Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206637
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1216206637.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: G.. P. U., A.. X.XX.XXXX, W. W.,
T. Č.. XX, zastúpeného AK Sodoma Vulgan, spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kominárska č. 2, proti
žalovanému: G.. Q. X., I.., A.. XX.X.XXXX, W. W., Ď. č. 9, o zaplatenie 2.578,60 € s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06. októbra 2021 č. k. 18C/75/2016-418,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol ako šikanóznu, nemajúcu oporu v zákone a ani v
skutkových tvrdeniach žalobu (pôvodne vzájomnú žalobu), ktorou sa žalobca domáhal plnenia v rozsahu
2.578,60 €, ktorá suma predstavovala zvýšené náklady/škodu žalobcu za vykurovanie priestoru, ním
užívaného ako byt (v objekte občianskej vybavenosti) ako i na zabezpečenie ohrevu teplej vody a plynu.
Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Po vykonanom dokazovaní i s poukazom na závery súdov v sporoch strán sp. zn. 12C/78/2010 a

9C/35/1999 dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 OZ. Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným a
ani skutočný vznik škody. Ak ako dominus litis požadoval zaplatenie istiny s príslušenstvom, bol povinný
výšku presne špecifikovať, resp. ozrejmiť, z akých položiek je tvorená a na akom skutkovom základe
uplatnená. Pre prípad úspechu musí takúto sumu aj podporiť relevantnými dôkazmi. Tvrdenia žalobcu
o tom, že platil viac ako mal, resp., že v dôsledku konania žalovaného mu vznikli zvýšené náklady s
bývaním, t.j. škoda, zostali len v rovine tvrdenia. Žalobca nemôže uplatňovať práva z nájomného vzťahu,

keďže bolo judikované, že priestor nie je bytom a žalobca nájomnú zmluvu, ponúknutú žalovaným,
opakovane odmietol podpísať. Žalobca nepreukázal skutočné vynaloženie ním vypočítaných súm za
zvýšené kúrenie, náklady na dopravu, či na ohrev vody, predložil iba faktúru za spotrebu elektrickej
energie v období 12/8/98-1/2/99. Popretie preukázaných tvrdení žalovaného považoval zo strany
žalobcu za neúčinné, keďže išlo len o všeobecné popretie, ktoré nespĺňalo literu i podstatu § 151 CSP.
Žalobca žiadne vlastné tvrdenia k logickým tvrdeniam žalovaného neponúkol v zmysle § 151 ods. 2 CSP.
Zvyšná problematika bola právoplatne vyriešená v konaniach sp. zn. 12C/78/10 a sp. zn. 9C/35/99.

3. Súd nedoplnil dokazovanie navrhované žalobcom (výsluch žalobcovho brata a sestry bývalej
manželky), k právnemu základu žaloby, ako aj k výške škody, ktoré vyhodnotil ako nadbytočné. Ide oblízke osoby žalobcu, ktoré sa nemôžu vyjadrovať k právnemu základu sporu. Právne posúdenie patrí
výlučne do kompetencie súdu a výška nároku pritom žalobca riadne vyjadril v žalobe.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivý
súdny proces. Hoci mu súd neumožnil na pojednávaní reagovať na tvrdenie žalovaného (napriek
opakovanej žiadosti jeho zástupcu), v odôvodnení poukazuje len na „všeobecné popretie tvrdení
žalovaného“. Žalovanému pritom umožnil vyjadriť sa bez akéhokoľvek prerušenia a časového
obmedzenia. Bez ďalšieho odôvodnenia súd návrhy na doplnenie dokazovania nesprávne zamietol a

vyhlásil dokazovanie za skončené. Vzhľadom na dĺžku konania a časový odstup od udalostí, ktoré viedli
k vzniku tvrdenej škody, nie je možné legitímne očakávať, že k okolnostiam významným pre spor sa
budú vedieť vyjadriť osoby, ktoré nemajú príbuzenský alebo priateľský vzťah k žalobcovi. Príbuzenský
vzťah medzi svedkom a sporovou stranou však rozhodne nie je dôvodom pre nepripustenie vykonania
navrhovaného dokazovania. Navyše sestra bývalej manželky žalobcu nie je vo vzťahu k žalobcovi
blízkou osobou. Postupom súdu teda došlo k mnohonásobnému závažnému zásahu do práva žalobcu

na spravodlivý proces. Ďalej poukázal na genézu dlhoročných a početných sporov medzi stranami v
súvislosti s priestorom, ktorý ako byt užíval s rodinou v objekte, zakúpenom žalovaným ešte v roku
1994 i na závery odvolacieho súdu v spore sp. zn. 14 Co/41/18. Strany sa dlhodobo správali, ako
keby bol nájom uvedeného priestoru nájmom bytu, v rozhodnom období (r.1995 - 1997) preto medzi
stranami existoval nájomný vzťah podľa § 685 a nasl. OZ, ktorého súčasťou bola povinnosť žalovaného

poskytovať žalobcovi plnenia spojené s užívaním bytu. Súd prvej inštancie nesprávne právnu vadu
predmetu nájmu považoval za dôvod, pre ktorý medzi stranami nevznikol nájomný vzťah.

5. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na závery súdu o
tom, že žalobcovia neužívali byt, nevzniklo im preto právo osobného užívania bytu, ktoré by sa mohlo

transformovať na nájom bytu i na správanie sa žalobcu, ktorý s manželkou neuzatvorili žalovaným
opakovaneponúkanúnájomnúzmluvu,ktorúpovinnosťbysi splnili,akbyboliskutočnedobromyseľnými
nájomcami. Žalobca nepredložil jediný návrh, ako by chcel riešiť predmetnú situáciu, jeho jediným
úmyslom bolo zotrvávať v predmetných priestoroch a parazitovať na majetkových právach a vlastníctve
žalovaného. Tvrdil, že nebol povinný žalobcovi poskytovať žiadne plnenia, ktoré sú spojené s riadnym

užívaním nehnuteľnosti a platne uzatvoreným nájomným vzťahom, keďže žalobca nemal postavenie
nájomcu vo vzťahu k vlastníkovi bytu, preto ani žalovaný pri nadobudnutí vlastníctva a stavbe nevstúpil
do neexistujúceho právneho vzťahu so žalobcom. Poukázal na závery súdu vo veci sp. zn. 9C/35/1999,
v zmysle ktorých žalobca užíval miestnosti bez akéhokoľvek právneho dôvodu, za ich užívanie neplatil,
resp. platil subjektu, ktorý nebol splnomocnený vlastníkom pre preberanie platieb a neexistuje relevantný

právny titul, z ktorého by vznikla žalovanému povinnosť poskytovať žalobcovi plnenie v súvislosti
so zabezpečením riadneho užívania miestnosti. Obdobne v spore sp. zn. 12C/78/2010 odvolací súd
konštatoval, že žalobca neuzatvoril so žalovaným písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov,
teda užívali priestory bez právneho titulu a žalobca nemal voči nim postavenie prenajímateľa, nebol
im povinný poskytovať služby spojené s nájmom ani udržiavať priestory v stave spôsobilom na riadne

užívanie. Napokon vo veci 8Co/122/20 súd konštatoval, že na strane žalovaných nedošlo ani k vzniku
nájmu nebytových priestorov, žalobca nebol povinný žalovaným dodávať služby spojené s nájmom.
Žalobca odvodzuje svoje neexistujúce právo od nulitných právnych úkonov, ktoré už súdy skúmali,
obdobne krajská prokuratúra.

6. Žalobca v replike uviedol, že sporové strany sa dlhodobo správali vo svojich vzájomných vzťahoch
tak, ako keby bol nájom priestorov nájmom bytu.

7. V duplike žalovaný uviedol, že žalobu považuje za šikanóznu, plne nedôvodnú. Poukázal na množstvo
sporov, ktoré prebiehalo medzi stranami so záverom v prospech žalovaného. Poukázal na rozhodnutia

odvolacieho súdu sp. zn. 6Co/134/17 a 14Co/334/12, i dovolacieho súdu sp. zn.1 Cdo/57/21.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodoch v ňom vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

9. Žalobca s rodinou ešte pred rokom 1989 začal ako byt užívať priestory v stavbe, ktorá bola
kolaudovaná ako občianska vybavenosť (klub F.). Stavbu nadobudol do vlastníctva v roku 1994
žalovaný. Žalobca s rodinou v tejto stavbe býval až do roku 2005. Napriek vedomosti o novomvlastníkovi stavby písomnú nájomnú zmluvu opakovane neuzavrel, za užívanie priestoru neplatil
nájomné žalovanému ale tretej osobe, priestor po ukončení jeho užívania nevypratal.

10. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že podaná žaloba
je šikanózna. Žalobca sa domáhal peňažného plnenia vzájomnou žalobou zo dňa 6.9.1999 a na
tejto zotrval napriek tomu, že súdy v enormnom množstve súdnych sporov medzi stranami v
neprospech žalobcu riešili otázku charakteru žalobcom užívaného priestoru (nejde o byt, ani o
nebytový priestor: 9C/35/99-6Co/134/2017), neplatnosti nadobúdacieho titulu žalovaného (12C/78/10),

neexistenciu nájomného vzťahu medzi stranami (9C/35/99, 14C/147/14 - 8Co/122/20), ako aj otázku
povinnosti žalovaného zabezpečovať plnenia spojené s užívaním bytu (9C/35/99, 8Co/122/20), z
absencie ktorých žalobca v tomto spore uplatňuje peňažné plnenie. Žalovaný neposkytovaním služieb
spojených s nájmom bytu (byt neexistoval) žalovanému potom neporušil žiadnu povinnosť, v súvislosti
s ktorou by žalobcovi mohla vzniknúť škoda, ako s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1 OZ správne
uzavrel i súd prvej inštancie.

11. S ohľadom na princíp právnej istoty, pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne
vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú
otázkuposúdiťakoprejudiciálnu,viazanýjejskoršímposúdením(R40/2013).Vnadväznostinauvedené
nemožno opakovane a nanovo v tomto konaní riešiť ani otázku, či žalovanému vznikla povinnosť

dodávať žalobcovi plnenia spojené s užívaním bytu.

12. Inak súd správne vyhodnotil žalobu ako bez právneho základu, keď okrem iného zo skutočnosti, že
ak by aj žalobcovi príp. konkludentne vzniklo právo nájmu (podľa odvolacieho súdu len do výzvy nového
vlastníka stavby na uzavretie písomnej nájomnej zmluvy) podľa všeobecných ustanovení o nájomnej

zmluve v Občianskom zákonníku, bez ďalšieho vonkoncom z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že
žalovanému vznikli povinnosti prenajímateľa bytu. Nájom bytu podľa § 685 OZ vzniká výlučne vtedy, ak
je predmetom nájmu byt, ak prenajatá vec alebo jej časť nie je bytom, mohol vzniknúť nájom len podľa
§ 663 a nasl. OZ.

13. Za tohto stavu súd prvej inštancie nepochybil, keď žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal. Na
pojednávaní bol žalobca zastúpený advokátom, preto súd prvej inštancie správne poskytol priestor na
vyjadrenie sa právnemu zástupcovi, a nie žalobcovi, ktorého výsluch napokon ani nebol navrhnutý.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387

ods. 1 CSP).

15. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože mu nevznikli žiadne
(§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).