Rozsudok – Dôchodky ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Sas/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100131
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0825100131.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Michalom Magurom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.

XXXXXXXXXXXX,bytomC.XXX/XX,XXXXXA.,právnezastúpený:JUDr.OndrejKrempaský,advokát,
so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29
augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.
februára 2025 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.
decembra 2024 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 13.12.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný

dôchodok zo dňa 25.10.2024. Prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca získal 13 rokov
a 72 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobcovi bol dňa 02.12.2024 priznaný
výsluhový dôchodok, ktorým bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od
04.01.1982 do 30.12.1983 a doba trvania služobného pomeru colníka od 01.12.1991 do 30.09.2024.
Keďže tieto doby boli zhodnotené na účely priznania výsluhového dôchodku, tak na účely starobného
dôchodku tieto doby nehodnotil.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2025 (ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný
rovnako konštatoval, že žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku získal 13 rokov a 72 dní obdobia
dôchodkovéhopoistenia,vdôsledkučohonesplnilpožiadavkuuvedenúv§65ods.1zákonač.461/2003
Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“). Skutočnosť, že žalobca dosiahol dobu

poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia (34 rokov a 309 dní) považuje žalovaný za
nespornú, avšak s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení túto dobu
nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok.3. Žalovaný uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky
poistencovvyplývajúcezozaradeniadoI.aII.kategóriefunkciísamusiapodľa§274zákonaosociálnom
poistenízachovaťnanárokasumystarobnéhodôchodkuvovšeobecnomsystémesociálnehopoistenia,

ajkeďtítopoistencizadobuslužbyzískalidávkyvosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia,pretože
v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Týmto poistencom je pri určení výšky starobného
dôchodku potom potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely
výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť
v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Vzhľadom na

to, že žalobca nezískal obdobie dôchodkového poistenia v I. alebo II. pracovnej kategórii, nie je možné
na jeho situáciu aplikovať tento postup.

II.
Správna žaloba, stanoviská

4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199
anásl.zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejaj„SSP“).Žalobcatvrdí,žerozhodnutiami
správnych orgánov bolo porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku aj napriek skutočnosti,
že splnil podmienky na jeho priznanie. Správne orgány nerešpektujú ustálenú rozhodovaciu prax

správnych súdov a ich postup podľa žalobcu vykazuje znaky diskriminácie, je nepredvídateľný a svoj
postup nevie objektívne a ani rozumne zdôvodniť. Žalobca konštatuje, že celková doba poistenia
nemôže byť u výsluhových dôchodcov hodnotená odlišne. Odlišný prístup spočíva v tom, že do
doby poistenia sa výsluhovým dôchodcom zaradeným v I. a II. kategórii započítava aj obdobie, za
ktoré im bol priznaný výsluhový dôchodok, avšak tým, ktorí v I. alebo II. kategórii zaradení nie sú

a výsluhový dôchodok im priznaný bol sa toto obdobie nezapočítava. Žalobca dosiahol 47 rokov
a 81 dní dôchodkového poistenia, a nie 13 rokov a 72 dní, ako uvádza žalovaný. Žalobca zároveň
poukazuje na viaceré rozsudky, napr. č. k. 7So/138/2011 alebo č. k. 10So/59/2014. Záverom konštatuje,
že závery žalovaného o tom, že ak nebol žalobca zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, tak nie
je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok, ak

mu bol priznaný výsluhový dôchodok, nie je správny. Považuje za preukázané, že správne orgány pri
posudzovaní jeho žiadosti postupovali v rozpore s právnymi predpismi a nebrali do úvahy rozhodovaciu
prax súdov. Navrhuje, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie.

5. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril dňa 28.04.2025. Uviedol, že žalobcovi bol priznaný výsluhový
dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do
zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné
postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie
základy dosiahnuté počas služby colníka nie je možne hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo

všeobecnom systéme. Tieto je možné hodnotiť len tým poistencom, ktorým sa podľa § 274 zákona
o sociálnom poistení zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. alebo II. pracovnej kategórie
a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok. Žalovaný
požaduje, aby správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 11.06.2025, pričom zotrval na svojej žalobnej
argumentácii. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené dňa 30.06.2025 žalovanému, ktorý v predmetnej veci
nepredložil správnemu súdu ďalšie stanovisko.

7. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.11.2025, na ktoré sa dostavil právny zástupca

žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu stručne zopakoval žalobnú
argumentáciu s tým, že vo výsledku mal žalovaný priznať žalobcovi starobný dôchodok so započítaním
obdobia služobného pomeru. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na dôvodoch napadnutého
rozhodnutia a navrhla správnu žalobu zamietnuť.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov8. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

9. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

10. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“) pod pojmom policajt
sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru,
Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru
väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj
„Dohovor“), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok

a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

13. Správny súd, konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu
a konštatoval, že je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas.

14. Premetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že žalobca
nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia.

15. Z obsahu administratívneho, ako aj súdneho spisu vyplýva, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek, teda
63 rokov, dňa 13.04.2024. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, na výpočet ktorého mu bola
zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 04.01.1982 do 30.12.1983 a doba služobného pomeru
colníkaod01.12.1991do30.09.2024,spolu34rokova309dní.Vovšeobecnomsystémedôchodkového

poistenia žalobca získal 13 rokov a 72 dní dôchodkového poistenia, preto mu starobný dôchodok nebol
priznaný.

16. Spornou je otázka, či má byť doba, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre priznanie výsluhového
dôchodku, zohľadnená ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na

priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

17. V danej problematike existuje pomerne obsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorá obdobne prípady detailne analyzuje. Z množstva judikatúry správny súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, v ktorom cituje

z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15.08.2012, ktorý
konštatoval nasledovné: „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia
rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitnýsystém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe
hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho

poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme
sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia
a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).

Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov,
sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to
aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových
dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené
len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo
všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného

systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa §60 ods. 2 zákona
o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby
v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný
starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania

týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii
poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec.
Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.

Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní
vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia
(bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca
nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by
malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia

ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o

spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá
z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,

následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov
osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby doba služobného
pomeru nebola považovaná za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.
Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady, kedy sa určuje výška invalidného výsluhového
dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v zmysle ustanovení zákona
č. 328/2002 Z.z.

19. Správny súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, ktorý nezohľadnenie obdobia trvania služobného
pomeru žalobcu odôvodnil tým, že žalobca nezískal v zamestnaní zaradenom do I. alebo II. kategórie
funkcií dobu služby aspoň 15 rokov, z ktorého dôvodu mu nárok na znížený dôchodkový vek nevznikol,
opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa

26.04.2017, z ktorého vyplýva, že „Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej
pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii
funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňuXX.XX.XXXX, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa §
65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a
všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu

hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128.“ Uvedené pritom možno aplikovať aj na prípad žalobcu.

20. Takáto argumentácia žalovaného je v zmysle vyššie uvedenej judikatúry vo vzťahu k prejednávanej
veci absolútne irelevantná. Výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon

služobného pomeru vo zvýhodnenej pracovnej kategórii má vplyv na zníženie dôchodkového veku a
určenie sumy starobného dôchodku, a netýka sa vymedzenia dôb dôchodkového poistenia.

21. Správny súd má s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že je potrebné vypočítať teoretickú
sumu starobného dôchodku žalobcu, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj
osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok krátiť v zmysle

čl. 33 ods. 2 Dohovoru koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia (delenec), a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby
v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Odlišným postupom by sa doby
poistenia poistenca stratili a neboli by zohľadnené spôsobom zodpovedajúcim zámeru zákona.

22. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že prvostupňový orgán ani žalovaný
nepostupovali v súlade so zákonom, nakoľko obdobie dôchodkového poistenia nadobudnuté
v osobitnom systéme sociálneho poistenia nezohľadnili pre účely nároku na starobný dôchodok.

23. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie nie

je v súlade so zákonom, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1
písm. c) SSP. Z tohto dôvodu správny súd obidve rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu
na ďalšie konanie v súlade s § 191 ods. 4 SSP.

24. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového orgánu opätovne posúdiť nárok žalobcu na

starobný dôchodok v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít a zároveň bude povinný
toto rozhodnutie náležite odôvodniť.

25. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom

Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.