Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3S/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100604
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100604.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej,

a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,
kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
KaKE-54304/11687/2024-66768/2024 zo dňa 14. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. KaKE-54304/11687/2024-66768/2024 zo dňa 14. júna 2024 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, a to podľa § 10 ods. 5
zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o právnej pomoci“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca žiadosťou doručenou dňa 16.
mája 2024 požiadal o poskytnutie právnej pomoci (ďalej aj „žiadosť o poskytnutie právnej pomoci“)
v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice – Západ (ďalej aj „stavebný
úrad“) č. MK/A/2024/08219-22/II/SOM zo dňa 02. apríla 2024 (ďalej aj „rozhodnutie o umiestnení
stavby“), ktorým uvedený orgán verejnej správy ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad I. stupňa
rozhodol na základe návrhu navrhovateľov: Majitelia a užívatelia záhrad v záhradkárskej osade Terasa,

ulička 3, Československého odboja Košice (ďalej aj „navrhovatelia“) o umiestnení stavby s názvom
„Rekonštrukcia vodovodnej prípojky a areálový rozvod pitnej vody“ na ulici Československého odboja
v Košiciach, v záhradkárskej osade Terasa, ulička 3, na pozemkoch KN-C, parc. č. 4298, 4297/14,
4131/1, 4167/5, 4168/5, 4169/5, 4172/6, 4172/5, 4181/5, 4174/5, 4176/6, 4181/4, 4177/1, 4179, 4181/2,
4203/1, 4206, 4208/1, na pozemku KN-C parc. č. 4210/2, a na pozemku KN-E parc. č. 6127/5 v kat. úz.
Terasa tak, ako to je zakreslené v situačnom výkrese umiestnenia stavby (ďalej aj „predmetná stavba“).
Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo riadne oznámené verejnou vyhláškou a bolo vyvesené na úradnej

tabuli a webovom sídle stavebného úradu.

3. Z listín predložených žalobcom žalovaný zistil, že Mesto Košice, referát stavebného úradu, pracovisko
Košice – Západ rozhodnutím č. MK/A/2023/20194-07 zo dňa 21. novembra 2023 nevyhovelo žiadostižalobcu a nepriznalo mu postavenie účastníka konania vedeného pod č. MK/A/2023/20194-02/II/
SOM. Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky v konaní o odvolaní žalobcu uvedené
rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 20. februára 2024.

4. Stavebný úrad následne oznámil verejnou vyhláškou dňa 06. marca 2024 začatie územného konania
všetkým známym účastníkom konania a dňa 26. marca 2024 uskutočnil ústne pojednávanie spojené
s miestnym zisťovaním. Na konanie boli prizvaní účastníci konania v zmysle § 34 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „stavebný zákon“);

stavebný úrad zároveň upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány o práve uplatniť námietky
a pripomienky. Dňa 02. apríla 2024 bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Žalobca dňa 19. apríla
2024 podal proti rozhodnutiu o umiestnení stavby odvolanie. Stavebný úrad z dôvodu, že žalobcovi
nebolo priznané účastníctvo, vo vyjadrení zo dňa 29. apríla 2024 žalobcovi oznámil, že odvolanie je
neprípustné.

5. Vychádzajúc z doložených dokladov žalovaný mal za preukázané, že žalobca nebol v postavení
navrhovateľa, ktorý podal písomný návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby (podaný dňa 04.
augusta 2023), a nebol ani účastníkom územného konania o umiestnení predmetnej stavby, výsledkom
ktorého je rozhodnutie o umiestnení stavby, a preto žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia na
podanie správnej žaloby proti tomuto rozhodnutiu.

6. Samostatnou žiadosťou žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby
opomenutého účastníka územného konania vedeného stavebným úradom pod č. MK/A/2024/08219-22/
II/SOM.

7. Žalovaný na základe vyššie uvedeného konštatoval, že v predmetnej právnej veci o preskúmanie
vyššie označeného rozhodnutia, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, ide o zrejmú bezúspešnosť
sporu v zmysle § 8 zákona o právnej pomoci, a nie sú tak kumulatívne splnené zákonom stanovené
podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc. Z uvedeného dôvodu žalovaný mal za to, že nie je
nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze

a podmienku hodnoty sporu. Nesplnenie uvedenej podmienky malo za následok negatívne rozhodnutie
žalovaného o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

II.

Konanie pred správnym súdom

8. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 11. júla 2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach
toho istého dňa, sa 1/ E. B., nar. XX. XXXXX XXXX a 2/ A. B., nar. XX. XXXX XXXX ako žalobcovia,
obidvaja bytom C. XX, XXX XX D. domáhali voči žalovanému preskúmania rozhodnutia žalovaného č.

KaKE-54310/11689/2024-66782/2024 zo dňa 14. júna 2024 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej
pomoci E. B. a rozhodnutia č. KaKE-54304/11687/2024-66768/2024 zo dňa 14. júna 2024 o nepriznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci A. B.; žalobcovia uvedené rozhodnutia považovali za nezákonné,
žiadali ich zrušiť a veci vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pričom súdne konanie bolo vedené pod
sp. zn. 3S/18/2024.

9. Uznesením č.k. 3S/18/2024-16 zo dňa 15. augusta 2024 správny súd vylúčil podľa § 66 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) na samostatné
konanie vec o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaKE-54304/11687/2024-66768/2024 zo dňa
14. júna 2024 (výrok I.) a rozhodnutie žalovaného č. KaKE-54310/11689/2024-66782/2024 zo

dňa 14. júna 2024 správny súd preskúma v konaní vedenom pod spisovou značkou 3S/18/2024 (výrok
II.), t.j. napadnuté rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21. augusta 2024.

10. V správnej žalobe žalobca rekapituloval priebeh administratívneho konania vo veci umiestnenia

predmetnej stavby (popísaného v ods. 2. a nasl. odôvodnenia tohto rozsudku), a popísal konanie pred
žalovaným vo veci poskytovania právnej pomoci, vyúsťujúce do vydania napadnutého rozhodnutia.11. Orgány verejnej správy sa podľa žalobcu vo svojich rozhodnutiach vydaných v územnom
konaní nevysporiadali so skutočnosťou, že vlastníkom existujúcej vodovodnej prípojky, ktorá sa
má rekonštruovať, je Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov lokalita Terasa 32-24

v Košiciach a nie občianske združenie Záhradky Košice – Terasa, ulička č. 3, so sídlom Turgenevova
č. 2241/33, Košice. Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov lokalita Terasa 32-24
v Košiciach tak nebola účastníkom stavebného konania a stavba sa má zrealizovať bez jej účasti.

12. Žalobca je rádovým členom Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov lokalita Terasa

32-24 v Košiciach (a E. B. je jeho splnomocnený zástupca), a preto je oprávnený konať v jej mene /
str. 11 a nasl. žaloby/. Od tejto skutočnosti žalobca odvodzuje svoje účastníctvo v územnom konaní, na
základe ktorého došlo k povoleniu umiestnenia predmetnej stavby /str. 3, 11 žaloby/.

13. Žalobca považuje administratívne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia,
a aj samotné rozhodnutie za nezákonné. Žalovaný pri posúdení nároku žalobcu nepostupoval v súlade

s § 6 ods. 1 a § 8 zákona o právnej pomoci a svojím rozhodnutí zasiahol do preskúmavacej
kompetencie správneho súdu a prejudikoval súdne rozhodnutie, keď posúdil, že ešte len zamýšľaná
žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu bude podľa ust. SSP odmietnutá /str.
4, 5 žaloby/. Žalovaný svojím postupom odoprel žalobcovi právo na súdnu ochranu, a porušil jeho práva
garantované Ústavou Slovenskej republiky /str. 6, 7 žaloby/.

14. Rozhodnutie o umiestnení stavby žalobca považuje za nezákonné, nakoľko vec bola nesprávne
právne posúdená, orgán verejnej správy vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci
a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

15. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16. decembra 2024 uviedol, že správnu žalobu žalobcu
považuje za nedôvodnú a napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné. Navrhol, aby správny

súd správnu žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Žalovaný
opätovne uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti veci, zotrval na právnych záveroch rozhodnutia
o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.

17. K žalobným dôvodom týkajúcim sa účastníctva žalobcu v územnom konaní žalovaný uviedol, že

z doložených dokladov mal za preukázané, že žalobca, Slovenský záhradkársky zväz a ani Základná
organizácia Slovenského záhradkárskeho zväzu neboli v postavení navrhovateľa, ktorý podal písomný
návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, ktorý bol podaný na stavebnom úrade
dňa 04. augusta 2023; neboli účastníkmi územného konania o umiestnení stavby, výsledkom ktorého je
rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ, č.: MK/A/2024/08219-22/II/SOM zo dňa 02. apríla

2024; v čase rozhodovania správneho orgánu v územnom konaní neboli vlastníkmi ani podielovými
spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov.

18. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca mienil podať aj žalobu
opomenutého účastníka územného konania, a to vo vzťahu k rozhodnutiu o umiestnení stavby,

v tejto súvislosti bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím č.
KaKE-54317/11691/2024-72210/2024 zo dňa 28. júna 2024 a určený advokát na zastupovanie. Svoju
žiadosť o poskytnutie právnej pomoci odôvodnil žalobca tým, že mal byť účastníkom územného konania
zdôvodu,žejeužívateľomčastinehnuteľnosti-pozemkupar.č.162nachádzajúcehosavzáhradkárskej
osade Terasa a nesúhlasí s umiestnením predmetnej stavby. Navrhovatelia podľa žalobcu nie sú

vlastníkmi predmetnej vodovodnej prípojky, ktorá má byť na základe tohto rozhodnutia rekonštruovaná.
Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané dňa 02. apríla 2024,
v predmetnej veci nedošlo k uplynutiu lehoty na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka.
Žalovaný priznaním nároku na poskytovanie právnej pomoci v konaní opomenutého účastníka žiadnym
spôsobom neukrátil žalobcu na jeho právach, pričom je potrebné rozlišovať jednotlivé právne nároky,

ktoré si žalobca môže uplatniť na správnom súde.

19. Žalovaný má za to, že žalobca nedoložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, a preto je vysoké riziko
bezúspešnosti vedeného súdneho sporu založeného iba na tvrdeniach žalobcu.20. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že účelom prijatia zákona o právnej pomoci bolo
zabezpečiť prístup súdu tým žiadateľom v hmotnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach z

dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Skúmanie otázky
možného reálneho poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí s tým, či by mohli byť
úspešní (s prihliadnutím na hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy) vo veciach, v ktorých žiadajú o
priznanie, resp. o poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci žalovaného,
ktorý musí každú vec posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na osobitosti jednotlivých prípadov.

Žalovaný však má povinnosť zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou sporu a len v prípade, ak konštatuje,
že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (za predpokladu splnenia ostatných podmienok stanovených v
§ 6 ods. 1 zákona o právnej pomoci), môže priznať žiadateľovi nárok na právnu pomoc. Vzhľadom na
to, že poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom žalovaného a ním určených advokátov je hradené
štátom zo štátneho rozpočtu, je nevyhnutné, aby žalovaný pri posudzovaní splnenia podmienok nároku
na právnu pomoc postupoval v zmysle zákonných ustanovení, ktoré tieto podmienky upravujú. Prípady,

kedy je spor považovaný za zrejme bezúspešný sú v ustanovení § 8 zákona o právnej pomoci uvedené
demonštratívne, avšak na tieto prípady je žalovaný povinný prihliadať vždy. Nepriznaním nároku na
poskytnutie právnej pomoci pre zrejmú bezúspešnosť sporu nezaniká možnosť žiadateľa uplatniť svoj
nárok na súde, súčasne požiadať súd o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a prípadne zvážiť, či
sa neobráti na Slovenskú advokátsku komoru so žiadosťou o informáciu o advokátoch, ktorí poskytujú

bezplatnú právnu pomoc v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Nepriznanie
nároku na poskytnutie právnej pomoci znamená len to, že žiadateľovi v konkrétnom konaní nebude
hradiť náklady na právne zastúpenie štát zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Sžo/48/2014 zo dňa 27. marca 2014, sp. zn. 8Sžo/249/2015, sp. zn. 3Sžo/42/2014, sp. zn.

6Sžo/36/2011).

21. Žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal.

22. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03. februára 2025 k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich

predchádzajúcich vyjadreniach.

23. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 04. marca 2025, nevyjadril.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „vnútroštátne spory“),
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,

pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem
trestného konania a konania o správnom delikte, a

e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v
konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o právnej pomoci, na účely tohto zákona je právnou pomocou
poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním

jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane
sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní
pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým
spojených.26. Podľa § 6 ods. 1 zákona o právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak:

a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

27. Podľa § 8 zákona o právnej pomoci, pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä
na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

28. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie

je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu.

29. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh navrhovateľa.
Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou

oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie
zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú
navrhovateľovi známi.

30. Podľa § 178 ods. 1 až 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade

s § 190 SSP zamietol.

32. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
vyhlásil dňa 20. novembra 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené
dňa 11. novembra 2025).

33. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaKE-54304/11687/2024-66768/2024 zo dňa 14. júna 2024, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi
nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia Mesta Košice č. MK/
A/2024/08219-22/II/SOM zo dňa 02. apríla 2024 z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu, keď zistil, že

žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia na podanie správnej žaloby proti uvedenému rozhodnutiu
o umiestnení stavby a zároveň pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia nevyčerpal všetky riadne
opravné prostriedky.

34. Úvodom správny súd upriamuje pozornosť, že účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je

vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne
služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci
v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci sa pred Centrom právnej pomoci príslušným na
rozhodovanie (žalovaným) začína podaním písomnej žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na určenom tlačive.

Žiadateľ k žiadosti (alebo na výzvu Centra právnej pomoci) je povinný predložiť podklady týkajúce sa
skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, prípadne aj Centrum
právnej pomoci podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktoré vyžiada od štátnychorgánov, obcí, notárov a iných právnických osôb a fyzických osôb. Následne, Centrum právnej pomoci
rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa vyššie uvedené náležitosti.

35.Nárokfyzickejosobynaposkytovanieprávnejpomocivzmyslezákonaoposkytovaníprávnejpomoci
nie je bezhraničný, v konaní podľa zákona o právnej pomoci je pre priznanie nároku na poskytnutie
takejto pomoci nevyhnutne potrebné preukázať, aby žiadateľ o právnu pomoc splnil kumulatívne všetky
zákonom stanovené podmienky pre priznanie takéhoto nároku vyplývajúce predovšetkým z ust. § 6,
resp. § 6a v spojení s § 7 a § 8 zákona o právnej pomoci. Jednou zo zákonom stanovených podmienok

je aj preukázanie, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

36. Žalovaný sa za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci preto
musí obligatórne zaoberať otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu, pretože bez overenia podmienky, že
nejde o „zrejmú bezúspešnosť sporu“, nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci
priznať, a to ani v prípade, ak by žiadateľ splnil ďalšie dve podmienky uvedené v § 6 ods. 1 zákona

o právnej pomoci (žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze a hodnota sporu prevyšuje minimálnu
mzdu). Je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola taká jednoznačná, že je zrejmá už
na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu,
ktorá sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zamietnutie práva
na poskytovanie právnej pomoci z tohto dôvodu bude preto možné iba v jednoznačných prípadoch

(záver vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/58/2018 zo dňa 08. júla 2021
potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.
augusta 2012, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/55/2016 zo dňa
28. marca 2018). Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí
od okolností konkrétneho prípadu (záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22. augusta 2012).

37. Žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci
odôvodnil tým, že v predmetnej právnej veci preskúmania rozhodnutia o umiestnení stavby, s ktorou sa
žalobca na žalovaného obrátil, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, pričom mal za preukázané, že žalobca

nebol v postavení navrhovateľa, ktorý podal písomný návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení
predmetnej stavby zo dňa 04. augusta 2023 a nebol účastníkom územného konania o umiestnení
stavby, výsledkom, ktorého je rozhodnutie o umiestnení stavby. Nakoľko na základe uvedeného žalobcu
nemožno považovať za účastníka územného konania a nie je ani zainteresovanou verejnosťou,
žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o umiestnení

stavby. Aktívna vecná legitimácia je pritom jednou zo základných procesných podmienok, ktoré správny
súd skúma počas celého konania, pričom absencia splnenia tejto základnej procesnej podmienky má
za následok odmietnutie žaloby správnym súdom.

38. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že aktívna vecná legitimácia v

podmienkach správneho súdnictva znamená, že žalobca sa správnou žalobou môže domáhať
preskúmania rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy, vydaného v administratívnom konaní,
ktorého bol žalobca účastníkom, a súčasne ktorým bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach žalobcu,
alebo ktorým mohol byť na svojich právach a povinnostiach (procesných či hmotnoprávnych) ukrátený.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu znamená, že žalobe nemožno vyhovieť.

Správny súd skúma danosť aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu vždy prioritne aj bez návrhu
a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Argumentačne podporne správny súd
v uvedenom smere upriamuje pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS
242/2011-9 zo dňa 09. júna 2011, ktorého závery sú ohľadne aktívnej vecnej legitimácie aplikovateľné aj
v podmienkach Správneho súdneho poriadku a podľa ktorého „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby

o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.) (pozn. súdu
aktuálne rozhodovanie o žalobách podľa SPP) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania
(alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako
účastníksprávnehokonaniarozhodnutím,preskúmaniazákonnostiktoréhosadomáha,akoajpostupom

správnehoorgánunasvojichprávachukrátený.Správnesúdnictvotakniejezaloženénaverejnejžalobe
(actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu.“ Obdobne tak aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6
Ssk/27/2022 zo dňa 29. marca 2023 uviedol, že „Rovnako musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola fyzická,respektíve právnická osoba ukrátená na svojich subjektívnych právach, t.j., že jej takýmto rozhodnutím/
opatrením bola spôsobená ujma, škoda, prípadne iný negatívny následok. Aktívna žalobná legitimácia
v prípade ochrany subjektívnych práv teda svedčí fyzickej/právnickej osobe tvrdiacej ukrátenie na jej

subjektívnych právach s tým, že aktívnu vecnú legitimáciu a jej trvanie skúma správny súd počas
celého konania bez ohľadu na to, či jej nedostatok druhý účastník konania namieta, alebo nie. Na
to, aby fyzická/právnická osoba bola vôbec oprávnená podať všeobecnú správnu žalobu, musia byť
vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii splnené všeobecne dve kumulatívne podmienky, a to jednak
fyzická/právnická osoba má postavenie účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané

napadnuté rozhodnutie, alebo opatrenie (tu porovnaj inštitút správnej žaloby opomenutého účastníka
podľa § 179 SSP) a jednak už spomínané ukrátenie na subjektívnych právach v príčinnej súvislosti
s vydaním rozhodnutia, respektíve opatrenia, pričom pod pojmom subjektívne právo treba rozumieť
vlastné právo, prípadne právom chránený záujem. To ďalej znamená, že všeobecnou správnou žalobou
sa nemožno domáhať ochrany práv inej osoby/iných osôb. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii je
zásadné, ako sa účinky rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy prejavili v právnej sfére žalobcu.“

39. Žalovaný záver o zrejmej bezúspešnosti sporu vyvodil aj zo skutočnosti, že rozhodnutie o umiestnení
stavby, ktoré malo byť predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutím stavebného úradu ako orgánu
prvého stupňa, proti ktorému je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia a až
následne, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov je toto rozhodnutie preskúmateľné súdom,

pričom žalobca riadne opravné prostriedky voči rozhodnutiu o umiestnení stavby nevyčerpal. Žalovaný
v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí poukázal tiež na to, že žalobca samostatnou žiadosťou
požiadal o právnu pomoc vo veci podania správnej žaloby opomenutého účastníka konania, ktorého
výsledkom bolo vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a ako následne uviedol vo vyjadrení k žalobe,
žalobcovi bol nárok na poskytnutie právnej pomoci v tejto právnej veci priznaný rozhodnutím č. spisu

KaKE-54317/11691/2024-72210/2024 zo dňa 28. júna 2024.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v tu súdenej
veci sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu z dôvodu, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou
legitimáciu na súdny prieskum rozhodnutia o umiestnení stavby. Správny súd mal z administratívneho

spisu za preukázané, že so žalobcom nebolo konané v územnom konaní, výsledkom ktorého bolo
vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko nebol jeho účastníkom (okruh účastníkov územného
konania vyplýva z § 34 ods. 1 stavebného zákona). Žalobca svoje účastníctvo v administratívnom
konaní (resp. ani v správnom súdnom konaní) ani nijako nepreukázal a žalovanému v tejto súvislosti
nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Navyše, v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a následne aj

v žalobe žalobca svoj záujem o účasť na územnom konaní (a následne aj v správnom súdnom
konaní) odôvodňoval bránením práv a právom chránených záujmov Základnej organizácie Slovenského
zväzu záhradkárov lokalita Terasa 32-24 v Košiciach, teda subjektu odlišného od osoby žalobcu.
S prihliadnutím na uvedené teda sám žalobca svoje právo na súdnu ochranu, vo vzťahu ku ktorej
žiadal o poskytovanie právnej pomoci, odvodzoval od tretej osoby (pričom ani účastníctvo tejto osoby

v územnom konaní nebolo pre účely rozhodovania o žiadosti žalobcu nijakým spôsobom preukázané).
Zároveň považoval správny súd za nepochybné, že žalobca nie je zainteresovanou verejnosťou, ktorá
by za podmienok podľa § 42 bola na podanie správnej žaloby oprávnená. Vzhľadom na uvedené
správny súd dospel k záveru, že absencia aktívnej legitimácie žalobcu v prípadnom správnom súdnom
konaní o preskúmanie rozhodnutia o umiestnení stavby a teda aj zrejmá bezúspešnosť sporu je zjavná,

odôvodňujúca zamietnutie žiadosti žalobcu o poskytovanie právnej pomoci.

41. Pokiaľ ide o povinnosť vyčerpať riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiu, ktoré má byť
následne (ako prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy) predmetom súdneho prieskumu
správnysúduvádza,ženedodržanietohtopostupumázanásledok,žeprávoplatnérozhodnutiaorgánov

verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou
nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, sú zo
súdneho prieskumu správnym súdom vylúčené (§ 7 písm. a) SSP – pozn. správny súd nevzhliadol v tu
súdenej veci výnimku z uvedeného vyplývajúcu z § 7 písm. a) SSP text za bodkočiarkou). Uvedená
skutočnosť preto podľa názoru správneho súdu taktiež odôvodňuje dôvodnosť záveru žalovaného o

zrejmej bezúspešnosti sporu.

42. Je potrebné dodať, že v súvislosti s posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu nie je
žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej stránky a tým zasahovaldo právomoci súdu, preto zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bude prijateľné iba v
zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/55/2016 zo dňa 28. marca 2018). Správny súd je toho

názoru, že zrejmé posúdenie absencie aktívnej legitimácie žalobcu a nevyčerpania riadnych opravných
prostriedkov nie je zásahom do právomoci správneho súdu a naopak oprávňuje žalovaného na túto
skutočnosť pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci prihliadať.

43. Pretože vo veci o preskúmanie rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorú mienil žalobca viesť

pred príslušným správnym súdom, bola z vyššie uvedených dôvodov identifikovaná jeho zrejmá
bezúspešnosť, žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu
pomoc. Nakoľko priznanie nároku na právnu pomoc v zmysle § 6 ods. 1 zákona o právnej pomoci
je podmienené splnením všetkých troch zákonných podmienok, nesplnenie hoci len jednej z týchto
podmienok je dôvodom pre zamietnutie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného dôvodu
nebolo ďalej potrebné, aby sa žalovaný zaoberal splnením zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1 písm.

a), c) zákona o právnej pomoci.

44. Správny súd má za to, že žalovaný v predmetnom prípade dostatočne zistil skutkový stav na právne
posúdenie veci, správne tento stav posúdil a v rámci zákonom danej kompetencie (nezasiahol do
preskúmavacej právomoci správneho súdu a neprejudikoval tak súdne rozhodnutie) uzavrel, že žalobca,

keďže nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci,
nemá nárok na priznanie tohto nároku z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu. Súd preto rozhodnutie
žalovaného posúdil ako vecne správne a zákonné, a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

45. Rozhodnutie, ktorým sa žalobcovi nepriznáva nárok na právnu pomoc neznamená, že sa mu bráni

v uplatňovaní jeho práv na súde, ale len to, že mu trovy advokáta neuhradí štát zo štátneho rozpočtu,
a musí ich znášať sám z vlastných zdrojov. Uvedené korešponduje s čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého zákon ustanoví podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane, čo
znamená, že toto právo je viazané na určité podmienky a nie je neobmedzené.

46. Pre úplnosť správny súd v závere dopĺňa, že z jeho vlastnej činnosti mu je známa skutočnosť, že
žalobca sa domáhal právnej ochrany opomenutého účastníka vo vzťahu k rozhodnutiu o umiestnení
stavby, konanie ktoré bolo na správnom súde vedené pod sp. zn. 5S/73/2024, pričom uznesením zo
dňa 08. apríla 2025 správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou.

47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania, a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v

Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní

porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu

a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).