Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125306276
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6125306276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO:

50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 2.010,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 2.010,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,65 % ročne zo sumy 2.010,- eur od 21.03.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.05.2025
postúpenoupreodporžalovanéhoOkresnémusúduMartindňa10.07.2025naďalšiekonaniesažalobca
domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom
náhrady škody sumu 2.010,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného
pod číslom 9853260278 došlo ku škode na vozidle poškodeného s tým, že škodová udalosť bola

spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru, ktorú si
tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný poškodenému oznámil
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so
žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

vozidla a uvedenú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému. Žalobca žalobou uplatnený nárok na
náhradu škody oprel o ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 381/2001 Z.z.“) a ustanovenie § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3.NazákladepredloženýchlistinnýchdôkazovrozhodolOkresnýsúdBanskáBystricavoveciplatobným

rozkazom sp. zn. 24Up/647/2025 dňa 20.05.2025 tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v dôsledku čoho sa vydaný platobný rozkaz
zrušil. V odpore žalovaný uviedol, že žalobca si v žalobe nesplnil základnú povinnosť vyplývajúcu muz ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, ktorou je uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností. V žalobe totiž neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by mal ním uplatňovaný
nárok vyplývať. Žalovaný v tejto súvislosti podotkol, že aj z judikatúry súdov je zrejmé, že pravdivé

a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých ma
vyplynúť dôvodnosť a oprávnenosť uplatňovaného nároku by mali byť jednoznačné a konkrétne tak, aby
nemohlo dôjsť k zámene s iným nárokom t.j. s iným skutkovým dejom. Judikatúra podľa slov žalovaného
za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, na čom a na
akom podklade sa má rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok,

na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho individualizáciu,
teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. V ďalšom žalovaný namietal aktívnu a pasívnu
legitimáciu strán sporu. Žalovaný mal za to, že uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
28.10.2024 medzi poškodeným a žalovaným neexistoval (mimozmluvný) záväzkový právny vzťah,
v rámci ktorého by poškodený bol voči žalovanému nositeľom subjektívneho práva z titulu náhrady
účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s užívaním náhradného vozidla vo výške

5.025,- eur. V súvislosti s absenciou vecnej legitimácie sporových strán žalovaný poukázal na to, že
podľa§4ods.2písm.b)ZákonaoPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda,
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa slov žalovaného je potrebné rozlišovať medzi právom
poškodeného na náhradu škody voči samotnému škodcovi a špecifickým právom poškodeného na
výplatupoistnéhoplneniavočipoisťovateľoviškodcu.Žalovanýmápotomzato,ževzmysleustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP mohol v danom prípade poškodenému voči žalovanému ako

poisťovateľovi pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2024 vzniknúť zákonné
právo na výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla vo výške 5.025,- eur za kumulatívneho splnenia týchto podmienok:
- vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči
poistenému škodcovi vo výške 5.025,- eur

- uplatnenie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi
- preukázanie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi.

Podľa slov žalovaného však v danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky nebola
splnená ani len úplne prvotná a základná podmienka, ktorou je vznik nároku poškodeného na náhradu

škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči poistenému škodcovi vo výške 5.025,- eur.
Ak totiž poškodený ako dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi (žalobcovi), nemôže úspešne
uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ
nevznikla. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti
dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Podľa presvedčenia žalovaného je

potrebné dôsledne rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením
motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného motorového
vozidla. Hoci oba nároky majú svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti (dopravnej nehode), ide o nároky
rozdielnej povahy a taktiež okamih, kedy tieto nároky vznikajú je rozdielny. Pri samotnom poškodení
veci (motorového vozidla) sa už okamihom vzniku škodovej udalosti znižuje hodnota veci, a tým aj

majetkový stav poškodeného. Pri škode na motorovom vozidle teda škoda spočíva v rozdiely medzi
všeobecnou hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou a jej zníženou hodnotou po nehode, pričom
nie je podstatné, či si poškodený nechá poškodené vozidlo vôbec opraviť, alebo s ním naloží iným
spôsobom, nakoľko škoda mu tu vznikla už v okamihu, kedy sa pri dopravnej nehode znížila hodnota
jeho vozidla. Iná je však situácia pri náhrade škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, kde

sa škoda samozrejme neprejavuje znížením hodnoty poškodeného vozidla, ale škoda sa tu odvodzuje
od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho poškodené vozidlo. Nárok
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je teda nárok, ktorý sa odvodzuje
od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho poškodené motorové vozidlo
a škoda poškodenému vzniká až momentom zaplatenia nájomného za prenájom náhradného vozidla.

V prejednávanom prípade by tak poškodenému v súvislosti s prenájmom motorového vozidla vznikla
škoda až zaplatením faktúry za prenájom náhradného vozidla, pričom však z jednotlivých listinných
dôkazov doložených žalobcom, podľa slov žalovaného vyplýva, že v danom prípade faktúru za prenájom
náhradného vozidla poškodený žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy riadne neuhradil, a teda predpodpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky tak na strane poškodeného neexistovala ani len samotná
škoda v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Poškodený fakticky pred uzatvorením
Zmluvy o postúpení pohľadávky mal len voči žalobcovi nesplnený záväzok na úhradu nájomného za

prenájom náhradného vozidla z titulu nájomného záväzkového vzťahu existujúceho medzi nimi. Ak by
aj poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcovi ako prenajímateľovi faktúru
za prenájom náhradného vozidla riadne zaplatil, čím by mu voči poistenému škodcovi vznikol nárok
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 5.025,- eur, tak v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP na to, aby žalovanému ako poisťovateľovi vznikla povinnosť za

poisteného škodcu uspokojiť tento nárok poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, by si poškodený u žalovaného musel aj uplatniť a žalovanému aj preukázať tento
nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 5.025,- eur. V danom
prípade si však u žalovaného nárok na výplatu poistného plnenia za poisteného škodcu z titulu účelne
a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 5.025,-
eur uplatňoval len žalobca prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 26.11.2024. Žalovanému

sa s poukazom na vyššie uvedené javí, že žalobca si inštitút postúpenia pohľadávky nesprávne
zamieňa s akousi univerzálnou sukcesiou, na základe ktorej by mal žalobca vstúpiť do všetkých
práv a povinností poškodeného. V ďalšom žalovaný rozporoval dennú sadzbu nájmu za prenájom
náhradného motorového vozidla (90,- eur), ktorá bola podľa jeho slov dojednaná v neprimeranej výške,
nakoľko túto nie je možné považovať za obvyklú cenu za prenájom náhradného vozidla rovnakej triedy

v danom mieste a čase ako je poškodené vozidlo. Žalovaný pri posudzovaní primeranosti ceny za denný
prenájom náhradného vozidla vychádza z ceny, ktorá je obvyklá v danom mieste a čase za prenájom
motorového vozidla rovnakej triedy ako je poškodené motorové vozidlo a použil ako vzorky cenníky
rôznych požičovní, ktoré poskytujú prenájom vozidiel rovnakej kategórie ako je poškodené vozidlo, a tak
uznal dennú sadzbu náhradného vozidla vo výške 45,- eur bez DPH na deň. Žalovaný tiež rozporoval

žalobcom uplatnené úroky z omeškania, že tieto nie sú s poukazom na vyššie uvedené dôvodné.
5. V rámci repliky žalobca špecifikoval skutočnosti uvádzané v žalobe t.j. opísal okolnosti ako došlo
ku vzniku škody. V tejto súvislosti tiež uviedol, že listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené
v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie
poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti.

Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto žalobca odkázal.
K vyjadreniam žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj
nárok, žalobca uviedol, že žalobu podal prostredníctvom upomínacieho konania. Návrh na vydanie
platobného rozkazu totiž spĺňa náležitosti uvedené v Zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 4 uvedeného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno

odôvodnene predpokladať ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených
k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu
obdobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie požadovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť,
že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Z opisu skutočností, z ktorých vyplýva
uplatňovaný peňažný nárok v návrhu na vydanie platobného rozkazu je jednoznačne možné vymedziť

predmet konania po skutkovej stránke. Z uvedeného opisu je zrejmé, že došlo ku škode na vozidle
poškodeného, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného, v dôsledku čoho si poškodený u žalobcu
zapožičal na zabezpečenie svojich potrieb náhradné vozidlo. Žalobca vystavil za nájom náhradného
vozidla faktúru, následne došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu
vyplývajúci z predmetnej škodovej udalosti z titulu vynaložených nákladov na prenájom náhradného

motorového vozidla. S ohľadom na uvedené je podľa slov žalobcu nutné konštatovať, že sa nejedná
o vady žaloby, nakoľko na základe opisu týchto skutočností je možné bez pochýb vymedziť predmet
konania. V žalobe tak neabsentujú žiadne podstatné skutkové tvrdenia. Uvedené námietky tak žalobca
považuje za účelovú obranu žalovaného. Okrem toho si žalovaný podľa slov žalobcu sám odporuje, keď
na jednej strane uvádza, že žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré by individualizovali

uplatnený nárok, pričom na druhej strane dokázal na základe textu žaloby bez problémov identifikovať
konkrétny nezameniteľný skutkový stav, keď následne v odpore namietal konkrétne skutočnosti.
K namietanej aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že ide opäť o účelovú obranu
žalovaného, nakoľko tým, že žalovaný pristúpil k čiastočnému plneniu priamo na účet žalobcu, žalobca
má za to, že mal jednoznačne preukázané, že pohľadávka vznikla a že poškodený bol voči žalovanému

nositeľom subjektívneho práva, inak by k čiastočnému plneniu nepristúpil a z uvedeného dôvodu je
argumentácia žalovaného v priamom rozpore s jeho konaním.
Žalobca ďalej uviedol, že na základe uzavretej Zmluvy o prenájme náhradného vozidla poškodený
splnomocnil žalobcu na zastupovanie poškodeného pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, tedažalobca uplatnil vzniknutý nárok za poškodeného t.j. nájomcu. V dôsledku uzavretej Zmluvy o postúpení
pohľadávky žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Postúpením pohľadávky z poškodeného
na žalobcu prešli na žalobcu práva a povinnosti poškodeného, teda aj právo domáhať sa nároku

na náhradu škody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potom podľa slov žalobcu nutné
konštatovať, že boli splnené všetky podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) Zákona
o PZP t.j. poškodenému vznikol nárok na náhradu škody, nárok bol voči poisťovateľovi uplatnený
a preukázaný. Pokiaľ by čo i len jedna z týchto podmienok nebola splnená, nepristúpil by žalovaný ani
len k čiastočnej úhrade poistného plnenia a požiadal by žalobcu o doplnenie dokladov. Z uvedeného

dôvodu možno konštatovať, že tvrdenia žalovaného, že medzi poškodeným a žalovaným neexistoval
mimozmluvný záväzkový vzťah, sú nesprávne. Predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného
voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4
Zákona o PZP. Predmetom postúpenia tak bola pohľadávka zodpovedajúca nároku poškodeného
voči žalovanému ako poisťovni t.j. predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá zákonnému
ustanoveniu § 524 ods. 1 OZ. Nešlo teda o rozpor s uvedeným ustanovením OZ. Ak žalovaný

spochybňuje, že v prejednávanej veci došlo ku vzniku skutočnej škody, tak to, že uvedený záväzok
postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje
tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody.
Žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku,
ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú

pohľadávku poškodeného na náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo
tomu, aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi bola postúpená na tretiu osobu, ktorou je žalobca.
Je bez právneho významu, že žalobca bol súčasne v inom právnom vzťahu s poškodeným z titulu
prenájmu náhradného motorového vozidla. Nárok žalobcu voči poškodenému na úhradu nákladov
spojených s užívaním motorového vozidla vychádza z odlišného záväzkového vzťahu, netýka sa

vzťahu poisťovateľa, poisteného a poškodeného vyplývajúceho zo Zákona o PZP. Spôsobom, akým si
poškodený usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi, voči tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom
vzťahu práve alebo v dôsledku škodovej udalosti závisia na vôli poškodeného. Poisťovateľ je povinný
plniť priamo poškodenému alebo osobe poškodeným určenej, v danom prípade postupníkovi, keď
postúpenie pohľadávky poškodený žalovanému riadne oznámil.

V ďalšom žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Žiline, Bratislave s tým, že skonštatoval, že
postúpeniepohľadávkypodľaustálenejrozhodovacejpraxevšeobecnýchsúdovSRneodporujezákonu.
Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú.
Na samotný vznik škody nemožno nazerať len formalisticky tak, že poškodený neuhradil predmetnú
faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry poškodeného

do majetkovej sféry žalobcu (prenajímateľa). Žalobca má za to, že neexistuje rozdiel v tom, či poškodený
uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie
pohľadávky späť poškodenému alebo sa toto realizuje vzájomným zápočtom, ktoré predstavuje tiež
jeden zo spôsobov zániku dlhu. K namietanej sadzbe denného nájmu, a to k cenníkom, ktoré v rámci
odporu predložil žalovaný žalobca uviedol, pokiaľ ide o cenník spoločnosti Autogrand namietal, že

sa nejedná o prieskum ceny v danom mieste, keďže uvedená spoločnosť sídli v Bratislave. Okrem
toho poukaz na uvedenú požičovňu je úplne irelevantný, a to z dôvodu, že vozidlo je tam možné
zapožičať len počas opravy vozidla v uvedenom servise, čo vyplýva priamo zo žalovaným predloženého
cenníka. Pokiaľ ide o cenník spoločnosti Rai, nejedná sa o prieskum trhu v danom čase, nakoľko tento
bol vykonaný 04.03.2025, pričom poškodený pristúpil k nájmu v auguste 2024. Zo stránky uvedenej

požičovne je pritom zrejmé, že sezóna je od 01.05. do 15.09., teda nájom vozidla bol v čase prenájmu
náhradného motorového vozidla vyšší ako v mimosezóne. Požičovňa vyžaduje vopred úhradu depozitu,
čo pri SUV predstavuje sumu 1.000,- eur až 3.000,- eur, a teda poškodený by musel disponovať
dostatočnou finančnou rezervou na to, aby si vôbec mohol vozidlo zapožičať. Pokiaľ ide o cenník
spoločnosti Blackrent, taktiež sa vyžaduje depozit v sume 500,- eur ako aj vopred úhrada celého

nájomného, a to pri preberaní vozidla. Uvedené vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
žalovaný do konania nepredložil. Poškodený by teda vopred musel uviesť presnú dobu, počas ktorej sa
bude vykonávať oprava jeho poškodeného vozidla. To však nikdy nie je možné vopred predpokladať,
a preto nájom vozidla v spoločnosti, ktorá vyžaduje úhradu vopred nie je možný. Rovnako tak opäť musí
poškodený vzhľadom na podmienky depozitu disponovať dostatočnou finančnou hotovosťou.

Z uvedeného potom podľa slov žalobcu vyplýva, že podmienky nájmu žalobcu u žalovaným
preukazovaných spoločností sú úplne rozdielne. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že opodstatnenosť
a účelnosť dennej sadzby vyplýva z cenníka žalobcu, pričom neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť
stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu prípadne aby preukázateľne robil výbermedzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú, aby v čo možno najväčšej miere vyhovel
poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia
jeho motorového vozidla dopravnou nehodou je výrazne obmedzujúcim stavom pre neho. Ak teda

žalovaný namieta výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnenej dennej sadzby je na ňom, aby poskytol súdu
hodnoverné dôkazy, ktorými by tieto svoje závery preukázal. Žalovaný však v čase šetrenia poistnej
udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná
žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum podľa slov žalobcu nemožno považovať
žalovaným „ad hoc“ účelovo predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nie je možné konečnú

cenu nájmu určiť. V súvislosti s namietanou výškou dennej sadzby prenájmu je v prvom rade podľa slov
žalobcu potrebné skúmať a namietať samotnú dostupnosť vozidla t.j. či konkrétna autopožičovňa mala
predmetné vozidlo v danom čase a najmä v danom mieste k dispozícii, či vozidlo obdobné poškodenému
vozidlu aktuálne neprenajímala a či by poškodenému napokon nedoúčtovala ďalšie náklady spojené
s pristavením vozidla v mieste, kde je to potrebné a v prípade väčšiny internetových ponúk je potrebné,
aby poškodený vopred zaplatil depozit, čo u žalobcu nie je. Takisto je poškodený povinný zaplatiť

nájomné u iných požičovní vopred, čo tiež u žalobcu nie je. Ďalšie podmienky, ktoré sú podľa slov
žalobcu pri internetových autopožičovniach brané do úvahy pri stanovení ceny je: vek vodiča, dĺžka
vodičského oprávnenia prípadne ďalšie skutočnosti. Za rovnakých podmienok by potom cena nájmu
bola v konečnom dôsledku oveľa vyššia ako tá, ktorá je požadovaná v prejednávanej veci. Pri stanovení
sadzby denného nájmu je tak podľa slov žalobcu potrebné zaoberať sa rôznymi faktormi, ktoré majú

vplyv na konečnú cenu ako aj na to, v akom rozsahu je potom poškodený v dôsledku dopravnej nehody
nie je z jeho viny obmedzený. Navyše žalobca nepovažuje za správne, aby si poisťovňa vinníka pri
niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. Nie je to totiž správne ani
zákonné. V tomto prípade sa žalovaný rozhodol považovať ním vypočítanú sadzbu za cenu obvyklú,
s čím žalobca nesúhlasí a namieta.

Vo vzťahu k namietaným úrokom z omeškania žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Žilina sp. zn. 4C/32/2020, ktorý sa uvedeným podrobne zaoberal vo svojom rozhodnutí, v ktorom
vyslovil nasledovné závery: „pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas t.j. neposkytne poistné
plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo
znamená právo poškodeného prípadne jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom

plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti
podľa ods. 6 citovaného zákona t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti,
avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11
ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ustanovením § 517 ods. 2 OZ. Výklad, v rámci ktorého by

nebolo možné zo strany poškodeného resp. jeho právneho nástupcu v prípade uplatnenia si skráteného
poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania by nezodpovedal
zmyslu a účelu zákonných ustanovení Zákona č. 381/2001 Z.z. Zmyslom zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť

poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky
nesprávneho posúdenia svojej povinnosti vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného
(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od
nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia t.j. od 02.01.2020. Ukončenie
poistného šetrenia bolo dňa 16.12.2019, od nasledujúceho dňa t.j. od 17.12.2019 začala žalovanému

plynúť 15 dňová lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá uplynula
dňa 01.01.2020. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa po
uplynutí lehoty na plnenie od 02.01.2020, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky
z omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné v súlade
s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to úroky

z omeškania o 5 % bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške
a svojvoľne a bez relevantných dôvodov priznal nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol
nižšiu sumu poníženú o 1.750,- eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov bez riadneho
a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr

než nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia.“

6. V rámci dupliky žalovaný k námietke aktívnej vecnej legitimácie zopakoval, že zotrváva na svojej
skoršej argumentácii. V prejednávanom prípade podľa slov žalovaného nestačilo na vznik škody lensamotné prenajatie si náhradného motorového vozidla poškodeným a vyfakturovanie nájomného jeho
prenajímateľom,alevyžadovalasaajreálnaúhradatohtonájomnéhopoškodenýmprenajímateľovitohto
vozidla, nakoľko sa podľa slov žalovaného musí jednať o vynaložené náklady. Škoda poškodenému

nevznikla už momentom prenajatia náhradného vozidla (prípade momentom vystavenia faktúry za
nájomné), ale mohla vzniknúť až momentom úhrady tohto nájomného t.j. vynaložením nákladov na
prenájom náhradného vozidla. Z charakteristík pojmu skutočná škoda je podľa slov žalovaného zrejmé,
že na to, aby mohol poškodený vôbec vykonávať akékoľvek práva v súvislosti s nárokom na náhradu
škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla

vo výške 5.025,- eur, musela byť škoda v rozhodnom čase už reálna a existujúca a nielen hypotetická
smožnosťoujejvznikuniekedyvbudúcnosti.Neexistenciaskutočnejškodyvčaseuzatváraniaprávneho
úkonu, ktorý sa jej týka, má podľa žalovaného jednoznačne za následok absolútnu neplatnosť daného
právneho úkonu. V tejto súvislosti žalovaný tiež poukázal na zásadu, že nemožné právo (nárok,
záväzok) nevznikne ako na všeobecné poznanie, že z ničoho nič nevznikne. Poškodený teda podľa
slov žalovaného nemohol platne dojednať žiadny záväzok v súvislosti s nárokom na náhradu škody

z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 5.025,-
eur, nakoľko tento nárok na náhradu škody t.j. v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky
preukázateľne neexistoval a z nemožného právo nevznikne. Žalovaný v súvislosti s posudzovaním
platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky odkázal aj na princíp rozumnosti v práve (resp. princíp
zdravého rozumu) chrániaci hodnotu racionality, vyvoditeľnosti z idey právneho štátu v zmysle čl. 1

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol tiež, že právny úkon započítania nemožno vo všeobecnosti
považovať za nejaký iný spôsob alebo za nejakú inú formu splnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku
nesplnenia záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu
úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. Ani pohľadávku
poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie nemožno považovať za vzájomnú pohľadávku

s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému z titulu prenájmu náhradného vozidla v zmysle § 580
OZ. Nejedná sa o pohľadávku, ktorú by mal poškodený voči žalobcovi pred uzatvorením Zmluvy
o postúpení pohľadávky, ale jedná sa o pohľadávku poškodeného, ktorá mala byť vytvorená až
samotnou Zmluvou o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti žalovaný ďalej zdôraznil, že to bol
práve žalobca, ktorý organizoval celý prenájom náhradného vozidla a ktorý taktiež pripravoval aj celú

dokumentáciu k prenájmu náhradného vozidla vrátane Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá má podľa
žalovaného charakter formulárovej zmluvy bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia jej obsahu zo strany
poškodeného. Zmluvu o postúpení pohľadávky možno považovať za absolútne neplatný právny úkon
aj z dôvodu jej rozporu s § 15 ods. 1 Zákona o PZP. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi
je zákonný nárok vyplývajúci z uvedeného ustanovenia a ako taký teda nemôže byť predmetom

Zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak žalobca uviedol, že žalovaný pristúpil k čiastočnému plneniu,
žalovaný uvádza, že uvedené je bez právnej relevancie totiž po tom, čo bolo žalovanému oznámené,
že poškodený mal údajne jeho nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
postúpiť na žalobcu. Žalovaný v zásade nemal žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniť
toto postúpenie pohľadávky resp. vyhlásiť toto postúpenie za neplatné, nakoľko Zmluvu o postúpení

pohľadávky môže vo všeobecnosti vyhlásiť za neplatnú výlučne súd.
K dennej sadzbe nájomného žalovaný uviedol, že došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu,
aby riadne zdokladoval, že denná sadzba nájmu 90,- eur za prenájom náhradného vozidla daného
typu pri celkovej dĺžke nájmu 67 dní bola primeraná. Žalobca do konania nedoložil žiadny relevantný
dôkaz, ktorým by preukázal, že pôvodne dojednaná denná sadzba vo výške 90,- eur bola primeraná.

K tvrdeniam ohľadom potreby zložiť depozit v autopožičovne odlišnej od žalobcu žalovaný uviedol,
že vo vzťahu k posúdeniu primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla je uvedené
irelevantné, nakoľko v danom prípade je sporná výška dennej sadzby a nie výška depozitu. Rovnako tak
podľa slov žalovaného je irelevantná argumentácia žalobcu o tom, že požičovňa Autogrand umožňuje
zapožičať motorové vozidlo len počas opravy vozidla v ich servise, nakoľko táto skutočnosť opäť

nesúvisí s komparáciou výšky dennej sadzby. Taktiež tvrdenie žalobcu, že autopožičovňa Autogrand
sídli v Bratislave je irelevantná, nakoľko je všeobecne známe, že ceny za prenájom náhradných vozidiel
sú v Bratislavskom kraji vyššie ako v iných častiach Slovenskej republiky. Žalobca podľa slov žalovaného
nedoložil do konania jediný dôkaz, ktorým by preukázal, že dojednaná denná sadzba nájmu vo výške
90,- eur bola pri celkovej dĺžke nájmu 67 dní primeraná. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. V rámci dupliky žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného,
tu poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti,
ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávkya výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň
dohodli na započítaní vzájomných nárokov, čo je jeden zo spôsobov zániku záväzkov t.j. nároku na
zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a to okamihom podpisu

Zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k úhrade faktúry. Žalobca je
aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody. Uvedený právny názor je
v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú poukazoval aj žalobca. Žalobca na doplnenie podotkol, že
v zmysle predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumenty uhradil
predmetnú faktúru (čím došlo k vzniku škody na strane poškodeného) za nájom a súčasne postúpil

žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Poškodený na základe zmluvy
so žalobcom ako postupníkom na neho platne v súlade s ustanovením § 524 OZ previedol jeho
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla, čím bola v konaní
preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti považuje za potrebné doplniť,
že v jeden deň došlo k uskutočneniu viacerých právnych úkonov, napriek tomu je nutné a toto postúpenie
pohľadávky uznať za platné. V prípade, že záväzok z prenájmu vozidla a postúpenie pohľadávky spolu

s dohodnutou odplatou za postúpenie zostávajú medzi rovnakými dvomi zmluvnými stranami, prichádza
do úvahy započítanie vzájomných záväzkov. V tomto prípade poškodený a žalobca v jednej zmluve
realizovali niekoľko právnych úkonov, podpisom v podstate v jeden moment. Dohodli úhradu záväzku
z vystavenej faktúry za prenájom vozidla započítaním, dohodli postúpenie nároku na náhradu škody
vzniknutej zo záväzku za prenájom vozidla spolu s odplatou za postúpenie vo výške rovnajúcej sa

vystavenej faktúre, napokon aj úhradu záväzku na odplatu za postúpenie započítaním so záväzkom
z vystavenej faktúry. Záväzky z faktúry a postúpenia boli splatné v momente uzavretia tejto Zmluvy,
jednalo sa teda o reálne záväzky, ktoré boli zároveň aj započítané. Započítanie bolo urobené platne
a záväzky, ktoré boli predmetom započítania, zanikli. Ak takto zanikol záväzok poškodenej spoločnosti
z faktúry za prenájom vozidla, v rovnaký moment vznikol aj jeho nárok na náhradu škody. To, že

tieto subjekty sústredili všetky uvedené kroky (právne úkony) do jedného momentu nespôsobuje
ich neplatnosť. Ide o zmluvnú voľnosť zmluvných strán, ktorá bola v tomto prípade prejavená bez
akéhokoľvek zásahu do práv tretích osôb. Nekonali v rozpore so zákonom ani ho neobchádzali, keďže
sledovaný cieľ zmluvy je dovolený a sústredením do jedného momentu len došlo k jednoduchšiemu
presunu oprávnení z nároku na náhradu škody. Vyslovenie neplatnosti postúpenia takýmto spôsobom

by bolo podľa názoru žalobcu neprimeraným zásahom do zmluvnej voľnosti strán a neprimeraným
formalizmom. Bola vyjadrená určito, a teda bez pochybností bola identifikovateľná. Fakt, že postúpenou
pohľadávkou došlo zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla
a žalobcom ako prenajímateľom vozidla, nijako nenarúša záver o platnosti postúpenia pohľadávky.
Uzavretou Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne

k započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky,
teda k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom,
čo žiadny právny predpis nevylučuje. S poukazom na uvedené žalobca konštatoval, že postúpenie
pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom je platné, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu
v spore. Z právneho hľadiska totiž neexistuje rozdiel medzi zánikom záväzku splnením a zánikom

záväzkuzapočítaním,pokiaľideoúčinkytýchtoprávnychskutočností.Vobochprípadochtotiždochádza
k rovnakému výsledku. Judikatúra aj právna teória sa zhodujú na tom, že započítanie je funkčným
ekvivalentom plnenia. Rozdiel je len v mechanizme – pri splnení ide o reálne poskytnutie plnenia, pri
započítaní o právnu operáciu, ktorá nahrádza reálne plnenie. Dôsledok však zostáva rovnaký. Preto
z právneho hľadiska podľa žalobcu neexistuje rozdiel medzi zánikom záväzku splnením a započítaním

v dôsledku týchto právnych úkonov. Z právneho hľadiska vzniká poškodenému škoda vždy, keď dôjde
k reálnemu zníženiu majetkového vzťahu bez ohľadu na formu úhrady pohľadávky. Pri hotovostnej
úhrade by poškodený reálne prišiel o finančné prostriedky. Pri vzájomnom započítaní pohľadávok síce
peniaze fyzicky neopustia jeho vlastníctvo, avšak pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie
pohľadávky sa spotrebovala a zanikla, čím poškodený stratil možnosť s touto hodnotou disponovať

– uplatniť ju, postúpiť alebo použiť na iný účel. Ekonomický dôsledok je preto totožný s hotovostnou
úhradou a predstavuje reálne zníženie majetku poškodeného, teda vznik škody. Žalovaný preto
nesprávne argumentuje keď tvrdí, že pri vzájomnom zápočte nevznikla škoda. Reálne zníženie majetku
poškodeného nastalo okamihom započítania pohľadávky a jeho právne a hospodárske dôsledky sú
rovnaké ako pri hotovostnej úhrade. K úhrad nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou

započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku. Takýmto spôsobom bol preukázaný
vznik a existencia škody na strane poškodeného subjektu, keď zo Zmluvy o postúpení pohľadávky
vyplýva, že sa vzájomné nároky žalobcu a poškodeného, a to nárok poškodeného na odplatu zapostúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradného vozidlo navzájom
započítajú. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/28/2019 zo dňa 01.08.2019.
Ďalej ak žalovaný namieta, že samotná pohľadávka poškodeného voči žalobcovi titulom odplaty

za odstúpenie pohľadávky mala byť údajne účelovo vytvorená až samotnou Zmluvou o postúpení
pohľadávky a podľa žalovaného nejedná sa o pohľadávku poškodeného voči žalobcovi, ktorou by
poškodený voči žalobcovi disponoval už pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky, teda podľa
žalovaného pohľadávka poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie fakticky nie je
vzájomnou pohľadávkou voči pohľadávke žalobcu voči poškodenému z titulu prenájmu náhradného

motorového vozidla v zmysle § 580 OZ. Žalobca uviedol, že vzájomnosť pohľadávok neznamená, že
musia vzniknúť súčasne alebo z rovnakého právneho dôvodu. Podstatné je, že v čase započítania
každá zo strán je súčasne veriteľom aj dlžníkom voči druhej strane, čo v predmetnom prípade splnené
bolo. V danom prípade žalobca mal voči poškodenému pohľadávku z titulu nájomného za prenájom
náhradného motorového vozidla a poškodený mal voči žalobcovi pohľadávku z titulu odplaty za
postúpenie pohľadávky. Skutočnosť, že pohľadávka poškodeného voči žalobcovi vznikla na základe

osobitného právneho úkonu (Zmluvy o postúpení pohľadávky) nijako nebráni tomu, aby bola predmetom
započítania. Započítateľné sú totiž akékoľvek pohľadávky, pokiaľ spĺňajú podmienky ustanovené v
§ 580 OZ bez ohľadu na ich právny dôvod či okamih vzniku. Judikatúra opakovane zdôrazňuje, že
rozhodujúci je stav v čase započítania nie právna genéza jednotlivých pohľadávok. Ak teda v čase
započítania obidve pohľadávky existovali, boli vzájomné a rovnakého druhu (peňažné plnenie) spĺňali

podmienky pre dohodnuté započítanie. Argumentácia žalovaného, že pohľadávka poškodeného bola
„účelovo vytvorená“, nemá z hľadiska aplikácie § 580 OZ právnu relevanciu. Občiansky zákonník
nevyžaduje, aby pohľadávka existovala už pred vznikom pohľadávky protistrany. Rozhodujúce je, že
v okamihu započítania boli tieto pohľadávky vzájomne postavené proti sebe. Z uvedeného je zrejmé,
že aj pohľadávka poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky je vzájomnou

pohľadávkou voči pohľadávke žalobcu z titulu nájomného, a preto je spôsobilá započítania v zmysle §
580 OZ.

8. V závere žalovaný uvádzal, že mal predloženými cenníkmi údajne účinným spôsobom rozporovať
dennú sadzbu vo výške 90,- eur. Žalobca sa s týmto nestotožnil. Žalovaný predložil cenník spoločnosti

Autogrand, avšak z neho jednoznačne vyplýva, že vozidlo je možné zapožičať len v prípade, ak
má zákazník otvorenú zákazku na opravu v konkrétnom servise. Ide teda o internú službu určenú
výlučne zákazníkom tohto servisu a nie o relevantnú ponuku nájmu pre verejnosť. Navyše spoločnosť
sídli v Bratislave, čo nezodpovedá miestu, kde poškodený čerpal službu, a preto nemožno hovoriť
o prieskume trhu v danom mieste a čase. Z uvedeného dôvodu je tento cenník pre posúdenie veci

irelevantný.Opätovne,akžalovanýpredložilcenníkspoločnostiRAI,ktorýjedatovanýažna04.03.2025,
pričom poškodený pristúpil k nájmu náhradného vozidla už v auguste 2024. Ide o prieskum vykonaný
v odlišnom čase, ktorý nereflektuje ceny obvyklé v čase skutočného nájmu. Navyše samotná spoločnosť
RAI má stanovené vyššie ceny počas sezóny t.j. presne čase, keď poškodený nájom realizoval.
Cenník predložený žalovaným tak nezohľadňuje sezónne ceny, ktoré boli objektívne vyššie. Okrem toho

spoločnosť RAI vyžaduje zloženie depozitu v sume 1.000,- eur až 3.000,- eur, čo predstavuje značnú
finančnú záťaž pre poškodeného. Žalobca však takéto depozity nevyžaduje, čím umožňuje čerpanie
služby aj osobám, ktoré by inak neboli schopné zabezpečiť si náhradné vozidlo. Už samotná skutočnosť,
že požičovňa RAI stavia prístup k vozidlu na vysokom depozite robí jej podmienky pre bežného
poškodeného prakticky nedostupnými a nezrovnateľnými s podmienkami poskytovanými žalobcom.

Pokiaľ ide o podmienky spoločnosti Blackrent sú taktiež výrazne odlišné a pre poškodeného nevýhodné.
Táto požičovňa vyžaduje zloženie depozitu vo výške 500,- eur a úhradu celého nájomného vopred.
Takýto model je v praxi neuskutočniteľný, pretože poškodený nikdy nevie presne odhadnúť, ako dlho
bude trvať oprava jeho vozidla. Poškodený by teda musel disponovať nielen hotovosťou na depozit
ale aj na úhradu neznámej doby nájmu vopred, čo je nereálne. Aj tieto podmienky robia porovnanie

s nájmom poskytovaným žalobcom neprimeraným a zavádzajúcim. Žalobca poukázal na to, že cena
90- eur s DPH za deň zohľadňuje nielen poskytnutie vozidla, ale aj špecifické podmienky, ktoré
poškodeným umožňujú prístup k náhradnému vozidlu bez nutnosti vysokých depozitov, predplácania
či iných obmedzujúcich podmienok. Žalobca poskytol službu okamžite, bez požiadavky na viazanie
finančných prostriedkov poškodeného a s ohľadom na jeho reálne potreby počas nepredvídateľne dlhej

opravy. Porovnávanie cien so spoločnosťami, ktoré majú odlišné podmienky, geografické pôsobenie
či vyžadujú vysoké depozity a platby vopred, je irelevantné. Denná sadzba 90,- eur s DPH nie je
neprimeraná ale odráža odlišnosť v podmienkach poskytovania služby ako aj dostupnosť náhradného
vozidla pre poškodeného bez finančných a administratívnych bariér. Ak žalovaný na podporu svojichnámietok predkladá cenníky, tie musia byť porovnateľné nielen čo do triedy a výbavy vozidla, ale
aj čo druhu pohonu. Cenníky benzínových vozidiel preto nemôžu slúžiť ako relevantný podklad
na posúdenie primeranosti ceny nájmu hybridného vozidla ako to bolo v tomto prípade, keďže

poškodený vlastnil hybridné vozidlo. Denná sadzba 90,- eur s DPH je odôvodnená nielen odlišnými
podmienkami poskytovania služby ale aj samotným faktom, že poškodenému bolo poskytnuté náhradné
vozidlo s hybridným pohonom zodpovedajúce jeho pôvodnému vozidlu. Porovnávanie so sadzbami za
vozidlá s konvenčným benzínovým motorom je neprimerané a zavádzajúce, a preto nemožno prijať
argumentáciu žalovaného založenú na týchto cenníkoch. Pokiaľ žalovaný namieta, že požiadavka

zloženia depozitu pri nájme náhradného vozidla je irelevantná pre posúdenie primeranosti výšky dennej
sadzby, toto tvrdenie žalobca nepovažuje za správne, pretože podmienka zloženia depozitu je z hľadiska
reálnej dostupnosti služby pre poškodeného zásadná a priamo ovplyvňuje, či si poškodený môže vozidlo
vôbec zapožičať. Poškodený je v dôsledku dopravnej nehody v objektívne nepriaznivej situácii – jeho
vozidlojenepojazdnéamusísizabezpečiťnáhradné.Akbymalsúčasnedisponovaťvoľnýmifinančnými
prostriedkamivovýške500,-euraž3.000,-eurnazloženiedepozituačastoajnapredplateniecelejceny

nájmu, v mnohých prípadoch by si nemohol náhradné vozidlo vôbec prenajať. Žalobca však umožnil
nájom bez zloženia akéhokoľvek depozitu či predplatného, čím sprístupnil službu poškodenému bez
ohľadu na jeho okamžité finančné možnosti. Účelom nájmu náhradného vozidla je predsa poskytnúť
poškodenému mobilitu v období, kedy je jeho vlastné motorové vozidlo nepojazdné. Tento účel by
bol zmarený, ak by poškodený nemal dostatok finančných prostriedkov na zloženie depozitu alebo

úhradu ceny vopred. Z tohto pohľadu je preto podmienka absencie depozitu kľúčová, pretože umožňuje
naplnenie účelu náhrady škody, a to zabezpečenie porovnateľného užívania vozidla bez zbytočných
bariér. Súčasne v závere svojho vyjadrenia žalobca predložil faktúry s oznámením o poistnom plnení
od poisťovní, z ktorých vyplýva, že poisťovne uvedenú dennú sadzbu akceptujú, a teda ju považujú za
primeranú v danom mieste a čase.

9. Súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 04.11.2025 v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe
a uviedla, že poškodený pristúpil k nájmu náhradného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti

zavinenej klientom žalovaného. V konaní bola sporná denná sadzba nájmu náhradného motorového
vozidla. Žalovaný namietal, že denná sadzba nájmu bola údajne neprimeraná. Na podporu svojich
tvrdení predložil do konania internetové cenníky iných autopožičovní, avšak tieto cenníky mali úplne
rozdielne podmienky nájmu ako tie, ktoré poskytuje žalobca, teda žalobca nevyžaduje od poškodených,
aby vopred uhrádzali depozit alebo celú výšku nájmu. Takéto podmienky sú pre poškodených

nevýhodné, nakoľko by museli disponovať dostatočnou finančnou rezervou na to, aby vôbec mohli
pristúpiť k nájmu náhradného motorového vozidla. Rovnako tak žalovaný ani len nepreukázal, že
v rozhodnom čase bola skutočne možnosť si tieto náhradné vozidlá, na ktoré poukazoval za uvedenú
sumu aj prenajať. Žalobca predložil do konania faktúry spolu s oznámeniami o poistnom plnení, z ktorých
vyplýva, že poisťovne ním účtovanú dennú sadzbu nájmu náhradného vozidla akceptujú. Mala za to, že

návrh žalobcu je dôvodný a preukázaný a preto žiadala, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

11.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivsúdnomspisezistiacnasledovnýskutkový
stav:

12. Dňa 14.08.2024 z doposiaľ skutkových tvrdení strán sporu bolo preukázané, že v dôsledku škodovej
udalosti, a to dopravnej nehody v tento deň zapríčinenej klientom žalovaného došlo ku škode na vozidle
poškodeného, čo medzi stranami nie je sporné. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať
náhradné vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu, a to na základe Zmluvy o prenájme vozidla zo dňa
28.10.2024. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil dňa 28.10.2024 faktúru za prenájom

náhradného motorového vozidla v trvaní 67 dní vo výške 5.025,- eur bez DPH resp. 6.030,- eur s DPH.
Žalovaný dňa 05.03.2025 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 3.015,- eur, kedy
žalovaný nerozporoval dĺžku prenájmu ale dennú sadzbu, nakoľko oproti žalobcom fakturovanej 75,- eur
bez DPH priznal 45,- eur bez DPH a túto sumu poukázal priamo na účet žalobcu.

13. Poškodený dňa 28.10.2024 uzavrel so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom
bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti zo da 14.08.2024 z titulu účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle
bodu 5 tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomnéhozápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil
škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáhal preplatenia
zvyšnej časti nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 2.010,- eur, ktorá

suma zodpovedá rozdielu medzi účtovanou sumou denného nájmu za 67 dní prenájmu a priznanou
sumou denného nájmu zo strany poisťovne.

14. Z prehlásenia poškodeného obsiahnutého v Zmluve o prenájme vyplynulo, že náhradné vozidlo si
poškodený prenajal na zabezpečenie chodu firmy.

15. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)

a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

17. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je

povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

18. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

19. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak

poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.15a)

20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu

škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)

21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).23. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

25. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

27. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

28. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

31. Žalovaný namieta tri skutočnosti, a to:
1) že žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú v ustanovení § 132 ods. 1 CSP, a síce, že v žalobe
neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností
Kuvedenémusúduvádza,žekonaniepodľaZákonač.307/2016Z.z.oupomínacomkonaníaodoplnení

niektorých zákonov je v zmysle § 1 ods. 2 citovaného zákona alternatívnym spôsobom uplatňovania
peňažných nárokov k postupu podľa CSP. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 prvá veta citovaného
zákona uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať ak vyplýva zo skutočností uvedených
žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Súd je toho názoru, že návrh žalobcu na vydanie platobného
rozkazu podaný na upomínacom súde spĺňal zákonné kritériá podľa § 4 Zákona č. 307/2016 Z.z.

Rovnakého názoru bol aj Okresný súd Banská Bystrica, keď nárok uplatnený žalobcom v návrhu
na vydanie platobného rozkazu na základe listín predložených žalobcom odôvodnene predpokladal
a vo veci rozhodol platobným rozkazom. Ak ďalej žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že
žalobca v žalobnom návrhu nedostatočne špecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré opiera svoj návrh,
tak uvedené tvrdenia možno považovať za neopodstatnené. Predmetný nárok na náhradu nákladov

spojených s nájmom náhradného vozidla v danom prípade žalobca dostatočne konkretizoval, pričom
na podporu svojich tvrdení predložil relevantné dôkazy, ktoré boli žalovanému v upomínacom konaní
spolu so žalobou resp. návrhom na vydanie platobného rozkazu riadne doručené. Navyše je zrejmé,
že predmetné listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému doručené
aj predtým, keďže tvorili podklad pre rozhodovanie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti

a práve na ich podklade poskytol žalovaný žalobcovi čiastočné poistné plnenie. Tiež súd sa stotožňuje
s tým, že žalobca po podanom odpore v replike skutkové okolnosti bližšie rozviedol.
2) žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
Právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke bolo preukázané, a to Zmluvou
o postúpení pohľadávky. V zmysle tejto Zmluvy postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške

5.025,- eur, ktorú mal voči žalovanému z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001
Z.z. za náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej
súvislosti so škodou zo dňa 14.08.2024 na vozidle poškodeného. V bode 4 predmetnej Zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpeniepredstavuje sumu 5.025,- eur, ktorá zodpovedá sume vyúčtovanej za nájom náhradného vozidla vo
faktúre č. 240629 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi poškodenému ako nájomcovi
náhradného vozidla. Dlžné nájomné ako záväzok poškodeného nájomcu voči prenajímateľovi zanikol

vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie
pohľadávok podľa dohody o započítaní. Zmluvné strany sa v bode 5 Zmluvy dohodli, že sa ich vzájomné
nároky podpisom uvedenej Zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1
Zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodenému vznikla majetková ujma okamihom
započítania dohodou týchto vzájomných pohľadávok. V prípade započítania na základe dohody zákon

dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec podmienok, ktoré inak
ustanovuje pre započítanie jednostranných právnych úkonov. Započítaním potom zanikol záväzok
poškodeného a okamihom zániku tohto záväzku poškodenému vznikla reálne aj skutočná škoda.
Poškodený bol veriteľom žalovaného, pretože mal pohľadávku voči žalovanému z titulu jeho nároku
na náhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorú pohľadávku postúpil žalobcovi, teda bola postúpená
existentná pohľadávka poškodeného pri dopravnej nehode na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky

neodporuje ustanoveniu § 524 a nasl. OZ a nemožno ju teda vyhodnotiť ako neplatný právny úkon.
S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. vzniklo poistenému z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ – žalovaný nahradil za neho poškodenému, v tomto prípade
žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného uplatnené nároky na náhradu škody. S poukazom na
ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. žalobca ako právny nástupca poškodeného bol potom

oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi t.j. žalovanému. Škodu
a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou
vyplatenou žalovaným § 11 ods. 6, § 11 ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. a §
442 ods. 1, § 524 ods. 1 OZ. Podľa presvedčenia súdu úhradu nájomného v takomto prípade supluje
samotné poistenie. Započítanie je pritom potrebné chápať ako ekvivalent platby, išlo teda o úhradu

vzájomných pohľadávok. Len pri striktnom prístupe uplatňovania práva by bolo možné trvať na tom,
aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten hneď v rámci postúpenia
pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze vrátil. Určite sa nejedná o obchádzanie zákona, keďže
právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak takým
počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré

by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Na žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka
poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vzni,li v dôsledku škodovej
udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto si uplatňovať priamo voči
poisťovni.

K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného možno konštatovať, že na žalobcu bola platne postúpená
pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku
škodovejudalostizapríčinenejpoistencomžalovanéhoažalobcajeoprávnenýtútopriamovočipoisťovni
t.j. žalovanému uplatňovať. Žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný s poukazom na ustanovenie
§ 15 ods. 1 Zákona o PZP.

Po tom, čo súd vyhodnotil, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia
žalovaného v spore, možno konštatovať, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný.
Poškodený totiž mal nárok užívať náhradné motorové vozidlo až do momentu, kedy mu bolo odovzdané
jeho opravené motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla ukončil dokonca skôr, čo bolo len na

prospech žalovaného a poškodený konal zodpovedne, ak náhradné vozidlo vrátil skôr ak ho už
nepotreboval a nájom náhradného vozidla nepredlžoval. Ako vyplýva z nálezu ÚS SR č.k. III. ÚS
602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 ústavný súd sa priklonil k závere o potrebe považovať náklady za
nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej

veci v bode 23 nálezu uviedol: „doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby
nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia
posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín
opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového
vozidla. Aké časové obdobia sú primerané závidí od okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený

preukázateľne má prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu
nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“ Žalobca súdu preukázal dĺžku obdobia,
po ktorú zotrvalo poškodené vozidlo v autoservise od 14.08.2024, keď došlo k vytvoreniu zákazky
do 21.11.2024 – vystavenie faktúry za opravu, a to servisnou zákazkou (č.l. 7) a faktúrou (č.l. 11),prehlásením poškodeného (č.l. 11), z ktorých vyplynulo, že poškodené vozidlo poškodeného sa v servise
z dôvodu vykonania jeho opravy nachádzalo od 14.08.2024 do 21.11.2024 s tým, že poškodený vrátil
náhradné vozidlo skôr, a to dňa 29.10.2024, čo žalovaný nerozporoval. Pri posudzovaní účelnosti nájmu

motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo
skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. V danom prípade považuje
súd za relevantné, že vozidlo sa do 21.11.2024 vrátane nachádzalo z dôvodu jeho opravy v servise
bez vplyvu poškodeného, pričom prenájom v čase kratšom t.j. do 28.10.2024 bol pre poškodeného
nevyhnutým dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil. Uplatnený nárok na náhradu škody je

podľa názoru súdu v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu
škody v zmysle § 420 OZ t.j. okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného
nároku je potrebné vychádzať v prvom rade z toho, že účelom náhradného vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška

škody nespočíva iba v rozsahu poškodeného vozidla, ale v primeraných nákladoch, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla
je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu
poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a ods. 7 Zákona č. 381/2001
Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím

plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní
opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP)
požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla
v konkrétnej výške zaplatí. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu
príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného inou „škodovou

udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či
tretieho subjektu.

3) žalovaný namietal a bolo najpodstatnejšou námietkou žalovaného výška denného nájmu náhradného
vozidla účtovaná žalobcom.

Podstatnou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola skutočnosť, či nájom v sadzbe 90,- eur
vrátane DPH za jeden deň nájmu je primeraný a účelný. Žalobca svoje tvrdenia o dôvodnosti a účelnosti
nájmu vo výške 90,- eur oprel o skutočnosti, že vozidlo poškodeného sa do servisu za účelom jeho
opravy dostalo v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zapríčinil poistenec žalovaného, poškodený nemá
povinnosť vyhľadávať autopožičovňu s čo najnižšou cenou nájmu resp. robiť prieskum medzi nimi.

Ďalej, že poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určený skutkový a právny stav, ktorý ak musel
riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady, ktoré mu takto vznikli sú nákladmi,
ktoré je žalovaný povinný žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného nahradiť. Naopak žalovaný
svoje tvrdenia o neprimeranosti dennej sadzby opieral o skutočnosť, že iné autopožičovne prenajímajú
porovnateľné vozidlo za podstatne nižšie ceny, pričom žalovaný do konania predložil cenníky troch

autopožičovní, v ktorých sa cena denného nájmu javí ako nižšia, a to autopožičovňa Autogrand, kde
denná sadzba Toyoty Raw 4 je 45,- eur, autopožičovňa RAI, kde denná sadzba nájmu Toyoty Raw 4
v rozmedzí 25 – 29 dní je 45,- eur a autopožičovňa Blackrent, kde denná sadzba nájmu Toyota Raw 4
v rozmedzí od 39 dní je 33,- eur.

32. Súdna prax zastáva názor, že skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo
prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný
subjekt povinný nahradiť, avšak len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutné účelne vynaložené
na vypožičanie náhradnej veci, ktorá zodpovedá poškodenej veci. Škoda v prejednávanom prípade
predstavuje „požičovné“ zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom

poškodeného. Obvyklosť ceny nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla je potrebné
skúmať vo vzťahu k miestu a času, v ktorom k prenájmu náhradného vozidla dochádza, nie vo vzťahu
k celému územiu SR. Nie je vylúčené, že v oblasti, kde pôsobí viacero autopožičovní sú ceny prenájmu
v dôsledku väčšej konkurencie nižšie. Žalovaný namietal výšku denného nájmu a na podporu svojich
tvrdení predložil do spisu tri rôzne cenníky, z ktorých vyplýva, že denná sadzba nájmu náhradného

vozidla sa pohybovala na nižšej úrovni ako cena účtovaná žalobcom. Uvedené sadzby denného nájmu
sú síce nižšie ako sadzba denného nájomného účtovaná žalobcom poškodenému, avšak pri určení
obvyklosti výšky nájomného nemožno bez ďalšieho vychádzať z najnižšej možnej dosiahnuteľnej ceny,
nakoľko nie je povinnosťou poškodeného po tom, čo bolo jeho vozidlo poškodené, aby v dôsledkudopravnej nehody, ktorú nezapríčinil vykonávať prieskum trhu a vyhľadávať požičovňu s najnižšou
sadzbou denného nájmu porovnateľného motorového vozidla, ako na to správne poukázal i žalobca.
Podľa názoru súdu sa plne tento stotožňuje s tvrdením žalobcu, že z vyššie uvedených cenníkov

predložených žalovaným nie je možné s istotou ustáliť to, či sa jedná o cenu konečnú, nakoľko už napr.
požičovňa RAI i požičovňa Blackrent vyžaduje zloženie nemalého depozitu a podobne, a teda je možné
konštatovať, že žalovaný nepreukazuje, že obvyklý denný nájom za porovnateľné vozidlo v danom
mieste a čase predstavoval ním tvrdenú a v rámci poistného plnenia priznanú sumu 3.015,- eur bez
DPH t.j. 45,- eur za deň. Žalobca síce do konania nepredložil napr. svoj cenník, z ktorého pri výpočte

výšky nájomného pri vystavení fakútry (č.l. 11) vychádzal, ale možno podľa názoru súdu vychádzať
zo Zmluvy o prenájme náhradného motorového vozidla, v ktorej bola cena cenného prenájmu riadne
s poškodeným dohodnutá. Naviac podmienky spoločnosti autopožičovní, ktoré žalovaný predložil súdu
sú výrazne odlišné a pre poškodeného nevýhodné. Pokiaľ ide o spoločnosť Blackrent, táto vyžaduje
zloženie depozitu vo výške 500,- eur a úhradu celého nájomného vopred. Takýto model podľa súdu
je v praxi neuskutočniteľný, pretože poškodený nikdy nevie presne odhadnúť, ako dlhu bude trvať

oprava jeho vozidla. Poškodený by tak musel disponovať nielen hotovosťou na depozit ale aj na úhradu
neznámej doby nájmu vopred, čo je nereálne. Pokiaľ ide o predložený cenník spoločnosti RAI, ktorý je
datovanýdátumom04.03.2025(poškodenýpristúpilknájmunáhradnéhovozidlaažvauguste2024).Ide
oprieskumvykonanývodlišnomčase,ktorýnereflektujecenyobvyklévčaseskutočnéhonájmu.Navyše
samotná spoločnosť RAI má stanovené vyššie ceny počas sezóny (1.05 až 15.9.) t.j. presne v čase, keď

poškodený si vozidlo prenajal. Cenník predložený žalovaným tak nezohľadňuje sezónne ceny, ktoré boli
objektívne vyššie, okrem toho spoločnosť RAI vyžaduje zloženie depozitu v sume 1.000,- eur až 3.000,-
eur, čo predstavuje značnú finančnú záťaž pre poškodeného. Ako bolo a vyplýva aj z predloženej Zmluvy
o prenájme vozidla, žalobca takéto depozity nevyžaduje, čím umožňuje čerpanie služby aj osobám,
ktoré by inak neboli schopné zabezpečiť si náhradné vozidlo. Už samotná skutočnosť, že požičovňa RAI

stavia prístup k vozidlu na vysokom depozite robí jej podmienky pre bežného poškodeného prakticky
nedostupnými a nezrovnateľnými s podmienkami poskytovanými žalobcom. Naviac tak, ako už správne
konštatoval žalobca, žalovaný sa vo svojich námietkach opiera o cenníky autopožičovní, ktoré však
uvádzajú ceny za vozidlá s bežným benzínovým motorom, nie za hybridné vozidlá. Takéto porovnanie
je zavádzajúce a nereflektuje skutočné podmienky, za ktorých bola služba poškodenému poskytnutá.

Je známe, že hybridné vozidlá majú oproti bežným benzínovým vozidlám vyššie obstarávacie náklady,
modernú technológiu a vyššiu trhovú hodnotu. To sa prirodzene premieta aj do výšky nájomného.
Porovnávať nájom hybridného vozidla s cenou nájmu bežného benzínového vozidla je preto podľa súdu
právne a ekonomicky nesprávne, keďže podľa ustálenej judikatúry má byť poškodenému poskytnutá
náhrada, ktorá sa čo najviac približuje stavu pred škodovou udalosťou. Poškodený mal pred nehodou

k dispozícii hybridné vozidlo, a preto bolo namieste podľa súdu, že žalobca zabezpečil náhradné vozidlo
s rovnakým typom pohonu. Poskytnutie bežného benzínového vozidla by nezodpovedalo pôvodnému
stavu a predstavovalo by pre poškodeného zníženie štandardu, ktorý mu prináleží.

33. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 7,65 %

ročneod21.03.2025dozaplatenia,možnokonštatovať,žežalovanýbolvomeškanísplnenímpoistného
plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001
Z.z.satakžalovanýsplnenímpeňažnéhoplneniadostaldoomeškaniapouplynutí15dníodrozhodnutia
poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie ukončil podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa
05.03.2025 dňa 05.03.2025. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a 16 dňom sa dostala

do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto, pokiaľ žalobca žiada úroky z omeškania z časti
neposkytnutého poistného plnenia od 21.03.2025, žiada ich podľa názoru súdu v súlade s ustanovením
§ 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd poukazuje
na skutočnosť, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas t.j. neposkytne poistné plnenie
v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo

poškodeného prípadne jeho právneho nástupcu popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania,
ktorých základ, ako bolo uvedené je daný v ustanovení § 517 ods. 2 OZ. Ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona
č. 381/2001 Z.z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona t.j.
sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti
platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s

§ 517 ods. 2 OZ. Výklad v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného resp. jeho právneho
nástupcu v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom
konaní úroky z omeškania by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení Zákona č. 381/2001
Z.z. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čonajkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za
svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa
názoru súdu, práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti vrátane

povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného a tým pádom aj neúplného plnenia dostala do
omeškania.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na

účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Martine, dňa 04.11.2025JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa