Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425010062
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425010062.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 19.11.2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom B. XXX,

uznáva sa za vinnú, ž e

dňa 26.3.2024 v čase o 11.05 h viedla osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 301, ev. č. F. XXX

A. po ceste III/2486 v smere Pitelová časť Čierne zeme do obce Pitelová tým spôsobom, že pri
prechádzaní železničného priecestia SP0523 nerešpektovala svetelné priecestné výstražné znamenie,
ktoré signalizovalo zákaz vjazdu na koľajisko, vošla na železničné priecestie v čase, keď z pravej strany
od Hronskej Dúbravy prichádzal špeciálny vlak č. 99569162003-4, čím porušila ustanovenie § 28 písm.
a), písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, následkom čoho došlo k vzájomnej zrážke s
vlakom, pri ktorej utrpeli spolujazdci vo vozidle Peugeot 301 – G. H., nar. XXXX, a I. H., nar. XXXX
obidvaja bytom F. XX, zranenia, ktorým na mieste podľahli,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobila smrť závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej
povinnosti, uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( troch )
rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 ( štyroch ) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 5 ( piatich) rokov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému J. H.,
nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/X, C. D. E., majetkovú škodu vo výške 2.543 eur a nemajetkovú ujmu
vo výške 20.000 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenej I. K.,
nar. X.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX, C., nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur a poškodenému G.
H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, K., nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených J. H., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/X, C. D.
E., I. K., nar. X.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX, C. a G. H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, K., so
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených L. K., nar. X.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX,
C., mal. E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX, C., mal. J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/

X, C. D. E., mal. M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, C. D. E., mal. K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. XXXX/X, K., mal. B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, K., odkazuje s uplatnenými nárokmi na
náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 19.2.2025 na tunajšom súde obžalobu sp.

zn. 1 Pv 101/24/6613-29 zo dňa 18.2.2025 na obvinenú A. B., nar. XX.XX.XXXX v Žiari nad Hronom,
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,
ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní

dokazovanie výsluchom obžalovanej A. B.; výsluchom svedkov – právnych nástupcov poškodených
J. H., I. K. a G. H., svedkov F. N., O. G. E. a O. M. M.; výsluchom znalca z odboru cestnej dopravy
O. P. K.; prečítaním znaleckých posudkov znalca z odboru cestnej dopravy O. P. K. pod č. 7/2024,
znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie M. K. Q., F., MPH pod č. 17, 18/2024 a MUDr. Lucie
Zacharovej pod č. 9,10/2024, so súhlasom obžalovanej a prokurátora podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku;

oboznámením fotodokumentácie zo spisu podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, ako aj prečítaním listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o jej právach v zmysle prísl.
ustanovení Tr. poriadku vyhlásila, že sa necíti byť vinná. Nevie sa k tomu vyjadriť. Je presvedčená, že by

to nespravila, že by tam nevošla. Nemôže dať vyhlásenie, keď jednoducho si to nepamätá. Nepamätá
si ani to ako prišla do roboty, ani na nič z toho dňa 26.3.2024. Ani nevie, že ich mala zobrať. Iba podľa
toho, čo bolo vo vysielačke vie, že mala ísť zobrať od Kauflandu a odviezť niekoho do Janovej Lehoty.
To vie, že nahlásila. Čo sa tam potom stalo, prečo išla s nebohými na Pitelovú, na to si vôbec nepamätá.
Nepamätá si možno mesiac dozadu. Strašne by chcela, aby sa jej pamäť vrátila, lebo je to pre ňu

zaťažujúce, nezvláda to a strašne ju mrzí, že tam vyhasli dva životy. V tom období bola zamestnaná
ako šofér v ANO taxi. Pracovala pre pána O. z Prievidze. Robila tam 5 rokov. Bola niečo ako pravá ruka
pána O. pre Žiar. To znamená, že robila zmeny pre šoférov, riešila servisy áut, chodila s autami na STK-
čky. Na otázku, či jej boli počas tohto obdobia uložené nejaké pokuty alebo bola prejednávaná na úseku
priestupkov, čo sa týka dopravy, sa vyjadrila, že mala pokuty. Priznáva, že zo začiatku to bolo za telefón

a za pás, lebo keď nastúpila, tak ich majiteľ ju presviedčal o tom, že ako taxikári nemusia mať pás. Po
nejakých pokutách jej však vysvetlila policajtka, že to už neplatí. Bol to i telefón a prekročená rýchlosť
v meste o 5 – 10 km/h. To uznáva, keď bol veľký tlak od zákazníkov. Brala tú robotu ako poslanie, že
robí to preto, lebo chce ľuďom pomôcť. Bolo to hlavne kvôli tomu, že nechcela nechať ľudí niekde dlho
čakať. Na otázku či vykonávala v rámci taxi aj funkciu dispečerky pre Žiar nad Hronom, uviedla, že

vždy jeden šofér robil dispečera a vždy na tej zmene, keď bola v robote, tak robievala dispečera ona.
Určite to tak bolo aj toho 26.3.2024. Taxík bol objednávaný cez služobný telefón, ktorý mal vždy jeden
šofér na zmene. Ona už potom používala hands-free a medzi sebou komunikovali cez mobilnú aplikáciu
v telefóne, kde mali stojany na palubnej doske. Hovory od zákazníkov prijímala cez hands-free za jazdy.
Zo začiatku je pravda, že bola postihovaná za rýchlu jazdu častejšie ako ku koncu, keď sa upokojila. Už

sa potom poučila. Na otázku či sa snažila po nehode kontaktovať rodinu obetí, sa vyjadrila, že jej rodinabola na pohrebe H.. Ona po nehode nechodila, bola vtedy na vozíku, nemohla chodiť. Je jej to strašne
ľúto, že sa jednoducho nedokáže ich deťom pozrieť do očí, lebo bola tam a je to na ňu, že ona im zabila
rodičov, čo neurobila. Prisahá, že by si nedovolila nikoho ohroziť. Ohľadne nahlásenia tejto udalosti na

poisťovni sa vyjadrila, že to mal nahlasovať majiteľ, teda pán O.. Tento jej tvrdil, že to nahlasoval, kým
s ňou ešte komunikoval. Už s ňou nekomunikuje vôbec. Povedal, že povinné zmluvné poistenie má
v Komunálnej poisťovni a že to riešil. Ona pracovala pre taxi službu na základe dohody s pánom O..
Tým, že bola živnostník, tak to bola dohoda, teraz nevie presne povedať ako to má v tej zmluve s pánom
O.. Ona mala prvú živnosť na obrábanie kovov a keď urobili dohodu o tom, že bude na živnosť, tak si

ju mala doplniť o dopravu ako jej to povedal. Je pravda, že to už nestihla. A predtým vlastne bola na
dohodu, keď k nemu nastúpila úplne na začiatku. Na otázku, či cez to železničné priecestie chodievala
často, či to dobre poznala, sa vyjadrila, že poznala to a chodila tadiaľ často, nebolo to prvýkrát. Chodili
na Pitelovú tri, štyrikrát denne. Nikdy by si nedovolila ísť tadiaľ ako znalec určil, že išla 40 km/h cez to
železničné priecestie. GPS v tom Peugeote v taxíku poslednú rýchlosť zaznamenanú ukazovala 28 km/
h. Nevie si predstaviť, že by štyridsiatkou vbehla na tie koľajnice. Pred tými koľajnicami, keď vchádzate

od Žiaru, aj keď schádzate z tých koľajníc sú i jamy a nedá sa takou rýchlosťou tade vojsť. A vie, že na
tom priecestí okrem svetiel bola aj zvuková signalizácia. Proste neexistuje, aby nepočula. Nikdy nemala
rádio nahlas, vždy dávala priestor zákazníkom, aby mali pokoj v aute a v prípade potreby sa mohli pýtať.
Takže neexistuje, že by nepočula ten zvuk alebo proste vošla na červenú. Nevie si predstaviť čo by ju
muselo prinútiť vojsť na červenú. Prisahá, že tam nevošla. Neohrozila by nikoho.

Svedok F. N. pred súdom vypovedal, že bol rušňovodičom predmetného vlaku. Začal vtedy zmenou vo
Vrútkach a išli do Hronskej Dúbravy, kde sa otočili a išli smerom naspäť. Prišli k tomu inkriminovanému
priecestiu a zaznamenal náraz. Z jeho pohľadu nebolo vidieť nič, nakoľko ako sedí na stoličke, tak ten
výhľad je obmedzený. Bol tam prítomný aj jeho šéf a ešte nejaký ľudia, ktorý vypovedali. Po náraze došlo

k poškodeniu bŕzd, tak vlak za priecestím samočinne zastavil. Predmetné vozidlo vlastne prvýkrát vnímal
ažpovystúpenízvlaku,keďženebolovôbecvidieť.Tamsútiesklonovépomerytaké,žeidetezmierneho
oblúka a na ľavej strane stál aj nejaký domček, ešte pred tým priecestím. Tam nebolo vidieť nič, že
sa niečo približuje. Čo sa týka vlaku, na tomto fungovali všetky signalizačné bezpečnostné zariadenia.
On ale nemá ako zistiť či to priecestie funguje alebo nie. Čo sa týka videozáznamu z vlaku, ktorý bol

predložený aj polícii, jedná sa o záznam z kamery, ktorá nepochádza z jeho pohľadu, ale iných kamier
na vlaku. Ako rušňovodič sa pozerá dopredu. Má i výhľad do strán, ale nepozerá sa do strán nonstop.
Vozidlo prichádzalo z oblasti pod úrovňou železničného zvršku, kde nevidí. Tiež tam zacláňa ten domček
a cesta sa pred priecestím skláňa dole, takže tam nebolo vôbec vidieť, že sa niečo blíži. Z jeho pohľadu
ako rušňovodiča očakáva, že priecestia sú zabezpečené, čiže neočakáva, že niekto na tom priecestí

bude.

K otázke zisťovania funkčnosti priecestného zabezpečovacieho zariadenia ( PZZ ) súd na hlavnom
pojednávaní vypočul ako svedkov zamestnancov ŽSR O. G. E. a O. M. M.. Svedok O. E. vypovedal,
že pracuje ako vedúci oddelenia zabezpečovacej techniky na Oblastnom riaditeľstve ŽSR Zvolen. V ten

deň, kedy došlo k nehode boli zavolaný prednostom sekcie, aby išli vykonať premeranie PZZ v zmysle
predpisov. Boli tam prítomný traja zamestnanci, pričom vykonali všetky predpísané úkony a merania
podľazápisnice(nachádzajúcasanač.l.75spisu).Nezistilipritomžiadnetechnickénezrovnalosti,ktoré
by mohli spôsobiť nehodu, všetko fungovalo. Premerali predpísané hodnoty prístrojmi, ktoré sú uvedené
v zápise a tiež skontrolovali viditeľnosť výstražníkov a dopravné značenie. PZZ bolo plne funkčné. Jedná

sa o autonómne zariadenie, ktoré nemá žiadneho obsluhujúceho zamestnanca. Spúšťa sa do činnosti
automaticky jazdou vlaku. Koľajové body sú priamym spúšťačom zariadenia do činnosti. Po prejdení
vlaku automaticky spustí zvukovú i svetelnú signalizáciu. Bolo to preskúšané a všetko bolo v poriadku.
Výpravca na stanici v Hronskej Dúbrave má kontrolnú skrinku, na ktorej vidí zelené svetielko, že
priecestie je funkčné. Ak by nebolo funkčné, tak musí robiť určité opatrenia. V tomto prípade bolo všetko

funkčné a výpravca vypravil vlak do K. R.. Aj sa tam boli potom pozrieť a kontrolka svietila. V prípade,
ak by PZZ vykazovalo technickú chybu, tak sa rozsvieti žltá alebo červená kontrolka podľa typu poruchy
a výpravca robí opatrenia ako zníženie rýchlosti vlaku, trúbenie cez priecestie. Obdobne svedok O. M.
M. vypovedal, že pracuje na ŽSR vo funkcii vedúci výkonného pracoviska, Stredisko miestnej správy
a údržby zabezpečovacej techniky vo Zvolene. Vtedy bol vyrozumený pravdepodobne prednostom

sekcie, že došlo k nehode. Bolo to v doobedňajších hodinách. Išli teda na miesto i so svedkom O.
E. a majstrom, ktorý mal meracie prístroje a fyzicky vykonával meranie elektrických parametrov, ktoré
sú predpísané v protokole. Na mieste otvorili domček a postupne vykonávali tie predpísané úkony.
Údaje, ktoré namerali sú uvedené v tom protokole. Nebol zistený žiadny rozpor s predpismi a výsledkommerania bolo, že PZZ fungovalo. Toto zariadenie v poslednom období pred nehodou nemalo evidovanú
nejakú poruchu. Každé zariadenie má predpísané cykly údržby, vrátane vykonávania kontroly a merania.
V čase, keď prechádzal vlak toto PZZ bolo v bezporuchovom stave. Výpravca, ktorý má kontrolku

v dopravnej kancelárii v Hronskej Dúbrave žiadny záznam o poruche neeviduje. Zariadenie sa spúšťa
automaticky, elektrickým skratom tým, že vlak svojou nápravou vyskratuje pravý a ľavý koľajnicový pás.
Mohlo by sa stať, že by sa to nespustilo napr. v prípade, keby bola nejakým spôsobom znečistená koľaj,
čo sa v danom prípade nestalo. Koľaj sa prehliadala a skúšalo sa či tie koľajové body fungujú a nezistili
tam žiadny problém.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na podklade znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie M. K. Q., F., MPH
pod č. 17, 18/2024 a M. R. S. pod č. 9,10/2024 súd zistil, že v prípade pošk. Jozefa Sklenku
bol bezprostrednou príčinou smrti úrazovo -krvácavý šok na podklade polytraumy, ktorú utrpel pri
predmetnej dopravnej nehode ako spolujazdec na ľavom zadnom sedadle osobného auta. Smrti
menovaného nebolo možné zabrániť ani včasne poskytnutou odbornou lekárskou pomocou. Na základe

zranení zistených na tele menovaného pri prehliadke tela a pitve i fotodokumentácie z miesta dopravnej
nehody a vyšetrených okolností možno priebeh zraňujúceho deja s najväčšou pravdepodobnosťou
vysvetliť tak, že následkom nárazu prednej časti koľajového vozidla ( špeciálneho vlaku ) do
pravej bočnej časti osobného motorového vozidla došlo k prudkému spomaleniu, čo zotrvačným
pohybom tela menovaného spôsobilo jeho vymrštenie smerov dopredu a doprava smerom k telu

spolujazdkyne I. H.. Súčasne dochádzalo k deformácii bočnej časti vozidla v zmysle jej stláčania
a vtláčania bočného priestoru kabíny dovnútra vozidla. Distribúcia zranenia na tele zomrelého svedčí
pre pôsobenie mohutného mechanického násilia do oblasti hlavy, hrudného koša, brucha a panvy, čo
viedlo ku vzniku závažných smrteľných zranení. Obdobne v prípade pošk. I. H. znalci konštatovali,
že bezprostrednou príčinou smrti bola centrálna smrť pri poranení hlavy ( trieštivé zlomeniny lebečnej

klenby a spodiny ) s krvácaním mimo cievne riečisko ako následok dopravnej nehody, ktoré utrpela ako
spolujazdec na zadnom pravom sedadle osobného auta pri jeho zrážke s vlakom. Smrti menovanej
nebolo možné zabrániť ani včasne poskytnutou odbornou lekárskou pomocou. Na základe zranení
zistených na tele menovanej pri prehliadke tela a pitve i fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody
a vyšetrených okolností možno priebeh zraňujúceho deja s najväčšou pravdepodobnosťou vysvetliť

tak, že následkom nárazu prednej časti koľajového vozidla ( špeciálneho vlaku ) do pravej bočnej časti
osobného motorového vozidla došlo následkom odovzdania veľkej kinetickej energie jednak k priamym
mechanickým poraneniam spôsobeným súčasťami pohybujúceho sa veľkohmotného telesa smerom
do kabíny a zároveň zotrvačným pohybom tela menovanej spôsobilo jej vymrštenie smerov dopredu
a doprava. Súčasne dochádzalo k deformácii bočnej časti vozidla v zmysle jej stláčania a vtláčania

bočného priestoru kabíny dovnútra vozidla resp. k poškodeniu čelného skla. Distribúcia zranenia na tele
zomrelej svedčí pre pôsobenie mohutného mechanického násilia najmä do oblasti hlavy, čo viedlo ku
vzniku závažných smrteľných zranení hlavy s rozlámaním tvárových a lebečných kostí.

Na základe znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy O. P. K. pod č. 7/2024 ako i výsluchu

znalca na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že znalec ako technickú príčinu dopravnej
nehody vyhodnotil nesprávnu techniku jazdy vodičky vozidla Peugeot 301 v tom, že nerešpektovala
dopravnú značku A26, návestné tabule A27b, A28b, A29b upozorňujúce na železničné priecestie a tiež
nerešpektovala svetelný a zvukový signál priecestného výstražníka a vošla na železničné priecestie do
jazdnej dráhy vlaku, čím vodičovi vlaku vytvorila prekážku náhlu. Prekážka náhla z technického hľadiska

je definovaná ako prekážka, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než je vzdialenosť, na ktorej
môže vodič z povolenej resp. primeranej rýchlosti zastaviť vozidlo, pokiaľ nie je inak obmedzený. Vodič
rušňa jazdil v danom úseku trate rýchlosťou 57,8 km/h, pričom podľa správy ŽSR je rýchlosť v danom
úseku stanovená na maximálne 60 km/h. Vodička použila nesprávnu techniku jazdy tiež vtedy, keď 50
m pred priecestím jazdila rýchlosťou 35 km/h a 20 m pred priecestím začala zrýchľovať, čím prekročila

maximálne povolenú rýchlosť jazdy pred priecestím tzn. 30 km/h. Vodička namiesto brzdenia začala
intenzívne zrýchľovať a rýchlosťou 40 km/h vošla do jazdnej dráhy vlaku. Vodička v mieste 20 m pred
priecestím mohla spozorovať blikajúce červené svetlá výstražníka a mala spomaľovať. Dynamika jazdy
vodičky vozidla Peugeot pred zrážkou preukazuje, že táto nerešpektovala uvedené dopravné značky atiež nespozorovala svetelné a zvukové signály výstražníka. Ak vodička spozorovala len železničnú trať
v mieste križovania s cestou, tak mohla začať rozpoznávať prichádzajúci vlak najskôr v čase 1 sekundy
pred zrážkou, keď sa nachádzala 6,5 m pred koridorom pohybu vlaku. Ak by aj tento vlak spozorovala,

nestihla by nijako reagovať. Vodička nemohla vlak včas vidieť a bola odkázaná na dopravnú značku,
návestné tabule a signály výstražníka, nakoľko vlak sa v tom čase nachádzal v oblasti výhľadu zakrytého
stromami a releovým domčekom vpravo od cesty. Rovnako vodič vlaku mal stromami a releovým
domčekomzakrytývýhľadnaprichádzajúcevozidloatiežhonemoholspozorovaťpreto,ževýhľadzjeho
stanovišťa cez predné okno vo výške 3 metre mu umožňoval vidieť len viac ako cca 30 m pred rušňom

aprekážky,ktorévzniklinatrativovzdialenosťmenejakocca30metrovpredrušňom,nemoholprevýšku
spodnej hrany okna spozorovať. To spôsobilo, že vodič vlaku vozidlo vôbec nevidel a jeho výpoveď, že
zaregistroval náraz, ale nevedel čo sa stalo je technicky prijateľná. Dokazuje to aj kamerový záznam
z kamery umiestnenej na stanovišti vodiča vlaku. Zo simulácie pohybu vozidiel pred zrážkou vyplýva, že
vlak jazdil v úseku 200 m pred zrážkou konštantnou rýchlosťou 57,8 km/h a vozidlo Peugeot 301 jazdilo
najskôr rýchlosťou 35 km/h a vo výjazde z pravotočivej zákruty 20 m pred priecestím začalo zrýchľovať

na 40 km/h a touto rýchlosťou vošlo na priecestie do jazdnej dráhy vlaku. Vodička práve v mieste,
kde mohla spozorovať blikajúce červené svetlá výstražníka a mala spomaľovať, začala pridávať plyn
a zrýchľovať zrýchlením cca 0,6 m/s2, čo vzhľadom na strmé stúpanie cesty zodpovedná intenzívnemu
zrýchleniu. Vodič vlaku použil správnu techniku jazdy, pričom zrážke s vozidlom Peugeot nemohol
zabrániť. Znalec ďalej uviedol, že sa zúčastnil ohliadky na mieste dopravnej nehody dňa 26.3.2024,

v rámci ktorej tiež kontroloval funkčnosť bŕzd a riadenia na vozidle Peugeot. Vozidlo bolo po zrážke
poškodené, pričom pre posúdenie vplyvu funkčnosti riadenia a brzdového systému na vznik a priebeh
nehody vychádzal z dynamiky jazdy vodičky pred zrážkou. Vodička v čase 2,4 sekundy pred zrážkou
v mieste 20 m pred priecestím začala zrýchľovať. Z toho vyplýva, že prípadná závada na brzdovom
systéme by nemala vplyv na vznik a priebeh nehody. Súčasne brzdový systém predmetného vozidla

je dvojokruhový, teda akákoľvek závada na jednom okruhu nespôsobí úplné zlyhanie bŕzd. Čo sa týka
riadenia, tak vozidlo jazdilo pred zrážkou sériou viacerých zákrut, pričom pred priecestím viedla cesta
krátkym priamym úsekom 20 m bez nutnosti zmeny smeru jazdy. Teda ani prípadná porucha riadenia
vozidlanemalavplyvnavznikapriebehnehody.Nahlavnompojednávaníďalejuviedol,žerýchlosťvlaku
pred zrážkou t.j. 57,8 km/h je dokumentovaná diagnostickým zariadením, k čomu aj ŽSR vypracovali

podrobnú správu zo šetrenia. V čase zrážky bola rýchlosť vlaku konštantná. Po náraze tlačil vlak vozidlo
ešte 133 metrov od miesta zrážky. Kamera bola umiestnená na ľavej strane vlaku a táto zachytila vozidlo
Peugeot pomedzi stromy a domy, ako prechádza ku priecestiu, kde prvý záchyt bol 11,3 s pred zrážkou.
Ďalší moment, kedy sa vozidlo zase objaví bol 6,7 s pred zrážkou a potom už len 2,4 s pred zrážkou.
Z toho úseku 2,4 sekundy pred zrážkou sa dala pomerne presne stanoviť rýchlosť vozidla Peugeot, teda

40 km/h, ktorou vodička vošla na priecestie. Vodička mohla pozorovať zabezpečovacie zariadenie viac
ako 20 metrov pred zrážkou ( 25 – 30 m ) a 20 metrov by postačovalo na to, aby zastavila pred priecestím
v prípade, ak by začala intenzívne brzdiť. Vzhľadom na vysoký porast a domček na danom mieste
vodička mohla spozorovať vlak len 1 sekundu pred zrážkou a preto zabránenie zo strany vodičky nebolo
riešené vo vzťahu k spozorovaniu vlaku, ale vo vzťahu k spozorovaniu priecestného zabezpečovacieho

zariadenia, ktoré podľa správy ŽSR a skúšok vykonaných hneď po nehode, bolo funkčné. Uvedené
priecestie bolo tiež riadne označené dopravnými značkami už vo vzdialenosti 240 metrov a potom
každých 80 metrov. Rýchlosť jazdy 50 m pred priecestím upravuje zákon o cestnej premávke na max. 30
km/h. Vodička i napriek rýchlosti 40 km/h mohla zrážke zabrániť, teda prekročenie maximálne povolenej
rýchlosti nie je technickou príčinou dopravnej nehody. K otázkam obžalovanej ohľadne skutočnosti, že

vozidlá Taxi služby ANO sú vybavené zariadením komandér, ktoré zaznamenávalo rýchlosť jazdy aj
polohu podľa GPS, pričom posledný záznam o rýchlosti vozidla bol 27 km/h a znalec uvádza rýchlosť
40 km/h, sa vyjadril, že rýchlosť vozidla vypočítal priamo z pohybu vozidla, kde tento pohyb vozidla
bol viditeľný na kamerovom zázname uvádzané 2,4 sekundy pred zrážkou. Vzhľadom na priestorové
pomery sa dá určiť za aký čas akú dráhu vozidlo prešlo. Rýchlosť, ktorú takto určil potom overil aj

simuláciou v programe PC Crash a táto bola technicky prípustná i z hľadiska tejto simulácie. Čo sa týka
toho komandéra, tento má tiež nejakú hustotu tých záznamov, pričom on tento neskúmal, ale tých 27
km/h sa nemuselo vzťahovať na čas nehody, lebo je otázne ako často komandér ten záznam rýchlosti
uchováva.

Trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému z
nedbanlivosti spôsobí smrť a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania. Jedná sa o trestný
čin, ktorý má charakter prečinu ( § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ). Smrťou sa rozumie biologická smrť
mozgu ( cerebrálna smrť ). V zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumietiež spáchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania,
postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaná A. B. sa
dopustila skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnila všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,
keďže iným osobám z nedbanlivosti spôsobila smrť a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania
tzn. porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona. Obžalovaná ako vodička osobného

motorového vozidla taxislužby zn. Peugeot 301, ev. č. F. pri prechádzaní železničného priecestia č.
SP0523 nerešpektovala výstražné znamenia priecestného zabezpečovacieho zariadenia, čím porušila
predovšetkým ustanovenia § 28 písm. a), písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom
znení ( ďalej len "zákon o cestnej premávke" ), podľa ktorých : „Vodič nesmie vchádzať na železničné
priecestie, ak a) sa dáva výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného
zabezpečovacieho zariadenia, b) sa dáva výstraha prerušovaným zvukom húkačky alebo zvončeka

priecestného zabezpečovacieho zariadenia.“ Porušenie uvedenej povinnosti obžalovanou vodičkou
možno nepochybne považovať za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby tzn. spáchanie
činu závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zákona. Podľa ustálenej judikatúry
sa za porušenie dôležitej povinnosti považuje porušenie takej povinnosti, ktoré má za danej situácie
spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda kde jej porušením môže

ľahko dôjsť k takému následku.

Obž. A. B. je zo spáchania činu bez pochybností usvedčovaná závermi vyššie uvedených znaleckých
posudkov, ako aj výpoveďami svedkov, zápisnicami o obhliadke miesta nehody, listinnými a vecnými
dôkazmi. Obžalovaná v podstate vypovedala, že si na samotnú nehodu ani okolnosti z toho dňa

nepamätá. Nevie si však predstaviť, že by prechádzala cez železničné priecestie v čase výstražnej
svetelnej a zvukovej signalizácie a jazdila by rýchlosťou ako vypočítal znalec t.j. 40 km/h. Uvedené
vylučuje, určite by takto nikoho neohrozila. Cez toto železničné priecestie prechádzala často a poznala
ho. Posledná zaznamenaná rýchlosť vozidla podľa nej bola 26 km/h, k čomu doložila i záznam zo
systému, ktorý používali v taxi službe ( č.l. 435, 436 spisu ). Z hľadiska posúdenia rýchlosti jazdy vozidla

Peugeot 301 bezprostredne pred zrážkou je potrebné vychádzať z výpovede znalca O. P. K., ktorý
vysvetlil, že túto rýchlosť vypočítal objektívne a presne podľa pohybu vozidla pred zrážkou a prejdenej
dráhy, kedy toto vozidlo bolo zaznamenané v čase 2,4 sekundy pred zrážkou na videozázname
z kamery vlaku. Vypočítanú rýchlosť následne overil aj počítačovou simuláciou, ktorá tento výpočet
potvrdzovala. Uvedený údaj o poslednej rýchlosti vozidla pred zrážkou 26 km/h nemožno hodnotiť ako

spoľahlivý, keďže tento nemusí zaznamenávať presne rýchlosť vozidla v 1 - 2 sekundách pred zrážkou,
čo závisí aj od nastavenia hustoty zaznamenávania údajov, presnosti aktuálnej polohy podľa signálu
GPS, prípadného časového posunu medzi záznamom rýchlosti a aktuálnej polohy a pod.. Rýchlosť
vozidla pred zrážkou však nemá rozhodujúci význam z hľadiska posúdenia zavinenia a samotnej príčiny
dopravnej nehody. Napriek tomu, že vodička jazdila pred železničným priecestím rýchlosťou vyššou ako

povoľuje § 27 ods. 3 zákona o cestnej premávke ( ktorá je vo vzdialenosti 50 m pred priecestím najviac
30 km/h ), tak prekročenie maximálne povolenej rýchlosti jazdy nebolo technickou príčinou dopravnej
nehody. Vodička aj z rýchlosti 40 km/h mohla zrážke zabrániť, ak by včas reagovala na signalizáciu
priecestného zabezpečovacieho zariadenia intenzívnym brzdením vozidla. Podstatnou okolnosťou
bola teda otázka funkčnosti alebo prípadnej nefunkčnosti priecestného zabezpečovacieho zariadenia.

V tomto smere bolo vykonané dokazovanie prečítaním správy o zisťovaní príčin vzniku dopravnej
nehody, vypracovanej Železnicami Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti
a inšpekcie, zo dňa 6.6.2024 pod č. 35681/2024/ÚS ŽSR-SBI ZV/12954 ( č.l. 63 – 70 spisu ); výsluchom
svedkov O. G. E. a O. M. M.; prečítaním zápisu z komisionálnej o preskúšania PPZ po nehode ( č.l. 75
spisu ). ŽSR v záveroch uvedenej správy konštatovali, že príčinou vzniku nehody bolo nerešpektovanie

výstrahy priecestného zabezpečovacieho zariadenia ( ďalej „PZZ“ ) vodičkou osobného motorového
vozidla a vojdenie vozidla do priechodného prierezu traťovej koľaje na priecestí v čase, kedy priecestím
prechádzal vlak Služ 93458 VVÚŽ-TÚI. Iné príčiny v súvislosti so vznikom nehody neboli zistené a záver
bol taký, že túto zavinila vodička osobného motorového vozidla A. B.. V správe sa tiež uvádza, že po
nehode bolo vykonané premeranie parametrov PZZ a v zápisnici z premerania bolo konštatované, že

pri nehode bola reléová skriňa riadne uzamknutá a bez známok násilnej manipulácie či poškodenia
a taktiež bezpečnostné závery na ovládacom paneli v dopravnej kancelárii ŽST Hronská Dúbrava
neboli porušené. V záznamníku porúch zabezpečovacieho zariadenia priecestia v reléovej skrini ani v
dopravnej kancelárii ŽST Hronská Dúbrava neboli v čase vzniku nehody evidované žiadne poruchy. PZZbolo v čase vzniku nehody v činnosti, svetelná a zvuková signalizácia boli v poriadku a PZZ vyhovovalo
technickýmnormámapredpisom.Spúšťacíkoľajovýobvodsanachádzalvsmerejazdykpriecestiuvkm
231,913, pričom pri uvedenej rýchlosti vlaku, jazda tohto vlaku na dráhe 398 metrov ako aj výstražný

stav na výstražníkoch priecestia trval minimálne 24 sekúnd. Svedkovia O. G. E. a O. M. M. potvrdili, že
boli osobne prítomný pri predpísaných meraniach a skúške funkčnosti celého technického vybavenia
PZZ, ktoré sa uskutočnili ešte v ten deň po nehode. O tomto je vyhotovený zápis, v ktorom sú uvedené
výsledky meraní predpísaných parametrov, pričom zariadenie bolo plne funkčné a nevykazovalo žiadnu
technickú poruchu.

Pokiaľ ide o vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, z hľadiska zavinenia súd dospel k záveru, že
na strane obžalovanej ide o zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/ Tr.
zákona. Podľa tohto ustanovenia je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. O zavinenie z

nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne. V danom prípade obidve tieto podmienky u
obžalovanej splnené boli, keďže ako vodička osobného motorového vozidla taxislužby zn. Peugeot 301,
ev. č. F. mala právnym predpisom stanovenú povinnosť tzn. nevchádzať na železničné priecestie v čase,
kedy sa dáva výstraha červenými svetlami a výstraha zvukom húkačky priecestného zabezpečovacieho

zariadenia. Porušenie uvedenej povinnosti obžalovanou vodičkou možno nepochybne považovať za
porušeniedôležitejpovinnostiuloženejpodľazákona,keďžeprípadnýkontaktcestnéhovozidlasvlakom
má vždy veľmi závažné následky. Zároveň obžalovaná mala možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody
predovšetkým tým, že by včas reagovala na signalizáciu PZZ a s vozidlom by zastavila v bezpečnej
vzdialenosti pred železničným priecestím. Naproti tomu zo strany rušňovodiča špeciálneho vlaku, ktorý

v tej chvíli prechádzal železničným priecestím objektívne neexistovala žiadna možnosť zabrániť zrážke
s motorovým vozidlom, ktoré mu z technického hľadiska vytvorilo náhlu prekážku. Predpokladom
výroku o vine je zistenie, že medzi zavineným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom
spočívajúcim v ujme na zdraví inej osoby existuje príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ). V predmetnej
veci je z vykonaných dôkazov nepochybné, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo

porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovanej. Obžalovaná si na priebeh samotnej
nehody ani okolnosti, ktoré jej predchádzali nepamätá, no vykonané dôkazy jednoznačne preukázali,
že priecestné zabezpečovacie zariadenie bolo v čase nehody funkčné, nevykazovalo žiadnu poruchu
a nebolo preukázané, že by sa na vzniku nehody podieľali prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, či
už technického alebo iného charakteru ( vis major a pod. ). Vychádzajúc z výsledkov dokazovania súd

preto uznal obžalovanú vinnou v zmysle podanej obžaloby.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po

spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Súd mal preukázané, že obžalovaná A. B. nemá podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ

žiaden záznam. Podľa evidenčnej karty vodiča má od roku 2008 zaznamenaných celkovo 6 priestupkov
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Naposledy bola v roku 2023 postihnutá za prekročenie
rýchlosti jazdy podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v platnom znení, a to
dňa 12.3.2023 ( uložená bloková pokuta 50,-Eur ) a 15.12.2023 ( sankcia napomenutia ). V roku 2020
bola tiež postihnutá blokovými pokutami v sume 10 a 20,-Eur za prekročenie rýchlosti jazdy podľa § 22

ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. a dvakrát za priestupok spočívajúci v používaní
telefónu počas jazdy podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb., za ktoré bola tiež
postihnutá uložením blokových pokút vo výške po 20,-Eur. V mieste trvalého bydliska v obci Kopernica
nebola riešená komisiou verejného poriadku a jej správanie je hodnotené ako slušné ( správa starostuobce na č.l. 365 ). Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu nezistil u obžalovanej žiadne poľahčujúce
ani priťažujúce okolnosti podľa § 36, § 37 Tr. zákona. Po posúdení všetkých okolností prípadu, najmä
miery zavinenia, spôsobu spáchania činu a následku, súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo

výmere 3 rokov a podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 4 roky. Obžalovaná pred spáchaním činu viedla bezúhonný život, pričom
vykonávala prácu taxikárky. Okrem priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nebola
postihovaná za iné protiprávne konania. Sama pripustila, že bola ako vodička taxi služby spočiatku
postihnutá pokutami za telefonovanie vo vozidle, no neskôr už tomu tak nebolo a používala iba hands-

free zariadenie. Prekročenia rýchlosti jazdy sa vyskytli najmä z dôvodu, že nechcela, aby na ňu zákazníci
museli dlho čakať. To ju pochopiteľne neospravedlňuje, no záznamy o priestupkoch nesvedčia o tom, že
by obžalovaná mala byť pred týmto skutkom nejak zvlášť nezodpovednou vodičkou. V danom prípade
akosúduviedolvyššie,obžalovanásíceprekročilapovolenúrýchlosťjazdypredželezničnýmpriecestím,
no vyššia rýchlosť jazdy nebola príčinou dopravnej nehody. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd
obžalovanej zároveň uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo

výmere 5 rokov, keďže k spáchaniu činu došlo pri riadení vozidla obžalovanou v cestnej premávke, a
to práve v dôsledku závažného porušenia právnych noriem upravujúcich pravidlá cestnej premávky. Po
vyhodnotení osoby obžalovanej dospel k záveru, že uložený trest bude dostatočne napĺňať svoj účel
jednakzhľadiskaprevýchovného,akoajpreventívnehoarepresívnehopôsobenianapáchateľku.Počas
skúšobnej doby je obžalovaná povinná viesť riadny život a nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho

konania, v opačnom prípade môže súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodnúť, že uložený trest odňatia
slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná.

Právni nástupcovia zomrelých poškodených si v štádiu prípravného konania uplatnili nároky na náhradu
škody z titulu nákladov spojených s pohrebom usmrtených osôb a tiež náhradu nemajetkovej ujmy.

Podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s
pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
Poškodený J. H., nar. X.X.XXXX, syn nebohých G. H. a I. H. si uplatnil nárok na náhradu škody vo
výške 2.543,-Eur, pozostávajúcej z nákladov súvisiacich s pohrebom nebohých rodičov, fakturovaných
pohrebnou službou M. T. – Orchidea, so sídlom Žiar nad Hronom ( doklady na č. l. 408 - 409 spisu ),

a to v sumách 1.156,-Eur ( zomr. I. H. ) a 1.387,-Eur ( zomr. G. H. ). Keďže tieto nároky boli uplatnené
v súlade s § 46 ods. 3 Tr. poriadku a preukázané listinnými dôkazmi, súd ich v rámci adhézneho konania
poškodenému priznal.

Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ( č.l. 403 – 405 spisu ), súd priznal

náhradu nemajetkovej ujmy najbližším príbuzným nebohých, a to ich deťom J. H., nar. X.X.XXXX, bytom
E. XXX/X, C. D. E., I. K. P. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX, C. a G. H., nar. X.X.XXXX, bytom
F. XXXX/X, K., o to každému vo výške po 20.000,-Eur tzn. po 10.000,-Eur za každého z usmrtených
rodičov. V prevyšujúcich častiach uplatneného nároku ich súd s poukazom na § 288 ods. 2 Tr. poriadku
odkázal na náhradu škody na civilný proces. Trestný poriadok upravuje škodu ako škodu majetkovú,

morálnu a inú ( § 46 ods. 1 Tr. poriadku ), pričom obsahovo tu odkazuje na porušenie či ohrozenie
iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného. Pojem morálna škoda a iná škoda je potrebné vnímať
ako pojmy, ktoré sú v priamej súvislosti so všeobecným pojmom nemajetková resp. imateriálna ujma
v civilnom práve. Rovnako ako pri náhrade škody, aj pri náhrade nemajetkovej ujmy musia byť splnené
základné predpoklady vzniku zodpovednosti, a to zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu,

vznik nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy a zavinenie.
Tieto predpoklady v danom prípade nepochybne splnené boli. Pri rozhodovaní o neoprávnených
zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch nápravy súdy rozhodujú podľa § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka ( ďalej „OZ“ ). Podľa § 13 ods. 1 - 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa

odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch.Výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutejujmya
naokolnosti,zaktorýchkporušeniuprávadošlo.Úpravaochranysúkromia,vrátanerodinnéhosúkromia,

vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa
jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Ústava SR chráni súkromie fyzickej osoby v jej rodinných
vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či
materiálne. V prípade, že medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivcadosahujúurčitúintenzituavykazujúurčitéďalšiecharakteristiky,môžetakoutodeštrukciouvzťahovdôjsť
k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti
za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu

osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej
osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Ustanovenia § 11 a nasl. OZ teda poskytujú aj právny základ
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Súčasťou
súkromného života je život rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, hlavne vzťahy sociálne
a morálne. Úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej

osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby. Náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch,ktorejsapoškodenídomáhalivprejednávanejveci,môžesúdpriznaťvtedy,akbysamorálna
satisfakcia nezdala postačujúca. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy
existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie a dôsledky považuje za
ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či

by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase ( v tej istej situácii ) vnímala aj každá iná fyzická osoba.
Výšku náhrady zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou
úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma v zákone taxatívne stanovenými kritériami tzn.
závažnosťvzniknutejujmyaokolnosti,zaktorýchkporušeniuprávadošlo.Konanímobžalovanej,ktorým

naplnila skutkovú podstatu prečinu usmrtenia došlo k neoprávnenému zásahu do práva poškodených
( detí usmrtených ) na ochranu osobnosti, konkrétne k zásahu do práva na súkromný a rodinný život
ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, ktorému poskytuje ochranu ustanovenie
§ 11 OZ. Rodinný život zahrňuje okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi (deťmi,
rodičmi, prarodičmi, súrodencami a pod.) a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje

neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život.

V posudzovanom prípade tento zásah predstavovaný smrťou rodičov je nepochybne mimoriadne
významným a nenapraviteľným vo vzťahu k deťom nebohých. Rodinné a citové väzby detí a ich rodičov
boli budované od ich narodenia, hoci už nebývali v spoločnej domácnosti, mali medzi sebou navzájom

vybudované dobré vzťahy, rodičom pomáhali, navštevovali sa a udržiavali pravidelný kontakt. V tomto
zmysle pošk. J. H. pred súdom vypovedal, že rodičia ho od malička vychovávali, aby sa z neho stal dobrý
človek. Vždy keď bolo treba, ochotne rodičom išiel pomáhať. Keď mu zavolali telefónom, čo sa stalo, tak
všetko sa zrútilo behom sekundy. Nakoľko býva a pracuje v Žiari nad Hronom a rodičia bývali v Pitelovej,
takže boli v kontakte často, či to boli nákupy, či pomôcť u nich doma. On bol zo súrodencov najbližšie,

tak bol po ruke. Aj súrodenci, vždy keď mali možnosť prísť, keď bola oslava alebo niečo, tak navštevovali
rodičov, chodili často k rodičom aj zo Žiliny i Bratislavy. Tam nebol žiadny dôvod nenavštevovať rodičov.
Ujmu pociťuje i v tom, že všetky zážitky, všetko čo prežili sa behom sekundy skončilo a ostalo prázdno.
Človek sa s tým nevie vyrovnať. Jednoznačne mu rodičia chýbajú. Boli vo vitálnom veku. Otec chodil
s ním na bežky, teda mali aj spoločné aktivity a nedá sa to vrátiť. Pošk. G. H. v podstate uviedol, že

je ťažké niečo k tomu povedať, keď prišli o rodičov. Boli si blízky. Snažili sa pravidelne navštevovať.
Bol to šok, keď sa to stalo. Aj ich dve dcéry to niesli úplne najťažšie. On býva v Bratislave. V podstate
ako najmladší zo súrodencov odišiel. Do 25 rokov s rodičmi býval a bol s nimi zo súrodencov najdlhšie.
Odsťahoval sa za prácou a svojou nastávajúcou manželkou. Pravidelne aspoň dvakrát do mesiaca sa
snažili chodiť rodičov navštevovať. Aj rodičia chodili za nimi. Keď sa im narodili deti, tak im pomáhali

s deťmi, s ich výchovou. Každé letné prázdniny deti trávili čas u starých rodičov. Stratu pociťuje v tom,
že kým rodičia žijú, tak vždy je tam taký pocit nejakej istoty a zázemia. Vždy sa na niekoho spoľahnúť,
keď potrebujete nejakú radu. Možnosť sa niekomu koho poznáte asi najviac v živote, zdôveriť a povedať
si nejaké svoje útrapy, ísť za ním. A z opačnej strany, aj tí rodičia mali vždy sa komu vyspovedať alebo
poprosiť o nejakú pomoc, keby potrebovali. Zdieľanie spoločných chvíľ či už dobrých alebo zlých a to je

celé nenávratne preč. Táto opora chýba. Pošk. I. K. sa pred súdom vyjadrila, že strata, ktorú utrpeli má
také tri úrovne. V prvej úrovni tá materinská láska a cit, čo všetko ako človek máte a čo dostávate od
rodičov. Zrazu sa už nikto naozaj úprimne neopýta ako sa má, o toto už prišla. Ona bola naučená hovoriť
so svojou matkou aj 20 minút denne, veľakrát aj opakovane a už ju nebude nikdy počuť, nemá žiadnu
podporu. Na druhej úrovni, jej deti stratili starkú a starkého. Kto im nahradí tú ich láskavosť a kde budú

vidieť ten vzor pracovitosti, kto bude s nimi prežívať starorodičovskú hrdosť a pýchu na ich úspechy
v živote. A tretia úroveň je tá hodnota ako prišli o možnosť doopatrovať svojich rodičov aj to ako teraz
ukážu svojim deťom, že je to akási povinnosť, že je to hodnota, ktorú oni majú odovzdávať ďalej. Toho
dňa 26.3. sa jej život úplne obrátil na ruby. Vrhla sa do povinností v práci a keď proste ustúpi svojímemóciám, tak to čo vo vnútri nastalo, prázdnota, príšerne to bolí. Nedá sa to slovami povedať. Ona
s rodinou býva v Žiline. Za rodičmi sa snažili dochádzať každý víkend. Nakoľko je učiteľka, tak aj celé
leto a prázdniny trávili spolu. Všetci poškodení sa v podstate tiež vyjadrovali, že obžalovaná ich doposiaľ

vôbec nekontaktovala, aby napr. prejavila nejakú ľútosť ani nič podobné. Smrťou nebohých sa rodinné
väzby ukončili, s nemožnosťou ich opätovného obnovenia.

Pri určení peňažnej náhrady je potrebné konkrétne zohľadniť nenapraviteľný smrteľný následok
vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania obžalovanej, ako aj dôsledky, ktoré smrť vyvolala u

samotných poškodených. V tejto súvislosti treba poznamenať, že účelom finančného zadosťučinenia nie
je kompenzovať poškodeným stratu blízkej osoby. Účelom finančného zadosťučinenia je do istej miery
kompenzovať emocionálne útrapy poškodených, keďže ujmu v nemajetkovej sfére nemožno obnoviť ani
exaktne kvantifikovať. Cieľom je poskytnúť dotknutému subjektu spravodlivé zmiernenie ( satisfakciu )
za neoprávnený zásah do osobnostnej sféry, ktorý sa už nedá napraviť v naturálnej podobe. Súd pri
určení výšky nemajetkovej ujmy v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva prihliadal aj na

výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných obdobných prípadoch, ktorými súdy rozhodovali
v civilných konaniach, či na rozhodnutie ESĽP v prípade B. proti Slovenskej republike, ktorým súd
priznal sťažovateľke nemajetkovú ujmu v sume 25.000,-Eur v súvislosti s neoprávneným zásahom
nekonaním štátnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku viedlo spáchaním trestného činu k zásahu do
jej osobnostných práv, ktoré boli zasiahnuté usmrtením jej oboch maloletých detí ich otcom. V judikatúre

Najvyššieho súdu SR sa ustálil názor, že určenie výšky peňažného zadosťučinenia je výsledkom
individuálneho posúdenia všetkých rozhodných okolností každého prípadu, pričom nemožno vychádzať
zo žiadnej fixnej čiastky aplikovateľnej na všetky prípady, súdy však môžu a v záujme zachovania
proporcionality aj majú prihliadať na sumy priznávané v porovnateľných prípadoch. Vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu súd vychádzajúc z rámca rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v obdobných

prípadoch považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy pre poškodených vo výške po 10.000,-
Eur za usmrtenie každého rodiča. V konaní nebolo sporné, že obžalovaná nesie plnú zodpovednosť na
vzniku dopravnej nehody a následku, spočívajúceho v usmrtení dvoch osôb. Tento následok je v priamej
príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním obžalovanej ako vodičky motorového vozidla.
Nebohí nemali na dopravnej nehode žiadnu spoluvinu. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že poškodení

ako deti nebohých I. H. a G. H. mali s rodičmi pevné citové väzby v porovnateľnej intenzite a všetci
traja pociťujú veľmi vážnu a nenahraditeľnú stratu spôsobenú smrťou svojich rodičov. Súd prihliadal pri
stanovení výšky priznanej náhrady aj na skutočnosť, že poškodení majú vlastné rodiny a s rodičmi už
vspoločnejdomácnostidlhšienežiliatiežzohľadňovalvyššívekusmrtenýchosôb.Ohľadneuplatnených
nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy zo strany vnukov a vnučiek nebohých poškodených : L. K., nar.

X.X.XXXX, E. K., nar. XX.X.XXXX ( deti I. K. P. H. ); J. H., nar. XX.X.XXXX, M. H., nar. XX.X.XXXX
( deti J. H. ); K. H. nar. XX.X.XXXX a B. H., nar. XX.X.XXXX ( deti G. H. ml. ); súd poškodených
v zmysle § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal s nárokmi na civilný proces, nakoľko k otázke posúdenia
prípadného priznania tejto náhrady by bolo nevyhnutné vykonanie komplexnejšieho dokazovania vo
vzťahu ku vzájomným citovým väzbám medzi týmito jednotlivými rodinnými príslušníkmi a usmrtenými

osobami ( ich starými rodičmi ), čo by už výrazne presahovalo rámec trestného konania a neprimerane
by ho predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.