Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 13, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sa/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100368
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi:OkresnýúradŽilina,katastrálnyodbor,sosídlomVysokoškolákov8556/33B,01008Žilina,za
účasti účastníka konania: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o odvolaní navrhovateľa
proti rozhodnutiu odporcu č. V 1222/12 zo dňa 03.04.2012, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie odporcu č. V 1222/12 zo dňa 03.04.2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca odporcu – Správa katastra Žilina rozhodnutím č. V 1222/12 zo dňa 03.04.2012
podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „katastrálny zákon“) rozhodol
tak, že návrh na vklad záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 027/2012–ŠTE
uzatvorenej dňa 20.01.2012 do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV
č. XXXX pre k. ú. C., bližšie popísaným v zmluve zamietol.
2. Záložné právo malo vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 027/2012–ŠTE zo dňa

20.01.2012, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom (záložným veriteľom) – POHOTOVOSŤ, s.r.o..
D. XX, XXX XX E., IČO: 35 807 598 a záložcom A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX
XX C., v zastúpení ProHelp – združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05
Bratislava na základe dohody o splnomocnení zo dňa 20.01.2012. V zmysle článku II. Zmluvy o zriadení
záložného práva sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech záložného
veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú

na základe Zmluvy o úvere č. 501000439 zo dňa 02.08.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na
strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi, na vrátenie istiny úveru v sume 400,- Eur, poplatku v sume 208,- Eur, úrokov z omeškania
v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania do zaplatenia.
3. Odporca po preskúmaní zmluvy a priloženého spisového materiálu v odôvodnení rozhodnutia
poukázal na to, že záložca A. B. bol pri uzatváraní Zmluvy o zriadení záložného práva 027/2012–

ŠTE zo dňa 20.01.2012 zastúpený občianskym združením ProHelp, so sídlom Povraznícka 18,
Bratislava. Dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom A. B. a splnomocnencom ProHelp –
združenie občianskoprávnej pomoci bola spísaná formou štandardného predtlačeného formulára,
ktorého znenie záložca nemohol ovplyvniť, keďže je súčasťou „úverového balíka“. Uviedol, žez takejto dohody je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy záložný veriteľ presadzoval nimi
vybraného splnomocnenca, pričom k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu – splnomocniteľa,
ale záložného veriteľa. Základným predpokladom prejavu slobody je podľa odporcu pri splnomocnení

slobodný výber splnomocnenca a konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporov záujmov
definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporca konštatoval, že konanie záložného
veriteľa predstavovalo zároveň vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane
spotrebiteľa zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľov. Poukázal pritom na ust. § 28 ods. 1, § 30 ods. 5, § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona

a na ust. § 22 ods. 1, 2, § 39 a § 53 Občianskeho zákonníka.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 07.05.2012, v ktorom poukázal
na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a uviedol, že správny orgán bol povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje
správny orgán. Navrhovateľ konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade
s príslušnými ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňala všetky náležitosti platného

právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle
riadne uzatvorenej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre
neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp, združeniu občianskoprávnej pomoci,
plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace

s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Uviedol, že správny orgán videl neprípustnosť predmetného
plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ k otázke
rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade
nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení,
ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa – záložcu a na jeho

žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzavretý medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej

dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán teda podľa navrhovateľa nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v dohode o splnomocnení nesprávne
právne posúdil, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Z tohto dôvodu žiadal rozhodnutie

správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5.Podľa§492ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalej„SSP“)konaniapodľatretej
časti piatej hlavy O.s.p., ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia
podľa doterajších predpisov.
6. Podľa § 250l ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) podľa ustanovení

tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
7. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že dňa 01.07.2016 nadobudol
účinnosť nový procesný predpis, ktorým sa spravuje konanie pred správnymi súdmi – zákon č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov. V posudzovanom prípade ide o konanie podľa tretej hlavy piatej
časti O.s.p. a toto súdne konanie bolo v zmysle § 250m ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej „O.s.p.“) a judikatúry Najvyššieho súdu SR začaté doručením opravného prostriedku
správnemu orgánu, nie až predložením veci správnym orgánom správnemu súdu. Z obsahu spisu

vyplynulo, že opravný prostriedok navrhovateľa bol odporcovi doručený dňa 14.05.2012 (podaný na
poštovú prepravu dňa 10.05.2012), teda pred nadobudnutím účinnosti SSP, preto správny súd v tomto
konaní postupoval a rozhodoval podľa príslušných ustanovení O.s.p.
8. Správny súd zároveň konštatuje, že ako s odporcom konal s Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor, ktorý je právnym nástupcom Správy katastra Žilina podľa z.č. 180/2013 Z.z. účinného od

01.10.2013.
9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu
rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutéhorozhodnutia) a rozhodnutie a postup správneho orgánu – odporcu nebol v rozpore so zákonom, preto
rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
10.Vsprávnomsúdnictvepreskúmavajúsúdynazákladežalôbaleboopravnýchprostriedkovzákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).
11. V preskúmavanej veci správny súd zistil, že Správe katastra Žilina bol dňa 23.02.2012 doručený
návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 027/2012–ŠTE uzatvorenej dňa 20.01.2012 do

katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená
Zmluva o zriadení záložného práva č. 027/2012–ŠTE, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom
– navrhovateľom a záložcom – účastníkom konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení
– ProHelp – združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom
záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve
účastníka konania. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. 027/2012–ŠTE (konkrétne z bodu II.

Zmluvy) vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným
nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa – navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 501000439 zo
dňa 02.08.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka.
12. Z administratívneho spisu, konkrétne z dohody o splnomocnení uzavretej medzi

splnomocniteľom A. B. a splnomocnencom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení D. A., predsedom združenia, správny súd zistil, že dohoda bola
vyhotovená vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec bol v rámci predtlače už dopredu
vpísaný. Z dohody o splnomocnení správny súd ďalej zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti
resp. v spojitosti so zmluvou o úvere č. 501000439 uzatvorenou medzi účastníkom konania A.

B. a spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1.
(bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených
v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto
rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie

ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4. dohody o

splnomocnení boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.
13. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
právknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)(ďalej„katastrálnyzákon“)právaknehnuteľnostiamzozmlúv
uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

15. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne.
16. Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa

katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
17. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“)
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
18. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
26. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
28. Katastrálny zákon v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia t. j. k 03.04.2012
v ust. § 4 ods. 1 zakotvoval, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach

k nehnuteľnostiam v katastri. Správa katastra mala v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako
orgán štátnej správy kompetenciu rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv
k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. V priebehu vkladového
konania posudzovala podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú
uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný

postup, pri ktorom správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by
mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
29. Správa katastra (v súčasnosti Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor) ako orgán štátnej

správy bola orgánom štátu, ktorý v rámci svojej kompetencie podľa katastrálneho zákona realizoval
záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata
hlava – spotrebiteľské zmluvy a príloha k Občianskemu zákonníka bod 1) a do zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

30. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z
hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Súd dospel k záveru, že odporca vydal správne
rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre
neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva,
ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon

potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených
dôvodov.
31. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili platne dohodu
o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ

splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody
o plnej moci žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností
32. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom

prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode
o splnomocnení ako predtlači na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca
– ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená
osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúťkto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t. j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný
prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je datovaná splnomocniteľom
v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované

podpísaním dohody o splnomocnení a je preto otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia
dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť
podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda
o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa dlžníkovi,
nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní.

Za nepresvedčivé správny súd považoval aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola
uzavretánažiadosťdlžníka,akformulárdohodymalzástupcanavrhovateľadopredupripravený,vrátane
určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení
vyplýva, že účelom jej uzavretia je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j.
zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme
zastúpeného. Správny súd uvádza, že nebola nijako preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola

vypísaná dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho
za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nebolo zrejmé, či boli
už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne
po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom), znamenalo by to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase
podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu – k nakladaniu s akými

jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil.
33. Správny súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia stotožnil s tvrdením právneho predchodcu
odporcu uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako
na predtlačenú – formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru – navrhovateľom,
obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená

spolu s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníka konania bez možnosti jeho
slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa správneho súdu právny predchodca odporcu
postupoval správne, keď skúmal platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej Zmluve
o zriadení záložného práva č. 027/2012–ŠTE a dospel k záveru o tom že plnomocenstvo obsahuje

neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľov zakázaná
z dôvodu hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov.
34. Správny súd konštatuje, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania
ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp – združením občianskoprávnej pomoci so
sídlom v Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp.

spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania,
dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne
záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto
analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu
z dôvodu toho, že podľa názoru správneho súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi

navrhovateľom a účastníkom konania, t.j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani
dohody o splnomocnení. Navrhovateľ má podľa výpisu z Obchodného registra SR v predmete činnosti
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na
druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo
preukázané, že by si účastník konania bral úver – pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej

svojej obchodnej činnosti (t.j. ide o spotrebiteľa – § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda
o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
35. Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č. 79/2014 judikoval rozsudok NS SR z 11.06.2013
sp.zn. 1Sžr/150/2012, z právnej vety ktorého vyplýva, že ak splnomocniteľovi – úverovému dlžníkovi
je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a ak osoba splnomocnenca viackrát

vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov
úverového dlžníka. Ak preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu súvisí s otázkou práv spotrebiteľa,
správny súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vždy preverí,

či týmto právam bola poskytnutá náležitá ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy,
keď táto skutočnosť nebola výslovne namietaná žiadnym účastníkom súdneho konania.
36. Vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru NS SR je zrejmé, že na daný prípad je potrebné aplikovať
aj ustanovenia § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, žesúvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody)
a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o

splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o
splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda
nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny

a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou
zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol
na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola
riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme
predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol

ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu,
ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného
formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné
podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej

mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za
neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca združenia nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť
záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver odporcu o potrebe zamietnuť predložený návrh
na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona.

37. Správny súd v kontexte uvedeného poukazuje aj na závery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn.
10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013 a Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 10Sžr/1/2021 zo dňa 24.02.2022 a sp. zn. 1Sžr/1/2021 zo dňa 03.08.2022.
38. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na

daný prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že
v rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť,
že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne
poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné
údajeumožňujúcesplnomocniteľovirýchlykontaktsosplnomocnencom,čovšetkovyvolávapochybnosti

o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania
záujmov splnomocniteľa. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe
ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na
zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľností úverového dlžníka,
nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku

sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.
39.Pokiaľodvolateľvodvolanípoukazovalajnaďalšiedôvody,prektorémalbyťvkladpovolený,správny
súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nebolo možné na ne prihliadnuť v
tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o
nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej

neplatnejzáložnejzmluvybolsprávny.Záverodporcuonutnostizamietnuťnávrhnavkladztohtodôvodu
nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i
len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený.
Správnysúdpretoďalšieodvolacienámietkyuvádzanévodvolaníužnepovažovalzarelevantnéprivodiť
pre navrhovateľa iný záver, než k akému dospel odporca. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci

správny súd považoval skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou (§ 39 v spojení s § 22
ods. 2 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný
titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným
zástupcom. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods.
3 katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie

vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona, a preto sa správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nevenoval všetkým odvolacím argumentom navrhovateľa.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako
vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..41. Správny súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľ v konaní nebol
úspešný s poukazom na znenie § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou správneho súdu na Najvyšší správny súd
SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.