Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/75/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120226050

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:6120226050.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5C/75/2020

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou
sosídlomČučmianskadlhá7,Rožňava,protižalovanému:Rímskokatolíckacirkev,BiskupstvoRožňava,
so sídlom Námestie Baníkov 46/20, 048 01 Rožňava, IČO: 00 179 108, zastúpenému JUDr. Vierou
Salonnáš Novákovou, advokátkou so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 11 282,68
eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

5C/75/2020

I. Žalobu v prevyšujúcej časti istiny 2 608,34 spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 30.1.2020 do
zaplatenia z a m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,78%.

o d ô v o d n e n i e :

5C/75/2020

1.Žalobcasapodanoužalobouvupomínacomkonaní(upravenézákonomč.307/2016Z.z.),doručenou
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.02.2020 ako súdu upomínaciemu, domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 7.954,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
7.954,68 eur od 30.01.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území D., obec D., okres D., evidovaných na liste vlastníctva Okresného úradu
Rožňava, katastrálny odbor, č. 4693 a to:
-pozemkuparcelyregistra„C“č.XXXX/XXovýmere82m2,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,- pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 1219 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie.
Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. D., obec D., okres D., evidovanej na liste

vlastníctva Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor, č. XXXX a to:
- stavby - druh stavby: 20, popis stavby: vrátnica nachádzajúca sa na parcele číslo XXXX/XX.

3. Žalovaný dlhodobo využíval časť pozemkov vo vlastníctve žalobcu ako príjazdovú cestu k predmetnej
stavbe a to časť parcely KNC č. XXXX/XX v rozsahu výmery 196 m2 a to v období od 01.06.2017 do

25.10.2018, kedy žalobca uzatvoril prechod cez pozemok parcely KNC č. XXXX/XX. Ďalej žalovaný
užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a to parcelu KNC č. XXXX/XX, na ktorej leží vrátnica vo
vlastníctve žalovaného a časť parcely KNC č. XXXX/XX vo výmere 126 m2, pod ktorou sú umiestnené
prípojky inžinierskych sietí žalovaného. Nakoľko žalovaný bez právneho dôvodu užíval predmetné
nehnuteľnosti v rozsahu príjazdovej cesty a dodnes užíva nehnuteľnosti - parcelu KNC č. XXXX/XX,
na ktorej stojí vrátnica v jeho vlastníctve a parcelu XXXX/XX v rozsahu výmery 126 m2, ktorú nemôže

plnohodnotne užívať z dôvodu tam nachádzajúcich sa prípojok inžinierskych sietí žalovaného, žalobca
si prostredníctvom tohto návrhu uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške istiny, ktorá predstavuje výšku primeraného nájmu za obdobné nehnuteľnosti, ktorá je v
danej lokalite vo výške 0,80 eur za m2/mesačne. Vzhľadom na skutočnosť užívania nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcu žalovaným, žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia znejúceho na

užívanie jeho pozemkov v rozsahu 194 m2 za obdobie od 01.06.2017 do 25.10.2018 a v rozsahu 208 m2
za obdobie od 01.06.2017 do 30.01.2020. Žalobná istina predstavuje násobok všeobecnej ceny nájmu
nehnuteľností a výmery užívanej plochy.

4. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v upomínacom konaní dňa 21.02.2020

vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

5. Žalovaný doručil dňa 11.03.2020 upomínaciemu súdu odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom
uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy neuznáva. Je účtovnou jednotkou a zároveň

platcom DPH, pričom vo svojom účtovníctve neevidujú žiadny záväzok voči žalobcovi. Nárok žalobcu
na zaplatenie uplatnenej sumy nie je podľa žalovaného dôvodný. Žalovaný mal za to, že právny dôvod
na užívanie pozemku je daný, a to súhlasom pôvodného vlastníka pozemkov s umiestnením stavby
a inžinierskych sietí. Bez udelenia tohto súhlasu by nebolo možné realizovať umiestnenie stavby a
nemohlo byť vydané stavebné povolenie. S ohľadom na udelenie súhlasu s umiestnením stavby vrátnice

a jej príslušenstva - inžinierske siete, zrkadlá, rampa, považoval za zrejmé, že ide o oprávnenú stavbu.
Na zriadenie týchto stavieb a ich umiestnenie na pozemkoch - parcele C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX pre k. ú. D., bol v minulosti udelený súhlas vlastníka nehnuteľností - pozemkov.
Písomný súhlas vlastníka pozemku dáva bez ďalšieho vlastníkovi stavby právo pozemok pod stavbou
užívať. Bol toho právneho názoru, že súhlas vlastníka pozemku so zriadením a umiestnením stavby a

jej príslušenstva na pozemkoch zaväzuje aj jeho právnych nástupcov. Tento súhlas bol podkladom pre
vydanie stavebného povolenia na umiestnenie stavby. Konštatoval, že právni predchodcovia žalobcu
sa v súlade s uvedeným dojednaním o bezodplatnom užívaní pozemku aj správali. K zmene došlo len
po tom, ako žalobca nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam a oplotil nehnuteľnosti, čím
žalovanému znemožnil prístup k vrátnici cez pozemky - parcelu C KN č. XXXX/XX a parcelu C KN

č. XXXX/XX. Z verejne dostupných registrov bolo podľa žalovaného, v čase uzavretia kúpnej zmluvy,
možné zistiť, že na parcele C KN č. XXXX/XX je umiestnená stavba - vrátnica a na parcelách C KN č.
XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XXprek.ú.D.,súumiestnenéhnuteľnéveci-príslušenstvoknehnuteľnosti.
Teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy musel žalobca vedieť, že nadobudne do vlastníctva nehnuteľnosti,
na ktorých stojí stavba a jej príslušenstvo a že toto nebude môcť užívať. Ak by konal aspoň so základnou

mierouopatrnostimuselzistiť,žestavbaapríslušenstvokstavbesúoprávnenýmistavbamipostavenými
so súhlasom vlastníka, ktorý ho prenechal do užívania bezodplatne. Zároveň poukázal na to, že
uvedené pozemky, toho času vo vlastníctve žalobcu, užíva bezodplatne od doby, kedy sa stal vlastníkom
nehnuteľností postavených na týchto pozemkoch a pred ním toto užíval bezodplatne jeho právny
predchodca, od doby výstavby stavieb. Ide o dobu viac ako 10 rokov. Pokiaľ by aj súhlas s umiestnením

stavby nebolo možné považovať za súhlas vlastníka s bezodplatným užívaním nehnuteľností, tak bol
toho právneho názoru, že žalovaný vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne užívať
pozemky pod stavbami a v ich okolí. Takýto stav existoval podľa žalovaného už v čase, kedy žalobca
nadobudol pozemky do svojho vlastníctva. Zároveň vzniesol z opatrnosti aj námietku premlčania nárokuna vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadal, aby súd nariadil vo veci pojednávanie a po vykonanom
dokazovaní vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov
konania.

6. Upomínací súd upovedomil a vyzval žalobcu v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), aby v lehote do 15 dní navrhol
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Zároveň sa žalobca k odporu proti platobnému
rozkazu vyjadril. Žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že tvrdenia žalovaného
v podanom odpore sú nerelevantné a zároveň ničím nepodložené. Žalovaný sa odvoláva na údajný
súhlas právneho predchodcu žalovaného, ale nesporným faktom je, že o uložení inžinierskych sietí
nemali vedomosť nielen právni predchodcovia žalobcu, ale ani distribučné spoločnosti. Na žalobcovom

pozemku neviazla v čase jeho nadobudnutia žiadna ťarcha v prospech žalovaného, žalobca teda
rozporoval skutočnosť tvrdenú žalovaným o existencii predošlého súhlasu. Pri zaoberaní sa otázkou,
či je nárok žalobcu na náhradu a to za obohatenie sa pri užívaní pozemku pod vrátnicou, dnes
vo vlastníctve žalovaného, dôvodný, je potrebné podľa žalobcu vychádzať z jeho preukázaného
obmedzenia vlastníckeho práva. Samotná Ústava Slovenskej republiky ako zákon najvyššej právnej sily,

neumožňujeobmedziťvlastníckeprávobeznáhrady.Dohodaobezodplatnomužívanínehnuteľnostípod
vrátnicou, stavbou dnes vo vlastníctve žalovaného, nebola súdu nijako preukázaná, tobôž nebola takáto
dohoda preukazovaná k užívaniu nehnuteľností nájomcami žalovaného na prejazd, či v rozsahu využitia
pozemkuosadeníminžinierskychsietí.Žalobcazároveňnavrhol,abysasúdvrámcidokazovaniavoveci
samej zaoberal dňom stavebného povolenia predmetnej stavby a titulom jej nadobudnutia v prospech

žalovaného.

8. Žalobca v roku 2016 nadobudol pozemok parcelu registra „E“ o výmere 1790 m2 a to titulom kúpnej
zmluvy od predošlých piatich podielových spoluvlastníkov. Predmetná nehnuteľnosť bola bez tiarch a
z druhu pozemku nebolo v čase nadobudnutia zrejmé, že ide o zastavanú plochu, čo i len čiastočne.

Stavbu žalovaného nechal zamerať a zmenu druhu pozemku aj pod stavbou žalovaného vybavoval
práve žalobca. Konštatoval, že jeho právni predchodcovia nedokázali svoje vlastníctvo využívať práve
z dôvodu bezprávnej uzurpácie si práv zo strany žalovaného. Právnym predchodcom žalobcu boli
predmetné nehnuteľnosti odňaté podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich
sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru, podľa zákona č. 71/1959 Zb. o

opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku a znárodnením zoštátnením na
základe výmerov niektorých odvetvových ministerstiev, vydaných po roku 1955 a odvolávajúcich sa
na znárodňovacie predpisy z roku 1948. Je preto podľa žalobcu zrejmé, že ani právny predchodca
žalovaného nemohol disponovať písomným súhlasom k bezodplatnému užívaniu nehnuteľností vo
vlastníctvežalobcu.Žalobcovisažalovanýzároveňtiežjavíakoosoba,ktoránebolastavebníkomstavby

na parcele CKN XXXX/XX a teda jej súhlas udelený byť nemohol a vzhľadom na povahu a právnu formu
právneho predchodcu žalovaného, ktorým boli Pozemné stavby, národný podnik, je zrejmé, že ani v
prospech tohto stavebníka právni predchodcovia žalobcu nemohli žiaden písomný súhlas udeliť a už
tobôž nie o bezodplatnom užívaní pozemku pod stavbou.

9. Žalobca ďalej konštatoval, že obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle trvalého vylúčenia vlastníka z
výkonu niektorej zložky vlastníckeho práva bez opory v zákone a rešpektovania ďalších predpokladov,
napr. z dôvodu verejného záujmu a za náhradu, nie je prípustné. Podľa jeho názoru nemožno vlastníka
trvalo vylúčiť z výkonu jeho vlastníckeho práva. Žalobca v tomto poukázal aj na dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, pričom mal za to, že jeho nárok je dôvodný a to vo forme

bezdôvodného obohatenia mesačnej renty spätne, lebo bol preukázateľne obmedzený vo faktickom
užívaní svojej nehnuteľnosti. V roku 2018 opätovne žalobca vyvolal rokovania, zmierlivo žiadal realizáciu
opatrení na uvoľnenie jeho vlastnej nehnuteľnosti. V priebehu rokovaní došlo k zisteniu, že realizácia inej
prístupovej cesty nebola ani začatá. Správanie sa žalovaného v priebehu rokovaní považoval žalobca za
konania v rozpore s dobrými mravmi, pričom práve u ustanovizne, akou je žalovaný, ho spôsob konania

nemilo prekvapil. V minulosti žalobca načrtol niekoľkokrát problematiku bezdôvodného obohacovania
sa na jeho úkor a nárok na ušlé nájomné. Nikto však nikdy pri rokovaniach nepredložil žiaden titul k
bezodplatnému užívaniu pozemkov vo vlastníctve žalobcu a to ani z čias jeho právnych predchodcov.10. Žalobca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu bezodplatne užívať pozemky pod stavbami a ich okolí, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení
uvádza, nemohlo dôjsť a na takéto originálne nadobudnutie práv nie sú splnené zákonné predpoklady. K

predmetnému vecnému bremenu nejestvuje predošlý právny titul a teda je zrejmé, že ani samotná držba
nemohla byť dobromyseľná. Žalobca kúpil lukratívnu nehnuteľnosť v časti neďaleko priemyselnej zóny
D. E., v rámci územného plánu mesta spôsobilej aj na mestskú zástavbu, bez tiarch a druh pozemku,
ornápôda,sámosebenijakonenaznačovalanizastavaniepozemkustavbou.Napredmetnompozemku
podľa žalobcu v čase kúpy neviazli žiadne ťarchy, neboli zakreslené žiadne inžinierske siete. Rozlohou

je neporovnateľne väčšia ako stavba na ňom stojaca vo výmere 82 m2, dnes vo vlastníctve žalovaného.
Žalobcovým zámerom bolo pozemok oplotiť a v rámci vlastných podnikateľských aktivít prenajať, časom
zastavať. Z uvedeného dôvodu začal rokovania o vysporiadaní práv k malej stavbe stojacej na časti
pozemku, ktorú právne dokázal rozoznať ako stavbu stojacu na jeho pozemku, po geometrickom
zameraní predmetnej stavby a pozemkov v jeho vlastníctve geometrickým plánom č. 20/2016 R. Do
uvedeného obdobia žalovaný sám túto stavbu zapísanú na liste vlastníctva, podľa vedomostí žalobcu,

nemal. Až pri rokovaní o návrhu na odkúpenie aj tejto stavby do výlučného vlastníctva žalobcu,
vyvolaného žalobcom, vyšli najavo skutočnosti o existencii inžinierskych sietí a záujme žalovaného
využívať právo prejazdu v prospech svojich nájomcov v iných nebytových priestoroch žalovaného. Tu
žalobca poukazuje na skutočnosť, že využívanie prístupu cez jeho pozemok tvorilo pridanú hodnotu pre
podnikateľské činnosti žalovaného, najmä pre nájomcov jazdiacich k okolitým nehnuteľnostiam žalobcu

nákladnými autami nad 3,5 t. Žalovaný z tohto prejazdu profitoval a žalobca bol naopak bez primeraného
protiplnenia obmedzený na výkone svojho vlastníckeho práva.

11. Vo vzťahu k námietke premlčania práva žalobca uviedol, že bezdôvodné obohacovanie žalovaného
trvá aj v súčasnosti a to ohľadom ušlého nájmu za pozemok pod vrátnicou a pozemok, cez ktorý sú

vedené inžinierske siete, spolu vo výmere 208 m2, k dnešnému dňu ide o nárok vo výške 1 248,-
eur, odo dňa podania žaloby. K dnešnému dňu naďalej na pozemku žalobcu stojí aj rampa aj zrkadlá
žalovaného, ktoré napriek výzvam žalovaný neodstránil. Žalobca požiadal súd, aby súd pokračoval v
konaní a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

12. Následne bol spor upomínacím súdom dňa 22.09.2020 postúpený tunajšiemu súdu.

13. Žalovaný sa opätovne vyjadril a to podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.10.2021, v ktorom
poukázal na to, že pôvodným vlastníkom pozemkov, ktoré boli toho času vo vlastníctve žalobcu a stavieb
(vrátnica a inžinierske siete), ktoré sú toho času v jeho vlastníctve, boli Pozemné stavby Rožňava, štátny

podnik v likvidácii, so sídlom Štítnická 48, 048 01 Rožňava. Ako doklad na preukázanie svojich tvrdení
priložil kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 03.04.1995. Pôvodný vlastník - Pozemné stavby Rožňava, štátny
podnik v likvidácii, so sídlom Rožňava, podľa žalovaného postavil stavby - vrátnicu a inžinierske siete
na svojich pozemkoch ešte pred rokom 1995, teda pred uzavretím kúpnej zmluvy. Je teda podľa jeho
názoru zrejmé, že stavebné povolenie na stavbu predmetných nehnuteľností bolo udelené z dôvodu, že

stavby realizoval vlastník pozemku. Stavby a to vrátnica a jej príslušenstvo - inžinierske siete, zrkadlá,
rampa, sú oprávnenou stavbou. Na zriadenie týchto stavieb a ich umiestnenie na pozemkoch - parcelách
C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX pre k. ú. D., bol v minulosti udelený súhlas vlastníka
nehnuteľností - pozemkov (vlastník pozemkov a vlastník stavieb bol totožný). Nakoľko bol vlastník
pozemku a vlastník stavieb totožný, je podľa žalovaného zrejmé, že vlastník pozemku dal súhlas na

stavbu stavieb na tomto pozemku. Súhlas vlastníka pozemku so zriadením a umiestnením stavby a
jej príslušenstva na pozemkoch zaväzuje aj jeho právnych nástupcov. Z verejne dostupných registrov
bolo v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom možné zistiť, že na
parcele C KN č. XXXX/XX je umiestnená stavba - vrátnica a na parcelách C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX pre k. ú. D., sú umiestnené hnuteľné veci - príslušenstvo k nehnuteľnosti. Uvedené totiž podľa

žalovaného vyplýva aj z údajov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nakoľko pri parcele C KN č.
XXXX/XX, na ktorej stojí vrátnica, je ako spôsob využitia parcely uvedený kód „17“ = pozemok, na ktorom
je postavená budova bez označenia súpisným číslom a pri údajoch o právnom vzťahu je uvedené, že
vlastník pozemku nie je totožný s vlastníkom stavby a pri parcele C KN č. XXXX/XX, na ktorom sú
postavené inžinierske siete, je uvedený kód „22“ = pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba.

V ostatnom sa pridržiaval argumentácie uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu.

14. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.10.2021 navrhol rozšírenie žalobného návrhu o obdobie
od podania žalobného návrhu po dobu trvania vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti. Poukázal na túskutočnosť, že uzavretím areálu pre prechod nákladných motorových vozidiel zabezpečil, že v časti
náhrady zodpovedajúcej primeranému nájomnému za užívanie príjazdovej cesty sa žalovaný nemohol
ďalejobohacovať,avšaknaďalejužívalčasťnehnuteľnostižalobcuatopozemokpodstavbounaparcele

KNC XXXX/XX o výmere 82 m2 a prípojky v rozsahu 126 m2. Žalobca preto svoj nárok rozšíril o
bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.02.2020 do 06.10.2021, teda o obdobie 20 mesiacov, keď
sa podľa neho žalovaný obohatil na jeho úkor o nemajetkovú ujmu zodpovedajúcu spolu sume 3.328,-
eur, vypočítanú ako 208 m2 x 20 m x 0,80 eur. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd po
vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 11 282,68 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 954,68 eur od 30.01.2020 do zaplatenia a
zo sumy 3 328,- eur od 22.10.2021 do zaplatenia a zároveň mu prizná nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v plnom rozsahu. Súd na pojednávaní dňa 6.5.2022 pripustil zmenu žaloby v zmysle
návrhu žalobcu zo dňa 27.10.2021.

15. Súd rozsudkom sp. zn. 5C/75/2020-147 zo dňa 6.5.2022 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 11 282,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 954,68
eur od 30.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 3 328,- eur od 22.10.2021 do zaplatenia a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (II.). Súd mal za preukázanú dôvodnosť nároku, že na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu, a to užívaním predmetných nehnuteľností (pozemkov) vo vlastníctve

žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu, v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nároku
žalobcu považoval skutočnosť, kedy žalobca uzatvoril prechod cez pozemok parcely registra „C“ č.
XXXX/XX a to 25.10.2018, kedy žalobca už nepochybne musel mať vedomosť o vzniku bezdôvodného
obohatenia a aj o tom, kto ho získal (žalovaný). Nakoľko žalobca si žalobu na upomínacom súde uplatnil

už dňa 03.02.2020, je nepochybné, že tak urobil pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Plynutie objektívnej premlčacej lehoty určil v zmysle
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu podľa tvrdenia
žalobcu došlo. Vzhľadom na to, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.06.2017, súd mal za preukázané, že nárok žalobcu, ktorý si uplatnil z titulu

bezdôvodného obohatenia nepochybne nie je premlčaný, nakoľko žalobu podal na upomínací súd ešte
dňa 03.02.2020 a preto nedošlo k uplynutiu objektívnej trojročnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu
považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného, súd pri jej určení vychádzal z rozsahu pozemkov vo
vlastníctve žalobcu, ktoré žalovaný užíval bez právneho dôvodu, ktorý bol tvrdený žalobcom a ktorý

nebol žalovaným relevantným spôsobom spochybnený a preto ho súd s poukazom na ustanovenie §
151 ods. 1 CSP, považoval medzi stranami sporu za nesporný. V prípade parcely č. XXXX/XX (na ktorej
sa nachádza vrátnica vo vlastníctve žalovaného) ide o výmeru 82 m2, v prípade parcely č. XXXX/XX (na
ktorej sa nachádza príjazdová cesta vo vlastníctve žalovaného) ide o výmeru 196 m2 a v prípade parcely
č. XXXX/XX (na ktorej sa nachádzajú prípojky inžinierskych sietí) ide o výmeru 126 m2. Zároveň súd pri

určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal aj z listiny stanovisko - vyčíslenie hodnoty nájmu za
užívanie nehnuteľnosti zo dňa 08.01.2020, ktorú vypracovala spoločnosť RealityRožňava, s. r. o. (č. l. 5
súdneho spisu), ktorá predstavuje výšku primeraného nájmu za obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite
(vo výške 0,80 eur za m2/mesačne). A taktiež z dĺžky trvania bezdôvodného obohatenia u žalovaného u
jednotlivých pozemkov, v prípade parcely č. XXXX/XX (na ktorej sa nachádza vrátnica) a č. 4484/88 (na

ktorej sa nachádzajú prípojky inžinierskych sietí) si žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie
od 01.06.2017 do 06.10.2021 a teda obdobie 52 mesiacov a 0,19 mesiaca za mesiac október 2011 (do
06.10.2021, teda 6/31 dní), t. j. za obdobie 52,19 mesiacov a v prípade parcely č. XXXX/XX (na ktorej sa
nachádzapríjazdovácesta)zaobdobieod01.06.2017do25.10.2018,kedydošlokzamedzeniuprístupu
žalovaného k tomuto pozemku, za obdobie 16 mesiacov a 0,81 mesiaca za mesiac október 2018 (do

25.10.2018), t. j. za obdobie 16,81 mesiaca. Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného je
súčinom týchto troch činiteľov (výmery pozemkov žalobcu, ktoré neoprávnene užíval žalovaný, obdobia
vktorýchichužívalavýškyprimeranéhonájmuzaužívanieobdobnýchnehnuteľností).Vprípadeparcely
č. XXXX/XX predstavuje výška bezdôvodného obohatenia sumu 3.423,66 eur (52,19 x 82 x 0,8), v
prípade parcely č. XXXX/XX (príjazdová cesta) sumu 2.635,81 eur (16,81 x 196 x 0,8) a v prípade

parcely č. XXXX/XX (prípojky inžinierskych sietí) sumu 5.260,75 eur (52,19 x 126 x 0,8). Celková výška
bezdôvodného obohatenia u žalovaného za žalované obdobie tak predstavuje sumu 11.320,22 eur,
pričom žalobca si po pripustení zmeny žaloby uplatnil sumu vo výške 11.282,68 eur.16. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 9Co/91/2022-216 zo dňa 2.10.2024, potvrdil rozsudok
tunajšieho súdu zo dňa 6.5.2022, a to v rozsahu uloženia povinnosti žalovaného žalobcovi zaplatiť 8
675,39 eur s úrokmi z omeškania 5% ročne z istiny 5 437,39 eur od 30.1.2020 do zaplatenia a z istiny

3 328 eur od 22.10.2021 do zaplatenia. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach nadobudol v tejto časti právoplatnosť 19.11.2024. Vo zvyšku v sume 2 608,34 eur s
úrokmi z omeškania od 30.1.2020 do zaplatenia, a to za užívanie pozemkov pod prístupovou cestou,
inžinierskymi sieťami i vrátnicou v období od 1.6.2017 do 2.2.2018 vrátane odvolací súd rozsudok súdu
prvejinštanciezodňa6.5.2022zrušilavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Vďalšomkonaní

úlohou súdu bolo vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným za obdobie od 1.6.2017
do 2.2.2018 a zistiť, kedy najskôr sa žalobca dozvedel o skutkových okolnostiach svedčiacich o tom, že
najehoúkorjehomajetokbezodplatneužívažalovanýaprihliadnuťnavšetko,čozdoposiaľvykonaného
dokazovania vzniklo vrátane toho, čo bolo predmetom jednania medzi stranami počas ich mimosúdnych
rokovaní, ak to pre posúdenie námietky premlčania bude rozhodujúce. Dôkazné bremeno v tomto
smere bolo na žalovanom, ktorý v spore tvrdí, že žalobca svoju vedomosť o bezdôvodnom obohatení

žalovaného na jeho úkor mal už skôr, než dňom 25.10.2018, kedy oplotením vrátnice žalovanému
zamedzil vstup na svoje pozemky.

17. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (27.6.2025 a 31.10.2025) a vykonal dokazovanie
oboznámením sa so žalobou, písomnými podaniami strán sporu, výsluchom žalobcu a listinnými

dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

18.Zkúpno-predajnejzmluvyzodňa03.04.1995,predloženejžalovaným,uzavretejmedzispoločnosťou
Pozemné stavby Rožňava, štátny podnik v likvidácii ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim (ďalej
len „kúpna zmluva“) vyplýva, že predávajúci ako výlučný vlastník nehnuteľností - zapísaných na LV č.

X, k. ú. D., na ul. F. XX, previedol na žalovaného nehnuteľnosti špecifikované v zmluve, medzi inými
tiež vrátnicu stavebného dvora, vrátane prípojky vody a kanalizácie a spevnených plôch o rozlohe 28
m2, nachádzajúcich sa na parcele č. XXXX/XX. Z predmetnej zmluvy taktiež vyplýva, že pozemky pod
uvedenými stavbami nie sú predmetom predaja a kúpy.

19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. zo dňa 23.2.2016 vyplýva, že bola v tom čase na ňom
evidovaná parcela reg. E KN č. XXXX/X o výmere 1790 m2 druh pozemku orná pôda a z legendy
vyplýva, že sa jedná o pozemok umiestnený v zastavanom území obce.

20. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. zo dňa 03.02.2020 vyplýva, že výlučným vlastníkom

pozemkov parcely registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 82 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
a č. XXXX/XX o výmere 1219 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, bol toho času žalobca.
Z legendy k parcele č. XXXX/XX je podľa kódu 17 zrejmé, že spôsob využitia parcely je pozemok, na
ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom. Z legendy k parcele č. XXXX/XX je podľa
kódu 22 zrejmé, že spôsob využitia parcely je pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba –

cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súčasti.

21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. zo dňa 03.02.2020 vyplýva, že výlučným vlastníkom
stavby: vrátnica, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,

bol toho času žalovaný.

22. Na geometrickom pláne č. 20/2016 vyhotoveného G. H. H. zo dňa 13.7.2016 je grafické znázornenie
parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/XX, pričom v časti výmer je k parcele č. XXXX/XX vo
vlastníctvežalobcuuvedenýkód18a20,t.z.žesajednáopozemok,naktoromjepostavenábudovabez

označenia súpisným číslom, iná budova a v poznámke je uvedené, že právny vzťah k stavbe s.č.o. na
parcele C KN p.č. XXXX/XX je evidovaný na LV č. XXXX. K parcele č. XXXX/XX je uvedený kód 22, t.z.,
že ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia,
lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

23. Zo stanoviska realitnej kancelárie RealityRožňava, s. r. o., zo dňa 08.01.2020 vyplýva, že priemerná
cena za nájom obdobných nehnuteľností v danej lokalite je 0,80 eur/m2 za mesiac.24. Z rozhodnutia Odboru výstavby Mestského národného výboru v Rožňave č. - Výst. 2506/1977 zo
dňa 27.07.1977 vyplýva, že na základe žiadosti spoločnosti Pozemné stavby Rožňava, štátny podnik,
ako stavebníka bolo rozhodnuté o povolení užívania Centrálneho dvora Pozemných stavieb, v rámci

ktorého bola medzi inými stavbami daná do užívania aj budova vrátnice, podľa článku III. bodu 9 tohto
rozhodnutia. V rozhodnutí je výslovne uvedené, že účastníci správneho konania súhlasia s vydaním
uvedeného užívacieho (kolaudačného) rozhodnutia.

25. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.5.2016 medzi predávajúcimi I. D., E. A., I. J., K. G. G. L., M., N.

O. a kupujúcim A. B. vyplýva, že predávajúci ako podieloví spoluvlastníci predali kupujúcemu pozemok
reg. E KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1790 m2. V bode 5.2 kúpnej zmluvy je prehlásenie
kupujúceho, že pred uzatvorením tejto zmluvy sa oboznámil so stavom kúpy. Stav predmetu kúpy je mu
úplne známy z písomnej dokumentácie predávajúcich (z listu vlastníctva, na ktorom je predmet kúpy
zapísaný), ako aj z osobnej prehliadky a prehlasuje, že predmet kúpy prijíma a kupuje bez výhrad, v
stave v akom stojí a leží.

26. Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor doručil súdu historický spis týkajúci sa parcely EKN XXXX/
X a jej preklopeniu do parciel reg. C a zápisu geometrického plánu vyhotoveného G. H.. V prílohe
zaslal overenú kópiu žiadosti o zápis geometrického plánu č. XXXXXXXXX-XX/XXXX-XX-XXX/2016
vyhotoveného G. H. H. a úradne overeného G. L. A. dňa 25.7.2016, evidovanú pod R-304/2016 pol.

2294/16, z ktorej vyplýva, že žiadosť o zápis geometrického plánu podal dňa 27.7.2016 A. B.. Súčasťou
prílohy bola aj overená kópia Protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte OU-RV-KO1-2016/X-38-
BA 1723/16 spolu so všetkými prílohami a list vlastníctva č. XXXX s chronológiou zmien od dátumu
9.6.2016, k.ú. D.. Podľa katastra nehnuteľností bol geometrický plán č. 20/2016 vyhotovený G. H.
zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 20.9.2016, zároveň kataster oznámil, že v zmysle 31 ods. 6

katastrálneho zákona sa ukladá povinnosť zasielať rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu účastníkom
konania a podľa § 37 katastrálneho zákona sa ukladá povinnosť zasielať oznámenie osobám, ktorých
právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že bol vykonaný zápis do katastra záznamom do 15 dní
odo dňa rozhodnutia alebo zápisu práva do katastra. Katastrálny zákon neukladá povinnosť zasielať
oznámenia o zápise pri podaniach evidovaných v ostatných registroch o katastrálnom konaní.

27. Na pojednávaní 22.10.2021 právna zástupkyňa žalobcu okrem iného uviedla, že čo sa týka tvrdení
právneho zástupcu v súvislosti s tým, že žalobca už len pri bežnej opatrnosti z listu vlastníctva v čase
nadobúdania nehnuteľností mal vedieť o tom, o aké nehnuteľnosti ide a akými stavbami sú zaťažené,
toto tvrdenie považoval žalobca za zavádzajúce, pretože v čase kúpy nehnuteľností tak, ako predložil

súdu list vlastníctva č. XXXX zo dňa 23.02.2016, sa predmetná parcela označovala v celosti č. XXXX/X
vo výmere 1790 m2 ako orná pôda. Žiadny kód užívania pozemku nie je na danom liste vlastníctva
uvedený. Kódy k užívaniu pozemku, rozparcelovanie tak, ako to prednášal právny zástupca žalovaného,
vznikli až na základe geometrického plánu a zamerania G. H., ktorú požiadal o toto zameranie žalobca
potom, čo sa stal vlastníkom nehnuteľností. Žalobca uviedol, že samotný žalovaný dokonca nevedel v

čase prevodu vlastníckeho práva žalobcu, podľa listu vlastníctva, ani zistiť umiestnenie vlastnej stavby.

28. Na pojednávaní 22.10.2021 právna zástupkyňa žalovaného okrem iného uviedla, že pokiaľ ide o
tvrdenia, že žalobca nemal vedomosť o existencii týchto stavieb, poukázal na to, že v čase, keď kupoval
tieto nehnuteľnosti, tak na liste vlastníctva boli uvedené pri jednotlivých parcelách kódy, pri parcele

XXXX/XX bol kód 17, t. z. že ide o pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisného
čísla, pričom dole, pri údajoch o právnych vzťahoch bolo napísané, že vlastník pozemku nie je totožný
s vlastníkom stavby, teda v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mohol žalobca vedieť, že na pozemku stojí
vrátnica, vyplývalo to priamo z listu vlastníctva. Takisto pri parcele č. XXXX/XX, na ktorej sú postavené
inžinierske siete, je uvedený kód 22, teda pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba. Teda v

prípade potrebnej opatrnosti sa mohol podľa názoru žalovaného žalobca dozvedieť, že tieto stavby sú
zaťažené takýmto spôsobom, že na nich sú postavené stavby. Pokiaľ ide o nárok, jeho vyčíslenie ako aj
dobu, za ktorý sa tento nárok uplatňuje, tak žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na § 107
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade bezdôvodného obohatenia sa toto premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca si uplatňuje
nárok za obdobie od 01.06.2017 do 25.10.2018 a od 01.06.2017 do 30.01.2020. Nakoľko návrh na
vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený podľa potvrdenia, ktoré obdržal, dňa 08.02.2020, malza to, že všetky nároky, ktoré sú staršie pred 08.02.2018 by boli premlčané, pokiaľ by mal žalobca nárok
na zaplatenie tejto sumy, čo však poprel.

29.Zvýpovedežalobcuvyplýva,geometrickýplánbolvypracovanýnajehonávrh,lebochcelpreklopiťÉ-
čkovú parcelu do C-čkovej. Poveril tým geodetku p. H. a požiadal ju, aby jasne stanovila hranice v teréne.
V tej chvíli vôbec nebolo jasné, že vrátnica nie je jeho, nevyplývalo to ani z geometrického plánu. Po
vypracovaní geometrického plánu riešil s p. H. chýbajúcu výmeru cca 50 m2. Keď kúpil pozemok, ten bol
otvorený a prechádzali po ňom autá, on s tým nesúhlasil, lebo z toho nemal žiaden prospech a pozemok

zavrel v roku 2018. Pozemok pod príjazdovou cestou bol jeho, no nebolo jasné, že je to príjazdová cesta.
Ľudia mohli chodiť aj inými cestami, že chodili tade, bola ich voľba. Potom začal skúmať, prečo tade
chodia autá, dnu bol nejaký areál, kde bolo šrotovisko a nejaká píla, chodili cez jeho pozemok. V období,
keď riešil pozemok, výmeru a tieto veci prešlo vyše roka, s pozemkom sa nič nerobilo, lebo nebolo jasné,
čo je jeho a čo nie. Keď kupoval pozemok vrátnicu videl. V minulosti z tých období komunizmu stavby,
ktoré neboli zlegalizované na pozemkoch, preto si myslel, že takto prišiel k tej budove. Pri kúpe pozemku

mal jedinú informáciu od zástupcu predošlých vlastníkov, ktorý mal splnomocnenia, ten mu ho ponúkol
ako investičný pozemok a vtedy mu ukazoval, že Biskupský úrad ho vyzval, že je tam vrátnica, jasné,
že ju videl, nebola reč o nej. Hovorili, že z pozemku nemajú nič, tak ho predajú. Predávajúceho sa na
vrátnicu nepýtal. Nestáli na tom pozemku, on to videl z katastrálnej mapy, nestál tam s predávajúcim.
Mal geometrický plán, no nevidel, že kde je hranica pozemku, či je tá vrátnica na jeho pozemku, alebo

mimo. Minimálne rok a pol mal pozemok a nebolo mu jasné, či je vrátnica jeho. Chystal sa to nejakým
spôsobom zamerať, zakresliť, nevie, či to bolo v októbri 2018 alebo septembri 2018 alebo v auguste,
až potom inicioval nejaké kroky, aby sa dohodli na vrátnici. Tým, že pozemok kupoval od ľudí, ktorý
ho dostali naspäť v reštitúcii, ani im nebolo jasné, či je vrátnica ich alebo nie. Nebolo vyslovené, že
predávame pozemok plus vrátnicu. On kupoval výmeru, ktorú považoval za zaujímavú, vrátnica bola na

kraji pozemku. Až keď mal geometrický plán, tak začal riešiť body v teréne, kde sú hranice pozemku,
z čoho je jednoznačne jasné, že vrátnica je na jeho pozemku, ale nebolo jasné, že nie je jeho. Riešil to
s p. H. a s pracovníčkou katastra. V prvej chvíli riešili chýbajúce m2. Minimálne rok a viac sa naťahovali
na tom, čo budú robiť s chýbajúcimi m2, či to dajú na inšpekciu a presne v tento deň sa dozvedel, že
tá vrátnica nie je jeho, avšak nevie povedať ten dátum. Na Biskupskom úrade nikdy nebol kompetentný

človek, s ktorým by to mohol riešiť, vždy sa odkazuje na správcov. Mimosúdne rokovania neprebehli,
lebo nikdy nebol kompetentný človek, s ktorým by sa dalo sadnúť. On bol na Biskupskom úrade cca
dvakrát, od kedy je vlastníkom pozemku a v roku 2018 bola vznesená požiadavka, aby sa nejak dohodli
na tej vrátnici. O tom, že cez jeho pozemok prechádzajú nákladné autá sa dozvedel asi v lete, septembri
2018, 25.10.2018 zamkol možnosť prechodu. Na to ich upozornil 30 dní predtým. Dal tam lístok, že

presne o 30 dní zamkne prechod. Po tomto dátume ho skontaktoval vedúci šrotoviska, že keď sa to
zavrie, budú musieť s tade odísť, lebo sa tam nebude vedieť nikto dostať, alebo že sa dohodneme,
že prejdú cez jeho pozemok, ktorý bol tesne pri ceste. Mohli chodiť zo severnej strany, no tvrdili, že
nejakému kamiónu to nebude dobre prístupné a bude sa mu šmýkať. Za jeho pozemkom je celý veľký
areál, ktorý patrí Biskupskému úradu. Dodnes nevie, kde sa nachádzajú a komu patria inžinierske siete.

Boli nejaké tvrdenia Biskupského úradu, že je tam nejaký vodovod, bola tam nejaká kanalizácia, čo
nie je jasné, či je to kanalizácia Biskupského úradu, dažďová kanalizácia. Prípojky neboli uzavreté.
Areál je na povrchu. Biskupský úrad ho nevyzval na sprístupnenie prípojok, no vodárne ho kontaktovali
s tým, že idú meniť plánovaný vodomer a on im povedal, že im neumožní ho vymeniť. Prípojka na
vodomere pre celý areál bola niekde na tomto pozemku. Bola tam nejaká šachta a každých 210 rokov

sa mení vodomer z meteorologických dôvodov a vlastne bolo jasné, že sa tam nebudú vedieť dostať,
lebo to už bolo po tomto dátume. O tom, že sa na jeho úkor obohacuje žalovaný sa dozvedel mesiac
predtým, ako zamkol pozemok. Tá budova sa na liste vlastníctva nenachádzala vôbec, myslel si, že ani
neexistuje, sú milióny takých drobnejších stavieb, ktoré nie sú zakreslené. Jeho teoretický predpoklad
bol, že keď ľudia v reštitúcii dostali naspäť pozemky, tak aj to, čo je na tom pozemku. Ako definitívny

dátum, kedy sa dozvedel, že vrátnica nie je jeho je 25.9.2018. Po tom, ako uzavrel pozemok, tak
ho kontaktovali z Biskupského úradu, núkali mu, aby otvoril pozemok a že sú ochotní mu za to ako
protihodnotuposkytnúťvrátnicu.Bolapožiadavka,abyimotvorilpozemokazapísalťarchunainžinierske
siete, ktoré nebolo jasné, kde sú, boli nejaké kanálové dekle, tvrdili, že vždy to bola nejaká časť, ktorú
nemali zapísanú vodárne, nebolo to v správe vodárov, nebol to nejaký kanalizačný rozvod, ktorý majú

v správe vodárne a ktorý bol zakreslený, bol to nejaký pripojovací alebo odpojovací. V minulosti bol ten
areál areálom pozemných stavieb a tento pozemok bol vstupným areálom, ako keby do pozemných
stavieb.Cezvrátnicusozávoramisavstupovalodoareálutýchtozávodov.Naotázkuprávnejzástupkyne
žalovaného, že na pojednávaní v roku 2021 uviedol, že kódy na LV a rozparcelovanie, že sa tamnachádza vrátnica sa dozvedel na základe geometrického plánu a dnes tvrdí, že to tak nie je, aby
vysvetlil rozpor vo výpovedi uviedol, že keď je to tam zakreslené, tak povie, že videl. On si nepamätá
na vrátnicu, geometrický plán sa zaoberal hranicami pozemku. Ak tam bola zakreslená vrátnica, čo si

už nepamätá, stále ešte nebolo jasné, komu patrí. Po nahliadnutí do geometrického plánu uviedol, že je
tam zakreslená iná parcela, nevie, či tam aj stavba bola zakreslená, toto je jeden klasický obrubník. Za
stavbu sa považuje asi aj cesta. Ukázal, kde by mala byť vrátnica. Uviedol, že z toho nevyplýva žiadna
stavba, bolo to zameranie pozemkov.

30. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči zdôraznila, že pre plynutie premlčacej doby podľa §
107 OZ nie je rozhodujúce subjektívne tvrdenie žalobcu, kedy sa dozvedel o tom, že na jeho pozemkoch
stojí stavba, ktorá patrí inej osobe, ale súd musí hodnotiť, či žalobca pri objektívnej starostlivosti mohol
toto zistiť už skôr. Uviedla, že žalobca mal povinnosť predtým ako uzatvoril kúpnu zmluvu pozrieť
si predmet zmluvy a zistiť, či sa na predmete tejto zmluvy nachádza aj nejaká iná nehnuteľnosť. To
žalobca aj urobil, čo vyplýva z jeho písomných aj ústnych vyjadrení, keď na pojednávaní uviedol, že

vedel, že je tam vrátnica, pán, ktorý mu to ponúkol predávajúci, ktorý mal splnomocnenie od ostatných
uviedol, že Biskupský úrad ho vyzval, že je tam vrátnica. To znamená, že už minimálne pred uzavretím
kúpnej zmluvy sa žalobca dozvedel o tom, že na týchto nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom kúpy
je postavená vrátnica a prístupová cesta. V prípade, ak tam bol nesúlad a v rámci kúpnej zmluvy
nekupoval vrátnicu, prístupový pozemok a inžinierske siete mal sa o tento nesúlad informovať či už

od predávajúceho, alebo si to mal priamo overiť na stavebnom úrade. Takýto stav bol viditeľný, nič
mu nebránilo preveriť si vlastníctvo, aspoň minimálne v tom smere, že už sám ho pri tej obhliadke
predávajúci upozornil na to, že ho vyzval Biskupský úrad. Pokiaľ by to nebolo v čase obhliadky, alebo
v čase pred uzavretím zmluvy minimálne sa o tom dozvedel z vypracovaného geometrického plánu,
ktorý si sám objednal, zaplatil a bol mu odovzdaný. V geometrickom pláne sú uvedené skutočnosti, že

na pozemkoch v jeho vlastníctve stojí vrátnica bez súpisného čísla a na ďalšej parcele sú inžinierske
siete. Poukázala na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.9.2020, kde uvádza, že skutočnosť, kto
je vlastníkom vrátnice a že sú tam inžinierske siete vyplynula zo záverov geometrického plánu po
geometrickom zameraní. Geometrický plán je z roku 2016, preto mala za to, že sa žalobca o tom
dozvedel pri doručení geometrického plánu zo dňa 25.7.2016. Taktiež v zápisnici z pojednávania

konaného dňa 21.10.2021 žalobca konštatuje, že mal o tomto vedomosť už aj z geometrického plánu.
Z uvedených dôvodov považovala nárok žalobcu v tejto časti za nedôvodný.

31. Na návrh právnej zástupkyne žalovaných, aby súd vo veci vydal kontumačný rozsudok podľa § 274
CSP z dôvodu, že sa pojednávania nezúčastnila právna zástupkyňa žalobcu bez riadneho a včasného

ospravedlnenia súd odmietol vydať kontumačný rozsudok, a to z dôvodu, že neboli na to splnené
podmienky, pretože právna zástupkyňa žalobcu sa pojednávaní pravidelne zúčastňovala a v konaní
bola aktívna. Podľa ustálenej judikatúry je možné vydať kontumačný rozsudok len za výnimočných
okolností. Ústavný súd takisto uviedol, že materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je
neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. (III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III.

ÚS 288/2021). Ak teda dôjde k zmeškaniu pojednávania neúmyselne (bez ohľadu na to, či zmeškanie
spôsobili objektívne alebo subjektívne okolnosti), pričom žalovaný je inak v danom konaní procesne
aktívny (napr. podal vyjadrenie k žalobe alebo ďalšie podania, zúčastnil sa na predchádzajúcich
pojednávaniach), rozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať (napr. III. ÚS 89/2021).

32. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

33. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

34. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.36. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

37. Podľa § 107 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci

neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

38. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

39. Úlohou súdu bolo posúdiť nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
1.6.2017 do 2.2.2018 v intenciách námietky premlčania vznesenej žalovaným a vykonať dokazovanie
za účelom zistenia, kedy najskôr sa žalobca dozvedel o skutkových okolnostiach svedčiacich o tom, že
na jeho úkor jeho majetok bezodplatne užíva žalovaný.

40. V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania
cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec.
Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá
sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh
právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá

právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy
sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť
za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa vychádza zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska
pasívnej legitimácie posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. V podstate ide o zodpovedanie otázky,

kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t. j. v čom
spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka
pozemku. Podľa názoru dovolacieho súdu je potrebné pod týmto pojmom rozumieť umiestnenie
samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku tento

užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného titulu
vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne vecou jeho
rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému. Povinnosť
poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na
to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp.

komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne
sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si
uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie
cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol teda (bez právneho dôvodu)
užívaný tým, že mal na ňom žalovaný umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým bola táto stavba

užívaná (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. júna 2019, sp. zn. 8 Cdo 186/2018).

41. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Je potrebné, aby došlo ku
kumulatívnemu nadobudnutiu vedomostí o oboch týchto skutočnostiach. Oprávnený sa dozvie o vzniku

bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohateniaaoosobeobohateného,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Pri posudzovaní okamihu
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je vôbec relevantné, kedy sa oprávnený dozvedel

(dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať
(uznesenie NS SR 3Cdo/169/2017). Dĺžka objektívnej premlčacej lehoty je závislá od toho, či išlo o
úmyselné bezdôvodné obohatenie (desaťročná) alebo bezdôvodné obohatenie získané z nedbanlivosti
(trojročná). Pri posudzovaní vzájomného vzťahu týchto dvoch lehôt je dôležité identifikovať, ktorá z nichuplynie skôr. Pretože platí, že tá, ktorá uplynie skôr, zakladá premlčanie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Zároveň platí, že subjektívna premlčacia lehota plynie len v rámci objektívnej. To znamená,
že objektívna lehota určuje maximálnu dĺžku premlčacej lehoty.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia v časti sumy 2 608,34 eur s úrokmi z omeškania od 30.1.2020 do zaplatenia, a to za
užívanie pozemkov pod prístupovou cestou, inžinierskymi sieťami i vrátnicou v období od 1.6.2017 do
2.2.2018 vrátane je premlčaný. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 18.5.2016, z

kúpnej zmluvy ani z aktuálneho listu vlastníctva v tom čase nevyplynulo, že by na jeho pozemku bola
nejaká stavba, ktorá patrí žalovanému. Z výpovede žalobcu bolo preukázané, že keďže neboli jasné
hranice jeho pozemku, dal si vyhotoviť geometrický plán G. H., vtedy sa dozvedel, že vrátnica je na
jeho pozemku. Podľa jeho tvrdení, však nevedel, že vrátnica patrí žalovanému. Toto jeho tvrdenie je
v rozpore s jeho tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení k odporu zo dňa 17.9.2020 (čl. 41) kde je výslovne
uvedené, že „začal rokovania o vysporiadaní práv k malej stavbe stojacej na časti pozemku, ktorú právne

dokázal rozoznať ako stavbu stojacu na jeho pozemku po geometrickom zameraní predmetnej stavby
a pozemkov v jeho vlastníctve Geometrickým plánom č. 20/2016. Do uvedeného obdobia žalovaný sám
túto stavbu zapísanú na liste vlastníctva podľa vedomosti žalobcu nemal. Až pri rokovaní o návrhu
na odkúpenie aj tejto stavby do výlučného vlastníctva žalobcu, vyvolaného žalobcom, vyšli najavo
skutočnosti o existencii inžinierskych sietí a záujme žalovaného využívať právo prejazdu v prospech

svojich nájomcov v iných nebytových priestoroch žalovaného“. Rovnako právna zástupkyňa žalobcu
na pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedla, že „kódy k užívaniu pozemku, rozparcelovanie, tak ako to
prednášala právna zástupkyňa žalovaného, vznikli až na základe geometrického plánu a zamerania G.
H., ktorú žalobca požiadal o toto zameranie, potom, čo sa stal vlastníkom nehnuteľností“. Z oznámenia
Okresného súdu Rožňava, katastrálny odbor vyplýva, že Geometrický plán č. 20/2016 vyhotovený

G. H. dňa 13.7.2016 bol zapísaný do katastra nehnuteľností 20.9.2016 na základe žiadosti žalobcu
zo dňa 27.7.2016, pričom rovnopis rozhodnutia sa podľa katastrálneho zákona doručuje do 15 dní
odo dňa rozhodnutia alebo zápisu práva do katastra. Okresnému úradu nevyplýva z katastrálneho
zákona povinnosť po vklade, resp. zázname doručovať účastníkom konania list vlastníctva. Z legendy
predmetného geometrického plánu vyplýva, že na parcele č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie

s výmerou 82 m2 sa nachádza stavba, iná budova bez označeného súpisného čísla a z poznámky je
zrejmé, že právny vzťah k stavbe na parcele č. XXXX/XX je evidovaný na LV č. XXXX. Podľa výpisu
z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. D. je vlastníkom vrátnice žalovaný. Pri parcele č. XXXX/XX – zastavaná
plocha a nádvorie s výmerou 1219 m2 je uvedené, že sa jedná o pozemok na ktorom je postavená
inžinierska stavba. Sám žalobca vo svojej výpovedi jasne uviedol, že o tom, že na jeho pozemku je

vrátnica vedel a pán, ktorý bol splnomocnený predávajúcimi mu povedal, že Biskupský úrad ho vyzval.
V bode 5.2 kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2016 je jeho prehlásenie, že pred uzavretím kúpnej zmluvy
sa oboznámil so stavom predmetom kúpy, a to nielen z listu vlastníctva, ale aj z osobnej prehliadky.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa najskôr dozvedel o tom, že na jeho pozemku
jestavba,resp.inžinierskastavbavovlastníctvežalovanéhodoručenímGeometrickéhoplánuč.20/2016

dňa25.7.2016najneskôrvšakpozápisegeometrickéhoplánu,resp.zoznámeniakatastranehnuteľností
o zápise geometrického plánu dňa 5.10.2016 (15 dní po zápise geometrického plánu). Z uvedeného
dôvodu začiatok subjektívnej lehoty začal plynúť najskôr 26.7.2016 a najneskôr deň po uplynutí 15 –
dňovej lehoty oznámenia dňa 6.10.2016 a uplynul najskôr 26.7.2018 a najneskôr 6.10.2018. Žalobca
podal žalobu na upomínací súd dňa 3.2.2020. Keďže mu bol súdom právoplatne priznaný nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 3. 2. 2018 do 6. 10. 2021, nárok za obdobie od 1.
7. 2016 do 2. 2. 2018 je premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu súd už neskúmal
splnenie podmienok objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti 2 608,34
eur s príslušenstvom zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.46. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1
CSP podľa pomeru úspechu v rozsahu 53,78%. Žalobca bol úspešný v rozsahu 76,89% a neúspešný
23,11% (76,89-23,11). O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

47. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým, či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalobcovi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na

majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci
nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u
žalovaného a preto nevidel priestor pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

Poučenie:

5C/75/2020

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t. j. zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).