Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122207266
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122207266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: JUDr. Tomáša Szalontaya, so
sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, správcu majetku úpadcu: POTRUBIE, a. s. v konkurze, so sídlom
Mládežnícka 2, 040 15 Košice, IČO: 36 175 421, zastúpeného: bodnarlegal s. r. o., so sídlom Žriedlová
3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 865 459, proti žalovanému: v 1. rade Cassovia
Advisory Group, s.r.o. so sídlom Zámostní 1155/27, Slezská Ostrava, 710 00 Ostrava, Česká republika,
IČO: 117 12 988, zastúpenému: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01
Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, žalovanému v 2. rade Especie, s.r.o. so sídlom

Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice – mestská časť Západ, IČO: 44 122 381 a žalovanému v 3. rade
PIKARO TRADING, SE, so sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice – mestská časť Západ, IČO: 47
772 441, žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení: JUDr. Matúšom Králikom, PhD., advokátom so sídlom
Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 09.10.2023, č. k. 30Cbi/5/2022 – 505, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice z 9. októbra 2023, č.k.: 30Cbi/5/2022 - 505.

II. Priznáva žalovaným proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu a žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti Kúpnej zmluvy zo dňa
27.03.2018 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade. Zároveň žalobca žiadal zaviazať
žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne v prospech všeobecnej podstaty
úpadcu 298.258,70 eur.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1 až 4, § 58 ods. 1 až 4, § 60 ods. 1 až 4,
§ 63 ods. 1, § 163 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ako ZKR)
a uviedol, že žalobca neúčinnosť právneho úkonu tvrdil z dôvodu, že dozorný správca neudelil súhlas k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predaj pozemkov vo vlastníctve dlžníka na tretiu osobu, pričom zároveň
došlo k naplneniu skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu v zmysle § 58 a § 60 ZKR.

4. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že účinky zavedenia dozornej správy nastali v dôsledku
oznámenia dozorného správcu o zavedení dozornej správy, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 22.06.2016. Dlžník uzatvoril Kúpnu zmluvu so žalovaným v 1. rade dňa 27.03.2018
(osvedčenie podpisov dňa 28.3.2018). Dňa 27.03.2018 požiadal dozorného správcu o udelenie súhlasusuzatvorenímdotknutejkúpnejzmluvysodôvodnením,žeprijatéfinančnéprostriedkypoužijenaúhradu
miezd, živnostníkov a materiálu, ktorý bol potrebný na ukončenie investičného projektu pre USS k
následnej fakturácii.

5. Súd prvej inštancie posúdil Oznámenie o zavedení dozornej správy (OV č. 120/2016, č. l. 22) skrz
§ 163 ZKR a dospel k záveru, že toto oznámenie je rozporné so zákonom, keďže neobsahuje presné
určenie rozsahu právnych úkonov podliehajúcich súhlasu dozorného správcu. V oznámení určený
rozsah je všeobecný, nekonkrétny a nepresný. Zároveň súd posúdil aj Oznámenie o neudelení súhlasu s

právnym úkonom dlžníka zo dňa 29.03.2018 ako rozporné so zákonom, keď dozorným správcom nebolo
jednoznačne určené, či na uzatvorenie dotknutej kúpnej zmluvy je nutné požadovať súhlas dozorného
správcu. Dozorný správca v oznámení uviedol, že kúpna zmluva ohľadom predaja nehnuteľností v k. ú.
A. nie je úkonom, ktorý v zmysle reštrukturalizačného plánu podlieha súhlasu dozorného správcu, avšak
zároveň uviedol, že súhlas neudeľuje. Uvedené vyjadrenie tak vykazuje znaky zmätočnosti.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcom tvrdená spriaznenosť medzi úpadcom a žalovaným v
1. rade nebola preukázaná. Ani skutočnosť, že k požiadaniu o udelenie súhlasu k prevodu vlastníckeho
práva k dotknutým nehnuteľnostiam došlo až v deň podpísania kúpnej zmluvy, s dátumom overenia
podpisov nasledujúci deň, nebola podľa súdu prvej inštancie pre toto konanie právne významná.
Kúpnu cenu vo výške 100.000,- eur súd prvej inštancie neposúdil ako neprimeranú, a to vzhľadom

na sumu uvedenú v Reštrukturalizačnom pláne dlžníka (120.000,- eur) a dojednané právo spätnej
kúpy. Požadovanú aplikáciu § 58 ods. 1 ZKR súd prvej inštancie považoval za nemožnú, keďže
konkurzné konanie na majetok dlžníka bolo vyhlásené dňa 30.06.2021 (zverejnené v OV č. 129/2021
dňa 07.07.2021) a k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným v 1. rade došlo už dňa
28.03.2018 a v konaní nebol preukázaný spriaznený vzťah medzi dlžníkom a žalovaným v 1. rade. Súd

prvej inštancie napokon uviedol, že v konaní nebol preukázaný ani úmysel ukrátiť veriteľov (§ 60 ods. 2
ZKR), nakoľko dlžník postupoval súladne so schváleným Reštrukturalizačným plánom.

7. Súd prvej inštancie nepripustil návrh žalobcu na určenie ceny dotknutých nehnuteľností z dôvodu,
že uvedený dôkaz by bol neúčelný. Medzi uzatvorením kúpnych zmlúv dlžníka so žalovaným v 1.

rade a následne žalovaného v 2. rade so žalovaným v 3. rade došlo k výraznému časovému posunu
a cena za predmet kúpy vo všeobecnosti môže byť ovplyvnená nielen trhom, ale aj individuálnymi
zámermi právnych subjektov s prihliadnutím na ich podnikateľské aktivity, resp. podnikateľský zámer a
je ovplyvnená aj ponukou a dopytom, t. j. samotné určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti znaleckým
posudkom nemusí odzrkadľovať skutočnú hodnotu pre ten - ktorý právny subjekt v rôznych obdobiach.

Medzi potvrdením reštrukturalizačného plánu (2016) a vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka (2021)
uplynulo 5 rokov. Podľa súdu prvej inštancie práve aj predmetný úkon – kúpna zmluva prispel k
financovaniu dlžníka a jeho ďalšej podnikateľskej činnosti až do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
zo dňa 16.11.2020. Táto skutočnosť však nebola a ani nemohla byť predmetom dokazovania v tomto
konaní z dôvodu technickej náročnosti, resp. nemožnosti posúdenia dopadu na podnikateľskú činnosť

dlžníka.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a z dôvodu, že žalovaní v 1.,
2. a 3. rade mali vo veci úspech v plnom rozsahu, priznal im súd náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Podaným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že sa žalobe
vyhovie v celom rozsahu, resp. zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie.

10. Uviedol, že keď úpadca emailom zo dňa 27.03.2018 požiadal dozorného správcu o udelenie
súhlasu k úkonu špecifikovanému ako „Predaj pozemku v Šaci za sumu 100 000,- eur“, tento úkon

nebol nijak podrobnejšie špecifikovaný, čomu zodpovedala aj reakcia dozorného správcu (Oznámenie
zo dňa 29.03.2018). Správca takýto neurčito označený úkon označil síce ako nepodliehajúci súhlasu
dozorného správcu, ale súčasne, konajúc s odbornou starostlivosťou, jednoznačne uviedol, že takýto
súhlas neudeľuje. Za zvlášť dôležitú skutočnosť považuje žalobca to, že úpadca o súhlas požiadal až
v deň uskutočnenia úkonu, resp. nie je dokonca vylúčené, že žiadosť o súhlas dozorného správcu bola

odoslaná až po zrealizovaní predmetného právneho úkonu. Akákoľvek argumentácia žalovaných a súdu
prvej inštancie o tom, že pri realizácií právneho úkonu sa spoľahli na stanovisko dozorného správcu,
že právny úkon súhlas nevyžaduje, je teda nepravdivá. V čase realizácie právneho úkonu zmluvné
strany nedisponovali žiadnym stanoviskom dozorného správcu a k jeho uzavretiu pristúpili zjavne bezohľadu na jeho stanovisko. Je tak nepochybne splnená hypotéza právnej normy (§ 163 ods. 3 ZKR), a
to uskutočnenie právneho úkonu bez súhlasu dozorného správcu.

11. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o tom, že určenie právnych úkonov podliehajúcich súhlasu
dozorného správcu v reštrukturalizačnom pláne je v rozpore s ustanovením § 163 ods. 3 ZKR, keďže
je všeobecný, nekonkrétny a nepresný, žalobca uviedol, že zoznam právnych úkonov podliehajúcich
súhlasu dozorného správcu určil samotný úpadca v reštrukturalizačnom pláne. Plán pripravoval úpadca
a sám aj definoval rozsah úkonov podliehajúcich súhlasu dozorného správcu. Predložený plán schválila

schvaľovacia schôdza a potvrdil ho súd, čo znamená, že plán má všetky zákonné náležitosti. Je
vylúčené, aby súd prvej inštancie v tomto konaní opätovne preskúmaval náležitosti plánu. Súhlasu
dozorného správcu teda podliehali aj právne úkony dlžníka bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúce
právne úkony a právne úkony ukracujúce záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Takéto
definovanie právnych úkonov dlžníka podliehajúcich súhlasu dozorného správcu je úplne štandardné
a ničím nevybočuje z bežného rámca požiadaviek na právne úkony subjektu v dozornej správe, keďže

vychádza z negatívnej definície bežného právneho úkonu v § 10 ods. 3 ZKR a prakticky ju kopíruje.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že „nebolo zo strany dozorného správcu jednoznačne určené,
či na uzatvorenie dotknutej kúpnej zmluvy je nutné zo strany dlžníka potrebné požadovať súhlas
dozorného správcu alebo nie“, žalobca uviedol, že to nie je dozorný správca, kto určuje či sa na ten-ktorý

právny úkon vyžaduje jeho súhlas. Potreba udelenia súhlasu je objektívna skutočnosť, ktorá vyplýva z
reštrukturalizačného plánu a oznámenia o zavedení dozornej správy a stanovisko správcu (o potrebe
udelenia súhlasu) je v tomto smere irelevantné.

13. Na účely posúdenia odporovaného právneho úkonu ako neúčinného preto postačuje, aby súd

vyhodnotil, či daný právny úkon je úkonom bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúcim právnym
úkonom, alebo je úkonom ukracujúcim záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok tak, ako to
predpokladal reštrukturalizačný plán a naň nadväzujúce oznámenie o zavedení dozornej správy. Toto
vyhodnotenie súd prvej inštancie neuskutočnil. Berúc do úvahy, že z predloženého znaleckého posudku
vyplýva, že nehnuteľnosti úpadcu boli speňažené za sumu, ktorá tvorí 25% jej trhovej hodnoty, možno

mať za preukázané, že úpadca sa nehospodárne a ľahkovážne vzdal majetku za odplatu predstavujúcu
zlomok jeho trhovej hodnoty. Dojednané právo spätnej kúpy v odporovanej kúpnej zmluve za žiadnych
okolností neodôvodňuje zníženie kúpnej ceny o 75% oproti trhovej hodnote nehnuteľností. Aj samotní
žalovaní priznávajú, že nehnuteľnosti boli scudzené za cenu nižšiu než ich trhová cena. Cena 120.000,-
eur (uvedená v reštrukturalizačnom pláne) predstavuje len odhad predajnej ceny a navyše k nie

úplne totožným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie navyše nezohľadnil, že reštrukturalizačný plán
bol vyhotovený úpadcom dňa 31.03.2016 a samotná odporovaná zmluva uzatvorená s dvojročným
odstupom dňa 28.03.2018. Ak aj reštrukturalizačný plán uvádzal 120.000,- eur a úpadca nehnuteľnosť
plánoval speňažiť za 100.000,- eur, je podľa žalobcu samozrejmé, že na tento úkon sa súhlas dozorného
správcu vyžadoval, keďže takýto rozdiel implikuje úkon bez primeraného protiplnenia či úkon ukracujúci

záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.

14. Napokon žalobca uviedol, že odôvodnenie nevykonania znaleckého dokazovania znalcom z
odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, ktorým mali byť ocenené nehnuteľností, ktoré boli predmetom
odporovanej Kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2018, a to ku dňu prevodu vlastníckeho práva (dátum

povolenia vkladu 29.03.2018), s tým že „cena za predmet kúpy vo všeobecnosti môže byť ovplyvnená
nielen trhom, ale aj individuálnymi zámermi právnych subjektov s prihliadnutím na ich podnikateľské
aktivity, resp. podnikateľský zámer a je ovplyvnená aj ponukou a dopytom, t. j. samotné určenie
trhovej hodnoty nehnuteľnosti znaleckým posudkom nemusí odzrkadľovať skutočnú hodnotu pre ten
ktorý právny subjekt v rôznych obdobiach“, je nepochopiteľné. Súd prvej inštancie taktiež nevykonal

už v žalobe žalobcom navrhované dokazovanie, a to pripojenie výpisov konečných užívateľov výhod
žalovanéhov1.,2.a3.radeod28.03.2018apripojenievýpisovkonečnýchužívateľovvýhodspoločností
Steel Business Consulting, s.r.o., STEEL BUSINESS EUROPE SE a ABOVIA REAL ESTATE &
FINANCE SE. Nemožno potom akceptovať záver súdu prvej inštancie o tom, že „nebola preukázaná
spriaznenosť medzi dlžníkom a žalovaným v 1. rade, ktorú ZKR vyžaduje pre predpoklad úmyselného

konania dotknutých strán za účelom ukrátenia veriteľov dlžníka/úpadcu.“

15. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie sú splnené základné procesné podmienky na
úspešnosť žaloby. Žalobca totiž mal preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právnehoúkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného
právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery
úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Žalobca mal

teda uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov pred
uzavretím predmetnej zmluvy, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať, inak nemôže byť v
konaní o odporovacej žalobe úspešný, keďže predpokladom odporovateľnosti je podľa § 57 ods. 4 ZKR
zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka (viď rozhodnutia R33/2016 a sp. zn. 4Obdo/48/2020).
Predmetná skutočnosť do dnešného dňa v konaní preukázaná nebola.

16. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že na predmetný prevod nehnuteľností sa nevyžadoval súhlas
dozorného správcu, keďže to nevyplýva z reštrukturalizačného plánu úpadcu a oznámenia o zavedení
dozornej rady.

17. Žalovaní v 2. a 3. rade k odvolaniu žalobcu uviedli, že súd prvej inštancia správne ustálil, že ani

jeden zo žalovaných nemal žiaden úmysel ukrátiť uspokojenie veriteľov úpadcu. To, že žalovaný v 1.
rade danú kúpu nevnímal ako kúpu za neprimerane nízku cenu a že o dané nehnuteľnosti nemal ani
žiaden záujem, preukazuje jednak to, že súčasťou kúpnej ceny bolo aj právo spätnej kúpy za rovnakú
cenu, za akú dané nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade kúpil, a na druhej strane to, že dané nehnuteľnosti
napokon previedol na žalovaného v 2. rade za tú istú cenu, za akú ich nadobudol od žalobcu, pričom

tak učinil až po tom, čo bolo zrejmé, že úpadca si právo spätnej kúpy voči nemu neuplatní.

18. Ďalej žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že úpadca opakovane žalovaného v 1. rade uisťoval, že
je v komunikácii s dozorným správcom a že daný úkon dozorný správca nespochybňuje. Uvedené
vyplýva z vyjadrenia dozorného správcu, že „úkon – kúpna zmluva na predaj nehnuteľností v k. ú.

A. nie je úkonom, ktorý v zmysle reštrukturalizačného plánu podlieha súhlasu dozorného správcu.“
Toto vyjadrenie uskutočnil žalobca ako dozorný správca poznajúc všetky podstatné parametre daného
právneho úkonu, t. j. vedel, o aké nehnuteľnosti sa jedná, kedy, za akú kúpnu cenu a komu sa majú
predať.

19. Ďalej žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že ak by mal žalobca skutočnú vieru v to, že dané nehnuteľnosti
v čase prevodu vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaného v 1. rade mali ním tvrdenú hodnotu, určite
by ako správca požadoval ich prinavrátenie do konkurznej podstaty, aby ich ako aktuálny správca
konkurznej podstaty úpadcu mohol za takto vysokú cenu sám predať a mohol by si z toho nárokovať na
zaujímavú odmenu zo speňaženia. Toto však žalobca nežiada, pričom žiada doplatenie rozdielu medzi

kúpnou cenou zaplatenou žalovaným v 1. rade dňa 28.03.2018 a kúpnou cenou zaplatenou žalovaným
v 3. rade dňa 23.11.2021, čo predstavuje viac ako tri a pol ročný odstup. Pritom je celkom zrejmé, že
len zo špekulatívnych dôvodov tento rozdiel žiada ešte aj od žalovaného v 3. rade, ktorý už túto kúpnu
cenu raz preukázateľne zaplatil.

20. K tvrdeniu žalobcu, že rozsah právnych úkonov podliehajúcich súhlasu dozorného správcu nemohol
byť neurčitý, pretože inak by súd reštrukturalizačný plán zamietol, žalovaní v 2. a 3. rade uviedli,
že „ak by sme prijali túto teóriu, museli by sme dospieť k záveru, že aj cena daných nehnuteľností
uvedená v reštrukturalizačnom pláne (120.000,- eur) bola cenou primeranou. V opačnom prípade by
predsa súd reštrukturalizačný plán ako rozporný so zákonom zamietol.“ Takýto záver je ale rovnako

nepresný ako záver prezentovaný žalobcom. Tým, že veritelia vyslovia na schvaľovacej schôdzi súhlas
s reštrukturalizačným plánom, akceptujú daný plán. Ak ustanovenia reštrukturalizačného plánu nie
sú celkom zjavne rozporné so zákonom, súd reštrukturalizačný plán potvrdí. Neznamená to ale, že
reštrukturalizačný plán je bezchybný (dokonalý). Znamená to len toľko, že nie je v priamom rozpore so
zákonom.

21. Napokon žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že žalobca mal uniesť dôkazné bremeno ohľadne hodnoty
daných nehnuteľností v čase spochybňovaného prevodu, teda ku dňu 28.03.2018. Nakoľko žalobca do
dnešného dňa ich hodnotu ku dňu 28.03.2018 nepozná, nedokáže ani dnes určiť, či daný právny úkon
spĺňa aspoň teoreticky znaky odporovateľného právneho úkonu.

22. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných v 1., 2. a 3. rade zotrval na svojich odvolacích
tvrdeniach. Doplnil, že úpadca bol v čase realizácie odporovaného právneho úkonu v predlžení, keďže
z účtovnej závierky úpadcu za rok 2017 vyplýva záporné vlastné imanie úpadcu v sume -1.174.742,-eur (v roku 2018 potom -1.694.772,- eur). Bolo teda na žalovanom v 1. rade, aby hodnoty uvedené v
účtovných závierkach relevantne spochybnil, ak tvrdí, že úpadca disponoval dostatočným majetkom na
krytie svojich záväzkov.

23. V ďalších vyjadreniach žalovaní v 1., 2. a 3. rade zotrvali na svojej predošlej argumentácii.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p., na základe týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie o neunesení dôkazného bremena žalobcu
v spore o ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 163

ods. 3 a § 57 a nasl. ZKR, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto
aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi
uskutočňovať jemu patriace procesné práva.

27. Odvolací súd preto odkazuje na vecne správne a zákonné dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa stotožňuje, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť
rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

28.Ajkeďzákladomrozhodnutiaodvolaciehosúdujeaplikáciaustanovenia§387ods.2C.s.p.,keďžesa

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalobcu uviesť nasledovné:

29. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej

inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. b)
C.s.p.), resp. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) alebo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p).

30. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Odvolací súd poukazuje, že v súlade s § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a

úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Samotné civilné sporové
konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že stranu zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť
navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v konaní nesplní
svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté
dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len

zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená
okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní, dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností, leží
na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.33. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa §

107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

34. Podľa § 163 ods. 3 ZKR, ak niektoré právne úkony osoby podliehajúcej dozornej správe majú podľa
záväznej časti plánu podliehať súhlasu dozorného správcu, oznámenie o zavedení dozornej správy
obsahuje aj presné určenie rozsahu týchto právnych úkonov s poučením o možnosti odporovať tým

právnym úkonom, ktoré osoba podliehajúca dozornej správe urobí bez súhlasu dozorného správcu.
Ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného správcu, platnosť
právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak pred
úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz.

35. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na

odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdiť správnosť postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
konkrétne správnosť jeho záverov, že žalobca nepreukázal existenciu konania dlžníka smerujúceho
k vykonaniu právnych úkonov, ktoré by mali byť zo strany súdu vyhlásené za neúčinné.

36. Predmetom sporu je odporovanie úkonu – Kúpnej zmluve zo dňa 28.03.2018, ktorej predmetom

boli pozemky v k. ú. A. – z dôvodu podľa § 163 ods. 3 ZKR. V konaní bolo nesporným, že záväzná
časť reštrukturalizačného plánu obsahovala označenie úkonov, ktoré majú podliehať súhlasu dozorného
správcu. Pre tento prípad je rozhodným výslovné uvedenie nasledovných úkonov: (i) úkonov urobených
bez primeraného protiplnenia, (ii) zvýhodňujúcich právnych úkonov a (iii) úkonov ukracujúcich záujmy
veriteľov na uspokojení ich pohľadávok (viď bod 16.2 na str. 124 reštrukturalizačného plánu). Aj

keď zákon hovorí o tom, že oznámenie o zavedení dozornej správy má obsahovať presné určenie
rozsahu právnych úkonov, ktoré podľa záväznej časti reštrukturalizačného plánu podliehajú súhlasu
dozorného správcu, z predloženého oznámenia o zavedení dozornej správy zo dňa 17.06.2016 (OV
120/2016, zverejnenom 22.06.2016, č. l. 22) zákonom predpokladané spresnenie rozsahu nevyplýva.
Toto oznámenie doslovne prebralo označenie úkonov z reštrukturalizačného plánu. Súd prvej inštancie

z tejto absencie spresnenia právnych úkonov, ktoré podliehajú súhlasu dozorného správcu, vyvodil
rozpornosťtohtooznámeniasozákonomanazákladetohoajabsenciuaplikovateľnostitohtozákonného
ustanovenia.

37. V súvislosti s aplikáciou § 163 ZKR odvolací súd uvádza, že dôležitým dokumentom v tomto

konaní bolo oznámenie dozorného správcu zo dňa 29.03.2018 o neudelení súhlasu s právnym úkonom.
Žalobca, žalovaní a súd prvej inštancie z tohto dokumentu vyvodzujú rozdielne právne závery. Žalobca
tvrdil, že týmto dokumentom vyjadril nedostatočnosť žiadosti o udelenie súhlasu s vykonaním úkonu
– kúpnej zmluvy a (z opatrnosti) vyjadril s týmto úkonom nesúhlas. Na druhej strane žalovaní z tohto
dokumentu vyvodzujú, že názor dozorného správcu na predmetný úkon kúpnej zmluvy bol taký, že si

nevyžaduje súhlas dozorného správcu, teda môže byť uzatvorená aj bez súhlasu dozorného správcu.
Napokon súd prvej inštancie posúdil tento úkon správcu ako neplatný či zmätočný z dôvodu uvedenia,
že na predmetný právny úkon kúpnej zmluvy sa súhlas dozorného správcu nevyžaduje a tento súhlas
dozorný správca neudeľuje. Je nesporným, že takýto druh právneho úkonu nebol definovaný v záväznej
časti reštrukturalizačného plánu a ani v Oznámení o zavedení dozornej správy zo dňa 17.06.2016.

Odporovať právnemu úkonu v zmysle § 163 ods. 3 ZKR bez ohľadu na ďalšie skutkové podstaty
uvedené v § 57 a nasl. ZKR možno práve preto, že sa jedná o presný a určitý právny úkon, ktorý je
definovaný v záväznej časti reštrukturalizačného plánu a v oznámení o zavedení dozornej správy, na
ktorý nebol daný súhlas dozorného správcu. Takáto potreba presného určenie rozsahu právnych úkonov
je zvýraznená aj v samotnom § 163 ods. 3 ZKR. Tento osobitný spôsob odporovania právnym úkonom

je odlišný od špecifických skutkových podstát regulovaných v § 57 a nasl. ZKR a to tým, že sa aplikuje
bez posudzovania ďalších okolností (primeranosť protiplnenia, ukrátenie atď.)

38. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť ochranu veriteľov pred právnymi úkonmi ich
dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým k zmareniu alebo obmedzeniu možností, aby

sa veriteľ z tohto majetku dlžníka uspokojil. Podmienky, za ktorých môže správca právnemu úkonu
dlžníka odporovať, sú vyjadrené vo všeobecnosti v § 57 a nasl. ZKR. Dôkazné bremeno všeobecných
predpokladov odporovateľnosti má v tomto smere výlučne správca. Konkrétny právny úkon dlžníka
- úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď saprávnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky
veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú môcť byť uspokojené buď vôbec alebo len čiastočne.
Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To,

či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v
každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné
domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie
prihlásenej pohľadávky veriteľa.

39. Otázku ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR pritom nemožno posudzovať výlučne vo väzbe na rozsah
uspokojených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je
potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp.
účinnosti odporovaných právnych úkonov. Žalobca bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu
po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov,
resp., že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, k čomu zo strany žalobcu v rámci

jeho dôkaznej povinnosti nedošlo. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka
pred účinnosťou sporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku
dlžníka uspokojiť a že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na
úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp.
že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. K zníženiu uspokojenia pohľadávok

veriteľov dlžníka dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu
dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu
sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde
odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka
stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho

úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná.

40. V prípade, že sa preukáže naplnenie všeobecných predpokladov odporovateľnosti (čo preukázané
a ani tvrdené žalobcom nebolo), predmetom ďalšieho posúdenia teda musí byť to, či na predmetný úkon
súhlas dozorným správcom udelený byť mal, teda či šlo o práve taký úkon, ktorý podlieha dozornej

správe podľa záväznej časti reštrukturalizačného plánu. V danom prípade bolo žalobcom tvrdené, že
šlo o úkon bez primeraného plnenia (§ 58 ZKR) a/alebo o ukracujúci právny úkon (§ 60 ZKR).

41. Právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) sú tie právne úkony dlžníka, na základe
ktorých dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia

ako obvyklá cena plnenia, ktorú na jeho základe získal alebo mal získať. Zisťovanie, či cena bola
obvyklá, je vecou konkrétneho dokazovania, pričom sa musí zisťovať, aká bola obvyklá cena v čase
urobenia právneho úkonu a v mieste, v ktorom sa úkon urobil (napr. predaj veci), takého istého plnenia
alebo plnenia obdobného (ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2021, s. 528.). Skutočnosť, že cena nebola podstatne vyššia ako obvyklá cena, bola preukázaná

v konaní a s takýmto hodnotením skutkových okolností sa odvolací súd stotožňuje.

42. Súčasne sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a to vyžiadanie
a oboznámenie výpisom konečných užívateľov výhod žalovaných v 1., 2. a 3. rade a ďalších spoločností.
Žalobca však uvádzal a poukazoval na vzájomnú spriaznenosť žalovaných, nie na spriaznenosť vo

vzťahu k dlžníkovi a preto z uvedeného dôvodu táto argumentácia nemohla mať vplyv na posudzovaný
prípad a z uvedeného dôvodu je záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní spriaznenosti medzi
dlžníkom a žalovanými správny. Ďalej odvolací súd v týchto okolnostiach uvádza, že ak súd prvej
inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby tým, že aplikácia § 58 ods. 1 ZKR je nemožná, keďže konkurzné
konanie na majetok dlžníka bolo vyhlásené dňa 30.06.2021 (zverejnené v OV č. 129/2021 dňa

07.07.2021) a k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným v 1. rade došlo už dňa
28.03.2018, je tento záver taktiež správny.

43. Dôležitým je však fakt, že žalobca sa v danom prípade domáhal neúčinnosti úkonu (predovšetkým)
skrz § 163 ods. 3 ZKR. Aplikácie § 58 ZKR sa domáhal skôr len podporne. Aplikáciou § 163

ods. 3 ZKR síce prichádzame (vzhľadom na označenie úkonu podliehajúcemu dozornej správe
v reštrukturalizačnom pláne ako úkonu bez primeraného protiplnenia) aj k aplikácii § 58 ZKR, avšak
len k primeranej aplikácii čo sa týka definície úkonu bez primeraného protiplnenia a nie ustanovenia
o časovom rozlíšení úkonov, ktorým možno odporovať. Ustanovenie § 163 ZKR ako samostatnáskutková podstata odporovania stanovuje špecifické podmienky odporovania úkonu, a to že (i) úkon bol
uskutočnenýpočasdozornejsprávy,(ii)predúplnýmsplnenímreštrukturalizačnéhoplánubolnamajetok
osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz, pričom tomuto úkonu možno odporovať až

v konkurze. Spravidla teda nastáva situácia (ako aj v tomto prípade), kedy sa odporuje úkonu, ktorý
bol vykonaný skôr ako jeden alebo tri roky pre začatím konkurzného konania (lehôt podľa § 58 ods. 3
ZKR), čo je dané časom vyhlásenia konkurzu. Aplikácii § 163 ods. 3 ZKR tak nebráni, ak bol úkon bez
primeraného protiplnenia vykonaný hoc aj viac ako tri roky pred začatím konkurzného konania.

44. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu nebola v konaní náležite splnená tak
povinnosť tvrdenia a nedošlo ani k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu všeobecného
predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v spore, že napádané právne úkony predstavujú ukracujúce právne úkony podľa § 57 ods. 4 ZKR,
tedaprimárnouhmotnoprávnoupodmienkouodporovateľnosti,boloužnadbytočnéposudzovaťsplnenie

ďalších podmienok odporovateľnosti podľa § 58 a nasl. ZKR do konkrétnosti.

45. Preto sa odvolací súd už ďalšími námietkami žalobcu z dôvodu procesnej ekonómie bližšie
nezaoberal.

46. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby
potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

47. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania,
ktorým úspešným žalovaným priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa

§ 255 ods. 1 C.s.p.

48. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalovaných, odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).