Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52C/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119203910
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1119203910.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenému: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 631,32 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.03.2019 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.262,63 eur a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil

tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo v Nitre na kruhovom objazde ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo
k poškodeniu motorového vozidla EČV: B.. Spomenuté motorové vozidlo bolo poškodené tak, že pri
vychádzaní z kruhového objazdu mu do jazdnej dráhy vbehlo motorové vozidlo EČV: Z.. V čase škodovej
udalosti bolo motorové vozidlo EČV: B. havarijne poistené u žalobcu a motorové vozidlo EČV: Z. bolo
povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vodiči poškodených motorových vozidiel spísali správu o
nehode, v ktorej ako vinník je označený vodič motorového vozidla EČV: Z.. Žalobca vzniknutú škodu
na motorovom vozidle EČV: B. likvidoval z havarijného poistenia rozpočtom a poškodenému vyplatil

poistné plnenie v sume 1.262,63 eur. Následne žalobca listom zo dňa 14.06.2017 vyzval žalovaného
na úhradu sumy 1.262,63 eur. Žalovaný na žiadosť žalobcu reagoval tak, že z popisovaného priebehu
škodovej udalosti nie je možné pričítať zodpovednosť za zavinenie nehody jeho poistenému, a preto
nárok žalobcu považoval za neoprávnený. Žalobca si preto uplatnil tento svoj nárok na súde.

2. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 22.07.2020 platobný rozkaz sp. zn. 32Cb/37/2019, proti ktorému
žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Z dôvodu podaného odporu Okresný súd Bratislava I

uznesením sp. zn. 32Cb/37/2019 zo dňa 02.09.2020 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

3. Žalovaný v odpore uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu o dátume škodovej udalosti, jej účastníkoch
a poistných vzťahoch sú správne. Poprel však skutkové tvrdenia žalobcu o zodpovednosti za vzniknutú
škodu a rozsahu poškodení motorového vozidla. Z predloženej fotodokumentácie, listinných dôkazov
a opisu škodovej udalosti podľa žalovaného vyplýva, že za vznik škodovej udalosti nezodpovedá
poistený u žalovaného. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla

poisteného u žalovaného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle Škoda Superb (motorové vozidlo
havarijne poistené u žalobcu). Z opisu priebehu škodovej udalosti podľa žalovaného vyplýva, že k
stretu motorových vozidiel došlo tak, že do motorového vozidla poisteného u žalovaného, ktoré jazdilo
v pravom jazdnom pruhu kruhového objazdu, vrazilo motorové vozidlo havarijne poistené u žalobcujazdiace v ľavom jazdnom pruhu kruhového objazdu, pretože chcelo náhle opustiť kruhový objazd.
Záver uvedený v správe o nehode je výsledkom subjektívneho vnímania účastníkov škodovej udalosti,
pričom takáto dohoda nemôže meniť priebeh škodovej udalosti alebo ustáliť skutočného vinníka. Navyše

poistený u žalovaného v e-maile zo dňa 12.04.2017 odmietol zavinenie na strane svojho vodiča, a preto
sú okolnosti spísania správy o nehode pochybné. Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti
zo strany poisteného u žalovaného. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.09.2020 poukázal na to, že účastníci škodovej udalosti
zo dňa XX.XX.XXXX si splnili svoju zákonnú povinnosť vypísať záznam o nehode. Z tohto záznamu
vyplýva, že vodiči zhodne označili za vinníka škodovej udalosti poisteného u žalovaného a správu na
znak súhlasu obaja účastníci škodovej udalosti podpísali. Záznam o nehode je formulárom zavedeným
na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody, pričom ide o primárny podklad na účely určenia vinníka
škodových udalostí.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.10.2020 uviedol, že žalobca sa mylne domnieva, že
predložením správy o nehode je jeho nárok na náhradu škody preukázaný, a teda sú splnené všetky
podmienky pre vyplatenie poistného plnenia. Žalobca svoj nárok odvodzuje iba zo záznamu o nehode,
pričom ale nejde o verejnú listinu, a tak skutočnosti tam uvedené nemožno považovať za pravdivé bez

ďalšieho dokazovania. Správa o nehode nemôže byť dostatočným podkladom pre refundáciu, ak je jej
obsah v rozpore s nehodovým dejom. Žalovaný zotrval na tvrdení, že žalobca nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla u žalovaného a škodou vzniknutou na
motorovom vozidle havarijne poistenom u žalobcu.

6. Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 32Cb/37/2019-165 zo dňa 29.04.2022 tak,
že (I.) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 631,32 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, (II.) vo zvyšku žalobu zamietol a (III.) žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Voči výrokom (I.) a (III.) tohto rozsudku podal žalovaný v stanovenej lehote odvolanie.
O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Cob/93/2022-213 zo dňa 28.02.2024,

ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 29.04.2022 v časti zaväzujúceho výroku I. a v súvisiacom
výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku (t. j. v časti o
zaplatenie sumy 631,31 eur) zamietnutá, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.04.2022 č.
k. 32Cb/37/2019-165 nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2022.

7. Mestský súd Bratislava III následne spor v zmysle § 18n ods. 3 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a
obvodoch súdov Slovenskej republiky postúpil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tunajšiemu súdu.

8. Súd tak vo veci samej rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 631,32 eur.

9. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: záznam o dopravnej nehode, hlásenie
škodovej udalosti žalobcovi, kalkulácia opravy, list žalobcu zo dňa 13.06.2017, výpis z účtu žalobcu zo
dňa 14.06.2017, list žalobcu zo dňa 14.06.2017, stanovisko žalovaného zo dňa 12.04.2017, emailová
komunikácia medzi žalobcom a žalovaným z júla 2017.

10. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: stanovisko žalovaného zo dňa 12.04.2017,
emailová komunikácia medzi žalovaným a spoločnosťou NISAZ s.r.o. zo dňa 12.04.2017, fotografia
miesta škodovej udalosti, fotografie poškodených vozidiel - 26 ks fotografií poškodeného vozidla značky
Fiat a 40 ks fotografií poškodeného vozidla značky Škoda.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených
v súdnom spise a výsluchom svedkov F. X. (vodič motorového vozidla havarijne poisteného u
žalobcu) a F. E. (vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného), pričom na
základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil

nasledovný skutkový stav:12. V konaní bolo nesporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo v Nitre na kruhovom objazde ku škodovej
udalosti medzi motorovým vozidlom EČV: B. vedeným F. X. a motorovým vozidlom EČV: Z. vedeným
F. E..

13. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že motorové vozidlo EČV: B. malo v súlade so záznamom
o nehode poškodený pravý predný svetlomet, pravý predný nárazník, pravý predný blatník a kapotu.
Motorové vozidlo EČV: Z. malo poškodenú zadnú ľavú časť - zadný ľavý nárazník a zadný ľavý blatník
(rovnako je to uvedené aj zázname o nehode).

14. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že v čase škodovej udalosti bolo motorové vozidlo EČV: B.
havarijne poistené u žalobcu a motorové vozidlo EČV: Z. bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.

15. Takisto nebolo sporné, že vodiči poškodených motorových vozidiel spísali správu o nehode, v ktorej
je ako vinník označený vodič motorového vozidla EČV: Z..

16. Nesporným v konaní bolo aj to, že žalobca vzniknutú škodu na motorovom vozidle EČV: B. likvidoval
z havarijného poistenia rozpočtom a poškodenému vyplatil poistné plnenie v sume 1.262,63 eur.

17. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca listom zo dňa 14.06.2017 vyzval žalovaného na

úhradu sumy 1.262,63 eur. Žalovaný na žiadosť žalobcu v ich vzájomnej
e-mailovej komunikácii reagoval tak, že poistnú udalosť po prešetrení zamietol. Uviedol, že z
popisovaného priebehu škodovej udalosti nie je možné pričítať zodpovednosť za zavinenie nehody jeho
poistenému. Poistený si nebol vedomý zavinenia. Poistený sa nachádzal v kruhovom objazde a nemenil
jazdný pruh, jazdný pruh menil poškodený, ktorý vychádzal z kruhového objazdu. Vinu za predmetnú

škodovú udalosť preto nesie poškodený.

18. Na pojednávaní konanom dňa 13.08.2021 súd vypočul svedka F. X. (vodiča motorového vozidla
havarijne poisteného u žalobcu). Svedok opísal priebeh škodovej udalosti tak, že vošiel do vnútorného
kruhu kruhového objazdu, pričom po jeho pravej strane mal vozidlo, ktoré odbáčalo doľava, t. j.

pokračovalovjazdekruhovýmobjazdom.Vozidlopodľavýpovedesvedkabolohneďvedľaneho.Svedok
chcel z kruhového objazdu vyjsť, a preto dal prednosť tomuto motorovému vozidlu a za tým účelom
zastavil (svedok opakovane uviedol, že v kruhovom objazde zastavil). Motorové vozidlo, ktorému dal
prednosťhoalezachytiloľavouzadnoustranou.Vodičdruhéhomotorovéhovozidlasisvojuchybuuznal,
spísali záznam o nehode.

19. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2021 súd vypočul svedka F. E. (vodiča motorového vozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovaného). Svedok uviedol, že ku škodovej udalosti došlo na kruhovom
objazde v Nitre. Jazdil vo vonkajšom pruhu kruhového objazdu a chcel z neho vyjsť na treťom výjazde,
zatiaľ čo vodič X. chcel kruhový objazd opustiť na druhom výjazde. Vodič X. mu vbehol do pruhu a

svedok ho zachytil zadnou časťou motorového vozidla. Svedok doplnil, že jeho motorové vozidlo bolo
trochu popredu. Podľa svedka vodič X. nestál, ale bol v pohybe a vbehol mu do jazdného pruhu. Spísali
správu o nehode, v ktorej bol svedok označený za vinníka, avšak s odstupom času si nie je vedomý, že
chyba bola na jeho strane. Poprel, že vyšiel zo svojho jazdného pruhu.

20. Z dôvodu rozporov medzi výpoveďami svedkov súd vykonal konfrontáciu svedkov F. X. T. F. E., ktorá
ale spornosť nedokázala úplne odstrániť, pretože svedkovia zotrvali na skorších výpovediach. Svedok X.
uviedol,žeakbynedalvodičoviE.prednosť,takhotrafídoprednejčastialebodoboku.Zjazdnéhopruhu
nevytŕčal. Poškodenia korešpondujú s takým priebehom škodovej udalosti, že bol zachytený vozidlom
vedeným vodičom E.. Svedok E. uviedol, že vodič X. musel vojsť do jeho jazdného pruhu, pretože ho

zachytil zadnou časťou motorového vozidla. Uviedol, že vodič X. do neho nenabúral, ale on ho zachytil,
pretože musel byť v jeho jazdnom pruhu. V spätnom zrkadle motorové vozidlo vedené vodičom X.
nevidel. Obaja svedkovia sa zhodli na tom, že vodič E. bol pred motorovým vozidlom vedeným vodičom
X., ako aj na tom, že prednosť mal vodič E..

21. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

22. Podľa § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky
zákonník") fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnoupovahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

24. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

26. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

27. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté

plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

28. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu

poistiteľ poskytol.

29. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej len "zákon č.
381/2001 Z. z.") na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového

vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: a) škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou

veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

31. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

32. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.33. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

34. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca totiž v konaní neuniesol svoje dôkazné
bremeno ohľadom preukázania rozhodujúcej spornej skutočnosti, že predmetnú škodovú udalosť
zavinilo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené u žalovaného, a nie motorové vozidlo havarijne

poistené u žalobcu. Nedošlo teda k preukázaniu základného predpokladu vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka,
a to preukázaniu tej spornej skutočnosti, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného.

35.Žalobcavychádzalzozákladnéhopredpokladu,žeškodunamotorovomvozidlehavarijnepoistenom

spôsobil (zavinil) vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalobca v rámci
havarijného poistenia vyplatil svojmu poistníkovi poistné plnenie vo výške 1.262,63 eur. Žalobca sa
preto domnieval, že na neho v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešiel nárok na náhradu
škodu voči škodcovi (vinníkovi predmetnej škodovej udalosti), resp. priamy nárok poškodeného voči
poisťovateľovi škodcu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Pri stanovení zavinenia za

vznik škodovej udalosti (t. j. prevádzkou ktorého vozidla bola spôsobená škoda) žalobca vychádzal zo
záznamu o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom obaja vodiči súhlasili s tým, že škodovú
udalosť zavinil vodič vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Ako sa však správne bránil
žalovaný, záznam o dopravnej nehode nie je verejná listina, ktorá by v zmysle § 205 Civilného sporového
poriadku potvrdzovala pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje (potvrdzuje), ak nie je dokázaný opak.

Ide o súkromnú listinu, takže v prípade existencie sporu ohľadom skutočností v nej osvedčovaných
(potvrdzovaných) dôkazné bremeno ohľadom ich preukázania zaťažuje toho, kto tvrdí existenciu týchto
sporných skutočností a kto z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.

36. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli

preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

37. Keďže žalovaný spochybnil pravdivosť skutkového tvrdenia o zavinení dopravnej nehody uvedeného

v zázname o dopravnej nehode, išlo o spornú skutočnosť. Úspech žalobcu v spore pritom závisel
od preukázania tejto spornej skutočnosti, preto bol nositeľom dôkazného bremena v prejednávanom
prípade práve žalobca.

38. Žalovaný už v podanom odpore spochybnil zodpovednosť vodiča vozidla povinne zmluvne

poisteného u žalovaného za predmetnú škodovú udalosť. Žalovaný okrem iného poukázal aj na
vyjadrenie svojho poistníka (spoločnosti NISAZ s.r.o.), v zmysle ktorého si vodič F. E. nie je vedomý
zavinenia dopravnej nehody. Súd za účelom odstránenia spornosti tejto skutočnosti podstatnej pre
rozhodnutievovecinariadilvýsluchobochvodičovmotorovýchvozidiel,resp.ichvzájomnúkonfrontáciu,
no na základe takto vykonaného dokazovania sa túto spornosť nepodarilo odstrániť. Obaja svedkovia

totižzotrvalinatom,žeškodovúudalosťnezavinili.VodičF.E.tvrdil,žedruhévozidlomunedaloprednosť
a vošlo do jeho jazdného pruhu. Vodič F. X. naopak tvrdil, že prednosť druhému vozidlu dal, avšak toto
vošlo do jeho jazdného pruhu. Vodič F. E. pritom vo svojej svedeckej výpovedi zrozumiteľne vysvetlil,
prečo v zázname o dopravnej nehode súhlasil s tým, že dopravnú nehodu zavinil on. Uviedol, že druhý
vodič F. X. bol pri spisovaní záznamu o dopravnej nehode "aktívnejší". Uviedol, že na neho po nehode

hneď vybehol s tým, že ho obviňoval, že je na vine, až to nakoniec v danej chvíli zostalo tak, že sa
to zvalilo na neho. On si napriek tomu nebol istý svojím zavinením, preto na druhý deň pri spisovaní
papierov u svojho "poisťováka" zaškrtol, že si nie je vedomý, že spôsobil nehodu. Iný dôkaz preukazujúci
túto spornú skutočnosť v konaní vykonaný nebol. Uvedené nebolo možné vyvodiť ani z miery a rozsahupoškodení oboch motorových vozidiel vyplývajúcich z predložených fotografií. Posudzovanie priebehu
predmetnej dopravnej nehody, jej vzniku a príčiny je pritom odbornou otázkou, ktorú si súd nemôže
vyhodnotiť sám, ale na jej posúdenie by bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie v odbore "cestná

doprava". Dokazovanie v tomto smere však žalobca v konaní nenavrhol.

39. Keďže v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ
(žalovaný) povinný z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
nahradiť poškodenému iba preukázané nároky na náhradu škody, bolo úlohou žalobcu, aby v konaní

uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia právnej povinnosti poisteného u žalovaného
a že práve následkom porušenia tejto povinnosti bol vznik škody na motorovom vozidle havarijne
poistenom u žalobcu. Z dôvodu existencie pochybností, nejednoznačnosti a vzájomne si odporujúcich
tvrdení ohľadom priebehu škodovej udalosti, t. j. pochybností o splnení predpokladov pre vznik nároku
na náhradu škody, bolo potrebné prijať záver o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu.
Následkom neunesenia dôkazného bremena bolo potom zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.