Rozsudok – Cenné papiere ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cb/126/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235368
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124235368.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

62Cb/126/2024

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX,
bytom XXX XX C. D. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Behrom, so sídlom 020 52 Záriečie
278, proti žalovaným: 1/ Dostupné bývanie 04 s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, 821 01 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 51 682 907, zastúpenému E. F. G., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom H.

X, XXX XX I., 2/ QUINTELA, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, 821 04 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 43 966 161, o zaplatenie 4.527,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

62Cb/126/2024

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 4.527,62 eur spolu s úrokom vo výške 6,2 % ročne
zo sumy 4.527,62 eur od 1. júla 2023 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo
sumy 4.527,62 eur od 1. júla 2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku

s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť druhého
žalovaného.

II. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

62Cb/126/2024

1. Žalobca sa žalobou z 20. februára 2024 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
mu sumu 4.527,62 eur s príslušenstvom.

2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 25. apríla 2021 nadobudol 25 verejne obchodovateľných
dlhopisov v celkovej menovitej hodnote 5.000,-- eur s výnosom 6,2 % ročne a so splatnosťou dňa 1.
marca 2023, ktorých emitentom je žalovaný 1/, pričom žalovaný 2/ sa zaviazal, že zaplatí držiteľovi
cenných papierov ich menovitú hodnotu vrátane výnosov, ak ich nevyplatí žalovaný 1/. Žalovaní 1/ a 2/
dňa 30. júna 2023 písomne uznali svoj záväzok voči žalobcovi v dohode o uznaní záväzku a plnení
vsplátkach,čímžalovaní1/a2/uznalivočižalobcovizáväzokvovýškeistiny5.000,--eur,nevyplatených

úrokov 379,67 eur a úrokov z omeškania 147,95 eur. Žalovaní 1/ a 2/ boli v omeškaní už s úhradou prvej
dohodnutej splátky, ktorú uhradili až dňa 13. septembra 2023, druhú splátku splatnú k 31. októbru 2023
však už žalovaní 1/ a 2/ neuhradili vôbec.2.1. K žalobe žalobca pripojil návrh komisionárskej zmluvy o obstaraní kúpy cenného papiera a dohodu
o uznaní záväzku a plnení v splátkach z 30. júna 2023.

3. Žalovaní 1/ a 2/ v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 27. februára
2024, sp. zn. 19Up/385/2024 navrhli žalobu žalobcu zamietnuť.
3.1. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že keď majiteľ dlhopisu emitentovi dlhopis nepreloží, emitent nie je
povinný vyplatiť menovitú hodnotu dlhopisu. Žalobca doteraz nepredložil žalovanému (zrejmé myslené
žalovanému 1/ - pozn. súdu) dlhopisy, a preto mu nevznikla povinnosť vyplatiť menovitú hodnotu

dlhopisu.Požiadavkanapredloženiedlhopisovjedanátým,abydošlokvyplateniuichmenovitejhodnoty
reálnemu vlastníkovi dlhopisov a aby nedošlo omylom k výplate osobe, ktorá nie je ich vlastníkom. Preto
sa žalovaní 1/ a 2/ nemohli dostať do omeškania s vyplatením záväzku voči žalobcovi.

4. Žalobca v replike zo 17. apríla 2024 uviedol, že odpor žalovaných 1/ a 2/ považuje za irelevantný,
keďže obidvaja žalovaní svojim slobodným a vážnym prejavom svojej skutočnej vôle dňa 30. júna 2023

písomne uznali právny dôvod a výšku splatnej pohľadávky žalobcu.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 20. februára 2025 o 9:30 hod., na
ktoré sa dostavili právny zástupca žalobcu a zástupkyňa žalovaného 1/. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie
nedostavil, preto súd spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 2/.

6. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb., dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené
právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k
určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len "emitent") tieto záväzky
splniť.

6.1. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb., emitent je povinný vyplácať výnos dlhopisu
a v termínoch v dlhopise určených.
6.2. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb., emitent je povinný splatiť dlhopisy v ich
menovitej hodnote jednorázovo k určenému termínu alebo splátkami v niekoľkých termínoch.
6.3. Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý

záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky
nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

7. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že na základe komisionárskej zmluvy
o obstaraní kúpy cenného papiera uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou CAPITAL MARKETS,

o.c.p., a.s. žalobca nadobudol dňa 25. apríla 2021 25 kusov dlhopisov ISIN: J. s menovitou hodnou
5.000,-- eur s výnosom 6,2 % ročne z menovitej hodnoty dlhopisov, ktorých emitentom bol žalovaný
1/. Splatnosť menovitej hodnoty dlhopisov bola 1. marca 2023 a splatnosť výnosov bola raz ročne k 1.
októbru bežného roka, pričom prvá výplata výnosu sa mala uskutočniť dňa 1. októbra 2021. Dohodou
o uznaní záväzku a plnení v splátkach z 30. júna 2023 žalovaný 1/ ako emitent a dlžník a žalovaný

2/ ako ručiteľ uznali záväzok voči žalobcovi vyplývajúci z 25 kusov dlhopisov ISIN: J. v celkovej výške
5.527,63 eur, ktorý pozostáva z menovitej hodnoty dlhopisov v sume 5.000,-- eur, výnosu od 25. apríla
2021 do 30. júna 2023 v sume 379,67 eur a úroku z omeškania od 2. marca 2023 do 30. júna 2023
v sume 147,95 eur. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali uhradiť predmetný záväzok žalobcovi v 5 splátkach,
ktoré boli splatné k 31. augustu 2023 vo výške 1.000,-- eur, k 31. októbru 2023 vo výške 1.000,-- eur,

k 31. decembru 2023 vo výške 1.000,-- eur, k 29. februáru 2024 vo výške 1.000,-- eur a k 30. aprílu
2024 vo výške 1.527,62 eur. Rovnako tak sa žalovaní 1/ a 2/ so žalobcom dohodli, že ak budú riadne
a včas plniť svoje záväzky, nebude si žalobca voči ním uplatňovať ďalšie nároky, najmä zákonný úrok
z omeškania od 1. júla 2023 do zaplatenia z celých uznaných záväzkov.

8. Súd poukazuje na to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorého splnenie zabezpečuje
ručením žalovaný 2/ (v zmysle dohody z 30. júna 2023) je obchodný záväzkový vzťah, čo skonštatoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 30. mája 2024, sp. zn. 5Ndc/14/2024, a preto je potrebné
na rozhodnutie vo veci aplikovať okrem zákona č. 530/1990 Zb. aj Obchodný zákonník.

9. V rámci rozhodnutia o podanej žalobe súd uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ v konaní účinným spôsobom
nerozporovali, že žalobca je majiteľom 25 kusov dlhopisov ISIN: J., a že žalovaný 1/ bol povinný k 1.
marcu 2023 zaplatiť žalobcovi ich menovitú hodnotu vo výške 5.000,-- eur. Rovnako tak žalovaný 1/
ako emitent dlhopisov a žalovaný 2/ ako ručiteľ nerozporovali, že k 30. júnu 2023 mali v súvislosti s 25dlhopismi ISIN: J. voči žalobcovi záväzok v celkovej výške 5.527,62 eur. Žalovaní 1/ a 2/ nerozporovali
ani skutkové tvrdenie žalobcu, že dňa 13. septembra 2023 uhradili žalobcovi sumu 1.000,-- eur,
v dôsledku čoho zanikol v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka ich záväzok voči

žalobcovi v časti výnosu (úroku) 379,67 eur, v časti úroku z omeškania do 30. júna 2023 147,95 eur
a v časti istiny 472,38 eur. Nesplatená časť istiny predstavovala sumu 4.527,62 eur.
9.1. Predmetné skutkové tvrdenia žalobcu považuje súd pre absenciu ich účinného popretia zo strany
žalovaných 1/ a 2/ ako nesporné v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 C.s.p.

10. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaných 1/ a 2/ v spore založenú na tom, že žalobca im
doposiaľ nemal predložiť dlhopisy, a preto im nemala vzniknúť povinnosť plniť, túto vyhodnotil súd
v okolnostiach rozhodovaného sporu ako nespôsobilú im privodiť priaznivé rozhodnutie vo veci
(zamietajúce rozhodnutie).
10.1. Podstatným pre predmetné konštatovanie súdu je, že žalovaní 1/ a 2/ písomne dňa 30. júna
2023 uznali svoj záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 5.527,62 eur vyplývajúci z 25 kusov dlhopisov

ISIN: J.. Predmetným uznaním záväzku žalovaní 1/ a 2/ výslovne potvrdili, že žalobca je vlastníkom
predmetných dlhopisov, a že má voči žalovaným 1/ a 2/ k 30. júnu 2023 v dôsledku vlastníctva týchto
dlhopisov nárok na zaplatenie sumy 5.527,62 eur.

11. Súd dáva do pozornosti, že uznanie záväzku podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka

urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v
uznanom rozsahu v čase uznania trval. Uznanie záväzku zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým,
že mu uľahčuje vymôcť plnenie svojej pohľadávky, nakoľko existencia záväzku sa v čase uznania
predpokladá. Pri súdnom spore teda dôkazné bremeno o neexistencii uznaného záväzku zaťažuje
dlžníka. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom adresovaný veriteľovi. Pre

uznanie záväzku zákon vyžaduje písomnú formu.
11.1. Zároveň platí, že dôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok
v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník
má naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti
neexistoval, či už preto, lebo nikdy nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol.

V prípade, že dlžník neunesie dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania
záväzku tento neexistoval, súd bude mať na základe uvedenej právnej domnienky skutočnosť existencie
uznaného záväzku za preukázanú. Je teda vecou dlžníka, aby dokazoval neexistenciu záväzku, ktorý
uznal a popr. niesol i všetky dôsledky z toho, že túto skutočnosť v súdnom konaní nepreukázal. Odvolací
súd zdôrazňuje, že nestačí určitú skutočnosť len poprieť, ale strana musí uviesť aj vlastné tvrdenia o

predmetných skutkových okolnostiach, na čo nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie
(k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2016, sp. zn. 4Cob/147/2015). Taktiež
možno uviesť, že v civilnom sporovom konaní všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalovaného
právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou
žalovaného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/2/2016). Z tohto pravidla síce existuje

výnimka, a to tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany spravodlivo
žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010), avšak podľa § 192 CSP súčasne tiež platí, že skutočnosť, pre ktorú
je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní
nevyšiel najavo opak. Inštitút domnienky upravený v ustanovení § 192 CSP teda reflektuje na tzv.

vyvrátiteľnéprávnedomnienkyupravenévpredpisochhmotnéhopráva.Termín„zákon“uvedenývtomto
ustanovení je totiž potrebné vykladať nie ako skutočnosti ustanovené v Civilnom sporovom poriadku,
ale v predpisoch objektívneho práva, ktoré súd v rámci rozhodovacej právomoci aplikuje a interpretuje.
Vyvrátiteľná právna domnienka platí aj pri uznaní záväzku podľa ustanovení obchodného práva, a teda
ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka sa predpokladá,

že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania a tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Dôsledok vyvrátiteľnosti tejto domnienky je,
že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia úkonu uznania v
skutočnosti neexistoval, a teda dôsledkom uznania záväzku je presun dôkaznej povinnosti (dôkazného
bremena) z veriteľa na dlžníka, na ktorom tak je, aby preukázal, že záväzok v čase uznania netrval (k

tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára 2023, sp. zn. 43Cob/99/2022).

12. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo ich písomným vyhlásením z 30. júna
2023 k uznaniu záväzku voči žalobcovi v celkovej sume 5.527,62 eur, predpokladá sa, že tento ichzáväzok voči žalobcovi trval. Zákon v ustanovení § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka formulujúc
vyvrátiteľnú domnienku umožňuje dlžníkovi, ktorý záväzok uznal, aby preukázal opak, t. j. aby preukázal,
že záväzok neexistoval, zanikol, prípadne bol v inej výške. V predmetnom spore tak bolo na žalovaných

1/ a 2/, aby preukázali, že pohľadávka žalobcu v uplatnenej výške 4.527,62 eur (t. j. po žalovanými 1/
a 2/ nerozporovanej úhrade v sume 1.000,-- eur dňa 13. septembra 2023) nikdy neexistovala, zanikla,
prípadne existovala v inej výške.
12.1. Z tohto dôvodu – do okamihu preukázania opaku žalovanými 1/ a 2/ - je potrebné vychádzať
z toho, že pohľadávka žalobcu v sume 4.527,62 eur vyplývajúca z 25 kusov dlhopisov ISIN: J. existuje,

a to práve s odkazom na žalobcom predložené uznanie záväzku realizované žalovanými 1/ a 2/ ich
písomným prejavom z 30. júna 2023.
12.2. Ako už súd uviedol, v konaní bolo na žalovaných 1/ a 2/, aby navrhli a predložili dôkazy na
vyvrátenie právnej domnienky o existenciu záväzku žalovaného 1/ (za splnenie ktorého prevzal ručenie
žalovaný 2/) v uznanom rozsahu. Dôkazné bremeno tak bolo v okolnostiach rozhodovaného sporu
na žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkoch žalobcu (k tomu viď aj vyššie citované rozsudky Krajského súdu

v Bratislave z 20. októbra 2016, sp. zn. 4Cob/147/2015 a Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára
2023, sp. zn. 43Cob/99/2022).
12.3. Žalovaní 1/ a 2/ však dôkazné bremeno v rozhodovanom spore neuniesli, na vyvrátenie existencie
nároku žalobcu žalovaní 1/ a 2/ nenavrhli žiadne dôkazy. Žalovaní 1/ a 2/ sa obmedzili výlučne na odkaz
na emisné podmienky žalovaného 1/, ktorý však nemôže obstáť, keďže v dôsledku uznania záväzku

žalovanými 1/ a 2/ došlo k zmene právneho stavu. Žalovaní 1/ a 2/ v čase, keď záväzok voči žalobcovi
uznali (t. j. 30. júna 2023), museli mať vedomosť o tom, že žalobca je majiteľom 25 kusov dlhopisov ISIN:
J., so splatením menovitej hodnoty ktorých bol žalovaný 1/ už v omeškaní (splatnosť menovitej hodnoty
dlhopisov bola 1. marca 2023). Požiadavka žalovaných 1/ a 2/ na predloženie dlhopisov žalobcom
v zmysle emisných podmienok žalovaného 1/ nemôže v okolnostiach rozhodovaného sporu obstáť.

12.4. Vyššie popísaná procesná obrana žalovaných 1/ a 2/ v okolnostiach rozhodovaného sporu nemôže
obstáť, keďže sa im ňou nepodarilo vyvrátiť vyvrátiteľnú právnu domnienku vyplývajúcu z ustanovenia
§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, a tým pádom ani spochybniť žalobou uplatnený nárok. Rovnako
tak žalovaní 1/ a 2/ účinne nespochybnili vlastníctvo predmetných dlhopisov žalobcom. Z tohto dôvodu
neunesenie dôkazného bremena žalovanými 1/ a 2/ malo za následok stratu sporu a nutnosť vyhovenia

žalobe žalobcu.

13. Len pre úplnosť súd v nadväznosti na obsah odporu žalovaných 1/ a 2/ uvádza, že žalovaní 1/ a 2/
v konaní netvrdili, že by poskytli plnenie – ktoré si žalobou uplatňuje voči ním žalobca – inej osobe, ktorá
by vo vzťahu k ním vystupovala ako majiteľ 25 kusov dlhopisov ISIN: J.. Aj z tohto dôvodu považuje súd

procesnú obranu žalovaných 1/ a 2/ za účelovú a nespôsobilú privodiť im úspech v spore.

14. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie menovitej hodnoty
dlhopisov vo výške 4.527,62 eur ako dôvodný.

15. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ aj nárok na zaplatenie dohodnutého úroku (výnosu z dlhopisov)
vo výške 6,2 % ročne z dlžnej menovitej hodnoty dlhopisov 4.527,62 eur od 1. júla 2023 do zaplatenia,
a zároveň nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa predpisov obchodného
práva (s poukazom na znenie ustanovenia § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka) pri aplikácii
ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka spojení s ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády

Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. vo výške 13 % ročne (základná sadzba ECB k 1. júlu 2023 4 % + 9
%) z dlžnej sumy 4.527,62 eur od 1. júla 2023 do zaplatenia, keďže žalovaní 1/ a 2/ nesplnili svoj uznaný
záväzok voči žalobcovi v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom, a preto nedošlo k naplneniu
dojednania uvedeného v článku III. bod 4. dohody z 30. júna 2023.
16. Na základe uvedeného súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.527,62 eur

spolu s úrokom vo výške 6,2 % ročne zo sumy 4.527,62 eur od 1. júla 2023 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 4.527,62 eur od 1. júla 2023 do zaplatenia s tým, že plnením
jedného zo žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného (výrok I.).

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.

tak, že plne úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok náhradu trov konania vo
výške 100 % (výrok II.).
17.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

62Cb/126/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).