Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 13, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100079
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100079.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č. XXX, XXX XX C., D. A., podnikajúca pod obchodným meno
Regína Gavalierová GIMY DESIGN, IČO: 44 864 531, miesto podnikania 059 13 Jánovce 175,
Slovenská republika, proti žalovanému: Predseda úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
IČO: 30 796 482, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, Slovenská republika, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00010/2024 zo dňa 27.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 02.09.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 10.09.2024 (ďalej
aj „správna žaloba“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00009/2024 zo
dňa 27.06.2024, PV 912/00010/2024 zo dňa 27.06.2024 a č. PV 912/00011/2024 zo dňa 27.06.2024 a
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa sa zároveň proti žalovanému domáhala náhrady
trov konania.

2. Správny súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.12.2024, č. k. 1Sas/7/2024-130 rozhodol o vylúčení
správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. PV 912/00009/2024 zo dňa 27.06.2024,
rozhodnutia č. PV 912/00010/2024 zo dňa 27.06.2024 a rozhodnutia č. PV 912/00011/2024 zo
dňa 27.06.2024 na samostatné konanie. Predmetné uznesenie o vylúčení preskúmania zákonnosti
jednotlivých rozhodnutí na samostatné konanie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2025.

3. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. PV 912/00010/2024 zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj

ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) je vedené na správnom súde pod sp.
zn.1Sas/1/2025.

4. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil, podľa § 77a ods.6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej
len „zákon o zdravotnom poistení“), výkaz nedoplatkov č. 2346522618 zo dňa
18.12.2023 (ďalej aj „výkaz nedoplatkov“), vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z

ročného zúčtovania poistného č. 2346522618 za rok 2022 (ďalej aj „RZ 2022“) v sume 450,26 eur,
ktorýbolvydanýzdravotnoupoisťovňouVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,pobočkaPoprad(ďalejaj
„správny orgán prvého stupňa alebo správny orgán“ ), tak, že výsledkom ročného zúčtovania poistného
za rok 2022 bol nedoplatok v sume 499,41 Eur.Administratívne konanie

5. Správny organ prvého stupňa predpísal výkaz nedoplatkov žalobkyni nedoplatok na poistnom z
ročného zúčtovania poistného za rok 2022 podľa § 19 zákona o zdravotnom poistení v sume 450,26 Eur
a zrušil oznámenie o výsledku RZ 2022 č. 2346522618 zo dňa 20.06.2023. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým,ženazákladeskutočnostíuvedenýchvnesúhlasnomstanoviskužalobkynekoznámeniuovýsledku
RZ 2022 dospel k záveru, že celkovým výsledkom RZ 2022, ktorý bol zistený ku dňu 18.12.2023 je

nedoplatok vo výške 450,26 Eur vypočítaný z údajov v tabuľke „Prehľad údajov pre výpočet RZ“.

6. Proti predmetnému výkazu nedoplatkov podala žalobkyňa dňa 08.01.2024 námietky, v ktorých
uviedla, že žiada o jeho zrušenie z dôvodu, že považuje postup správneho orgánu prvého stupňa pri
vydávaní výkazu nedoplatkov za nesprávny a zmätočný. Žalobkyni nebolo zrejmé na aké nesúhlasné
stanovisko sa správny orgán prvého stupňa odvoláva. Uviedla, že o zaslanie nesúhlasného stanoviska,

na ktoré správny orgán prvého stupňa poukazuje vo výkaze nedoplatkov, žiadala aj písomne, avšak
toto jej doposiaľ predložené nebolo; taktiež žiadala o zaslanie doručeniek, ktoré preukazujú zaslanie
rušených výkazov nedoplatkov, ale ani tieto jej zatiaľ doručené neboli. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že neeviduje ani doručenie výzvy, na základe ktorej by ju správny orgán upozornil na nesprávne
odvádzané preddavky alebo žiadal o opravu preddavkov, či predloženie podkladov pre výpočet.

Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením, že si oznamovaciu povinnosť voči správnemu orgánu prvého stupňa
splnila až dodatočne. V roku 2020, teda v čase kedy dcéra žalobkyne dovŕšila šiesty rok veku (dcéra
narodená dňa XX.XX.XXXX, pozn. súdu) žalobkyňa telefonicky zamestnankyni správneho orgánu
potvrdilaskutočnosť,žedcéra09.05.2020dovŕšila6-tyrokveku,atedasúbehsrežimompoistencaštátu
definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom poistení ukončuje. Naviac mala za to, že dátum

narodenia dieťaťa je známy aj z rodného čísla dieťaťa, preto aj z tohto údaja muselo byť správnemu
orgánu prvého stupňa zrejmé, že dieťa už dovŕšilo vek šiestich rokov a dochádza k zániku režimu
poistenca štátu. Žalobkyňa v tejto súvislosti podotkla, že napriek telefonickému oznámeniu zmeny -
zániku režimu poistenca štátu, a napriek vedomosti o zániku režimu poistenca štátu definovaného v
§ 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom poistení, správny orgán prvého stupňa následne za rok

2020 vydal oznámenie o výsledku RZ 2020 č. 2146401518 zo dňa 18.06.2021 vo výške 53,74 Eur, a
vrátil jej preplatok; zánik poistenca štátu teda nezohľadnil a ani nevyrubil nedoplatok. V tejto súvislosti
žalobkyňa poukázala na to, že sa v RZ 2020 uvádza, že celkový výsledok RZ 2020, ktorý bol zistený
ku dňu 02.06.2021, je preplatok vo výške 58,64 Eur, ktorý je vypočítaný z údajov podľa tabuľky Prehľad
údajov pre výpočet RZ 2020. Už toto oznámenie považovala žalobkyňa za zmätočné, pretože ako ďalej

vyplýva z RZ 2020, z preplatku vo výške 25,83 Eur bola v zmysle § 43 odsek 3 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) vypočítaná zrazená
daň vybraná zrážkou vo výške 4,90 Eur, a z preplatku po zdanení bola suma 36,81 Eur započítaná
s pohľadávkou správneho orgánu prvého stupňa za mesiac 02/2021 vo výške 5,67 Eur, za mesiac
03/2021 vo výške 5,57 Eur a za mesiac 04/2021 vo výške 25,57 Eur. Zostatok preplatku vo výške 10,95

Eur bol podľa správneho orgánu poukázaný poštovým peňažným poukazom. Takéto údaje však podľa
žalobkyne nekorešpondujú s údajmi v salde za rozhodné obdobia a ani s prehľadom došlých a vrátených
platieb za uvedené obdobia.

7.Správnyorgánprvéhostupňanámietkamžalobkynenevyhoveladňa22.01.2024postúpilžalovanému

námietky spolu so svojim stanoviskom a výkazom nedoplatkov. Poradná komisia predsedu úradu
(ďalej len „poradná komisia“) prerokovala námietky žalobkyne na svojom zasadnutí dňa 25.06.2024.
Poradná komisia preskúmala spisový materiál a uviedla, že sa stotožňuje s predloženým návrhom
druhostupňového rozhodnutia a odporúča výkaz nedoplatkov správneho orgánu zmeniť.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný, s poukazom na príslušnú právnu úpravu, uviedol,
že z predložených dokladov mal za preukázané, že správny orgán si uplatnil voči žalobkyni nedoplatok
na poistnom vyplývajúci z RZ 2022 v sume 450,26 Eur vydaním výkazu nedoplatkov; že RZ 2022
bolo správnym orgánom pôvodne vykonané dňa 07.06.2023 v súlade s § 19 zákona o zdravotnom
poistení v spojení s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 159/2018 Z. z. a že dňa 20.06.2023

vydal správny orgán oznámenie o výsledku ročného zúčtovania č. 2346522618, ktorým bol preplatok vo
výške 36,43 Eur. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán dňa 18.12.2023 vykonal prepočet RZ 2022
na základe čestného vyhlásenia žalobkyne zo dňa 13.12.2023, v ktorom táto vyhlásila, že do 08.05.2020
bola fyzickou osobou, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov.Zapracovaním ukončenia poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom
poistení ku dňu 08.05.2020 so začiatkom odo dňa 08.05.2014 bol výsledkom RZ 2022 nedoplatok
v sume 450,26 Eur a preto správny orgán vydal dňa 18.12.2023 výkaz nedoplatkov, ktorým zrušil

oznámenie o výsledku ročného zúčtovania č. 2346522618. Podľa tvrdenia žalovaného správny orgán
pri prepočte RZ 2022 vychádzal z údajov oznámených Finančnou správou, t. j. z podaného daňového
priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2022 a z mesačných výkazov zamestnávateľa. V tejto
súvislostižalovanýuviedol,žedovymeriavaciehozákladuprevýpočetRZ2022usamostatnezárobkovo
činn´t SZČO vstupujú príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, okrem príjmov z

výkonu činnosti osobného asistenta. Z titulu zamestnanca predstavoval vymeriavací základ žalobkyne
za rok 2022 celkovú sumu 7 318,20 Eur. Žalovaný mal za preukázané, že v rozhodujúcom období
žalobkyňa dosiahla príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti v sume 823,20 Eur, výdavky na sociálne
poistenie v sume 0,00 Eur a výdavky na zdravotné poistenie v sume 0,00 Eur a preto v súlade s § 13 ods.
2 zákona o zdravotnom poistení predstavoval vymeriavací základ žalobkyne ako SZČO pre výpočet
nedoplatku alebo preplatku na verejné zdravotné poistenie za rok 2022 sumu 553,97 Eur. Žalovaný ďalej

uviedol, že žalobkyňa bola v zdravotnej poisťovni prihlásená ako SZČO od 01.01.2022 do 31.12.2022,
t.j. 365 kalendárnych dní bola považovaná za SZČO, z toho 211 kalendárnych dní bola iba SZČO, v
súbehu so zamestnaním bola 95 kalendárnych dní a práceneschopná bola 59 dní. S prihliadnutím na
zákonnúúpravuvzmyslektorejsastanovenýminimálnyVZvzťahujeibanaSZČO,ktorániejepoistenáz
iného dôvodu (v súbehu), vyššie uvedený VZ SZČO bolo potrebné prepočítať z dôvodu, či jeho alikvotná

časť za obdobie od 01.01.2022 do 27.07.2022 a od 10.09.2022 do 12.09.2022 (t.j. 211 dní) dosahuje
výškuzákonomstanovenéhominimálnehovymeriavaciehozákladu.PoprepočítaníminimálnyVZSZČO
bol stanovený na sumu 3 949,04 Eur. Keďže výška VZ SZČO vypočítaná zo skutočných príjmov za
obdobie, kedy platiteľ poistného nebol v súbehu, t.j. za obdobie od 01.01.2022 do 27.07.2022 a od
10.09.2022 do 12.09.2022 (320,23 Eur) nedosiahla výšku minimálneho VZ SZČO (3 949,04 Eur) podľa §

13 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, celková výška VZ SZČO za rok 2022 sa upravila nasledovným
spôsobom: 553,97 Eur - 320,23 Eur + 3 949,04 Eur = 4 182,78 Eur. Po preskúmaní správnosti výpočtu
výsledku RZ 2022 žalovaný zistil, že správny orgán nesprávne vypočítal výšku VZ SZČO (3 949,05
Eur). Správny VZ SZČO pre výpočet RZ 2022 bol 4 182,78 Eur, z toho poistné 14 % bolo 585,58
Eur. Vzhľadom na uvedené bolo podľa žalovaného potrebné napadnutý výkaz nedoplatkov zmeniť.

Následne žalovaný popísal spôsob výpočtu na základe ktorého dospel k záveru, že celkový výsledok
RZ 2022 predstavuje nedoplatok v sume 499,41 Eur za SZČO. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa
v časovom rozpätí od 01.02.2022 do 20.01.2023 vykonala úhrady preddavkov na poistné v celkovej
sume 122,60 Eur. Z týchto platieb bola žalobkyni dňa 21.08.2023 správnym orgánom vrátená suma
36,43 Eur ako preplatok za rok 2022 (výsledok prvotného ročného zúčtovania poistného za rok 2022).

Po preskúmaní platieb žalovaný dospel k záveru, že správny orgán v čase vykonania prepočítaného
RZ 2022 evidoval na účte žalobkyne preddavky na poistné vo výške 86,17 Eur. Úhrn preddavkov na
poistné ku dňu vykonania prepočtu RZ 2022 bol teda 86,17 Eur. Podľa tvrdenia žalovaného bola
žalobkyňa listom zo dňa 19.12.2023 vyzvaná na vrátenie neoprávneného preplatku z RZ 2022 v sume
36,43 Eur, pričom žalobkyňa výzvu prevzala dňa 22.12.2023, ale neoprávnený preplatok správnemu

orgánu nevrátila. Žalovaný dodal, že v zmysle § 17a ods. 2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení mal
správny orgán pri prepočte výsledku RZ 2022 a predpísaní nedoplatku výkaz nedoplatkov vychádzať
zo stavu účtu žalobkyne ku dňu 18.12.2023, resp. z reálne uhradených preddavkov na poistné, ktorými
skutočne disponoval ku dňu prepočtu na svojom účte. Nakoľko úhrn preddavkov na poistné ku dňu
vykonania prepočtu RZ 2022 bol vo výške 86,17 Eur, žalovaný konštatoval, že bolo potrebné prepočítať

výsledok RZ 2022. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že si oznamovaciu povinnosť splnila v roku 2020,
kedy na základe telefonického kontaktu potvrdila ukončenie kategórie poistenca štátu definovaného
v § 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom poistení, a preto nesúhlasí s tým, že si nesplnila resp.
až dodatočne splnila oznamovaciu povinnosť, žalovaný konštatoval, že správny orgán nedisponuje
informáciami ohľadom kontaktovania žalobkyne telefonicky v roku 2020 a zároveň ani žalobkyňa

nedoložila relevantný doklad, ktorým by podložila toto svoje tvrdenie. Žalovaný zároveň podotkol, že
žalobkyňa je na základe § 23 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. b) v spojení s § 23 ods. 18 zákona
o zdravotnom poistení povinná oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinnosti štátu platiť za ňu
poistné v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom elektronickej podateľne,
ak ju má správny orgán zriadenú. Žalobkyňa bola počas krízovej situácie povinná túto povinnosť plniť

najneskôr do 08.01.2021 v zmysle § 38ev ods. 14 zákona o zdravotnom poistení . Zároveň považoval
za potrebné dodať, že z hľadiska predmetu tohto správneho konania je nepodstatné, či si žalobkyňa
splnila oznamovaciu povinnosť, nakoľko predmetom konania je uplatnený nárok správneho orgánu na
nedoplatok na poistnom vyplývajúci z RZ 2022, ktorý bol predpísaný žalobkyni v zmysle § 19 ods. 9zákona o zdravotnom poistení pričom z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak zdravotná
poisťovňa zistí, že výsledkom ročného zúčtovania poistného má byť nedoplatok, je povinná o nedoplatku
vydať výkaz nedoplatkov. Ak teda správny orgán po zohľadnení novozistených skutočností vydal nový

výkaz nedoplatkov o výsledku RZ 2022, ktorým bol nedoplatok, jeho konanie bolo v súlade so zákonom
o zdravotnom poistení Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný návrh žalobkyne vykonať dôkaz
žiadosťou o poskytnutie súčinnosti u telefónneho operátora Slovák Telekom, a.s. za bezdôvodný a
dodal, že správny orgán návrhmi účastníkov konania nie je viazaný. Žalovaný mal za preukázané, že
správny orgán disponuje zápisom o telefonickom kontaktovaní žalobkyne zo dňa 16.06.2022, zo dňa

11.01.2023 a z dňa 13.12.2023 vo veci oznámenia ukončenia kategórie poistenca štátu definovaného
v § 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom poistení. Žalobkyňa si oznamovaciu povinnosť splnila
a oznámila ukončenie poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom
poistení. ku dňu 08.05.2020 doručením oznámenia poistenca/platiteľa poistného a čestného vyhlásenia
(pre účely preukázania skutočnosti podľa § 23 ods. 3 písm. b) zákona o zdravotnom poistení ) dňa
13.12.2023. K námietkam žalobkyne, že údaje v saldokonte zdravotnej poisťovne za rozhodné obdobia

nekorešpondujú s údajmi v prehľade došlých a vrátených platieb žalovaný uviedol, že po zapracovaní
nových skutočností a po prepočte RZ 2022 došlo k zmene výsledku RZ 2022, a tým aj k zmene výšky
preddavkov na poistné za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022, čo sa prejavilo aj v stave účtu, t. j.
zanikol preplatok a správny orgán na účte žalobkyne evidoval pohľadávku z neoprávnene vráteného
preplatku z RZ 2022 č. 2346522618 vo výške 36,43 Eur.

Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 19.02.2024 zaslala žalobkyňa mail, na ktorý reagoval správny orgán
stanoviskom-listom zo dňa 29.02.2024. V stanovisku žalobkyni vysvetlil, že ňou požadované kópie
doručeniek rušených oznámení o výsledku prvotných ročných zúčtovaní jej nemôže zaslať, vzhľadom
k tomu, že tie boli rušené vydaním výkaz nedoplatkov kde to bolo uvedené; výkaz nedoplatkov
bol žalobkyňou prevzatý dňa 22.12.2023 a teda týmto dňom jej bolo oznámené rušenie oznámení o

výsledku ročných zúčtovaní; ďalej oznámil žalobkyni, že s Finančnou správou vo veci správnosti údajov
uvedených v daňovom priznaní nekomunikuje a že výzvy ohľadom nesprávne uhrádzaných preddavkov
na poistné jej nezasielal, nakoľko neevidoval informáciu o ukončení poistenca štátu. Ako nesúhlasné
stanovisko voči oznámeniam o výsledku ročného zúčtovania pokladal správny orgán kópie dokladov
doručených dňa 13.12.2023, a to Čestné vyhlásenie (pre účely preukázania skutočností podľa § 23

ods. 3 zákona o zdravotnom poistení ) a Oznámenie poistenca/platiteľa poistného. Žalovaný nesúhlasil
so žalobkyňou, že správny orgán nie je oprávnený posudzovať písomnosti podľa obsahu a preto mal
za to, že predložené doklady mali mať za následok, že bolo nutné výsledok RZ 2022 zmeniť. Z
obsahu námietok podľa žalovaného vyplývalo, že žalobkyňa si je vedomá toho, že výsledkom jej RZ
2022 mal byť nedoplatok a nie preplatok. Výsledok RZ 2022, ktorým je nedoplatok v sume 499,41

Eur, žalovaný považoval za správny a zákonný. V súvislosti s namietaným premlčaním nedoplatku
poisteného vyplývajúceho z RZ 2022 žalovaný konštatoval, že táto námietka je neopodstatnená s
poukazom na § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, pretože na právo správneho orgánu uplatniť
si nárok na nedoplatok na poistnom (§ 19 ods. 9) za rok 2022 sa vzťahuje päť ročná premlčacia lehota
od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať

ročné zúčtovanie poistného. Záverom k námietkam žalobkyne, že jej správny orgán nedoručoval výzvu
v zmysle § 23 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení, žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola počas celého
rozhodujúceho obdobia SZČO a preto nebol dôvod na zasielanie takejto výzvy. Žalovaný sa stotožnil
so záverom správneho orgánu, že žalobkyňa nemala neevidovaného platiteľa, a preto ho nemôže
zaevidovať ako platiteľa podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení.

Konanie pred správny súdom

9. Žalobkyňa sa svojou podanou správnou žalobou domáhala preskúmania nezákonného rozhodnutia
žalovaného ako aj preskúmania nezákonného úradného postupu žalovaného v administratívnom konaní

o pohľadávke z verejného zdravotného poistenia (ďalej len „VZP“) podľa ustanovenia § 77a zákona
č. 581/2004 Z. z., ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal. Podľa žalobkyne nesprávnym úradným
postupom žalovaného, nedostatočným zistením skutkového stavu, ale aj nedostatočným vyhodnotením
dôkazov došlo rozhodnutím žalovaného k porušeniu jej práv a právom chránených záujmov. Uvedené
žalobkyňa odôvodnila nezohľadnením skutkového stavu, na ktorý poukazovala, nedostatočným, či

vôbec žiadnym vyporiadaním sa s návrhmi na vykonanie dôkazov, ako aj nesprávnym vyhodnotením
dôkazov bez toho, aby žalovaný uviedol prečo navrhované dôkazy nezohľadnil a nevykonal alebo aspoň
uviedol, akými úvahami sa riadil, keď dospel k vydanému rozhodnutiu. Podľa žalobkyne sa žalovaný
v rozhodnutí zaoberal iba vysvetlením ako vypočítal nedoplatok na ročnom zúčtovaní poistného zarozhodné obdobie, avšak namietanému postupu zdravotnej poisťovne, a teda dôvodu prečo nedoplatok
vôbec vznikol sa žalovaný opomenul v odôvodnení a pri hodnotení dôkazov venovať. Žalobkyňa mala
za to, že žalovaný len vyselektoval tie skutočnosti, ktoré boli vhodné pre správny výpočet nedoplatku na

poistnom, pričom sa nezaoberal okolnosťami tak ako sa stali. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala
porušenie zásady materiálnej pravdy ako jednej z nosných zásad správneho konania. Uvedené
odôvodnila tým, že sa žalovaný nevysporiadal s jej jednotlivými tvrdeniami v námietkach, ohľadom
skutočností, že jej oznamovacia povinnosť ako platiteľa poistného materiálne bola splnená už v roku
2020, a teda, že správny orgán mal už v roku 2020 informácie pre správny výpočet ročného zúčtovania

poistného. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ak by správny orgán dostatočným spôsobom zisťoval skutkový
stav, vykonaním ňou navrhnutých dôkazov (zabezpečenie výpisu telefonických hovorov z dotknutého
obdobia, ktorý by potvrdil tvrdenie žalobkyne o telefonickom oznámení ukončenia kategórie poistenca
štátu), nevyhnutne by muselo dôjsť k odstráneniu rozporov medzi jej tvrdeniami a tvrdeniami správneho
orgánu prvého stupňa. Ďalej žalobkyňa namietala, že sa správny orgán nezaoberal a nezohľadnil jej
námietky, ktoré poukazovali na neprehľadnosť a nemožnosť overenia platieb poistného v rozhodnom

období a skutočnosť, že v spornom období neobdržala od správneho orgánu prvého stupňa žiadnu
výzvu, ktorou by bola vyzvaná na oznámenie kategórie platiteľa poistného. Podľa žalobkyne tvrdenie, že
rozhodujúcim pre zohľadnenie správnych režimov platiteľa poistného je až vypísaním tlačiva zdravotnej
poisťovne, je neudržateľné a popretím zásady zistenia materiálnej pravdy v administratívnom konaní.
Zároveňžalobkyňakuvedenémuuviedla,žezákonpritomvýslovnenezakazujevykonaťoznámeniainou

formou pod sankciou neplatnosti a naviac zdravotná poisťovňa o ukončení režimu poistenca štátu podľa
§ 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom poistení mala vedomosť nielen na základe jej telefonického
oznámenia, ale aj zo svojej internej evidencie, nakoľko spracúva aj údaje jej dieťaťa. Záverom žalobkyňa
uviedla, že ak by správny orgán presne a jasne zisťoval skutočný stav veci, nemohol by opomenúť
zohľadniť jej návrhy na zabezpečenie dôkazu; vyporiadal by sa s jej čestným prehlásením; zohľadnil by

vyjadrenia správneho orgánu prvého stupňa o tom, že v rozhodných obdobiach pre ročné zúčtovanie
mal podklady pre správne vykonanie ročného zúčtovania a v neposlednom rade by zohľadnil informácie
v internom systéme správneho orgánu prvého stupňa, z ktorých správny orgán mal informácie potrebné
pre správny výpočet ročného zúčtovania.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.03.2025 zotrval na skutkových a právnych
argumentoch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že žalobkyňa v priebehu
konania nepredložila žiaden relevantný dôkazný prostriedok prípadne neuviedla žiadne skutočnosti,
ktoré by ovplyvnili alebo vyvrátili dôvodnosť a správnosť záverov v napadnutom rozhodnutí. Na základe
uvedeného preto žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobkyňa už svoje stanovisko nezaujala.

12. Správny súd v Košiciach o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
rozhodol uznesením č. k. 1Sas/1/2025-91 zo dňa 17.04.2025 tak, že správnej žalobe priznal odkladný

účinok . Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2025. Za účelom zabezpečenia
ochrany práv žalovaného správny súdu v súlade s § 187 ods. 1 SSP rozhodol v predmetnej veci do
šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

13. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil podľa

§ 137 ods. 2 SSP dňa 13.10.2025, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa
§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobkyňa v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre
svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 26.09.2025.

Relevantné právne predpisy
14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. f./ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

17. Podľa § 10b ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona
je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej

republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
zpodnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnostipodľaosobitnéhopredpisu2okrempríjmuzvýkonu
činnosti osobného asistenta,

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, na účely tohto zákona je
povinný platiť poistné samostatne zárobkovo činná osoba.

19. Podľa § 11 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba
podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na
výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3,
alebo má príjem z tejto činnosti.

20. Podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom poistení, štát je platiteľom poistného, ak v odseku
8 nie je ustanovené inak, za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku
do šiestich rokov, ak za inú osobu nie je platiteľom štát podľa písmena c) alebo písmena m) prvého
bodu na totožné dieťa a za inú osobu nie je platiteľom štát z dôvodu celodennej a riadnej starostlivosti

o to isté dieťa,

21. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa je povinná
vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal
zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa.

22. Podľa § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného
nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom
poistného, ktorými sú zamestnávateľ, zamestnanec, ktorému sa doručuje výsledok ročného zúčtovania,
samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa

prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a) až e) a g) až j) aj údaj o lehote na
odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8
druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa
odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako.

23. Podľa § 23 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, účinného do 31. 12. 2022, poistenec je
povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre
vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r),).

24. Podľa § 23 ods. 3 písm. b) zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť zdravotnej

poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) do ôsmich dní od vzniku
skutočností. Príslušná zdravotná poisťovňa spracúva údaje o tretích osobách podľa § 11 ods. 7 písm. j),
k) a l) na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu týchto tretích osôb. Ak ide o
skutočnosť podľa § 11 ods. 7 písm. j) poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo dieťaťa
a priložiť kópiu rodného listu dieťaťa.

25.Podľa§23ods.13zákonaozdravotnompoistení,poistenec,ktorýaninavýzvuzdravotnejpoisťovne
nesplní oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, sa na účely tohto zákona
považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. Výzva zdravotnej poisťovne musí byť písomná a musí
obsahovať vyčíslenie preddavku na poistné a poistného podľa § 20 ods. 4 a poučenie o následkoch

nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa prvej vety. Na doručovanie výzvy sa vzťahuje § 17b.

26. Podľa § 23 ods. 18 zákona o zdravotnom poistení, poistenec a platiteľ poistného si môžu
oznamovaciu povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvomelektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Na plnenie oznamovacej povinnosti v
elektronickej podobe sa nevyžaduje zaručený elektronický podpis .

27. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právne posúdenie a závery správneho súdu
28. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v

sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2, SSP
204 a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§
202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného

orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým
na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza
zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený
a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

29. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

30. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa
vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo

skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k
nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne
závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad

a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zmenil výkaz
nedoplatkov a predpísal poistné vo výške 499,41 EUR na povinné zdravotné poistenie na základe
ročného zúčtovania poistného na rok 2022.

32. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a súd mal za preukázané z administratívneho spisu, či bola

žalobkyňa povinná platiť poistné alebo nie, spornou otázkou bolo splnenie si oznamovacej povinnosti
žalobkyne voči zdravotnej poisťovni vzhľadom na skutočností (ukončenie poistenca štátu) v spojitosti
s dôvodom v ust. § 11 ods. 7 písm. j) zákona zdravotnom poistení, ako aj vznik celkového výsledku
zúčtovaniapoistnéhozarok2022,ktorýpredstavovalužalobkynenedoplatokvsumevsume499,41Eur.
Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne

zisteného skutkového stavu, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.33. Oboznámením sa s administratívnym spisom žalovaného, mal správny súd za preukázané, že
zdravotná poisťovňa eviduje žalobkyňu ako platiteľku poistného pre účely RZ 2022 v období
od 01.01.2022 do 31.12.2022 ako samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)

zákona o zdravotnom poistení, ďalej v období od 28.07.2022 – 09.09.2022, 17.12.2022-31.12.2022 ako
poistenec štátu uvedený v § 11 ods. 7 písm. m) bod 1./ zákona o zdravotnom poistení a od 13.09.2022 –
16.12.2022akozamestnanecvzmysle§11ods.1písm.a.)a§11ods.3 zákonaozdravotnompoistení..

34. Taktiež súd zistil, že zdravotná poisťovňa telefonicky oslovila žalobkyňu vo veci oznámenia

ukončenia poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom poistení dňa
16.06.2022, 11.01.2023 a 13.12.2023. Žalobkyňa si splnila oznamovaciu povinnosť až doručením
oznámenia platiteľa poistného a čestného vyhlásenia - až dňa 13.12.2023. Žalobkyňa si teda splnila
oznamovaciu povinnosť v listinnej podobe dňa 13.12.2023 v zmysle § 23 ods. 18 zákona o zdravotnom
poistení.

35. Správny súd uvádza k námietke žalobkyne, že si svoju oznamovaciu povinnosť splnila v roku 2020
a nie až v roku 2023, že sa plne stotožňuje so záverom žalovaného. Má za to, že platiteľ poistného je na
základe ustanovenia § 23 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. b) v spojení s § 23 ods. 18 zákona o zdravotnom
poistení povinný oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinnosti štátu, platiť za neho poistné
podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom poistení v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe,

a to aj prostredníctvom elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. V konaní nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobkyňa poistného jednu z uvedených možností využila.

36. Je nutné zdôrazniť, že splnenie oznamovacej povinnosti zo strany poistencov v listinnej alebo
elektronickej podobe napĺňa svoj účel a cieľ tým, že sa zabezpečí úplnosť a správnosť oznámených

údajov vzhľadom na ich spätnú verifikáciu. V prípade, že by si žalobkyňa splnila svoju oznamovaciu
povinnosť zákonným spôsobom a v zákonom stanovenej lehote, nedošlo by tak k nesprávnemu
evidovaniu kategórie platiteľa poistného v prípade žalobkyne zo strany zdravotnej poisťovne a nemuselo
tak dôjsť k uvedenej situácii.

37. Navyše správny súd podotýka, že uvedená oznamovacia povinnosť chráni zároveň aj samotného
žiadateľa, resp. poistenca. Žalobkyňa uvádzala, že skutočnosti boli zrejmé z rodného čísla dieťaťa
žiadateľky, správny súd však dodáva, že žalobkyňa mohla zmeniť dôvod poistenia, alebo mohla byť
naďalej poistenkyňou štátu z iného dôvodu, riadnym oznámením zároveň jednak by si splnila svoju
zákonnú povinnosť, zároveň však by došlo jednak z jej strany uvedomeniu si skutočnosti, že nie je

poistenkyňou štátu, zároveň správny orgán by dostal túto informáciu a bol by povinný vykonať zmenu
v systéme zdravotného poistenie a zároveň by následne komunikoval so žalobkyňou ohľadom ďalších
jej povinností, prípadne by riešil nedostatky resp. nezrovnalosti v evidencii. Pri orgánoch verejnej správy
sa očakáva určitý stupeň odbremenenia osôb od byrokratickej záťaže (napr. vyhľadávaním určitých
skutočností, uverejňovaním podkladov z verejne dostupných registrov), na druhej strane je žiadúce

a nevyhnutné, aby pri dôležitých zmenách bola aktívna účasť žiadateľa, aby podstatné skutočnosti
vždy oznámil. Telefonické oznámenie môže byť forma, akou je možné urýchliť existujúce konanie,
prípadne doplniť, ozrejmiť skutočnosti, v danom prípade však nemôže byť spôsobilé zmeniť začatie
alebo ukončenie poistenca štátu.

38. Samotné platenie poistenia predstavuje verejnoprávnu povinnosť. Pričom je však potrebné zobrať na
zreteľ,žeplateniepoistenia jerealizovanézálohovozapríslušnýkalendárnymesiac,ktorésazaurčitých
zákonom stanovených podmienok zúčtuje v ročnom zúčtovaní poistného. Poistné potom predstavuje
celoročnú čiastku, zúčtovanú v rámci ročného zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od
výšky skutočného príjmu ako i zmien v poistnom systéme (či je zamestnanec, poistenec štátu,

samoplatiteľ, SZČO). Samotná potreba platenia preddavkov vychádza so zabezpečenia priebežného
toku finančných prostriedkov do systému zdravotného poistenia tak, aby bol zabezpečený jeho riadny
chod a mohlo byť zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti a naplnenie pozitívneho záväzku
štátu, a zabezpečovania všeobecne prospešnej činnosti zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti.

39. Po zapracovaní nových skutočností a po prepočte RZ 2022 došlo k zmene výsledku RZ 2022, a tým
aj k zmene výšky preddavkov na poistné za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 (teda zapracovaním
období 28.07.2022 – 09.09.2022, 17.12.2022-31.12.2022 - poistenec štátu a 13.09.2022 – 16.12.2022
ako zamestnanec), čo sa prejavilo aj v stave účtu žalobkyne a dôsledkom bola zmena RZ 2022. Vodôvodnení napadnutého rozhodnutia je jasným a zrejmým spôsobom odôvodnené prečo úrad pristúpil
k tejto zmene, pričom zároveň podrobne uviedol aj rozsiahle odôvodnenie spôsobu výpočtu nedoplatku
na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2022. Súd ma tiež za preukázané, že z obsahu námietok

žalobkyne vyplýva, že je si vedomá toho, že výsledkom jej RZ 2022 mal byť nedoplatok. Výsledok RZ
2022, ktorým je nedoplatok v sume 499,41 Eur je preto zákonný.

40. Taktiež správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení
ak zdravotná poisťovňa zistí, že výsledkom ročného zúčtovania má byť nedoplatok, je povinná o

nedoplatku vydať výkaz nedoplatkov. Vydanie výkazu nedoplatkov zákon neformuluje ako možnosť,
ale ako povinnosť zdravotnej poisťovne. Ak teda zdravotná poisťovňa po zohľadnení novozistených
skutočností vydala nový výkaz nedoplatkov o výsledku RZ 2022, ktorým bol nedoplatok, jej konanie je
v súlade so zákonom o zdravotnom poistení.

41. K namietanému premlčaniu nedoplatku poistného vyplývajúceho správny súd uvádza, že aj táto

námietka je neopodstatnená, keďže právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na preddavok na
poistné sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti preddavku na poistné. Právo zdravotnej
poisťovne uplatniť si nárok na nedoplatok na poistnom sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie
poistného. Funkciou premlčania je síce uľahčiť obranu dlžníka proti pohľadávke veriteľa, ktorá trvala

dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikla. Keby dlžník nemal námietku premlčania, musel
by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením, započítaním alebo inak).
Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by ho mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným
ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho. Okrem toho námietka premlčania cháni dlžníka pred
neuplatňovaním nárokov vzniknutých v dávnej minulosti ktoré by pri uplatňovaní úrokov z omeškania,

ktoré by dosahovali tak závratných výšok. Zároveň námietka premlčania núti veriteľa vymáhať svoje
pohľadávky. V danom prípade však uvedená námietka premlčania, s poukazom na platné zákonné
ustanovenia, premlčanie nenastalo s poukazom na § 23 zákona o zdravotnom poistení, keďže právo
zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí
uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však

uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného.

42. Ani ďalšie námietky žalobkyne v uvedenom smere neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, ktoré ako už vyššie súd uviedol, považoval za vydané v súlade so zákonom
a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. Preto ich súd vyhodnotil ako nedôvodné.

43. Správny súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
konania na sporový proces.

44. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu

zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci.

45. Keďže správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie je v

zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými
bodmi), preto okrem zaujatia stanoviska k žalobným námietkam, posudzoval zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia aj mimo žalobných námietok. Po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody,
resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, ako aj s
relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so
zákonom, na základe náležite zisteného skutočného stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti. Skutočnosť, že žalobkyňa s napadnutým rozhodnutím nie je spokojná, nemožno považovaťza porušenie jej práv, pokiaľ je rozhodnutie založené na logických a odborných úsudkoch a argumentoch
a je vydané v súlade so zákonom. Námietky vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.

46.Správnysúdnezistilporušenieprávnychpredpisovaaniprocesnévadyvsprávnomkonaní,žalovaný
rozhodol správne a v súlade so zákonom a platnými právnymi predpismi, vo veci sa snažil aj na základe
súčinnosti žalobkyne zadovážiť dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia
a v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Vzhľadom k
uvedenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nie

je dôvodná, a preto ju postupom podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.

47. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

48. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

49. O náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,
pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému

žalovanémunevznikližiadneodôvodnenétrovy,úhraduktorýchbybolomožnéodžalobkynespravodlivo
požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyne nepriznal. Žalovaný v rámci
konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho
rozhodovacou činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v

správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,

aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným

Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).