Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317214223
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4317214223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a

členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Ministerstvo
investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 4195/25,
811 09 Bratislava, IČO: 50 349 287, proti žalovanému: BEVA ISTOTA n.o. v likvidácii, so sídlom Ul.
SNP 2103/19, 934 01 Levice, IČO: 37 971 514, právne zastúpenému: LEGATE, s.r.o., advokátska
kanceláriasosídlomDvořákovonábrežie8/A,81102Bratislava,IČO:35846909,vkonanieozaplatenie
484.377,01 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 328.129,86 eur s príslušenstvom,
a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/145/2017-1199 zo dňa

19.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/145/2017-1199 zo dňa
19.03.2024 vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/145/2017-1199 zo dňa
19.03.2024 vo výrokoch I. a II. z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zaviazal žalovaného

k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 484.377,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 484.377,01 eur od 31.03.2016 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, vo výroku III. vzájomnú žalobu zamietol, vo výroku IV. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % v časti konania o vzájomnej žalobe. Rozhodol tak s poukazom
na ustanovenia § 80 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 147 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 269 ods. 2, § 273 ods.

1, § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, ods. 2, § 265, § 266 ods. 1, § 268, § 373, § 374 ods. 1, § 376,
§ 378, § 379, § 387 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1, ods. 2, § 391 ods. 1, § 397, § 404 ods. 1, ods. 2, §
369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinný v rozhodnom znení (ďalej len „ObZ“), §
3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 484.377,01 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že ako

Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program (ďalej len „RO pre ROP“) uzavrel dňa 14.10.2010
so žalovaným Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2212012012901 (ďalej len
„Zmluva o NFP“). Predmetom zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi
žalobcom („poskytovateľ“) a žalovaným („prijímateľ“) pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku(ďalej len „NFP“) zo strany žalobcu na realizáciu aktivít projektu s názvom „BEVA ISTOTA n.o. – rozvoj
sociálnych služieb“ (ďalej len „projekt“). V súlade s uzatvorenou Zmluvou o NFP poskytol žalobca
žalovanému časť NFP vo výške 601.703,26 eur, z toho 511.447,77 eur bol príspevok z prostriedkov EÚ

(Európsky fond regionálneho rozvoja „ERDF“) a 90.255,49 eur bol príspevok z prostriedkov štátneho
rozpočtu SR. Tieto finančné prostriedky boli pripísané na účet žalovaného nasledovne: dňa 18.07.2011
čiastka 511.447,77 eur a dňa 18.07.2011 čiastka 90.255,49 eur. Dňa 28.06.2013 uzavrel žalobca so
žalovaným Dohodu o splátkach č. DOS22120120129-01, keďže žalobcovi ako veriteľovi vznikol na
základe nezrovnalosti č. N21201759 nárok na vrátenie časti poskytnutého NFP vo výške 117.326,25

eur. Predmetom Dohody o splátkach bol záväzok žalovaného ako dlžníka splniť svoj peňažný záväzok
vo výške 117.326,25 eur. Prílohou Dohody o splátkach je Notárska zápisnica č. N 778/2012, Nz
50967/2012, NCRIs 51817/2012 zo dňa 06.12.2012, v ktorej žalovaný písomne uznal svoj dlh voči
žalobcovi, čo do dôvodu (nezrovnalosť č. N21201759) a výške 117.326,25 eur. Žalovaný výslovne
súhlasil s tým, aby sa v prípade nesplnenia jeho záväzku Notárska zápisnica stala exekučným titulom
podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (exekučné konanie č. EX 254/14) vedenom v jeho

prospech ako oprávneného proti žalovanému ako povinnému Exekútorským úradom Bratislava, A. B.
A., súdny exekútor. Žalobca výslovne uvádza, že peňažný záväzok žalovaného vyplývajúci z Dohody
o splátkach vo výške 117.326,25 eur odpočítal od poskytnutého NFP výške 601.703,26 eur a v tejto
žalobe si uplatňoval len rozdiel vo výške 484.377,01 eur. Dňa 06.11.2015 doručil žalovaný žalobcovi
list datovaný 05.11.2015 označený „Vec: Odstúpenie od zmluvy“. Žalobca tento list vyhodnotil ako

jednostranný dispozitívny právny úkon žalovaného ako účastníka Zmluvy o NFP, ktorým žalovaný
prejavil vôľu nebyť ďalej už ako prijímateľ a účastník Zmluvy o NFP viazaný jej ustanoveniami, právami
a povinnosťami z nej vyplývajúcimi. Dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovaným, t. j. 06.11.2015
zanikla Zmluva o NFP. Žalovaný v odstúpení od Zmluvy o NFP uviedol, že mu nebola poskytnutá
žiadna platba NFP, a to ani čiastočne. Žalobca však previedol na účet žalovaného dňa 18.07.2011

sumu 511.447,77 eur a 90.255,49 eur (spolu 601.703,26 eur). Podľa ustanovenia čl. 10 ods. 2 VZP
Zmluvy o NFP je žalovaný povinný v prípade odstúpenia od Zmluvy o NFP vrátiť žalobcovi NFP. Žalobca
preto listom z 02.02.2016, doručeným žalovanému dňa 09.02.2016 vyzval žalovaného na vrátenie
poskytnutého plnenia vo výške 484.377,01 eur. Lehota na vrátenie finančných prostriedkov uplynula dňa
30.03.2016. Nakoľko žalovaný poskytnutý NFP nevrátil, dostal sa s úhradou poskytnutého plnenia do

omeškania.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nedošlo k platnému zániku Zmluvy o NFP a v tejto súvislosti
poukázal na čl. 9 ods. 2 bod 2.2, bod 2.3, bod 2.6, bod 2.7 VZP, ktoré tvoria prílohu č. 1 k Zmluve o NFP,
ako aj § 345 ods. 1, § 346 ods. 1 ObZ. Žalovaný bol oprávnený odstúpiť od Zmluvy o NFP len v prípade

porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu, čo sa nestalo. Ak nie sú splnené zmluvné alebo
zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, to znamená, že záväzok nezanikne. Odstúpenie
od Zmluvy o NFP je preto neúčinné a žalovaný nie je povinný v zmysle čl. 10 ods. 2 VZP vrátiť žalobcovi
poskytnutý NFP vo výške 483.377,01 eur.

4. Žalobca v replike uviedol, že odstúpenie od zmluvy bol prejav vôle žalovaného, pričom žalobca
nespochybňoval jeho slobodnosť, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. ObZ neurčuje povinnosť, aby
obsahom odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu, pre ktorý príslušná zmluvná strana od zmluvy
odstupuje.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že ObZ vyžaduje na účinné odstúpenie od zmluvy niektorou zmluvnou
stranou existenciu zákonného alebo zmluvne dohodnutého dôvodu. V zmysle uzatvorenej Zmluvy o
NFP (v spojení s VZP) a ObZ by bol žalovaný oprávnený odstúpiť len v prípade porušenia zmluvných
alebo zákonných povinností na strane žalobcu. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že nedošlo k
žiadnemu porušeniu povinností žalobcu z uzavretej zmluvy, z čoho logicky vyplýva, že neexistuje

zmluvný alebo zákonný dôvod, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený účinne odstúpiť od
zmluvy. V ďalšom podaní žalovaný doplnil, že ak by aj (hypoteticky) dôvod pre odstúpenie od Zmluvy o
NFP skutočne existoval, odstúpenie nebolo urobené bez zbytočného odkladu, čím došlo k zmeškaniu
lehoty na okamžité odstúpenie, teda v takomto prípade mohlo byť odstúpenie urobené len spôsobom
určeným pre nepodstatné porušenie zmluvy. Keďže ku dňu doručenia odstúpenia nemožno identifikovať

porušenie Zmluvy o NFP zo strany žalobcu (a ani inú právne relevantnú skutočnosť), žalovaný nebol
oprávnený odstúpiť od zmluvy. Žalovaný navyše žalobcovi dodatočne oznámil listom zo dňa 09.10.2017,
že neexistoval akýkoľvek dôvod pre odstúpenie od zmluvy, pričom trval na ďalšom plnení zmluvy.6. Žalovaný vo vzájomnej žalobe uviedol, že žalobca sa na základe čl. 2.3 a 3.1 Zmluvy o NFP zaviazal
poskytnúť mu NFP v celkovej výške 3.151.733,44 eur (95 % z celkových oprávnených výdavkov na
realizáciu projektu). Žalovaný v súlade so Zmluvou o NFP, dňa 10.08.2011 podal Žiadosť o platbu (ITMS:

1024214)(ďalejlen„ŽoP“),ktoroužiadalposkytnúťčiastočnúúhradupríspevkuvovýške709.928,47eur.
Na preukázanie splnenia podmienok pre poskytnutie predmetnej čiastočnej úhrady príspevku žalovaný
predložil všetky prílohy. Dňa 27.11.2012 žalobca oznámil žalovanému, že v súvislosti s certifikačným
overovanímŽoPboliidentifikovanénezrovnalosti,vdôsledkuktorýchžalobcastanovilfinančnúkorekciu:
vo výške 5 % z oprávnených výdavkov za externý manažment projektu; vo výške 100 % z oprávnených

výdavkov za projektovú dokumentáciu; a vo výške 20 % z oprávnených výdavkov za stavebné práce.
Žalobca zároveň oznámil, že až do vysporiadania predmetnej nezrovnalosti bude zo strany žalobcu (t. j.
do zaslania oznámenia o vzájomnom finančnom vysporiadaní) poskytovanie príspevkov pozastavené.
Následne v priebehu rokov 2013 a 2014 vykonal Úrad pre verejné obstarávanie kontrolu dodržiavania
zák. č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVO“), na
základe ktorej dospel k záverom, že (vo vzťahu k stavebným prácam) ak aj k porušeniu ZoVO došlo,

tieto porušenia nemali vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uloženie finančnej korekcie zo strany
žalobcu vo vzťahu k položke Projektu – stavebné práce, bolo preto neoprávnené. Žalovaný listom
zo dňa 25.01.2019 poskytol žalobcovi doplňujúce prílohy, okrem iného aj vyžadované oznámenie o
vzájomnom finančnom vysporiadaní, ktoré bránili peňažnému plneniu žalobcu zo zmluvy. Žalovaný si
preto vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nasledovné právne nároky: refundácia nákladov za

externý manažment vo výške 6.440,72 eur, refundácia nákladov za stavebné práce vo výške 328.129,86
eur, refundácia nákladov za stavebný dozor vo výške 15.390 eur, celkovo v sume 349.960,58 eur.
Žalovaný si uplatnil vzájomnou žalobou nárok vo výške istiny 349.960,58 eur so zákonným úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 349.960,58 eur odo dňa 01.02.2018 do zaplatenia (t. j.
od dátumu doručenia listu žalovaného zo dňa 25.01.2018, ktorým došlo k doplneniu vysporiadania

vzájomných nárokov).

7. Žalobca v reakcii na vzájomnú žalobu uviedol, že ÚVO vykonalo kontrolu postupu pri zadávaní
zákazky, vyhlásenej uverejnením výzvy na predkladanie ponúk na internetovej stránke žalovaného dňa
24.09.2010 na predmet zákazky „Novostavba Domova dôchodcov Levice – stavebný dozor ex offo.

ZáverProtokoluÚVOdôvodí,ževykonanoukontrolounaddodržiavanímzákonaoverejnomobstarávaní
bolo z predloženej dokumentácie zistené, že kontrolovaný svojím postupom porušil opakovane § 9 ods.
4, § 99 ods. 1 písm. c) ZoVO v nadväznosti na § 33 ods. 1 a § 33 ods. 5 písm. a) a § 99 ods. 1 písm.
i), § 45 ods. 1 ZoVO pri zadávaní predmetnej zákazky. MPRV SR disponovalo tiež Protokolom ÚVO č.
2801-7000/2013-OK-8 zo dňa 07.11.2014, z ktorého vyplýva, že žalovaný sa dopustil pri posudzovaní

predmetu zákazky - porušenia § 9 ods. 4 ZoVO, postupoval v rozpore s princípom transparentnosti
s tým, že súčasťou kontrolovanej predloženej dokumentácie nebol doklad obsahujúci informácie o
spôsobe určenia predpokladanej hodnoty zákazky, čím zároveň postupoval v rozpore s § 5 ods. 1
ZoVO. Zároveň ako kontrolné zistenie ÚVO konštatovalo, že žalovaný sa dopustil konania, konal v
rozpore s § 99 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 33 ods. 1 a § 9 ods. 4 ZoVO, keď vo Výzve na

predkladanie ponúk a Súťažných podkladoch rozdielne stanovil podmienky účasti. Žalobca uviedol,
že v danom prípade ÚVO konštatovalo, že kontrolné zistenia nemali vplyv na výsledok verejného
obstarávania, avšak porušenie ZoVO zostáva existentné. Žalobca dôvodil, že certifikačným overovaním
boli zistené nedostatky tiež v procese verejného obstarávania a na základe takto definovaných zistení
pristúpilo MPRV SR k vyčísleniu korekcie vo výške 20 %. Dňa 18.07.2011 bola prijímateľovi uhradená

platba vo výške 601.703,26 eur. Za uvedené porušenia bola zo strany RO pre ROP v nadväznosti na
zistenia MF SR určená v zmysle Metodického pokynu CKO č. 11 (pre daný typ porušenia č. 16) 20 %
korekcia z hodnoty zákazky, pričom tá mala byť uplatňovaná na oprávnené výdavky za stavebné práce
a vybavenie alikvotne i v rámci ŽoP predkladaných v budúcnosti. Podaním zo dňa 27.11.2012 zaslal
žalobca žalovanému list „Zaslanie Správ o zistených nezrovnalostiach“, ktorým ho zároveň vyzval na

vrátenie časti poskytnutého príspevku vo výške 117.326,25 eur a zároveň oznámil, že poskytovanie NFP
je pozastavené až do doby úplného vysporiadania predmetnej nezrovnalosti zo strany žalovaného, t. j.
do dátumu zaslania úplného a správneho Oznámenia o vysporiadaní finančných vzťahov, ktoré je na
tento účel zároveň považované za oznámenie o odstránení zistených porušení Zmluvy o NFP v zmysle
čl. 7 bod 7 VZP. V záujme vysporiadania predmetnej nezrovnalosti MPRV SR uzatvoril so žalovaným

Dohodu o splátkach, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Notárska zápisnica zo dňa 06.12.2012, ktorou
bol uznaný dlh čo do dôvodu a výšky (čím žalovaný akceptoval i udelenie 20 % korekcie), pričom v
zmysle spomínanej Dohody o splátkach bol žalovaný povinný splniť svoj peňažný záväzok voči MPRV
SR v spolu 12 splátkach splatných v termínoch od 07.02.2013 do 07.01.2014. Zo strany žalovanéhovšak boli uhradené len 2 splátky v celkovej sume 19.600 eur. Uvedená vec tak bola postúpená na
exekučné konanie, v rámci ktorého mala byť doposiaľ vymožená čiastka 1.039,24 eur. Okresný súd
Levice uznesením sp. zn. 16Er/322/2014; EX 254/14 zo dňa 26.06.2020 zastavil exekúciu podľa § 2 ods.

1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože uplynula rozhodná doba. Vo vzťahu k argumentácii prijímateľa
obsiahnutej vo vzájomnej žalobe, že splnil podmienky na poskytnutie ďalšej časti NFP, a to predložením
už spomínaného listu zo dňa 29.01.2018, žalobca uviedol, že žalovanému bolo listom zo dňa 25.04.2018
tlmočené, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie a upustenia od vymáhania pohľadávky, pričom
vzhľadom na neexistujúci zmluvný vzťah je požiadavka prijímateľa na plnenie zmluvných povinností,

t. j. na úhradu predmetnej ŽoP a vzájomný zápočet pohľadávok, nemožná a nedôvodná. Pokiaľ mal
žalovaný za to, že Zmluva o NFP je aj naďalej platná, a to napr. i vo vzťahu k povinnostiam prijímateľa
poskytovať informácie a pravidelne predkladať monitorovacie správy opísaných v čl. 3 prílohy č. 1
VZP aktuálneho vzoru Zmluvy o NFP, tak nie je zrejmé, prečo si žalovaný neplnil svoje povinnosti z
nej vyplývajúce. Ak prijímateľ poruší túto povinnosť, resp. povinnosti, zo strany poskytovateľa to je
vnímané podľa čl. 9 ods. 2.4, písm. h) prílohy č. 1 VZP ako podstatné porušenie Zmluvy o NFP vedúce

k odstúpeniu od zmluvy, čo je spojené s nutnosťou vrátenia poskytnutého NFP alebo jeho časti.

8. Žalovaný v reakcii uviedol, že žalobca nie je oprávnený uložiť finančnú korekciu skôr než prebehne
zákonný dohľad nad verejným obstarávaním zo strany ÚVO, ktorého závery sú kľúčové pre posúdenie
oprávnenosti prípadnej finančnej korekcie. Pokiaľ ide o finančné korekcie v zmysle Správ o zistených

nezrovnalostiach (viď bližšie List zo dňa 27.11.2012 označený ako „Zaslanie správ o zistených
nezrovnalostiach“) boli uložené arbitrárne, svojvoľne, predčasne, bez akejkoľvek opory vo výsledkoch
riadne vykonaného dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany ÚVO, ktoré bolo ukončené až
03.12.2014. Pre ďalšie čerpanie NFP napokon boli splnené tak materiálne, ako aj formálne podmienky
(hoci dodatočne), a teda s ohľadom na podanú ŽoP zo dňa 11.08.2011 doplnenú listom zo dňa

25.01.2018, vzniku nároku uplatneného vzájomnou žalobou v zásade nič nebránilo.

9. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.03.2022 sp. zn. 13Cb/145/2017 – 791 vyhovel návrhu, aby
do konania na miesto doterajšieho žalobcu: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so
sídlom 812 66 Bratislava, Dobrovičova 12, IČO: 00 156 621, vstúpil nový žalobca: Ministerstvo investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie SR, so sídlom 811 05 Bratislava, Štefánikova 15, IČO: 50 349
287, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2022.

10. Na pojednávaní dňa 06.06.2023 súd prvej inštancie nepripustil zmenu vzájomnej žaloby žalovaného
zo dňa 10.02.2021 za prítomnosti žalobcu a prítomnosti právneho zástupcu žalovaného podľa § 143

ods. 1 CSP.

11. Súd prvej inštancie k posúdeniu nároku žalobcu po zhrnutí sporných a nesporných okolností
a vykonanom dokazovaní, žalobe o zaplatenie sumy vo výške 484.377,01 eur s príslušenstvom vyhovel.
Súd prvej inštancie zhrnul skutočnosti týkajúce sa nezrovnalosti č. N21201759 a vyčíslenej 20 %

korekcievsume117.326,25eur,ktorúžalovanýuznalaktorábolaobsahomspísanejNotárskejzápisnice
N 778/2012, Nz 50967/2012, NCRls 51817/2012 podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalovaný
neplnil na základe Notárskej zápisnice, ktorá sa stala exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom
na exekútorskom úrade pod spisovou značkou EX 254/14 u súdneho exekútora A. B. A., uhradil
žalovanému len sumu 1.337,04 eur. Dňa 27.11.2012 žalobca oznámil žalovanému, že poskytovanie

NFP bude pozastavené, a to až do doby úplného vysporiadania predmetnej nezrovnalosti zo strany
prijímateľa. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v odstúpení od zmluvy zo dňa 05.11.2015 správne
pomenoval dôvod odstúpenia, keď uviedol, že nie je spôsobilý zrealizovať a dokončiť projekt, keďže
vedel, že platby od žalobcu má pozastavené a projekt nebude vedieť zhotoviť. Žalovaný dňa 05.11.2015
odstúpil od zmluvy, ale dňa 09.10.2017 oznámil žalobcovi, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 05.11.2015

je neplatné, pričom dôvodil, že v súvislosti s projektom je možné uplatniť maximálnu korekciu 5 %. Dňa
27.11.2012 žalobca oznámil žalovanému výšku finančnej korekcie 20 % (č. l. 823). Súd prvej inštancie
skonštatoval, že ak by aj bola výška korekcie 5 %, čo predstavuje dlh namiesto 117.326,25 eur sumu vo
výške 29.331,562 eur, žalovaný ani túto výšku korekcie neuhradil. Faktický aj právny stav by bol preto
identický, to znamená, že žalobca dôvodne zastavil platby, dokonca žalovaný uznal v Notárskej zápisnici

aj korekciu vo výške 20 %, pričom nezaplatil ani 5 % na finančnej korekcii až doposiaľ, a teda by nemohol
pokračovať s realizovaním projektu. Žalovaný akceptoval postup žalobcu, až 09.10.2017 uviedol, že
odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné. Toto tvrdenie je podľa súdu prvej inštancie bezpredmetné,
pretože žalobcovi doposiaľ neuhradil ani 5 % výšku finančnej korekcie. Žalobca po odstúpení od zmluvyžalovaným, ktoré odstúpenie akceptoval, projekt ukončil a na základe ukončenia vyhotovil žiadosť o
vrátenie finančných prostriedkov dňa 02.02.2016, a preto podľa súdu prvej inštancie žalobca dôvodne
požiadal o vrátenie poskytnutého finančného príspevku podľa čl. 10 bod 2 VZP. Žalovaný od zmluvy

uzavretej žalobcom odstúpil, žalobca odstúpenie akceptoval. Nikoho ani žalovaného nie je možné nútiť,
aby zotrval v zmluvnom vzťahu. Na základe odstúpenia žalovaným, žalobca považoval Zmluvu o NFP
za ukončenú, keďže žalovaný jednoznačne vyjadril vôľu ukončiť zmluvu. Žalobca projekt technicky aj
právne ukončil po odstúpení žalovaným od zmluvy. Po ukončení projektu žalobcom, žalovaný o dva roky
považoval svoje odstúpenie od zmluvy za neplatné, pričom na pojednávaní dňa 01.12.2022 uviedol, že

stavba na ktorú žalobca poskytol NFP je vo fáze rozpracovanosti, sú tam len obvodové múry. Súd prvej
inštancie na základe uvedených skutočností skonštatoval, že celé správanie žalovaného po uzavretí
zmluvy je výkonom práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto podľa
§ 265 ObZ nepožíva právnu ochranu. Žalovaný sa domáhal toho, že odstúpenie od zmluvy je neplatné,
avšak nič nesvedčí tomu, že postupoval po odstúpení od zmluvy 05.11.2015 podľa ustanovení Zmluvy
o NFP. Žalovaný mal len obvodové múry na projekte, v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že predložil

žalobcovi záverečnú monitorovaciu správu a nepredkladal ani priebežne monitorovacie správy. Zmluva
bola platná a účinná do 31.08.2020, kedy mal žalovaný záverečnú monitorovaciu správu predložiť,
pričom nebolo tvrdené ani preukázané, že doba platnosti zmluvy bola predĺžená. Ku dňu rozhodnutia
súdu prvej inštancie uzavretá Zmluva o NFP už nebola platná ani účinná. V súdnom konaní bolo
nesporne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 601.703,26 eur, pričom strany sporu túto

skutočnosť ani nerozporovali. Súd prvej inštancie následne uzavrel, že ak žalovaný spôsobil neplatnosť
právneho úkonu – neplatnosť odstúpenia od zmluvy, pričom zmluva ku dňu rozhodnutia súdu už nebola
platná ani účinná, je podľa § 268 ObZ žalovaný povinný nahradiť žalobcovi škodu (žalobca je právnym
nástupcom subjektu, ktorému bol právny úkon odstúpenia určený). Žalovaný skutočnosť, že by právny
predchodca žalobcu o neplatnosti odstúpenia vedel, nepreukázal a týmto smerom bremeno dôkazu

neuniesol. Žalobca po odstúpení od zmluvy ukončil režim uzavretej zmluvy, z toho je zrejmé, že o
neplatnosti nemal vedomosť. Súd prvej inštancie skonštatoval, že existencia predpokladov na náhradu
škody bola v súdnom konaní preukázaná. Žalobca (právny predchodca žalobcu) poskytol žalovanému
sumu, ktorú si uplatnil v tomto súdnom konaní vo výške 484.377,01 eur. Následne žalovaný odstúpil
od zmluvy dňa 05.11.2015 a v kalendárnom roku 2017 oznámil poskytovateľovi NFP, že odstúpenie

je neplatné. Žalovaný na dokončení projektu nepracoval, prestal realizovať práce, pričom medzičasom
platne uzavretá zmluva na určitý čas do 31.08.2020 stratila platnosť a účinnosť. Súd prvej inštancie
preto uzavrel, že ak žalovaný namietal neplatné odstúpenie od zmluvy, žalobcovi vzniklo právo na
náhradu škody vo výške žalovanej istiny, nakoľko žalovaný spôsobil neplatnosť odstúpenia od zmluvy,
pričom žalobca sa ocitol v patovej situácii pre správanie žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie je preto

vzniknutá škoda v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaným (žalovaný odstúpil od zmluvy
v roku 2015, v roku 2017 sa domáhal neplatnosti odstúpenia, dlh, ktorý mal voči žalobcovi a ktorý uznal
vo výške 117.326,25 eur v Notárskej zápisnici ešte dňa 06.12.2012 neuhradil, žalobca ukončil aktívny
režim uzavretej zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy žalovaným, pričom aktuálne je už zmluva
neúčinná, stratila platnosť, žalobca nemôže platne odstúpiť od zmluvy, pričom ide o projekt, kde boli

použité finančné prostriedky aj z Európskej únie, kde je oveľa prísnejší režim sledovania pri využívaní
týchto prostriedkov, žalovaný tvrdil ešte v decembri 2022, že nevylučuje pokračovať v projekte, pričom
od 02.05.2023 je v likvidácii). Žalovaný vykonával úkony v časovom slede tak, že žalobcovi vznikla škoda
vo výške žalovanej istiny, a preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 484.377,01 eur.
Preto, ak by nebol dôvod na vrátenie peňažných prostriedkov pre neplatné odstúpenie žalovaným, ktorú

neplatnosť sám spôsobil, žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi a táto je vo výške
žalovanej sumy. O postupe žalovaného na projekte svedčí aj protokol o výsledku dodržiavania zákona
o verejnom obstarávaní zo dňa 07.11.2014 vyhotovený ÚVO č.: 2801-7000/2013-OK/8, podľa ktorého z
predloženej dokumentácie bolo zistené, že kontrolovaný svojím postupom porušil ZoVO, konal v rozpore
s § 9 ods. 4 ZoVO, konkrétne s princípom transparentnosti tým, že súčasťou kontrolovanej predloženej

dokumentácie nebol doklad obsahujúci informácie o spôsobe určenia predpokladanej hodnoty zákazky,
čím zároveň postupoval v rozpore s § 5 ods. 1 ZoVO a v rozpore s § 99 ods. 1 písm. c) v nadväznosti
na § 33 ods. 1 a § 9 ods. 4 ZoVO, keď vo výzve na predkladanie ponúk a súťažných predpokladov
rozdielne stanovil podmienky účasti, aj keď tieto kontrolné zistenia nemali vplyv na výsledok verejného
obstarávania.

12. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vzájomnej žalobe uviedol, že žaloba došla na súd dňa 12.10.2017,
pričom dňa 06.11.2020 žalovaný vyhotovil podanie, v ktorom si uplatnil na základe vzájomnej žaloby
sumu vo výške 328.129,86 eur s príslušenstvom. K tomuto nároku žalobca pripojil faktúry č. 20/11208/9,č. 24/11208/9, č. 121/11208/10, č. 2011/002, č. 2011/001, č. 02011/033, č. 20/IČ/2011. V Zmluve o NFP
si v bode 3.3.4. zmluvné strany dohodli, že oprávneným obdobím pre výdavky je obdobie stanovené vo
výzve na predkladanie žiadostí o NFP, a to od 01.01. do 31.12.2015. Žalovaný si tieto výdavky mal preto

uplatniť v oprávnenom období do 31.12.2015. Výdavky uplatnené po 31.12.2015 by logicky nemohli byť
považované za oprávnené, išlo by o neoprávnené výdavky. Ani otázka existencie, či neexistencie zmluvy
(keďže zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.08.2020) podľa súdu prvej inštancie nebola z hľadiska
oprávnenosti ministerstva financovať projekt bezvýznamná, nakoľko financovať projekt po 31.12.2015
bolo nemožné. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na dokumenty predložené žalobcom, a to

UsmernenieriadiacehoorgánupreregionálnyoperačnýprogramaoperačnýprogramBratislavskýkrajč.
2/2015, pričom v bode 1 sa uvádza, „V zmysle Metodického pokynu Centrálneho koordinačného orgánu
č. 16 k uzatváraniu operačných programov 2007 – 2013 (ďalej len „MP CKO č. 16“) konečný termín
oprávnenosti výdavkov je stanovený v zmysle čl. 56 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 do 31.12.2015.
Všetky výdavky realizované prijímateľom musia byť do tohto termínu uhradené, po tomto termíne ich
nemožno považovať za oprávnené a nemožno si ich nárokovať. Zároveň musí byť do tohto termínu

ukončená realizácia aktivít projektov v zmysle podmienok stanovených v príslušnej výzve a Zmluve
o NFP. Bod 3.3.4. zmluvy je v súlade s týmto usmernením vydaným Ministerstvom pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR, a preto aj žalovanému muselo byť známe, že vzájomná žaloba uplatnená v
roku 2020 na súde nemôže byť úspešná, lebo ide o neoprávnené výdavky z dôvodu ich uplatnenia
po dátume 31.12.2015. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca vo veci uplatnenej vzájomnej žaloby

nie je pasívne vecne legitimovaný, keď znakom postúpenia je, že postupník nadobúda práva, nie však
povinnosti, ktorá skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zamietnutie vzájomnej žaloby. Voči nároku
uplatneného vzájomnou žalobou žalovaným dňa 06.11.2020 na sumu 328.129,86 eur vzniesol žalobca
námietku premlčania vrátane rozšírenej vzájomnej žaloby. Súd prvej inštancie v súvislosti s nárokom
uplatneným vzájomnou žalobou poukázal na § 397 ObZ, v zmysle ktorého je premlčacia doba štyri

roky. Faktúry predložené žalovaným, boli splatné v kalendárnych rokoch 2009 až 2011, s najneskorším
termínom splatnosti do 13.11.2011. Žalovaný si preto akýkoľvek nárok z týchto faktúr mohol uplatniť
do 13.11.2015 (čo by bolo voči žalobcovi aj v súlade s bodom 3.3.4.). Na vzájomnú žalobu súd prvej
inštancie neaplikoval ustanovenie § 404 ods. 1 ObZ, nakoľko faktúry uplatnené žalovanou vzájomnou
žalobou boli vystavené na základe iných zmlúv, uzavretých medzi žalovaným a tretími osobami, ktorých

zmluvnou stranou nebol žalobca. Súd prvej inštancie vo vzťahu k dôvodne podanej žalobe, priznal aj
nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. z príslušnej istiny od 31.03.2016 do zaplatenia.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní o žalobe, ako aj

o vzájomnej žalobe, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) CSP a odvolacím návrhom sa domáhal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, ako aj

aby odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% voči žalovanému. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentačnou
líniou žalovaného spočívajúcej v absencii právneho a faktického dôvodu odstúpenia žalovaného od
zmluvy o NFP. Poukázal na absenciu zmluvného a zákonného dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany
žalovaného, ako aj na to, že odstúpenie nebolo vykonané bezodkladne, v dôsledku čoho je predmetné

odstúpenie neplatné. Podľa odvolateľa sa súd prvej inštancie rozporuplne, v náznakoch, v niektorých
častiach rozsudku priklonil k platnosti odstúpenia (bod 75. odôvodnenia napadnutého rozsudku), na
iných miestach vyjadril jeho celkovú bezpredmetnosť (bod 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Súdprvejinštanciejepretovosvojichzáverochnekonzistentnýazmätočný,vdôsledkučohojerozsudok
vnútorne rozporuplný. Vnútornú rozporuplnosť rozsudku umocňuje spájanie otázky platnosti, resp.

neplatnosti odstúpenia s uhradením korekcie zo stany žalovaného (bod 73. odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Uhradenie korekcie podmieňovalo uvoľnenie zvyšku NFP v prospech žalovaného. Jej
uhradenie nemá žiaden vplyv na platnosť alebo neplatnosť odstúpenia. Súd prvej inštancie dal do
súvisu uhradenie korekcie v jej správnej výške s platnosťou alebo neplatnosťou odstúpenia, napriek
tomu, že toto spojenie absentuje akúkoľvek kauzalitu. Súd prvej inštancie ďalej klasifikoval žalobcom

vymáhaný nárok ako náhradu škody žalobcu, a to napriek tomu, že žiadna zo sporových strán v žiadnej
fáze konania nežiadala o posúdenie nároku na náhradu škody. Žalobca sa v zmysle žalobného návrhu
domáhal vrátenia časti NFP v súlade s ustanovením čl. 10 ods. 2 VZP. Žalobca neoznačil svoj nárok
ako nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie vo svojich predchádzajúcich úkonoch neindikoval,že mieni oprávnenosť nároku posudzovať ako nárok na náhradu škody. Svojvoľné preklasifikovanie
žalobného návrhu bez predchádzajúcej náznaku uvedeného konania zbavilo žalovaného možnosti
využiť primerané prostriedky procesnej obrany, a namietať existenciu pojmových znakov vzniku nároku

na náhradu škody. Súd prvej inštancie sa s uvedenými pojmovými znakmi vysporiadal nepresvedčivo.
Podľa názoru odvolateľa nie je prítomný ani jeden z pojmových znakov nároku na náhradu škody. V
dôsledku tejto arbitrárnosti porušil zásady kontradiktórnosti strán a zásady rovnosti strán. Následne sa
odvolateľ vyjadril k nesprávnemu posúdeniu pôvodu právnej neistoty zo strany súdu prvej inštancie,
keďže táto mala podľa odvolateľa spočívať v tom, že porušenie ZoVO konštatované ÚVO nemalo vplyv

na výsledok ktoréhokoľvek zadania zákazky žalovaným, a preto bolo predmetné porušenie posúdené
žalobcom príliš striktne. Pozastavenie poskytovania NFP bolo neprimeraným opatrením žalobcu, najmä
s prihliadnutím na podmienku uhradenia korekcie, ktorej výška je spornou skutočnosťou strán sporu.
Keďže mal žalovaný záujem na pokračovaní projektu, čo v tej chvíli predstavovalo jediný spôsob
zabezpečenia úhrady oprávnene vynaložených nákladov na realizáciu predmetu Zmluvy o NFP, bol
postavený pred možnosti: uzatvorenie dohody o splátkach korekcie č. DOS2212012129-01; ukončenie

financovania projektu, teda úplne zastavenie poskytovania NFP. Subjektom v patovej situácií tak mal
byť žalovaný. Podľa odvolateľa nepostupoval vo vzťahu k žalobcovi v rozpore s poctivým obchodným
stykom. Popis skutkového záveru v bode 75. odôvodnenia napadnutého rozsudku je nesprávnym
a vlastným subjektívnym dohadom súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe a súdom prvej
inštancie popísanom materiálnom nedostatku, odvolateľ uviedol, že v zmysle bodu 3.4 Zmluvy o NFP

bola oprávneným obdobím pre úhradu výdavkov spojených s realizáciou projektu doba od 01.01.2007
do 31.12.2015. Dňa 10.08.2011 požiadal žalovaný žalobcu o uhradenie pohľadávky využitím oficiálneho
formuláru v zmysle podmienok Zmluvy o NFP. ŽoP bola vyhotovená na podklade faktúr vystavených
subdodávateľmi žalovaného, ktoré predstavujú pôvod pohľadávky a sú prílohou ŽoP. K uplatneniu
pohľadávky došlo v priebehu „oprávneného obdobia“, teda včas. Stotožňovanie vzájomnej žaloby s

prvým uplatnením pohľadávky je nesprávnym posúdením skutkového stavu. K formálnemu nedostatku
spočívajúcemu v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, žalovaný namietal, že vzájomná žaloba bola
na príslušný súd podaná dňa 10.12.2020 a v čase podania vzájomnej žaloby ešte nedošlo k zmene v
subjekte žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na § 80 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom
neposúdil Dohodu o prechode práv a povinností uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom a súčasným

žalobcom. Pri formulovaní nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu vychádzal len zo
znenia zákona (nie je zrejmé ktorého). Súd prvej inštancie však vzájomnú žalobu zo dňa 06.11.2020
zamietol ako nedôvodnú bez možnosti podať opravný prostriedok voči predmetnému rozhodnutiu a jej
rozšírenie zo dňa 10.12.2020 nepripustil, pričom svoje rozhodnutie nijak nezdôvodnil. K premlčaniu
pohľadávky odvolateľ namietal, že v zmysle § 388 ods. 2 písm. a) ObZ si vzájomnou žalobou uplatňoval

nárok na úhradu prostriedkov účelne vynaložených na realizáciu projektu, čo je samotnou podstatou
Zmluvy o NFP, z čoho vyplýva, že nárok žalovaného vyplýval zo Zmluvy o NFP.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že žalovaný v celom súdnom konaní účelovo a
formalisticky zúžil problematiku len na splnenie predpokladov platnosti odstúpenia od zmluvy podľa

ustanovení § 344 a nasl. ObZ. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovanému boli
pozastavené platby z dôvodu, že žalovaný neuhradil pohľadávku, ktorá predstavuje nezrovnalosť vo
výške 117.326,25 eur, ktorá je predmetnom exekučného konania, pričom žalovaný sám v konaní uviedol,
že ako nezisková organizácia nadobúdajúca financie z príspevkov od svojich klientov, nebol schopná
tento dlh splniť, ako aj, že sa pri realizácii projektu nevedel pohnúť, pokiaľ nie je spor vyriešený.

Žalovaný by do momentu vysporiadania s korekciou ani žiadne finančného prostriedky od žalobcu
obdržať nemohol. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že dôvod pozastavenia, ako aj spôsob
jeho realizácie nikto v konaní nespochybňoval, pričom s právnym dôvodom a výškou pohľadávky
žalobcu, ktorá vznikla z nezrovnalosti, žalovaný súhlasil v dohode o splátkach, ktorá bola potvrdená
Notárskou zápisnicou a je vykonateľným exekučným titulom. Najmä v nadväznosti na protinárok

uplatnený žalovaným sú relevantné skutočnosti súvisiace s pozastavením platieb, hraničného termínu
realizácie projektu, platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP, a to aj v prípade, ak by súd prvej inštancie
neposúdil otázku premlčania a platnosti odstúpenia v prospech žalobcu. Žalovaný by sa tak vrátil do
hmotnoprávneho postavenia, ktoré by neumožňovalo v zmysle Zmluvy o NFP čerpať NFP, z uvedeného
dôvodu by ani hypoteticky nebolo možné pokračovať v plnení Zmluvy o NFP. Súd prvej inštancie

správne aplikoval § 265, § 266 ObZ. Výkon práva žalovaného, ktorý bol v danom prípade v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, súd prvej inštancie podrobne v rozsudku opísal a tvorí ho
celý sled udalostí a správania žalovaného v zmluvnom vzťahu v konfrontácii so sledovaným účelom
Zmluvy o NFP. V tomto kontexte súd napríklad správne poukázal na časovú medzeru medzi odstúpeníma listom, ktorým sa žalovaný dovoláva neplatnosti svojho vlastného odstúpenia po takmer dvoch rokoch.
V danom prípade je relevantnou aj skutočnosť, že žalobca následne po odstúpení žalovaného požiadal
listom zo dňa 02.02.2016 o vrátenie finančných prostriedkov následkom odstúpenia, pričom tento

list ostal bez odozvy žalovaného. Následne podal žalobca na súd prvej inštancie návrh na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 27.02.2017. Dňa 02.11.2017 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz.
Napriek tomu, že si žalovaný bol vedomý, že následkom odstúpenia od Zmluvy o NFP má povinnosť
vrátiť všetky poskytnuté prostriedky od žalobcu, nereagoval ani na list zo dňa 02.02.2016, ale prvá
zmienka o tom, že považuje odstúpenie za neplatné sa objavila až v odpore proti vydanému platobnému

rozkazu zo dňa 20.11.2017, ktorý bol podaný dňa 27.11.2017. Súd prvej inštancie ďalej v rozsudku
poukázal na prebiehajúcu likvidáciu žalovaného, do ktorej vstúpil dňa 02.05.2023. Vzhľadom na to,
že účelom domáhania sa neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP zo strany žalovaného je najmä
pokračovanie v realizácii projektu, t. j. dokončenie výstavby budovy na účely následného poskytovania
sociálnej služby, odhliadnuc od iných relevantných skutočností vzhľadom na začatú likvidáciu, nie je ani
hypoteticky možné pokračovať v plnení Zmluvy o NFP a teda ani dosiahnuť účel samotnej Zmluvy o NFP.

Žalovaný by tak aj v prípade posúdenia odstúpenia, ako neplatného právneho úkonu musel nevyhnutne
vrátiť celý poskytnutý finančný príspevok z iných právnych dôvodov, nakoľko by projekt ako právnická
osoba v likvidácii nebola schopná realizovať. Už samotný vstup žalovaného do likvidácie predstavuje
eventuálne niekoľko dôvodov pre odstúpenie od Zmluvy o NFP zo strany žalobcu ako poskytovateľa,
a to pre podstatné porušenie Zmluvy o NFP (čl. 9 bodu 2.4 písm. k) VZP). Za relevantnú skutočnosť

považoval žalobca aj hraničný termín platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP, teda 31.08.2020, prípadne
iné ustanovenia Zmluvy o NFP, ktoré by v eventuálnom prípade predstavovali právny dôvod vymáhania
celého poskytnutého NFP. S ohľadom na uvedené preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku III. a IV. vecne správny a vo výroku I. a II. je potrebné vec zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

19. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Podľa ods. 2 vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak
súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Podľa ods. 3 na vzájomnú

žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

22. Podľa § 80 ods. 3 CSP ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

23. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.24. Podľa § 273 ods. 1 ObZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

25. Podľa § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento
alebo iný zákon.

26. Podľa § 349 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav

vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky
odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

27. Podľa § 351 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov

medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa ods. 2 strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy
poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

28.Podľa§265ObZvýkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku,nepožíva
právnu ochranu.

29. Podľa § 266 ods. 1 ObZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol

strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

30. Podľa § 268 ObZ, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej
bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody
platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).

31. Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

32. Podľa § 374 ods. 1 ObZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala
nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,
že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase
vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

33. Podľa § 378 ObZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je
možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

34. Podľa § 379 veta prvá ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk.

35. Podľa § 387 ods. 1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa
ods. 2 premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú.

36. Podľa § 388 ods. 1 ObZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

37. Podľa § 391 ods. 1 ObZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

38. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.39. Podľa § 404 ods. 1 ObZ, ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo
rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď
sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak

sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na
základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní. Podľa ods. 2 v prípadoch, na ktoré sa
nevzťahuje odsek 1, považuje sa protinárok za uplatnený v deň, keď bol v súdnom alebo rozhodcovskom
konaní podaný návrh na jeho prejednanie.

40. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť vo výroku III. a IV. rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolania žalovaného proti zamietajúcemu
výroku rozsudku o vzájomnej žalobe. Súd prvej inštancie v danej časti svoje rozhodnutie spôsobom

súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil, keď uzavrel, že
všetky výdavky realizované prijímateľom museli byť uhradené do termínu 31.12.2015, inak si ich po
tomto termíne nebolo možné nárokovať.

41. Odvolateľ k posúdeniu nároku uplatneného vzájomnou žalobou namietal nesprávne zistenie

rozhodujúcich skutočností, keď oprávneným obdobím pre úhradu výdavkov spojených s realizáciou
projektu podľa Zmluvy o NFP (bod 3.4) bola doba od 01.01.2007 do 31.12.2015, pričom dňa 10.08.2011
požiadal žalovaný o uhradenie uplatňovanej pohľadávky prostredníctvom ŽoP. K uplatneniu pohľadávky
podľa odvolateľa došlo v priebehu oprávneného obdobia, teda včas. Ďalej odvolateľ namietal nesprávne
právne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie, ako aj nesprávne právne posúdenie premlčania nároku

uplatneného vzájomnou žalobou.

42. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nestotožnil podanie vzájomnej žaloby s uplatnením
pohľadávky, ako sa mylne domnieval odvolateľ. Predovšetkým je potrebné uviesť, že platba k ŽoP zo
dňa 10.08.2011 bola pozastavená v dôsledku porušení ZoVO zo strany žalovaného, ktoré boli v priebehu

realizácie projektu zistené, čo bolo žalovanému oznámené listom dňa 27.11.2012. Následne žalovaný
listom zo dňa 25.01.2018 dopĺňal predmetnú ŽoP (č.l. 747, č.l. 849). Súd prvej inštancie správne v bode
87. odôvodnenia napadnutého rozsudku na základe bodu 1 Usmernenia RO č. 2/2015, Metodického
pokynu Centrálneho koordinačného orgánu č. 16 k uzatváraniu operačných programov 2007-2013 (str.
4-5, č.l. 966), ako aj čl. 56 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 1083/2006, uzavrel, že konečný termín

oprávnenosti výdavkov bol stanovený do 31.12.2015. Nemenej podstatným bolo aj to, že všetky výdavky
realizované prijímateľom museli byť do tohto termínu aj uhradené, nielen uplatnené príslušnou ŽoP,
ktorej úhrada bola pozastavená a ktorá bola navyše aj podľa samotného žalovaného doplnená až listom
zo dňa 25.01.2018 (teda po rozhodnom termíne 31.12.2015). Z vyššie uvedeného vyplýva, že výdavky,
ktoré neboli zároveň aj uhradené do termínu 31.12.2015, nebolo možné po tomto termíne považovať za

oprávnené. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že do uvedeného termínu musela byť ukončená
realizácia aktivít projektu, teda financovanie projektu po 31.12.2015 nebolo možné. S ohľadom na
predmetný záver, súd prvej inštancie správne zamietol nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou.

43. Námietky odvolateľa k posúdeniu premlčania a pasívnej vecnej legitimácie, sú odôvodnené,

avšak s ohľadom na záver uvedený v bode 42. odôvodnenia tohto rozhodnutia, nespôsobujú vecnú
nesprávnosťnapadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdkotázkepremlčaniauvádza,žesúdprvejinštancie
mal správne aplikovať § 404 ods. 1 ObZ. Protinárok uplatnený vzájomnou žalobou vyplýval zo Zmluvy
o NFP (platba uplatnená ŽoP zo dňa 10.08.2011), nie zo zmlúv s inými zhotoviteľmi diela, ako nesprávne
uzavrel súd prvej inštancie. Z uvedeného potom vyplýva, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou nebol

premlčaný v dôsledku spočívania premlčacej doby pri uplatnení protinároku (§ 404 ods. 1 ObZ).Tak
ako bolo uvedené vyššie dôvodnosť tejto odvolacej námietky však nemá vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia s poukazom aj na bod 42. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

44. Vo vzťahu k v odvolaní namietanému záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalobcu v konaní o vzájomnej žalobe odvolací súd konštatuje opodstatnenosť odvolacej
námietky založenej na dikcii § 80 ods. 3 CSP v nadväznosti na uznesenie súdu prvej inštancie č.
k. 13Cb/145/2017 – 791 zo dňa 02.03.2022 o pripustení zmeny žalobcu. Dôvodnosť tejto odvolacej
námietky však nezakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí vzájomnejžaloby (výrok III. napadnutého rozsudku), a to z dôvodu správnosti záveru súdu prvej inštancie
o nedôvodnosti vzájomnej žaloby, ku ktorej sa odvolací súd vyjadril v bode 42. tohto odôvodnenia.
V kontexte vyššie uvedeného sú irelevantné aj odvolacie námietky týkajúce sa Dohody o prechode práv

apovinností,ktoréanivprípadeichopodstatnenostiniesúspôsobiléprivodiťpreodvolateľapriaznivejšie
rozhodnutie vo veci vzájomnej žaloby.

45. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané
žalovaným vo vzťahu k zamietajúcej časti napadnutého rozsudku o vzájomnej žalobe nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. ako vecne správny potvrdil.

46. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom smerujúcim proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku dospel
odvolací súd k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného a o potrebe zrušenia rozsudku súdu prvej
inštancie v tejto časti.

47. Odvolateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, keď v dôsledku absencie vyhodnotenia
argumentačnej línie žalovaného o absolútnej neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP, je rozsudok
nepreskúmateľný. Ďalej odvolateľ namietal vnútornú nekonzistentnosť a rozporuplnosť odôvodnenia
rozsudku, keď sa súd prvej inštancie prikláňal k platnosti odstúpenia (bod 75. odôvodnenia napadnutého

rozsudku) a v ďalšej časti vyjadroval jeho celkovú bezpredmetnosť (bod 73. odôvodnenia napadnutého
rozsudku) a následne spájal otázku platnosti odstúpenia od zmluvy s uhradením korekcie (bod 73.
odôvodnenia napadnutého rozsudku).

48. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že odvolateľova námietka o absencii vyhodnotenia úvah

o platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP, je dôvodná. Súd prvej inštancie sa v žiadnom
bode odôvodnenia nezaoberal namietanou absenciou hmotnoprávneho dôvodu na odstúpenie od
zmluvy, keď podľa žalovaného Zmluva o NFP ani žiadne ustanovenie ObZ neustanovovali možnosť
žalovaného odstúpiť od zmluvy z dôvodu uvedeného v odstúpení od zmluvy. Súd prvej inštancie sa
následne nezaoberal ani tým, či odstúpenie od zmluvy bolo vykonané z dôvodu podstatného alebo

nepodstatného porušenia zmluvy, resp. či bolo vykonané bez zbytočného odkladu. Súd prvej inštancie
v bode 72. odôvodnenia napadnutého rozsudku síce konštatoval správnosť dôvodu odstúpenia, na
druhej strane v bode 78. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že dôvody, pre ktoré žalovaný
odstúpil od zmluvy uvedené v odstúpení od zmluvy, neboli pravdivé, nakoľko ku dňu 05.11.2015
žalobca poskytol žalovanému sumu vo výške 601.703,26 eur dňa 18.07.2011, čo bolo podľa súdu

prvej inštancie v konaní jednak preukázané, ale aj nesporné. Zároveň súd prvej inštancie na záver v
bode 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že žalobca dôvodne požiadal o vrátenie
poskytnutého NFP podľa čl. 10 bod 2 VZP, v zmysle ktorého ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy, je
prijímateľ povinný vrátiť poskytovateľovi NFP vyplatený do času odstúpenia. Predmetné konštatovanie
súdu prvej inštancie naznačuje hodnotenie odstúpenia od Zmluvy o NFP ako platného, keďže nárok

podľa citovaného článku mal vzniknúť na základe odstúpenia od zmluvy. Na druhej strane súd prvej
inštancie v bode 76. posledná veta a v bode 77. odôvodnenia napadnutého rozsudku uzatvára, že
zmluva bola platná a účinná do 31.08.2020, čo indikuje, že súd mal za to, že odstúpenie nebolo platné
a Zmluva o NFP zanikla uplynutím času. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že napadnuté
rozhodnutie v časti konania o žalobe trpí vnútornou rozpornosťou v odôvodnení rozsudku, keď súd

prvej inštancie nevyhodnotil (resp. rozporne hodnotil) správnosť hmotnoprávneho dôvodu uvedeného
v odstúpení od zmluvy, ako aj to, či tento dôvod uvedený v odstúpení je dôvodom, pre ktorý je možné
od Zmluvy o NFP odstúpiť, teda či došlo k porušeniu zmluvy (prípadne k porušeniu ustanovení ObZ),
či ide o porušenie povinností zo zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom a či prípadne bolo
odstúpenie od zmluvy vykonané bezodkladne. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie ani

neustálil, či došlo k platnému alebo neplatnému odstúpeniu od Zmluvy o NFP. Posúdenie platnosti, resp.
neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP je v prípade posudzovania nároku žalobcu podľa § 268 ObZ
podstatnou otázkou, keďže neplatnosť právneho úkonu je hypotézou právnej normy, ktorej následkom
je nárok na náhradu škody. V prípade aplikácie § 268 ObZ musí súd riadne a presvedčivo odôvodniť
predpoklady zodpovednosti za škodu uvedené v citovanom odôvodnení, predovšetkým musí súd prvej

inštancie jednoznačne ustáliť neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ktorú mal spôsobiť škodca (v danom
prípade to mal byť žalovaný) voči osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti
právneho úkonu vedela.49. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (IV.
ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tiež vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods.1 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Odvolací súd v kontexte odvolateľom označeného odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d) CSP konštatuje, že popísané pochybenie nie je len
vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale predmetné rozhodnutie trpí takou
vnútornou rozpornosťou rozhodnutia, keď súd prvej inštancie nemal ustálenú podstatnú otázku sporu-
platnosť, resp. neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ktorá tvorí hypotézu právnej normy (§ 268 ObZ), na
základe ktorej súd prvej inštancie založil priznanie nároku uplatneného žalobou, čo s ohľadom na mieru
intenzity má za následok naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

50. Odvolací súd považuje pre správne právne posúdenie predmetnej veci podotknúť, že súd prvej
inštancie v bode 75. odôvodnenia napadnutého rozsudku naznačil, že žalovaný od zmluvy odstúpil,
žalobca odstúpenie akceptoval, pričom nikoho nie je možné nútiť, aby zotrval v zmluvnom vzťahu, avšak
tieto úvahy ďalej v rámci posúdenia nároku na vrátenie NFP ďalej nerozvinul a nezaoberal sa aj iným

spôsobom ukončenia zmluvy pred skončením trvania Zmluvy o NFP ako len odstúpením. Z Dodatku
č. 2 vyplýva, že Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o NFP sa v celom rozsahu nahrádzajú
aktualizovanými VZP, ktoré tvoria prílohu č. 1 tohto Dodatku, a preto je v rámci posúdenia potrebné,
aby sa súd prvej inštancie zaoberal aktualizovaným znením VZP. Rovnako tak sa súd prvej inštancie
v rámci správnej právnej kvalifikácie nezaoberal posúdením toho, či má žalobca nárok na vrátenie NFP

ajvprípadeukončeniazmluvyinýmspôsobomakouplynutímčasu ačivprípadepodstatnéhoporušenia
Zmluvy o NFP je prijímateľ povinný vrátiť NFP (čl. 9 bod 2.12 aktualizovaných VZP).

51. K ostatným námietkam odvolateľa vzťahujúcim sa k časti nároku uplatneného žalobou, uvádza
odvolací súd nasledovné.

52. Súd prvej inštancie sa v bode 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyjadroval
o bezpredmetnosti vo vzťahu k otázke platnosti odstúpenia, ako sa nesprávne domnieval odvolateľ, ale
k obsahu listu žalovaného zo dňa 09.10.2017, v ktorom uviedol, že odstúpenie od zmluvy nepovažuje za
platné. Na otázku platnosti, alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy nemalo vplyv následné vyhlásenie

žalovaného, ani otázka určenia správnej výšky korekcie. Predmetnou výškou korekcie a jej správnosťou
sa zaoberal práve odvolateľ v oznámení zo dňa 09.10.2017, pričom súd prvej inštancie len podotkol,
že aj v prípade uplatnenia len 5 % korekcie, namiesto 20 % korekcie, by sa nezmenil faktický a právny
stav, keďže žalovaný neuhradil poskytovateľovi ani sumu 5 % korekcie (predmetná skutočnosť nebola
zo strany odvolateľa namietaná). Záveru súdu prvej inštancie o bezpredmetnosti námietok žalovaného

o tom, že správne mala byť určená len 5 % výška korekcie, predchádzalo správne konštatovanie,
že dôvodom pozastavenia poskytnutia NFP boli zistenia porušenia ZoVO týkajúceho sa ŽoP č.
22120120129402 uvedeného v Správe o zistenej nezrovnalosti č. N21201759. Vo vzťahu k predmetnej
nezrovnalosti bola medzi stranami konania podpísaná dohoda o splátkach zo dňa 28.06.2013 a na
základe tejto dohody aj Notárska zápisnica N 778/2012, Nz 50967/2012, NCRls 51817/2012, ktorou

žalovaný vyhlásil, že uznáva predmetný dlh. Na podklade predmetnej Notárskej zápisnice, ktorá bola
v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku aj exekučným titulom, bola vedená exekúcia u súdneho
exekútora Mgr. Jána Makitu pod sp. zn. EX 254/14, pričom žalovaný zo sumy zistenej nezrovnalosti vo
výške 117.326,25 eur, predstavujúcu 20 % korekciu, uhradil len sumu 1.337,04 eur. Uhradená suma teda
nepredstavovala ani žalovaným uhradenú 5 % korekciu. Odvolací súd v tomto smere len k poznámke

súdu prvej inštancie o nezmenenom faktickom a právnom stave uvádza, že tak ako uviedol žalobca,
poskytovanie NFP bolo pozastavené až do doby úplného vysporiadania predmetnej nezrovnalosti zo
strany žalovaného, t. j. do dátumu zaslania úplného a správneho Oznámenia o vysporiadaní finančných
vzťahov, ktoré je na tento účel zároveň považované za oznámenie o odstránení zistených porušení
Zmluvy o NFP v zmysle čl. 7 bod 7 VZP Zmluvy o poskytnutí NFP.

53. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie bez prejavu vôle strán konania preklasifikoval
nárok žalobcu na náhradu škody, a to bez predchádzajúcej indikácie tohto zámeru, v dôsledku čoho
porušil zásadu kontradiktórnosti a zásadu rovnosti strán konania. Odvolací súd v prvom rade uvádza,že zo základnej právnej zásady iura novit curia – súd pozná právo, vyplýva, že súd pozná a aplikuje
platné právo bez potreby, aby mu strany právne kvalifikovali nárok alebo aby ho dokazovali. Právne
otázky nie sú predmetom dokazovania, strany nedokazujú právne predpisy, ale iba skutkové otázky,

a preto sa na právny výklad nevzťahuje ani povinnosť tvrdenia strán konania. Súd je zodpovedný za
interpretáciu a uplatnenie práva (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/196/2009 zo
dňa 22.09.2010). Odvolací súd preto konštatuje, že „súdu nemožno uprieť, aby v spojení so skutkovými
zisteniami urobil sám odlišné a právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia“ (bližšie
pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 221/2024, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4Cdo/56/2024). Nie je preto správny názor odvolateľa, ak tvrdil, že rozdielnou právnou kvalifikáciou
oproti stranám konania súd prvej inštancie porušil zásadu kontradiktórnosti a rovnosti strán konania.
Povinnosti strany tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti týkajúce sa sporu (čl. 8, § 132 ods. 1, § 150 CSP)
zodpovedá právu protistrany na tieto skutkové tvrdenia reagovať. Zároveň strana, ktorá vedie procesný
útok,máoprávnenieuviesťajprávneposúdenietohtonároku,zčohopriamovyplýva,ženemápovinnosť
označiť právnu kvalifikáciu. Protistrana má oprávnenie tak reagovať aj na prípadné právne posúdenie

strany konania, ktoré nemusí byť správne, či uviesť vlastné právne posúdenie rozhodujúcich skutkových
okolností. Súd prvej inštancie však nie je povinný prevziať žalobcom tvrdenú právnu kvalifikáciu a vec
posúdiť podľa právnych noriem uvedených žalobcom, keďže je povinný posúdiť vec podľa tých právnych
noriem, ktoré na súdom zistený skutkový stav dopadajú.

54. Námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie neidentifikoval zámer posudzovať nárok žalobcu ako
nárok na náhradu škody, čím mu znemožnil vyjadriť sa k jednotlivým predpokladom zodpovednosti za
škodu, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Tak, ako bolo uvedené vyššie, žalovaný mal možnosť
počas celého konania vyjadriť sa k jednotlivým skutkovým okolnostiam, ktoré napĺňajú predpoklady
zodpovednosti za škodu. Z ustálenej judikatúry k otázke povinnosti poskytnutia predbežného právneho

posúdenia vyplýva, že „súd pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými
predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani vlastným prípadným predbežným právnym
posúdením“ (R 60/2021). Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že ani ustanovenie § 181 ods. 2 CSP
neukladá súdu prvej inštancie povinnosť viesť strany k zmenám v otázke rozloženia bremena tvrdenia
a dôkazného bremena, teda aj k substancovaniu skutkových tvrdení, a uneseniu bremena tvrdenia.

Rovnako tak nie je povinnosťou súdu prvej inštancie vopred vyhodnotiť skutkové zistenia a uviesť
stranámkonania,akozamýšľavovecirozhodnúť,čivopredtentonázorsostranamikonaniakonzultovať,
aby im následne umožnil uplatniť, či z hľadiska procesnej obrany, či procesného útoku, iné skutkové
tvrdenia, ak by sa ukázalo, že doposiaľ uplatňované tvrdenia a dôkazy nemôžu obstáť (obdobný záver
prijal aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 21Cdo/1037/2009 zo dňa 16.12.2010).

55. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil v rozsahu výrokov I. a II. a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v
ďalšom konaní bude vo vyššie naznačenom smere v intenciách záverov odvolacieho súdu zistiť a

ustáliť skutkový stav a predmetnú vec opätovne právne posúdiť. Úlohou súdu prvej inštancie bude
predovšetkým sa vysporiadať s námietkou platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP.
V súvislosti s nastolenou otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy sa súd prvej inštancie predovšetkým
vysporiada s tým, či hmotnoprávny dôvod uvedený žalovaným v odstúpení od zmluvy bol naplnený
a či tento dôvod odstúpenia predstavuje porušenie povinností uvedených v Zmluve o NFP alebo ObZ.

V prípade, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru o naplnení hmotnoprávneho dôvodu odstúpenia
od zmluvy, ktoré predstavuje porušenie ustanovení Zmluvy o NFP alebo ObZ, bude skúmať či došlo
k porušeniu podstatným alebo nepodstatným spôsobom a v tomto smere sa vysporiada aj s otázkou
bezodkladnosti vykonania odstúpenia od Zmluvy o NFP. V prípade, ak by súd prvej inštancie dospel
k záveru o platnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP, posúdi predmetný nárok podľa čl. 10 ods. 2 VZP.

Ak súd prvej inštancie posúdi v zmysle príslušných ustanovení týkajúcich sa platnosti právnych úkonov
odstúpenie od Zmluvy o NFP ako neplatné, bude sa zaoberať tým, či došlo k zániku zmluvného vzťahu
uplynutím času alebo aj iným spôsobom uvedeným v Zmluve o NFP pred dojednaným časom trvania
zmluvného vzťahu. Následne súd prvej inštancie v rámci správnej právnej kvalifikácie bude skúmať,
či nevznikol žalobcovi nárok na vrátenie NFP v zmysle Zmluvy o NFP a aktualizovaných VZP v znení

Dodatku č. 2 aj v prípade iného spôsobu ukončenia zmluvy ako odstúpením, či v dôsledku porušenia
povinností uvedených v Zmluve o NFP. V prípade, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok na
vrátenie NFP nevznikol zo Zmluvy o NFP, až následne je potrebné, aby sa v prípade zistenia skutkových
okolností spadajúcich pod hypotézu príslušnej právnej normy zaoberal právnym posúdením nárokuako náhrady škody, či bezdôvodným obohatením (posúdenie nároku na náhradu škody má prednosť
pred posúdením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia). Súd prvej inštancie vyhodnotí zistené
skutkové okolnosti v kontexte všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti,

tak aby poskytol dostatočné a presvedčivé vysvetlenie rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov.
Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim
dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými
skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané
dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup

súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne
tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery.

56. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

57. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).