Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 6, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 58C/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124206737
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124206737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobcu:

CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, Bratislava, IČO: 50 713 477 , zast.: JUDr. Andrej Gara,
advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičová 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.:
FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, Bratislava, IČO: 56 711 832,
o zaplatenie 402,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 402,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 402,00 Eur od 04.05.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.01.2024, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 06.02.2024, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 402,00 Eur s príslušenstvom.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 02.03.2022 mal právny predchodca žalobcu dopravnú nehodu,
pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla tov. značky Opel Insignia, EČV: T. XXX B. ( ďalej len
„Motorové vozidlo“). Nakoľko Motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu bolo nepojazdné, dňa

21.03.2022 uzavrel právny
58C/22/2024 2

predchodca žalobcu ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu označenú ako „Zmluva
o prenájme motorových vozidiel“ (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca prenechal právnemu
predchodcovi žalobcu motorové vozidlo zn. Renault Arkana, čierna met, EČV: T. XXX C. (ďalej len

„Náhradné vozidlo“) do dočasného užívania a Právny predchodca žalobcu sa zaviazal zaplatiť nájom
vo výške 65,- Eur bez DPH za každý deň prenájmu Náhradného vozidla. Prebratie a odovzdanie
vozidla nájomcom je preukázané Preberacím a Odovzdávacím protokolom. Dňa 07.04.2022 vystavil
žalobca právnemu predchodcovi faktúru č. X-XXXXXX na sumu 702,- Eur s DPH dátumom splatnosti
dňa 22.04.2022 (ďalej len „Faktúra“) za užívanie Náhradného vozidla. Listom zo dňa 19.04.2022
označeným ako „Oznámenie o výške poistného plnenia“ (ďalej len „Oznámenie“) bolo žalobcovi
žalovaným oznámené, že žalovaný dňa 14.04.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Na základe tohto

Oznámenia bola žalobcovi zaplatená suma vo výške 300,- Eur. Do dňa podania žaloby nebola žalobcovi
zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy z Faktúry vo výške 402,- Eur z dôvodu krátenia poistného plnenia
žalovaným. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného považoval žalobca za nedôvodné. Právny
predchodca žalobcu si Náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodenéMotorové vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. Vozidlo,
ktoré mu bolo zapožičané bolo z takej istej kategórie ako jeho Motorové vozidlo. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.11.2023 došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z právneho

predchodcu žalobcu C. H., bytom: R. U. XX, XXX XX T. ako Postupcu na žalobcu ako Postupníka,
čím sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaný v tejto veci. Výzvou zo dňa 12.12.2023 vyzval žalobca
žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby však k úhrade ani časti zvyšnej dlžnej
sumy zo strany žalovaného nedošlo. Celková dlžná suma, ktorú žalovaný do dnešného dňa žalobcovi
neuhradilpredstavujesumu402,00Eur.Zvyššieuvedenýchskutočnostíjezrejmé,žežalobcovivzmysle

ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavznikolnároknazaplatenienárokunanáhraduškody.
Žalovaný však túto škodu žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Nakoľko je žalovaný v omeškaní so
zaplatením dlžnej sumy, žalobca má preto v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok
na úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 402,- Eur od 04.05.2022 do zaplatenia. Na základe
vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 402,- Eur (dlžnej istiny), úrokov z

omeškania, ako aj trov tohto konania.

2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
17Up/35/2024 zo dňa 15.01.2024 uviedol, že žalobca nepreukázal, že ním fakturovaná cena za
deň nájmu je cenou obvyklou v danom regióne a čase. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo

vzťahu k ním fakturovanej cene za deň nájmu. Žalovaný v tejto spojitosti opakovane poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015), v zmysle ktorého: „Skutočnú
škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na
prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom

pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je
zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je
treba ju
58C/22/2024 3

stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto
náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou
náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Otázka, či náklady na
nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu.

Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie
náhrady v čiastke vyššej, než je obvyklá potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje
žalobcu a nie žalovanú stranu.“ Uvedené potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp.
zn. 7Co/319/2017, v zmysle ktorého: „pri určení výšky skutočnej škody je potrebné vychádzať zo
všeobecnej, na trhu obvyklej ceny za nájom obdobného motorového vozidla v danom mieste a čase.

Bez zohľadnenia ďalších okolností nemožno vychádzať výlučne len z ceny, ktorú si požičovňa od
poškodeného vyúčtovala za nájom náhradného motorového vozidla, resp. na ktorej sa s poškodeným
dohodla. Pokiaľ by súdna prax pripustila iný názor, mohlo by dochádzať a nepochybne by aj dochádzalo
k situáciám, že požičovne by v prípade, ak by išlo o zákazníkov - poškodených pri dopravnej nehode,
za ktorých náhradu škody uhrádza poisťovňa škodcu, takúto prax mohli zneužiť tým, že za nájom

náhradného motorového vozidla by požadovali nájomné na miestne pomery neobvykle vysoké.“ Denná
sadzba za nájom náhradného vozidla bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom v zmysle
dojednaná vo výške 65 Eur. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný stanovil dennú sadzbu za
zapožičanie náhradného vozidla vo výške 60 Eur za deň, pričom za týmto účelom vychádzal z
prieskumu trhu v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného motorového vozidla (viď doložené

cenníky). V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn.
3 MCdo 3/2015 jednoznačne platí: „Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je
obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na
obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase.“ Vychádzajúc z uvedeného je
povinnosťou žalobcu preukázať, či ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené

náklady zo strany poškodeného. Žalobca faktúrou č. X-XXXXXX vyúčtoval dennú sadzbu za nájom
náhradného vozidla vo výške 65 Eur. Predmetná faktúra však uplatnený nárok nepreukazuje a nie je
možné ju bez ďalšieho považovať ako za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá má byť krytá povinným
zmluvným poistením. Tu je potrebné si uvedomiť, že faktúra predstavuje daňový doklad, čo znamená,že sumu uvedenú žalobcom na faktúre nie je možné stotožňovať so škodou, na ktorej náhradu má
nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi poškodený, resp. v posudzovanom prípade žalobca (pozri
napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31Cb/27/2021 a pod.). Skutočnou škodou sú

len náklady na nájom náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla.
Žalobca nepreukázal ním účtovanú dennú sadzbu vo výške 65 Eur. Žalovaný zároveň považoval za
nevyhnutné uviesť, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie
(materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách, aby boli v zákonnom rozsahu
uspokojené ich nároky prostredníctvom poisťovateľov škodcov (vinníkov dopravných nehôd). Naopak

systém povinného zmluvného poistenia nemá byť akousi „dojnou kravou“ s cieľom, aby sa na ňom určité
podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní, ale aj samotných poškodených. V tejto súvislosti
žalovaný odkazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14.02.2018, sp. zn. IV. ÚS
2043/17, v ktorom ústavný súd dospel k záveru: „dosahovanie zisku je zmyslom
58C/22/2024 4

podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu - nesmie sa však diať parazitujúcim a právo zneužívajúcim
spôsobom. Systém povinného ručenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných nehodách a jeho
prostredníctvom majú byť likvidované náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy. Tento systém
primárne chráni poškodených, ako aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia nahrádzať škodu celkom z

vlastnýchfinančnýchprostriedkov.Niejemožnévšakpripustiť,abyboliúčelovýmnavyšovanímnákladov
na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli,
čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov (nielen podnikateľov v oblasti poisťovníctva),
keďže by to povinné ručenie predražilo.“ Citovaný záver je podľa názoru žalovanej aplikovateľný aj
na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno hodnotiť minimálne ako snahu zneužiť systém

povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovaného, ak už nie
priamo ako snahu parazitovať na systéme povinného zmluvného poistenia. Takéto konanie žalobcu
ako lovca dopravných nehôd (obchodníka s pohľadávkami voči poisťovniam) nie je možné hodnotiť
ako výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so zásadou poctivého obchodného styku.
Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcom požadovaný úrok z omeškania je nedôvodný a žalovaný nie je v

omeškaní s poistným plnením. Nakoľko žalovaný považuje žalobný návrh čo do základu za nedôvodný,
žalovanýpovažujezanedôvodnýajsamotnýnároknaúrokzomeškaniauplatňovanýžalobcom.Žalobca
uplatňuje od žalovaného 5 % ročný úrok z omeškania od 04.05.2022 do zaplatenia. Dňa 14.04.2022
žalovaný ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie zodpovedajúce nákladom na náhradné vozidlo, pričom poskytol na účet žalobcu poistné

plnenie vo výške 300 Eur. Žalovaný si v zákonnej lehote riadne splnil povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z. z., a preto sa nemohol dostať do omeškania. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhol,
aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replika) uviedol, že sa pridržiava tvrdení uvedených v žalobe. Nárok
žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný. Medzi žalobcom a žalovaným je sporná výška denného nájmu,
dĺžka prenájmu a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 402,- EUR od 04.05.2022 do
zaplatenia. Žalobca v úplnosti popiera tvrdenie žalovaného, ktorým má za to, že náklady súvisiace so
zaobstaraním si náhradného motorového vozidla nad rámec poskytnutého poistného plnenia žalovaným

neboli vynaložené nutne a účelne. Žalobca mal za to, že cena nájmu náhradného motorového vozidla aj
dĺžkabolaprimeranáažalovanýneoprávnenekrátilpoistnéplnenieosumu402,-EUR.Kdĺžkeprenájmu
za náhradné motorového vozidlo žalobca uviedol, že žalobca dňa 07.04.2022 vystavil právnemu
predchodcovi žalobcu faktúru č. X-XXXXXX na sumu 702,- EUR za prenájom náhradného motorového
vozidla, t.j. Renault Arkana, čierna met. Ev. č: T. XXX C. za obdobie od 21.03.2022 do 30.03.2022. Cena

nájmu za 1 deň bola vo výške 65,- EUR bez DPH, celkovo za 15 dní, za ktoré právny predchodca žalobcu
užíval náhradné motorové vozidlo predstavoval prenájom vo výške 702,- EUR s DPH (65 x 10 + 20%).
Žalovaný poskytol čiastočné poistné plnenie vo výške 300,- EUR. Žalobca sa v danom konaní domáha
preto zaplatenia neoprávnene krátenej čiastky v zmysle vystavenej faktúry vo výške 402,- EUR. Keďže
zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné,

58C/22/2024 5že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného
motorového vozidla. Žalobca tvrdí, že doba prenájmu v období od 21.03.2022 do 30.03.2022 (vrátane)
bola nutná a účelná, vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nemohol v dôsledku

zapríčinenej dopravnej nehody užívať svoje motorové vozidlo. Žalovaný bez akéhokoľvek relevantného
odôvodnenia krátil dobu nájmu, čím mal žalobca za to, že konal neoprávnene. Právny predchodca
žalobcu v dôsledku vzniku škodovej udalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo po dobu realizácie
opravy, preto je nárok v plnom rozsahu dôvodný. Žalobca tvrdí, že žalovaný neoprávnene krátil dobu
nájmu o 5 dní. Právny predchodca nemohol z objektívnych príčin ovplyvniť dobu opravy poškodeného

motorového vozidla. Žalobca tvrdí, že doba nájmu náhradného motorového vozidla trvala výlučne po
dobu realizácie opravy poškodeného motorového vozidla. Dokonca právny predchodca žalobcu mal
motorové vozidlo v servise od 16.03.2022 a náhradné vozidlo si prenajal až od 21.03.2022. V predmetnej
veci je nesporné, že právny predchodca žalobcu bol poškodeným subjektom z dopravnej nehody.
Nakoľko vinník dopravnej nehody mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, žalovaný
bol povinný namiesto vinníka dopravnej nehody plniť poškodenému nároky na náhradu škody, vzniknutej

poškodením motorového vozidla. Keďže do nároku na náhradu škody podľa predchádzajúcej vety
jednoznačne patrí aj škoda, súvisiaca s vynaloženými nákladmi za prenájom náhradného motorového
vozidla, žalobca mal za to, že nárok žalobcu je v úplnosti dôvodný a v súlade s ustanoveniami zákona
o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca poukázal na § 4 ods. 2 písm. b) a písm. c) zákona o PZP, §
15 ods. 1 zákona o PZP a § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže poistná udalosť nastala dňa

02.03.2022právnemupredchodcovižalobcuakopoškodenému,vznikolvočipoisťovnivinníkadopravnej
nehody, t.j. žalovanému nárok na plnenie. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku,
vzniknutú z titulu náhrady škody, t.j. náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného
vozidla, čím je aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní plne odôvodnená. Žalovaný
akceptoval škodu súvisiacu s vynaloženými nákladmi za prenájom náhradného motorového vozidla,

keďže čiastočné poistné plnenie vo výške 300,- EUR uhradil. Žalobca sa v danom konaní domáha preto
zaplatenia neoprávnene krátenej čiastky v zmysle vystavenej faktúry vo výške 402,- EUR. Vzhľadom na
uvedené okolnosti mal žalobca za to, že doba prenájmu náhradného motorového vozidla bola účelná a
dôvodná, nakoľko trvala výlučne po dobu realizácie opráv na poškodenom motorovom vozidle. Ustálený
názor, čo do účelnosti a nutnosti zapožičania si novej veci po dobu realizácie opravy na poškodenej

veci už vyjadril aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 2Cob/97/2018 zo dňa 19.03.2019.
Vinník dopravnej nehody, t.j. škodca spôsobil škodu poškodenému, t.j. právnemu predchodcovi žalobcu
v tom rozsahu, že poškodený nemohol dočasne riadne využívať svoje vlastníctvo. Účelnosť a nutnosť
zaobstarania si náhradného motorového vozidla je daná existenciou poškodenej veci. Nakoľko vlastník
veci bol vplyvom škodcu dočasne ukrátený o využívanie svojho vlastníctva, poškodený má v zmysle § 4

ods.2písm.b)zákonaoPZPnároknaškoduvecivplyvomjejpoškodenia.Tým,žesiprávnypredchodca
žalobcu zapožičal náhradné motorové vozidlo: a) rovnakej kategórie, ako bolo jeho poškodené motorové
vozidlo; b) za cenu prislúchajúcu štandardným cenám v danom mieste a čase; c) na dobu výlučne počas
prebiehajúcich opráv, počas ktorých bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, mal žalobca za to,
že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný. K cene denného nájmu žalobca uviedol, že žalovaný v

58C/22/2024 6

rámci šetrenia poistnej udalosti stanovil dennú sadzbu za náhradné vozidlo vo výške 50,- Eur bez DPH
(60,- Eur s DPH). Do súdneho konania predložil cenníky, pričom tvrdí, že vychádzal z prieskumu trhu

v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného motorového vozidla. Žalovaný však nepreukázal,
že prieskum trhu je vykonaný v rozhodnej dobe, čiže pri poskytnutí poistného plnenia (predložené
cenníky sú bez dátumu), a teda žalobcovi nie je známe, na základe čoho určil žalovaný cenu denného
nájmu. Z cenníkov ani nie je známe, či ceny sú s DPH alebo bez DPH. Žalobca predložil do konania
cenníky, z ktorých jednoznačne vyplýva, že cena prenájmu nie je cenou privysokou, ale bežnou v

lokalite Bratislava. Prenájom áut strednej triedy sa pohybuje v cenách od 79,- Eur/deň až po 82,- Eur/
deň bez DPH (cenník RentPoint Bratislava). V uvedenom cenníku je najnižšia cena prenájmu práve
poškodeného havarovaného motorového vozidla Opel Insignia za 8-14 dní vo výške 79,- Eur bez DPH/
deň a najvyššia cena prenájmu za 8-14 dní je 81,- Eur bez DPH/deň. V cenníku je tiež prenájom aj
Škody Superb za tú istú cenu. Žalovaný predložil cenník vozidla BMW 320 diesel za cenu 52,- Eur/

deň (8-20 dní) 59,- Eur/deň (4-7 dní). Žalovaný predložil do konania cenník Škody Superb za 52,-
Eur/deň. Žalobca zdôraznil, že nevie, či je cena s DPH alebo bez DPH. Žalobca predložil do konania
cenník tiež porovnateľného vozidla BMW 320 za sumu 69,-Eur/deň 4-10 dní bez DPH (cenník požičovne
Rai). Taktiež v uvedenom cenníku je prenájom Škoda Superb za 60,- Eur a 63,- Eur/deň bez DPH.Žalobca predložil do konania cenníky, ktoré potvrdzujú, že výška prenájmu a teda cena, ktorú si v
zmluve o prenájme motorových vozidiel dohodli žalobca a právny predchodca žalobcu je adekvátna
a neprekračuje sumy za prenájom v posudzovanom regióne. Koncepcia náhrady škody vychádza zo

záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, nie cena najnižšia alebo cena podľa
individuálnych výpočtov zamestnanca žalovaného, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla
dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty
možnosti jej riadneho užívania. Ďalej je potrebné podotknúť, že kritérium nutnosti nemôže poškodenému
sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktorý treba považovať za jediný možný spôsob

vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla. Pokaľ ide o výšku nájmu, túto je nevyhnutné
posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú
cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase.
Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších
cien aj najvyšších. Žalobca nepovažuje predložené vzory trhu od žalovaného za relevantné východisko
pri určovaní účelnej ceny nájmu náhradného vozidla, keďže z cenníkov auto požičovní, ktoré predložil

žalovaný, nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene vozidla. Žalovaný účelne predložil
vzorky trhu z najlacnejšou cenovou ponukou. Skutočnou škodou je aj škoda, ktorá spočíva vo vynaložení
nákladov na požičanie si novej veci, vzhľadom na to, že vec vo vlastníctve poškodeného bola vplyvom
dopravnej nehody zničená. Žalobca svoje tvrdenie zakladá na základe rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2Cob/97/2018 zo dňa 19.03.2019. Žalobca tvrdí, že výška prenájmu bola nutná

a účelná, vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nemohol v dôsledku zapríčinenej
dopravnej nehode užívať svoje motorové vozidlo. Žalovaný bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia
krátil výšku nájmu, čím mal žalobca za to, že konal neoprávnene. Právny predchodca žalobcu v dôsledku
vzniku škodovej udalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo po dobu realizácie opravy, preto je
nárok v plnom rozsahu

58C/22/2024 7

dôvodný. K námietke uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 5% ročne so sumy 402,- EUR od
04.05.2022 do zaplatenia žalobca uvádza, že požadovaný úrok z omeškania je zákonný a žalobca ho

odôvodňuje v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že istina vo výške 402,-
EUR ako suma, ktorú žalovaný neuhradil v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti,
je dôvodná. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a výšku škody neoprávnene krátil, žalobca
sa domáha zaplatenia úroku z omeškania až od 04.05.2022 t.j. 16-ty deň po ukončení šetrenia poistnej
udalosti do zaplatenia. Žalobca poukazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

14.10.2021,sp.zn.III.ÚS309/2020aIII.ÚS214/2020z28.10.2021,sp.zn.215/2020.Vovšetkýchtroch
prípadoch boli ústavným súdom zrušené rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bolo konštatované,
že poškodený nemá voči poisťovni nárok na úroky z omeškania v prípade náhrady škody podľa zákona
381/2021 Z.z.. Nielen ústavný súd, ale aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (v uznesení z 23.02.2022,
sp. zn. 3Obdo 27/2021) jednoznačne odmietol argumentáciu poisťovateľov, v zmysle ktorého by nemali

platiť úroky z omeškania z náhrady škody, keďže táto nemá oporu v zákone a v ústave. Žalobca má za
to, že žalovaný je povinný znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, čo do poskytnutia
poistného plnenia, a to vrátane povinnosti zniesť stav, kedy sa v prípade poskytnutia skráteného plnenia
dostanedoomeškania.Sprihliadnutímnavyššieuvedenéžalobcanavrhol,abysúdzaviazalžalovaného
voči žalobcovi k povinnosti úhrady sumy 402,- EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy

402,- EUR od 04.05.2022 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: správa o
nehode zo dňa 02.03.2022, zmluva o prenájme motorových vozidiel zo dňa 21.03.2022, preberací

protokol zo dňa 21.03.2022, odovzdávací protokol zo dňa 30.03.2022, faktúra č. X-XXXXXX, oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 19.04.2022, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2023, oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2023, predžalobná výzva zo dňa 12.12.2023,
cenník www.eurocar.sk, cenník www.maxautopozicovna.sk, cenník MKcar autopožičovňa, cenník
autopožičovne Auto Rotos, cenník www.globalcar.sk, cenník autopožičovne Rai, cenník autopožičovne

Rentpoint,faktúrač.XXXXXXXXXXzaopravuazákazkovýlist.Ďalšienávrhynavykonaniedokazovania
strany sporu nemali, resp. na nich netrvali.5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: v konaní bolo nesporné, že
dňa 02.03.2022 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
tov. značky Opel Insignia, EČV: T. XXX B.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla

povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom
vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, za opravu bola dňa 31.03.2022 vystavená faktúra č.
XXXXXXXXXX.

6. Zo zmluvy o prenájme motorových vozidiel zo dňa 21.03.2022 a z preberacieho protokolu zo dňa

21.03.2022 súd zistil, že žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo Renault Arkana,
čierna met, EČV: T. XXX C. s dobou nájmu od 21.03.2022 do 30.03.2022 za dennú sadzbu za prenájom
vozidla vo výške 65 Eur bez DPH. Z
58C/22/2024 8

odovzdávacieho protokolu zo dňa 30.03.2022 súd zistil, že náhradné vozidlo bolo vrátené dňa
30.03.2022. Dňa 07.04.2022 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. X-XXXXXX splatnú dňa
22.04.2022 na sumu 702,00 EUR s DPH za 9 dní prenájmu (9 x 65 Eur + 20 % DPH).

7. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.04.2022 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa

14.04.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bola výška plnenia v sume 300,00
EUR. Vyjadrenie likvidátora: Priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, t.j. 5 dní, v
ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na
objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj
čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo

vzhľadom na typ poškodeného upravená na 60 EUR s DPH/deň. Prílohou k oznámeniu o poistnom
plnení bol nasledujúci výpočet výšky plnenia: faktúra za prenájom náhradného vozidla: 702,00 EUR,
neprimerané náklady na náhradné vozidlo: -402,00 EUR, spolu priznané: 300,00 EUR.

8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2023 súd zistil, že poškodený ako postupca

postúpil pohľadávku poškodeného voči žalovanému vo výške 402,00 EUR na žalobcu titulom jeho
nároku na náhradu škody vzniknutej poškodením jeho motorového vozidla. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznámené listom zo dňa 28.11.2023. Výzvou zo dňa 12.12.2023 vyzval žalobca žalovaného
na úhradu dlžnej sumy.

9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z. z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

10. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

11. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti

58C/22/2024 9

poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti

poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené.

12. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do

15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej
ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

13. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

15. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16. Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri škode spôsobenej niektorým trestným činom
korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa podanou
58C/22/2024 10

žalobou domáhal nároku na náhradu škody titulom prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorá
mala právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti, ktorá mala byť spôsobená
motorovým vozidlom poisteným v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného. V dôsledku škodovej

udalosti si právny predchodca žalobcu zapožičal náhradné motorové vozidlo u žalobcu, pričom mu
fakturoval nájom za 9 dní za nájomné 65 EUR/deň bez DPH vo výške 702,00 EUR s DPH. Žalovaný
žalobcovi uhradil náklady za náhradné vozidlo za 5 dní za nájomné 60 EUR s DPH/deň; zostávajúce
náklady vo výške 402,00 EUR neuhradil, nakoľko ich považoval za neprimerané.

21. V prvom rade súd zdôrazňuje, že ako vyplýva z oznámenia o poskytnutí poistného plnenia
zo dňa 19.04.2022, žalovaný žalobcovi poskytol plnenie vo výške 300,00 EUR; náklady vo výške
402,00 EUR žalovaný považoval za neprimerané, a to jednak z dôvodu, že za primeranú dobu
zapožičania náhradného vozidla považoval 5 dní (v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na

presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne),
a jednak z dôvodu, že za primeranú dennú sadzbu za náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodeného
vozidla považoval 60 EUR s DPH/deň. Žalovaný teda žalobcovi poskytol ním požadované plnenie iba v
časti, a to z dôvodu neprimerane dlhej doby zapožičania náhradného vozidla a z dôvodu neprimeranevysokej dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla. Odpor proti platobnému rozkazu však žalovaný
odôvodnil iba s poukazom na neprimerane fakturovanú cenu za deň nájmu. V odpore ani v žiadanom
ďalšom vyjadrení (keďže žiadne ďalšie vyjadrenie okrem odporu žalovaný súdu ani nepredložil) teda

žalovaný už neprimerane dlhú dobu zapožičania náhradného vozidla nenamietal, ani sa k nej žiadnym
spôsobom nevyjadril, ani nepredložil, resp. nenavrhol vykonať v tomto smere žiadne dôkazy. Žalovaný
tak podľa názoru súdu nielenže nepreukázal svoje tvrdenie (pôvodne uvádzané v oznámení o poskytnutí
poistného plnenia) o neprimeranosti doby zapožičania náhradného vozidla, ale v tomto smere si ani
riadne nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, keď sa v priebehu konania k neprimeranosti doby zapožičania

náhradného vozidla žiadnym spôsobom nevyjadril.

22. Napriek vyššie uvedenému však súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pre posúdenie nutnosti
a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy
si musel zapožičať náhradné vozidlo. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z

titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,

aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od
svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Je potrebné vziať do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol
poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Pokiaľ žalovaný
v oznámení o poskytnutí poistného
58C/22/2024 11

plnenia posúdil za primeranú dobu opravy iba 5 dní, ktorú odôvodnil vlastným určením doby potrebnej na
opravu, podľa názoru súdu tak určil bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, len na základe svojvoľného
posúdenia, ktoré nemožno akceptovať (viď rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018,

sp. zn. 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019). Žalovaným uznané a vyplatené
poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania
nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal ani nevysvetlil.

23. V súvislosti s trvaním samotnej opravy sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že poškodený nemohol

žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. Nemôže sa preto jednať o
okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného
motorového vozidla. Postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov,
akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a
technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania

poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám
znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom
náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný.

24.SúdvtejtosúvislostipoukazujeajnanajnovšínálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS291/2025-56zo

dňa 06.08.2025, v zmysle ktorého: „Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré
poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného

vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok
(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco
snázoromvovecikonajúcehoodvolaciehosúdu,podľaktoréhoúčelnosťnákladovspojenýchsužívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.

Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť
situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude
spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje
vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokovna náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný
súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení
likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp.

poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba
používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022,
III.ÚS476/2024).Krajskýsúdvdôvodochnapadnutéhorozsudkuužvymedzenézáverynerešpektovala
pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú
58C/22/2024 12

nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou
stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so
žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s
ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového

vozidla, ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla a v neposlednom rade aj
primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne
pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla.“

25. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného

vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď
sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Poškodený tak
má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom vozidla až do momentu, keď môže
opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Vzhľadom na uvedené považoval nárok žalobcu na
náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom vozidla za 9 fakturovaných dní za dôvodný.

26. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom neprimerane fakturovanej ceny za deň nájmu, túto
námietku žalovaného súd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti stanovil
dennú sadzbu za náhradné vozidlo vo výške 50,- Eur bez DPH (60,- Eur s DPH), pričom v oznámení o
poistnom plnení žalovaný iba všeobecne uviedol, že neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné

vozidlo vzhľadom na typ poškodeného vozidla bola upravená na 60 EUR s DPH/deň. Žalovaný však
primeranosť ním tvrdenej sadzby žalobcovi žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ani v konaní pred súdom
žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo v danom prípade za primeranú považoval práve
uvedenú sadzbu a ako presne k tejto sadzbe dospel. Žalovaný tak nepreukázal, že by ním stanovená
sadzba vychádzala z relevantného prieskumu trhu. Žalovaný poskytol žalobcovi nižšie ako ním

požadované plnenie s uvedením všeobecného odôvodnenia, z ktorého nie je zrejmé, akým spôsobom
bolo plnenie určené. Súd tak konštatuje, že oznámenie o poistnom plnení je formulované značne
všeobecne, zníženie plnenia v ňom nie je riadne zdôvodnené. Postup žalovaného pri prešetrovaní
poistnej udalosti a závery tohto prešetrovania sú tak značne nepreskúmateľné. Súd však zdôrazňuje,
že suplovať šetrenie poistnej udalosti žalovaného nie je úlohou súdu, jeho úlohou je len posúdiť

oprávnenosť uplatneného nároku.

27. Žalovaný v odpore uviedol, že stanovil dennú sadzbu za zapožičanie náhradného vozidla vo výške
60 EUR za deň, pričom za týmto účelom vychádzal z prieskumu trhu v danom regióne a s ohľadom
na typ poškodeného motorového vozidla (viď doložené cenníky). Zároveň žalovaný na podporu svojich

tvrdení súdu predložil cenníky od piatich autopožičovní. Avšak súd konštatuje, že ani z predložených
cenníkov nie je zrejmé, ako žalovaný dospel práve k sadzbe 60 EUR za deň, t.j. či sa malo jednať o
aritmetický priemer sadzieb ním vykonaného prieskumu trhu alebo sa priklonil k sadzbe uvedenej v
určitých cenníkoch. Súd poukazuje na to, že cenníky predložené žalovaným obsahujú rôzne sadzby;
sadzba vo výške 60 EUR za deň však nevyplýva zo žiadneho z nich. Nielen žalobcovi pri šetrení poistnej

udalosti, ale ani súdu po vykonanom dokazovaní tak nie je zrejmé, na základe
58C/22/2024 13

čoho určil žalovaný cenu denného nájmu. Z cenníkov predložených žalovaným ani nie je zrejmé, či

ceny sú s DPH alebo bez DPH. Navyše, žalovaný nepreukázal ani to, že prieskum trhu bol vykonaný v
rozhodnej dobe, keďže predložené cenníky sú bez dátumu.28. Naproti tomu žalobca predložil do konania cenníky, z ktorých vyplýva, že cena prenájmu nie je cenou
privysokou, ale bežnou v lokalite Bratislava. Prenájom áut strednej triedy sa pohyboval v cenách od 79,-
Eur/deň až po 82,- Eur/ deň bez DPH (cenník RentPoint Bratislava). V uvedenom cenníku je najnižšia

cena prenájmu práve poškodeného motorového vozidla Opel Insignia za 8-14 dní vo výške 79,- Eur bez
DPH/deň a najvyššia cena prenájmu za 8-14 dní je 81,- Eur bez DPH/deň. V cenníku je tiež prenájom
aj Škody Superb za tú istú cenu. Žalobca predložil do konania cenník tiež porovnateľného vozidla BMW
320 za sumu 69,-Eur/deň 4-10 dní bez DPH (cenník požičovne Rai). Taktiež v uvedenom cenníku je
prenájom Škoda Superb za 60,- Eur a 63,- Eur/deň bez DPH. Vzhľadom na uvedené má súd za to,

že žalobca predložil do konania cenníky, ktoré potvrdzujú, že výška prenájmu a teda cena, ktorú si v
zmluve o prenájme motorových vozidiel dohodli žalobca a právny predchodca žalobcu je adekvátna a
neprekračuje sumy za prenájom v posudzovanom regióne.

29. Súd poukazuje na to, že koncepcia náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť nahradená
cena požičovného, ktorá je obvyklá, nie cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov

zamestnanca žalovaného, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému
zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jej riadneho
užívania. Kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla,
ktorý treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného
vozidla. Pokaľ ide o výšku nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na

strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne
vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné
vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších cien aj najvyšších. S ohľadom na uvedené súd
nepovažoval cenníky predložené žalovaným za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny nájmu
náhradného vozidla, keďže z cenníkov autopožičovní, ktoré predložil žalovaný, nie je zrejmé, čo všetko

je zahrnuté v uvádzanej cene vozidla.

30.VtejtosúvislostisúdtiežpoukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.2Cob/97/2018
zo dňa 19.03.2019, v zmysle ktorého: „Podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou je aj škoda
spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť

vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na
použitie poškodenie veci. Poškodený si prenajal auto len na dobu trvania opravy, čím naplnil podmienku
nutnosti a účelnosti. Metódu prieskumu trhu žalobca nepovažuje za relevantné východisko pri určovaní
účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý pod sp.
zn. 2Cob/134/2014 v Bratislave dňa 05.05.2015 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, pod

sp.zn.27Cb/68/2012akonštatoval,žezničohonevyplývapovinnosťpoškodenéhozisťovaťnajlacnejšie
ceny požičovného.“ Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nebolo
58C/22/2024 14

povinnosťou poškodeného zisťovať najlacnejšie ceny nájomného za náhradné vozidlo, nakoľko za
neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma
v danom mieste a čase. V prejednávanom prípade však žalobca preukázal, že fakturovaná cena
nevybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase, a preto súd námietku žalovaného ohľadom
neprimerane fakturovanej ceny za deň nájmu považoval za nedôvodnú.

31. Po vykonanom dokazovaná tak mal súd za preukázané, že si poškodený zapožičal náhradné
motorové vozidlo: rovnakej kategórie, ako bolo jeho poškodené motorové vozidlo; za cenu prislúchajúcu
štandardnýmcenámvdanommiesteačase;nadobuvýlučnepočasprebiehajúcichopráv,počasktorých
bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, a preto súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v

plnom rozsahu dôvodná.

32. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd poukazuje na to, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi
náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania.
Tento bol žalobcovi priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do
omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného
plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania,
a to v súlade o zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súdmal teda za to, že nakoľko poistné šetrenie bolo ukončené 14.04.2022, čo vyplýva z oznámenia o
poistnom plnení zo dňa 19.04.2022, 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia uplynula dňa 29.04.2022
a žalovaný sa dostal do omeškania od 30.04.2022, pričom žalobca si uplatnil úroky z omeškania od

04.05.2022. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez
relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp.
jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný
bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 702,00 Eur najneskôr do 29.04.2022. Keďže žalovaný svojvoľne
poskytol nižšiu sumu - poníženú o 402,00 Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez

riadneho a opodstatneného odôvodnenia bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania
neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd
sa nestotožňuje s názorom žalovaného o začiatku omeškania a jeho názor považuje za nesprávny.
Žalovaný ukončil šetrenie a jeho zavinením neposkytol správne poistné plnenie, nesprávne vyhodnotil
šetrenie, hoci bol povinný zaplatiť sumu 702,00 Eur do 15 dní od skončenia šetrenia. Keďže zaplatil iba
časť uvedenej sumy, so zvyškom je v omeškaní uplynutím 15. dňa po skončení šetrenia. Iný názor by

bol na úkor poškodeného a v rozpore so spravodlivým výkladom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej v celom rozsahu
vyhovel.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému

žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58C/22/2024 15

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.