Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208886
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2616208886.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobcu: I. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom R. Z. X, XXX XX I., št. občan SR, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Pavel Labáth, s. r. o.,
so sídlom Holíčska 13, 851 05 Bratislava, proti žalovaným: 1/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/
XX, C., 2/ V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, C., 3/ G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXXX/
XX, C. - C., 4/ B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K. XXXX/XX, C., št. občania SR, právne zast.: JUDr.
Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia v sume 3.828,19 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3 828,19 EUR a to do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti zaplatenia sumy 3 828,19 EUR voči žalovaným v 2. až 4. rade z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v 1. rade náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania v rozsahu 58,38 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 2. až 4. rade náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 12.12.2016 domáhal toho, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 18.393,48 € s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % od 24.12.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny
predchodca žalovaných V. R., t.č. už nebohý (ďalej len ako poškodený) utrpel pri dopravnej nehode
dňa XX.XX.XXXX zranenie, ktoré zanechalo trvalé následky - boli mu amputované obe dolné končatiny.
Túto nehodu spôsobil zamestnanec žalobcu (v tom čase I. C.-A. I.). Poškodenému v súvislosti s touto

dopravnou nehodou vyplatil UPSV a R Senica sumu 91.271,-Sk ako peňažný príspevok na úpravu
osobného motorového vozidla a komunálna poisťovňa mu vyplatila poistné plnenie v celkovej sume
1.264.130,- Sk z titulu PZP ako bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodený si zakúpil
osobné motorové vozidlo X. I. s úpravou na ručné ovládanie a to celkom za sumu 336.340,-Sk. Následne
sa poškodený žalobou domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 331.340,-Sk z titulu náhrady škody, toto
konanie je vedené pred OS Trnava pod č.k. XXC/XXX/XXXX, kde súd najskôr rozhodol rozsudkom OS
Trnava č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 10.02.2011, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

Po podaní riadnych opravných prostriedkov bolo následne vo veci rozhodnuté rozsudkom KS Trnava
č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 04.04.2012, ktorým zmenil rozsudok OS Trnava č.k. XX F. /.-XXX
zo dňa 10.02.2011 tak, že priznal poškodenému nárok na zaplatenie sumy 10.998,47 € spolu s úrokom
z omeškania 7 % ročne z tejto sumy od 27.10.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume3.828,19 €. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2012. Proti tomuto rozhodnutiu bolo
podané dovolanie. Napriek tejto skutočnosti žalobca (v spore OS Trnava ako žalovaný) plnil (na základe
právoplatného rozsudku KS Trnava č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 04.04.2012) a dňa 12.06.2012

zaslal na účet poškodeného sumu 10.998,47 € ako istinu a na účet jeho právneho zástupcu dňa
17.07.2012 sumu 3.828,19 € ako náhradu trov konania. Príslušenstvo istiny bolo vymožené exekučne a
to na účet súdneho exekútora K.. K. C. so sídlom v Ž. bola dňa 08.10.2012 poukázaná suma 4.312,83
€. V súvislosti s podaním dovolaním NS SR uznesením č.k. XCdo/XX/XXXX - zo dňa 29.05.2014
rozsudok KS Trnava č.k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 04.04.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu vady konania. Podľa názoru žalobcu rozsudok OS Trnava č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa
10.02.2011, ktorým bola žaloba poškodeného zamietnutá nebol týmto rozhodnutím najvyššieho súdu
nijakospochybnenýaničodovýrokuaničodoodôvodnenia.NásledneKSTrnavarozsudkomč.k.XXCo/
XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 bolo rozhodnuté
tak, že krajský súd potvrdil rozsudok OS Trnava č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 10.02.2011, ktorým
bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku obe strany sporu podali dovolanie

o ktorom v čase podania žaloby ešte nebolo rozhodnuté. Podľa názoru žalobcu premlčacia lehota
začala plynúť od 23.12.2014 kedy bolo vo veci právoplatne rozhodnuté a ktorým dňom prišlo na strane
žalovaných ako právnych nástupcov poškodeného k bezdôvodnému obohateniu sa.

2. Žalovaní sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe výzvy súdu k žalobe vyjadrili

podaním zo dňa 11.10.2017 v tom zmysle, že žaloba je plne nedôvodná. Danej veci nešlo o bezdôvodné
obohatenie sa ako ťažiskovo tvrdí žalobca ale žalobca poškodenému plnil z titulu náhrady škody (a jej
príslušenstvo) za ktorú žalobca zodpovedal z titulu vzniknutej dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX v
dôsledku ktorej prišlo k poškodeniu zdravia poškodeného s trvalými následkami tak, ako je uvedené aj
v žalobe. Tento dlh vyplýva z hmotného práva a bol určitý čas i právoplatne judikovaný. Navyše ak by

aj nárok žalobcu bol daný, čo oni popierajú, tento už nie je súdne vymáhateľný z dôvodu premlčania.
Uznesením Y. X F. zo dňa 29.04.2014, právoplatným dňa 18.08.2014 bol zrušený rozsudok KS Trnava
č.k. XX F. zo dňa 04.04.2012. Ihneď po doručení zrušujúceho uznesenia NS SR žalobca listom zo
dňa 21.08.2014 vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia čiže žalobca už vtedy vedel, že právny
dôvod na základe ktorého predtým plnil odpadol. Čiže aj v prípade ak by hmotnoprávnej nešlo o

plnenie dlhu ale o bezdôvodné obohatenie (čo však vecne od počiatku popierajú), by tento nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa uplatnený touto žalobou bol už premlčaný, nakoľko žiadal vydať
bezdôvodné obohatenie už listom zo dňa 21.08.2014, avšak žalobu podal až dňa 12.12.2016. V zmysle
konštantnej judikatúry českých a slovenských súdov, ktoré aplikujú doslovný výklad ustanovenia § 451
ods. 2 OZ a vychádzajú z toho, že plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda plnením na základe

rozhodnutia súdu, ktoré bolo neskôr zrušené, dochádza ku vzniku bezdôvodného obohatenia sa už
samotným zrušením tohto rozhodnutia. Ako je uvedené v publikovanom rozhodnutí B. XX/XXXX (sp. zn.
XCZ XX/XX) premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia,
ktorého právny dôvod odpadol keď právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní tohto plnenia bolo zrušené,
začína plynúť odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia o zrušení pôvodného rozhodnutia (exekučného

titulu) a nie až odvtedy, kedy súd následne po kasácii vydá nové právoplatné rozhodnutie vo veci, ako
zjavne nesprávne a účelovo tvrdí žalobca. V zmysle argumentácie uvedenej v rozhodnutí B. XX/XXXX
a argumentácie NS ČR sp.zn. XXX W. /. zo dňa 15.12.2005 v ktorom NS ČR (v súvislosti s konaním
o vyporiadanie BSM) uviedol, že tým, že rozsudok odvolacieho súdu stratil v dôsledku zrušujúceho
rozhodnutia NS ČR účinnosť a záväznosť, stalo sa týmto okamžikom plnenie poskytnuté na jeho základe

plnením, ktorého právny dôvod odpadol a tomu podľa § 451 ods. 2 OZ zodpovedá povinnosť takéto
plnenie vydať tomu, na úkor koho bolo získané. V tejto súvislosti poukázali aj na nález US SR sp.zn. Q..
Ú. XX/XXXX-XX zo dňa 28.03.2012, v ktorom ústavný súd SR uviedol, že: „aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne

konformný výklad ustanovenia...“ Na základe uvedených skutočností, najmä s poukazom na vznesenú
námietku premlčania navrhli, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania.

3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe výzvy súdu k žalobe vyjadril
podaním zo dňa 23.01.2018 tak, že v plnom rozsahu na podanej žalobe zotrval. K vznesenej námietke

premlčania zo strany žalovaných poukázal na nález ÚS SR zo dňa 09.02.2017 sp.zn. Q.. Ú. XX/XXXX
a na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2011 sp.zn. XM F. XX/XXXX v ktorom sa uvádza: „premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia poskytnutého na základe právoplatného
súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu (návrh nazrušenie uznesenia o schválení zmieru plní funkciu právoplatného súdneho rozhodnutia a je ďalším
prostriedkom procesnej ochrany účastníka pôvodného konania) začala plynúť až právoplatnosťou
nového rozhodnutia vo veci samej o tomto plnení. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia vzniknutého tým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo bol po zrušujúcom
rozhodnutí nahradený novým rozsudkom, začína plynúť jeho vyhlásením...“
Ďalej uviedol, že poškodený po danej dopravnej nehode bol už vlastníkom osobného motorového
vozidla Š. XXX a UPSV a R Senica vydal dňa 31.05.2005 Posudok č. XXX/XXXX, ktorým uznal mieru
jeho funkčnej poruchy na 80 % a uvedené sociálne dôvody navrhoval kompenzovať týmito formami:

peňažným príspevkom na úpravu bytu, peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, súvisiacich s hygienou alebo opotrebením
šatstva a bielizne, obuvi a bytového zariadenia. V súvislosti s nárokom poškodeného na finančný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla poukázal na ustanovenia § 19 ods. 1, 24 ods. 1 ,
34 ods. 1 zák.č. 448/2008 Z.z. Dňa 05.04.2005 si poškodený podal žiadosť o peňažný príspevok
na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. UPSV a R Senica vydalo dňa

02.06.2005 Rozhodnutie č. XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2005, ktorým jeho
žiadostí nevyhovelo práve s poukazom na daný ZP, podľa ktorého nespĺňal zákonom stanovené
podmienky. Poškodenému však bol priznaný rozhodnutím UPSV a R Senica zo dňa 05.01.2006
príspevok na úpravu osobného motorového vozidla v sume 91.271,- Sk. V tejto súvislosti poukázal aj na
uznesenie NS SR č.k. X F.-XXX zo dňa 30.11.2010 v ktorom súd o.i. konštatuje, že: „motorové vozidlo

nemožno považovať za účelné náklady spojené s liečením...„ (str. 6 ods. 4 cit. uznesenia). Na základe
uvedených skutočnosti nárok poškodeného ako právneho predchodcu žalovaných na náhradu škody -
majetkovú ujmu (zmenšenie majetku) ako náklady vynaložené v súvislosti so zakúpením, motorového
vozidla s úpravou na ručné ovládanie právne neobstojí. Podľa § 119 ods. 1 OZ sú veci hnuteľné a
nehnuteľné.Finančnéprostriedkyakoajosobnémotorovévozidlosúhnuteľnýmivecami.Vprípadekúpy

kupujúci zaplatí kúpnu cenu, ktorá zodpovedá hodnote tovaru, v danom prípade hodnote motorového
vozidla. U poškodeného neprišlo k zmenšeniu jeho „peňažného majetku“ ale len k premene peňazí
na auto. Náklady na ručné ovládanie mu boli uhradené z poskytnutého príspevku v sume 91.271,-Sk.
Teda z tohto titulu mu žiadna škoda nevznikla. Súdy vo veci vydali viaceré rozhodnutia a to rozsudkom
OS Trnava č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2008 bol návrh poškodeného zamietnutý. Následne po

odvolaní rozsudkom KS Trnava č.k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 03.02.2009 bol napadnutý rozsudok súdu
1 stupňa potvrdený a v časti náhrady trov konania zmenený. Uznesením NS SR č.k. XCdo XXX/XXXX-
XXX zo dňa 30.11.2010 boli zrušené obidva tieto rozsudky v spojení s opravnými uzneseniami zrušené
a vec bola vrátená OS Trnava na ďalšia konanie a rozhodnutie. Na str. 6 ods. 2 cit. rozhodnutia NS SR
sa uvádza: „...teda v danej veci je predmetom prieskumu dovolacieho súdu správnosť vyriešenia otázky

odvolacím súdom, či vyplatená jednorazová náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia materiálne
obsahuje aj nárok poškodeného na náhradu zakúpených pomôcok (alebo na používanie ktorých je
v dôsledku poškodenia zdravia podľa lekárskych posudkov objektívne odkázaný...“ Rozsudkom OS
Trnava č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 10.02.2011 súd žalobu poškodeného zamietol v celom rozsahu
a protistrane priznal náhradu trov konania. Žaloba podľa tohto rozhodnutia bola zamietnutá z dôvodu, že

vzmysle§195Zákonníkaprácezaškoduktorápoškodenémuvzniklapriplnenípracovnýchúlohvcelom
rozsahu zodpovedá jeho zamestnávateľ - R. L. C. C..B..W.. C. a nie žalovaný v tom spore, čiže „I. C....“,
ktorý nebol v spore pasívne legitimovaný. Po odvolaní rozsudkom KS Trnava č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX
zo dňa 04.04.2012 bol napadnutý rozsudok zmenený a žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2012 a vykonateľnosť 01.06.2012. Následne žalobca plnil

ako je vedené v žalobe. Nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalovaných, že rozsudok KS Trnava
č.k. XXCo XXX/XXXX zo dňa 04.04.2012 a ďalší rozsudok KS Trnava č.k. XX F. XXX/XXXXX zo dňa
17.12.2014 boli zrušené NS SR výlučne z procesných a formálnych dôvodov: a/ Uznesením NS SR
sp.zn.XCdoXXX/XXXXzodňa30.11.2010bolizrušenérozsudkyobochsúdovajkrajskéhoajokresného
súdu a to z toho dôvodu, že oba rozsudky predpokladali, že nárok poškodeného na zakúpenie osobného

motorového vozidla mal byť uhradený z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá mu bola
poskytnutá b/ Uznesením NS SR č.k. X F. zo dňa 29.05.2014 bol zrušený iba rozsudok KS Trnava č.k.
XX F. /. zo dňa 04.04.2012. V tomto rozhodnutí NS SR sa na str. 4 uvádza: „v prejedávanej veci súd
prvého stupňa posúdil s poukazom na ustanovenie § 195 ods. 1 ZP, že žalovaný v tomto spore nie je
pasívne legitimovaný. Odvolací súd sa na rozdiel od súdu prvého stupňa vôbec nezaoberal pasívnou

legitimáciou žalovaného a nárok žalobcu subsumoval pod ustanovenie § 427 a nasl. OZ. Bez všetkého
iba uviedol, že právny názor súdu 1. stupňa nie je správny.“
Žalobca má stále zato, že v danom prípade ide na strane žalovaných o bezdôvodné obohatenie získané
plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pretože plnené bolo na základe právoplatného a vykonateľnéhorozsudku KS Trnava č.k. XX F. /.-XXX zo dňa 104.04.2010, ktorý bol zrušený Uznesením NS SR sp.zn.
X F. zo dňa 29.05.2014.

4. Žalobca o.i. predložil ďalšie rozhodnutie a to uznesenie KS Trnava č.k. XX F. /.- XXX zo dňa
10.07.2017, ktorým odvolací sú zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
(rozsudok OS Trnava č.k. XX F.-XXX zo dňa 10.02.2011) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
cit. rozhodnutia sa v bode 22 o.i. uvádza: Z obsahu spisového materiálu sa javí byť dôvodným posúdiť
vec v zmysle ust. § 420 a nasl. (§ 427) OZ a dokazovanie zamerať na to, či sú naplnené predpoklady

vzniku zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, teda existenciu protiprávneho úkonu, spôsobenie
škody a príčinnej súvislosti medi protiprávnym úkonom škodou. Škodu možno vo všeobecnosti chápať
ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného...“ B bode 23 sa o.i. uvádza:
Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vec v dôsledku „prekvapivého“ posúdenia v zmysle ust. §
195 ods.1 ZP z vyššie uvedených hľadísk neposudzoval, svojim nesprávnym procesným postupom,

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
navrhnuté dôkazy a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom...

5. Žalovaní sa na základe výzvy súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe opätovne
vyjadrili podaním zo dňa 02.03.2018, v ktorom v plnom rozsahu zotrvali na tvrdených skutočnostiach
ako v predchádzajúcom vyjadrení (zo dňa 11.10.2017).

6. Okresný súd Trnava uznesením č.k. XX F.-XXX zo dňa 07.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť

vo veci samej dňa 16.03.2021 konanie zastavil.

7. Žalobca prostredníctvom svojho PZ dňa 19.01.2022 vzal l žalobu v časti uplatnených úrokov z
omeškania späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaní prostredníctvom ich PZ vyslovili s týmto
čiastočným späťvzatím súhlas.

8. Okresný súd Senica vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XX F. /.-XXX zo dňa 23.11.2022 takto : „I:
Žalovaní v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 18.393,48
EUR a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd konanie zastavuje. III.
Žalovaní v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania

v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.“

9. V odvolacom konaní Krajský súd Trnava rozsudkom č.k.XX F.-XXX zo dňa 26.06.2024 rozhodol
takto: „I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., čo do uloženia povinnosti
žalovaným 1 až 4 spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 14.565,29 eur, mení tak, že žalobu

zamieta. II. Vo zvyšnej časti napadnutého výroku I. rozsudku, čo do uloženia povinnosti žalovaným 1 až
4 spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 3.828,19 eur, rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec
mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“

10. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil najmä tým, že nárok žalobcu sa skladá z troch častí,

jednu časť uplatneného nároku tvorí suma vo výške 10.998,47 €, ktorá predstavuje náhradu nákladov
spojených so zakúpením motorového vozidla na ručné ovládanie (ktorú vynaložil neb. V. R. v súvislosti
s poškodením zdravia), ďalej zo sumy 3.828,19 €, ktorá predstavuje náhradu trov konania, ktorá bola
neb. V. R. priznaná rozsudkom č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX a zo sumy vo výške 3.566,82 eur, ktorá
predstavuje vymožené úroky z omeškania exekučne - príslušenstvo pohľadávky 10.998,47 eur. (bod.

15. odôvodnenia cit. rozhodnutia). Pokiaľ ide nárok žalobcu v prvej časti - sumu vo výške 10.998,47 €,
ako odvolací súd uviedol vyššie, nárok na plnenie, ktorý predstavoval náklady spojené so zakúpením
motorovéhovozidlanaručnéovládanie,ktorúsineb.V.R.uplatňovalvsúvislostisnásledkamidopravnej
nehody, ktorú zavinil vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol žalobca, bol dôvodný. To
isté platí aj pokiaľ ide o tretiu časť uplatneného nároku vo výške 3.566,82 eur, ktorá predstavuje úroky z

omeškania zo sumy 10.998,47 eur vymožené exekučne, odvolací súd konštatuje, že ide o príslušenstvo
pohľadávky, na ktorú mal neb. V. R. hmotnoprávny nárok. V tejto časti je preto namieste konštatovať,
že žalobca nepreukázal takú skutočnosť, ktorá by mala za následok stratu účinkov právneho dôvodu
plnenia,pretoanivtejtočastinebolinaplnenéznakyskutkovejpodstatybezdôvodnéhoobohateniapodľa§ 451 ods. 2 OZ na strane neb. V. R.. V tejto časti preto odvolací súd výrok napadnutého rozsudku
zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

11. Druhou časťou nároku žalobcu bola suma vo výške 3.828,19 €, ktorá predstavuje náhradu trov
konania, ktorej zaplatenie bolo žalobcovi uložené výrokom II. rozsudku odvolacieho súdu č.k. XXCo/
XXX/XXXX-XXX. Na rozdiel od nároku žalobcu v prvej časti - sumy vo výške 10.998,47 €, ktorý
predstavoval náklady spojené so zakúpením motorového vozidla na ručné ovládanie, a o ktorom bolo
rozhodnuté výrokom I. rozsudku odvolacieho súdu č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX deklaratórnej povahy,

výrok II. tohto rozsudku má povahu konštitutívnu, nakoľko založil právo neb. V. R. na náhradu trov
konania voči žalobcovi v uvedenej výške. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, uznesením súdu prvej
inštancie č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 07.12.2020 súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby,
pričom vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nárok na náhradu trov
konania s použitím ust. § 257 CSP. Voči tomuto výroku bolo podané odvolanie, pričom odvolací súd
rozhodol uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.07.2021 tak, že žalobcovia 1 až 4 nemajú voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré by inak patrili žalobcom podľa § 256 ods. 1 (žalovaný
zavinil zastavenie konania tým, že plnil), avšak zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257
CSP a náhradu trov konania žalobcom 1 až 4 preto nepriznal. Nárok na náhradu trov konania má základ
v procesnom práve a vzniká najskôr na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré ma konštitutívnu
povahu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. XCdo/XX/XXXX). Rozhodnutie o trovách konania

(nároku na náhradu trov konania) je procesný nárok spravidla závislý na rozhodnutí vo veci samej. Platí,
že ak nenadobudne rozhodenie vo veci samej právoplatnosť, nemožno hovoriť ani o vzniku práva na
náhradu trov konania, a teda pokiaľ bolo aj rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania zrušené, právny
dôvod plnenia, ktorý pôvodne existoval, dodatočne odpadol a ten, kto trovy konania zaplatil, má právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia. (uznesenie NS SR, sp. zn.: XObdo/X/XXXX). V časti náhrady

trov konania, ktorú už žalobca vo výške 3.828,19 € na základe výroku II. rozsudku odvolacieho súdu
konštitutívnej povahy č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX plnil, je potom v dôsledku konečného rozhodnutia o
trovách konania, a to uznesenia č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.07.2021, ktorým bolo rozhodnuté
tak, že žalobcovia 1 až 4 nemajú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania potrebné konštatovať,
že právny dôvod na plnenie tejto časti nároku odpadol, čím na strane neb. V. R. došlo k bezdôvodnému

obohateniu.

12. Podľa § 470 ods. 1 a 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou. (ods. 1) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa

pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
opomenul zohľadniť tú skutočnosť, že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu
č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 04.04.2012, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť pôvodnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3.828,19 eur,
neb. V. R. žil a suma predstavujúca trovy konania mu bola plnená (táto skutočnosť nebola sporná).

Dňa XX.XX.XXXX neb. V. R. zomrel, v dôsledku čoho na jeho miesto vstúpili do konania jeho právni
nástupcovia - manželka a traja synovia. V čase podania žaloby v prejednávanej veci sp. zn.: XXC/XXX/
XXXX sa teda žalobca už domáhal vydania bezdôvodného obohatenia priamo od dedičov po neb. V.
R.. Právne postavenie žalobcu voči neb. V. R. je však potrebné odlíšiť od právneho postavenia jeho
dedičov. Dedičia po neb. V. R. neboli priamo subjektami, na strane ktorých bezdôvodné obohatenie

voči žalobcovi vzniklo, to však neznamená, že nemôžu zodpovedať za poručiteľove dlhy, pričom môže
ísť aj o povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod v právnom úkone, v protiprávnom úkone alebo inej
právnej skutočnosti, z ktorej by mal plniť (svojmu veriteľovi alebo inej oprávnenej osobe) poručiteľ, keby
tomu nezabránila jeho smrť. Pri posudzovaní tejto skutočnosti však nemožno ignorovať vyššie cit. ust.
§ 470 ods. 1 a 2 OZ, ktoré upravuje podmienky, za ktorých dedičia za dlhy poručiteľa zodpovedajú. Súd

prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia rozsudku len skonštatoval, že pasívna (v odôvodnení zrejme
nedopatrením uviedol súd „aktívna“) legitimácia žalovaných je daná tým, že sú zákonnými dedičmi po
por. V. R., avšak nijako sa nezaoberal rozsahom ich zodpovednosti za dlh poručiteľa.

13. Odvolací súd sa nestotožnil ani so závermi súdu prvej inštancie v bode 21. odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia, kde odkázal ohľadom behu premlčacej doby na rozhodnutie NS SR sp.
zn.: XMCdo/XX/XXXX, podľa ktorého premlčacia doba začína plynúť až právoplatnosťou nového
rozhodnutia vo veci samej o tomto plnení. Uvedené rozhodnutie sa totiž týkalo prijatého plnenia,
poskytnutého žalobcom na základe následne zrušeného rozhodnutia súdu - súdneho zmieru. Zmierstrán konania predstavuje primárne hmotnoprávnu dohodu (zmluvu) medzi stranami konania uzavretú
počas súdneho konania v súvislosti s ním. Sporové strany zmierom končia spor - konzumujú procesný
nárok,ktorýjepredmetomkonania.Zmierjetaksurogátommeritórnehorozhodnutiasúdu.Súdvprípade

zmieru už nestanovuje autoritatívne práva a povinnosti sporových strán, ale iba posudzuje súlad zmieru
s hmotným právom. Pri trovách konania je potom potrebné zohľadniť aj to, či dohoda o náhrade trov
konania bola súčasťou zmieru, alebo o nich súd rozhodol samostatným výrokom. Vzhľadom na osobitnú
povahu zmieru je potom potrebné odlíšiť plnenie poskytnuté na základe schváleného súdneho zmieru,
ktorý je vo svojej podstatne hmotnoprávnou dohodou a plnením poskytnutým na základe zrušeného

konštitutívneho rozhodnutia o náhrade trov konania.

14. Žalovaní sa vo veci vyjadrili prostredníctvom ich právneho zástupcu písomným podaním zo
dňa 20.07.2024 kde uviedli, že predmetom konania zostal uplatnený nárok týkajúci sa vydania
bezdôvodnéhoobohateniasaztituluvyplatenejnáhradytrovkonaniavsume3.828,19€,kdeokresnému
súdu uložil povinnosť odôvodniť rozhodnutie vo väzbe posúdenia premlčania a rozsahu zodpovednosti

dedičov za dlhy poručiteľa. Predmetný nárok nie je súdne vymáhateľný jednak z dôvodu jeho premlčania
animivznesenejnámietkypremlčaniaajednakužalovaných2,3,4jeajplnenedôvodnýpreneexistujúcu
zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa, nakoľko žalovaný 2,3,4 po poručiteľovi V. R. nič nezdedili,
dedila iba žalovaná 1. V danej veci je dôležité, že exekučný titul - rozsudok KS Trnava sp.zn. XX
F. /. zo dňa 04.04.2012 bol vo výroku na plnenie vo veci samej deklaratórnej povahy a vo výroku o

náhrade trov konania konštitutívnej povahy. Treba odlíšiť deklaratórnu povahu zrušeného exekučného
titulu (istina náhrady škody a úroky z omeškania ako zákonné príslušenstvo pohľadávky na ktoré mal.
poškodený nab. V. R. nárok) a konštitutívnu povahu exekučného titulu (výrok o náhrade trov konania
v sume 3.828,19 €).V tejto súvislosti poukázali na Nález Ústavného súdu SR z 9. 2. 2017 sp.zn. Q.
Ú. XX/XXXX, Nález Q.. Ú. XX/XXXX. Podľa B. XX/XXXX“ ak nebola doba splnenía dlhu dohodnutá

ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu.“ V zmysle
konštantnej judikatúry českých aj slovenských súdov , ktoré aplikujú doslovný výklad ust. § 451 ods.
2 OZ a vychádzajú z toho, že plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol teda plnením na základe
rozhodnutia súdu, ktoré bolo neskôr zrušené dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia samotným
zrušením tohto rozhodnutia. Ako je uvedené v publikovanom rozhodnutí B. XX/XXXX premlčacia

doba na zaplatenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z pnenia ktorého právny dôvod
odpadol, keď právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní tohto plnenia bolo zrušené začína plynúť odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia a nie až odvtedy kedy súd následne po kasácii vydá nové právoplatné
rozhodnutie vo veci. Možno konštatovať, že žalobca plnil viacerými platbami ešte v roku 2012, pričom
exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. XX F. XXX/XXXX zo dňa 04.04.2012 bol

zrušený uznesením NS SR sp.zn. X F. XX/XX zo dňa 29.05.2014, právoplatným dňa 18.08.2014.
Ihneď po doručení zrušujúceho rozhodnutia NS SR žalobca prostredníctvom jeho PZ listom zo dňa
21.08.2014 vyzval na okamžité vydanie nám tvrdeného bezdôvodného obohatenia - vrátenie celého
pnenia - náhrady škody s príslušenstvom aj náhrady trov konania. Žalobcovi teda nič nebránilo podať
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia už 18.08.2014. Tento ju podal až 12.12.2016 t.j. objektívne

až o uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
mimosúdne žiadal vydať už listom zo dňa 21.08.2014. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zákonnými
dedičmi po neb. V. R. je len žalovaná 1. rade, žalovaní v 2,3,4 nenadobudli z dedičstva žiaden majetok.

15. Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom OS Trnava XX F. XX/XXXX, ktorého súčasťou bol aj

pôvodný spis OS Trnava XX F. XX/XXXX, najmä rozhodnutiami vo veci, osvedčením o dedičstve po
nebohom V. R. od JUDr. Lenky Sališovej, notárky so sídlom v Senici č.k. X Z. /., Z. Y. XXX/XXXX- Z.
(XXX) ako i ostatnými dôkazmi v spise, prehodnotil vykonané dokazovanie v intenciách rozhodnutia KS
Trnava a zistil skutkový stav veci uvedený nižšie.

16. Predmetom konania po odvolaní zostal len nárok žalobcu o zaplatenie sumy 3.828,19 € z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zaslal na účet právneho zástupcu žalobcu dňa
17.07.2012 sumu 3.828,19 € ako náhradu trov konania. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. XXC/XX/
XXXX-XXX zo dňa 07.12.2020 súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, pričom vo výroku II. o
trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nárok na náhradu trov konania s použitím ust. § 257

CSP. Voči tomuto výroku bolo podané odvolanie, pričom odvolací súd rozhodol uznesením č.k. XXCo/
XX/XXXX-XXX zo dňa 30.07.2021 tak, že žalobcovia 1 až 4 nemajú voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania, ktoré by inak patrili žalobcom podľa § 256 ods. 1 CSP.17. Z osvedčenia o dedičstve po nebohom V. R. od JUDr. Lenky Sališovej, notárky so sídlom v Senici č.k.
X Z. /., Z. Y. XXX/XXXX- Z. zo dňa 22.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2013 je zrejmé,
že poškodený V. R., nar. XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičstvo prevzala len žalovaná v 1.

rade, žalovaní 2,3,4 jej bezplatne odstúpili svoj dedičský podiel.

18. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich prednesoch a písomných vyjadreniach.

19. Právny zástupca žalovaných zotrval na svojich prednesoch a písomných vyjadreniach.

20. Podľa § 451 ods. l, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

22. Podľa § 470 ods. 1 a 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru

toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

23. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba v časti o zaplatenie
3.828,19 € bola podaná dôvodne. Predmetom žaloby zostalo vydanie bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 OZ, pričom bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných vzniklo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol. Vo veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobca plnil na základe právoplatného
rozhodnutia súdu, ktoré bolo neskôr zmenené. Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom
práve a vzniká najskôr na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré ma konštitutívnu povahu
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. XCdo/XX/XXXX). Rozhodnutie o trovách konania (nároku
na náhradu trov konania) je procesný nárok spravidla závislý na rozhodnutí vo veci samej. Platí, že ak

nenadobudne rozhodenie vo veci samej právoplatnosť, nemožno hovoriť ani o vzniku práva na náhradu
trov konania, a teda pokiaľ bolo aj rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania zrušené, právny dôvod
plnenia, ktorý pôvodne existoval, dodatočne odpadol a ten, kto trovy konania zaplatil, má právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia. (uznesenie NS SR, sp. zn.: XObdo/X/XXXX). V časti náhrady trov
konania, ktorú už žalobca vo výške 3.828,19 € plnil na základe výroku II. rozsudku odvolacieho súdu

konštitutívnej povahy č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, je potom v dôsledku konečného rozhodnutia o trovách
konania, a to uznesenia č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.07.2021, ktorým bolo rozhodnuté tak, že
žalobcovia 1 až 4 nemajú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania potrebné konštatovať, že
právny dôvod na plnenie tejto časti nároku odpadol, čím na strane neb. V. R. došlo k bezdôvodnému
obohateniu.

24. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných k tomuto súd uvádza, že nie je
dôvodná. O nároku uplatnenom žalobou, ktorý zostal po odvolaní predmetom tohto konania t.j. v časti
náhrady trov konania , ktorú už žalobca vo výške 3.828,19 € plnil bolo rozhodnuté až uznesením KS
Trnava č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.07.2021, ktorým bolo rozhodnuté tak, že žalobcovia 1 až

4 nemajú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Je potrebné konštatovať, že právny dôvod
na plnenie tejto časti nároku odpadol, čím na strane neb. V. R. došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Premlčacia lehota tak začala plynúť až právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

25.Aktívnalegitimáciažalovanejv1.radevsporevyplývazosvedčeniaodedičstveč.k.XZ./.,Z.Y.XXX/

XXXX- Z. zo dňa 22.11.2013 po nebohom V., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2013 je zrejmé,
že poškodený V. R., nar. XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičstvo prevzala len žalovaná v 1.
rade. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy len žalovanú v 1. rade
(výrok I . rozsudku).

26. Ostatní žalovaní v 2. 3. a 4. rade sa svojho podielu vzdali v prospech žalovanej v 1. rade. Žalovaní
v 2. 3. a 4. rade tak nie sú pasívne legitimovaní v spore a preto voči nim súd žalobu zamietol (výrok
II. rozsudku).27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom výrokom III. tohto rozsudku priznal
náhradu trov konania žalovanej, ktorá mala vo veci úspech v rozsahu 58,38 % ako v prvoinštančnom
tak i v odvolacom konaní. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 18.393,48 € (100 %), súd mu priznal

voči žalovanej v 1. rade len sumu 3.828,19 € (20,81 %). Čistý úspech žalovanej je 58,38 %.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom výrokom IV. tohto rozsudku priznal
náhradu trov konania žalovaným 2. 3. a 4 , ktorí mali vo veci plný úspech v rozsahu 100 % ako v
prvoinštančnom tak i v odvolacom konaní. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 18.393,48 € (100 %),

pričom žaloba voči žalovaným 2.3 a 4. bola v celom rozsahu zamietnutá. Úspech žalovaných 2.3 a 4
je teda 100 %.

29. O výške tejto náhrady podľa výrokov III a IV bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. CMP.