Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624203862
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624203862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B. , nar. X.X.XXXX, bývajúcej v C., D. E.
XXXX/X, zastúpenej JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie
č. 80, proti žalovanému F. G., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v D. E. XX, zastúpenému JUDr. Mariánom
Rušinom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva a uhradenie náhrady za užívanie spoločnej veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/61/2024-39 zo dňa 16.1.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol takto:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. B., H. G., nar. X.X.XXXX a žalovaného F.
G., H. G., nar. X.X.XXXX, k rodinnému domu súpisné číslo 24 postaveného na pozemku KN-C parcele
č. 101 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 770 m2 a k pozemkom KN-C parcele č. 99 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 124 m2 , KN-C parcele č. 100 - záhrada o výmere 1288 m2 , KN-C parcele

č. 101 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 770 m2 a KN-C parcele č. 115 - záhrada o výmere 617
m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XX, pre obec a katastrálne územie D., okres D., na katastrálnom
odbore Okresného úradu v Levoči.

II. Rodinný dom súpisné číslo 24 postavený na pozemku KN-C parcele č. 101 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 770 m2 a pozemky KN-C parcelu č. 99 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
124 m2 , KN-C parcelu č. 100 - záhrada o výmere 1288 m2 , KN-C parcelu. č. 101 - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 770 m2 a KN-C parcelu č. 115 - záhrada o výmere 617 m2, zapísané na liste
vlastníctvač.XX,preobecakatastrálneúzemieD.,okresLevoča,súdprikazujedovýlučnéhovlastníctva
žalovaného F. G., H. G., nar. X.X.XXXX.

III. Žalovaný je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalobkyni sumu vo výške 77.977,50 € do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu vo výške 7.200 € z titulu náhrady za neužívanie
spoločných nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.V. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia a vysporiadania podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ako aj náhrady za neužívanie spoločných
nehnuteľností v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Uviedla, že spolu so žalovaným sú každý v 1/2
podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, kat. úz. D., a to rodinného domu
č. 24 ako aj pozemkom KN-C, parc. č. 99, parc. č. 100, parc. č. 101 a parc. č. 115. Tieto nehnuteľnosti

nadobudli sporové strany darovaním ešte v roku 2021 a odvtedy výhradne, bez akejkoľvek dohody so
žalobkyňou, užíva uvedené nehnuteľnosti žalovaný, pričom nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu
nikdy nemal a nemá na užívanie žiaden právny titul. Vyzvala žalovaného výzvou zo dňa 19.2.2023 na
dohodu o zrušení a vysporiadaní predmetného spoluvlastníctva s tým, že jej podiel bude prikázaný
žalovanému, a teda dostane do výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť a uhradí jej náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel. Na túto výzvu reagoval žalovaný 16.1.2024 s tým, že si nechá vypracovať

znalecký posudok a pretože nesúhlasil so sumou, ktorú mu ona navrhla. K spôsobu vyporiadania nemal
žiadne výhrady. V rodinnom dome má žalovaný trvalý pobyt a ani po vyše 6 mesiacoch od jeho odpovede
nijakým spôsobom ju nekontaktoval. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sám a bez akejkoľvek dohody
s ňou užíva celú nehnuteľnosť domáhala sa aj náhrady za toto užívanie vo forme peňažného plnenia
od 5.8.2021 do 5.8.2024 a požadovala spolu sumu 7.200 €.

3.Súd prvej inštancie žalovanému doručil žalobu aj s listinnými dôkazmi s výzvou, aby sa k nej vyjadril
a vzhľadom k tomu, že v stanovenej lehote žalovaný nereagoval, ešte pred prvým pojednávaním súd
nariadil predbežné prejednanie sporu, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne a žalovaný,
pričomsúdubolooznámené,žepredpredbežnýmprejednanímsporusauskutočnilostretnutieprávneho

zástupcu žalobkyne a žalovaného s tým, že si dal vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty
predmetných nehnuteľností a následne bolo nariadené na 16.1.2025 pojednávanie. Tohto sa zúčastnil
len právny zástupca žalobkyne. Žalovaný sa na pojednávaní napriek včas vykázanému doručeniu
nedostavil. Doručil však súdu len odpis potvrdenia o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti od 14.1.2025
s určenými vychádzkami od 10.00 do 12.00 a od 14.00 do 16.00 hod. Okrem doručenia tohto odpisu

potvrdenia nepodal žiadosť o odročenie predmetného pojednávania, preto súd prvej inštancie podľa §
180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.

4.Súd vykonal vo veci dokazovanie a vec právne posúdil podľa ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1,
§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

5.V ďalšom odôvodnení rozhodnutia súd vo všeobecnej a teoretickej rovine vyložil všetky zásady,
ktorými sa riadi súd v zmysle zákona pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom
poukázal na to, že zákon stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov tak, že
v prvom rade prichádza do úvahy reálne rozdelenie veci, potom prikázanie veci jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom za primeranú náhradu a nariadenia predaja a rozdelenie výťažku medzi podielových
spoluvlastníkov. Vzhľadom k tomu, že počas celého konania nevzniesol námietku žalovaný proti tomu,
aby spoluvlastnícky podiel žalobkyne prikázaný do jeho vlastníctva a vzhľadom k tomu, že ide o rodinný
dom s príslušnými pozemkami súd sa nezaoberal dokazovaním ohľadne prvého spôsobu, t.j. rozdelenia
veci vzhľadom k tomu, že nebolo by to hospodárne vzhľadom na celé špecifikum tohto sporu (bolo by

potrebné znalecké dokazovanie a s nevyhnutnou existenciou oddeľovacieho geometrického plánu).

6.Keďže žalobkyňa neprejavila záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, naopak
žalovaný takúto vôľu prejavil tým, že reagoval na to, že vyplatí žalobkyňu, avšak sporná bola len hodnota
tejto náhrady. Súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na

LV č. XX v kat. úz. D. tak, že tieto v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Čo sa týka
výplaty spoluvlastníckeho podielu žalobkyni. Táto predložila vyjadrenie k trhovej cene rodinného domu
a pozemkov, podľa ktorého cena pozemkov spolu vo výmere 2.799 € je 125.955 € a cena rodinného
domu je od 30.000 do 50.000 €. Ďalej realitná kancelária, ktorá toto vyjadrenie podala stanovila aj
hodnotu nájmu za predmetné nehnuteľnosti v danej lokalite počas posledných troch rokov, ktorá sa

pohybovala v rozmedzí od 400 do 450 € za mesiac.7.Žalovaný nesúhlasil s hodnotou, ktorú navrhla žalobkyňa, avšak znalecký posudok, ktorý zrejme mal
k dispozícii súdu nepredložil ako dôkaz v tomto konaní a ani neuviedol všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
podľa tohto znaleckého posudku.

8.Súd prvej inštancie poukázal na to, že v sporovom konaní platí prejednacia zásada, ktorá znamená, že
tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať dôkazy je zásadne vecou sporových strán. Povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán bez ohľadu na jej procesné postavenie. Strana
sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné následky

v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Výnimočne môže súd, avšak len v zákonom predpokladaných
prípadoch vykonať dôkazy, ktorá žiadna zo strán nenavrhla v zmysle ust. § 185 ods. 2 a 3 CSP, avšak
vykonanie dôkazu pre stanovenie hodnoty nehnuteľnosti nie je dôkazom, ktorý súd môže vykonať bez
návrhu strán sporu. V prípade, že niektorá zo strán sporu, že nesúhlasí s hodnotou nehnuteľnosti
tvrdenou jednou zo strán je vecou tejto strany sporu, aby navrhla vo veci vykonanie dokazovania, a to
napríklad aj znalecké dokazovanie, resp. aby sama predložila ako listinný dôkaz znalecký posudok,

ktorý však žalovaný v konaní nepredložil, dokonca ani netvrdil konkrétnu hodnotu vyporiadavaných
nehnuteľností. Vzhľadom k tomu súd vychádzal z hodnoty, ktorú preukazovala žalobkyňa a zaviazal
žalobkyňu na povinnosť vyplatiť žalovanému primeranú peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel
žalobkyne, a to výške 77.977,50 €, pričom vychádzal z najnižšej hodnoty podľa vyjadrenia realitnej
kancelárie (155.955 €).

9.Žalobkyňa sa okrem zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva domáhala aj zaplatenia
sumy 7.200 € titulom náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti
žalovaným. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaný dlhodobo a bez predchádzajúcej dohody s ňou ako
spoluvlastníčkou užíva výlučne sám spoločnú nehnuteľnosť žalovaný nepoprel ani neuviedol žiadne

spochybňujúce skutočnosti. Preto súd považoval tieto okolnosti za nesporné. Následkom užívania
spoluvlastníckeho podielu jedného zo spoluvlastníkov nad rámec jeho podielu dochádza na jeho
strane k užívaniu cudzej hodnoty, čím vzniká bezdôvodné obohatenie. Nie je pritom rozhodujúce,
či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov s výnimkou prípadu, ak by súčasťou dohody bola
dohoda o bezodplatnom užívaní celej veci druhým spoluvlastníkom, alebo z rozhodnutia väčšinového

spoluvlastníka, alebo či ide len o faktický stav. Uvedený nárok by nevznikol len vtedy, ak by žalovaný
užíval vec v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel. Keďže užívanie celej nehnuteľnosti
žalovaný nepoprel, súd to považoval za nesporné a v zmysle predloženého vyjadrenia realitnej
kancelárie o hodnote nájmu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 7.200 €, t.j. 200 € mesačne
po dobu 36 mesiacov, za ktorú dobu si túto sumu uplatnila.

10.Na výplatu náhrady za spoluvlastnícky podiel určil súd žalovanému dlhšiu lehotu ako je 3 dni, a to
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

11.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom nevzhliadol dôvody hodné

osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, pre ktoré by strane sporu, ktorá mala vo veci úspech,
bola náhrada trov konania priznaná. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzal do úvahy, že žalobkyňa
pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva
a žalovaný napriek jeho odpovedi zo 16.1.2024 ostal nečinný. Žaloba bola pritom podaná žalobkyňou až
5.8.2024, žalovaný ostal nečinný po obdŕžaní žaloby a až pred nariadeným predbežným pojednávaním

sporu oslovil právneho zástupcu za účelom možnej dohody so žalobkyňou.

12.V zákonnej lehote žalovaný podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/
a h/ CSP. Namietal pojednávanie a rozhodnutie veci súdom prvej inštancie v neprítomnosti žalovaného
a dôvody, ktoré v odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie z toho titulu uviedol považuje za

nesprávne a prístup súdu za prílišne formalistický, ktorý mal za následok porušenie jeho práva na
spravodlivý proces. Jednalo sa o neprípustný zásah do základného práva účastníka konania osobne sa
zúčastniť pojednávania. Neodročenie pojednávania malo v tomto špecifickom prípade výrazný dopad
aj na zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania (rovnosť zbraní). Poukázal na to, že žalovaný
aj keď nežiadal o odročenie pojednávania, zaslal deň pred termínom pojednávania opis potvrdenia

o dočasnej práceneschopnosti a poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/126/2016 z ktorého
plynie, že ak existuje vážna prekážka brániaca v účasti účastníkovi konania, aby súd mal zvážiť
odročenie pojednávania a práceneschopnosť takouto prekážkou je, pričom túto skutočnosť žalovaný
aj riadne preukázal. Na margo prílišného formalizmu poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SRsp.zn. II. ÚS 185/2024 zo dňa 8.10.2024, kde sa riešil analogický prípad, kedy v danom konaní
nebol stranou v upomínacom konaní prednesený návrh na pokračovanie v konaní a z daného dôvodu
upomínací súd konanie zastavil. Žalovaný tiež nemietal, že bola porušená poučovacia povinnosť súdu,

keď v poučeniach, ktoré obdŕžal spolu so žalobou, nie je poukaz na ustanovenie paragrafu ohľadne
§ 183 ods. 4 CSP a toto nepoučenie zo strany súdu a následná nevedomosť žalovaného mala za
následok rozhodnutie v jeho neprospech. Ak by bol vedel žalovaný, že musí zároveň s predložením
práceneschopnostipožiadaťajoodročeniepojednávania,určitebytakučinil.Vďalšomdôvodilžalovaný,
že v konaní nebol pasívny, zúčastnil sa predbežného prejednania sporu a dokonca mimosúdneho

rokovania s advokátom žalobkyne, ktorému sám predložil znalecký posudok č. 1/2024, ktorý vyhotovil
súdny znalec a bol presvedčený o tom, že advokát žalobkyne je povinný predložiť znalecký posudok
súduažesúdbudevychádzaťajzoznaleckéhoposudku,avšaksatakneudialo.Vzmysletohtoposudku
mal zaplatiť len sumu vo výške 38.000 € ako to vyplýva z uvedeného posudku znalkyne Ing. Edity
Bagiovej. Aj predloženie znaleckého posudku advokátovi protistrane a nie súdu preukazuje nedostatok
právneho povedomia a skúseností žalovaného v právnej oblasti, aj to je tiež základná skutočnosť

pre dôvodnosť odvolania taktiež s poukazom na prílišný formalizmus. Ak aj nemal povinnosť advokát
žalobkyne predložiť súdu znalecký posudok Ing. Bagiovej, bolo by v súlade s dobrými mravmi ak by
tak vykonal. Okrem toho odhad realitnej kancelárie je z konca roku 2023, teda odhad viac ako rok
starý a v zmysle ustanovenej judikatúry nie je dané ohodnotenie pre účely tohto konania použiteľné. Čo
sa týka nároku za neužívanie nehnuteľností žalobkyňa nikdy nevyjadrila nesúhlas s tým, že žalovaný

údajne užíva celú nehnuteľnosť. Rozsudok je preto v tomto spore minimálne predčasný, lebo súd sa
nevysporiadal so zrejmou otázkou a síce, kedy odňala žalobkyňa súhlas s užívaním nehnuteľností,
ak ich dlhodobo viac ako dve dekády užíva žalovaný. Ak je možné predžalobnú výzvu z 19.12.2023
považovať za moment odňatia súhlasu s užívaním nehnuteľností, t.j. ukončenie výprosy, tak až od
tohto momentu bolo možné priznať nárok na náhradu nadužívania podielu. Zároveň nebolo nadužívanie

nehnuteľností v konaní žalobkyňou preukázané, ale len tvrdené. Súd mal požiadať strany o dodatočné
skutkové tvrdenia, k čomu tiež nedošlo, to zakladá odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods.
1 písm. d/ CSP. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že tvrdenie o nájme zo strany žalobkyne
je nesporne nepravdivé, pretože neexistovala žiadna nájomná zmluva, maximálne sa môže jednať
o bezdôvodné obohatenie titulom nadužívania, ktoré sa premlčuje v lehote 2 rokov. S ohľadom na

uvedené žalovaný vznáša námietku premlčania (subjektívna 2-ročná lehota), ktorú bez svojej viny
nemohol predniesť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň namietol aj výšku sumy nájomného,
nakoľkotútožalobkyňaodvodzujelenodnázorurealitnejkancelárie,ktorádomnikdynevidela,apretosa
jedná o nepoužiteľné stanovisko. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu pripojil znalecký posudok č. 1/2024 znalkyne
Ing.EdityBagiovejvovecistanoveniavšeobecnejhodnotypredmetnýchnehnuteľností,zktoréhozáveru
vyplýva všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností tak stavieb, ako aj pozemkov v sume 76.300 €.

13.K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa s tým, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie

za vecne správne, ako také ho navrhovala potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolanie žalovaného považovala za nedôvodné a skutočnosti, ktoré v ňom uvádza za účelové
a zavádzajúce. Súd prvej inštancie podľa nej neporušil žiadne procesné práva žalovaného, vrátane
jeho práva na spravodlivý proces a postupoval v celom spore v súlade s civilným sporovým poriadkom
a ostatnými platnými právnymi predpismi. Žalovaný bol v konaní doteraz pasívny, doslova toto jeho

konanie možno hodnotiť ako ignorovanie súdneho konania. Žalovaný je dospelým človekom, ktorý
disponuje plnou, ničím neobmedzenou spôsobilosťou na právne úkony a mal dostatočnú vedomosť
o tom, čo je predmetom súdneho konania. Nevenoval potrebnú pozornosť súdnemu konaniu vlastnou
vinou a pokiaľ mal pochybnosti o svojom právnom vedomí, nebránila mu žiadna prekážka v tom,
aby si zvolil právneho zástupcu. Žalobkyňa uviedla, že odpis potvrdenia o jeho práceneschopnosti

nemožno považovať za návrh procesnej strany na odročenie pojednávania. Súd nie je povinný pristúpiť
k odročeniu pojednávania ani v takom prípade, keď procesná strana návrh na odročenie pojednávania
nepredložila. Ak žalovaný poukazuje na to, že nebol poučený podľa ustanovení § 183 CSP, tak súd
prvej inštancie tak učinil v predvolaní žalovaného na predbežné prejednanie sporu a žalovaný tak
mal mať o tomto práve vedomosť aj bez ingerencie súdu, ktorá mu napriek tomu bola poskytnutá. Za

absurdné považuje vyjadrenie žalovaného, že právny zástupca žalobkyne je povinný predložiť znalecký
posudok súdu. Žalovaný si bol plne vedomý, že advokát, ktorý sa zúčastnil stretnutia pred nariadením
predbežného prejednania sporu zastupuje osobu žalobkyne a háji jej záujmy. Pri podaní žaloby ani
len nemala vedomosť o existencii znaleckého posudku, ktorý si nechal vyhotoviť. Predžalobná výzvažalovanémubolaodoslaná22.12.2023,naktorúreagovalpodanímz18.1.2024kdeuvádzal,žesinechal
vypracovať znalecký posudok a po jeho obdržaní sa mal ozvať, čo však neurobil. Preto čakala s podaním
žaloby na súd až do 5.8.2024, až znalecký posudok nepredložil ani pri predbežnom prejednaní sporu.

Žalovaný jej umožnil oboznámiť sa so svojim znaleckým posudkom a originál znaleckého posudku
jej odmietol prenechať, aby nim nemohla disponovať. Čo sa týka vyjadrenia realitnej kancelárie toto
považujezarelevantnýdôkaz,poukazujúcnačlánokXV.ods.2CSPaňoupredloženéskutkovétvrdenia
za pravdivé. Súd nie je povinný opakovane vyzývať žalovaného na vyjadrenie a popretie skutkových
tvrdení protistrany, prípadne na doplnenie skutkových tvrdení. Žalovaný poukazoval vo svojom odvolaní

na princíp rovnosti sporových strán, avšak mal by si byť vedomý, že pokiaľ by ho prvostupňový súd
opakovane vyzýval na doplnenie popretia ceny nehnuteľnosti, práve týmto postupom by bol porušený
tento princíp. Žalovaný by užíval nehnuteľnosti tvoriace pred konania od ich nadobudnutia výlučne sám,
nikdy nemal jej súhlas s užívaním nehnuteľností v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu a takýto súhlas
nemohol byť daný ani konkludentnou formou prejavu vôle. Žalovaný nepoprel v spore jej tvrdenia o tom,
že nesúhlasila, aby užíval celú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, preto sa stali

jej skutkové tvrdenia za nesporné v súlade s § 151 ods. 1 CSP. Náhrada nie je založená na existencii
nájomnej zmluvy a v rozsahu námietky premlčania nárok na náhradu, túto považuje za nedôvodnú
atvrdeniežalovaného,žejunemoholpredniesťpredsúdomprvejinštanciezanepravdivú,lebomalnato
dostatočný priestor. Žalovaný rozporuje vo svojom odvolaní aj samotnú výšku nájomného a spochybňuje
správu z odborného vyjadrenia, avšak svoje tvrdenia ani v odvolaní ničím nepodložil, t.j. nepredložil

dôkaz, ktorým spochybňuje výšku sumy nájomného, a preto je táto obrana zo strany žalovaného nie
je právne účinná.

14.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach

odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde
v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na

úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
15.Žalovaný podané odvolanie odôvodnil dôvodmi vymedzenými v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.
Podľa názoru odvolacieho súdu ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.
16.Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia

nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP.
Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.d/CSPdopadánaakékoľvekpochybeniavprocesnompostupe
súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu a pod.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).17.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok vymedzených v podanom
odvolaní dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené

a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnezáveryoprávachapovinnostiachsporovýchstrán,pričom
rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej

inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných
vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky odvolateľa
boli v prevažnej miere už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne
vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú
odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

18.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

19.Odvolací súd musí v prvom rade reagovať na námietku žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie
pristupoval príliš formalisticky, keď neodročil pojednávanie a rozhodol v jeho neprítomnosti, čo malo za
následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané,
že žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk 19.9.2024 aj s výzvou na vyjadrenie k žalobe
v lehote 15 dní. Keďže k žalobe sa žalovaný nevyjadril, bol na 19.11.2024 nariadený termín predbežného

prejednania sporu, pričom v predvolaní (č.l. 27 spisu) bol poučený v zmysle ust. § 183 CSP. Predbežné
prejednanie sporu skončilo nariadením pojednávania vo veci samej na termín 16.1.2025, ktorý vzal
žalovaný na vedomie. Je teda nepochybná skutočnosť, že nechýbalo poučenie súdu prvej inštancie
žalovanému ako má postupovať v prípade, ak je potrebné navrhnúť odročenie pojednávania. Žalovaný
však o odročenie pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný a vzal jeho termín na vedomie, zaslal

len odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ale o odročenie pojednávania nepožiadal.
Vzhľadomnavymedzeniepovolenýchvychádzokvtomtoodpise(od10:00hod.do12:00hod.aod14:00
hod. do 16:00 hod.) mohol sa žalovaný na pojednávanie nariadené na 10:00 hod. dostaviť a súd nemal
dôvod predpokladať, že potvrdenie o práceneschopnosti žalovaného znamenalo aj žiadosť o odročenie
pojednávania. Odvolací súd teda konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie pojednával a rozhodoval

v neprítomnosti žalovaného, postupoval v súlade so zákonom a neporušil žiadne právo žalovaného na
spravodlivý proces.

20.Súd prvej inštancie taktiež nepostupoval príliš formalisticky (ako sa subjektívne domnieva žalovaný),
ak rozhodol bez ďalšieho dokazovania, pretože v priebehu sporu mal žalovaný dostatok priestoru na to,

aby mohol prostriedky procesnej obrany uplatniť a ak jeho právne vedomie bolo na nízkej úrovni, nič
mu nebránilo, aby si zvolil právneho zástupcu, a pokiaľ by si ho nemohol dovoliť, aby požiadal o pomoc
Centrum právnej pomoci. To však žalovaný neurobil, v priebehu celého konania súdu nepredložil
znalecký posudok a je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že ani neuviedol žiadnu sumu, ktorú by
chcel ako náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyni vyplatiť.

21.Čo sa týka námietky premlčania a jej nemožnosti uplatniť ju v konaní pred súdom prvej inštancie, tak
tototvrdeniežalovanéhojetaktiežnepravdivé,pretožeodzačiatkusporumalvedomosťotom,akýnárok
si v žalobe žalobkyňa uplatňuje a mal možnosť poprieť tieto jej tvrdenia, vzniesť námietku premlčania,
čo však neurobil. Na námietku premlčania znesenú v odvolaní teda nemôže odvolací súd prihliadať.

22.Súd poukazuje na ust. § 366 CSP, podľa ktorého novoty v odvolacom konaní nie sú prípustné
a žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že znalecký posudok, ktorý predložil až spolu s odvolaním,
nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu je
obrana žalovaného, spočívajúca v jeho údajnom presvedčení, že ním predložený znalecký posudok

právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý zastupuje záujmy žalobkyne tento zástupca predloží súdu, je
nepochopiteľná až detinská.23.Ak žalovaný namietal výšku bezdôvodného obohatenia (predstavujúceho výšku sumy obvyklého
nájomného), aj pri tomto nároku žalovaný v priebehu celého konania neuviedol, aká by táto výška
mala byť podľa jeho posúdenia. Napokon, žalovaný nárok ani neuznal s tvrdením, že žalobkyňa

nikdy nevyjadrila nesúhlas s tým, že žalovaný údajne užíva celú nehnuteľnosť. Judikatúra v tomto
smere je stabilizovaná a vyplýva z nej, že hospodárením so spoločnou vecou sa rozumie aj užívanie
nehnuteľnosti. Ak užíva jeden zo spoluvlastníkov spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu bez dohody alebo rozhodnutia súdu, je povinný vydať to, o čo sa týmto užívaním obohatil. Takýto
nárok spoluvlastníka, ktorého podiel je takto užívaný iným spoluvlastníkom, je potom kvalifikovaný ako

bezdôvodné obohatenie. V posudzovanom prípade žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal dohodu
so žalobkyňou ako spoluvlastníčkou o užívaní nehnuteľnosti výlučne ním a bezodplatne, nepreukázal
ani prípadné rozhodnutie súdu o takomto výlučnom užívaní. V spore tiež nikdy netvrdil, že umožňoval
užívanie časti nehnuteľnosti žalobkyni. Záver súd prevej inštancie je preto i pri posúdení nároku
žalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohateniazasprávny.Takétoposúdeniesaajcezprizmudobrých
mravov javí ako spravodlivé, keďže žalovaný užíval aj druhú polovicu nehnuteľností dlhodobo bez

akejkoľvek odplaty.

24.Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

25.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením. Žalobkyňa bola
v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania

proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

26.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).