; aby súd odporkyni
zakázal kontaktovať zamestnancov, spolupracovníkov a obchodných partnerov navrhovateľa a volať
na firemné čísla spoločností, v ktorých je alebo bol navrhovateľ konateľom/štatutárom, za účelom
oznamovania alebo šírenia informácií o jeho súkromnom živote; aby súd odporkyni zakázal priblížiť
sa k navrhovateľovi na vzdialenosť kratšiu ako 100 metrov, a to aj k jeho bydlisku, pracovisku a sídlu
spoločnosti A. H. I., ako aj k miestam, kde sa navrhovateľ pravidelne zdržiava; aby súd odporkyni
zakázal šíriť o navrhovateľovi akékoľvek osobné informácie a údaje (vrátane informácií o rodinných
a súkromných veciach) pred jeho rodinou, zamestnancami, obchodnými partnermi alebo inými tretími
osobami. Navrhovateľ ďalej požaduje, aby súd odporkyni uložil, aby sa zdržala každého konania, ktoré
by obchádzalo tento zákaz (napr. kontaktovaním cez tretie osoby).
2. V podanom návrhu navrhovateľ uvádza, že je otcom maloletého I., ktorý sa s ním v minulosti rád
stretával aj častejšie, než bolo určené. Matka však dlhodobo zneužíva situáciu a umožňuje styk iba
vtedy, keď je dieťa choré a potrebuje opateru, prípadne keď jej to vyhovuje z pracovných a osobných
dôvodov.Zároveňsamatkaspolusdieťaťomvuplynulýchtrochrokochopakovanesťahovala(minimálne
6-krát), čo narušuje stabilitu dieťaťa. Niekoľkokrát syn navrhovateľovi telefonoval aj v nočných hodinách
o 2:00 ráno s tým, že „sa doma bijú“. Podľa jeho slov dochádzalo k fyzickým konfliktom medzi matkou
a jej partnerom. Polícia bola v niektorých prípadoch privolaná, avšak vec nebola zdokumentovaná,
keďže matka na mieste uvádzala, že „sa nič nedeje“. Tieto incidenty zjavne majú dopad na psychiku
dieťaťa, nakoľko po nich syn odmieta chodiť k navrhovateľovi. Navrhovateľ opakovane navrhoval, aby
dieťa navštívilo detského psychológa, ale matka sa tomu bráni. Hádky a vzájomná komunikácia sa
odohrávajú telefonicky pred dieťaťom, telefón je vždy na hlasitý odposluch a malý všetko počuje, čo
výrazne poškodzuje vzťah otec-syn a psychicky to navrhovateľa dlhodobo ničí. Miluje svojho syna, má
o neho záujem a chce mu poskytnúť zázemie a stabilný kontakt s otcom, no nie na úkor svojho zdravia,
svojho zázemia a zničenie celého jeho života zo strany matky. Dlhodobo ho psychicky ničí, robí všetko
pre to, aby ho zničila.Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodňuje hrozbou bezprostrednej ujmy na
osobnostných právach a duševnom zdraví a žiada, aby súd určil primeranú dobu trvania opatrenia,
napr. 12 mesiacov, alebo do právoplatného skončenia veci samej. Dôvodom sú neustále útoky. Na
základe uvedených skutočností navrhovateľ žiada, aby súd bezodkladne chránil jeho osobnostné práva
a súkromie nariadením neodkladného opatrenia so zákazom kontaktu v rozsahu uvedenom vyššie.
3. K návrhu navrhovateľ priložil svedecké vyhlásenie I. J., potvrdenie o vykonanom oznámení na OOPZ
v Trnave dňa 03.10.2025, screenshot komentárov na sociálnej sieti, screenshot správ s odporkyňou,
potvrdenia o platbách výživného v sume 80,- Eur a 200,- Eur maloletému I., výpis hovorov, výplatná
páska navrhovateľa za obdobie 9/2025, zápisnicu z pojednávania zo dňa 17.05.2023 v konaní sp. zn.
31P/14/2023, rodný list maloletého I. a lekársku správu zo dňa 06.10.2025.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva (2).
Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu
(2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať (3).
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).
Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
5. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).
6. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného
opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená,
pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového
výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a
zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy
existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom
napreukázanienebezpečenstvareálnejabezprostrednehroziacejujmy.Prednariadenímneodkladného
opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
7. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP je ochranným prostriedkom, ktorým
súd preventívne zamedzí ohrozenie fyzickej alebo duševnej integrity inej osoby. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP musí mať súd za osvedčené riziko
ohrozenia duševnej alebo telesnej integrity navrhovateľa konaním odporcu. Dôkazné bremeno zaťažuje
samotného navrhovateľa. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie aktuálneho
a urgentného ohrozenia integrity odporcom.
8. Predmetným neodkladným opatrením navrhovateľ požaduje súdom odporkyni zakázať akýmkoľvek
spôsobom (osobne, telefonicky, SMS, e-mailom, cez sociálne siete alebo prostredníctvom tretích
osôb) kontaktovať navrhovateľa; rodinných príslušníkov a blízke osoby navrhovateľa (najmä rodičov,
súrodencov a partnerku) v súvislosti s jeho osobnými alebo rodinnými záležitosťami; taktiež kontaktovať
zamestnancov, spolupracovníkov a obchodných partnerov navrhovateľa, vrátane volania na firemné
čísla spoločností, v ktorých je alebo bol navrhovateľ konateľom/štatutárom, za účelom oznamovania
alebo šírenia informácií o jeho súkromnom živote. Zároveň žiada uložiť odporkyni zákaz priblížiť sa
k navrhovateľovi na vzdialenosť kratšiu ako 100 metrov, k jeho bydlisku, pracovisku a sídlu spoločnosti
A. H. I., k miestam, kde sa navrhovateľ pravidelne zdržiava; žiada tiež odporkyni zakázať šíriť
o navrhovateľovi akékoľvek osobné informácie a údaje (vrátane informácií o rodinných a súkromných
veciach) pred jeho rodinou, zamestnancami, obchodnými partnermi alebo inými tretími osobami.
Ďalej navrhovateľ požaduje, aby súd odporkyni uložil povinnosť zdržať sa každého konania, ktoré
by obchádzalo tento zákaz (napr. kontaktovaním cez tretie osoby). Dôvodmi, pre ktoré požadoval
nariadenie neodkladného opatrenia sú ním uvádzané tvrdenia o neustálych útokoch a existencii hrozby
bezprostrednej ujmy na jeho osobnostných právach a duševnom zdraví.
9. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:Navrhovateľ a odporkyňa sú rodičmi ich spoločného maloletého dieťaťa I., nar. XX.XX.XXXX. Zo
zápisnice z pojednávania vedeného na tunajšom súde zo dňa 17.05.2023 v konaní sp. zn. 31P/14/2023
je zrejmé, že súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému I.,
maloletýbolzverenýmatke,otcovibolourčenévýživné,bolupravenýstykotcasmaloletým.Navrhovateľ
v samotnom návrhu popisuje prostredie, v ktorom žije jeho maloletý syn s matkou a zrejme s partnerom
matky, kde podľa navrhovateľa dochádza k fyzickým konfliktom medzi matkou a jej partnerom, pričom
situácia podľa neho neprospieva zdravému vývinu maloletého.
10. Pripojené svedecké vyhlásenie svedka I. J., ktorej vzťah k stranám konania nie je z návrhu zrejmý,
v časti „Opis priebehu“ uvádza: “ vykrikovanie matky pod oknami nášho bytového domu, vulgarizmy,
nenávistné prejavy a vyhrážanie, ohováranie firmy A. H. I. na sociálnych sieťach, neustále vydieranie,
pričom nástrojom je navrhovateľov syn I.“. Z potvrdenia o oznámení na OOPZ v Trnave je zrejmé,
že navrhovateľ vykonal oznámenie o priestupku proti občianskeho spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. b) zákona o priestupkoch zo strany odporkyne, ktorá začiatkom septembra 2025 mu mala narušiť
občianske spolunažívanie schválnosťami. Z lekárskej správy C. K. je zrejmé, že navrhovateľ sa podrobil
psychiatrickému vyšetreniu s následnou liečbou.
11. Na to, aby súd o zákaze kontaktovania, či priblíženia mohol rozhodnúť neodkladným opatrením, tak
ako to navrhovateľ žiada, musia byť splnené predpoklady upravené v ustanovení § 325 a nasl. CSP,
a to existencia chráneného nároku a potreba bezodkladnej úpravy. Uvedené predpoklady nariadenia
neodkladného opatrenia však v danom prípade osvedčené neboli. Navrhovateľ v návrhu neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali akékoľvek neprimerané zásahy zo strany odporkyne do jeho
osobnostných práv. Z návrhu nie sú zrejmé ani žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala naliehavosť a
nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia.
12. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na jeho právach
konaním odporkyne, v ktorej situácií by bolo dôvodné zasiahnuť formou žiadanej neodkladnej úpravy.
Nebolo osvedčené také konanie odporkyne v podobe akýchkoľvek tvrdených útokov, výhražných
správ, či iného neprimeraného obťažovania navrhovateľa, ktoré by si vyžadovalo zákaz kontaktovania,
či približovania k navrhovateľovi, či k iným označeným osobám. Vo vzťahu k návrhu na zákaz
kontaktovania navrhovateľa a zákaz približovania k nemu, súd uvádza, že navrhovateľ ani len netvrdí,
že by sa odporkyňa aktuálne o takéto približovanie, či nadmerné kontaktovanie pokúšala, že by ho
akokoľvek prenasledovala, či kontaktovala atakujúcim spôsobom, či spôsobom vzbudzujúcim v ňom
dôvodné obavy, či strach.
13. Zo žiadneho z listinných dôkazov nemá súd za osvedčené dôvodné podozrenie z nadmerného
obťažovania, či kontaktovania navrhovateľa odporkyňou. Z dôkazov predložených navrhovateľom sú
zrejmé vzťahové konflikty medzi sporovými stranami, avšak neosvedčujú žiadne aktuálne ohrozenie
navrhovateľa. Súd konštatuje, že aj samotné oznámenie na polícií predstavuje iba jednostranné tvrdenie
navrhovateľa, pričom, aj v prípade preukázania dôvodnosti tohto oznámenia o priestupku označenom
ako „narušenie občianskeho spolunažívania schválnosťami“ nemôže byť dostatočným podkladom
na taký zásah do práv odporkyne (bez jej vyjadrenia), akým je navrhované neodkladné opatrenie
obmedzujúcejejpráva.Žiadenzpredloženýchlistinnýchdôkazovnepreukazujeintenzituzásahudopráv
navrhovateľavážnehocharakteru(nadrámecvzťahovýchkonfliktovmedzibývalýmipartnermiprivzťahu
v kríze), ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Ani navrhovateľom predložené
svedecké vyhlásenia neobsahuje priame svedectvo o útoku cielenom konkrétne na osobu navrhovateľa.
Na uloženie zákazu kontaktovania, či približovania musí mať súd osvedčené zásadné skutočnosti
spočívajúce v tom, že označená osoba svojím konaním reálne ohrozuje telesnú či duševnú integritu inej
osoby, pričom uvedené konanie zároveň prekračuje úroveň vzájomného vzťahového konfliktu sporových
strán.
14. Súd tak na základe uvedeného uzatvára, že navrhovateľ v konaní neuviedol také skutočnosti a
nepredložil také dôkazy, ktorými by osvedčil, že odporkyňa sa k nemu správa takým spôsobom, že
by jej konanie predstavovalo hrozbu, ktorá by si vyžadovala potrebu neodkladnej a bezprostrednej
úpravy pomerov medzi stranami vo forme nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
Navrhovateľom predložené dôkazy osvedčujú, že medzi stranami existuje vzťahový konflikt prameniaci
z neusporiadaných rodičovských kompetencií vo vzťahu k ich maloletému synovi, avšak tento konflikt nieje na úrovni, kde by súd mal osvedčené dôvodné podozrenie z prílišného kontaktovania, či obťažovania
zo strany odporkyne voči navrhovateľovi.
15. Súd tak konštatuje, že riešenie konfliktu medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia by
nebolo prijateľným a primeraným spôsobom, nakoľko ide o inštitút výnimočného charakteru vyžadujúci
existenciu skutkových okolností obzvlášť zásadného a urgentného charakteru, ktoré v tomto prípade
osvedčené neboli (a to aj s poukazom na možnosť rozhodnutia bez vyjadrenia druhej strany).
16. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, preto súd návrh vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)
18. Súd konštatuje, že v konaní bol plne úspešná odporkyňa, mala by teda nárok na priznanie náhrady
trov konania v plnom rozsahu. Zo spisu je však zrejmé, že odporkyni v tomto konaní doposiaľ žiadane
trovy nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) a zároveň
sa jej uznesenie ani nedoručuje, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd tak vo výroku II. uznesenia
s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) odporkyni nárok na
náhradu trov tohto konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.