Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 19, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Er/2088/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715206426
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5715206426.2

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX
XX E., právne zast.: JUDr. Milota Ferenčíková, PhD., advokátka, Malý Čepčín 5, 038 45 Malý Čepčín,
o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 500 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov
exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.05.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
10.03.2015 spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom a exekučného titulu právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761
vydaného rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom pod sp. zn. SR 07768/14 zo dňa 10.11.2014.
Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014 a vykonateľnosť dňa 02.01.2015. Predmetným
rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) sumu vo výške 500 €, poplatok vo výške 329,12 €, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy
500 € od 26.05.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 829,12 € od

21.09.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312 €, trovy mediačného konania vo výške 201,97
€, poplatok za upomienky vo výške 20 €, trovy rozhodcovského konania vo výške 367,66 €, a to všetko
v mesačných splátkach vo výške 120 € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu
(oprávneného) s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok
avýkonurozhodnutiavprípadenezaplateniačoilenjednejsplátkyriadneavčas.Oprávnenýknávrhuna

vykonanie exekúcie okrem exekučného titulu priložil aj Zmluvu o úvere č. 608900922 zo dňa 25.05.2012
(ďalej len „zmluva“),Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“) a Rozhodcovskú zmluvu
zo dňa 25.05.2012.

2. Okresný súd Martin poverením č. 5506135241 zo dňa 03.11.2015 poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka

60, 821 08 Bratislava na uspokojenie pohľadávky oprávneného proti povinnému na podklade
vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR 07768/14 zo dňa 10.11.2014. Dňa 31.10.2023 bol
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. odvolaný a jeho nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr.
Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava.

3. V priebehu exekučného konania súdny exekútor doručil súdu dňa 31.12.2015 na rozhodnutie
doručené podanie povinného zo dňa 14.12.2015 označené ako námietky proti exekúcii. Povinnýprostredníctvom právnej zástupkyne podané námietky proti exekúcii v podstate odôvodnil tým,
že exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z článku II.
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným spolu so zmluvou a zmluvný vzťah

medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere je spotrebiteľský vzťah. Povaha rozhodcovskej
zmluvy od ktorej legitimitu na vydanie exekučného titulu odvodzoval rozhodcovský súd vylučuje,
aby bola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne, a to s poukazom na jej formulárový charakter
predpripravený veriteľom. Spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, keď
voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená veriteľom priamo v predtlačenom formulári. Na základe

uvedeného žiada, aby exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú, rozhodcovský
rozsudok vydaný na jej základe nemôže spĺňať a ani nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej
vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Ďalej poukázal
na znenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj
na judikatúru Súdneho dvora EÚ dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv
spotrebiteľa. Tiež uviedol, že v danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ

mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ už vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy s dlžníkom. Spornosť vo vyváženosti
vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu navyše vyvoláva i skutočnosť, že
priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský

súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Na záver uviedol, že z dôvodu neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy potom ďalšie vady exekučného titulu - konkrétne, že rozhodcovský súd priznal
veriteľovi nárok v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, a to pokiaľ ide o priznanú
neprimerane vysokú sankciu úroku, zmluvnej pokuty ako aj ďalšie sú dôvody navyše podporujúce
správnosť záveru o zákonných prekážkach brániacich vykonaniu exekúcie, preto žiada exekučný súd,
aby podaným námietkam vyhovel a exekúciu zastavil.

4. Súdny exekútor v podaní zo dňa 18.12.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 31.12.2015 zároveň
uviedol, že dňa 16.12.2015 mu bolo od povinného doručené podanie označené ako námietka proti
exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 02.12.2015, povinný námietky proti
exekúcii odovzdal na poštovú prepravu dňa 15.12.2015, t.j. námietky proti exekúcii boli podané včas.

K obsahu námietok povinného uviedol, že súdny exekútor disponuje rozhodovacou právomocou len
v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom, nie je však kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych
nárokoch účastníkov exekučného konania. Je toho názoru, že exekúciu vykonáva plne v súlade
s Exekučným poriadkom a podľa poverenia udeleného príslušným súdom. Tiež uviedol, že podanie
povinného bolo postúpené oprávnenému, aby sa k predmetnému vyjadril priamo na príslušný súd

a súdnemu exekútorovi zaslal jedno vyhotovenie podania na vedomie.

5. Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa
15.01.2016. K námietkam povinného oprávnený v podstate uviedol, že účastníci uzatvorili podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka nepomenovanú zmluvu, preto sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Navyše si v bode 15. VOP dohodli, že v zmysle § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným
zákonníkom. Oprávnený s povinným dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu na základe ktorej mal
povinný možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru má rozhodcovská zmluva všetky náležitosti vyžadované

zákonom, a preto je toho názoru, že rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka je platná, nie
je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. A ani v rozpore so smernicou Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej uviedol, že
platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či doložka sama

osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym
riešením sporu. Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne v
zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa písm. q) odseku 1 Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil sporynepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou. Okrem toho nie je splnená ani podmienka
sporu nepodliehajúceho právnym ustanoveniam. Podľa konštantného záveru súdnej judikatúry a
odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce

oporu v príslušnej právnej úprave, teda o nezákonné rozhodcovské súdy. V danom prípade má
rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu rozhodovských
sporov nevylučuje a ani nezakazuje a podľa dôvodovej správy dokonca výslovne podporuje. Uzavretie
zmluvy v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská
zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so

zmluvou. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal aj na rozhodnutie ESD č. C-168/05 vo veci Elisa
Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL., podľa ktorého nie je povinnosťou národného
súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky.
Rovnako poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009, sp.zn. 33 Cdo
2675/2007, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01.03.2011, sp.zn. 19Co 481/2010, ako
aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.03.2009, sp.zn. 32Cdo 1590/2008.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) v aktuálne účinnom
znení,aktentozákonv§243iaž243kneustanovujeinak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli

2017.

7. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 s prihliadnutím na výnimky uvedené v § 243i až §
243k Exekučného poriadku, nakoľko exekučné konanie sa začalo podaním návrhu u súdneho exekútora

pred 01.04.2017.

8. Podľa § 50 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Exekučného poriadku, (1) povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku

alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
(3) Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. (4) Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo
námietkam, je prípustné odvolanie.

9. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v

zákone. Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný
prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smerujú
proti exekúcii ako takej, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne
povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného
práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu, a teda

námietkyprotiexekúciimôžepovinnýodôvodniťlentým,žepovznikuexekučnéhotitulunastaliokolnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (napríklad vymáhaný nárok bol po vzniku exekučného titulu
uhradený alebo došlo ku kompenzácii), okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku (napríklad došlo k
povoleniu splátok, k premlčaniu vymáhanej pohľadávky a povinný sa premlčania dovolal), okolnosti
svedčiace o tom, že oprávnený alebo povinný nie sú nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule

alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napríklad absencia materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu a podobne). Okolnosti, ktoré jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne
nemožno uplatniť ako dôvody pre podanie námietok, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

10. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či námietky povinného proti exekúcii boli podané včas.
Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie podľa súdnym exekútorom predloženej kópie
doručenky doručené dňa 02.12.2015. Námietky proti exekúcii doručil povinný prostredníctvom právnej
zástupkyne súdnemu exekútorovi písomne dňa 16.12.2015, tieto námietky podal na poštovú prepravudňa 15.12.2015. Námietky proti exekúcii teda boli podané včas, a to v lehote 14 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene o doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenie zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, (1) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len

neprijateľná podmienka“). (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice „nekalé podmienky“

znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
19. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

20. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.22. S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia a obsah spisu má súd za to, že povinný pri
uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka považovať

za spotrebiteľa. Skutočnosť, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že
spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom
návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v posudzovanej veci. S poukazom na
vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna

právna úprava, ktorou sú v danom prípade ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.

23. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu
právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný,

teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich
zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

24. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a
rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Pre posúdenie skutočnosti, či boli individuálne

dojednanéjepodstatné,čispotrebiteľ(povinný)malmožnosťoboznámiťsasnimipreduzavretímzmluvy
a či mal možnosť ich ovplyvniť. Súd preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným
(ako dodávateľom) a povinným (ako spotrebiteľom) zistil, že táto (rovnako ako aj zmluva o úvere) bola
vopred pripravená na predtlačenom formulári, keď pri jej uzatváraní sa do nej vpisovali len údaje týkajúce
sa identifikácie spotrebiteľa (meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo), čísla zmluvy o úvere (spolu s

dátumom jej uzavretia) a dátumu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, vrátane podpisov zmluvných strán.

25. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnej listine a formálne pripúšťa
rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, vo väčšine prípadov sa žalobcom stáva veriteľ, ktorý si
už sám vopred vybral konkrétny rozhodcovský súd, čím si prispôsobil rozhodcovskú doložku vo svoj

prospech. Predtlačené ustanovenie, že povinný bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou,
nemožno považovať za dostatočné preukázanie kvalifikovaného vysvetlenia vážnych dôsledkov
rozhodcovského konania. Už len samotná skutočnosť, že oprávnený uzavrel s povinným rozhodcovskú
zmluvu, evokuje jeho úmysel vyhnúť sa konaniu pred všeobecným súdom, nakoľko si je vedomý tej

skutočnosti, že v rozhodcovskom konaní bude mať lepšie štartovacie podmienky v prípadnom spore
ako povinný (sídlo rozhodcovského súdu sa nachádza v sídle oprávneného, oprávnený má „bohaté“
skúsenosti s konaním pred rozhodcovským súdom). Pritom, ak by sa konanie začalo pred všeobecným
súdom SR, oprávnený (dodávateľ) nemá možnosť žalovať spotrebiteľov vždy pred tým istým súdom (z
dôvoduustanoveníCSPopríslušnostisúdov).Výbervšeobecnéhosúduzostranydodávateľatakmožno

považovať za iluzórny (vzhľadom na to, že jeho výber smeruje vždy k tomu istému rozhodcovskému
súdu). Ďalej je potrebné uviesť, že ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca), druhá
strana (žalovaný) sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde.

26. Súhlas dlžníka - povinného o poučení o dôsledkoch rozhodcovského konania, uvedený na konci

rozhodcovskej zmluvy, stráca v tomto prípade význam, nakoľko ak by teda tak, ako tvrdí oprávnený
bola rozhodcovská zmluva výsledkom individuálnych dojednaní zmluvných strán, t. j. oprávneného a
povinného a ak by povinný individuálne dojednával obsah rozhodcovskej zmluvy, mal by vedomosť
čo rozhodcovské konania znamená, čo vlastne podpisuje a nemusel by vyhlasovať, že bol o obsahu
rozhodcovskej zmluvy poučený.

27. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinný nemal nijakú možnosť vpisovať do
zmluvy svoje prípadné pripomienky alebo si napr. vybrať iný rozhodcovský súd. Pri takto koncipovanej
zmluve, ktorá bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, nemožno poprieť
jej formulárový charakter a považovať ju za individuálne dojednanú. Podstatou a hlavnou črtou

formulárových spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia,
sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne.
Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo
do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi.V danom prípade nebolo možné nemožno poprieť charakter formulárovosti rozhodcovskej zmluvy, ak
dohoda o možnosti riešiť spory pred konkrétnym rozhodcovským súdom už bola vopred strojom (resp.
elektronickými prostriedkami) uvedená v tlačive pred jej podpisom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so

spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Podľa názoru

súdu bolo povinnému ako spotrebiteľovi týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu,
prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky).

28. Formulárový charakter rozhodcovskej zmluvy nepreukazuje, že by si jej uzavretie v uvedenom
znení vymienil spotrebiteľ. Dôkazné bremeno o tom, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi
individuálne dojednaná zaťažovalo oprávneného. Tento však žiadnym spôsobom nepreukázal
individuálny charakter rozhodcovskej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojedná,
potomtakátozmluva,hociuzavretánasamostatnejlistine,malabezprostrednýsúvissozmluvouoúvere

a mohla ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa.

29. Pokiaľ je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu
zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sa

považuje za absolútne neplatnú.

30. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský

rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, je rozhodnutím vydaným
tým, kto na to nemal právomoc. Ide o rozhodnutie, ktoré je nevykonateľné, majúceho účinky paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku a teda
exekúcia je neprípustná.

31. Súd má za to, že neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, hoci v predmetnej veci bolo
vydané súdnym úradníkom poverenie na vykonanie exekúcie, avšak povinný sa správne a včas dovolal
svojich práv. V posudzovanej veci dospel súd k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok, sp. zn.
SR 07768/14 zo dňa 10.11.2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s. nepredstavuje vykonateľný exekučný titul, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal
právomoc vec prejednať a rozhodnúť.

32. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.