Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 8, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106327
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106327.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXX, XXX XX C., právne zastúpený:
JUDr. Ing. Karin Krajči, advokátka, so sídlom M. Martinčeka 4701/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO:
54 278 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680041466/2023/CI zo dňa
07. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 15.04.2021 vykonalo Obvodné oddelenie PZ Myjava domovú prehliadku a prehliadku iných
priestorov a pozemkov na adrese C. D. XXX, o priebehu ktorej bola spísaná Zápisnica o vykonaní
domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov alebo pozemkov ČVS: ORP-27/MY-NM-2021 zo dňa
15.04.2021. Pri domovej prehliadke bolo v hospodárskej budove zaistené funkčné zariadenie na výrobu

liehu a v rodinnom dome uskladnený alkoholický nápoj - lieh nachádzajúci sa v desiatich baleniach.
Dňa 19.05.2021 prevzal zaistený lieh Colný úrad Trenčín (ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“,
„správca dane“ alebo „colný úrad“), a to za účelom vypracovania odborného vyjadrenia k množstvu liehu
podľa jednotlivých stôp, k obsahu alkoholu a k vyčísleniu škody.

2. Na základe predvolania č. 680021373/2021 zo dňa 27.05.2021 sa žalobca dostavil na ústne
pojednávanie k správcovi dane, o priebehu ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.

297179/2021 zo dňa 22.06.2021. Žalobca na pojednávaní uviedol, že lieh nadobudol ako dedičstvo po
rodičoch A. B., E. B., a po babke E. A. zo F. G., pričom predmetný lieh mal byť vyrobený v zrušenej
pálenici v Starej Turej: H. I. J., ďalej sa malo páliť v pálenici v Krajnom u B. a v družstevnej pálenici
v Krajnom u C. A.. Žalobca uviedol, že dedičstvo rozdelili medzi deti rodičia, niektorí dostali peniaze a
niektorí ovocnú pálenku s tým, že on dostal pálenku, doma nikdy nepálili, len v oficiálnych páleniciach.
Zaistená pálenka podľa žalobcu bola vyrobená viac ako 20 rokov dozadu, naposledy u C. v Krajnom.
Uviedol tiež, že boli vystavené doklady a skúsi ich zaslať. Uviedol aj, že zariadenie na výrobu liehu, ktoré

bolo zaistené, mu nepatrí a nevie kto ho tam dal, pretože rodičovský dom má štyroch spoluvlastníkov
a on býva v neskolaudovanom dome v tesnom susedstve rodičovského domu. Žalobca na ústnom
pojednávaní zároveň namietal odoberanie vzoriek 3x 0,5 litra z každej zaistenej stopy s tým, že toto
množstvo je neprimerané.3. Vo vyjadrení č. 485605/2021 zo dňa 18.10.2021 správca dane žalobcovi oznámil, že sa nachádza vo
fáze prípravy daňového konania a všetky vykonávané úkony sú súčasťou vyhľadávacej činnosti podľa §

36 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“). Uviedol tiež, že na to, aby bolo jednoznačne
preukázané, či predmetný tovar je predmetom spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh,
je potrebné tento tovar podrobiť laboratórnej expertíze Colného laboratória Finančného riaditeľstva SR,
a to za účelom určenia totožnosti a pôvodu tovaru, posúdenia nomenklatúrneho zatriedenia a zistenia

obsahu etylalkoholu a metanolu. Odoberanie vzoriek je nevyhnutné pre potreby daňového a aj pre
potreby trestného konania vo veci prečinu nepovolenej výroby liehu podľa § 253 ods. 1 a 2 Trestného
zákona, v súvislosti s čím správca dane uviedol, že bol dožiadaný Okresným riaditeľstvom PZ v Novom
Meste nad Váhom podľa § 141 Trestného poriadku o poskytnutie odborného vyjadrenia v danej veci.
Oznámením č. 680001994/2022 zo dňa 18.01.2022 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 24.02.2022
o09.00hod.sauskutočnízistenieobjemuaodbervzoriekzozaistenejčírejtekutinyvrôznychnádobách.

4. Dňa 22.02.2022 sa konalo ústne pojednávanie, o priebehu ktorého bola spísaná Zápisnica č.
680007655/2022, K 000718/2022. Predmetom ústneho pojednávania bolo zistenie objemu a odoberanie
vzoriek zaistenej čírej tekutiny v rôznych nádobách. Na tomto ústnom pojednávaní bola premeraná číra
tekutina, ktorá sa nachádzala v desiatich nádobách, pričom z deviatich nádob bola odobratá vzorka 3 x

0,5 l a z jednej nádoby s obsahom liehu 800 ml boli odobraté vzorky cca 3 x 260 ml. Žalobca na tomto
ústnom pojednávaní namietal nevhodné prostredie a použitie nevhodného skla a iných prostriedkov
na meranie objemu. Uviedol tiež, že nepopiera, že ide o alkoholický nápoj zatriedený do PP KN
2208, teda do položky s najvyššou spotrebnou daňou na lieh. Opakovane uviedol, že lieh bol legálne
vypálený v pestovateľskej pálenici ešte za života starých rodičov z ovocného kvasu, nápoj bol určený

na ľudskú konzumáciu, nepoprel obsah alkoholu v pálenkách cca 50 objemových % s tým, že vzhľadom
na vek pálenia môže byť obsah alkoholu o niečo nižší. Namietal, že zisťovanie pôvodu alkoholu
laboratórnou metódou je samoúčelné, pretože aróma šíriaca sa pri odbere vzoriek nezameniteľne
určuje ovocný pôvod. Vyhláška ani zákon o spotrebných daniach neurčuje colným úradom povinnosť
skúmať obsah denaturačných činidiel v alkoholických nápojoch určených pre ľudskú spotrebu. Taktiež

namietal aj skúmanie obsahu metanolu colným orgánom. V prípade zistenia koncentrácie nad hranicu
stanovenú zákonom ako minimálne množstvá pôjde o denaturovaný lieh, ktorý je oslobodený od dane.
Žalobca namietal, že odoberanie vzoriek považuje za prekročenie právomocí colného orgánu, pretože
odoberanie vzoriek v rozsahu 0,5 l na účely zistenia objemovej koncentrácie alkoholu je zbytočné a v
rozpore s vyhláškou.

5. Z úradného záznamu č. 680014696/2022, K 00718/2022 zo dňa 07.04.2022 vyplýva, že zamestnanec
správcu dane kontaktoval starostu Obce Krajné pána K. C. v súvislosti s pálenicou v Obci Krajné, ktorú
v minulosti prevádzkovalo Jednotné roľnícke družstvo v Krajnom a taktiež ohľadne možnosti preveriť
archívy. Starosta obce uviedol, že nevie o tom, že by existovali archívy, nakoľko budova družstva prešla v

reštitúciinainéhomajiteľa,družstvojerozdelenéapálenicaodzačiatkudeväťdesiatychrokovnefunguje.
Pán L. A. - predseda Roľníckeho podielnického družstva v Krajnom, ktorý bol telefonicky kontaktovaný
17.02.2022, taktiež uviedol, že žiadne archívy neexistujú a pálenica ukončila svoju činnosť.

6. Dňa 11.04.2022 boli správcovi dane postúpené výsledky odbornej expertízy - protokoly o skúške

z odobratých vzoriek (Výsledok odbornej expertízy - Protokol o skúške č. VOE-0589-0593/22 zo dňa
04.04.2022aVýsledokodbornejexpertízy-Protokoloskúškeč.VOE-0594-0598/22zodňa04.04.2022).
Správcadanezároveňzabezpečilúmrtnélistyrodičovžalobcu,zktorýchvyplýva,žeotecžalobcuzomrel
dňa XX.XX.XXXX a matka žalobcu zomrela dňa XX.XX.XXXX. Zároveň správca dane zistil, že trvalý
pobyt v Obci Krajné, súpisné č. 208, je evidovaný pre K. B., nar. XX.XX.XXXX - prihlásený na trvalý

pobyt od narodenia a pre A. B., nar. XX.XX.XXXX - prihlásený na trvalý pobyt od 09.11.2011.

7. Dňa 31.05.2022 sa konalo ústne pojednávanie, o priebehu ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 680023315/2022, K 000718/2022. Predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie
žalobcu s výsledkami odborných expertíz liehu a aj objasnenie rozsahu plnomocenstva udeleného pre

právneho zástupcu. Na tomto ústnom pojednávaní žalobca objasnil, že splnomocňuje svojho právneho
zástupcu, aby ho zastupoval v celom daňovom konaní. Ďalej uviedol, že v prípade liehu ide o dedičstvo
po rodičoch, má to nejakú hodnotu, mali mu to darovať rodičia a sestry dostali nejaké peniaze. Uviedol,
že nepredával žiadny alkohol a tento lieh sa dedí z generácie na generáciu, pričom bol malým dieťaťom,keď sa chodilo po páleniciach a pálilo sa. Uviedol, že lieh mu rodičia darovali po smrti mamy, asi
19 rokov dozadu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v osvedčení o dedičstve po poručiteľke E.
B. - matke žalobcu nie sú uvedené hnuteľné veci a predmetom dedenia boli nehnuteľnosti, prípadne

finančné prostriedky a iné cennosti. Hnuteľné veci, často bezvýznamnej hodnoty, napriek tomu, že boli
prededené, podobne ako tento lieh, neboli zapísané v osvedčení o dedičstve. Právny zástupca žalobcu
uviedol, že je to bežná prax. Žalobca uviedol, že nevie stotožniť doklady, ktoré predložil, s konkrétnym
liehom v konkrétnych nádobách. Poukazoval tiež na to, že lieh je starší ako 30 rokov, k liehu predložil
tri vyskladňovacie listy, ktoré našiel v pozostalosti po rodičoch a vysvetlil, že do páleníc chodil ako

mladší so svojimi rodičmi. Podľa žalobcu on nebol povinný tieto doklady uchovávať dlhšie ako správca
dane alebo daňový subjekt, ktorému patrila pálenica. Namietal oprávnenie správcu dane kontrolovať
lieh a vyrubovať daň zo zaisteného liehu, pretože je starší ako 10 príp. 20 rokov. Uviedol, že nevie
preukázať pôvod liehu inak ako výpoveďou, čestným vyhlásením jeho syna o okolnostiach darovania
liehu, vyskladňovacími listami a tým, že výsledky laboratórnych analýz sa zhodujú s jeho vyjadrením.
Uviedol, že u nich sa nikdy nepálilo a nevie komu patrí zariadenie na výrobu liehu, pričom dvor užíva aj

brat K., ktorý býva v susednom dome, všetko sú to spoločné priestory a nezamykali sa. Uviedol tiež, že
nikdy lieh nevyrábal na zaistenom zariadení, ani nevedel, že tam nejaké zariadenie je. Právny zástupca
žalobcu žiadal doplniť dokazovanie tak, aby správca dane preveril súvisiace skutočnosti u daňových
subjektov, a to v Pálenici v Starej Turej, v Pálenici v Krajnom a v družstevnej pálenice v Krajnom, ďalej
žiadal určiť vek liehu, prípadne obdobie jeho výroby a žiadal pripojiť trestný spis Obvodného oddelenia

PZ Myjava, ktorý sa týkal zaistenia zariadenia na výrobu liehu. Žiadal aj o vypočutie svedka K. B.,
starostu Obce Krajné a M. B. - syna žalobcu.

8. Správca dane žiadosťou o poskytnutie informácií č. 247734/2022 zo dňa 08.06.2022 žiadal Daňový
úrad Nové Mesto nad Váhom o poskytnutie informácie, či sa u neho nachádzajú nejaké záznamy výroby

liehu pre žalobcu z pestovateľských páleníc Pálenica Stará Turá (H. I. J.), Pálenica v Krajnom (u B.) a
Družstevná pálenica v Krajnom (u A. C.). Daňový úrad správcovi dane oznámil, že požadované doklady
nemákdispozícii,pretožeúčtovnéainédokladysúmajetkomjednotlivýchdaňovýchsubjektovasprávca
dane ich vždy po ukončení kontroly vráti príslušným daňovým subjektom a nerobí si fotokópie z dôvodu
archivácie.

9. N. D. XXXXXXXXX/XXXX, C. XXXXXX/XXXX zo dňa 10.06.2022 správca dane vyzval žalobcu na
podanie daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, za
zdaňovacie obdobie 31.05.2022 v lehote do 12 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Vo výzve správca
dane poukázal na to, že pri domovej prehliadke bol zaistený lieh, ďalej poukázal na výsledky odbornej

expertízy laboratória Finančného riaditeľstva SR s tým, že sa jedná o etylalkohol, ktorý spĺňa podmienky
pre zatriedenie do položky kombinovanej nomenklatúry 2208. Správca dane poukázal na právnu úpravu
Daňového poriadku a zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov“) s tým, že žalobcu
upozornil, že v prípade nepodania daňového priznania a nezaplatenia dane v náhradnej lehote určenej

touto výzvou, sa žalobca dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretí bod Daňového
poriadku, za čo mu bude uložená pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku od 60 do 32
000 eur.

10. V podaní zo dňa 16.06.2022 žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil v súlade so zákonom

predložené dôkazy. K výzve pristúpil správca dane predčasne, skôr ako bolo skončené dokazovanie vo
veci. Podľa žalobcu správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 3, 7 a 9 Daňového poriadku
a výzva je nezákonná, pretože správca dane podľa žalobcu nemal ujasnené, ktorý lieh a koľko liehu
podlieha daňovej povinnosti. Namietal aj prieťahy v konaní s tým, že boli porušené jeho práva.

11. Oznámením o určovaní dane podľa pomôcok č. 680031522/2022, K 000718/2022 zo dňa 25.07.2022
správca dane oznámil žalobcovi, že začína určovať spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je
lieh podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie 31.05.2022. V oznámení správca dane uviedol, že vyzval
žalobcu na podanie daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je
lieh v lehote 12 dní odo dňa doručenia výzvy č. 680025148/2022 zo dňa 10.06.2022, a to podľa § 15 ods.

2 Daňového poriadku. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 16.06.2022 a splnomocnenému zástupcovi
žalobcu dňa 15.06.2022. Správca dane ďalej poukázal na to, že dňa 21.06.2022 mu bolo doručené
vyjadrenie žalobcu, v ktorom bolo uvedených niekoľko námietok a bolo uvedené, že žalobca nepodá
daňové priznanie v lehote určenej správcom dane. Správca dane uzavrel, že bola splnená podmienkauvedená v § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane zistí základ dane a určí
daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. Správca
dane v zmysle § 48 ods. 2 Daňového poriadku začal preto dňom po doručení tohto oznámenia určovať

spotrebnúdaňzalkoholickéhonápoja,ktorýmjeliehzazdaňovacieobdobie31.05.2022podľapomôcok.
Správca dane poučil žalobcu, že ak v priebehu určenia dane podľa pomôcok predloží účtovné a iné
doklady, správca ich podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku môže využiť ako pomôcky. Zároveň žalobcu
poučil o tom, že podľa § 71 Daňového poriadku môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon.
Vzhľadom na to, že ustanovenie § 15 neumožňuje uplatniť námietku voči výzve na podanie daňového

priznania,list,ktorýžalobcadoručilaoznačilako„konanieopreukázanípôvoduaspôsobunadobudnutia
liehu - vyjadrenie k výzve“, správca dane neposúdil ako námietku podľa § 71 Daňového poriadku.

12. Dňa 22.11.2022 bol vypracovaný Protokol o určení dane podľa pomôcok č. 680050126/2022, K
000718/2022. V protokole správca dane zopakoval skutkové zistenia a priebeh konania. Správca dane
vymedzil pomôcky, na základe ktorých určil daň. Za deň vzniku daňovej povinnosti podľa § 10 ods. 2

písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v zmysle § 10 ods. 3 tohto zákona správca
dane určil deň 31.05.2022, t. j. deň kedy colný úrad zistil všetky skutočnosti podľa § 10 ods. 2 písm.
a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Z výsledkov expertízy vyplynulo, že zaistený
tovar je alkoholický nápoj, ktorý podlieha spotrebnej dani. Žalobca ako daňový subjekt bol s výsledkami
expertízy oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 31.05.2022. Správca dane uzavrel, že žalobca

nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu v súlade so zákonom. Správca dane postupoval pri
výpočte spotrebnej dane podľa zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov platného a účinného
v deň vzniku daňovej povinnosti a vypočítal daň ako súčin základu dane 0,6555 hl a sadzby dane 1
080 eur, čo predstavuje 707,94 eur. Správca dane uzavrel, že považuje daň určenú podľa pomôcok za
sumu výslednej daňovej povinnosti a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k dodržaniu zákonných podmienok

na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového
poriadku v lehote najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

13. Žalobca sa k Protokolu vyjadril v podaní zo dňa 09.12.2022, v ktorom sa nestotožnil so závermi
správcu dane a poukázal na uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn. Pv

157/21/3304-28 zo dňa 30.09.2022, ktorým bolo trestné konanie vedené voči nemu zastavené z dôvodu,
že je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Žalobca namietal, že nebol dostatočne zistený
skutkový stav, že postup správcu dane nekorešponduje s Kódexom zamestnanca finančnej správy, že
hoci správca dane odkázal na paragrafové znenie zákona, tieto si účelovo prispôsobil svojim potrebám
a cieľom, pričom takýto postup je v rozpore s Ústavou SR, porušuje žalobcove základné ľudské práva

garantované medzinárodnými dokumentmi, najmä Listinou ľudských práv a Európskym dohovorom o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Dňa 02.02.2023 sa konalo ústne pojednávanie, o priebehu ktorého bola spísaná Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 680006149/2023, K 000718/2022. Predmetom pojednávania bolo prerokovanie

písomného vyjadrenia žalobcu k Protokolu o určení dane podľa pomôcok. K pripomienke, že došlo k
zastaveniu trestného stíhania správca dane na ústnom pojednávaní uviedol, že napriek tejto skutočnosti
samotná existencia plne funkčného výrobného zariadenia na pozemkoch, ktoré sú okrem iných osôb
vo vlastníctve žalobcu, na ktorom bolo možné vyrobiť lieh, ktorý sa nachádzal u žalobcu, spochybňuje
všetky tvrdenia žalobcu v súvislosti s preukázaním pôvodu liehu a spôsobu jeho nadobudnutia. Žalobca

nepreukázalvsúladesustanoveniamizákonaospotrebnejdanizalkoholickýchnápojovpôvodaspôsob
nadobudnutia liehu. Keďže žalobca nepreukázal pôvod liehu a spôsob jeho nadobudnutia v súlade so
zákonom a nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, bola splnená podmienka podľa
§ 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok.

15. Rozhodnutím č. 680011190/2023, K 000718/2022 zo dňa 06.03.2023 správca dane určil žalobcovi
základ spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, za zdaňovacie obdobie 31.05.2022 v
množstve 0,6555 hl 100 % alkoholu pri teplote 20 C°, ktorý bol u žalobcu zaistený dňa 15.04.2021
ObvodnýmoddelenímPZMyjavapočasdomovejprehliadky,takakojetouvedenévZápisniciovykonaní
domovej prehliadky zo dňa 15.04.2021 ČVS: ORP-27/MY-NM-2021 a vyrubil žalobcovi spotrebnú daň

z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vo výške 707,94 eur. Správcu dane konštatoval, že daňová
povinnosť na spotrebnej dani z liehu žalobcovi vznikla za zdaňovacie obdobie 31.05.2022 podľa § 10
ods. 2 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a podľa § 11 ods. 2 tohto zákona je žalobca
povinnou osobou.16. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 680025908/2023/CI zo dňa 29.05.2023 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku

prvostupňovérozhodnutiezrušilavecvrátilcolnémuúradunaďalšiekonanie.Vodôvodnenírozhodnutia
žalovaný uviedol, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia nespĺňa požiadavku kladenú na
výrok rozhodnutia ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, pretože výrok rozhodnutia
neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého colný úrad rozhodoval o vzniku daňovej
povinnosti. Colný úrad vo výroku rozhodnutia uviedol ako právny titul, na základe ktorého vznikla

žalobcovi daňová povinnosť, ustanovenie § 10 ods. 2 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov. Žalovaný zdôraznil, že uvedené ustanovenia zahŕňajú v sebe sumár až štyroch
skutkových variant (písm. a) až d)), pri naplnení ktorých vzniká platiteľovi dane daňová povinnosť a
je osobou povinnou platiť daň. Žalovaný zdôraznil, že pod uvedením právneho predpisu vo výroku
rozhodnutia treba rozumieť v tomto konkrétnom prípade uvedenie nielen príslušného paragrafu a jeho
odseku, ale aj uvedenie písmena.

17. Následne správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení dane č. 680027865/2023, K 000718/2022
zo dňa 08.06.2023, ktorým podľa § 68 ods. 2 v spojení s ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi
základ spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, za zdaňovacie obdobie 31.05.2022 v
množstve 0,6555 hl 100 % alkoholu pri teplote 20 C°, ktorý bol u žalobcu zaistený dňa 15.04.2021

Obvodným oddelením PZ Myjava počas domovej prehliadky, tak ako je to uvedené v Zápisnici o
vykonaní domovej prehliadky zo dňa 15.04.2021 ČVS: ORP-27/MY-NM-2021, a vyrubil spotrebnú daň
z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vo výške 707,94 eur. Zároveň vo výroku rozhodnutia konštatoval,
že žalobcovi vznikla daňová povinnosť zo spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 31.05.2022
podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a podľa § 11 ods. 2 písm.

a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je osobou povinnou platiť daň. Žalobca bol podľa
tohto rozhodnutia povinný uhradiť daň v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na
špecifikovaný bankový účet.

18. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ako pomôcky pre určenie dane použil

nasledovné dôkazy:
1. Zápisnica o prevzatí veci ČVS: ORG-27/MY-NM-2021 zo dňa 19.05.2021,
2. Predvolanie č. 680021373/2021 zo dňa 27.05.2021,
3. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 297179/2021 zo dňa 22.06.2021,
4. Konanie o preukázaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu - vyjadrenie zo dňa 30.07.2021,

5. Žiadosť o oznámenie priebehu správneho konania č. 438096/2021 zo dňa 20.09.2021,
6. Odpoveď na žiadosť č. 485605/2021 zo dňa 18.10.2021,
7. Postúpenie získaných informácií č. 525614/2021 zo dňa 11.11.2021,
8. Oznámenie č. 680001994/2022 zo dňa 18.01.2022,
9. Žiadosť o poskytnutie súčinnosti č. 680061137/2018 zo dňa 20.01.2022,

10. Potvrdenie o trvalom pobyte č. 250016655/2022 zo dňa 21.01.2022,
11. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 68007655/2022 zo dňa 24.02.2022,
12. Úradný záznam č. 680014696/2022 zo dňa 07.04.2022,
13. Postúpenie výsledkov odbornej expertízy č. 147253/2022 zo dňa 20.04.2022,
14. Žiadosť o poskytnutie súčinnosti č. 680016394/2022 zo dňa 20.04.2022,

15. Potvrdenie o trvalom pobyte č. 250122423/2022 zo dňa 21.04.2022,
16. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 680023315/2022 zo dňa 31.05.2022,
17. Výzva na podanie daňového priznania č. 680025148/2022 zo dňa 10.06.2022,
18. Žiadosť o poskytnutie informácií č. 247734/2022 zo dňa 08.06.2022,
19. Oznámenie č. 257739/2022 zo dňa 14.06.2022,

20. Konanie o preukázaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu - vyjadrenie k výzve č. 268717/2022
zo dňa 21.06.2022,
21. Odpoveď na výzvu č. 60995519/2022 zo dňa 06.07.2022
22. Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 680031522/2022 zo dňa 25.07.2022.

19. Správca dane uviedol, že za deň vzniku daňovej povinnosti podľa § 10 ods. ods. 2 písm. a) zákona
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v zmysle § 10 ods. 3 tohto zákona považuje deň 31.05.2022,
t. j. deň kedy colný úrad zistil všetky skutočnosti podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov. Z výsledkov expertízy vyplynulo, že zaistený tovar je lieh a podlieha spotrebnejdani. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je alkoholickým
nápojom, ktorým je lieh, tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 so skutočným obsahom
alkoholu viac ako 1,2 % objemu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických

nápojovzákladomdanezalkoholickéhonápoja,ktorýmjelieh,jemnožstvoliehuvyjadrenévhektolitroch
100 % alkoholu (ďalej len „hl a.“) pri teplote 20 C°, pričom množstvo liehu je možné vyjadriť aj v
litroch 100 % alkoholu (ďalej len „l a.“) pri teplote 20 C°; alkoholom sa na účely tohto zákona rozumie
etylalkohol v zmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami, pričom objemová koncentrácia alkoholu
sa zistí a vypočíta spôsobom podľa osobitného predpisu. V zmysle § 5 ods. 2 písm. a) zákona o

spotrebnej dani z alkoholických nápojov sa daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vypočíta ako
súčin základu dane a príslušnej sadzby dane podľa § 6 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov sa sadzba dane z
alkoholického nápoja ustanovuje vo výške 1 080 eur. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej
dani z alkoholických nápojov sa sadzba dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh na hl a. ustanovuje
ako základná sadzba dane vo výške 100 % sadzby dane uvedenej v odseku 1. V zmysle § 7 ods. 2

písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov od dani je oslobodený alkoholický nápoj
odobratý ako vzorka na účely daňového dozoru alebo inej úradnej kontroly, úradnej skúšky alebo
úradného zisťovania v technologicky odôvodnenom množstve. Správca dane určil základ dane vo
výške 0,6555 hl 100% alkoholu pri teplote 20 C° a vypočítal daňovú povinnosť v sume 707,94 eur.
Správca dane uviedol, že žalobcovi ako daňovému subjektu určil daň podľa pomôcok podľa § 48 ods.

1 písm. a) Daňového poriadku, o určení dane podľa pomôcok vyhotovil Protokol č. 680050126/2022
zo dňa 22.11.2022, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu a ktorého súčasťou bola
výzva na vyjadrenie sa. Správca dane ďalej poukázal na to, že dňa 16.12.2022 prijal elektronické
podaniesev.č.616099078/2022,ktorézaslalsplnomocnenýzástupcažalobcu,vktoromžalobcavyjadril
námietky a pripomienky. Dňa 02.02.2023 sa žalobca spolu so splnomocneným zástupcom dostavil k

správcovi dane za účelom určenia termínu prerokovania pripomienok a dôkazov k zisteniam uvedeným
v protokole o určení dane podľa pomôcok. Po preskúmaní správca dane skonštatoval, že väčšina
pripomienok uvedených vo vyjadrení k protokolu nebola pripomienkami smerujúcimi k dodržiavaniu
zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a
k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, a teda daňový subjekt nebol oprávnený tieto

pripomienky vzniesť voči obsahu protokolu. Správca dane vyhodnotil pripomienku ohľadom zbavenia
obvinenia za prechovávanie zariadenia na výrobu liehu a uviedol, že aj napriek tomu, že žalobca bol
zbavený obvinenia, tak samotná existencia plne funkčného výrobného zariadenia na pozemkoch, ktoré
sú okrem iných osôb aj vo vlastníctve žalobcu, na ktorom bolo možné vyrobiť lieh, ktorý sa u žalobcu
nachádzal, spochybňuje všetky tvrdenia žalobcu v súvislosti s preukázaním pôvodu liehu a spôsobu

jeho nadobudnutia. Správca dane zotrval na svojich konštatovaniach a záveroch uvedených v protokole
o určení dane podľa pomôcok.

20. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 680041466/2023/CI zo dňa 07.09.2023, ktorým podľa

§ 74 ods. 5 Daňového poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správcu
dane potvrdil. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že pokiaľ došlo k oprave zrejmej
nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia prostredníctvom oznámenia č. 6800028230/2023 zo dňa
09.06.2023 (oprava ustanovenia Daňového poriadku, keď namiesto § 68 ods. 2 bolo uvedené
ustanovenie § 68 ods. 3), tak touto opravou nedošlo k zmene právomoci colného úradu vyrubiť daň.

Činnosť colného úradu, pri ktorej colný úrad určí daň podľa pomôcok a následne takto určenú daň
rozhodnutím vyrubí, je činnosťou definovanou v § 2 písm. a) Daňového poriadku ako správa dane.
Zároveň z ust. § 4 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov vyplýva, že v prípade spotrebnej dane z alkoholických nápojov, ktorým je aj lieh, je vecne
príslušným správcom dane colný úrad. Ak colný úrad opravil zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v uvedení

nesprávneho ustanovenia, nedošlo tým k zmene právomoci colného úradu.

21. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že najprv mal colný úrad rozhodnúť o priestupku vo vzťahu k
porušeniu povinnosti podať daňové priznanie a až potom mohol rozhodnúť o vyrubení dane, tak tieto
námietky žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Vedené konania o vyrubení dane (Daňový poriadok)

a prípadné konanie o sankcionovaní za spáchanie priestupku (zákon č. 372/1990 Zb. a zákon č.
71/1967 Zb.) sú procesne samostatné, od seba nezávisle vedené konania, v ktorých colný úrad
samostatne v plnom rozsahu vedie dokazovanie a v ktorých dotknutý účastník konania disponuje
všetkými procesnými právami. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva podmienenievyrubeniadanepredchádzajúcimprávoplatnýmrozhodnutímvydanýmvpriestupkovomkonaní.Správca
dane vyrubí daň alebo rozdiel dane, ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady. Keďže takýto v
ustanovení § 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov uvedený predpoklad

bol naplnený, colný úrad bol povinný vyrubiť daň bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k prejednaniu
priestupku. Skutočnosť, že predpoklady vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov sú zároveň premietnuté aj do skutkovej podstaty priestupku
podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov neznamená, že colný
úrad môže dospieť k záveru, že daňový subjekt nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia

alkoholického nápoja len v konaní o priestupku. Podľa žalovaného nie je dôvodné, aby v konaní o
vyrubení dane bolo nutné „čakať“, kým sa nerozhodne o priestupku fyzickej osoby, u ktorej sa alkoholický
nápoj nachádzal. Na uvedenom podľa žalovaného nič nemení ani odkaz žalobcu na ustanovenie § 22
ods. 2 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktoré zakazuje colnému úradu urobiť si ako
o predbežnej otázke úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. Zodpovedanie
otázky, či žalobca ako daňový subjekt nevie v súlade so zákonom preukázať pôvod alebo spôsob

nadobudnutia alkoholického nápoja, ktorý sa u neho nachádza alebo nachádzal, a to bez ohľadu na to, či
nakladá alebo nakladal s alkoholickým nápojom ako s vlastným, patrí výlučne do kompetencie colného
úradu ako správcu dane, ktorú je oprávnený riešiť ešte pred začatím vyrubovacieho konania v štádiu
správy dane, ktoré Daňový poriadok označuje ako príprava daňového konania, a do ktorej je zahrnuté
aj určovania dane podľa pomôcok.

22. K námietkam o neúplnom a nesprávne zistenom skutkovom stave žalovaný uviedol, že určovanie
dane podľa pomôcok predstavuje „náhradnú metódu“, ktorou sa v samostatnom procese zisťuje základ
dane a určuje sa výška dane. V tomto procese je správca dane povinný ustáliť, či tovar je predmetom
dane, aké je jeho množstvo pre určenie základu dane a vypočítať výšku dane pri použití správnej

sadzby dane. K určovaniu dane podľa pomôcok môže správca dane pristúpiť, ak sú splnené zákonné
podmienky: 1.dostatok podkladov pre záver, že daňovému subjektu daňová povinnosť svedčí, 2. existuje
výzva na podanie daňového priznania a 3. k podaniu daňového priznania nedošlo. Tieto podmienky
musia byť splnené kumulatívne. K určeniu dane podľa pomôcok ako náhradnému spôsobu určenia
daňovej povinnosti podľa § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku pristúpi správca dane v prípade,

ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. Táto forma určenia daňovej
povinnosti preto nepredpokladá výkon ďalšieho dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie
podkladov, ktoré správca dane má k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstará. V konaní o určovaní
dane podľa pomôcok už nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodných pre
posúdenie vzniku/existencie daňovej povinnosti a pre označenie subjektu, ktorého sa táto povinnosť

týka. Daňový subjekt sa v tomto konaní dostáva do pasívnej pozície, a to práve v dôsledku svojej
nečinnosti či nespolupráce so správcom dane. Neuplatňuje sa tu zásada súčinnosti uvedená v § 3
ods. 2 Daňového poriadku. Daňový subjekt má podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku právo vyjadriť sa
len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu
podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Do momentu začatia určovania dane podľa pomôcok správca

dane v súčinnosti s daňovým subjektom zisťuje okolnosti vzniku daňovej povinnosti (prípadne jej výšky)
procesným postupom podľa § 24 Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 2 Daňového poriadku, pričom
dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku zaťažuje samotný daňový subjekt, ktorý
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Až po sumarizovaní podkladov
relevantných pre vyvodenie záveru o vzniku daňovej povinnosti správca dane vyzve daňový subjekt na

podanie daňového priznania. Ak daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, pričom túto pasivitu zdôvodní
napríklad iba prezentovaným názorom, že mu daňová povinnosť nevznikla, toto zdôvodnenie nepodania
daňového priznania nie je spôsobilé vylúčiť postup určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 Daňového
poriadku. Ak by bol daňový subjekt presvedčený o neexistencii jeho daňovej povinnosti, mohol tento
názor prezentovať v samotnom daňovom priznaní v podobe nižšej alebo „nulovej“ priznanej dane oproti

výške daňovej povinnosti predpokladanej správcom dane. V takomto prípade by správca dane nemohol
začať určovať daň podľa pomôcok ale v súlade s § 17 Daňového poriadku by vyzval daňový subjekt na
opravu daňového priznania, oznámil by mu nedostatky, určil by mu primeranú lehotu na ich odstránenie
a následne potom, ak by daňový subjekt výzve nevyhovel, začal by správca dane daňovú kontrolu podľa
§ 44 a nasl. Daňového poriadku s následným vyrubením dane, kde by daňový subjekt mohol procesne

komplexne prezentovať svoje výhrady a realizovať svoje procesné práva.

23. Pre účely vzniku daňovej povinnosti bolo zo strany colného úradu potrebné v prvom rade ustáliť,
či žalobca je tou osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona ospotrebnej dani z alkoholických nápojov, a to z dôvodu, že sa práve u neho nachádzal alkoholický nápoj,
ktorým je lieh, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel v súlade so zákonom o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov preukázať. Z dostupného sumáru dôkazov colný úrad dospel k záveru, že žalobca

jeosobou,uktorejsanachádzallieh,tedatouosobou,ktorámápreukázaťpôvodaspôsobnadobudnutia
liehu v súlade so zákonom, čo však neučinil. Žalobcovi tak vznikla daňová povinnosť podľa § 10 ods.
2 písm. a) a § 11 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, s čím je spojená
povinnosť podľa § 12 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov podať v ustanovenej
lehote daňové priznanie a zaplatiť daň. Žalobca daňové priznanie v lehote podľa § 12 ods. 3 zákona o

spotrebnej dani z alkoholických nápojov nepodal, preto ho colný úrad v súlade s § 15 ods. 2 Daňového
poriadku vyzval na podanie daňového priznania a zároveň ho podľa § 15 ods. 3 Daňového poriadku
poučil, že ak nepodá daňové priznanie ani na výzvu colného úradu, je tento oprávnený určiť daň podľa
pomôcok. Žalobca nepodal daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, preto colný úrad správne
pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok z dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.

24. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správcu dane a konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že zákonné podmienky na použitie § 48 Daňového poriadku boli dodržané. Colný úrad
správne ustálil, že žalobca je osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, s čím je spojená povinnosť podať podľa § 12 ods. 3 zákona
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v ustanovenej lehote daňové priznanie a zaplatiť daň. Keďže

žalobca túto povinnosť nerešpektoval a daňové priznanie nepodal, colný úrad bol podľa § 15 ods. 2
Daňového poriadku povinný vyzvať žalobcu na jeho podanie. Žalobca nepodal daňové priznanie ani na
výzvu správcu dane, a preto bol správca dane v súlade s § 15 ods. 3 Daňového poriadku oprávnený
určiť daň podľa pomôcok, a to z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.

25. Žalobca namietal aj to, že rozhodnutie správcu dane nebolo vydané v zákonnej lehote. K
týmto odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že z § 65 ods. 1 až 3 Daňového poriadku vyplýva
určenie lehôt na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní, ktoré sa použije za predpokladu, že Daňový
poriadok neustanovuje inak. Práve ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku ustanovuje inak,
keď vymedzuje lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní tak, že správca dane vydá

rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa § 49 ods. 1 Daňového
poriadku. Z administratívneho spisu podľa žalovaného vyplýva, že žalobcovi bol Protokol o určení dane
podľa pomôcok doručený 04.12.2022 a nasledujúci deň 05.12.2022 tak podľa § 49 ods. 2 Daňového
poriadku začala žalobcovi plynúť lehota 15 pracovných dní na vyjadrenie sa k dodržaniu zákonných
podmienok na určenie dane podľa pomôcok, pričom posledným dňom lehoty bol deň 05.01.2023.

Žalobca vyjadrenie doručil dňa 16.12.2022, teda v určenej lehote. Po uplynutí lehoty na vyjadrenie, dňa
06.01.2023, začala správcovi dane podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku plynúť lehota troch mesiacov
na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Správca dane vydal rozhodnutie dňa 06.03.2023, čo
bolo v zákonnej lehote 3 mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa § 49 ods. 1 Daňového
poriadku, ktorá uplynula 05.01.2023. Rozhodnutie správcu dane zo dňa 06.03.2023 (v poradí prvé

rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní) bolo žalovaným zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie,
a to rozhodnutím č. 680025908/2023/CI zo dňa 29.05.2023. O tejto skutočnosti bol žalobca oboznámený
dňa 31.05.2023 a nasledujúcim dňom, teda 01.06.2023 začala podľa žalovaného colnému úradu plynúť
lehota na vydanie rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že Daňový poriadok nestanovuje osobitnú lehotu na
vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v prípade vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie

odvolacím orgánom, preto je potrebné riadiť sa všeobecnými lehotami na vydanie rozhodnutia v § 65
ods. 1 na a 2 Daňového poriadku. Správca dane bol tak v ďalšom konaní povinný rozhodnúť v lehote
30 resp. 60 dní, pričom správca dane odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal dňa 08.06.2023, teda v
30-dňovej lehote ustanovenej na vydanie rozhodnutia v § 65 ods. 1 Daňového poriadku.

Správna žaloba - žalobné body

26. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

27. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, pretože potvrdil správnosť postupu
správcu dane pri odstraňovaní zrejmej nesprávnosti v prvostupňovom rozhodnutí tým, že za zrejmú
nesprávnosť uviedol iné ustanovenie zákona o správe daní v časti svojich právomocí vydať rozhodnutie.V rozhodnutí odvodil svoju právomoc rozhodnúť podľa § 68 ods. 2 v spojení s ods. 5 Daňového
poriadku a v oznámení o oprave zrejmej nesprávností toto „opravil“ na § 68 ods. 3 piata veta Daňového
poriadku. Podľa žalobcu zmena zákonného ustanovenia, od ktorého správny orgán odvodzuje svoju

právomoc vydať rozhodnutie, nemôže byť zrejmou nesprávnosťou, navyše ak ani pôvodné ustanovenie
nevylučovalo a priori právomoc správneho orgánu vydať v danej veci rozhodnutie.

28. Ďalej žalobca namietal, že sa žalovaný nezaoberal postupom správcu dane v konaní
predchádzajúcom vyrubeniu dane, aj keď tento postup mal zásadný vplyv na vyrubenie dane podľa

pomôcok a tento postup vzhľadom na právne predpisy nemohol byť preskúmaný nielen súdom, ale ani
odvolacím orgánom. Podľa žalobcu konanie správcu dane malo jasné znaky svojvôle a nezákonnosti, s
čím sa žalovaný nezaoberal. Správca dane v žiadnom svojom rozhodnutí žalobcom predložené dôkazy
nevyhodnotil a žalobca sa nemohol žiadnym spôsobom brániť proti údajnému preukázaniu záveru, že
údajne nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholických nápojov. Žalobcovi nebolo preukázané
nič a žiadny orgán nepreskúmal postup správcu dane pri vyhodnocovaní žalobcom predložených

dôkazov. Keď sa žalobca domáhal, aby správca dane vo veci rozhodol, toto odmietol a pokračoval vo
vyrubovacom konaní.

29. Žalobca poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňovým
subjektom je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú

práva. Daňovým subjektom teda nie je každý občan SR. Ak sa teda daňovým subjektom stane aj osoba,
ktorá nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja, takáto skutočnosť musí byť
predmetom možného súdneho prieskumu. Určenie, že žalobca je daňovým subjektom, nemôže byť
dané len na svojvôli správneho orgánu, ale musí byť objektívne preskúmateľné na to určeným orgánom,
ktorým je podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR súd. Rozhodnutie o vyrubení dane podľa pomôcok je vôbec

prvým rozhodnutím, ktorým bol žalobca uznaný za daňový subjekt a ktoré je možné napadnúť. Správca
dane vydal ešte jedno rozhodnutie, a to o zabezpečení alkoholického nápoja, ktoré žalobca napadol
odvolaním, ale ani v tomto rozhodnutí správcu dane neboli uznané dôkazy, ktoré žalobca predložil na
podporu svojich tvrdení a toto rozhodnutie nie je možné vzhľadom na jeho predbežnú povahu napadnúť
správnou žalobou.

30. Žalobca ďalej poukázal na argumentáciu v rozhodnutí žalovaného s tým, že z tejto argumentácie
je evidentné, že niekedy v minulosti, teda pred zaslaním výzvy na podanie daňového priznania, si
správca dane vyhodnotil dôkaznú situáciu tak, že žalobca naplnil skutkovú podstatu daňového deliktu
podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Nie je rozhodujúce, že o

priestupku správca dane nerozhodol, podstatné je, že si dôkaznú situáciu vyhodnotil takýmto spôsobom,
a teda si urobil záver o tom, že žalobca nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholického
nápoja, čo je skutkovým základom pre vyrubenie dane ako aj pre rozhodnutie o spáchaní priestupku.
Podľa žalobcu sa so správcom dane rozchádza v závere, že je potrebné najskôr rozhodnúť o porušení
právnych predpisov a až po takto preukázanom objektívne zistenom skutkovom stave môže správca

dane pristúpiť k vymáhaniu dane. Odvolací orgán bol povinný preskúmať nielen samotný spôsob
vyrubenia dane, ale aj konanie, ktoré tomuto vyrubeniu dane predchádzalo, zvlášť vtedy, ak skutkové
zistenia o nesplnení povinnosti preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja a právne
posúdenie relevantnosti predložených dôkazov sú jediným dôvodom pre zaslanie výzvy na podanie
daňového priznania a následne aj pre vyrubenie dane.

31. Žalobca poukázal na ustanovenie § 74 ods. 5 Daňového poriadku a namietal, že žalovaný
v rozhodnutí napriek výslovnému napadnutiu neodôvodnenia postupu správcu dane pri hodnotení
dôkazov preukazujúcich pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholických nápojov, ktoré žalobca správcovi
dane predložil, sa touto námietkou nezaoberal a nevyhodnotil rozhodnutie správcu dane ako arbitrárne.

Obmedzil sa len na správnosť počtovej operácie a dodržania doručenia výzvy, protokolu o prejednaní
námietok a doručenia ďalšej výzvy vo vyrubovacom konaní, pričom obsah a význam žalobcových
podaní ho nezaujímal, a teda neposúdil postup správcu dane komplexne. Podľa výkladu žalovaného,
ak vyrubovacie konanie nezávisí na výsledku priestupkového konania, môže nastať situácia, že subjekt,
ktorému bola vyrubená daň, v priestupkovom konaní obháji svoje tvrdenia a bude oslobodený, a

následne by sa cez obnovu konania musel domáhať zrušenia, resp. zmeny rozhodnutia o vyrubení dane.

32. Žalobca namietal závery žalovaného, že na výzvu správcu dane mal podať nulové daňové priznanie
a v daňovom konaní obhájiť svoje tvrdenia o preukázaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia alkoholickéhonápoja. Uviedol, že podaním daňového priznania by sa automaticky stal daňovým subjektom a správca
dane by v tomto konaní musel nakoniec vyrubiť daň podľa pomôcok, pretože iný postup pri rovnakom
posúdení dôkaznej situácie by nebol možný. Podaním daňového priznania by sa žalobca priznal,

že sa u neho nachádzal lieh, ktorý podlieha daňovému dohľadu, teda daňovej povinnosti. Žalobca
namietal, že on sa nestal daňovým subjektom dobrovoľne - na základe podaného daňového priznania,
ani nedobrovoľne - rozhodnutím správcu dane. Daňovým subjektom sa stal tým, že prevzal výzvu
správcu dane, aby podal daňové priznanie, pričom proti výzve nebolo možné podať opravný prostriedok.
Žalobca žiadal, aby správca dane riadne posúdil všetky žalobcom predložené dôkazy a ako odpoveď mu

stále bolo uvedené, že nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu bez relevantného zhodnotenia
dôkazov. Žalobca ďalej uviedol, že písomne žiadal správcu dane, aby uviedol, ktoré ustanovenie
zákona určuje relevantnosť dôkazov a druh akceptovateľných dôkazov, pričom odpoveď správcu dane
nebola v súlade s § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Samotný postup správcu dane, keď odvodil
žalobcovu daňovú povinnosť od nesplnenia výzvy, označil žalobca za nezákonný, realizovaný v rozpore
s ustanovením § 63 ods. 1 Daňového poriadku.

33. Podľa žalobcu si žalovaný v rozhodnutí protirečí, keď na strane 15 rozhodnutia uvádza, že v rámci
prípravy daňového konania bol žalobca daňovým subjektom, pričom toto nie je pravdivé tvrdenie a mal
nanajvýš postavenie osoby inej ako daňový subjekt podľa § 4 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku.
Žalobca sa daňovým subjektom stal až po doručení výzvy na podanie daňového priznania, teda v

okamihu, kedy správca dane vyhodnotil, že žalobca nepreukázal v súlade so zákonom pôvod a spôsob
nadobudnutia liehu a takýmto okamihom začalo daňovo-správne konanie.

34. Žalovaný pri podaní odvolania bol povinný sa zaoberať zákonnosťou postupu správcu dane, najmä
tým, či postup správcu dane bol v súlade so zákonom, a to aj pred samotným začatím vyrubovacieho

konania. Žalobca napádal postup správcu dane, a to, že postupoval nezákonne pri určení, že žalobca
je povinný podať daňové priznanie, a to nevyhodnotením žalobcom predložených dôkazov. Žalovaný sa
nezaoberal tým, či správca dane nevydal nulitné rozhodnutie v zmysle § 64 ods. 2 písm. c) s poukazom
na § 69 ods. 1 Daňového poriadku, vzhľadom na žalobcom predložené dôkazy. V tomto smere je
žalobou napadnuté rozhodnutie aj arbitrárne. Obrana žalobcu spočívala v preukázaní skutočnosti, že

lieh bol vyrobený a zdanený pred viac ako tridsiatimi rokmi, čo správca dane nerozporoval, naopak
uspokojil sa so žalobcovým vyhlásením, že tri vyskladňovacie listy, ktoré žalobca predložil, sa vzťahujú
ku konkrétnym stopám.

35. Žalovaný pochybil, pretože rešpektoval rozhodnutie správcu dane napriek tomu, že bolo vydané

po zákonnej lehote. Žalobca poukázal na ustanovenie § 65 Daňového poriadku a ďalej uviedol, že pri
rozhodovaní podľa § 68 ods. 2 Daňového poriadku je lehota na vydanie rozhodnutia 15 dní, čo sa ale
nevzťahovalo na túto vec. Ďalej poukázal aj na ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku s tým, že
správca dane mal v zmysle § 68 ods. 3 s odkazom na § 65 ods. 4 lehotu na vydanie rozhodnutia 3
mesiaceoduplynutialehoty.Lehotatrochmesiacovzačalaplynúťdňom19.12.2022.Vprotokoleourčení

danepodľapomôcokzodňa22.11.2022,ktorýbolžalobcovidoručený04.12.2022,bolavovýzvepodľa§
49 ods. 1 Daňového poriadku určená lehota 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Odvolaním napadnuté
rozhodnutie správca dane vydal až 08.06.2023, teda po 19.03.2023, kedy uplynula lehota na vydanie
rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na argumentáciu žalovaného k obdobnej žalobcom prednesenej
odvolacej námietke, pričom vyjadril nesúhlas s touto argumentáciou. Namietal, že samotný postoj,

že zrušením rozhodnutia prvostupňového orgánu sa začína nové vyrubovacie konanie, je nesprávny.
Podľa žalobcu vyrubovacie konanie nebolo ukončené nezákonným rozhodnutím ale až potvrdzujúcim
rozhodnutím žalovaného. Zrušením nezákonného rozhodnutia nevzniká nová lehota správcovi dane. V
každom prípade ide o lehotu, ktorú si nemôže správny orgán predĺžiť inak ako zákonným spôsobom.
Správca dane postup pri predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia o vyrubení dane nevyužil, preto

sa zbavil možnosti rozhodnúť aj v dlhšej ako zákonnej lehote troch mesiacov. Vyrubovacie konanie
začalo 19.01.2023 alebo 06.01.2023 (podľa výpočtov žalobcu a podľa výpočtov žalovaného). Správcovi
dane v súvislosti s jeho postupom počas prípravy daňového konania ako aj s nevyhodnocovaním
dôkazovmuselobyťzrejmé,žežalobcavyužijeopravnéprostriedky.Akbypostupovalneodkladneaprvé
rozhodnutie vydal nie na konci trojmesačnej lehoty, potom by mohol zvoliť postup, ktorý predpokladá

zákon a ktorý správcovi dane umožňuje predĺžiť si zákonnú lehotu na vydanie konečného rozhodnutia.
Nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.36. Žalobca ďalej namietal, že daňové orgány pracujú s údajným zistením, že žalobca nepreukázal
pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja. Uviedol, že popiera, že by ním vlastnené
alkoholické nápoje zaistené pri domovej prehliadke boli pôvodom z nelegálnej výroby a nebola z nich

v čase výroby riadne a v plnej výške zaplatená príslušná daň. Namietal však, že správca dane nikdy
nerozhodoval o relevantnosti ním predložených dôkazov v daňovom konaní a tieto dôkazy neboli
vyhodnocovanéjednotlivoavovzájomnýchsúvislostiach.Správcadanesiakopredbežnúotázkuvyriešil
tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja, čo je v
rozpore s § 22 ods. 2 Daňového poriadku, čím znemožnil žalobcovi, aby nadriadený orgán prípadne súd

skúmal postup správneho orgánu pri vyhodnocovaní dôkazov v tomto konaní. Odňatie možnosti využiť
riadne opravné prostriedky je flagrantným porušením ústavných práv žalobcu. Žalobca poukázal na čl.
13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a ďalej na to, že povinnosť platiť daň mu nie je uložená v žiadnom zákone,
preto mu správca dane túto povinnosť zaplatiť daň môže uložiť na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní jeho základných práv a slobôd. Teda, ak správca dane žalobcovi chce proti jeho vôli
vyrubiť daň, musí nájsť v zákone zmocňovacieho ustanovenia, rozhodnúť v mantineloch stanovených

zákonom, rozhodnúť v zákonom dovolenej lehote a je povinný rešpektovať a zachovávať základné práva
a slobody žalobcu. Jedným zo základných práv je aj právo na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy SR),
teda právo, aby sa žalobca mohol svojich práv domáhať na súde alebo inom štátnom orgáne zriadenom
zákonom, a tiež, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, a aby vec bola riadne prejednaná. Každé
rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené tak, aby nebolo nepreskúmateľné a svojvoľné.

37. Žalovaný bez toho, aby preskúmal dodržanie zákonných podmienok pre vydanie rozhodnutia
o vyrubení dane podľa pomôcok, najmä nevyhodnotením dôkaznej situácie zákonným spôsobom,
vydaním rozhodnutia po uplynutí zákonom určenej doby na jeho vydanie, ale aj nezaoberaním sa
prípadnou nulitnosťou rozhodnutia správcu dane, odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane

potvrdil a odvolanie zamietol.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

38. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v podstate zopakoval argumentáciu, ktorá je obsahom

správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (ktorá je podrobnejšie uvedená v predchádzajúcich bodoch
odôvodnenia tohto rozhodnutia). Uviedol, že opravou zrejmej nesprávnosti nedošlo k zmene právomoci
colného úradu vyrubiť daň a že oprava zákonného ustanovenia sa nijakým spôsobom nedotkla
meritórnej hmotnoprávnej úpravy, ale išlo len o procesno-technický detail. Ďalej žalovaný uviedol, že
dotknutú osobu orgán štátnej správy vždy v konaní alebo rozhodnutí zjednodušene označuje príslušným

pojmom a v konaní resp. v rozhodnutí vydanom orgánom štátnej správy sa vždy rozhoduje o právach
alebo povinnostiach dotknutej osoby. Keďže podľa § 4 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku sa osoba,
ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva označuje ako
„daňový subjekt“, colný úrad logicky žalobcu v rozhodnutí rovnako zjednodušujúco označil slovnou
skratkou ako „daňový subjekt“, t. j. obdobným spôsobom ako napríklad žalovaný vo svojom rozhodnutí

označuje žalobcu pojmom „odvolateľ“. Nemá podľa žalovaného relevanciu zaoberať sa námietkami
žalobcu, kedy mu v konaní mal vzniknúť štatút „daňového subjektu“, t. j. či pri výzve colného úradu
na podanie daňového priznania, podaním daňového priznania alebo napríklad vydaním rozhodnutia o
vyrubení dane, keďže práva a povinnosti dotknutej osoby podať daňové priznanie a zaplatiť daň vznikajú
zo zákona, v tomto prípade na základe ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z

alkoholickýchnápojov.Žalovanýďalejzopakovalargumentáciuzpreskúmavanéhorozhodnutiaovzťahu
priestupkového a vyrubovacieho konania, o tom, že sú to procesne samostatné a od seba nezávisle
vedené konania. Zároveň zopakoval aj argumentáciu o zachovaní lehoty na vydanie rozhodnutia, o
povahe konania pri určení dane podľa pomôcok a označil žalobné námietky žalobcu za nedôvodné.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

39. V podanej replike žalobca uviedol, že žalovaný vychádza z premisy, že vznik daňovej povinnosti
žiadnym spôsobom nesúvisí s konaním subjektu a správca dane môže bez dodržania zákonných
postupov nariadiť platiť daň komukoľvek. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného, keď tento uviedol,

že colný úrad do zápisnice o ústnom pojednávaní skonštatoval záver, že žalobca nepreukázal pôvod
a spôsob nadobudnutia predmetného liehu v súlade so zákonom o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov. Toto tvrdenie je podľa žalobcu správne, ale postup správcu dane, kedy mu postačovalo
konštatovanie o porušení predpisov v zápisnici, je nezákonný. Účelom ústneho pojednávania dňa31.05.2022, pri ktorom bola urobená zápisnica, bolo oboznámenie s výsledkami expertíz. Daňové
konanie, podobne ako colné konanie, je špecifickým konaním a je rozdelené na dva smery. Prvý
pozostáva z legálnej spolupráce daňovníka a správcu dane v tom, že daňový subjekt predpísaným

spôsobom nakladá s určitým tovarom, vedie evidenciu a podáva daňové priznania. Druhý smer
je deliktuálny, teda ak správca dane zistí porušenie predpisov zo strany kontrolovaného subjektu.
Preukázať porušenie predpisov nie je možné len konštatovaním v zápisnici bez možnosti obrany
zo strany kontrolovaného subjektu, pričom obrana subjektu nemôže byť chápaná len ako možnosť
predkladať dôkazy a je právom subjektu, aby jeho obrana bola podrobená zákonným postupom pri

vyhodnocovaní dôkazov a rozhodnutie správcu dane o nedostatočnom preukázaní určitých skutočností
musí byť riadne odôvodnené. Tieto povinnosti štátneho orgánu vyplývajú z práv, ktoré má kontrolovaný
subjekt priznané priamo Ústavou SR a inými predpismi.

40. Žalovaným uvádzaná zápisnica neobsahuje hodnotenie dôkazov a nebolo možné jej závery
preskúmať nezávislým orgánom, napríklad súdom alebo odvolacím orgánom. Zápisnica slúži na zápis

vyjadrení účastníkov konania a na opis skutočností, ktoré počas konania vyšli najavo a závery urobené
zapisovateľom nemôžu mať právnu ale len informačnú hodnotu. Konštatovanie, že kontrolovaný subjekt
nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, je porušením prezumpcie neviny, čím bol porušený
čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 48 Charty základných práv EÚ, ale najmä čl. 50 ods.
2 Ústavy SR.

41. Žalobca ďalej uviedol, že záver o tom, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť, je len domnienkou
správcu dane, ktorú sa žalobca pokúšal vyvrátiť, ale správca dane mu odmietol poskytnúť súčinnosť
s tým, že neuviedol, aký alternatívny dôkaz by akceptoval a ani žalobcovi neoznámil, prečo ním
predložené dôkazy za účelom preukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia alkoholického nápoja

nepovažuje za dostatočné. Spor medzi správcom dane a žalobcom, ktorý vznikol v tomto smere,
bolo možné rozhodnúť len vydaním rozhodnutia, ktoré by bolo preskúmateľné odvolacím orgánom a
súdom a zápisnica o ústnom rokovaní takýmto rozhodnutím nie je. Žalobca vlastnil lieh, ktorý bol
niekoľko desaťročí v daňovom voľnom obehu, za ktorý bola v minulosti riadne odvedená spotrebná
daň, a preto považoval závery v zápisnici za neopodstatnené, pretože neboli žiadnym spôsobom pre

žalobcu záväzné. Stanovisko správcu dane, že žalobca je povinný podať daňové priznanie, vychádzalo
z nezákonného postupu a následná výzva taktiež bola nezákonná.

42. Žalobca predložil dôkazy o pôvode a spôsobe nadobudnutia liehu a jediný dôkaz, ktorý by svedčil
proti nemu - existencia zariadenia na výrobu liehu, sa preukázal, že mu nepatrí a o jeho existencii

sa dozvedel až pri domovej prehliadke. Žalobca preto navrhoval aj vyžiadať trestný spis Obvodného
oddelenia PZ Myjava, výpovede svedkov a iné listinné dôkazy. Ak by správca dane tieto vykonal,
dozvedel by sa, kto o destilačnom prístroji vedel, kto býva na rovnakej adrese a kto mal záujem žalobcu
krivo obviniť.

43. Samotná námietka o nesprávnom postupe pri oprave chyby v písaní v rozhodnutí správcom dane
by pravdepodobne nespôsobovala nezákonnosť rozhodnutia, aj keď tento postup považuje žalobca za
vážne pochybenie správcu dane.

44. To, či je niekto daňovým subjektom alebo fyzickou osobou šikanovanou daňovým orgánom je rozdiel,

pričom daňový subjekt je osoba definovaná v § 4 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku, ktorá má práva
a povinnosti podľa Daňového poriadku a je dôležité, aby správca dane definoval kedy sa osoba stane
daňovým subjektom, teda v ktorom okamihu a na základe akej skutočnosti, nie je to len technický
termín bez právneho významu a len synonymum označujúce A. B.. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas
s argumentáciou žalovaného o samostatnosti priestupkového a vyrubovacieho konania. Zdôraznil, že

v rozhodnutí o vyrubení dane a ani v protokole nie je uvedený žiaden z dôkazov, ktoré uviedol na
podporu jeho tvrdení o pôvode a spôsobe nadobudnutia liehu. Keďže žalovaný vo vyrubovacom konaní
skúma len zákonnosť postupu pri vyrubení dane a nie konanie, ktoré tomuto procesu predchádzalo, teda
nehodnotí dôkazy svedčiace o preukázaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu, tak je tu zrejmé, že
žiadne vyhodnotenie dôkazov nebolo realizované a tým neboli zabezpečené procesné práva žalobcu

v daňovom konaní.

45. Žalobca opätovne poukázal na ustanovenie § 22 Daňového poriadku s tým, že ak správca dane
rozhodne,ževznikladaňovápovinnosť,takautomatickyprezumujezavinenéprotiprávnekonanie.Podľažalobcu z dikcie § 48 ods. 1 je mimoriadne dôležité určiť časový bod, kedy sa z bežného občana stáva
daňový subjekt, pretože len daňovému subjektu možno vyrubiť daň a v rámci prípravy daňového konania
sa zisťuje, či fyzická osoba je alebo nie je daňovým subjektom. Týmto sa stane dobrovoľne, tak že

podá daňové priznanie, alebo nedobrovoľne, a to rozhodnutím správcu dane. Pretože povinnosti možno
podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach,
pri zachovaní základných práv a slobôd, nemožno považovať poznámku správcu dane v zápisnici bez
možnosti obrany za zachovanie základných práv a slobôd žalobcu. Správca dane nerozhodol, v ktorom
okamihusažalobcastaldaňovýmsubjektom,pretoaninemoholvyrubiťdaňpodľapomôcok,lebonebolo

preukázané, že žalobca už v tom čase bol daňovým subjektom.

46. Ak správca dane rozhodne do troch mesiacov od doručenia výzvy a odvolací orgán potvrdí toto
rozhodnutie aj po lehote troch mesiacov, podmienky stanovené zákonom boli splnené. Ak ale odvolací
orgán zruší rozhodnutie prvostupňového orgánu pre jeho nezákonnosť, potom platí, že rozhodnutie
nebolo vydané (zákon predpokladá vydanie len zákonného rozhodnutia nie akéhokoľvek rozhodnutia).

Správca dane vedel, že žalobca nebude spokojný s vyrubením dane, preto musel predpokladať
odvolanie a z dôvodu opatrnosti mohol pred uplynutím lehoty troch mesiacov požiadať nadriadený orgán
o predĺženie lehoty o ľubovoľnú dobu. V takom prípade by mohol odvolací orgán aj opakovane vracať
vec správcovi dane a lehota by nebola uplynula. V tomto prípade sa ale správca dane spoliehal na to,
že odvolací orgán jeho rozhodnutie potvrdí. Nikde v zákone sa neuvádza, že po zrušení nezákonného

rozhodnutia má správca dane novú špeciálnu lehotu na vydanie rozhodnutia, a to podľa § 65 ods. 1
a 2 Daňový poriadok. Keďže správca dane v tomto prípade opomenul požiadať o predĺženie lehoty
na rozhodnutie, jeho rozhodnutie po zrušení jeho predošlého rozhodnutia bolo vydané po zákonom
dovolenej lehote. Ak sa žalovaný odvoláva na ustanovenie § 65 ods. 1 a 2, potom výkladom možno
dospieť k záveru, že po zrušení rozhodnutia a po vrátení veci na ďalšie konanie sa toto považuje za

nové konanie, čo je podľa žalobcu absurdné.

47. Žalobca zopakoval, že lieh bol vyrobený pred viac ako tridsiatimi rokmi a bola z neho uhradená aj
daň, preto sa mal žalovaný zaoberať aj tým, či pokus o opätovné vyrubenie a vybranie dane nemohla
spôsobiť nulitnosť takéhoto rozhodnutia a odvolací orgán bol toto povinný skúmať ex offo. V ostatnom

žalobca zopakoval argumentáciu uvedenú v podanej správnej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

48. Žalovaný uviedol, že colný úrad na ústnom pojednávaní dňa 31.05.2022 oboznámil žalobcu s

výsledkami odborných expertíz liehu, o čom vyhotovil Zápisnicu č. 680023315/2022. Colný úrad popri
nosnej téme ústneho pojednávania skonštatoval v zápisnici aj ďalšie okolnosti, okrem iného skutkový
záver, že upozorňuje daňový subjekt, že mu vznikla daňová povinnosť, a preto je povinný podať daňové
priznanie podľa § 12 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Ďalej žalovaný uviedol,
že daňové orgány nerozhodujú na podklade záverov uvedených v zápisnici o ústnom pojednávaní ale

na podklade celkovej dôkaznej genézy, na základe komplexných dostupných dôkazov a na základe
vytvoreného záveru o skutkovom stave. Skutočnosť, že colný úrad do zápisnice o pojednávaní, na
ktorom oboznámil žalobcu s výsledkami expertízy, skonštatoval aj skutkový záver o vzniku daňovej
povinnosti, neznamená, že k tomuto záveru mal colný úrad dôjsť iba na základe obsahu konkrétnej
zápisnice, resp. to neznamená, že by dané záverečné konštatovanie colný úrad nemohol do zápisnice

uviesť.Zlogikyakontextucelejvecijezrejmé,žetvrdením,že„vzhľadomnavyššiekonštatovanézistené
skutočnosti colný úrad dospel k záveru, že žalobcovi dňa 31.05.2022 vznikla daňová povinnosť“ mal na
mysli to, že colný úrad na základe komplexne zdokumentovaného skutkového stavu colným úradom,
prezentovaného žalobcom na stranách 1 až 2 svojho vyjadrenia, dospel k predmetnému záveru. Je
preto vytrhnuté z kontextu celej veci, keď sa žalobca snaží prezentovať, že skonštatovaný záver colného

úradu v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní o vzniku daňovej povinnosti žalobcu colný úrad ako
aj žalovaný majú údajne označovať za akýsi jediný izolovaný osočujúci irelevantný dôkaz, na základe
ktorého dospeli k záveru. Skutočnosť, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach neprezentovali
vyhodnotenie dôkazov, neznamená, že žiadne vyhodnotenie skutkového stavu nevykonali, ale len to,
že boli povinní postupovať v kontexte podľa § 49 ods. 2 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku.

49. Podľa žalovaného nie je správne tvrdenie, že podaním nulového daňového priznania by sa fakticky
žalobca priznal, že sa nachádzal u neho lieh podliehajúci zdaneniu a stal by sa daňovým subjektom. Ak
by žalobca daňové priznanie podal, mohol v daňovom priznaní uviesť základ dane „0“ litrov/hektolitrov100 % alkoholu, teda by žiadnu existenciu liehu nepriznával. Žalovaný zopakoval, že pokiaľ sa aj
nezaoberali námietkami žalobcu k vykonanému dokazovaniu (vzhľadom na § 49 ods. 2 a § 74 ods. 5
Daňového poriadku), neznamená to záver, že by sa nezaoberali zisťovaním objektívneho stavu, resp.

dôkazmi a návrhmi žalobcu predkladanými pri dokazovaní. Ďalej žalovaný ešte poukázal na vytýkacie
konanie ako osobitný postup správcu dane s tým, že colný úrad by po podaní „nulového“ daňového
priznania už nepristúpil k určeniu dane podľa pomôcok ale k vykonaniu daňovej kontroly, pri ktorej
daňový subjekt disponuje širokou škálou možnej procesnej obrany, teda colný úrad by pristúpil k vydaniu
rozhodnutia o vyrubení dane, v ktorom by už bol povinný komplexne rozviesť dokazovanie a daňový

subjekt by mohol v plnom rozsahu namietať zistený skutkový stav.

Ďalšie vyjadrenia žalobcu

50. V ďalšom vyjadrení doručenom v reakcii na podanú dupliku žalobca uviedol, že finančné správne
právo nepozná ústnu formu rozhodovania, resp. rozhodovanie úkonom. Podľa žalobcu je evidentné, že

správca dane aj žalovaný rozhodovali ale nepostupovali podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa
žalobcu žalovaný sa vyhýba zdôvodneniu svojho postupu, a to na základe akého správneho aktu dospel
k záveru, že žalobca bol povinný podať daňové priznanie. Ak konštatovanie v zápisnici o tom, že žalobca
nepreukázalpôvodaspôsobnadobudnutialiehu,neboloprežalobcuprávnezáväzné,mámubyťurčená
povinnosť podať daňové priznanie rozhodnutím a nie konštatovaním v zápisnici.

51. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní o správnom delikte vedenom pod sp. zn. 680006267/2024 Tr.
153/20233 s. č. K 017045/2023, ktoré vedie Colný úrad Trenčín proti žalobcovi za to, že ani po výzve
správcu dane nepodal daňové priznanie, sa na strane 2 neprávoplatného rozhodnutia uvádza, že podľa
§ 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov daňová povinnosť vzniká aj dňom

zistenia alkoholického nápoja, ktorý sa nachádza alebo sa nachádza u osoby, ak táto nevie preukázať
pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja v súlade s týmto zákonom a podľa § 10 ods. 3
zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov sa za deň zistenia skutočností podľa odseku 1 písm.
d) a e) a odseku 2 písm. a) považuje deň, keď tieto skutočnosti zistil colný úrad. Povinnosti v zmysle
§ 63 Daňového poriadku možno ukladať len rozhodnutím. O tom, že žalobcovi vznikla povinnosť podľa

§ 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov správca dane nevydal žiadne
rozhodnutie, ktoré by sa zaoberalo zisťovaním objektívneho skutkového stavu. Za zásadný problém
celého konania označil žalobca to, že na to, aby sa z „osoby“ u ktorej sa našiel lieh stal „daňový subjekt“,
bolo potrebné vydať rozhodnutie, a to podľa § 10 ods. 2 písm. a) alebo podľa § 71 ods. 1 písm. a)
zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Žalobca ďalej uviedol obdobnú argumentáciu ako

v podanej správnej žalobe a v podanej replike. Uviedol, že predmetný lieh dostal od svojich priamych
predkov - starých rodičov a otca, s ktorými žil v spoločnej domácnosti. Nedokáže určiť, ktorý lieh bol
v ktorom roku vyrobený a kto si jeho výrobu objednal. Colný úrad si v rozpore so zákonom urobil
dňa 31.05.2022 záver o predbežnej otázke, že sa žalobca dopustil priestupku, čo žalovaný vo svojich
podaniach doručených súdu dôrazne odmietal, čím boli porušené povinnosti strany v konaní podľa § 150

Civilného sporového poriadku. Colný úrad v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR rozhodol, že jeden daňový
subjekt (pestovateľská pálenica) nemusí skladovať daňovo-relevantné doklady viac ako 10 rokov, ale
od žalobcu požaduje predložiť doklady aj po viac ako dvadsiatich rokoch. Colný úrad porušil zákonnú
povinnosť rozhodovať v primeraných lehotách, keď o údajnom priestupku, ktorý mal zdokumentovaný
už 31.05.2022, tento prejednal a rozhodol až v marci 2024, pričom prekluzívna lehota na prejednanie

priestupku uplynie 31.05.2024 a je zrejmé, že nechce, aby sa vo veci priestupku rozhodlo právoplatne
do tohto dátumu, keďže musel očakávať odvolanie žalobcu.

52. Žalobca doložil rozhodnutie Colného úradu Trenčín, oddelenie právne č. 680006267/2024 zo dňa
02.02.2024, ktorým mu bola uložená podľa § 155 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku pokuta 100,- eur

za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 3 Daňového poriadku, ktorého sa mal dopustiť tým,
že nepodal daňové priznanie na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh za zdaňovacie
obdobie 31.05.2022 v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2 Daňového poriadku.

53. Žalobca doložil aj rozhodnutie Colného úradu Trenčín, oddelenie právne č. 680012036/2024 zo

dňa 11.03.2023, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. a)
zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 31.05.2022
počas ústneho pojednávania, z ktorého bola spísaná Zápisnica č. 680023315/2022 nevedel preukázať
v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja - liehu v množstve0,6555 hl a. zaisteného dňa 15.04.2021 počas domovej prehliadky vykonanej Obvodným oddelením PZ
Myjava v rodinnom dome v Obci Krajné, na adrese C. XXX, za čo mu bola uložená podľa § 71 ods. 2
písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov pokuta 353,97 eur.

54. Žalobca v podaní doručenom dňa 30.05.2024 predložil správnemu súdu rozhodnutie Finančného
riaditeľstva SR č. 680027419/2024/CY zo dňa 20.05.2024, ktorým Finančné riaditeľstvo SR zrušilo
rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 680012036/2024 zo dňa 11.03.2024, ktorým bol žalobca uznaný
za vinného zo spáchania priestupku. Žalobca uviedol, že aj keď uvedené rozhodnutie priamo nesúvisí

s konaním o správnej žalobe, predkladá ho z dôvodu, že žalovaný tvrdil, že povinným za zaplatenie
spotrebnej dane z alkoholických nápojov sa žalobca môže stať aj v prípade, ak sa o priestupku
nerozhodne. Uviedol, že predložené rozhodnutie svedčí o tom, že colný úrad nepostupuje v súlade
so zákonmi, pretože priestupok začal prejednávať asi 9 mesiacov po uplynutí prekluzívnej dvojročnej
lehoty. Ak by postupoval v zákonných lehotách, muselo by byť rozhodnutie o priestupku právoplatné
skôr ako 31.05.2022, keď správca dane ústne skonštatoval, že žalobca naplnil podmienku pre vznik

daňovej povinnosti.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

55. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a)

Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“). Správny súd nezistil ani ďalšie dôvody pre nariadenie
pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil
postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 08.10.2025. Oznámenie o mieste a čase
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 09.09.2025 do 09.10.2005.
Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby

(§ 134 SSP), dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

56. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení do
31.08.2022; Na účely tohto zákona sa rozumie
a) alkoholickým nápojom lieh, víno, medziprodukt a pivo,

b) daňovým územím územie Slovenskej republiky,

57. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení do 31.08.2022; (1)
Predmetom dane je alkoholický nápoj vyrobený na daňovom území, dodaný na daňové územie z iného
členského štátu alebo dovezený na daňové územie z územia tretieho štátu. (2) Alkoholickým nápojom,

ktorým je lieh, sa na účely tohto zákona rozumie tovar kódu kombinovanej nomenklatúry
a) 2207 a 2208 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu,
b) 2204, 2205 a 2206 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu,
c) iného ako kapitoly 22 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu.

58. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení do 31.08.2022;
Základom dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100
% alkoholu (ďalej len „hl a.“) pri teplote 20 °C, pričom množstvo liehu je možné vyjadriť aj v litroch 100
% alkoholu (ďalej len „l a.“) pri teplote 20 °C; alkoholom sa na účely tohto zákona rozumie etylalkohol v
zmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami, pričom objemová koncentrácia alkoholu sa zistí a vypočíta

spôsobom podľa osobitného predpisu.

59. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení do 31.08.2022;
Daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby
dane podľa § 6 ods. 2.

60. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení do 31.08.2022;
Základ dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vyjadrený v hl a. sa zaokrúhľuje na štyri desatinné
miesta.

61. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení do 31.08.2022; (1)
Sadzba dane z alkoholického nápoja sa ustanovuje vo výške 1 080 eur. (2) Sadzba dane z
alkoholického nápoja, ktorým je lieh, sa na hl a. ustanovuje takto:
a) základná sadzba dane je vo výške 100 % sadzby dane uvedenej v odseku 1,b) znížená sadzba dane je vo výške 50 % sadzby dane uvedenej v odseku 1.

62. Podľa § 10 ods. 2 a 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení do 31.08.2022; (2)

Daňová povinnosť vzniká aj dňom
a) zistenia alkoholického nápoja, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u osoby, ak táto osoba
nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja v súlade s týmto zákonom, a
to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným,
b) dodania alebo dňom použitia alkoholického nápoja oslobodeného od dane na iný ako určený účel.

(3) Za deň zistenia skutočností podľa odseku 1 písm. d) a e) a odseku 2 písm. a) sa považuje deň, keď
tieto skutočnosti zistil colný úrad.

63.Podľa§11ods.2zákonaospotrebnejdanizalkoholickýchnápojovvznenído31.08.2022;Platiteľom
dane pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 10 ods. 2 je osoba, ktorá
a) nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u

nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá
alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným,
b) dodala na použitie alebo použila alkoholický nápoj oslobodený od dane na iný ako určený účel.

64. Podľa § 12 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení do 31.08.2022; Platiteľ

dane neuvedený v odseku 2 je povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch
pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak sa v
odsekoch 2, 4 a 7, § 9, 15, 19, 22, 26, 28 až 31, 49, 49a, 63, 64 alebo § 66 neustanovuje inak.

65. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení do 31.08.2022;

Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob
nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej
nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.

66. Podľa § 48 Daňového poriadku; Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak

daňový subjekt
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v
dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti alebo kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie
dane zo sladených nealkoholických nápojov.
(2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti
uvedenévodseku1,pričomdňomzačatiaurčovaniadanepodľapomôcokjedeňpodoručeníoznámenia
o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil

daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. (3) Správca dane je pri určení dane oprávnený
použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných
daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení,

výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo
zdaňovaniadotknutéhodaňovéhosubjektu,alebopodobnýchdaňovýchsubjektov.(4)Akdaňovýsubjekt
vpriebehuurčeniadanesprávcomdanepodľapomôcokpredložíúčtovnédokladyainédoklady,správca
dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane
vzťahuje § 46 ods. 6 a 7. (5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež

na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

67. Podľa § 49 Daňového poriadku; Správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane
podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane
vzťahuje§47.Súčasťouprotokoluourčenídanepodľapomôcokjeajsúpispomôcok,nazákladektorých

správca dane určil daň. (2) Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných
podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr
do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou jevýzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. (3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené
dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

68. Podľa § 68 ods. 2, 3 a 5 Daňového poriadku; Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia
lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak
a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole,
b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole,
c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade

správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo

miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a
dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá
rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na
mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť
ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia

primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
(5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti
vyrubenej dani.

69. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku; Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa

pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

70. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane v spojení s upovedomením o oprave jeho rozhodnutia

postupom podľa § 68 ods. 3 v spojení s § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej
dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, v množstve 0,6555 hektolitrov 100% alkoholu pri teplote
20 C° za zdaňovacie obdobie 31.05.2022 a vyrubil mu spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je
lieh, vo výške 707,94 eur, a to na základe daňovej povinnosti, ktorá mu mala vzniknúť podľa § 10 ods. 2
písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov s tým, že podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona

o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je osobou povinnou platiť daň.

71. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy
na základe všeobecnej správnej žaloby je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať,
či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia), či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
s procesnoprávnymi predpismi. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo

skutkového stavu, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1
SSP, s výnimkami vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Konanie
pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v
správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy (prípadne iných správnych aktov a postupov), teda posúdiť, či

orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd preskúmava správnou
žalobou napadnuté rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy len v rozsahu a z dôvodov
vymedzených v podanej správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 134 SSP. Správny súd nie je viazaný
rozsahomadôvodmipodanejsprávnejžalobyvprípade,aknastanúskutočnostialeboideovecidruhovo
vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Správny súd nezistil v prejednávanej veci také nedostatky

v postupe daňových orgánov, kedy by nebol viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby
(§ 134 ods. 2 písm. a) a b) SSP), žalobca nepredniesol návrh na peňažnú moderáciu v zmysle §
192 SSP, nejde o sociálnu vec fyzickej osoby v zmysle § 6 ods. 2 písm. c) SSP, nejde o správnu
žalobu vo veci azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia v zmysle § 6 ods. 2 písm. d) a vecnesúvisí ani s ochranou práv spotrebiteľa (§ 134 ods. 2 písm. c) až f) SSP). Správna žaloba žalobcu je
všeobecnou správnou žalobou, pre ktorú platí koncentračná zásada vymedzená v § 62 ods. 1 SSP, v
zmysle ktorého žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom

na podanie žaloby na správny súd. Preto správny súd nemohol prihliadať na rozširovanie a dopĺňanie
žalobných námietok, ktoré žalobca predniesol v podaniach doručených správnemu súdu po uplynutí
lehoty na podanie správnej žaloby (replika a ostatné podania). Taktiež sa správny súd nemohol zaoberať
námietkami, ktoré žalobca predniesol voči postupu colného úradu v iných administratívnych konaniach,
ktorých výsledné rozhodnutia neboli predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, ktorého predmet

prieskumu žalobca vymedzil podanou správnou žalobou.

72. Pokiaľ žalobca namietal postup žalovaného, keď potvrdil správnosť postupu správcu dane pri
odstraňovaní zrejmej nesprávnosti v prvostupňovom rozhodnutí tým, že za zrejmú nesprávnosť podľa
žalobcu uviedol iné ustanovenie Daňového poriadku v časti svojej právomoci vydať rozhodnutie,
táto žalobná námietka nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo výroku

rozhodnutia č. 680027865/2023, K 000718/2022 zo dňa 08.06.2023 správca dane uviedol, že určuje
žalobcovi základ spotrebnej dane a vyrubuje spotrebnú daň postupom podľa § 68 ods. 2 v spojení
s ods. 5 Daňového poriadku. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oznámením č.
680028230/2023, K000718/2022 zo dňa 09.06.2023 správca dane žalobcovi oznámil, že z vlastného
podnetu opravuje zrejmú nesprávnosť v rozhodnutí o vyrubení dane tak, že vo výroku rozhodnutia sa

slovné spojenie: „Colný úrad Trenčín podľa § 68 ods. 2...“ nahrádza slovným spojením: „Colný úrad
Trenčínpodľa§68ods.3piatejvety...“.Ďalejoznámil,ževodôvodnenírozhodnutianastrane9saslovné
spojenie:„...v zmysle§68ods.2...“nahrádzaslovnýmspojením:„...vzmysle§68ods.3piatejvety...“.
Ustanovenia § 68 ods. 2 a ods. 3 Daňového poriadku neupravujú právomoc colného úradu na vyrubenie
dane, ale upravujú postup správcu dane pri vydaní rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a stanovujú

lehotu, v ktorej má správca dane vydať rozhodnutie. Ustanovenie § 68 ods. 2 Daňového poriadku
stanovujelehotu15dnínavydanierozhodnutiavovyrubovacomkonaníoduplynutialehotynavyjadrenie
sa k protokolu (stanovenej podľa § 46 ods. 8 alebo § 49 ods. 1 Daňového poriadku), ak sa daňový subjekt
vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak daňový subjekt nemá pripomienky
k zisteniam uvedeným v protokole alebo ak sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej

správcom dane vo výzve (o čom správca dane spíše úradný záznam). Oproti ust.§ 68 ods. 2 Daňového
poriadku ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku stanovuje lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom
konaní pre prípad, ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k
protokoluzdaňovejkontrolypodľa§46ods.8alebo§49ods.1Daňovéhoporiadkupredložípripomienky
a dôkazy, pričom správca dane je následne povinný s daňovým subjektom prerokovať tieto pripomienky

a dôkazy. V tomto prípade má správca dane povinnosť vydať rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia
lehoty určenej vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu postupom podľa § 46 ods. 8 alebo § 49 ods. 1
Daňového poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane opravil vo svojom rozhodnutí ustanovenie
Daňovéhoporiadku,ktoréupravovalojehopostupprivydanírozhodnutiavovyrubovacomkonaníanešlo
o také ustanovenie Daňového poriadku, v ktorom by bola upravená právomoc colného úradu na vydanie

rozhodnutia. Túto zrejmú nesprávnosť možno označiť ako chybu v písaní, ktorú následne správca dane
upovedomením vydaným podľa § 63 ods. 12 Daňového poriadku z vlastného podnetu opravil. Žalobca
pritom ani nespochybňuje, že v prejednávanej veci sa nejednalo o také okolnosti a taký postup žalobcu
a správcu dane, kedy by mal správca dane vydať rozhodnutie v lehote podľa § 68 ods. 2 Daňového
poriadku. Žalobca v žalobných námietkach nenamietal právomoc colného úradu na vydanie rozhodnutia

a ani správny súd nezistil, že by colný úrad nemal právomoc na vydanie rozhodnutia, nakoľko podľa §
3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov správu spotrebnej dane z alkoholických nápojov
vykonáva colný úrad miestne príslušný podľa osobitného predpisu.

73. Podstatou žalobcovej argumentácie je, že správca dane a žalovaný nevyhodnotili dôkazy, ktoré

on predložil na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia alkoholického nápoja, ktorým je lieh,
ktorý bol zaistený a odobratý pri domovej prehliadke dňa 15.04.2021. Žalobca namietal, že určenie,
že je daňovým subjektom, nemôže byť na svojvôli správcu dane a tento záver mal byť vyslovený v
rozhodnutí, ktoré by žalobca mohol napadnúť riadnym opravným prostriedkom a domáhať sa aj jeho
prieskumu v konaní pred súdom, nakoľko pri určení dane podľa pomôcok je už zúžený okruh podmienok,

ktorými sa daňové orgány zaoberajú. Taktiež namietal, že najprv mala byť vyvodená zodpovednosť
za spáchanie priestupku na tom skutkovom základe, že nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia
alkoholického nápoja, ktorým je lieh, a až následne mohol správca dane vyrubiť daň. Podľa žalobcu mal
byťurčenýokamih,kedysažalobcastaldaňovýmsubjektomasprávcadanepostupovalnezákonnepredzačatím vyrubovacieho konania pri prijatí záveru, že žalobca je daňovým subjektom v tom zmysle, že ho
zaťažovala povinnosť zaplatiť spotrebnú daň a podať daňové priznanie. Žalobca namietal aj skutočnosť,
že žalovaný nezohľadnil, že mohlo dôjsť k vydaniu nulitného rozhodnutia.

74. Žalobné námietky prednesené žalobcom vo vyššie naznačenom smere neuznal správny súd
za dôvodné. Medzi účastníkmi nie je sporné, že pri domovej prehliadke vykonanej u žalobcu dňa
15.04.2021 bol zaistený alkoholický nápoj, ktorým je lieh, v rôznych nádobách a ktorý bol prevzatý
Colným úradom Trenčín dňa 19.05.2021 od Obvodného oddelenia PZ Myjava - Zápisnica o prevzatí vecí

ČVS:ORP-27/MY-NM-2021 zo dňa 19.05.2021 (v ktorej sú pod bodmi 1. až 10. identifikované prevzaté
veci opisom nádoby, množstvom naplnenia, ako aj charakteristikou tekutiny). Aj výsledky odbornej
expertízy vykonanej Colným laboratóriom Finančného riaditeľstva SR potvrdili, že ide o alkoholický
nápoj, ktorým je lieh s nomenklatúrnym zatriedením 2208 (Výsledok odbornej expertízy - Protokol o
skúške č. VOE-0589-0593/22 zo dňa 04.04.2022 a Výsledok odbornej expertízy - Protokol o skúške č.
VOE-0594-0598/22 zo dňa 04.04.2022).

75. Z ustanovenia § 48 ods. 1 Daňového poriadku je zrejmé, že správca dane zisťuje základ dane
a určuje daň podľa pomôcok v tých prípadoch, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na
výzvu správcu dane, daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú
zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo ak neumožní

vykonať daňovú kontrolu (to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 6 ods. 2 Daňového poriadku).
Pre určenie dane podľa pomôcok je charakteristické, že správca dane používa pomôcky, ktoré má k
dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom, pričom pomôckami môžu byť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a

vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu alebo podobných daňových subjektov. Ak by aj daňový subjekt v priebehu procesu
určenia dane podľa pomôcok predložil účtovné a iné doklady, správca dane ich môže využiť iba ako
pomôcky. Správca dane je pri tomto postupe taktiež povinný prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých

vyplývajú pre daňový subjekt výhody, aj keď si ich sám daňový subjekt neuplatnil. O výsledku postupu
pri určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý
obsahuje výzvu na vyjadrenie a súčasťou protokolu je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca
dane určil daň. Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o určení dane podľa
pomôcok, pričom obsahom vyjadrenia môžu byť len skutočnosti týkajúce sa dodržania zákonných

podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového
poriadku (prihliadanie na okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené). Z uvedeného je zrejmé, že pri určení dane podľa pomôcok sa nezisťuje základ dane
dokazovaním v takom rozsahu, ako sa zisťuje pri daňovej kontrole. Na tento postup potom nadväzuje
aj ustanovenie § 74 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého ak daňový subjekt podá odvolanie proti

rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, odvolací orgán skúma len dodržanie zákonných podmienok
na aplikáciu tohto postupu, ktoré sú vymedzené v § 48 Daňového poriadku.

76. Základným predpokladom pre možnosť postupu určenia dane podľa pomôcok je, že určitý subjekt
zaťažuje niektorá z povinností vymedzených v ustanovení § 48 ods. 1 písm. a) až c) Daňového

poriadku, ktorú tento subjekt nesplnil. Žalobca namietal, že postavenie daňového subjektu ako subjektu,
ktorého zaťažovala povinnosť podať daňové priznanie a povinnosť uhradiť daň, nebola predmetom
samostatného rozhodnutia správcu dane a žalovaného, keďže v rámci postupu pri určení dane podľa
pomôcok sa už daňové orgány touto skutočnosťou dostatočne nezaoberali vzhľadom na obmedzenie
vyplývajúce z Daňového poriadku - § 48 ods. 2 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku.

77. Podľa správneho súdu pokiaľ daňové orgány v tejto veci vychádzali zo záveru, že žalobca je
daňovým subjektom, ktorého zaťažovala povinnosť podať daňové priznanie zo spotrebnej dani z
alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vychádzali zo správneho predpokladu. Správny súd poukazuje
na ustanovenie § 36 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré zakladá oprávnenie pre správcu dane pri

vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo
neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových
subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie úhrady
a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať ajbez priamej súčinnosti daňového subjektu. V rámci tejto vyhľadávacej činnosti správca dane žiadal
od žalobcu, aby preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja, ktorým je lieh, ktorý
bol zaistený u žalobcu pri domovej prehliadke. Tomuto postupu správcu dane nemožno z hľadiska

zákonnosti nič vyčítať, nakoľko z ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov vyplýva, že daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia alkoholického nápoja,
ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo
spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá
alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným. Podľa § 10 ods. 3 zákona o spotrebnej dani

z alkoholických nápojov sa za deň zistenia skutočností uvedených v § 10 ods. 2 písm. a) zákona o
spotrebnej dani z alkoholických nápojov považuje deň, keď tieto skutočnosti zistil colný úrad. Z týchto
ustanovení zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vyplýva, že vznik daňovej povinnosti
stanovuje práve § 10 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, a to dňom, kedy colný
úrad zistí, že u určitého subjektu sa nachádza alebo nachádzal alkoholický nápoj a táto osoba nevie
preukázaťpôvodalebospôsobnadobudnutiaalkoholickéhonápojavsúladesozákonaospotrebnejdani

z alkoholických nápojov. Colný úrad vyzval žalobcu na predkladanie dôkazov a aj sám vykonával úkony
smerujúce k zisteniu pôvodu alkoholického nápoja (napr. zisťovanie, či sú vedené archívy páleníc, ktoré
mali podľa výpovede žalobcu vypáliť zaistený alkoholický nápoj) a za deň zistenia týchto skutočností
daňové orgány označili deň 31.05.2022, keď predloženými odbornými expertízami bolo nepochybne
preukázané, že ide o alkoholický nápoj, ktorým je lieh a vzťahuje sa na neho nomenklatúrne zatriedenie

2208.

78. Žalobca ako dôkaz predložil vyskladňovacie listy v počte 3 kusy: Vyskladňovací list 4750 zo dňa
28.02. 2989 - pre osobu A. B., C. XXX - na alkohol - druh destilátu jablká – 12 l, Vyskladňovací list 1484
zo dňa 02.03.1987 - pre osobu A. B., C. XXX – na alkohol - druh destilátu jablká – 17 l a Vyskladňovací

list 6855 zo dňa 15.05.1986 - pre osobu A. B., C. XXX – na vypálený alkohol - druhu destilátu jablká –
19 l. Pokiaľ daňové orgány vychádzali zo záveru, že týmito vyskladňovacími listami nebol preukázaný
pôvodalkoholickéhonápoja,ktorýbolužalobcuzaistený,tentozáverjelogický,nakoľkožalobcanevedel
uviesť, ktorý vyskladňovací list sa vzťahuje na ktorý alkohol, pričom navyše bol zaistený alkoholický
nápoj vo väčšom množstve ako dokladujú predložené vyskladňovacie listy. Je potrebné tiež uviesť, že

žalobca v priebehu vyhľadávacej činnosti uvádzal, že lieh nadobudol po rodičoch A. B. a E. B. a babke E.
A. zo F. G. s tým, že dedičstvo mal nadobudnúť od rodičov, keď niektorí zo súrodencov dostali peniaze
a on dostal ovocnú pálenku. Nie je pritom sporné, že žalobca nepreukázal, že by takéto hnuteľné veci
boli predmetom dedičského konania vedeného po rodičoch žalobcu resp. starých rodičoch. Je potrebné
tiež poukázať na to, že žalobca uvádza rozpornú argumentáciu o spôsobe nadobudnutia liehu, keď

vo svojich podaniach uvádza, že alkoholický nápoj, ktorým je lieh, nadobudol neformálne darom od
rodičov, ale uvádza aj, že lieh nadobudol dedením od svojich starých rodičov resp. dedením od svojich
rodičov. Zmätočné je vyjadrenie žalobcu, keď uvádza, že mu lieh mali darovať rodičia a na druhej
strane uvádza, že ho mal nadobudnúť dedením po smrti rodičov. Na otázku správcu dane kedy mu mal
byť lieh darovaný žalobca pri ústnom pojednávaní dňa 31.05.2022 (Zápisnica o ústnom pojednávaní

č. 680023315/2022, K000718/2022) uviedol, že po smrti mamy asi 19 rokov dozadu. Argumentácia
žalobcu vo vzťahu k spôsobu nadobudnutia liehu a vo vzťahu k jeho pôvodu nebola preto jednoznačná
a žalobca rozporne uvádzal argumentáciu o tom, že mal lieh nadobudnúť dedením po starých rodičoch,
resp. dedením po rodičoch a napokon darovaním po smrti rodičov, v ďalšom vyjadrení doručenom v
súdnom konaní uvádza, že predmetný lieh dostal od svojich priamych predkov - starých rodičov a otca, s

ktorýmižilvspoločnejdomácnosti.Daňovéorgánypretopodľasprávnehosúduvychádzalizosprávneho
predpokladu, že žalobcu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) v spojení s § 10 ods. 3 zákona
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov zaťažovala daňová povinnosť, nakoľko bol u neho zistený
alkoholický nápoj a žalobca nevedel jednoznačne preukázať pôvod alebo spôsob jeho nadobudnutia.

79. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Účelom daňového konania
je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje
povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje oprávnenie pre správcu dane, aby
mohol zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi, v tomto prípade zákonom o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a Daňovým poriadkom.

Dôkazné bremeno na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia alkoholického nápoja zaťažovalo
predovšetkým žalobcu. Bolo jeho povinnosťou preukázať, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určeniedane,súúplnéasprávne.Aksižalobcanesplnilsvojudôkaznúpovinnosťanepreukázalpôvoda
spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja, správca dane bol oprávnený určiť daň sám, bez spolupráceso žalobcom, pričom vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii alebo ktoré si obstaral. Správny súd
nedospel k záveru, že by právna úprava zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a Daňového
poriadkuvyžadovala,abyoskutočnosti,žežalobcovivznikladaňovápovinnosť,bolovydanésamostatné

rozhodnutie.

80. Správny súd taktiež nedospel k záveru, že by podmienkou pre vyrubenie dane bolo vyvodenie
zodpovednosti za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov. Žalovaný správne poukázal na to, že ide o dve samostatné konania, pričom nie je vylúčené,

že postupom daňového subjektu, ktorý má zásadný dopad pre daňovú kontrolu resp. pre určenie
dane podľa pomôcok a následné vyrubovacie konanie, sa daňový subjekt môže dopustiť aj správneho
deliktu, za ktorý bude vyvodzovaná administratívno-právna zodpovednosť. Účelom určenia dane
podľa pomôcok, prípadne daňovej kontroly, a následného vyrubovacieho konania, je určenie daňovej
povinnosti (určenie dane), v rámci ktorých sa (v určitej miere) realizuje aj dôkazné bremeno daňového
subjektu. Naopak v oblasti administratívno-správneho trestania je dôkazné bremeno na orgáne verejnej

správy, ktorý vyvodzuje zodpovednosť za správny delikt, teda aj za priestupok, a pri priestupku je
potrebné preukázať aj niektorú z foriem zavinenia. Preto je správna žalovaným uvedená argumentácia
v preskúmavanom rozhodnutí, že nie je dôvodné požadovať, aby v konaní o vyrubení dane bolo nutné
čakať, kým sa nerozhodne o priestupku fyzickej osoby, aj keď skutková podstata priestupku je v § 71 ods.
1 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vymedzená obdobne ako je vymedzený

vznik daňovej povinnosti v ustanovení § 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov. Správca dane svojím postupom neporušil ani ustanovenie § 22 Daňového poriadku, v zmysle
ktorého si správca dane nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný
trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby. Podmienkou pre určenie dane
podľa pomôcok nebolo právoplatné rozhodnutie o priestupku žalobcu. Z ustanovenia § 10 ods. 2 písm.

a) a ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vyplýva, že daňová povinnosť vzniká
dňom, keď colný úrad zistí, že osoba, u ktorej sa nachádza alebo sa nachádzal alkoholický nápoj,
nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tohto alkoholického nápoja v súlade so zákona o
spotrebnej dani z alkoholických nápojov, pričom ani nie je rozhodujúce, či táto osoba nakladá alebo
nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.

81. Aj keď pri určení dane podľa pomôcok je vyhodnotenie daňových orgánov zamerané len na to,
či sú splnené podmienky pre tento postup určenia dane (§ 48 ods. 1 Daňového poriadku) a ďalej na
vyhodnotenie toho, či boli zohľadnené okolnosti, z ktorých pre daňový subjekt vyplývajú výhody (§ 48
ods. 5 Daňového poriadku), základným predpokladom pre tento postup je, ako už bolo uvedené, že

určitý subjekt zaťažovala povinnosť podať daňové priznanie a tento subjekt nepodal daňové priznanie
ani na výzvu správcu dane. V prejednávanej veci nie je sporné, že správca dane žalobcu vyzval na
podaniedaňovéhopriznaniavýzvouč.680025148/2022,K000718/2022zodňa10.06.2022,atovlehote
12 dní od doručenia výzvy, pričom v tejto výzve predostrel žalobcovi relevantnú právnu úpravu ako aj
vyhodnotenie skutočností, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcu zaťažuje povinnosť podať

daňové priznanie, a zároveň žalobcu poučil, že podľa § 15 ods. 3 Daňového poriadku platí, že ak daňový
subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť
daň podľa pomôcok. Záver o tom, že žalobca nesplnil povinnosti podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o
spotrebnej dani z alkoholických nápojov si správca dane v zmysle § 10 ods. 3 zákona o spotrebnej dani
z alkoholických nápojov ustálil až po tom, čo mal nepochybne odbornými expertízami preukázané, že

ide o alkoholický nápoj, ktorým je lieh, a potom, čo vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy.

82. Aj z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že vychádzal z toho, že pre účely vzniku daňovej povinnosti
bolo zo strany colného úradu potrebné ustáliť, či žalobca je tou osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť
podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, a to z dôvodu, že sa

práve u neho nachádzal alkoholický nápoj, ktorým je lieh, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel
v súlade so zákonom o spotrebnej dani z alkoholických nápojov preukázať. Žalovaný uviedol, že z
dostupného sumáru dôkazov colný úrad dospel k záveru, že žalobca je osobou, u ktorej sa nachádzal
lieh,tedajetouosobou,ktorámápreukázaťpôvodaspôsobnadobudnutialiehuvsúladesozákonom,čo
však žalobca neučinil. Žalobcovi tak podľa žalovaného vznikla daňová povinnosť podľa § 10 ods. 2 písm.

a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej
dani z alkoholických nápojov, s čím je spojená povinnosť podľa § 12 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov podať v ustanovenej lehote daňové priznanie a zaplatiť daň.83. Správny súd, uvedomujúc si úzky okruh sporných otázok, ktoré pri určení dane podľa pomôcok
môže skúmať odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 5 Daňového poriadku, na ktorý potom nadväzuje aj
rozsah prieskumu v konaní pred správnym súdom, uvádza, že v tomto súdnom konaní sa ale zaoberal

aj vyhodnotením samotného predpokladu, či žalobcu zaťažovala povinnosť podať daňové priznanie z
toho dôvodu, že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov, a dospel k záveru, že tento predpoklad bol vyhodnotený správcom dane správne
a aj v tomto ohľade boli splnené podmienky pre postup určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 a nasl.
Daňového poriadku.

84. Správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti aj tej skupiny žalobných námietok, ktorou žalobca
namietal, že správca dane vydal rozhodnutie po uplynutí zákonnej lehoty na jeho vydanie. Je
nepochybné, že v prejednávanej veci bola pre správcu dane smerodajná lehota ustanovená v § 68
ods. 3 piata veta Daňového poriadku, teda správca dane bol povinný vydať rozhodnutie do troch
mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety, teda vo výzve podľa § 49 ods. 1

Daňového poriadku. V prejednávanej veci správca dane vydal Protokol o určení dane podľa pomôcok č.
680050126/2022, K000718/202 dňa 22.11.2022, pričom súčasťou tohto protokolu bola aj výzva podľa
§ 49 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ktorú bol žalobca vyzvaný na písomné vyjadrenie k dodržaniu
zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.
5 Daňového poriadku, a to v lehote najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy

s tým, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Protokol s uvedenou výzvou bol žalobcovi doručený
dňa 04.12.2022. Žalobcovi bola určená lehota na vyjadrenie sa v rozsahu 15 pracovných dní. Deň
04.12.2022 bola nedeľa a nasledujúcim dňom 05.12.2022 začala žalobcovi plynúť lehota 15 pracovných
dní na vyjadrenie sa k protokolu, pričom posledný deň tejto lehoty pripadol na 23.12.2022 (Žalovaný
nesprávne v rozhodnutí uvádza koniec lehoty dňom 05.01.2023 a vo vyjadrení k správnej žalobe

uvádza nesprávne 19.12.2023). Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním doručeným dňa 16.12.2022,
teda v zákonnej lehote. V zmysle § 68 ods. 3 piata veta Daňového poriadku správcovi dane začala
plynúť lehota na vydanie rozhodnutia v rozsahu troch mesiacov, pričom ako už bolo uvedené začiatok
tejto lehoty je stanovený na deň uplynutia lehoty určenej vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu.
Keďže koniec lehoty na vyjadrenie sa k protokolu pripadol na deň 23.12.2022, nasledujúcim dňom

začala správcovi dane plynúť lehota troch mesiacov na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.
Pri zohľadnení pravidla pre počítanie lehôt stanoveného v § 27 ods. 3 Daňového poriadku (Lehoty
určené podľa mesiacov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom,
kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.), potom pripadol posledný deň lehoty na vydanie
rozhodnutia vo vyrubovacom konaní na deň 23.03.2022. Správca dane vydal v poradí prvé rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní č. 680011190/2023, K000718/2022 dňa 06.03.2023, teda toto rozhodnutie
bolo vydané v zákonom stanovenej lehote. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č.
680025908/2023/CI zo dňa 29.05.2023 uvedené v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a
vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V poradí druhé rozhodnutie vydané vo
vyrubovacom konaní správca dane vydal pod č. 680027865/2023, K000718/2022 dňa 08.06.2023.

Daňový poriadok neobsahuje osobitnú právnu úpravu, v ktorej by bola stanovená lehota na rozhodnutie
pre správcu dane v prípadoch, ak jeho predchádzajúce rozhodnutie je nadriadeným odvolacím orgánom
zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. V prejednávanej veci žalovaný uviedol argumentáciu, že
po zrušujúcom rozhodnutí bol správca dane oboznámený so zrušujúcim rozhodnutím žalovaného (č.
680025908/2023/CI zo dňa 29.05.2023) dňa 31.05.2023 a nasledujúcim dňom mu začala plynúť lehota

na vydanie rozhodnutia, pričom žalovaný vyhodnotil, že správca dane bol povinný vo vyrubovacom
konaní rozhodnúť v lehote 30 resp. 60 dní v zmysle všeobecných lehôt ustanovených pre rozhodnutie
v § 65 ods. 1 Daňového poriadku, a keďže rozhodnutie vydal 08.06.2023, rozhodnutie bolo vydané
v lehote 30 dní ustanovenej v § 65 ods. 1 Daňového poriadku. Daňové orgány nevyvodili taký záver,
že by pre nové rozhodnutie správcu dane plynulá znovu trojmesačná lehota analogicky podľa § 68

ods. 3 Daňového poriadku, ale aplikovali všeobecnú lehotu na rozhodnutie v zmysle ustanovenia §
65 ods. 1 Daňového poriadku. Z uvedených skutkových okolností vyplýva, že po zrušení v poradí
prvého rozhodnutia správcu dane vydaného vo vyrubovacom konaní správca dane následne rozhodol
na 10. deň odo dňa, kedy bolo vydané rozhodnutie odvolacieho orgánu - žalovaného o zrušení v poradí
prvého rozhodnutia správcu dane. Postup správcu dane, keď nové rozhodnutie vydal v rozpätí desiatich

dní od vydania zrušujúceho rozhodnutia žalovaným ako odvolacím orgánom, nemožno považovať za
neefektívny alebo nehospodárny, ktorým by dochádzalo k neprimeranému predlžovaniu vyrubovacieho
konania.VDaňovomporiadkunemajúoporuaniúvahyžalobcuotom,žesprávcadanemaleštepredtým
ako vydal v poradí prvé rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, žiadať nadriadený orgán o predĺženielehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Zároveň správny súd poukazuje na to, že
z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že aj prípadné nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko ide len o poriadkovú lehotu

(odlišnýcharakterlehotyakonapr.lehotanavykonaniedaňovejkontroly).Vprejednávanejvecialepodľa
správneho súdu neboli zákonné lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní ani prekročené,
preto nie je dôvod uvádzať konkrétnejšiu argumentáciu v tomto smere.

85. Správny súd neuznal za dôvodnú ani žalobnú námietku žalobcu, že žalovaný sa mal ex offo zaoberať

tým, či v prípade žalobcu nedošlo k vydaniu nulitného rozhodnutia v zmysle § 64 Daňového poriadku,
nakoľko správny súd vyhodnotil, že postup správcu dane ako aj žalovaného vychádzali z relevantnej
právnej úpravy zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov ako aj Daňového poriadku.

86. Na zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane nemá vplyv ani tá skutočnosť, že
rozhodnutie,ktorýmbolavočižalobcovivyvodenázodpovednosťzapriestupokpodľa§71ods.1písm.a)

zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, bolo odvolacím orgánom zrušené z dôvodu uplynutia
lehoty na vyvodenie tejto zodpovednosti z dôvodu, že ide o samostatné administratívne konanie.

87. Na zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov nemá vplyv ani skutočnosť, že uznesením Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č. Pv 157/21/3304 - 8 zo dňa 30.09.2022 bolo voči žalobcovi podľa

§ 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie pre prečin nedovolenej výroby liehu,
tabaku a tabakových výrobkov podľa § 253 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v
presne nezistenom období, avšak najmenej od mesiaca december 2020 do 15.04.2021 v obci Krajné,
okres Myjava, na pozemku prislúchajúcom k rodinnému domu č.p. 208 v hospodárskych budovách mal
neoprávnene prechovávať zariadenie na výrobu liehu - domácu pálenicu, pričom nebol evidovaný ako

držiteľ povolenia na súkromnú výrobu liehu v zmysle § 49a zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov ani ako držiteľ certifikovaného destilačného zariadenia podľa § 10 zákona č. 467/2002 Z. z.
o výrobe a uvádzaní liehu na trh v platnom znení, čím mal neoprávnene prechovávať zariadenie na
výrobu liehu, a to z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Pre vznik daňovej
povinnosti v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

sa vyžaduje, aby sa alkoholický nápoj nachádzal u konkrétnej osoby (bol u nej zistený resp. nájdený) a
nie je ani rozhodujúce, či s týmto alkoholickým nápojom nakladala alebo nakladá ako s vlastným. Preto
neuznanie trestnej zodpovednosti za skutok spojený s prechovávaním zariadenia na výrobu liehu (bolo
zastavené trestné stíhanie) nezbavuje žalobcu jeho daňovej povinnosti vo vzťahu k liehu, ktorý bol u
neho nepochybne zaistený, a ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia bez pochybností nepreukázal.

88. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

89. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo

opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.