Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 26, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/228/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201399
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201399.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: R.S.PRINT,
spol. s r. o., IČO: 00 685 453, so sídlom Vištuk č. 184, 900 85 Vištuk, zastúpený: JUDr. Peter Majerník,
so sídlom Werferova 1,040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101862233/2019 zo dňa 02. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Žalobca sa včas podanou žalobou (14.10.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101862233/2019 zo dňa 02.08.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava č. 100906712/2019 zo dňa 17.04.2019. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane

v sume XX.XXX,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017.

II. Priebeh administratívneho konania

2. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie september 2017.
O výsledku tejto daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 102593449/2018
zo dňa 13.12.2018 (ďalej len „protokol“). Protokol a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným

boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 22.01.2019.

3. Správca dane nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2017 nárok na odpočítanie dane
v sume XX.XXX,- € z dodávateľských faktúr od platiteľa KAMPER2, s. r. o., za zverejnenie reklamy pre
klientov Ing. Ján Spišák – STÉNIA export – import, LETECKÁ AGENTÚRA KOLUMBUS, spol. s r. o.,
MIRAD, s. r. o., Simex Control SK, s. r. o., IMPORTAT DE BONA, s. r. o., ŠK Hornets – marketing, s. r.
o., CAMEA car, a. s., PROFIX RD, s. r. o., a WAGON SERVICE travel, s. r. o., ako reklamných partnerov

podujatí vo vodnom póle GP series a projektu Mokrá Lopta v celkovej sume XX.XXX,- € a od platiteľa
MEDIA AGENCY, s. r. o., za zverejnenie reklamy pre klientov KLS, spol. s r. o., Ing. Ján Spišák – STÉNIA
export – import ako reklamných partnerov vodnopólového klubu ESA a projektu Mokrá Lopta v celkovej
sume X.XXX,- €.4. Spoločnosť KAMPER2, s. r. o., mala dodať žalobcovi pre uvedených klientov zverejnenie loga/
značiek reklamných partnerov (ďalej len „RP“) na reklamných baneroch v priestore bazéna, zverejnenie

loga/značiek RP v printoch ako súčasť inzercie športových podujatí, zverejnenie loga/značiek RP
na billboardoch, zverejnenie loga/značiek RP na pozývacích plagátoch, zverejnenie loga/značiek RP na
LEDobrazovkeazverejnenieloga/značiekRPvkomerčnýchrádiáchatelevízii.Konateľtejtospoločnosti
uviedol, že spoločnosť sa zaoberala prevažne zverejňovaním reklamy pre klientov, vrátane žalobcu,
všetky doklady odovzdal nástupníckej spoločnosti Zemun, s. r. o., a reklamné služby zabezpečoval

subdodávateľsky od spoločnosti SL BAU, s. r. o. Správca dane zistil, že spoločnosť SL BAU, s. r. o.,
je nekontaktná a od 01.10.2018 jej bola zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty. Správca dane
tiež zistil, že žalobca neuhradil reklamné služby, ktoré mu mala dodať spoločnosť KAMPER2, s. r. o.,
a súčasne z podnikateľského účtu KAMPER2, s. r. o., nebola uskutočnená úhrada reklamných služieb
spoločnosti SL BAU, s. r. o. Z výpisov spoločnosti KAMPER2, s. r. o., bolo zistené, že nemala na svojom
účte dostatok finančných prostriedkov. Správca dane okrem iného uviedol, že spoločnosti SL BAU, s.

r. o., ako aj KAMPER2, s. r. o., boli súčasťou fiktívnych fakturačných reťazcov bez reálneho dodania
služieb.

5. Spoločnosť MEDIA AGENCY, s. r. o., mala dodať žalobcovi pre uvedených klientov zverejnenie loga/
značiek RP na reklamných baneroch v priestore bazéna, zverejnenie loga/značiek RP v printoch ako

súčasť inzercie športových podujatí, zverejnenie loga/značiek RP na billboardoch, zverejnenie loga/
značiek RP na pozývacích plagátoch, zverejnenie loga/značiek RP na LED obrazovke a zverejnenie
loga/značiek RP v komerčných rádiách a televízii. Konateľka tejto spoločnosti A. B. uviedla, že celú
účtovnú agendu odovzdala nástupníckej spoločnosti LAMY, s. r. o., C. D. E., ktorý uviedol, že účtovné
doklady za spoločnosť MEDIA AGENCY, s. r. o., neprevzal. Konateľka spoločnosti uviedla, že podklady

k reklame jej dal ústne konateľ žalobcu a ona ich zadala svojmu dodávateľovi, ktorý jej mal dodať
reklamné plagáty. Plagáty jej mal dodať pán F., konateľ spoločnosti SL BAU, s. r. o. Správca dane tiež
zistil, že žalobca neuhradil reklamné služby, ktoré mu mala dodať spoločnosť MEDIA AGENCY, s. r. o.

6. Správca dane dospel k záveru, že reklamné služby neboli dodané spoločnosťami KAMPER2, s.

r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o. Správca dane uzavrel, že reklamné služby neboli dodané v takom
rozsahu, ako ich žalobca zdokladoval a deklaroval v predložených monitoringoch plnenia, ako napríklad
počet billboardov, čas a rozsah umiestnenia reklamy na billboardoch. Správca dane dospel k záveru, že
obchodné transakcie medzi spoločnosťami KAMPER2, s. r. o., MEDIA AGENCY, s. r. o., a žalobcom sa
reálne neuskutočnili, tieto služby považuje správca dane za fiktívne, bez ekonomického opodstatnenia,

bez reálnych dodávok reklamných služieb.

III. Žaloba

7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 101862233/2019 zo dňa 02.08.2019, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava
č. 100906712/2019 zo dňa 17.04.2019, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

8. V podanej žalobe uviedol, že správca dane opakovane neprihliadol na jeho návrhy či argumenty, ktoré

mali rozhodujúci vplyv na výsledok daňového konania. Správca dane uviedol zoznam faktúr za obdobie
september 2017, pri ktorých neuznal nárok na odpočítanie DPH. Išlo o faktúry, ktorých predmetom
zdaniteľného plnenia bolo dodanie služieb od spoločností KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY,
s. r. o. Dodanie fakturovaných služieb od týchto spoločností však správca dane ani v protokole, ani
v rozhodnutí podľa názoru žalobcu relevantným spôsobom nespochybnil. Správca dane spochybnil

poskytnutie služieb (zverejnenie loga/značiek RP na reklamných baneroch v priestore bazéna, v printoch
ako súčasť inzercie, na billboardoch, na pozývacích plagátoch, na LED obrazovke a v komerčných
rádiách a televízii) napriek tomu, že nie len žalobcom, ale aj jednotlivými koncovými dodávateľmi
(prevádzkovatelia médií, vlastníci billboardových plôch a printových médií a prevádzkovateľ LED
obrazovky)bolojednoznačnedeklarovanéaajpreukázanédodanieuvedenýchslužieb,tedazverejnenie

reklamy. Správca dane však žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považuje dodanie reklamných
služieb za neuskutočnené, keď všetky predložené dôkazy dodanie služieb preukazujú.9. Spoločnosť KAMPER2, s. r. o., dodala žalobcovi služby spočívajúce vo zverejnení loga ním určených
RP, a to v rozsahu podľa uzatvorených zmlúv. Vo vzťahu ku každému RP daňový subjekt uzatvoril
so spoločnosťou KAMPER2, s. r. o., v priebehu roka 2017 samostatné zmluvy o reklame, ktoré

podrobne špecifikovali rozsah objednanej reklamnej služby a dohodnutú cenu. Žalobca v rámci daňovej
kontroly predložil nielen zmluvy a faktúry, ale aj monitoringy plnení, mediaplány, kópie zverejnenej
reklamy v printových médiách, na billboardoch, baneroch, jednotlivé plagáty a ďalšie dôkazy o realizácii
objednaných plnení, ktoré správca žiadnym spôsobom nespochybnil. Vzhľadom na predložené dôkazy
je podľa žalobcu nepochopiteľné, že správca dane takto dodanú a preukázanú reklamnú službu odmietol

uznať.

10. Bývalý konateľ dodávateľa žalobcu, spoločnosti KAMPER2, s. r. o., z dôvodu zlúčenia spoločnosti
nedisponoval dokladmi preukazujúcimi dodanie služby daňovému subjektu, avšak potvrdil, že táto
služba bola daňovému subjektu riadne dodaná, a to v rozsahu podľa fakturácie. Pán G. pri svojom
výsluchunavyšeoznačilajsvojhododávateľa,ktorýmbolaspoločnosťSLBAU,s.r.o.,uktorejsidodanie

jednotlivých služieb objednal v mene spoločnosti KAMPER2, s. r. o. Správcovi dane sa nepodarilo
skontaktovať so spoločnosťou SL BAU, s. r. o., pričom správca dane konštatoval, že u tejto spoločnosti
bola vykonaná kontrola na DPH s dorubom. Z rozhodnutia však nie je možné zistiť, či sa správca
dane pokúšal skontaktovať aj s bývalým konateľom spoločnosti SL BAU, s. r. o., za aké obdobie bola
vykonaná daňová kontrola u tejto spoločnosti a čo bolo dôvodom vykonania dorubu, teda či dorub na

DPHvôbecsúviselsobchodnýmvzťahommedziKAMPER2,s.r.o.,atoutospoločnosťou.Správcadane
vo vzťahu ku spoločnosti SL BAU, s. r. o. konštatoval, že je nekontaktná, pričom žalobca navrhol, aby
správca dane predvolal na výsluch bývalého konateľa tejto spoločnosti. Správca dane dospel k záveru,
že spoločnosti KAMPER2, s. r. o., a SL BAU, s. r. o., boli súčasťou fiktívnych fakturačných reťazcov bez
reálneho dodania služieb. Žalobca zdôraznil, že so spoločnosťou SL BAU, s. r. o., nemal uzatvorený

žiadny zmluvný vzťah a tento subjekt nebol jeho dodávateľom. Správca dane dodanie reklamných
služieb nedokázal podľa žalobcu relevantným spôsobom spochybniť, tieto skutočne boli dodané, čo
bolo preukázané výpoveďou svedka, ako aj predloženými dôkazmi, a to fotografiami preukazujúcimi
umiestnenie reklamy na billboardoch a LED obrazovke, mediaplánmi, kópiami strán z tlače a ďalšími
dôkazmi.

11. Za neštandardnú požiadavku správcu dane považuje žalobca jeho znalosť o pomeroch a činnosti
ďalších dodávateľov tovarov a služieb, s ktorými nie je v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu a ktorých
ani nepozná. Správca dane žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal daňový subjekt vedomosť
o údajnom podvodnom konaní svojho dodávateľa a jeho dodávateľov. Správca dane ani nepreukázal,

že by k podvodnému konaniu vôbec došlo. Žalobca si objednal služby u spoločnosti KAMPER2,
s. r. o., a tieto mu boli riadne a včas dodané. Žalobca v rámci daňového konania preukázal dodanie
služieb. Pochybnosti správcu dane vyplývajú výlučne z predaja reklamných služieb medzi viacerými
spoločnosťami. Skutočnosť, že reklamné služby boli predané medzi viacerými spoločnosťami, však bez
ďalšieho nie je dôvodom na nepriznanie nároku na odpočítanie DPH. Je v prvom rade vecou správcu

dane, aby predložil jednoznačné dôkazy preukazujúce odôvodnenosť jeho záveru nepriznať odpočítanie
dane, keďže daňový subjekt svoju dôkaznú povinnosť splnil.

12. K totožným záverom založeným na rovnakých skutkových zisteniach dospel správca dane aj
vo vzťahu k spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., pričom žalobca doplnil, že pani A. B., ako

bývalá konateľka spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., z dôvodu zlúčenia spoločnosti nedisponovala
dokladmi preukazujúcimi dodanie služby daňovému subjektu, avšak potvrdila, že táto služba bola
daňovému subjektu riadne dodaná, a to v rozsahu podľa fakturácie. Žalobca poukázal aj na rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3Sžf/1/2010 a 6Sžf/10/2012, ako aj
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében

a Dávid. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (ďalej len „NSS
ČR“) sp. zn. 6Afs/365/2014, v ktorom uviedol, že správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadom
vierohodnosti, preukaznosti, správnosti či úplnosti účtovníctva a iných povinných záznamov. Je však
povinný identifikovať a preukázať konkrétne dôvodné pochybnosti, na základe ktorých ich považuje za
nevierohodné, neúplné, nepreukazné alebo nesprávne. Žalobca poukázal na to, že v prejednávanom

prípade správca dane spochybňuje dodanie služby, pričom žalobca preukázal materiálny základ nároku
na odpočet DPH. Správca dane žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považuje tvrdenia a dôkazy
predložené žalobcom za nepreukázané.13. Žalobca namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého administratívneho rozhodnutia.
Poukázal na odôvodnenie týkajúce sa oboch jeho dodávateľov a uviedol, že toto odôvodnenie je
založené výlučne na tom, že dodávatelia žalobcu a prípadne ich dodávatelia vykazovali vysoké obraty

s nízkym ziskom a v súčasnosti sú buď nekontaktní, alebo bývalí konatelia týchto spoločností nevedia
predložiť účtovné doklady z dôvodu ich odovzdania nástupníckym spoločnostiam. Z odôvodnenia
rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom
jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov.
Absencia uvedených úvah zakladá podľa žalobcu zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia

pre nedostatok dôvodov. Žalobca zdôraznil, že nie je v žiadnom právnom vzťahu s dodávateľmi
svojich dodávateľov, a preto nevie ovplyvniť preukázanie subdodávateľských vzťahov. Aj z judikatúry
NS SR vyplýva, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali
výrobné procesy tovarov a služieb u iných subjektov pred ich dodaním daňovému subjektu, a to za
predpokladu, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, avšak dodávateľ v rámci miestneho
zisťovania nevie preukázať, že dodanú službu alebo tovar vyrobil alebo ako ho obstaral a následne

reálne dodal platiteľovi. Hoci dodávatelia žalobcu nedisponujú dokladmi o spôsobe vyhotovenia a
dodania jednotlivých služieb, táto okolnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca má nárok na
odpočítanie dane za reálne dodanú službu. Nie je vecou žalobcu zisťovať, akým spôsobom vykonanie
služby zabezpečil dodávateľ, či subdodávateľsky alebo prostredníctvom svojich zamestnancov či iných
osôb, keďže to nie je v možnostiach žalobcu.

14. Žalobca už počas prebiehajúcej daňovej kontroly namietal skutočnosť, že správca dane
nekontaktoval bývalých alebo súčasných konateľov subdodávateľských spoločností. Správca dane
aj napriek danej námietke výsluchy konateľov nevykonal, pričom v rozhodnutí skonštatoval, že mal
možnosť sa s výsluchmi svedkov podrobne oboznámiť v zložkách v informačnom systéme finančnej

správy. Správca dane sa však nemôže spoliehať iba na zistenia, ktoré boli vykonané v inom daňovom
konaní. Žalobca tak nemá možnosť sa s takto získanými dôkazmi oboznámiť, nemá možnosť byť
zúčastnený na ústnom výsluchu svedkov a rovnako nemá možnosť klásť svedkom otázky. Svedecké
výpovede mali mať v prebiehajúcom daňovom konaní rozhodujúce postavenie, keďže správca dane
spochybňuje dodanie služieb práve s poukazom na subdodávateľské vzťahy.

15. Na záver žalobca uviedol, že skutočnosť, že správca dane nedokáže zabezpečiť doklady
od dodávateľov daňového subjektu, a tak spochybniť doklady predložené daňovým subjektom, však
sama o sebe nie je dôkazom o nedodaní služieb. Žalobca v rámci daňovej kontroly predložil faktúry a
hmotne zachytený výsledok činnosti jeho dodávateľov, teda predložil relevantné dôkazy preukazujúce

dodanie služieb. Následne došlo k prenosu dôkaznej povinnosti na správcu dane, ktorý mal v rámci
daňovej kontroly relevantnými dôkazmi spochybniť dodanie služieb. Správca dane takéto dôkazy nie je
schopný zabezpečiť (nástupnícke spoločnosti dodávateľov sú nekontaktné) z dôvodov, za ktoré žalobca
nezodpovedá. Samotnú absenciu spochybňujúcich dôkazov však správca dane považuje za dôkaz, čo
je podľa žalobcu neprijateľné.

IV. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že žalobné námietky sú zhodné s námietkami v podanom

odvolaní v administratívnom konaní. Námietky sú podľa žalovaného vo všeobecnej rovine, nepoukazujú
na konkrétne porušenia právnych predpisov. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosti SL BAU, s. r. o.,
ako aj KAMPER2, s. r. o., boli súčasťou fiktívnych fakturačných reťazcov bez reálneho dodania služieb,
žalobca neuhradil za reklamné služby, ktoré mu mala dodať spoločnosť KAMPER2, s. r. o., a rovnako
nebola uskutočnená úhrada reklamných služieb spoločnosti SL BAU, s. r. o., čo vyplynulo z výpisov

spoločnosti KAMPER2, s. r. o.

17. K spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., žalovaný uviedol, že správca vykonal rozsiahle
preverovanie, pričom zistil, že spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., a KAMPER2, s. r. o., vykazujú
jednoznačné znaky spoločností zapojených do karuselových podvodov, vykazujú vysoké obraty s nízkou

daňovou povinnosťou a tieto vysoké obraty sú bez reálneho plnenia, tieto spoločnosti nemajú žiadne
podnikateľské priestory, na adrese svojho sídla majú len registračné sídlo, väčšinou ide o jednoosobové
spoločnosti bez zamestnancov, ktoré väčšinou deklarujú svoje zdaniteľné obchody, ktoré obstarávajú
subdodávateľským spôsobom od ďalších spoločností, ktoré vykazujú rovnaké znaky spoločnostízapojených do karuselových reťazcov. Tieto spoločnosti následne postupne zanikajú a prípadní právni
nástupcovi týchto spoločností so správcom dane nekomunikujú a na sídle sa nenachádzajú.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca je pri výkone svojho podnikania povinný postupovať so všetkou
odbornou starostlivosťou a ak vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti,
preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto
bremeno neunesie. Žalobca si zvolil za obchodných partnerov spoločnosti, ktoré správcovi dane
nepredložili relevantné dôkazy a s takto zvolenými obchodnými partnermi nebol pri daňovej kontrole

schopný realizáciu deklarovaných dodávok tovaru preukázať, čím nezvládol dôkazné bremeno.

19. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že všetky reklamné služby v televízii, v rádiu, na billboardoch,
na LED obrazovke a v printovom médiu boli reálne priamo dodávané objednávateľom, spoločnostiam
BOZ, s. r. o., a MOKRÁ LOPTA, s. r. o., ktoré boli objednávateľmi reklamy a súčasne aj reklamnými
partnermi a ich konatelia boli personálne prepojení (bývalí hráči vodných športov, ich rodinní príslušníci,

súčasní, resp. aktívni funkcionári). Spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., je personálne prepojená so
žalobcom, keďže jediným spoločníkom spoločnosti MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., je spoločnosť
MOKRÁ LOPTA, s. r. o., jediným konateľom MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., je C. H. H., ktorý je
konateľom žalobcu. Spoločnosti MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., R.S.PRINT, spol. s r. o., ŠK Hornets –
marketing, s. r. o., ORNATIS, s. r. o., a B.O.Z., s. r. o., - ako dodávatelia reklamných služieb týkajúcich

sa vodného póla, vystavovali faktúry za reklamu pre svojich odberateľov (reklamných partnerov) a
súčasne si fakturovali zabezpečenie reklamy navzájom medzi sebou – boli dodávateľmi a súčasne aj
odberateľmi neprehľadných a nejasných tokov reklamných služieb na účely neodvedenia daní. Pričom
takýmto spôsobom navzájom fakturovaná reklama sa svojim obsahom často prelínala, bola duplicitná,
v mnohých prípadoch neúmerne vysoká a slúžila na neoprávnené znižovanie dane aj u niektorých

príjemcov reklamy - odpočítaním daní od spoločností zapojených do karuselových reťazcov. Súčasne
tieto spoločnosti boli cez konateľov personálne prepojené aj v súvislosti s ich funkciami v Slovenskej
plaveckej federácii a Slovenského zväzu vodného póla.

20. K nevykonaniu výsluchu svedkov bývalých konateľov spoločností KAMPER2, s. r. o., MEDIA

AGENCY, s. r. o., SL BAU, s. r. o., a TOM KOŠICE, s. r. o., žalovaný uviedol, že správca dane
opätovnenevykonalvýsluchuvedenýchsvedkovzdôvodu,žepočasvýkonudaňovejkontrolypreukázal,
že reklamné služby nedodali vyššie uvedené spoločnosti, teda opätovné vypočutie konateľov týchto
spoločností by neprinieslo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu výsledkov
vykonanej daňovej kontroly. Žalovaný nepopiera, že žalobca pre svojich odberateľov dodal reklamné

služby, ale na základe dokazovania spochybnil skutočnosť, že tieto služby boli dodané spoločnosťami
KAMPER2,s.r.o.,aMEDIAAGENCY,s.r.o.,tak,akodeklaruježalobcavpredloženýchdodávateľských
faktúrach k daňovej kontrole.

21. Žalovaný zastáva názor, že dôvody uvedené v žalobe žalobcom sú vo všeobecnej rovine,

nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov, žalobca nepredložil žiadne
nové doklady a dôkazy, o ktorých by správca dane počas kontroly nevedel, žalobca len konštatuje,
že závery a zistenia správcu dane sú v rozpore s princípmi správy daní, vychádzajú z procesne
nesprávneho použitia zákona č. 563/2009 Z. z. Žalobca má povinnosť počas vykonávania daňovej
kontroly predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia, ďalšie doklady a záznamy, ktorými

sa preukážu hospodárske operácie alebo účtovné prípady a poskytnúť na účely daňovej kontroly
všetky informácie týkajúce sa daňovej povinnosti. I napriek tejto povinnosti žalobca v priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania doklady a dôkazy nepredložil. Na základe uvedeného je nesporné,
že žalobca nepreukázal jeden zo zásadných ukazovateľov pri uplatňovaní nároku na odpočet dane z
pridanej hodnoty, a to priamu a bezprostrednú súvislosť medzi uskutočneným zdaniteľným obchodom –

nadobudnutím reklamných služieb a plnením na výstupe. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu
dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo
všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na všetky zistené skutočnosti. V danom prípade bola
dodržanázásadaekonomickéhodosahuprávnehoúkonunadaň,t.j.právneúkonybolihodnotenépodľa
skutočnéhoobsahu.Skutočnýmobsahomvdanomobchodnomprípadeboloibaprofitovaťnaodpočítaní

dane z pridanej hodnoty za zdaniteľný obchod, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou
legislatívou.Preukazovanieprijatýchzdaniteľnýchobchodovžalobcom,ktorýsiznichuplatňujeprávona
odpočítanie dane, je jeho povinnosťou, aj bez vydania výzvy na predloženie dôkazov, pretože musí byť
predovšetkým v jeho záujme preukázať všetky skutočnosti, ktoré predložením dokladov tvrdí. Povinnosťpredkladaťzáznamy,doklady,ktorépreukazujúhospodárske,finančnéaúčtovnéprípadyadôkazy,ktoré
preukazujú jeho plnenia, vyplýva platiteľovi dane aj z § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Dôkazná
povinnosť je na žalobcovi, správca dane vedie dokazovanie podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.

z. Skutočnosť, že si žalobca splnil povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie,
nie je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. Samotná existencia
faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Faktúra je
relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne
plnenie. To, že doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný podľa zákona

č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový
subjekt reálne uskutočnil zdaniteľný obchod a je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.
Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na
faktúre. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom, pretože je nepochybné, že podľa § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká, ak je preukázané,
že daňová povinnosť pri dodaní tovaru z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla.

Ak správca dane nadobudol závažné pochybnosti o reálnosti preukazovaných služieb žalobcovi, bolo
povinnosťoužalobcupreukázaťichskutočnérealizovanieďalšímidôkazmi,čovšakneučinil,odvolávajúc
sa na ním už predložené doklady a námietky o tom, že dôkazné bremeno v danom prípade za jeho
dodávateľov a odberateľov nemôže byť na ňom. V tomto prípade žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení vyplývajúcich z predložených daňových dokladov.

V. Pojednávanie

22. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon

súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná
právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5S/228/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/228/2019.

23. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 26.09.2025
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

VI. Relevantné právne predpisy

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období
právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VII. Posúdenie veci správnym súdom27. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon č. 563/2009 Z. z. zakotvuje

oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými
subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 563/2009 Z. z. obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich na správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový
subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo

na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou
správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané
v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri
zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania
a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (pozri napr. nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva
nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda
to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

28.Vychádzajúczobsahurozhodnutífinančnýchorgánovmožnokonštatovať,žežalobcovibolvyrubený
rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Správny súd preto venoval v medziach
žalobných námietok osobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia

hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Preskúmavané
rozhodnutie správcu dane, resp. žalovaného obsahuje aj dôvody týkajúce sa podvodného konania, ako
paralelného dôvodu na nepriznanie práva na odpočet DPH, avšak dôvod na zrušenie napadnutých
administratívnych rozhodnutí by tu bol podľa názoru správneho súdu vtedy, ak by obe argumentačné
línie boli ucelené a konzekventné a súčasne by sprievodným javom takéhoto prístupu bolo znemožnenie

kontrolovanému daňovému subjektu efektívne uniesť a realizovať jeho dôkaznú povinnosť, čiže napr. ak
bydaňovýsubjektpočasdaňovejkontrolyanadväzujúcehovyrubovaciehokonanianemoholvprocesnej
interakcii so správcom dane jednoznačne ustáliť, ktorým dôkazným smerom sa konanie uberá, v čom
konkrétne spočívajú pochybnosti správcu dane (či vo sfére splnenia hmotnoprávnych podmienok alebo
vo sfére podozrenia účasti na daňovom podvode) a akými dôkaznými prostriedkami má podporiť svoje

tvrdenia. Toto však podľa názoru správneho súdu v prejednávanej veci nenastalo,

29. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa podľa zákona
č. 222/2004 Z. z. rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo

na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak
čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane
nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

30. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych

podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je
bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje

povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú
mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť
daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy
preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu
požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne

nemožné.

31. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i)
povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnomuplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok
a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.
Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt

preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy
nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového
subjektujednoznačnevyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé,

že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri
predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt
uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené.

32. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu

dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje
predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie
ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno na účely

rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

33. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj
preskúmavanú právnu vec.

34. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si
žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zisťovania, či predloženým dokladom nechýba ich materiálny podklad.

35. Finančné orgány v preskúmavanej právnej veci spochybnili dodanie reklamných služieb platiteľmi
DPH KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o. Správca dane tiež spochybnil, že reklamné
služby neboli dodané žalobcom v takom rozsahu, ako ich zdokladoval a deklaroval v predložených
monitoringoch plnenia, ako napríklad počet bilboardov, čas a rozsah umiestnenia reklamy na

bilboardoch. Správca dane preveril, že objednávateľmi zverejnenia reklamy v rôznych médiách bola
spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., pričom táto spoločnosť je personálne prepojená so žalobcom,
keďže konateľ žalobcu C. H. H. je konateľom a spoločníkom MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., v ktorej
jediným spoločníkom je spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o. Finančné orgány spochybnili, že obchodné
transakcie medzi žalobcom a spoločnosťami KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o., sa reálne

uskutočnili tak, ako boli deklarované na faktúrach a bližšie špecifikované v predložených zmluvách.

36. Správny súd uvádza, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúr nie je uskutočnené, potom
len formálna existencia faktúry a zmluvy nie je predpokladom na odpočítanie dane podľa zákona
o č. 222/2004 Z. z. Podstatným argumentom, že predmetné služby sa neuskutočnili tak, ako bolo

deklarované, je podľa správneho súdu aj to, že žalobca ani neuhradil reklamné služby, ktoré mu
mali dodať spoločnosti KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o. Podmienky uvedené v §
49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu

a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok
na odpočet, preukázal existenciu podmienok, ktoré na nárok na odpočet ustanovil. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené, a to osobou (medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že službymali dodať spoločnosti KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o.) a spôsobom uvedenými na
faktúre (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Správny súd poukazuje aj na

rozsudky NS SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29. septembra 2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014
a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25. novembra 2014, podľa
ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý

v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce na určenie dane. Esenciálnou podmienkou
na odpočítanie je preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom
dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o č. 222/2004 Z. z.), ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou platiteľa dane.

37. Keďže žalobca reálnosť dodávok služieb uvedených na sporných faktúrach inak, ako predložením
faktúr a zmlúv, ktoré sú už vyššie uvádzané, nepreukázal, správca dane vykonal vlastné šetrenie vo
vzťahu k dodávateľom žalobcu.

38. Finančné orgány v preskúmavanej právnej veci spochybnili rozsah poskytnutých služieb, ako aj

poskytnutie týchto služieb inou zdaniteľnou osobou. Finančné orgány teda spochybnili v poradí prvú i
druhú hmotnoprávnu podmienku na odpočítanie dane, keď uzavreli, že išlo len o fakturačné obchody
bez existencie reálneho plnenia. Konkrétne podľa sporných faktúr mala spoločnosť KAMPER2, s. r. o.,
dodať žalobcovi reklamu pre klientov Ing. Ján Spišák – STÉNIA export – import, LETECKÁ AGENTÚRA
KOLUMBUS, spol. s r. o., MIRAD, s. r. o., Simex Control SK, s. r. o., IMPORTAT DE BONA, s. r. o.,

ŠK Hornets – marketing, s. r. o., CAMEA, car, a. s., PROFIX RD, s. r. o., WAGON SERVICE travel, s.
r. o., MEDIA AGENCY, s. r. o. Žalobca k týmto plneniam doložil faktúry, zmluvy a monitoringy plnení.
Správca dane v rámci preverovania reálneho dodania reklamných služieb zaslal výzvy na spoločnosti,
ktoré realizovali zverejňovanie reklamy. Preverovaním v spoločnosti KAMPER2, s. r. o., správca dane
zistil, že konateľ spoločnosti nevedel predložiť žiadne doklady a dôkazy týkajúce sa zverejnenia reklamy

pre objednávateľov žalobcu, keďže všetky dokumenty odovzdal nástupníckej spoločnosti Zemun, s. r. o.
Reklamné služby boli zabezpečené subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti SL BAU, s. r. o., ktorá
sa na adrese sídla nenachádzala, bola nekontaktná a so správcom dane nekomunikovala. Podstatným
zistením správcu dane bola aj tá skutočnosť, že žalobca neuhradil spoločnosti KAMPER2, s. r. o., faktúry
za reklamné služby a ani spoločnosť KAMPER2, s. r. o., neuhradila sumu za tieto reklamné služby

spoločnosti SL BAU, s. r. o.

39. Spoločnosť MEDIA AGENCY, s. r. o., mala podľa sporných faktúr dodať žalobcovi reklamu pre
klientov KLS, spol. s r. o. a Ing. Ján Spišák – STÉNIA export – import. Konateľka spoločnosti MEDIA
AGENCY, s. r. o., vypovedala, že celú účtovnú agendu odovzdala nástupníckej spoločnosti LAMY, s. r. o.

Konateľ tejto spoločnosti uviedol, že žiadne doklady neprevzal. Dodanie reklamných služieb pre žalobcu
potvrdila, podklady k reklame jej dal ústne konateľ žalobcu a ona ich zadala svojmu dodávateľovi.
Preverovaním správca dane zistil, že neexistujú žiadne doklady preukazujúce dodanie reklamných
služieb spoločnosťou MEDIA AGENCY, s. r. o. Konateľka spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., síce
potvrdila dodanie služieb, avšak nepredložila k tomu žiadne doklady. Konateľ nástupníckej spoločnosti

uviedol, že žiadne doklady neprevzal, čo správny súd vyhodnotil ako rozpor vo vyjadrení konateľky
spoločnostiMEDIAAGENCY,s.r.o.Podstatnýmzistenímsprávcudanebolaajtáskutočnosť,žežalobca
neuhradil spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., faktúry za reklamné služby. Rozpor videl správny súd
aj v tvrdení konateľky, že jej dodávateľ dodal reklamné plagáty, pričom z vyjadrenia spoločnosti BMN,
s. r. o., vyplynulo, že poskytla spoločnosti MOKRÁ LOPTA, s. r. o., a jej klientom prenájom reklamných

plôch, tlač veľkoplošných plagátov, ako aj ich umiestnenie na prenajaté plochy.

40. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu ohľadom vypočutia bývalých alebo súčasných
konateľovsubdodávateľskýchspoločností.Zobsahuadministratívnehospisujasnevyplýva,žekonatelia
dodávateľských, resp. subdodávateľských spoločností boli vypočúvaní v súvislosti s daňovou kontrolou

ohľadom iného daňového subjektu. Preto ani správca dane nemal pri ich vypočúvaní povinnosť danú §
25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ale preukázateľne žalobcu o zistených skutočnostiach informoval
na ústnom pojednávaní dňa 11.12.2018.41. Podľa správneho súdu správca dane záver ohľadom spochybnenia existencie deklarovaného
plnenia neodvodil len z preverovania dodávateľa a subdodávateľov žalobcu. Správny súd preto
konštatuje, že neobstojí argumentácia žalobcu, že správca dane spochybnil dodanie reklamných služieb

žalobcovi od jeho dodávateľov KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o., až na základe toho,
že sa mu nepodarilo potvrdiť skoršie dodávky v obchodnom reťazci, a teda nepodarilo sa mu overiť
skutočnosti, na ktorých sa žalobca nezúčastnil. Správca dane na účely preverenia dodania reklamy
zaslal výzvy spoločnostiam, ktoré realizovali zverejnenie reklamy podľa monitoringov plnenia reklamy,
ktoré predložil žalobca.

42. Za podstatné považoval správny súd aj zistenia správcu dane týkajúce sa toto, že časy prenájmu
a lokality umiestnenia billboardov predložených žalobcom v monitoringoch plnenia sú v rozpore s údajmi
predloženými prenajímateľom billboardov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že niektoré
reklamné plochy na billboardoch umiestnených v lokalitách Košice, Humenné, Martin, Žilina, Michalovce
neboli prenajaté vôbec v roku 2017. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že reklamné služby

neboli žalobcom dodané v takom rozsahu, ako ich v predložených monitoringoch zdokladoval žalobca,
napr. počet billboardov, čas umiestnenia reklamy na billboardoch. Medzi objednávateľmi zverejnenia
reklamy bola aj spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., pričom správny súd vyhodnotil ako podstatné aj
zistenie správcu dane, že spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., (v súčasnosti WP Company s. r. o.) je
personálne prepojená so žalobcom, keďže jediným spoločníkom spoločnosti MOKRÁ LOPTA TEAM, s.

r. o., je spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., a konateľom spoločnosti MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., je
C. H. H., ktorý je konateľom žalobcu.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca skutočne nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.

44.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom,
že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím

porušené.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať ich náhradu.

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP

zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej

pomoci (písm. c/).